Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 5, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoCsp/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120294100
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:6120294100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska IČO 53 255 739 proti žalovanému O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., S. H. XXXX/XXC,
štátnemu občanovi Slovenskej republiky, zastúpenému Zuzanou E., bytom B., S. H. XXXX/XXC, o
zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č.k. 18Csp/36/2020-168 zo dňa 25. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %,
ktorú náhradu trov konania j e žalobca p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v sume aká bude vyčíslená
rozhodnutím súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a stranám sporu nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie tohto rozsudku uviedol, že podanou žalobou sa
žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia 3.000,- eur s príslušenstvom titulom nesplateného úveru
od Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej len ,,SLSP, a.s.“). Uviedol, že SLSP, a.s. uzavrela so žalovaným

dňa 26.03.2015 zmluvu o úvere, na základe ktorej mu poskytla peňažné prostriedky. Žalovaný nesplnil
v dohodnutých termínoch splátky úveru, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a tak SLSP a.s.
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 28.02.2018, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
sumy najneskôr do 15 dní. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 22.03.2019 medzi
postupcom SLSP, a.s. a žalobcom postúpil postupca pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Žalovaný
bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych

dní. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 6.885,77 eur,
pozostávala zo sumy istiny 4.765,23 eur, z riadneho úroku vo výške 1.738,43 eur, z úroku z omeškania
vo výške 382,11 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne ďalšie úhrady. Dlžná suma
ku dňu podania žalobného návrhu predstavuje sumu vo výške 3.000,- eur a pozostáva z neuhradenej
sumy istiny, zvyšnú časť žalovanej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že právny predchodca žalobcu (SLSP, a.s.) ako

veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 26.03.2015 zmluvu o splátkovom úvere č.5069992389, na
základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 5.600,- eur ako spotrebný úver na čokoľvek,
ktorý bol úročený fixnou úrokovou sadzbou 11,40 % ročne s dobou fixácie do splatnosti. Uvedený úver
sa žalovaná zaviazala splácať v 108 mesačných splátkach vo výške 84,35 eur k 20. dňu kalendárnehomesiaca, so splatnosťou prvej splátky 20.05.2015, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na
20.04.2024. Bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov 12,19% a priemerná hodnota RPMN
16,16%, celková čiastka spojená s úverom 9.107,98 eur. Písomnou výzvou zo dňa 27.01.2018 právny

predchodca žalobcu SLSP, a.s. oznámil žalovanému, že ku dňu 27.01.2018 je v omeškaní so splácaním
poskytnutého úveru v sume 1.553,21 eur a súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do
15 dní od doručenia tejto výzvy. Ďalšou výzvou zo dňa 01.03.2018 SLSP, a.s. oznámila, že v zmysle
bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej
sporiteľne a.s. nastal prípade porušenia a z uvedeného dôvodu banka vyhlásila ku dňu 28.02.2018

mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. K tejto výzve je pripojený listinný dôkaz o jej doručení
žalovaného dňa 08.03.2018. Písomnou výzvou zo dňa 18.12.2018 právny predchodca žalobcu SLSP,
a.s. oznámil žalovanému, že pohľadávka banky zo zmluvy je splatná v celom rozsahu a že žalovaný
je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace, pričom výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky
predstavuje ku dňu 18.12.2018 sumu 6.682,78 eur. V prípade, ak žalovaný dlžnú sumu neuhradí, banka
je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti SLSP,

a.s. zo dňa 01.03.2018, SLSP, a.s. oznámila žalovanému, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu
8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery a vyhlásila
tak mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru ku dňu 28.02.2018. Písomným oznámením zo dňa
30.03.2019 SLSP, a.s., oznámila žalovanému, že pohľadávku, vzniknutú z predmetnej úverovej zmluvy,
postúpila na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0217/2019/CE uzatvorenej dňa

22.03.2019. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 22.03.2019 bola pohľadávka vrátane jej príslušenstva
postúpená SLSP, a.s. na žalobcu.
3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 39, § 524 ods. 1, 2, § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ( ďalej ako zákon o bankách). Uviedol,
že zhodnotením skutkového stavu dospel k právnemu názoru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 26.03.2015 SLSP,
a.s. a žalovaný uzavreli dňa 26.03.2015 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol
žalovanému úver vo výške 5.600,- eur, ktorý bol úročený fixnou úrokovou sadzbou 11,40 % ročne s
dobou fixácie do splatnosti. Uvedený úver sa žalovaný zaviazal splácať v 108 mesačných splátkach
vo výške 84,35 eur k 20. dňu kalendárneho mesiaca, so splatnosťou prvej splátky 20.05.2015, pričom

konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.04.2024. Bola dohodnutá ročná percentuálna miera
nákladov 12,19% a priemerná hodnota RPMN 16,16%, celková čiastka spojená s úverom 9.107,98
eur. Dňa 27.01.2018 SLSP, a.s. adresovala žalovanému výzvu o tom, že je v omeškaní so splácaním
úveru ku dňu 27.01.2018 v sume 1.553,21 eur a vyzvala ho, aby dlžnú sumu zaplatil v lehote 15 dní
od doručenia výzvy. Žalobca do sporu nepredložil žiadny doklad o tom, že výzvu zo dňa 27.01.2018

žalovanému odoslal. Ďalšou výzvou zo dňa 01.03.2018 SLSP, a.s. oznámila, že v zmysle bodu 8.1
písm.a)ProduktovýchobchodnýchpodmienokpreHypotekárneasplátkovéúverySlovenskejsporiteľne
a.s. nastal prípad porušenia a z uvedeného dôvodu banka vyhlásila ku dňu 28.02.2018 mimoriadnu
splatnosť pohľadávky zo zmluvy. K tejto výzve je pripojený listinný dôkaz o jej doručení žalovanému
dňa 08.03.2018. Písomnou výzvou zo dňa 18.12.2018 právny predchodca žalobcu SLSP, a.s. oznámil

žalovanému, že pohľadávka banky zo zmluvy je splatná v celom rozsahu a že žalovaný je v omeškaní
so splácaním viac ako tri mesiace, pričom výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje ku dňu
18.12.2018 sumu 6.682,78 eur. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade, ak žalovaný dlžnú sumu neuhradí,
banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Žalobca do sporu nepredložil doklad o tom, že
výzvu zo dňa 18.12.2018 žalovanému odoslal. Dňa 22.03.2019 SLSP, a.s. pohľadávku voči žalovanému

postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok žalobcovi. Postúpenie pohľadávky banka žalovanému
oznámiladňa30.03.2019.Hocižalobcapreukázal,žejehoprávnypredchodcaSLSP,a.s.preduzavretím
zmluvy o postúpení pohľadávok so žalobcom dňa 27.01.2018 adresoval žalovanému výzvu o tom, že je
v omeškaní so splácaním úveru ku dňu 27.01.2018 v sume 1.553,21 eur a vyzval ho, aby dlžnú sumu
zaplatil v lehote 15 dní od doručenia výzvy, riadne nepreukázal, že predmetná výzva bola žalovanému

aj odoslaná. V prejednávanej veci žalobca odvodil svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy zo zmluvu
o splátkovom úvere zo dňa 26.03.2015, ktorú žalovaný uzatvoril so SLSP, a.s., ktorá je bankou podľa
§ 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pohľadávku voči žalovanému žalobca nadobudol na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.03.2019. Postúpenie pohľadávky je upravené v § 524
a nasl. Občianskeho zákonníka V danom prípade SLSP, a.s. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení

pohľadávky na inú osobu sa musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj §
92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ nie je dodržaný postup uvedený v tomto ustanovení zákona, nie
sú splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky banky nebankovému subjektu. Ak tak banka napriek
tomu urobí, takéto postúpenie je svojím obsahom a účelom v rozpore so zákonom a je neplatné podľa§ 39 Občianskeho zákonníka. V danej veci bolo povinnosťou žalobcu preukázať splnenie podmienok
pre platné postúpenie pohľadávky, čo je predpokladom preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca
nepreukázal odoslanie výzvy zo dňa 27.01.2018 žalovanému podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý

predpokladá, aby výzva bola písomná, pričom veriteľ sa musí aspoň pokúsiť o jej zaslanie dlžníkovi na
jeho poslednú známu adresu, a to napr. poštovým podacím lístkom alebo doručenkou. Z obsahového
hľadiska ide o písomnú výzvu na zaplatenie dlhu, a ak napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky zostane jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, následne môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj
bez súhlasu klienta. Vzhľadom k tomu, že žalobca v spore nepreukázal odoslanie výzvy zo dňa zo
dňa 27.01.2018 žalovanému, súd bol toho názoru, že právny predchodca žalobcu nedodržal postup
vyplývajúci z § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky voči žalovanému žalobcovi.
Išlo teda o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. A ak bola postúpená pohľadávka

v rozpore so zákonom, nemožno tento stav konvalidovať včasným a riadnym oznámením o postúpení
pohľadávky dlžníkovi. Oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, dochádza
v prvom rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie. Oznámenie SLSP,
a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 01.03.2018 je neplatným právnym úkonom, ktorý
nevyvolal žiadne právne účinky, a následne je tak bez právneho účinku aj výzva obsiahnutá v tomto

oznámení, ktorou pôvodný veriteľ vyzýval žalovaného na zaplatenie celej zosplatnenej pohľadávky, a
teda táto výzva zo dňa 01.03.2018 nie je výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže v spore
nebolo žalobcom preukázané, že nadobudol platne pohľadávku SLSP, a.s. voči žalovanému, súd žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Vecnou stránkou
sporu sa ďalej nezaoberal.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/. Žalobca vo veci nebol úspešný, preto mu nárok
na náhradu trov konania nevznikol. Žalovanému ako úspešnej strane sporu žiadne trovy nevznikli, preto
súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že v konaní bolo podľa jeho názoru

celkom nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky,
ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá, a teda nedošlo k porušeniu bankového
tajomstva. Bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (žalovaný bol v zmysle platobnej
histórie úveru a predložených výziev postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho

peňažného záväzku voči postupcovi najneskôr od 19.12.2016 (túto skutočnosť potvrdila aj zástupkyňa
žalovaného), pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 22.03.2019, t. j. celkom jednoznačne po
nepretržitom omeškaní s plnením čo len časti záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, in
concreto 941 dní) a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný na
úhradu omeškaných splátok, a to okrem iných výziev - výzvou zo dňa 19.12.2016, výzvou zo dňa

27.01.2018, pričom podací hárok žalobca dokladá v odvolacom konaní, - výzvou zo dňa 01.03.2018
(oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti), ktorého doručenka tvorila obsah spisu, - výzvou zo
dňa 18.12.2018, pričom podací hárok žalobca dokladá v odvolacom konaní. Žalovaný bol v nepretržitom
omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku v okamihu, kedy prestal svoj záväzok
splácať spôsobom, akým si to s postupcom dojednal v zmluve o úvere. Postupca ho na splnenie

jeho záväzku opakovane vyzval a preto možno uzavrieť, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo predloženými listinnými
dôkazmi preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu § 92

ods. 8 zákona o bankách a porušeniu bankového tajomstva. Žalobca sa ďalej nestotožňuje s právnym
názorom súdu, podľa ktorého v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je na splnenie predpokladov podľa
tohto ustanovenia potrebné, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom táto lehota začína plynúť až po doručení
písomnej výzvy banky. Takýto výklad z dikcie § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva. Toto ustanovenie

pojednáva len o písomnej výzve banky voči svojmu klientovi, t. j. výzve banky k úhrade omeškaných
splátok úveru, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka. Ak by zákonodarca
mienil týmto ustanovením poskytnúť dlžníkovi lehotu na dobrovoľné plnenie po dobu 90 dní od doručenia
výzvy, bolo by to v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách výslovne a jednoznačne uvedené.Ďalej žalobca uviedol, že v konaní tvrdil a tvrdí, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v
omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90
kalendárnych dní a zároveň bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok úveru,

pričom doručenie tejto výzvy žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepoprel. Keďže tieto skutkové
tvrdenia neboli protistranou počas celého konania žiadnym spôsobom popreté, v zmysle § 151 ods. 1
CSP ich bolo podľa názoru žalobcu potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia a vychádzať
z toho, že žalovaný žiadnym kvalifikovaným spôsobom nepoprel doručenie výziev zo strany postupcu.
Na základe uvedeného žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo nielen predloženými listinnými
dôkazmi, ale aj vykonanými skutkovými tvrdeniami preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia
pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo
strany postupcu nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vzhľadom na vyššie uvedené
žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy, spolu s príslušným úrokom

z omeškania. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak,
že vyhovie žalobe žalobcu, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
6. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Podľa neho v spore zostalo sporným preukázanie
aspoň zaslania písomnej výzvy banky žalovanému pred postúpením pohľadávky na žalobcu. Keďže

žalobca toto nepreukázal, neboli splnené podmienky zákona o bankách na platné postúpenie
pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu. Písomné oznámenie banky žalovanému o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti nie je takouto výzvou a ani ju nenahrádza. Žalovaný popiera, že by mu bola
doručená výzva banky na splnenie dlhu. Podacie hárky predkladané žalobcom nepreukazujú obsah ani
doručenie zásielky do rúk žalovaného. Pokiaľ ide o nerozporované skutkové tvrdenia žalobcu, žalovaný

vo svojom vyjadrení z 22.09.2020 poprel pohľadávku žalobcu, čo do dôvodu i výšky, ako aj doručovanie
písomností zo strany žalobcu a jeho právneho predchodcu. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
7. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že na svojom odvolaní trvá. V reakciu
na to žalovaný zopakoval svoje tvrdenia z vyjadrenia k odvolaniu žalobcu.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP.
9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy

všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi

súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva
nasledovné:
10. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a Slovenskou

sporiteľňou, a.s. /27.09.2012/ (ďalej len "zákon o bankách") ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.11. Prvoinštančný súd založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky proti žalovaným z
pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., keď predložená zmluva o postúpení pohľadávky je

neplatná pre rozpor s citovaným ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, keď banka
pred postúpením pohľadávky voči žalovanému na žalobcu žalovaného nevyzvala na úhradu jeho dlhu.
12. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že žalobca v spore nepreukázal
splnenie uvedenej podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. Žalobca
skutkové tvrdenia o splnení podmienok § 92 ods. 8 zákona o bankách na platné postúpenie bankovej

pohľadávky tretej osobe uviedol vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného /č.l. 85 a nasl.
spisu/. Tu ako výzvu veriteľa - banky dlžníkovi na splnenie omeškaného dlhu, ktorá je v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách podmienkou platného postúpenia bankovej pohľadávky tretej osobe, označil
výzvy svojho právneho predchodcu SLSP, a.s. žalovanému zo dňa 27.01.2018 a oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 01.03.2018. Ohľadne zaslania alebo doručenia týchto výziev žalovanému
žalobca predložil len doručenku, podľa ktorej bola výzva -oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

doručená do vlastných rúk žalovaného dňa 08.03.2018. Žiadny dôkaz o zaslaní alebo doručení výzvy
SLSP, a.s. žalovanému zo dňa 27.01.2018 žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
neoznačil ani nepredložil.
13. K tomu odvolací súd uvádza, že uvedeným spôsobom žalobca nijako nemohol preukázať splnenie
zákonnej podmienky platného postúpenia bankovej pohľadávky na tretiu osoby - výzvy banky dlžníkovi

na zaplatenie omeškaného dlhu. Takouto výzvu banky nemôže byť oznámenie SLSP, a.s. o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 01.03.2018. Tak ako napovedá už označenie tejto písomnosti, SLSP,
a.s. touto písomnosťou žalovaného len informuje, že nastal prípad porušenia obchodných podmienok
a preto banka vyhlásila ku dňu 28.02.2018 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o spotrebnom
úvere zo dňa 26.03.2015. Za výzvu banky dlžníkovi na zaplatenie omeškaného dlhu v zmysle § 92

ods. 8 zákona o bankách možno považovať výzvu SLSP, a.s. žalovanému z 27.01.2018. V tejto banka
žalovaného výslovne upozornil na jeho omeškanie so splácaním svojej pohľadávky zo spotrebného
úveru, omeškaný dlh žalovaného vyčíslila na 1.553,21 eur a žalovaného vyzvala na jeho úhradu do 15
dní od doručenia výzvy. Žalobca však v spore nijako nepreukázal, že táto výzva banky bola žalovanému
doručená, alebo aspoň zaslaná. Samotná výzva banky dlžníkovi nepostačuje pre splnenie podmienok

postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a je potrebné, aby táto výzva bola
dlžníkovi doručená, alebo aby banka vykonala aspoň pokus o jej doručenie dlžníkovi. Len vtedy, ak bola
výzva dlžníkovi doručená alebo ak sa pri neúspešnom doručovaní aspoň dostala do sféry dispozície
dlžníka, možno hovoriť o výzve banky, ktorá spĺňa podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tomto
spore teda žalobca nepreukázal existenciu výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách

a možno preto súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou
mal žalobca pohľadávku proti žalovaným nadobudnúť, je pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách
neplatná a žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.
14. Na uvedenom závere nemenia nič ani ďalšie odvolacie námietky žalobcu, ktoré sú podľa odvolacieho
súdu rovnako nedôvodné.

15. Žalobca vo svojom odvolaní tvrdí, že jeho právny predchodca SLSP, a.s. vyzývala žalovaného na
zaplatenie omeškaného dlhu aj výzvami zo dňa 19.12.2016 a 18.12.2018. Zároveň predložil podací
hárok, ktorý má preukazovať zaslanie výziev zo dňa 27.01.2018 a 18.12.2018 žalovanému. Tieto
skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dokazovania však žalobca neuvádzal v konaní pred súdom
prvej inštancie a prvýkrát ich použil až vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Civilné

sporové konanie je ale ovládané zásadou koncentrácie konania. To znamená, že strany sporu musia
uplatniť prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, medzi ktoré patria aj skutkové tvrdenia
a návrhy na vykonanie dokazovania /§ 149 CSP/, včas, do určitého časového momentu, ktorým je v
prípade zákonnej koncentrácie konania /§ 154 CSP/ vyhlásenie uznesenia konajúceho súdu o skončení
dokazovania.Aksúprostriedkyprocesnéhoútokualeboprocesnejobranyuplatnenéstranousporuažpo

tomto časovom okamihu, nemožno im priznať procesnoprávne účinky a súd na ne neprihliada. Odvolací
súd z obsahu súdneho spisu zistil, že predtým ako súd prvej inštancie vyhlásil na pojednávaní dňa
25.09.2020 dokazovanie za skončené, žalobca netvrdil, že SLSP, a.s. vyzval žalovaného na zaplatenie
omeškaného dlhu aj výzvami zo dňa 19.12.2016 a 18.12.2018 a rovnako tak žalobca neoznačil ani
nenavrhol dôkazy na preukázanie zaslania alebo doručenia výzvy SLSP, a.s. zo dňa 27.01.2018 alebo

18.12.2018 žalovanému. Naopak, zástupca žalobcu výslovne súdu uviedol, že doručenku z výzvy banky
dlžníkovi na úhradu omeškaného peňažného záväzku pred postúpením pohľadávky nedisponuje.
16. Z uvedeného vyplýva, že do momentu zákonnej koncentrácie konania v danej veci /vyhlásenie
uznesenie o skončení dokazovania súdom prvej inštancie dňa 25.09.2020/ žalobca netvrdil výzvy SLSP,a.s. žalovanému zo dňa 19.12.2016 a 18.12.2018 a ani neoznačil ani nenavrhol dôkazy na preukázanie
zaslania alebo doručenia výzvy SLSP, a.s. zo dňa 27.01.2018 alebo 18.12.2018 žalovanému. Uvedené
urobil až vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, teda v rozpore so zásadou zákonnej

koncentrácie konania podľa § 154 CSP. Z tohto pohľadu sa jedná o tzv. novoty v odvolacom konaní podľa
§ 366 CSP. Uvedené zákonné ustanovenie umožňuje prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, v odvolaní použiť len za
tam taxatívne vymenovaných podmienok, konkrétne vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
17. Odvolací súd v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov § 366 CSP pre
použitie novoty zo strany žalobcu v odvolacom konaní. Novo použité skutkové tvrdenia a návrhy
na dokazovanie žalobcu sa netýkajú procesných podmienok /medzi ktoré patria napríklad právomoc
súdu, príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie), neexistencia prekážky

právoplatnerozhodnutejveci(reiiudicatae),spôsobilosťstranysamostatnekonaťpredsúdom(procesná
spôsobilosť) a podobne/, netýkajú sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu a nejde ani o
situáciu, kedy ich žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /toto
žalobca nijako netvrdí/. Keďže v spore nebola splnená žiadna zo zákonných podmienok, za splnenia
ktorej by odvolací súd mohol prihliadnuť na nové skutkové tvrdenia a návrhy na dokazovanie žalobcu v

odvolaní, skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie je úplný a správny a na
nové skutkové tvrdenia a návrhy na dokazovanie žalobcu odvolací súd neprihliadal.
18. Za rovnako bezdôvodnú musí odvolací súd označiť aj odvolaciu námietku žalobcu ohľadne jeho
nerozporovanýchskutkovýchtvrdení/žežalovanýbolzostranySLSP,a.sopakovanevyzvanýnaúhradu
omeškaných splátok úveru a tieto výzvy mu boli doručené/, ktoré bolo potrebné v zmysle § 151 ods. 1

CSP považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia a pri rozhodovaní z nich vychádzať. Odvolací súd
poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca síce uviedol, že SLSP, a.s. vyzvala žalovaného pred postúpením
svojej pohľadávky na úhradu omeškaného dlhu ale v žiadnom písomnom podaní ani ústnom prednese
netvrdil, že výzva SLSP, a.s. žalovanému zo dňa 27.01.2018 bola žalovanému doručené alebo zaslaná.
Takéto skutkové tvrdenia žalobca v spore neprodukoval, preto ho žalovaný nemohol výslovne poprieť

a preto súd prvej inštancie a ani odvolací súd z takéhoto skutkového tvrdenia nemohli pri svojom
rozhodovaní vychádzať ako z nerozporovaného skutkového tvrdenia. Ako už bolo vyššie uvedené, pre
naplnenie zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky na tretiu osobu je nielen dôležité, aby
banka dlžníka pred postúpením pohľadávky vyzvala na úhradu omeškaného dlhu ale aj to, aby takúto
výzvu dlžníkovi doručila, resp. aby vykonala aspoň pokus o jej doručenie dlžníkovi. Len vtedy, ak bola

výzva dlžníkovi doručená alebo ak sa pri neúspešnom doručovaní aspoň dostala do sféry dispozície
dlžníka, možno hovoriť o výzve banky, ktorá spĺňa podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách.
19. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2
CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262
ods. 2 CSP.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).