Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919205358
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6919205358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej

a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: F. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. 3, XXX XX D. P., zast. JUDr. Marian Dzuroška, s.r.o. so sídlom
Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanej: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
L. P. XXXX/X XXX XX D. P., zast. JUDr. Dana Ďalaková, advokátka, Daxnerova 2, Rimavská Sobota, o
zaplatenie 2 335,- eur, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo
dňa 17. 02. 2020, č. k. 15C/25/2019 - 48, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 2 335,- eur a

vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške
140,- eur z r u š u j e .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 2 335,- eur
v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni plnú

náhradu trov konania, výška ktorých bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov konania. III. Žalovanej sa ukladá
zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za žalobu v sume 140 eur v lehote troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 2
335,- eur z dôvodu, že v minulosti požičala tretej osobe 3 600,- eur a žalovaná ponúkla žalobkyni, že vie

zaodplatuzabezpečiťsúčinnosťprilegálnom vymoženítejtopohľadávky.Žalobkyňaažalovanáuzavreli
spolu dohodu o vymožení finančných prostriedkov vo výške 3 600 eur, na základe ktorej žalobkyňa
postupne v čase od 06.10.2017 do 09.10.2017 vyplatila žalovanej sumu 3 035,- eur. Dňa 12.10.2019
žalobkyňa odstúpila od dohody o vymožení dlhu a požiadala žalovanú o vrátenie dovtedy poskytnutých
peňazí vo výške 3 035,- eur.

3. V trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 3T/59/2018 bola

žalovaná právoplatne odsúdená za trestný čin sprenevery a okrem trestu povinnej práce jej bola uložená
povinnosť nahradiť žalobkyni spôsobenú škodu vo výške 700,- eur a so zvyškom svojho nároku bola
odkázaná na civilný proces.4. Z vykonaného dokazovania (z pripojeného trestného spisu sp. zn. 3T/59/2018) mal súd za
preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Civilný súd je v konaní o náhradu škody viazaný výrokom
právoplatného odsudzujúceho rozsudku vydaného v trestnom konaní (§ 193 CSP). V tomto prípade

rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote v trestnej veci sp. zn. 3T 59/2018 zo dňa 20.03.2019,
právoplatným dňa 20.03.2019 a vykonateľným dňa 23.04.2019. Skutková časť výroku odsudzujúceho
rozsudku v takom prípade deklaruje nielen zavinené protiprávne konanie páchateľa - škodcu, ale aj vznik
škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou, prípadne aj
(minimálnu) výšku spôsobenej škody. Súdom zistená škoda predstavuje minimálnu výšku spôsobenej

škody, čo znamená, že v civilnom konaní sa môže eventuálne dokazovať len vznik škody presahujúcej
škoduzistenúvtrestnomkonaní,nievšakskutočnosť,čimohlabyťškodanižšia.Tým,žežalovanáprijala
od žalobkyne peňažné prostriedky v celkovej výške 3 035,- eur došlo na jej strane k bezdôvodnému
obohateniu a to poskytnutím plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Žalovaná je povinná žalobkyni vrátiť takto prijaté prostriedky Vzhľadom na výrok o náhrade
škody v adhéznom konaní v rozsahu sumy 700,- eur súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zvyšnej časti

nároku žalobkyne v sume 2 335,- eur.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako strane v konaní úspešnej
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Žalobkyňa bola od platenia súdneho poplatku za žalobu zo zákona oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm.
j) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a súd žalobe žalobkyne vyhovel, podľa § 2 ods. 2 cit.
zákona súdny poplatok za žalobu je povinná zaplatiť žalobkyňa. Súdny poplatok 140,- eur t.j. 6 % zo
sumy 2 335,- eur po zaokrúhlení podľa § 7 ods. 11, § 7a ) zákona o súdnych poplatkoch.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamieta, alebo aby rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaná namieta, že nakoľko je zastúpená advokátkou prostredníctvom Centra právnej pomoci
Rimavská Sobota tak je v konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku.
Ďalej namieta, že okresný súd svoje rozhodnutie oprel o nesprávny výklad ust. § 193 CSP, ako aj s
poukazom na Nálezy Ústavného súdu SR zo dňa 29.05.2014 sp. zn. III. ÚS 507/2013 a sp. zn. I.
ÚS 269/2011 zo dňa 23.11.2011, vôbec nevykonal dokazovanie vo veci, žalovaná nemala možnosť

preukázať svoje tvrdenia ňou navrhovanými dôkazmi. Súd odporuje sám sebe, keď ako je to uvedené v
jeho zápisnici z pojednávania zo dňa 17.02.2020, že „medzi stranami sporu ostáva sporné“, či žalovaná
strana prevzala od žalobkyne spolu 3 035 eur, z ktorej podľa žalobkyne v súčasnosti uplatňuje 2 335,-
eur.Napriektomu,žežalovanáchcelasvojetvrdeniapreukázaťňounavrhnutýmidôkazmisúdvykonanie
takýchto dôkazov nepripustil.

9. Žalovaná v odvolaní trvá na tom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne jej tvrdení, na
základektorýchbyvzniklažalovanejpovinnosťzaplatiťžalobkynipožadovanúsumu.Žalovanáopätovne
v odvolaní namieta celý žalobkyňou žalovaný nárok. Žalovaná nie je ochotná zaplatiť žalobkyni sumu 2
335,- eur s príslušenstvom, ani trovy konania. Medzi žalovanou a žalobkyňou nebola nikdy dohodnutá

nijaká zmluva o plnení a to ani písomná ani ústna. Žalovaná nikdy neprevzala od žalobkyne finančné
prostriedky v sume 3 035,- eur. Nie je logické ani tvrdenie žalobkyne, že ju požiadala aby jej žalovaná za
sumu 3 035,- eur vymohla od tretej osoby sumu 3 600,- eur. V trestnom konaní vedenom na Okresnom
súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 3T/59/2018, o ktoré žalobkyňa opiera svoju žalobu, žalovaná bola
právoplatne odsúdená a zaviazaná na zaplatenie sumy 700,- eur, ktorá suma jej nebola preukázaná,

ale ona ju dobrovoľne uznala. Predmetnú sumu spláca žalovaná žalobkyni v splátkach a žalobkyňa si
predmetnéplatbynepreberá,všetkysažalovanejvracajúspäť,čojenepriamydôkaz,žeaninatútosumu
žalovaná nemala byť súdom zaviazaná. V predmetnom trestnom konaní žalovanej nebolo preukázané
prevzatie nijakej sumy od žalobkyne.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že napadnutý rozsudok okresného súdu
považuje za zákonný, vecne a právne odôvodnený. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
potvrdil a zároveň uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v plnej (100%)
výške do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.11. Tvrdenie žalovanej, že od žalobkyne neprevzala sumu 3.035,00 eur a že aj sumu 700,00 eur
dobrovoľne uznala bez toho, aby aj túto bola skutočne od žalobkyne prevzala, považuje žalobkyňa za

účelové a v príkrom rozpore s jej stanoviskom prezentovaným v rámci trestného konania, ktoré sa proti
žalovanej viedlo na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod sp. zn. 3 T 59/2018 za prečin sprenevery
podľa § 213 ods.1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Tento súd po vykonaní dokazovania dospel
k jednoznačnému záveru, že žalovaná v dňoch 06.01.2017, 07.10.2017, 08.10.2017 a 09.10.2017
postupne prevzala od žalobkyne sumu nie menej ako 3.035,00 eur a túto spreneverila. Samotná

žalovaná tento záver súdu akceptovala a proti rozsudku sp. zn. 3 T 59/2018 z 20.03.2019 odvolanie
nepodala ani pokiaľ ide o výšku škody, ktorú mala žalobkyni spôsobiť. Tým sa tento trestný rozsudok stal
právoplatný a vykonateľný. Je zrejmé, že v rámci trestného konania Okresný súd v Rimavskej Sobote
vyriešil aj otázku relevantnú pre prebiehajúce sporové konanie (výšku škody, ktorú svojím úmyselným
protiprávnym konaním žalovaná spôsobila žalobkyni v sume nie menej ako 3.035,00 €). Žalovaná
svojím odvolaním nepreukazuje, že škodu vo výške ustálenej vyššie citovaným trestným rozsudkom

nespôsobila, i keď v tomto smere sa dôkazné bremeno presúva na ňu.

12. Súd prvej inštancie v bode 7. a 8. odôvodnenia rozsudku správne akcentoval, že je v konaní o
náhradu škody viazaný výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku vydaného v trestnom konaní.
Výrok odsudzujúceho rozsudku obsahuje právnu časť a skutkovú časť. Z výroku o vine treba vždy

vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj jeho skutkovú časť. Práve skutková časť výroku
rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. V prípade,
že došlo k spáchaniu trestného činu, ktorého kvalifikačným znakom je vznik škodlivého následku či
kvalifikovaná škoda, súčasťou skutkovej časti výroku je aj ustálenie naplnenia predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu, určenie kvalifikovanej škody a označenie poškodeného subjektu. Skutková

časť výroku odsudzujúceho rozsudku v takomto prípade teda deklaruje nielen zavinené protiprávne
konanie páchateľa - škodcu, ale aj vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním a vzniknutou škodou, prípadne aj (minimálnu) výšku spôsobenej škody. V civilnom konaní si
následne konajúci súd nemôže urobiť vlastný úsudok o tom, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty
určitého trestného činu a je viazaný právoplatným trestným rozsudkom aj čo do minimálnej výšky

spôsobnej škody. Súd v tejto súvislosti správne poukazuje na Nález Ústavného súdu SR zo dňa
29.05.2014, sp. zn. III. ÚS 507/2013, Nález Ústavného súdu SR zo dňa 23.11.2011, sp. zn. I. ÚS
269/2011. S ohľadom na vyššie uvedené súd je viazaný skutkovým zistením súdu v trestnom konaní
o tom, že v čase od 6.10.2017 do 9.10.2017 žalobkyňa poskytla žalovanej spolu čiastku 3.035,00 eur
a že od dohody o vymáhaní dlhu od dlžníčky žalobkyne odstúpila, napriek tomu žalovaná poskytnuté

peňažné prostriedky nevrátila. Súd sa od tohto skutkového zistenia, ktoré tvorilo súčasť skutkovej vety
trestného rozsudku a predstavovalo kvalifikačný znak trestného činu -spôsobenie tzv. väčšej škody,
nemôžeodchýliť.Súdomzistenáškodapredstavujeminimálnuvýškuspôsobenejškody,čoznamená,že
v civilnom konaní sa môže eventuálne dokazovať len vznik škody presahujúcej škodu zistenú v trestnom
konaní, nie však skutočnosť, či mohla byť škoda nižšia.

13. Žalovaná k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že trvá na svojom odvolaní a odvolacích dôvodoch. Civilný
súdjevrámcisvojejprávomocipodľaust.§3CSPvždyoprávnenýzisťovaťaposudzovaťcelýuplatnený
nárok čo do jeho základu a výšky bez viazanosti trestným rozsudkom. Žalovaná navrhuje, aby odvolací
súd alebo rozsudok zmenil v prospech žalovanej, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalobkyňa v reakcii na podanie žalovanej uviedla, že žalovaná v podstate len opakuje argumenty
z jej odvolania, na ktoré už žalobkyňa reagovala svojím vyjadrením z 30.03.2020 na ktorom trvá a
navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a II. podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a výrok III. podľa § 389 ods. 1 písm. d) zrušil.

16. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

17. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil jednotlivé dôkazy
aj celkové výsledky vykonaného dokazovania správne (§ 195 CSP) a na ich základe dospel k správnemu
záveru, keď žalobe vyhovel. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s jeho skutkovými a právnymi
závermi, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje a v súlade s týmto ustanovením odvolací súd
svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval, rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené v súlade s ust.

§ 220 ods. 2 CSP.

18. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré
skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Súd nemusí vykonať všetky stranou
sporu navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na
súde (§ 185 ods. 1 CSP). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať

rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou sporu, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať
iným dôkazom.

19. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, že základom pre
rozhodnutie v danej veci o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanou žalobkyni je pre civilný súd

záväzný právoplatný rozsudok vydaný Okresným súdom v Rimavskej Sobote dňa 20.03.2019 pod sp.
zn. 3T 59/2018 v trestnej veci obžalovanej B. Q., nar. XX.XX.XXXX., (v tomto konaní žalovanej), ktorá
bola uznaná vinnou, že na základe dohody o vymožení finančných prostriedkov vo výške 3 600 eur v
prospech poškodenej F. D. (v tomto konaní žalobkyňa) od jej dlžníčky B. R., postupne od poškodenej
prijala dňa 06.10.2017 sumu 400 eur, dňa 07.10.2017 sumu 700 eur, dňa 08.10.2017 sumu 300 a

100,- eur, dňa 09.10.2017 sumu 1 535 eur, svoj záväzok z uvedenej dohody nesplnila, následkom čoho
poškodená od uvedenej dohody dňa 11.10.2017 odstúpila a B. Q. napriek opakovanej výzve na vrátenie
poskytnutého plnenia toto nevrátila, čím spôsobila poškodenej škodu vo výške nie menej ako 3 035 eur,
teda prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
tým spáchala prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. Za to bola odsúdená

k trestu povinnej práce vo výmere 300 hodín a podľa § 287 ods. 2 Trestného poriadku bolo obžalovanej
uložené nahradiť poškodenej škodu vo výške 700 eur, a podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd
poškodenú F. D. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

20. Odvolací súd iba opakovane zdôrazňuje záver, ktorý už uviedol vo svojom rozhodnutí okresný súd a

sktorýmsaodvolacísúdstotožňuje,ževprebiehajúcomkonaníonáhraduškodyjesúdviazanývýrokom
právoplatnéhoodsudzujúcehorozsudkuvydanéhovtrestnomkonaní.Akeďževposudzovanomprípade
v trestnom rozsudku súd vyslovil, že „obžalovaná spôsobila poškodenej škodu vo výške nie menej ako
3 035 eur“, potom v tomto civilnom konaní je následne konajúci súd viazaný právoplatným trestným
rozsudkom aj čo do minimálnej výšky spôsobnej škody. Žalobkyňa v prejednávanej veci sa domáhala

zaplatenia sumy 2 335,- eur, čo spolu so sumou 700 eur, ktorá bola priznaná žalobkyni v adhéznom
konaní nepresahuje sumu 3 035 eur (minimálnu výšku spôsobenej škody ustálenú v trestnom konaní).
Vzhľadom na uvedené, nebolo preto úlohou súdu v tomto konaní a ani nebolo prípustné (§ 193 CSP)
dokazovať skutočnosti, ktoré boli ustálené v skutkovej časti výroku odsudzujúceho rozsudku a ktorými
je následne konajúci súd o náhradu škody viazaný. Preto odvolacie námietky žalovanej, že vo veci

konajúci súd napriek tomu, že žalovaná chcela svoje tvrdenia preukázať ňou navrhnutými dôkazmi, a to
výsluchom strán sporu, ale súd vykonanie takýchto dôkazov nepripustil, nie je opodstatnená. Pravdou
je, že vo veci konajúci samosudca okresného súdu na pojednávaní konanom dňa 17.02.2020, na
ktorom bolo vyhlásené dokazovanie za skončené oznámil, že navrhnuté dôkazy výsluchom strán sporu,
pustením záznamu z hlavného pojednávania a ani iné dôkazy v konaní nehodlá vykonať. Dôvodom

takéhoto postupu bolo, že v predchádzajúcom trestnom konaní súd uznal žalovanú za vinnú práve
z dôvodu, že mal preukázané (vypočutím svedkov, poškodenej a obžalovanej) tú skutočnosť, že na
základe dohody o vymožení finančných prostriedkov vo výške 3 600 eur v prospech F. D. od jej dlžníčky
K.D. postupne od poškodenej F. D. prijala postupne sumu 3 035,- eur, a túto sumu obžalovaná nevrátila
poškodenej.

21. V posudzovanom prípade je treba mať na zreteli tú skutočnosť, ktorú zdôraznil vo svojom rozhodnutí
aj okresný súd, že zistená škoda predstavuje minimálnu výšku spôsobenej škody, čo znamená, že vcivilnom konaní sa môže eventuálne dokazovať len vznik škody presahujúcej škodu zistenú v trestnom
konaní, nie však skutočnosť, či mohla byť škoda nižšia.

22. Odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej a aj v závislom výroku o trovách konania
potvrdil. Skutočnosť,žežalovanásplňujepodmienky podľaust.§4ods.1písm.j)zákonač.327/2005Z.
z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a bol jej priznaný Centrom právnej pomoci
nárok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti v danom konaní a na zastupovanie určený
advokát, neznamená„žesatovzťahujeajnaplatenietrovkonaniažalovanouprotistrane-žebyvkonaní

neúspešnej žalovanej nemohla byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej protistrane.

23. Dôvodná je však námietka žalovanej, že za existujúcej situácie, kedy jej bol priznaný nárok na
poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci nemá povinnosť platiť súdny poplatok za žalobu
namiesto v konaní úspešnej žalobkyne, ktorá bola zo zákona od platenia súdneho poplatku oslobodená
- podľa ust. § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 71/1992 Zb. zákona o súdnych poplatkoch (od poplatku

je oslobodený žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené
trestným činom). Pretože zo zákona je oslobodená v danom konaní aj žalovaná, a to podľa ust. § 4 ods. 3
cit. zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého od poplatku je oslobodený ten, komu bol priznaný nárok
na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu (v zmysle poznámky k tomuto ustanoveniu
je týmto osobitným predpisom zákon č. 327/2005 o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej

núdzi). Z uvedeného dôvodu odvolací súd výrok rozsudku o uložení povinnosti žalovanej platiť súdny
poplatok vo výške 140 eur (ktoré rozhodnutie bolo vydané sudcom) zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
d) CSP, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo také dôvody
neexistovali.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami §§ 396 ods. 1, 255
ods. 1 a 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto žalobkyni
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).