Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 3, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719205633
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6719205633.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
Brož-cz spol. s r.o., so sídlom ČSLA 36, 391 11 Planá nad Lužnicí, Česká republika, IČO: 25174151,
právne zast. JUDr. Ladislav Novotný, advokát so sídlom 9.května 1282, 390 02 Tábor, Česká republika
proti žalovanému BGM - impex, s.r.o., so sídlom Mlynská 159, 962 33 Budča, IČO: 45 369 470, právne
zast. Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, P.O.Box 60, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 859 095 v konaní o zaplatenie 730,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 10Cb/19/2019-50 zo dňa 15. júna 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 10Cb/19/2019-50 zo dňa 15. júna 2020 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 730,- Eur spolu
s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 730 Eur od 23.07.2019 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že dňa 18.11.2019 bol na okresný súd doručený
návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, ktorým sa žalobca domáhal toho, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 730,- Eur z titulu nezaplatenia prepravného na základe zmluvy o
poskytovaní služieb - doprava, ako i zákonný ročný úrok z omeškania vo výške 10 % zo sumy 730,-
Eur od 23.07.2019 do zaplatenia.

3.Okresnýsúduviedol,žedňa15.01.2020vydaleurópskyplatobnýrozkaz,protiktorémupodalžalovaný

odpor, v ktorom okrem iného uviedol, že tento návrh považuje za nedôvodný a neuznáva ho v celom
rozsahu, čiže predmetnú pohľadávku popiera, s tým, že predmetná faktúra vystavená žalobcom nebola
žalovanému doručená a žiadny z dokladov priložených v návrhu nie je potvrdený žalovaným, v dôsledku
čoho žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Okresný súd zrekapituloval vyjadrenie žalobcu k podanému odporu, v ktorom okrem iného uviedol,
že uplatnená pohľadávka je dôvodná, keďže žalobca vykonal pre žalovaného v dňoch 7.-11.júna 2019

prepravu nákladu tovaru z obce Simmersfeld v SRN do Bratislavy - Devínskej Novej Vsi v Slovenskej
republike. Konal tak na základe sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č.20190231 zo dňa
05.06.2019, pričom k vzniku tejto zmluvy došlo tak, že žalovaný zaslal jej text žalobcovi emailovou
správou zo dňa 05.06.2019, keď ho označil ako objednávku D-72-BA a žalobcu požiadal o potvrdenietohto textu a ďalej o zaslanie aktuálnych dokladov k vykonávaniu medzinárodnej nákladnej dopravy,
čo bolo vopred telefonicky dohodnuté. Žalobca v ten istý deň sprostredkovateľskú zmluvu o preprave
veci č.20190231-objednávku D-72-BA potvrdil a odoslal spolu s požadovanými dokladmi žalovanému

späť. Žalovaný následne zaslal žalobcovi dňa 10.06.2019 ďalšiu emailovú správu, v ktorej mu oznámil
k objednávke D-72-BA zo dňa 07.06.2019 ID pre vykládku prepravovaného tovaru. Žalobca potom
dňa 14.06.2019 zaslal žalovanému emailovou správou potvrdenie o vykládke tovaru. Z týchto dokladov
vyplýva, že si žalovaný u žalobcu konkrétnu dopravu tovaru objednal a žalobcu ju pre neho vykonal.
Žalobca vyúčtoval cenu prepravy dojednanú potvrdením sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci -

objednávky žalovanému faktúrou č.1001902717, ktorú mu zaslal spolu s príslušnými dokladmi, t.j. najmä
medzinárodným nákladným listom č. CZ TA1822910 k preprave dňa 17.06.2019 poštou. Vzhľadom
k tomu, že k úhrade faktúry za prepravu tovaru nedošlo, žalobca urgoval žalovaného o zaplatenie
ceny prepravy, a to telefonicky a následne aj písomne, tzv. upomienkou pred podaním žaloby zo dňa
04.09.2019, avšak ani na túto upomienku žalovaný nijako nereagoval a pohľadávku nezaplatil. Na
záver uviedol, že nie je pravdou, že by žalovanému nebola cena prepravy vyúčtovaná a že by nemal

vedomosť o tom, že žalobcovi dlží čiastku 730,- Eur, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný popiera,
že faktúru s vyúčtovaním ceny prepravy obdržal, hoci z upomienky vyplýva, že o nej musel vedieť, v
deň predchádzajúci spísaniu tohto vyjadrenia zaslal žalobca z opatrnosti žalovanému dotknutú faktúru
s overenou kópiou medzinárodného nákladného listu znova.

5. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov
dospel súd k názoru, že žaloba je dôvodná, s výnimkou časti nároku na úrok z omeškania. Okresný
súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) o
rozhodnompráveprezmluvnézáväzky(RímI.)ustálil,žerozhodnýmprávom,ktorýjepotrebnéaplikovať
pre záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným je slovenský právny poriadok. Z

vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný si u žalobcu objednal prepravu tovaru,
s tým, že žalovaný nebol priamo odosielateľom, ktorým bola firma BAK Bovsen Abgaskomponenten
GmbH, sídliaca v meste Simmersfeld v Nemeckej spolkovej republike, s ktorou bol pravdepodobne v
priamom zmluvnom vzťahu práve žalovaný, s tým, že k objednaniu prepravy došlo formou písomného
návrhu tzv. sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č.20190231, ktorý bol žalovanému zasielaný

prostredníctvom emailu ako objednávka D-72-BA, s tým, že na strane žalovaného vystupovala Z. B.
Gábrišová. Konkrétne sa preprava mala uskutočniť v dňoch 07.-11.06.2019 z adresy firmy odosielateľa
v meste Simmersfeld v Nemeckej spolkovej republike na Slovensko do Bratislavy - Devínskej Novej
Vsi, s tým, že príjem tejto zásielky potvrdila firma DHL EXEL Slovakia s.r.o. a pokiaľ ide o odplatu,
táto bola navrhnutá žalovaným a následne akceptovaná žalobcom vo výške ceny prepravného, t.j.

730,- Eur. Z medzinárodného nákladného listu č.CZ Ta1822910 mal súd preukázané, že žalobca ako
dopravca vykonal predmetnú prepravu, čo mal potvrdené tak odosielateľom, ako i príjemcom tovaru.
Rovnako pokiaľ ide o fakturáciu dojednanej odplaty, považoval súd za preukázané, že zo strany žalobcu
bol akceptovaný návrh žalovaného uvedený v predmetnej objednávke - návrhu sprostredkovateľskej
zmluvy o preprave veci, na základe čoho bola žalobcom vystavená faktúra č.1001902717. Okresný súd

pritom záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako vzťah z nepomenovanej
zmluvy uzavretej v zmysle vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka, ktorej podstatou boli
náležitosti spadajúce pod zmluvu o preprave veci tak, ako je táto definovaná vo vyššie citovaných
ustanoveniach § 610 a nasl. Obchodného zákonníka. Okresný súd vyjadril názor, že strany sporu ako
účastníci tejto zmluvy si dostatočne určito dojednali predmet svojich záväzkov, t.j. žalobca ako dopravca

bol povinný prepraviť predmetný tovar - zásielku z dohodnutého miesta - miesta odoslania do iného
dohodnutého miesta - miesta určenia a žalovaný sa zaviazal zaplatiť dopravcovi odplatu - prepravné v
dojednanej výške. Nakoľko žalovaný neuhradil dojednanú odplatu, ktorá bola vyúčtovaná predmetnou
faktúrou v lehote jej splatnosti, dostal sa do omeškania s jej úhradou, čiže s úhradou dlhu a preto
žalobcovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry.

Pokiaľ ide o výšku uplatneného úroku z omeškania, tento si žalobca uplatnil vo výške 10 % ročne zo
žalovanej sumy, zrejme podľa českého právneho poriadku, avšak nakoľko súd vyhodnotil, že vo veci je
potrebné aplikovať slovenský právny poriadok, priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v zákonnej
výške, t.j. 9 % ročne zo žalovanej sumy, nakoľko z údajov dostupných súdu bola výška základnej
úrokovej sadzby ECB od 16.03.2016 vo výške 0 %, a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd

žalobu zamietol. Okresný súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, ktorá spočívala v tvrdení, že nárok
žalobcu nie je dôvodný, nakoľko doklady predložené žalobcom nie sú potvrdené žalovaným. Okresný
súd poukázal na to, že takýto typ zmluvného záväzku nevyžaduje písomnú formu a rovnako žalovaný
nijakým spôsobom nepreukázal, že by konanie za žalovaného ako právnickú osobu vykazovalo vady,teda že by nebolo v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď
podľa názoru súdu je bežnou praxou podnikateľského subjektu, že napríklad objednávku na prepravu
zadáva zmluvnému partnerovi zamestnanec spoločnosti z titulu príslušnej pracovnej pozície. Žalovaný

pritom ani netvrdil a už vonkoncom ani nepreukázal, že by dotyčná osoba prekročila svoje oprávnenia
v tomto zmysle. Rovnako pokiaľ žalovaný tvrdil, že mu predmetná faktúra nebola doručená, k tejto
námietke súd uvádza, že faktúra je v zásade len daňovým a účtovným dokladom, a nárok na dojednanú
odplatu z titulu zmluvného vzťahu vzniká ako dôsledok splnenia záväzku protistrany a navyše mal
súd z poštového podacieho hárku žalobcu preukázané, že tento žalovanému zasielal upomienku pred

podaním žaloby, ktorou žalovanému poskytli dodatočnú lehotu na úhradu predmetnej faktúry, pričom
žalovaný nepreukázal, že by na základe tejto upomienky u žalobcu reklamoval nedoručenie predmetnej
faktúry. S poukazom na všetky tieto skutočnosti sa obrana žalovaného súdu javila len ako účelová.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP
tak, že nárok na náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 % žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný.

7. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods.1 písm.
b), d), e), f) a h) CSP.

8. Žalovaný uviedol, že trvá na všetkých námietkach proti žalobe prednesených v konaní pred súdom
prvej inštancie s osobitným dôrazom na námietku nepreukázania nároku na žalobou požadované

peňažné plnenie, pretože žiadny z dokladov priložených k návrhu na vydanie platobného rozkazu,
ani k ďalším podaniam žalobcu, nie je potvrdený žalovaným. Žalovaný navyše namietol ich pravosť a
pravdivosť,atedažalobcaneuniesoldôkaznébremenoažalovanýniejepovinnýpreukazovaťnegatívnu
skutočnosť, t.j. že sa nestalo to, čo tvrdí žalobca.

9. Žalovaný mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol tiež, že okresný súd nesprávne vyhodnotil obranu
žalovaného ako účelovú. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku dôkazného
bremena v neprospech žalovaného, čím porušil rovnosť zbraní sporu v neprospech žalovaného a porušil
tak práva žalovaného.

10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia

§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219
ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na
úradnej tabuli krajského súdu.

12. Odvolací súd vychádzal v zmysle § 383 CSP zo skutkového stavu zisteného okresným súdom:

13. Okresný súd konštatoval existenciu sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č.20190231 zo
dňa 05.06.2019, v záhlaví ktorej sú uvedené údaje žalovaného vrátane loga. Ako dopravca je uvedený
žalobca. Tiež je špecifikovaný typ a ŠPZ vozidla, ako aj tovar. Pri nakládke je uvedené ako adresa

BAK Abgaskomponenten GmbH, Simmersfeld, dátum 07.06.2019, 13:00 - 17:00 hod.. Pri vykládke je
uvedené adresa Volkswagen Slovakia A.S., Devínska Nová Ves/Bratislava, dátum 10.06.2019, 13-14.00
hod..Cenaprepravného730,-Eur.Adresauvedenápredoručeniefaktúryjerozdielnaoprotiadresesídla
žalovaného. V zmluve je uvedená poznámka, že po ukončení prepravy prosia o status a po ukončení
prepravy žiadajú obratom poslať emailom potvrdené doklady od prepravy a následne poštou. V zmluve

súšpecifikovanépodmienkyprepravyvovzťahukdopravcovivrátanevodiča.Vofaktúremábyťuvedené
číslo ich objednávky. Faktúra má byť doručená do 7 dní po vykládke pri importe na Slovensko a do
10 dní pri exporte zo Slovenska, pričom splatnosť faktúry je 30 dní po doručení originálu CMR. V
kolónkepotvrdenieobjednávkysanachádzapečiatkažalobcuvrátanenečitateľnéhopodpisuavkolónke
vybavuje je uvedená Z. B. O. bez podpisu a tiež je uvedené telefónne číslo.

14. Z originálu medzinárodného nákladného listu CZ Ta 1822910 vyplýva, že ako dopravca je tu uvedený
žalobca, ako odosielateľ firma BAK Bovsen Abgaskomponenten GmbH, Simmersfeld. V kolónke podpis
a razítko odosielateľa sa nachádza pečiatka firmy odosielateľa. V kolónke podpis a razítko príjemcu sanachádza pečiatka firmy DHL EXEL Slovakia s.r.o., dátum 11.06.2019, podpis nečitateľný. Tiež je tam
špecifikovaný tovar vrátane hmotnosti.

15. Z faktúry č.1001902717 zo dňa 17.06.2019 okrem iného vyplýva, že ako dodávateľ je tu
uvedený žalobca, faktúra vystavená na firmu žalovaného, dátum splatnosti 22.07.2019. Fakturovaná
bola doprava podľa objednávky 20190231, nakládka 07.06.2019 Simmersfeld Nemecko, vykládka
11.06.2019 Bratislava-Devínska Nová Ves, Slovensko, zmluvná cena 730,- Eur, faktúra vystavená na
sumu 730,- Eur.

16. Z upomienky pred podaním žaloby zo dňa 04.09.2019 vyplýva, že ju adresoval žalobca žalovanému
s tým, že previerkou ich účtovných dokladov zistili, že im doposiaľ neuhradili pohľadávku z faktúry
1001902717 vo výške 730,- Eur, splatnej 22.07.2019. Zároveň ho vyzval na úhradu do 10 dní od
doručenia tejto upomienky. Z pripojeného poštového podacieho hárku vyplýva, že dňa 04.09.2019
žalobca odosielal na adresu žalovaného túto zásielku prostredníctvom Českej pošty.

17. Z emailovej komunikácie v období od 05.06. do 14.06.2019, ktorá prebiehala z emailovej
adresy [email protected] a [email protected] vyplýva, že dňa
05.06.2019 z emailovej adresy žalovaného bol na e-mailovú adresu žalobcu odoslaný e-mail, z obsahu
ktorého vyplýva, že žalovaný na základe ich telefonického dohovoru posiela objednávku na prepravu

a žiadal o potvrdenie prijatia a zaslanie ich aktuálnych dokladov. Na konci je uvedená Z. O., BGM-
impex s.r.o. a telefónne číslo. Dňa 10.06.2019 bolo z e-mailovej adresy žalovaného na e-mailovú adresu
žalobcu zaslané ID na dnešnú vykládku s uvedením predmetného ID. Ako subjekt v obidvoch týchto
e-mailových správach je uvedené objednávka D-72-BA-7.6.. Dňa 14.06.2019 bol z e-mailovej adresy
žalobcu na emailovú adresu žalovaného zaslaný e-mail, kde ako subjekt je uvedené potvrdenie o

vykládke.

18. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,
zmluva nie je uzavretá.

20. Žalovaný v odvolaní namietol, že žalobca nepreukázal nárok požadovaný žalobou, pretože žiadny z
dokladov priložených k návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je potvrdený žalovaným. Upozornil,
že žalovaný namietol pravosť a pravdivosť týchto dokladov a teda podľa žalovaného žalobca neuniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení.

21. S tvrdením, že pokiaľ dôkaz predložený žalobcom nie je potvrdený žalovaným, tak žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, nie je možné súhlasiť. Sporové strany majú v zmysle ust. § 150 CSP povinnosť
pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Tieto tvrdenia
strán môže protistrana poprieť, avšak na to, aby popretie skutkových tvrdení protistrany bolo účinné,
v zmysle ust. § 151 ods.2 CSP je nevyhnutné, aby popierajúca strana uviedla vlastné tvrdenia

o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Samotné tvrdenie, že tvrdenia
protistrany sú nepravdivé, tak nestačí.

22. V zmysle čl. 8 CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov

súdu. Tým je vymedzená základná povinnosť sporovej strany predkladať na skutkové tvrdenia aj dôkazy.
Žalobca túto povinnosť splnil, keď k jednotlivým skutkovým tvrdeniam priložil listinné dôkazy, z ktorých
vyplynulo, že so žalovaným uzavrel sprostredkovateľskú zmluvu o preprave vecí č. 20190231, v ktorej
stranydostatočneurčilipredmetsvojichzáväzkov,atovrátanevýškyprepravného.Následnepouzavretí
zmluvy zabezpečil žalobca prepravu tovaru pre žalovaného na trase Simmersfeld (Nemecko) - Devínska

Nová Ves, o čom predložil medzinárodný prepravný list CMR číslo (CZ Ta 1822910), ktorým vykonanie
prepravy preukázal. Tvrdenie o zaslaní výzvy na zaplatenie faktúry žalovanému žalobca preukázal
fotokópiou z podacej knihy Českej pošty zo dňa 04.09.2019. Žalobca tak ku svojim skutkovým tvrdeniam
predložil aj dôkazy. Naproti tomu žalovaný iba všeobecným spôsobom namietol pravosť a pravdivosťtýchto predložených listinných dôkazov, avšak neuviedol, z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že tieto
doklady nie sú pravé a ani neuviedol vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, ktoré tieto doklady
preukazovali. Okresný súd preto postupoval správne, keď prihliadol na dôkazy predložené žalobcom a

vyvodil z nich skutkový stav tvrdený žalobcom.

23. Žalovaný namietol, že nie je povinný preukazovať negatívnu skutočnosť, teda nie je povinný
preukazovať svoje tvrdenie, že sa nestalo to, čo tvrdí žalobca. Žalovanému je nutné prisvedčiť, že
v zmysle práva negatórny dôkaz nie je prípustný. Žalovaný však opomína, že pokiaľ žalobca uvedie

skutkové tvrdenie, ktoré preukáže dôveryhodným dôkazom, žalovaný musí takéto tvrdenie vyvrátiť, v
opačnom prípade súd vychádza z toho, že žalobca uniesol dôkazné bremeno. Samotné popretie skutku
nie je považované za vyvrátenie tvrdenej skutočnosti.

24. Žalovaný v odvolaní všeobecne uviedol, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Konkrétne skutkové zistenia okresného súdu, ktoré považuje žalobca

za nesprávne však neoznačil. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými sporovou stranou
a nie je oprávnený hádať, ktoré z viacerých skutkových zistení okresného súdu nie sú podľa žalobcu
správne a z akých dôvodov. K nekonkrétnej námietke voči skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie
preto odvolací súd neprihliadol.

25. Žalovaný namietol, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, pretože okresný súd nesprávne posúdil otázku dôkazného bremena, ktoré spočíva na žalobcovi
ohľadom preukázania tvrdení žalobcu. Okresný súd však naopak vychádzal z dôkazov predložených
žalobcom k tvrdeniam žalobcu, teda vychádzal z toho, že žalobca uniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom
nato,žežalobcauniesoldôkaznébremenosvojichtvrdení,následnemalžalovanýmožnosťtietovyvrátiť

a v takom prípade znášal dôkazné bremeno vyvrátenia tvrdení žalobcu on. Žalovaný však toto bremeno
neuniesol.

26. Po preskúmaní rozhodnutia okresného súdu dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd stručne
ale výstižne odôvodnil, akým spôsobom dospel k záveru, že žalobca svoj nárok uplatnený žalobou

preukázal. V zmysle ustálenej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou
stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (bližšie pozri rozhodnutie Ústavného súdu
SR IIÚS 251/04, IIIÚS 209/04). Motivácia žalovaného, ktorá ho vedie k tomu, aby svoj záväzok voči
žalobcovineuhradil,niejeprerozhodnutiesúdupodstatná.Zapodstatnéjenutnépovažovaťskutočnosť,
že žalobca preukázal skutkový stav, z ktorého vyvodil svoj nárok na zaplatenie pohľadávky voči

žalovanému a skutočnosť, že okresný súd sa ku skutkovému stavu, ako aj k vykonanému dokazovaniu
náležite vyjadril.

27. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto napadnuté
rozhodnutie okresného súdu preskúmaval iba v rozsahu odvolania žalovaného a inými dôvodmi sa

nezaoberal.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.

30. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).