Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118200765
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4118200765.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobkyne: Mgr. G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpená:

Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o. IČO: 47 247 959, so sídlom Bratislava - Rudnayovo
námestie č. 1, proti žalovaným: 1/ Ing. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 2/HM CARS fla s.r.o.
IČO: 44 004 222, so sídlom Nitra - Novozámocká 104, obaja zastúpení: Advokátska kancelária Patajová
Pataj s.r.o., IČO: 36 867 519, so sídlom Banská Bystrica - J. Chalupku 8, 3/ Fiat Chrysler Automobiles
SR, s.r.o. IČO: 31 344 143, so sídlom Bratislava - Karadžičova 2, zastúpený Advokátska kancelária Paul
Q, s.r.o. IČO: 35 906 464, so sídlom Bratislava - Karadžičova 2, v konaní o určenie neplatnosti právneho
úkonu, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným v 1 až 3 rade voči žalobkyni súd priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 18.01.2018 domáhala voči žalovaným určenia relatívnej
neplatnosti právneho úkonu a to zmenkového ručiteľského záväzku žalovaného v 1 rade vo vlastnej
blanko zmenke žalovaného v 2 rade vystavenej dňa 31.08.2011 na rad žalovaného v 3 rade na sumu
179.711,56 eura. Ako manželka žalovaného v 1 rada odo dňa 24.04.2010 sa na základe predvolania
zo dňa 16.01.2017 dozvedela že voči jej manželovi si žalovaný v 3 rade uplatňuje zaplatenie sumy
179.711,56 eura. Žalovaný v 1 rade od žalovaného v 3 rade neprijal žiadne protiplnenie. O záväzku

žalovaného v 1 rade nevedela a nedala k nemu vopred žiaden súhlas, ani konkludentne, pričom nejde
o bežnú vec. Vzhľadom na nemožnosť žalovaného v 2 rade splniť dlh, celý dlh spočinie na žalovanom
v 1 rade, ktorého majetok je však aj majetok žalobkyne. V prípade exekúcie sa táto prejaví aj vo sfére
spoločných vecí, resp. vecí patriacich do BSM.

2.Právny zástupca žalobkyne uvádzal, že pridržiava sa podaného návrhu. Podľa jeho názoru
rozhodnutie KS Žilina z čl. 155 znamená odklon od judikatúry Ústavného súdu keď predmetná vec

sa zhoduje s okolnosťami prípadu ktorý bol riešený na Ústavnom súde, pretože žalovaný v prvom
rade sa zaviazal uhradiť fin. prostriedky bez toho, aby mal nejakým spôsobom svojim majetkom tento
záväzok zabezpečený. Naopak vo veci ktorý prejednával KS Žilina išlo o prípad kedy manželka
spolupodnikala s manželom a mala vedomosti o existujúcom záväzku. Nestotožňuje sa taktiež s tým,
že by bola žalobkyňa nútená podať návrh na zrušenie BSM keď je na spornej strane, aby sa rozhodla
akým spôsobom právny spor bude riešiť a nemusí sa stotožniť s tým, že by musela podať návrh na
zrušenie BSM z iných dôvodov, napr. nechcela by sa vzdať možnosti nadobúdať majetok spoločne

s manželom a podobne. V rozhodnutí KS Žilina je konštatované, že ručenie spoločníka ako fyzickej
osoby je záväzkom spoločnosti je obchádzaním § 106 obchodného zákonníka, podľa ktorého spoločník
ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu, pričom toto je ďalší právny dôvod
pre neplatnosť predmetného ručiteľského záväzku, ide o absolútnu neplatnosť na ktorú sa premlčanienevzťahuje. To že išlo o ručenie zmenkou neznamená že na to nemožno aplikovať § 106 obchodného
zákonníka. Výkon práva nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. To že žalobkyňa podala túto žalobu
nemôže byť teda v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka rozhodnutí Ústavného súdu prišlo k prelomu

predchádzajúceho právneho názoru ktorý bol prelomený a má sa za to, že pri posudzovaní potreby
súhlasu druhého manžela s ručením ide o úkony kde je potrebný súhlas druhého manžela vzhľadom
na to, že takéto ručenie sekundárne vyplýva na oboch manželov na ich spoločný majetok takže účinky
predmetného úkony by boli aj na žalobkyňu, ktorá však k danému úkonu nedala ani len konkulentný
súhlas. O podnikaní žalovaného v prvom rade nemala vedomosť na rozdiel od odôvodnenie rozhodnutia

na ktoré poukazoval žalovaný v treťom rade. Mala vedomosť, že žalovaný v prvom rade podniká
v rámci s.r.o. kde je v zmysle Obchodného zákona obmedzená zodpovednosť pričom predmetné
ručenie spoločníka za dlh spoločnosti je aj v rozpore s dobrými mravmi. Má tak zato, že predmetný
právny úkon je tak relatívne ako aj absolútne neplatný k čomu došlo už v čase uzavretia a teda rozvod
žalobkyne a žalovaného v prvom rade ktorý nastal až následne nemá na dané posúdenie vplyv. Nebola
skúmaná solventnosť alebo insolventnosť žalovaných v prvom a druhom rade v tomto konaní, teda táto

skutočnosť nie je známa. Dôležitá je však otázka dopadu následku predmetnej zmenky a ručenia za
ňu na žalobkyňu.
Pridržiaval sa doterajších písomných vyjadrení. Mal zato, že ručenie žalovaného v prvom rade za
záväzok žalovanému v druhom rade je tak relatívne neplatným právnym úkonom s poukazom na
to, že nebol daný súhlas žalobkyne ktorá o úkone ani o podnikaní nemala vedomosť. Poukazuje na

rozhodnutie Ústavného súdu ktorý je najvyššou právnou inštanciou. Mal zato, že námietka premlčania
je v rozpore s dobrými mravmi. Namietal aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu s poukazom na § 106
Obchodného zákonníka ale aj s poukazom na zákon o rodine. Uplatňoval si náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa uvádzala, že pridržiava sa podaného návrhu. Manželia boli od roku 2010, bývajú spolu

v RD ktorý je v jej vlastníctve a ktorý nadobudla darovacou zmluvou. Pracuje vo firme STAVEX ako
administratívna pracovníčka, v čistom má mesačne cca 600 eur. Manžel sa živí predajom áut, keď
má viacero spoločností - s.r.o. V týchto dostával mzdu ktorej výšku nevie, ani aké mal výnosy zo
spoločnosti, mesačne domov nosil okolo 500 až 1000 eur. O výsledkoch hospodárenia spoločnosti
s.r.o. spolu nekomunikujú. Od začiatku roku 2017 je ich komunikácia narušená aj všeobecne čo sa

týka manželských vzťahov. Nemajú žiadny spoločný majetok , BSM zrušené nemajú. O podnikaní
žalovaného v prvom rade mala iba informatívne informácie. Vie že podnikal cez spoločnosti s.r.o. nemá
vedomosť že by mal nejaký osobný záväzok. Nepoužívala majetok spoločnosti, ani z neho neprofitovala.
Nepodnikala spoločne s manželom. Na súd prišla autom, firemným, sama, teda firmy kde pracuje. O
záväzku žalovaného v prvom rade sa dozvedela v januári 2017 keďže ju to zaujímalo, tak sa na to

informovala. Žalovaný v prvom rade jej povedal, že to bude riešiť. Rozhodla sa však že to bude riešiť aj
ona. Náklady na domácnosť sú okolo 2 tis. eur, pričom finančne jej pomáhajú rodičia. Príjem žalovaného
v prvom rade do domácnosti orientačne nepresahoval 1 tis. eur.

4. Právny zástupca žalovaného v 1 a 2 rade uvádzal, že žalobkyňa nemala vedomosť o podnikateľských

aktivitách žalovaného v prvom rade. Tento ju neinformoval o týchto veciach. Žalovaný v treťom rade
nežiadal od žalovaného v prvom alebo druhom rade súhlas manželky s ručením zmenky alebo s jej
podpísaním. Taktiež nežiadal aby aj žalobkyňa ako ručiteľka zmenku podpisovala. Je spor o určitom
dlhu žalovaného v druhom rade voči žalovanému v treťom rade, je sporná aj výška z ktorého však majú
za to, že tento dlh nevznikol za tovar ktorý zabezpečovala predmetná zmenka. Rozhodnutie KS v Žiline

nabáda zrušením BSM na obchádzanie práva veriteľov tým, že by napr. celý majetok nadobudol jeden
z manželov. Nie je možné zrušiť BSM ak manžel podniká v rámci s.r.o. ale len ako fyzická osoba, a ak
by tu boli dôvody pre postup podľa § 148 OZ teda rovnaké dôvody sú aj pre domáhanie sa neplatnosti
právneho úkonu.
Pridržiaval sa doterajších vyjadrení.

5. Žalovaný v 1 rade aj ako zástupca žalovaného v 2 rade uvádzal, že sa pridržiava vyjadrenia PZ, o
zmenke manželke nepovedal. Žalobkyňa nemala žiadny majetkový prospech zo žalovaného v druhom
rade, neboli vyplácané žiadne dividendy. Za hodnotu zmenky boli dodané autá od žalovaného v treťom
rade, tieto však boli žalovanému v treťom rade vrátené. Žalovaný v druhom rade bol v roku 2016 v

reštrukturalizácii čo pravdepodobne viedlo k plusovému účtovnému finančnému výsledku po odpočítaní
záväzkov, reálne však takýto príjem nebol. Má ešte spoločnosti HM Cars SWE a HM Cars PGM.
Spoločnosti hospodária s negatívnym výsledkom . mzdu má zo spoločnosti HM Cars PGM vo výške
600 eur v čistom. Nevlastní žiadny majetok ani mimo manželstva. Počas manželstva bol vlastníkomtroch alebo štyroch s.r.o. aj teraz je asi troch alebo štyroch. Či sa tieto spoločnosti menili alebo nie
si nepamätá. Malo by to byť tie isté. Okrem toho je štatutár približne v ôsmich spoločnostiach, čo robí
bezplatne. Zo svojich spoločností si nikdy nebral žiadne dividendy. Počas manželstva nevlastnil žiadny

majetok, ani spolu s manželkou. V podstate bol nútený podpísať zmenku ako ručiteľ, pretože inak by
mu žalovaný v treťom rade nedodával tovar, vozidlá. Pôvodne bol obchod zabezpečovaný bankovou
zárukou, ktorá však skončila a skôr ako sa to začalo realizovať iným spôsobom bol dodávaný tovar
ktorý žiadali aby zaručil aj ako fyzická osoba, inak by mu ho nedodali, pričom na dodanie tovaru bol
odkázaný. Keď Fiat prišiel a chcel u nich predáva autá, museli upraviť predajnú plochu, čo si vyžadovalo

náklady, a teda aby bol obchod v plusových číslach boli schopný platiť finančné záväzky musel takýto
spôsob ručenia akceptovať. Náklady na úpravu nehnuteľnosti pre Fiat boli okolo 700 tis. eur. Mzdu od
HM Cars PGM si už nevypláca.

6.Právnyzástupcažalovanéhov3radeuvádzal,žepridržiavasadoterajšíchvyjadrení.Poukazovalajna
rozhodnutie KS Žilina sp. zn. 5Co 464/2013 ktoré sa tiež týkalo súhlasu, manželka pri podnikateľských

aktivitáchdruhéhomanžela takabybolovsúladespoukazovanýmrozhodnutímústavnéhosúdu,pričom
nemôže ísť v neprospech veriteľa a každú jednu vec je potrebné individuálne skúmať, teda okolnosti, či
už za ktorých prišlo k uzavretiu. Nemôže byť na ťarchu veriteľa ak jeden manžel neinformuje o svojich
aktivitách druhého manžela. Zmenka bola vydaná na zabezpečenie vydaného tovaru. Podľa jeho názoru
i keď to nie je úplne rovnaká vec tak toto konanie je skôr identické s konaním ktoré sa riešilo v rozhodnutí

KS Žilina a prípadné odlišnosti nemôže viesť k odlišnému názoru v tomto konaní. Považuje za rozpor s
dobrýmimravminaopakto,že akýmspôsobomsižalobkyňavolíriešeniepredmetnejveci,tedadomáha
sa neplatnosti úkonu ktorý by zaťažoval majetok BSM a chce si ponechať možnosť nadobúdať majetok
z podnikania manžela. V prípade úspechu konania v Bratislave exekučný poriadok dáva dostatočnú
ochranu tak žalobkyni ako aj deťom ohľadne majetku resp. finančných prostriedkov na ktoré by v rámci

exekúcie nie je možné siahnuť, pričom žiadny majetok nemajú ani nemali. Nevidel dôvod na neplatnosť
záväzku žalovaného v prvom rade v zmysle § 106 obchodného zákonníka, keď predmetný záväzok
nebol v zmysle obchodného zákonníka ale v zmysle zmenkového zákona a žalovaný v prvom rade
ručí za záväzky hlavného zmenkového dlžníka. Rovnaké podmienky boli dávané všetkým dílerom. Bol
vedený identický spor iného dílera voči Fiatu ktorý skončil v prospech Fiatu právoplatne. Žalovaný

v prvom rade uvádzal, že predávali vozidlá prémiových značiek pričom si žiadne dividendy nikdy
nevyplácal. S poukazom na písomné vyjadrenie aj po náleze Ústavného súdu všeobecné súdy na tento
nálezneprihliadali,natietorozhodnutiapoukazovali.JednorozhodnutiejeajzOSNitra29CbZm/3/2012.
Čo sa týka relatívnej neplatnosti v treťom rade namietal premlčanie. Čo sa týka absolútnej neplatnosti
s týmto sa nestotožňujú, aj uvádzaný nález Ústavného súdu hovoril o prípade ručenia insolventného

subjektu pričom žalovaný v prvom rade ako aj v druhom rade boli v čase napádaného úkonu solventný.
Pridržiaval sa doterajších písomných a ústnych vyjadrení.

7.Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : žalobou z čl. 1-3, sobášnym
listom z čl. 4, výpisom z OR z čl.6, 8, povolením reštrukturalizácie z čl.7, rozhodnutím Ústavného súdu z

čl.9-18,99-102,142-146,vyjadrenímžalovanéhov3.radezčl.27-31,návrhomnavydaniezmenkového
platobného rozkazu z čl. 32-34, zmenkou z čl. 35, vyjadrením žalobkyne z čl. 74-81, pracovnou zmluvou
žalobkyne z čl. 82, výkazom ziskov a strát z čl. 83-94, 111-134, bilten Slovenskej advokácie z čl. 103-110,
rozhodnutím ústavného súdu ČR z čl. 139-141, rozhodnutím NS ČR z čl. 147-150 vyjadrením žalobkyne
z čl. 171-175, vyjadrením žalovaných v prvom a druhom rade z čl. 188-191, vyj. žalovaného v treťom

rade z čl. 194-203, návrhom na zmenkový platobný rozkaz z čl. 204-206, zmenkou z čl. 207, rozsudkom
OS25Cdi/70/14zčl.208-214,súvahoužalovanéhovdruhomradezčl.215-220,poznámkamikúčtovnej
závierke z čl. 221-222, výpismi z OR z čl. 223-233, správou z obchodného vestníka z čl. 234, rozsudkom
OS BA III. 3CbZm/23/14 z čl. 241 -249, správou OS BA V. z čl. 252, odvolaním voči rozsudku OS BAV.
Z čl. 254-259, výňatkom z právnickej literatúry z čl. 263-264, pripojeným spisom OS Nitra 13P/155/2018

a zistil tento skutkový a právny stav :

8. Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 18.01.2018 domáhala voči žalovaným určenia relatívnej
neplatnosti právneho úkonu a to zmenkového ručiteľského záväzku žalovaného v 1 rade vo vlastnej
blanko zmenke žalovaného v 2 rade vystavenej dňa 31.08.2011 na rad žalovaného v 3 rade na sumu

179.711,56 eura. Žalovaný v 1 rade je jediný spoločník a konateľ žalovaného v 2 rade. Ako manželka
žalovaného v 1 rade odo dňa 24.04.2010 sa na základe predvolania zo dňa 16.01.2017 na termín
pojednávania vo veci sp. zn. 3CbZm/27/2014 na OS Bratislava V. dozvedela že voči jej manželovi si
žalovaný v 3 rade uplatňuje zaplatenie sumy 179.711,56 eura. Žalovaný v 1 rade od žalovaného v 3 radeneprijal žiadne protiplnenie. O záväzku žalovaného v 1 rade nevedela a nedala k nemu vopred žiaden
súhlas,anikonkludentne,pričomnejdeobežnúvec.Vzhľadomnanemožnosťžalovanéhov2radesplniť
dlh, celý dlh spočinie na žalovanom v 1 rade, ktorého majetok je však aj majetok žalobkyne. Rozvod

manželstvanemávplyvnapodanúžalobu,keďtentonastalažpoúkonektoréhoneplatnosťsažalobkyňa
domáha. V prípade exekúcie sa táto prejaví aj vo sfére spoločných vecí, resp. vecí patriacich do BSM.
Poukázala na rozhodnutia ÚS SR IV. ÚS 509/2011, I. ÚS 26/2010. Ručenie spoločníka ako fyzickej
osoby za záväzok spoločnosti je obchádzanie § 106 Obch. zák. Námietku premlčania považoval za v
rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na neprijateľné dôsledky vo vzťahoch medzi spornými stranami.

Podanie tejto žaloby nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. V priebehu konania žalobkyňa rozšírila
zdôvodnenie žaloby majúc za to, že ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 1 rade je absolútne neplatný
právny úkon podľa § 39 O.z., § 106 Obchodného zákonníka a Zákona o rodine Poukazovala okrem iných
na rozhodnutie KS V Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/6/2013, rozhodnutie OS Nitra 19C/139/2014. Právny
zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podanej žalobe z dôvodu
ochrany masy BSM. Solventnosť žalovaných nebola zisťovaná. Rozhodnutia ÚS SR ako najvyššej

súdnej inštancie majú v rámci viazanosti rozhodnutiami vyšších súdov značnú autoritu.

9.Žalobkyňa má mesačný príjem cca 600 eur, žalovaný v 1 rade nosil domov od 500 do 1.000 eur
mesačne. O výsledkoch hospodárenia žalovaného v 2 rade spolu s manželom nekomunikovala, o
záväzku žalovaného v 1 rade sa dozvedela v januári 2017, žalovaný v 1 rade jej uviedol, že to bude

riešiť. Od začiatku roka 2017 je ich celková komunikácia narušená. Nemajú žiadny spoločný majetok.
Na základe rozsudku č.k. 13P/155/2018 zo dňa 23.07.2019 bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného v
1 rade právoplatne rozvedené ku dňu 17.09.2019. Žalovaný v 2 rade bol v roku 2016 v reštrukturalizácii.
Žalovaný v 1 rade ma v čistom príjem 600 eur, nevlastní žiaden majetok ani mimo manželstva. Zmenku
bol nútený podpísať inak by mu žalovaný v 3 rade nedodal tovar. Žalovaný v 1 a 2 rade sa stotožňovali

s podanou žalobou.

10.Žalovaný v 3 rade s žalobou nesúhlasil, mal za to, že zmenkový ručiteľský záväzok nie je možné
kvalifikovať ako vec o ktorej hovorí paragraf 145 O.z. Poukazoval aj na rozhodnutie KS v Žiline sp. zn.
5Co/464/2013,NSČRsp.zn.32Cdo/1728/2013,OSNitrasp.zn.29CbZm/3/2012.Namietalpremlčanie

podanej žaloby. Žalovaný podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu dňa 29.10.2013,
vedenom na OS Bratislava V pod sp.zn. 3CbZm/27/2014, žalovaný v 1 rade tak napádaný právny úkon
urobil viac ako tri roky pred podaním tejto žaloby zo dňa 18.01.2018. Poukazoval na rozhodnutie NS SR
4Cdo/37/2007. Každú jednu vec treba individuálne posudzovať. Zmenka zabezpečovala dodaný tovar.
Namietal, že žaloba je v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobkyňa nechce niesť zodpovednosť za dlhy

z podnikania manžela ale chce si ponechať možnosť nadobúdať majetok z tohto podnikania. Podnikanie
žalovaného v 2 rade bolo pod kontrolou žalovaného v 1 rade ako jediného spoločníka a konateľa
spoločnosti. V čase prevzatia záväzku si žalovaný v 1 rade musel byť vedomí povinnosti záväzok splniť.
V prípade vyhovenia žalobe by viac došlo k porušeniu spravodlivosti voči žalovanému v 3 rade ako
ohľadne žalobkyne pri zamietnutí žaloby. Po vydaní uvádzaného nálezu ÚS SR prišlo k rozhodnutiam

NS SR sp. zn. 4Cdo/234/2010, KS v Trnave sp. zn. 24Co/130/2017. Ústavný súd posudzoval subjekt
ktorí bol v čase napadnutého úkonu insolventný čo žalovaný v 1 a 2 rade neboli.

11.V konaní 3CbZm/27/2014 na OS Bratislava V bol rozsudkom zo dňa 06.12.2018 zmenkový platobný
rozkaz zo dňa 22.07.2014 ponechaní v platnosti. Voči rozsudku je podané odvolanie. V uvedenom

rozhodnutí sa vychádza z ustálenej judikatúry, že k záväznému podpisu zmenky jedným z manželov sa
nevyžaduje súhlas druhého manžela, ktorí nemajú rozdelene BSM ( rozsudok Vrchného súdu v Prahe
5Cmo/735/1995 ). Tiež možno poukázať na rozsudok Vrchného súdu v Prahe 12 Cmo/143/2007.

12.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

13.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14.Podľa 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.15.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16.Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)

17.Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

18.Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá
vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

19.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.

20.Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

21.Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22.Podľa § 32 ods. 1 zákona č 191/1950 Sb., zákon zmenkový a šekový zmenečný ručiteľ je zaviazaný
ako ten, za koho sa zaručil.

23.Podľa § 32 ods. 2 zákona č 191/1950 Sb., zákon zmenkový a šekový záväzok zmenečného ručiteľa
je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy.

24.Podľa § 32 ods. 3 zákona č 191/1950 Sb., zákon zmenkový a šekový ak zaplatí zmenečný ručiteľ
zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe

zmenečne zaviazaní.

25.Podľa § 106 Obchodného zákonníka spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým
svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu
zapísaného v obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na

splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto
náhradu, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím
vkladom podieľa na základnom imaní spoločnosti.

26. V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na právny stav v čase rozhodnutia súd žalobu

zamietol z dôvodu chýbajúceho naliehavého právneho záujmu na podanej veci. Súd skúmal v zmysle
platného CSP § 137 písm. c), pričom konanie začalo počas jeho platnosti, či má žalobca naliehavý
právny záujem počas celého konania a teda i v čase rozhodnutia súdu ( uznesenie NS SR z 22.09.2010,
sp. zn. 4Cdo/56/2009 - žalob ao určenie neplatnosti právneho úkonu je určovacia žaloba v zmysle §
80 písm. c) O.s.p., teraz § 137 písm. c) CSP). Otázka platnosti ručiteľského záväzku žalovaného v

1 rade ako dotknutej osoby sa rieši v konaní na OS Bratislava V. Súd v tomto konaní neposudzoval
vzájomný vzťah žalovaných voči sebe. Išlo o prekážku začatej veci - litispendencia v zmysle § 159 CSP.
V už skôr prejednávanom konaní žalovaných sa rieši aj otázka platnosti zmenky s poukazom na § 106
Obchodného zákonníka. Na OS Nitra sa riešili právne následky ručiteľského záväzku žalovaného v 1rade k osobe žalobkyne. Žalobkyňa predmetnou žalobou chcela ochrániť svoju osobu a majetok. Podľa
vyjadrenia strán žalobkyňa a žalovaný v 1 rade nevlastnili v rámci BSM žiaden majetok, v priebehu
konania došlo k právoplatnému rozvodu manželstva uvedených strán sporu. Z uvedených skutočností

nemala žalobkyňa právny záujem na podanej žalobe a i z teoretického dôvodu ( v prípade nadobudnutia
spoločného majetku manželmi) odpadol žalobkyni dôvod pre právne posúdenie a rozhodnutie súdu v
otázke neplatnosti právneho úkonu žalovaného v 1 rade. Predmetný právny úkon sa už nijako žalobkyni
nedotýka po osobnej ani majetkovej stránke. Už od začatia konania bol pochybný naliehavý právny
záujem žalobkyne vzhľadom na neexistenciu žiadneho spoločného majetku s žalovaným v 1 rade. Bola

len možnosť ak by do budúcnosti nejaký majetok nadobudli, tato skutočnosť však rozvodom manželstva
odpadla.

27.Súd len na viac dodáva, že by sa ohľadne relatívnej neplatnosti právneho úkonu stotožnil s
námietkou premlčania vznesenou žalovaným v 3 rade. Od vykonania úkonu žalovaným v 1 rade
31.08.2011 do podania žaloby 18.01.2018 ubehla trojročná premlčacia doba. Súd pritom nevidel

dôvod pre neprihliadnutie k námietke premlčania s poukazom na dobré mravy. Na otázku či je
potrebný súhlas manžela k ručiteľskému záväzku druhého manžela v podnikaní nie je judikatúra
jednoznačne zjednotená. Strany poukazovali na rozdielne rozhodnutia (rozhodnutie KS Žilina sp. zn.
5Co 464/2013, OS Nitra sp. zn. 29CbZm/3/2012, rozhodnutie NS SR 4Cdo/37/2007, rozhodnutia ÚS
SR IV. ÚS 509/2011, I. ÚS 26/2010, rozhodnutia NS SR sp. zn.4Cdo/234/2010, KS v Trnave sp. zn.

24Co/130/2017), pričom do úvahy súd relevantne bral aj rozhodnutie vydané v Českej republike, i keď
nie v rámci ustálenej súdnej praxe (uzn. NS SR sp. zn. 3Cdo 165/2018 zo dňa 22.11.2018), podľa
rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Oboer 13/2018 za ustálenú rozhodovaciu prax treba považovať rozhodnutia
všeobecných súdov. Súd posudzoval, koho právo by bolo viac porušené z pohľadu spravodlivosti,
žalobkyne, alebo žalovaného v 3 rade. Žalobkyňa a žalovaný v 1 rade boli manželia. Žalovaní spolu

obchodovali. Vzťahy manželov sú bližšie, aj zo zákona sa spoločne podieľajú na pasívach ako aj
negatívach, z morálnej stránky sú spolu v dobrom aj zlom . Ak do sfére jedného manžela i v rámci
podnikania pribudne majetok je to i na prospech druhého manžela. Strany ktoré spolu obchodujú
nemajú žiadne blízke vzťahy ( až na výnimky, čo nebol tento prípad), je potom nespravodlivejšie ako
spolupodielanie sa manžela na pasívach podnikania, ak obchodný subjekt nemá možnosť dostať späť

resp. mať vyplatené čo poskytol. Dôsledky neakceptovania premlčania by privodili viac krivdy pre
žalovaného v 3 rade ako pre žalobkyňu (v zmysle občianskeho zákonníka ako aj zákona o rodine) ak
by jej nezanikol naliehavý právny záujem na podanej veci. Rovnaké dôvody by bolo možné použiť aj pri
posudzovaní veci v zmysle § 39 O.z. Náprava porušenia práv jedného subjektu, nemôže priniesť väčšie
negatívne následky pre druhý subjekt. Takýto postup by negoval § 39 O.z.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešným žalovaným voči
žalobkyni náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu vzhľadom na úspech v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.