Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoCsp/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119295052
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:6119295052.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Blackside, a.s., so sídlom Bratislava,
Plynárenská 7/A, IČO: 48 191 515, zastúpeného AK Herceg, s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická
56 proti žalovanému N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., J. D. XXXX/X, o zaplatenie 9.012,45
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.

14Csp/61/2019-104 zo dňa 13. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
9.012,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.012,45 eur od 23.11.2016 do

zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku /výrok I./ a vyslovil, že žalobca má
nárok proti žalovanému na náhradu 100% trov konania /výrok II./. Na odôvodnenie tohto rozsudku
uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
9.012,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.012,45 eur od 23.11.2016 do
zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.12.2014 bola medzi právnym predchodcom žalobcu
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 5065734526,

na základe ktorej poskytla banka žalovanému jednorazovo spotrebný úver na čokoľvek vo výške
9.500 eur. Žalovaný pohľadávku banky spolu s príslušenstvom vyplývajúcu z úverovej zmluvy riadne
a včas neuhrádzal. Banka niekoľkokrát vyzvala žalovaného na uhradenie dlžnej sumy, pričom listom
zo dňa 26.10.2016 zaslala banka posledný výzvu na zaplatenie omeškaných splátok pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti. Nakoľko žalovaný aj naďalej riadne nesplácal pohľadávku banky, omeškal sa so
splácaním viac ako tri mesiace, bolo mu listom zo dňa 23.11.2016 oznámené vyhlásenie o mimoriadnej

splatnosti ku dňu 22.11.2016. Listom zo dňa 23.01.2018 banka vyzvala žalovaného na uhradenie dlžnej
sumy, ktorá predstavovala ku dňu 23.01.2018 sumu 12.131,99 eur a zároveň žalovaného upozornila,
že ak dlžnú sumu neuhradí, bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zmluvou o
postúpení pohľadávok č. 0400/2018/CE zo dňa 21.05.2018 banka postúpila pohľadávku z úverovej
zmluvy na spoločnosť Silverside, a.s.. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom banky
zo dňa 21.05.2018. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2019 spoločnosť Silverside postúpila

pohľadávku z úverovej zmluvy voči žalovanému novému veriteľovi, spoločnosti Blackside, a.s. (žalobca).
Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom Posledná výzva - pokus o zmier zo dňa
15.04.2019, v ktorom žalobca zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Listová zásielka
sa vrátila späť žalobcovi ako nedoručená z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote dňa 07.05.2019.
2. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská
sporiteľňa, a.s. v postavení banky, uzatvoril so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere. Na základe tejto

zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 9.500 eur. Úroková sadzba
bola 12,90% ročne, RPMN bola 15,42% ročne. Celková čiastka, ktorú musel žalovaný zaplatiť bola18.176,93 eur. Počet splátok bol 120, výška splátky bola 151,50 eur mesačne, konečná splatnosť
úveru bola 29.12.2024. S prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený
text zmluvy na predtlačenom formulári možno konštatovať, že uvedená zmluva bola spotrebiteľskou

zmluvou. Poskytnuté peňažné prostriedky bol žalovaný povinný v stanovenej dobe v splátkach vrátiť
a zaplatiť z nich zmluvný úrok. Túto svoju povinnosť však riadne a včas nesplnil. Právny predchodca
žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. preto vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky dňa 23.11.2016
a vyzval žalovaného na uhradenie tejto pohľadávky. Žalovaný ani potom túto pohľadávku neuhradil.
Slovenská sporiteľňa následne pohľadávku proti žalovanému postúpila spoločnosti Silverside, a.s., ktorá

ďalej postúpila túto pohľadávku žalobcovi.
3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 524 ods. 1, 2, § 526
ods. 1, 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník), § 1 ods. 2, § 2, § 19 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o

bankách (ďalej len „Zákon o bankách“). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že veriteľ môže postúpiť
svoju pohľadávku tretej osobe (postupcovi) aj bez súhlasu dlžníka a oznámenie postúpenia dlžníkovi
nie je podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a § 526 Občianskeho
zákonníka. Postúpenie nie je možné iba vtedy, ak by to odporovalo dohode s dlžníkom, v danom
prípade však takáto dohoda medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným neexistovala. Oznámenie

postúpenia pohľadávky dlžníkovi má najmä ten význam, že sa dlžník dozvie, že má svoju pohľadávku
plniť už novému veriteľovi (postupcovi). Slovenská sporiteľňa, a.s. ako právny predchodca žalobcu
zaslala žalovanému výzvu zo dňa 26.10.2016, kde mu oznámila, že ku dňu 25.10.2016 je v omeškaní
so splácaním pohľadávky sumy vo výške 1.080,69 eur a vyzvala ho na uhradenie tejto sumy. Uvedené
súd prvej inštancie považoval za písomnú výzvu banky adresovanú žalovanému v zmysle § 92 ods. 8

prvej vety. Žalovaný výzve nevyhovel, svoj záväzok voči banke neuhradil a preto právny predchodca
žalobcu pohľadávku voči žalovanému (už po vyhlásení mimoriadnej splatnosti) postúpil dňa 21.05.2018
na spoločnosť Silverside, a.s.. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol v čase medzi 25.10.2016 a
21.05.2018 v omeškaní nepretržite viac ako 90 dní. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to,
že boli splnené podmienky v zmysle Zákona o bankách na platné postúpenie pohľadávky z pôvodného

veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. až na žalobcu a žalobca preto má v konaní aktívnu vecnú legitimáciu.
Na námietky žalovaného uvedené v odpore súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ani jeho právny
predchodcovia nemôžu zodpovedať za to, že žalovaný nemá riadne zabezpečené preberanie poštových
zásielok. Uvedené záležitosti si musí usporiadať sám žalovaný. Fikcia doručenia upravená v bode 6.3.
VOPSlovenskejsporiteľne,a.s.slúžiprávenato,abyproblémysdoručovaním,ktorésúnastraneklienta

neboli na ťarchu banky a toto ustanovenie VOP Slovenskej sporiteľne sa nepovažuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, je to štandardný prostriedok zabezpečenia záväzku
podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorého použitie v spotrebiteľských právnych vzťahoch
právny poriadok nezakazuje. Ustanovenie o zmluvnej pokute však podlieha prieskumu súdu v tom
zmysle, či sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmluve o splátkovom úvere sa žiadna

zmluvná pokuta nespomína. Žalovaný mal pravdepodobne na mysli poplatok za upomienku 25 eur,
ktorý sa taktiež nepovažuje za neprimeraný, nakoľko tento poplatok má za úlohu pokryť administratívne
náklady banky pri vyhodnocovaní dôvodov na zaslanie upomienky, vypracovaní upomienky a nákladov
na zaslanie upomienky. V prípade RPMN vypočítajúcej sa podľa podmienok, ktoré sú dané v deň
uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, sa pri jej výpočte zároveň vychádza z predpokladu, že dlžník bude

spotrebiteľský úver splácať riadne a včas. Preto do RPMN nie je možné započítať všetky poplatky,
najmä nie tie, ktoré majú sankčnú povahu, keďže sa vopred nepokladá za samozrejmé, že dlžník
úver nebude riadne splácať. Zmluva o splátkovom úvere je podpísaná žalovaným, v ktorej je okrem
iného uvedené vyhlásenie žalovaného, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú
VOP, úverové podmienky, sadzobník, súhlasil s nimi, zaviazal sa ich dodržiavať a tiež vyhlásil, že pred

podpisom úverovej zmluvy bol zo strany banky písomne informovaný o zmluvných podmienkach.
4. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2
CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v spore úspešný v rozsahu
uplatnenej istiny, súd mu priznal proti žalovanému nárok na náhradu 100% trov konania. O konkrétnej
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá

vyšší súdny úradník.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zjavne
nezákonné a svojvoľné, keď súd odňal žalovanému právo na súdnu ochranu a konal v rozpore
so zákonom, keď ex offo nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole. Súd prvej inštancie sanevysporiadal s každou námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie. Žalovaný namietal aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko postúpenie pohľadávky nebolo žalovanému doručené a preto bolo
neplatné. I keď žalobca tvrdí opak, nijakým spôsobom svoje tvrdenie nepreukázal. Medzi právo na

spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené a
v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 226/03, sp. zn. III. ÚS 95/06, sp.
zn. III. ÚS 36/2010. Žalovaný uviedol, že podpísal so Slovenskou sporiteľňou, a.s. úverovú zmluvu, ktorá
bola na predtlačenom formulári a ktorej obsah nemohol ovplyvniť. Uvedená zmluva nebola individuálne
dojednaná. Odvolávanie sa na VOP je neúčinné, ak nie sú podpísané a počas uzavretia zmluvy neboli k

dispozícii na prečítanie a vysvetlenie, považujú sa za jednostranný úkon a spotrebiteľ nie je nimi viazaný.
Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a oznámenie nemožno nazvať zákonné, lebo právny
poriadok ukladá dodávateľovi povinnosť oznámiť a doručiť v lehote 5 dní postúpenie pohľadávky. Na
základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil v celom rozsahu.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril a uviedol, že právny predchodca žalobcu dňa 04.12.2014

uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 9.500 eur
a zároveň v tejto zmluve žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú
okrem iného i VOP, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. Žalovaný sa dostal do omeškania so
splácaním pravidelných mesačných splátok, v dôsledku čoho bol žalovaný výzvou zo dňa 26.10.2016
informovaný, že ku dňu 25.10.2016 je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 1.080,69 eur, ktorú

žiadal uhradiť v lehote 15 dní od doručenia výzvy, pričom žalovaný bol k danému dňu v omeškaní s cca
7 mesačnými splátkami. Zároveň bol žalovaný poučený, že ak v stanovenej lehote nedôjde k uhradeniu
omeškaných splátok, právny predchodca je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. V
zmysle VOP sa za deň doručenia listovej zásielky považuje šiesty deň po jej odoslaní t.j. 01.11.2016,
pričom za deň odoslania listovej zásielky sa považuje dátum uvedený na liste. Žalovaný ani napriek

písomnej výzve neuhradil omeškané splátky, právny predchodca žalobcu oznámením o mimoriadnej
splatnosti zo dňa 23.11.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky ku dňu 22.11.2016 a zároveň
bol žalovaný vyzvaný na úhradu pohľadávky vo výške 10.158,29 eur v lehote 15 dní. Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2018 Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku z úverovej
zmluvy voči žalovanému novému veriteľovi, spoločnosti Silverside, a. s. Postúpenie pohľadávky bolo

žalovanému oznámené listom banky zo dňa 21.05.2018. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 01.04.2019 spoločnosť Silverside, a.s. postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy voči žalovanému
novému veriteľovi, spoločnosti Blackside, a.s.. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 02.04.2019
bol žalovaný opätovne oboznámený s postúpením pohľadávky. Žalobca má za to, že došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky, ktoré bolo preukázané zmluvami o postúpení pohľadávky spolu so špecifikáciou

postúpenej pohľadávky a oznámeniami o postúpení pohľadávky, pričom platné postúpenie pohľadávky
a aktívnu vecnú legitimáciu potvrdil aj súd prvej inštancie. Hlavným dôvodom vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti pohľadávky ako i postúpenia pohľadávky bola skutočnosť, že žalovaný poskytnutý úver
neuhrádzal v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Pokiaľ
žalovaný namietal v odvolaní neprijateľné zmluvné podmienky, žalobca zastáva názor, že žalovaný

vychádzal iba zo všeobecných informácii ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok, pričom sám
nemá vedomosť, či sa v úverovej zmluve nejaké nachádzajú. Všeobecná námietka neprijateľných
zmluvných podmienok je nepostačujúca. Pri podávaní takejto námietky je potrebné neprijateľnú zmluvnú
podmienku nachádzajúca sa v konkrétnej zmluve definovať. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho
dvora zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, v zmysle

ktorého by totiž členské štáty nemali ukladať zmluvným stranám povinnosť, ktoré smernica 2008/48ES
neupravuje. Podľa jej článku 10 ods. 2 písm. i) v spojení s písm. h) zmluva o úvere na dobu určitú
nemusí v čase jej uzatvorenia obsahovať presné určenie, aká časť splátky sa použije na splátku istiny a
aká jej časť na bežné úroky a poplatky. Súdny dvor Európskej únie v prejudiciálnom konaní C-42/2015
rozhodol aj o práve členského štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligatórne náležitosti úverovej

zmluvy nad rámec Smernice 2008/48/ES, ako aj jeho právo zákonom sankcionovať absenciu niektorej
z náležitostí úverovej zmluvy tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca považuje odvolanie
žalovaného za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil.
7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu na svoje odvolanie uviedol rovnaké skutočnosti tvrdené v odvolaní

a dodal, že v súlade so zásadou ochrany spotrebiteľa je potrebné na vzťahy tykajúce sa spotrebiteľa
aplikovať ust. § 54 ods. 1 OZ. Zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a v tomto
prípade zlyhala odborná starostlivosť zo strany banky v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Ak sú v zmluve o úvere odkazy na VOP, ktoré sú nečitateľné alebo ich žalovanýnepodpísal/neprečítal, nie je nimi viazaný. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2
Cdo 245/2010. Súd je povinný ex offo skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách. Rozhodnutie Súdneho dvora C-42/15, na ktoré poukázal žalobca, nemá priamy účinok na

naše spotrebiteľské zmluvy uzatvorené podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
podľa ktorého splátka musí byť rozdelená na úrok, istinu a konečný termín splatnosti musí byť vyjadrení
dňom, mesiacom a rokom.
8. Žalobca následne opäť poukázal na tvrdenia uvedené v predchádzajúcom vyjadrení a dodal, že pokiaľ
žalovaný namietal nedodržanie odbornej starostlivosti zo strany banky, žalobca má za to, že žalovaný

svojím podpisom na zmluve o úvere a informačnom formulári potvrdil, že mu zo strany banky boli
zmluvné podmienky vysvetlené. Uzatvorenie zmluvy a vyjadrenie súhlasu s podmienkami poskytnutia
úveru bolo prejavom jeho slobodnej vôle. Ak žalovaný nemal dostatočný čas na preštudovanie úverovej
zmluvy a jej súčastí, nemal svojím podpisom potvrdiť, že sa s ich obsahom oboznámil a mal žiadať
ich opätovné a dôsledné vysvetlenie. Žalovaný neuviedol, ktoré obligatórne náležitosti majú absentovať
v zmluve o úvere, pričom podľa žalobcu predmetná úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti v súlade

so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o úvere je uvedený dátum prvej
splátky (29.01.2015) a konečná splatnosť úveru, t.j. dátum poslednej splátky (29.12.2024). Súčasne je
uvedená aj celková čiastka spojená s úverom, a to 18.176,93 eur, uvedená je aj výška mesačnej splátky.
Žalovaný preto vedel koľko mesačne má splácať, ku ktorému dňu v mesiaci ako aj celkovú čiastku,
ktorú zaplatí. z dôvodu záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 bol zákon č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch novelizovaný zákonom a s účinnosťou od 01.05.2018 sa v § 9
ods. 2 slová „ termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov " nahrádzajú v písm.) i slovami „frekvenciu
splátok„ a teda úverová zmluva už nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť splátky
bude započítaná na vrátenie istiny, na úrok a ostatné poplatky.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a

z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec
vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Dokazovaním vykonaným v spore súdom prvej inštancie bolo preukázané, že Slovenská sporiteľňa,
a.s. poskytla žalovanému spotrebiteľský úver, a to na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 5065734526

zo dňa 04.12.2014, vo výške 9.500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať 120-timi pravidelnými
mesačnýmisplátkamipo151,50eur,priRPMN15,42%sfixnouúrokovousadzboudosplatnosti12,90%,
pričom celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola suma 18.176,93 eur. Výzvou zo dňa 26.10.2016
veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámil žalovanému neuhradené splátky vo výške 1.080,69 eur eur a
upozornil ho, že ak nedôjde do 15 dní od doručenia výzvy k zaplateniu dlžnej sumy, bude oprávnený úver

zosplatniť. Následne menovaná banka vyhlásila okamžitú splatnosť úveru dňa 23.11.2016 a vyzvala
žalovaného k zaplateniu sumy 10.158,29 eur. Výzvou zo dňa 23.01.2018 potom vyzvala žalovaného
na úhradu omeškaného peňažného záväzku a oznámila mu, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy je
oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0400/2018/CE zo dňa
21.05.2018 Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému z predmetnej úverovej

zmluvy spoločnosti Silverside, a.s. a postúpenie pohľadávky oznámila žalovanému listom zo dňa
21.05.2018. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2019 spoločnosť Silverside, a.s. postúpila
pohľadávku voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy spoločnosti Blackside, a.s.. Postúpenie
pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 15.04.2019, v ktorom žalobca zároveň vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

11. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. (právnym predchodcom žalobcu) a spoločnosťou
Silverside, a.s. /21.05.2018/ a zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Silverside, a.s. a
žalobcom /01.04.2019/, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane

jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebopobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa citovaných ustanovení, žalobca v súdnom konaní musí svoju aktívnu vecnú legitimáciu
preukázať platným postúpením pohľadávky. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je
špeciálnou úpravou voči všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok podľa Občianskeho zákonníka.
Aplikáciu uvedeného ustanovenia nevylučuje ani prípadný spotrebiteľský charakter zmluvy uzatvorenej
medzi bankou a klientom, keďže v predmetnom spore je nesporné, že medzi pôvodným veriteľom

-Slovenská sporiteľňa, a.s. ako bankou a žalovaným bola dňa 04.12.2014 uzatvorená zmluva o
splátkovom úvere č. 5065734526, ktorá má spotrebiteľský charakter, a teda nepochybne ide o
spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba tiež aplikovať aj vyššie uvedené ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
o bankách pri postúpení pohľadávky z takejto zmluvy.
13. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
procesné právo si ten-ktorý hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už

aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na
strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 2Cdo/205/2009), preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu
preukázallenoznámenímpostupcuopostúpenípohľadávkydlžníkovi,jepotrebnépreukázanieplatného
postúpenia pohľadávky.

14. Odvolací súd ďalej uvádza, že § 525 Občianskeho zákonníka urcˇuje, ktore´ pohlˇada´vky
nemozˇno platne postu´pitˇ, pricˇom postu´penie urcˇity´ch pohlˇada´vok mo^zˇe bytˇ zaka´zane´ sˇpecia
´lnymi predpismi, pri´padne postu´penie mo^zˇe bytˇ za´konom si´ce dovolene´, ale len za urcˇeny
´ch podmienok. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je pra´ve taky´m zákonným ustanoveni
´m, ktore´ upravuje dˇalsˇie sˇpecia´lne podmienky (popri vsˇeobecny´ch podmienkach v Občianskom

zákonníku), za ktorých mo^zˇe bytˇ pohlˇada´vka postu´pena´, ak je veriteľom pohľadávky banka, a
to: 1/ písomná vy´zva banky účastníkovi zmluvy na splnenie omeškaného peňažného záväzku a 2/
omesˇkanie dlžníka nepretržite dlhšie ako 90 dní so splneni´m peňažného záväzku napriek výzve banky.
Uvedene´ podmienky sú za´konnými predpokladmi pre platne´ postu´penie pohlˇada´vky banky na tretie
osobypodľazákonaobankách,ktore´musiabytˇsplnene´vcˇasepostu´peniapohlˇada´vky.Následkom

nedodržania týchto podmienok postúpenia pohlˇada´vky je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre
jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
15. Z dokazovania vykonaného v spore súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca preukázal výzvou
zo dňa 23.01.2018, že veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzval žalovaného ako dlžníka na úhradu
omeškaného peňažného záväzku z predmetnej úverovej zmluvy a zároveň mu oznámil, že v prípade

neuhradenia dlžnej sumy je oprávnený postúpiť pohľadávku tretej osobe. Žalobca však nepredložil
ani neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie skutočnosti, že uvedená výzva banky bola žalovanému
doručená, resp. že by ju banka vôbec odoslala do sféry dispozície žalovaného.
16.Vpredmetnejveci,vzhľadomnaspotrebiteľskýcharakterpredmetnejzáväzkovéhovzťahuzúverovej
zmluvy a vzhľadom na povinnosť súdu ex offo skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, bolo potrebné

preskúmať platnosť postúpenia pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému na žalobcu
podľa § 525 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd prvej inštancie
platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle uvedených ustanovení skúmal, avšak jeho rozhodnutie o
aktívnej vecnej legitimácii žalobcu bolo nesprávne, nakoľko nezodpovedá zistenému skutkovému stavu,
pretože v spore doposiaľ nebolo preukázané, že výzva banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách /

výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 23.01.2018/ bola pred postúpením pohľadávky žalovanému
doručená.
17. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

18. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou v ďalšom konaní
vzhľadom na uvedené bude podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách znova preskúmať
platnosť postúpenia pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu v zmysle vyššie uvedených
záverov odvolacieho súdu a posúdiť tak aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore. Vo veci potom
opätovne rozhodne.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).