Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 4, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220203181
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2220203181.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Katarína Arnouldová, v spore žalobkyne: G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom
M. N., F. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ DPS financial consulting, s. r. o., IČO 46 713 930, so sídlom
v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r. o., IČO 36 233 935, so sídlom v
Trnave, Tamaškovičova 17/2742, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalobkyni proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 20C/26/2020-62 zo dňa 28. septembra
2020, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne, ktorá sa domáhala uloženia
povinnosti žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej
dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. M. N., obec M. N., okres Dunajská Streda.
Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia
nie sú splnené zákonné podmienky.

2. Uviedol, že je zrejmé, že na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a pôvodným
veriteľom (Slovenská sporiteľňa, a.s.) bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 21.000 eur, ktorý
bol - taktiež na zmluvnom základe - zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam v jej výlučnom
vlastníctve (záložné právo v prospech pôvodného veriteľa vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností s
právnymi účinkami k 2.7.2015). Tvrdenie navrhovateľky, že bola k uzavretiu záložnej zmluvy „donútená,“
nepovažuje súd za významné, nakoľko (ne)uzavretie oboch zmlúv (úverovej i záložnej) bolo výhradne na

jej rozhodnutí a navrhovateľka si už pri uzavretí úverovej zmluvy musela byť vedomá toho, že uzavretie
záložnej zmluvy je podmienkou poskytnutia úveru (viď čl. I, časť „Podmienky pre poskytnutie úveru,“
posledný bod).

3. Keďže navrhovateľka úver riadne nesplácala, pôvodný veriteľ ju (prostredníctvom ďalšieho subjektu)
opakovane (v januári, februári a júni 2017) vyzval na nápravu, následne (k 12.4.2018) úver zosplatnil a

napokon pristúpil k výkonu záložného práva (oznámenie z 19.6.2018) dobrovoľnou dražbou (konanou
12.11.2018), ktorá však nebola úspešná. Pôvodný veriteľ v decembri 2019 postúpil svoju pohľadávku
vočinavrhovateľkenažalovaného1/,očomnavrhovateľkuinformoval(listz15.12.2019).Konanieďalšej
dražby, plánovanej na 1.10.2020, oznámil navrhovateľke žalovaný 1/ listom z 26.8.2020.

4. Navrhovateľka vo svojom návrhu nespochybnila platnosť úverovej ani záložnej zmluvy, poukázala len

na možné nedostatky prvej z nich, pričom nepredložila doklad, na ktorý sa v tejto súvislosti odvoláva
(list MS SR, odboru ochrany spotrebiteľa). O uvedených nedostatkoch však mala mať podľa časovýchsúvislostí návrhu vedomosť už od r. 2018. Napriek zosplatneniu úveru v apríli 2018 navrhovateľka
neuskutočnila žiaden úkon smerujúci k usporiadaniu vzťahov s pôvodným veriteľom a nijako sa
nepokúsila zabrániť už prvej dražbe v novembri 2018. Po postúpení pohľadávky bola pasívna i voči

novému veriteľovi (žalovanému 1/). Za daných okolností podľa názoru súdu nie je splnená podmienka
potreby bezodkladnej úpravy pomerov (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30.9.2019
sp. zn. 23Co/158/2019).

5. Žiada sa dodať, že hoci navrhovateľka označila svoje podanie aj ako „žalobu o určenie neplatnosti

právnych úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby“, jeho predmetom je len návrh na
nariadenie neodkladného opatrenie, pričom navrhovateľka v závere uvádza, že žaloba vo veci samej
bude ešte len podaná. Ak je však navrhovateľka presvedčená o dôvodnosti svojho nároku, takúto žalobu
mohla podať už pred prvou dobrovoľnou dražbou.

6. Pokiaľ ide o výkon záložného práva realizovaného žalovaným 1/, tento sa uskutočňuje na zmluvnom

základe (záložná zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a pôvodným veriteľom) a zákonným spôsobom
(§ 151j Občianskeho zákonníka, zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), pričom je prípustný
aj pri premlčanej pohľadávke (§ 151j ods. 2 OZ). Navrhovateľka si už pri uzavretí záložnej zmluvy
musela byť vedomá toho, aký dosah bude mať prípadný výkon záložného práva, a to bez ohľadu na
skutočnosť, že v uvedených nehnuteľnostiach býva. Výkon záložného práva je teda povinná strpieť,

pričom ako vlastníkovi nehnuteľností jej na ochranu vlastníckeho práva patrí žaloba o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), e), f) a h) CSP. Uviedla, že zákon o Dobrovoľných dražbách nemôže byť vyňatý zo súdnej kontroly

za účelom poskytnutia ochrany obydlia. Žalovaný 1/ si na vymoženie svojej pohľadávky môže zvoliť aj
iný procesný postup, napr. po zabezpečení exekučného titulu navrhnúť výkon exekúcie, kedy po súdnej
kontrole bude zistená výška pohľadávky, ktorá bude predmetom exekučného konania. Takto by bolo
zaručené, že spotrebiteľom bude poskytnutá náležitá ochrana aj v zmysle Smernice Rady 93113IEHS
z 05.04,1993, ako aj ochrany ich obydlia aj v zmysle Ústavy SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, ako aj v zmysle judikatúry ESD. Je nepochybné, že zákon o dobrovoľných dražbách
umožňuje za tam splnených podmienok realizovať dobrovoľnú dražbu, ale ani ustanovenia tohto zákonu
nemôžu byť vykladané tak, aby boli popreté základné práva a slobôd žalobcov, a to aj ich práva na
súkromie a rodinný život, ktorého eminentnou súčasťou je aj právo na obydlie. Potreba poskytnúť
ochranu žalobcom je dôvodná v štádiu, keď nebola dražba ukončená. Po ukončení dobrovoľnej dražby

by došlo k narušeniu právnej istoty, vydražiteľa, ak by bola dražba vyhlásená za neplatnú tiež nie
je zanedbateľné, neúčelne vzniknuté náklady na realizáciu dražby. V prípade vyhlásenia dražby za
neplatnú by navrhovateľ nemal kde bývať do právoplatného rozhodnutia súdu.

8. Žalobkyňa vo svojej žalobe dala do pozornosti súdu prvej inštancie rozsiahlu judikatúru, kedy súdy

vydali neodkladné opatrenia, zdržať sa úkonov smerujúcich k dobrovoľnej dražbe. Je evidentné, že
nehnuteľnosti žalobkyne sú značne podhodnotené a výkon záložného práva za týchto podmienok
jej nielen hrubo majetkovo poškodí, ale predovšetkým legitímne zasiahne do jej ústavného práva
na obydlie, podľa ČI. 21 Ústavy SR. Takýto výkon záložného práva zo strany navrhovateľa dražby,
nemôže v právnom štáte ponímať právnu ochranu. Ide o hrubé porušenie § 3 ods. 1 OZ, čo takisto

opodstatňuje záver urgentnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Ústavne konformný nemôže byť
výkon práva, ktorý je neprimeraný a zasahuje naviac do práva na obydlie, ktoré bude dražbou nezvratne
dotknuté. Veriteľ tak mohol vyvolať primeranejší exekučný proces, kde by súd v každom štádiu mohol
posúdiť primeranosť vedenia exekúcie. Ide pritom o jediné obydlie žalobcov, ktoré poníma ústavnú
ochranu - čl. 21 ÚSR a aj ochranu v kontexte medzinárodných záväzkov SR - čl. 8 ods. 1 Dohovoru

o ochrane základných práv a slobôd. Do pozornosti dáva rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č. k.
6Co/108/2011.

9. Skutkový stav v prípade žalobkyne možno zhrnúť tak, že žalobkyni hrozí dražba jediného obydlia z
dôvodu, že bez skutočnej a vážnej vôle pri vážnom zanedbaní odbornej starostlivosti veriteľa - banky,

podpísala záložnú zmluvu, pričom na účely dražby došlo k hrubému podhodnoteniu nimi vlastnených
nehnuteľností. Záložnú zmluvu si ani len nemali možnosť preštudovať, zamestnanec banky ich nepoučil
o následkoch, neobjasnil, k akému základnému zmluvnému vzťahu sa zmluva viaže a nevysvetlil im aninič viac. Veriteľ tak hrubo porušil zákon 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa do dnešného dňa
nerozumie, čo je to záložná zmluva a ako jej podpísaním môže byť ohrozené jej jediné obydlie.

10. Žalobkyňa má z uvedených dôvodov preto naliehavý právny záujem na vydanie neodkladného
opatrenia a následne na určení neplatnosti záložnej zmluvy. Naliehavosť právneho záujmu je daná
stavom právnej neistoty, ktorej je žalobkyňa v otázkach legitímnosti záložného práva a straty svojho
obydlia vystavená. V kontexte argumentov reálne hrozí neprimeraný zásah do práva na obydlie a do
práva na súkromný život žalobkyne. Týmto konaním je porušený aj ČI. 8 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

11. V kontexte s týmto článkom dáva do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS
13/2000 v spojení s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Stanková v. Slovenská
Republika a rozhodnutím Paulič v. Chorvátsko. Súdy v týchto judikátoch potvrdili, že akýkoľvek zásah
do obydlia je potrebné posudzovať veľmi citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mať za

každých okolností možnosť dovolať sa ochrany ma nezávislom a nestrannom súde. Aplikácia týchto
judikátov je o to nevyhnutnejšia, že zásah do vlastníckeho práva žalobcov (ČI. 20 Ústavy SR) a do
práva na obydlie (ČI. 21 Ústavy SR) vykonal súkromný subjekt - dražobník, ktorý nepodlieha žiadnej
súdnej kontrole, ktorá by v reálnom čase poskytla ochranu týmto právam žalobkyne. Reálnosť hrozby
porušenia práva žalobkyne je dôvodná a preukázaná oznámením o začatí výkonu záložného práva,

ktoré je zaznamenané v katastri na LV k nehnuteľnostiam žalobcov, hrozba dražby je preukázaná aj
úkonmi dražobníka - vyhotovenie znaleckých posudkov, zverejnenie nehnuteľností na webovej stránke
dražobníka, zverejnenie nehnuteľností na realitných portáloch.

12. Vzhľadom na to, že žalobkyni hrozí dražba pri hrubo nemorálnom a nelegitímnom výkone záložného

práva, a teda je tu reálna hrozba, že žalobcovia prídu o strechu nad hlavou pri podhodnotených
nehnuteľnostiach, nemá inú zákonnú ochranu, len požiadať odvolací súd o zákonné vydanie
rozhodnutia, podľa § 328 Z. z. 160/2015 Civilný sporový poriadok, ktorým by dočasne upravil pomery
účastníkov konania.

13. Žalobkyňa zároveň týmto vznáša námietku premlčania. Žalobkyňa má za to, že od poslednej
neuhradenej splátky - t.j. 12/2015, kvôli ktorej došlo následne k vyhláseniu pohľadávky za mimoriadne
splatnú uplynuli viac ako 3 roky, s poukazom na zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník, ust. §
101 a násl. je premlčacia doba 3 roky. Žalobkyňa má za to, že objektívna premlčacia doba uplynula
dňom 31.12.2018. Zároveň žalobkyňa poukazuje aj na subjektívnu premlčaciu dobu podľa zákona č.

40/1964 Z. z. OZ, ust. § 107, ktorá je 2 roky od vyhlásenia úveru za mimoriadne splatný s poukazom
na rozsiahlu judikatúru. Mimoriadna splatnosť bola vyhlásená dňa 12.04.2018, k premlčaniu došlo teda
dňom 12.04.2020. Rovnako sa premlčuje aj záložné právo v lehote 3 roky od prvej neuhradenej splátky,
kvôli ktorej došlo následne k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, nie však skôr ako sa premlčí
samotná pohľadávka.

14. Žalobkyňa poukazuje na uznesenie Krajského súdu Košice, č. k. 9CoCsp/63/2020, kde je uvedené,
že pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia ( viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).

Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné procesné právo, Eurokódex s. r. o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúkaných dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.)

15. Žalobkyňa a jej rodinní príslušníci nemajú inú zákonnú ochranu, len požiadať odvolací súd o zákonne
vydanie rozhodnutia
1./ ktorým sa ukladá žalovanému 1./ a 2./ zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnosti, a to
rodinný dom, súpisné číslo XXX, parcela 653/13, LV XXX, pozemky parc. č. 653/13 - 521 ml a č. 653/122

- 52 m2, katastrálne územie M. N., katastrálny úrad Dunajská Streda do rozhodnutia a skončenia vo
veci samej
2./ ktorým sa ukladá žalovanému 1./ a 2./ zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej
dražby nehnutel'ností vo vlastníctve žalobcu, a to rodinný dom, súpisné číslo XXX, parcela 653/13, LVXXX, pozemky parc. č. 653/13 - 521 m2 a č. 653/122 - 52 m2, katastrálne územie M. N., katastrálny
úrad Dunajská Streda do rozhodnutia a skončenia vo veci samej.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380
ods. 2 CSP), súc pritom viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.
2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

17. Podľa § 324 ods. 1 a 2 CSP: (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd.

18. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

20. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP: (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ

pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

21. Predmetom následného prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené
obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté v odvolacom konaní,
bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo

veci žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie.

22. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Okrem uvedeného zákonného predpokladu bolo však
nevyhnuté pre nariadenie neodkladného opatrenia skúmať i ďalší zákonný predpoklad, a to osvedčenie

existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobca je zo zákona povinný hodnoverne
osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana
(viď vyššie citované ust. § 326 ods. 1 CSP). Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho
nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými
prostriedkami. Z povahy veci vyplýva, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno

poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

23. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a dosiahnutie takejto náležitej
miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností, vedie k splneniu podmienky pre nariadenie

požadovaného neodkladného opatrenia.

24. Zo skutkových tvrdení žalobkyne v spojení s predloženými listinnými dôkazmi vyplýva, že právny
vzťah medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného 1/ (Slovenská sporiteľňa a.s.), vznikol
na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 04.06.2015, na základe ktorej právny predchodca

žalovaného 1/ poskytol žalobkyni úver vo výške 21.000 eur za účelom rekonštrukcie domu a
Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam záložcu (žalobkyne) v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. (právneho predchodcu
žalovanej 1/) ako záložného veriteľa. Záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctvežalobkyne vzniklo podľa § 151a OZ zápisom v katastri nehnuteľností, čo bolo osvedčené rozhodnutím
Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor pod č. vkladu: V 3539/2015 zo dňa 02.07.2015
(ktorý bol prílohou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci), kde sa povolil

vklad záložného práva do katastra k nehnuteľnostiam v katastrálnom území M. N. LV XXX pozemok
registra CKN parc. č. 653/13, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 521 m2, pozemok registra CKN
parc.č. 653/122, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 52 m2, stavba rodinný dom so súpisným
číslom XXX na pozemku registra CKN s parcelným číslom 653/13, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 521 m2 v prospech Slovenskej sporiteľne. a.s. na základe Zmluvy o zriadení záložného

práva uzavretej medzi žalobkyňou a Slovenskou sporiteľnou, a.s.. Vklad bol povolený dňa 02.07.2015
a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. Právnej účinky vkladu nastali dňa 02.07.2015.
Slovenská sporiteľňa listom zo dňa 12.04.2018 vyhlásila mimoriadnu splatnosť ku dňu 12.04.2018 z
dôvodu porušenia zmluvných podmienok. Listom zo dňa 19.06.2018 oznámila Slovenská sporiteľňa
žalobkyni začatie výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 OZ. Podľa Oznámenia o výsledku
dobrovoľnej dražby DU-POS DD 83/2018 zo dňa 12.11.2018 bola dražba konaná dňa 12.11.2018

neúspešná. Slovenská sporiteľňa listom zo dňa 15.12.2019 oznámila žalobkyni, že na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok č. 1019/2019/Ce uzatvorenej dňa 09.12.2019 postúpila pohľadávku banky spolu
s príslušenstvom na žalovaného 1/. Listom zo dňa 24.02.2020 oznámil žalovaný 1/, že pohľadávka bola
Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako postupcom postúpená postupníkovi na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 11.12.2019 a to na žalovaného 1/, pričom pohľadávka pozostáva z istiny 16.939,60

eur a úrokov 1.832,68 eur.

25. V zmysle § 151j ods. 1 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona (podľa poznámky 3e - zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), alebo domáhať sa
uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (podľa poznámky 3f - napr. zákon č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje
inak.

26. Prípady, ak na zálohu vznikne viac záložných práv, upravuje § 151k OZ.

27. Výkonom záložného práva sleduje žalovaná 1/ legitímny cieľ - uspokojenie svojej pohľadávky z
úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom.

28. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 24.9.2014 sp. zn. PL. ÚS 23/2014 , v ktorom
posudzoval súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s článkom
1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej
úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť

inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné
uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa
speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom
na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce
speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných

dražbách) a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným
právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je
podľa názoru ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej
dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci.
Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

29. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovanej 1/ vzniklo na zmluvnom základe. Povinnosť
žalobkyne ako záložcu strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4 veta prvá OZ.

30. Žalobkyňa neuviedla vo svojom návrhu žiadne konkrétne relevantné skutkové tvrdenia

spochybňujúce platnosť zmluvy o úvere a záložnej zmluvy ako právnych vzťahov, pričom len
poukázala na to, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (bez bližších skutkových
dôvodov, bez bližšieho uvedenia, o ktoré konkrétne neprijateľné zmluvné podmienky ide) a predčasné
zosplatnenie úveru považuje za neplatné s tým, že s čl. 8.1 písm. a) VOP nikdy nebola oboznámená.Poukazovala na to, že v prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva
na obydlie a do práva na súkromný život žalobkyne. Namietala podhodnotenie ceny nehnuteľnosti -
znalecký posudok vyhotovený v súvislosti s výkonom dobrovoľnej dražby.

31.Trebauviesť,žespochybňovanieplatnostizmluvyoúvere,záložnejzmluvyvovšeobecnejrovinebez
akejkoľvek bližšej konkretizácie dôvodov neplatnosti nemožno považovať za hodnoverné osvedčenie
hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia.

32. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobkyne je povinnosť označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto
procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu.

33. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP je kontradiktórnym konaním a súd
rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinnosti, inak

by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho
nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť.

34. Nie je taktiež prípustné prenášať procesnú aktivitu zo strany konania na súd, apelovaním na
závažnosť následkov výkonu záložného práva, ktoré takýto charakter nepochybne majú.

35. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že tak veriteľ, ako aj
dražobník realizujú výkon záložného práva na základe zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a právnym
predchodcom žalovaného 1/ a to postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Právnym
podkladom tohto výkonu je teda samotná zmluva medzi sporovými stranami, ako aj zákonná

úprava. Keďže žiadna právna úprava neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie
pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy na bývanie, nemožno
považovať za právne významnú skutočnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia samo o sebe to, že
žalobkyňa v uvedenej nehnuteľnosti býva. Táto skutočnosť jej totiž musela byť zrejmá už pri uzatváraní
samotnej zmluvy, ktorou zabezpečovala plnenie zmluvného záväzku. Zásah do svojho vlastníckeho

práva je v danom prípade realizovaný na základe jej vlastnej dispozície, ktorú poskytla v Záložnej
zmluve k nehnuteľnostiam a z jej návrhu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by relevantne spochybňovali
platnosť tejto zmluvy. Pokiaľ ide o námietky voči vyhotovenému znaleckému posudku (podhodnoteniu
nehnuteľnosti), tieto vo vzťahu k samotnému návrhu sú irelevantné a pokiaľ ide o vznesené námietky
premlčania, tieto je relevantne oprávnený posúdiť súd vo veci samej.

36. Navyše žalobkyňou tvrdený stav ohrozenia práva žalobkyne na bývanie pretrváva v tomto prípade
už niekoľko mesiacov pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (už v roku 2018
sa konala dražba danej nehnuteľnosti na základe tej istej úverovej zmluvy), čo nesvedčí o potrebe
okamžitého zásahu v podobe navrhovanej úpravy. Žalobkyňa sa už z listu zo dňa 19.06.2018 zo strany

Slovenskej sporiteľne dozvedela o tom, že veriteľ pristupuje k výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou, napriek tomu návrh na neodkladného opatrenia podala až 09.09.2020 (je tiež otázne, čo
bránilo žalobkyni dovtedy podať aj žalobu vo veci samej ak je presvedčená o dôvodnosti svojho nároku).
Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené vtedy,
ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu ak tieto právne vzťahy vyžadujú

potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods.1 CSP).
Pokiaľ určitý stav trvá niekoľko mesiacov ako v uvedenom prípade, nemožno dať za pravdu žalobkyni,
že by práve teraz bol nutný okamžitý zásah formou dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu.

37. Na základe všetkého vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

38. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia
sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).Vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody, ktoré viedli k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd sa ďalšími námietkami
uvádzanými žalovanými 1/ a 2/ v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť
rozhodnutie odvolacieho súdu.39. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP,
a úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

40. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).