Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200498
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5720200498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu: B. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E. XX, XXX XX E. - M., právne zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát so sídlom I. XX, E.,
proti žalovanej: M. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. A. XX, XXX XX M., t. č. Z. A. XXX/X, XXX XX E.
E., právne zastúpená: AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17, Martin
036 01, IČO: 50 157 892, o zaplatenie 2 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 18C/5/2020-137 zo dňa 06. 08. 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu a žalovanej voči
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výpisom listu vlastníctva č. XXXX
a zhodnými vyjadreniami sporových strán mal preukázané, že žalobca a žalovaná sú podielovými
spoluvlastníkmi bytu č. X na X. . poschodí vo vchode č. X bytového domu, s.č. XXX, postaveného
na parc. č. 1827/6 a k bytu prislúchajúceho podielu 46/2062 na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach a príslušenstve bytového domu a na pozemku parc. č. registra C 1827/6 - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 321 m2 v k.ú. E. E. (ďalej aj „sporný byt“). Každý vlastní spoluvlastnícky
podiel vo výške jednej polovice. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že
žalovaná užíva predmetný byt nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, a to za obdobie od 01. 04.
2019 do 01. 02. 2020. Žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaná uviedla a preukázala, že na Slovensku
sa zdržiavala minimum času a žalobca mal prístup k bytu kedykoľvek sa rozhodne a môže tam ostať
tak dlho, ako chce, lebo počas jej pobytu v Rakúsku bol byt prázdny a žalobca disponuje kľúčmi od
bytu. Uvedené nepreukazuje, že žalobca ako spoluvlastník nemá zabezpečené užívanie spoločného

bytu a že je z jeho užívania vylúčený. A to ani za situácie, že byt so súhlasom žalovanej môžu užívať
aj jej dcéry, ktoré disponujú kľúčom od bytu pre prípad, keby bolo treba z nejakého dôvodu zasiahnuť,
chodia byt kontrolovať, vyvetrať, umyť schodisko, keď majú strany službu, lebo žalobca sa na týchto
záležitostiach nepodieľa. Žalobca uvedené tvrdenie žalovanej súdu nevyvrátil a pokiaľ ich popieral,
neuviedol o týchto skutkových okolnostiach vlastné tvrdenia. Ani žalobcom opísané užívanie bytu dcérou
žalovanej nepreukazuje, že žalobca ako spoluvlastník je z užívania bytu vylúčený. Z hľadiska využitia
spoločného bytu stranami sporu je účelné, aby tento užívali striedavo s ohľadom na osobné vzťahy

strán sporu, keďže ako partneri sa rozišli a za žalované obdobie striedavé užívanie bytu v rovnakom
rozsahu pre oboch podielových spoluvlastníkov bolo aj možné, keďže bolo preukázané, že žalovaná
dlhodobo pracovala v Martine, prípadne v Rakúsku. Fotodokumentáciou predloženou žalovanou spolu
s jej vyjadrením na pojednávaní bolo preukázané užívanie bytu žalobcom v neprítomnosti žalovanej.Žabca nepreukázal ani tvrdenie, že o užívanie bytu sa nijako nedohodli a nevyvrátil výpoveď žalovanej
o tom, že v čase keď sa žalobca so žalovanou rozišli, dohodli sa tak, že keď žalobca do bytu príde,
vždy nechá nejaké peniaze „... že keď príde na 2 noci 20 eur, 3 noci 30 eur“ a takto sa dohodli

preto, lebo žalobca nikdy, pokiaľ išlo o úhrady s užívaním bytu neplatil. Uvedené preukazuje tiež,
že žalobca nebol vylúčený z užívania spoločného bytu. Žalobca stále disponuje kľúčom od bytu, čo
nepoprel. Rovnakou mierou ako žalovaná mohol aj žalobca v rámci žalovanou tvrdenej dohody predmet
spoluvlastníctva užívať v období, ako je uplatnený žalovaný nárok, lebo žalovaná preukázala, že počas
mesiacov apríl a máj 2019 bývala celý čas v M. u svojej dcéry, čo preukazuje aj výpoveď svedkyne.

V období jún, júl, august a september bývala v byte maximálne 2 týždne v mesiaci, pretože cestovala
na dvoj a trojtýždňové turnusy za svojím priateľom do Rakúska a v septembri 2019 bola 2 týždne na
dovolenke v Taliansku. Uvedené potvrdila aj výpoveď svedkyne a žalobca nepreukázal opak. Od 14.
10. do 15. 12. 2019 bola žalovaná v zahraničí, kam odcestovala znova 21. 12. 2019, a to do Rakúska
za prácou, kde zostala až do 31. 03. 2020, čo preukazuje výpoveď žalovanej a listiny oboznámené
na pojednávaní. Tieto skutočnosti žalobca zároveň žiadnym spôsobom nerozporoval. Žalovaná teda

preukázala, že so žalobcom sa dohodli na užívaní bytu po rozchode, preto nie je možné prihliadať
na argumentáciu právneho zástupcu žalobcu, že žalovanou opísaná forma užívania bytu nie je takou
formou, akú má na mysli zákon a judikatúra. Žalobca nepreukázal, že jedinú faktickú možnosť užívať
byt ma žalovaná a nie žalobca spôsobom, ako ho fakticky žalovaná užíva, pretože žalovaná tvrdila
počas celého sporu, že žalobca má kľúč od bytu, čo žalobca nepoprel. Žalovaná preukázala, že všetky

poplatky spojené s užívaním bytu uhrádza sama a že jej dcéry, ako aj kamarátka mali kľúče od bytu
aby mohli poliať kvetiny alebo v prípade havárie alebo inej neočakávanej udalosti mali možnosť do
tohto bytu vstúpiť, pričom žalobca netvrdil, že sám takúto starostlivosť ohľadne spoločnej nehnuteľnosti
zabezpečuje. Rovnako žalobca nevyvrátil ani tvrdenie žalovanej, že v jej neprítomnosti reálne byt užíva,
pričom v tejto súvislosti poukázal na fotodokumentáciu priloženú žalovanou k písomnému vyjadreniu,

ktoré vyjadrenie spolu s fotodokumentáciou bolo žalobcovi prostredníctvom PZ dňa 12. 06. 2020
doručenéaobsahspisovéhomateriálubolvykonanýajnapojednávaní,pretonebolanamiestenámietka
právneho zástupcu žalobcu, že dôkazy o tom, že žalobca v jej neprítomnosti byt užíva nevidel. Žalobca
k týmto skutočnostiam žiadne stanovisko neuviedol. Užívanie bytu žalobcom bolo reálne aj z hľadiska
žalovanou tvrdenej skutočnosti, že žalobca stále disponuje kľúčom, ktorú okolnosť rovnako žalobca

nepoprel. Po tom len sama skutočnosť, že žalobca nemohol predmetný byt užívať v období Vianoc
2019, ktorú preukazoval komunikáciou SMS v tejto súvislosti poukázal súd na výpoveď svedkyne, dcéry
žalovanej, ktorá preukázala tvrdenie žalovanej o tom, že došlo k dohode medzi žalobcom a žalovanou
prostredníctvom jej dcéry, že v tomto období do Troch kráľov bude užívať byt žalovaná a jej dcéra
s rodinou. Pri zvažovaní, či byt v dome môže užívať viac spoluvlastníkov, je potrebné vychádzať aj

z veľkosti tohto bytu a osobných pomerov medzi spoluvlastníkmi a ich vzájomných vzťahov. Žalobca
nepreukázal ani tvrdenie o tom, že žalovaná zakázala žalobcovi byt užívať. Žalovaná poprela tvrdenie
žalobcu o tom, že by žalobcovi povedala, že si neželá aby chodil do bytu, keď výslovne uviedla „nie je
to pravda, lebo kľúče mu zostali. Iba som mu povedala, že keď tam budem ja, že by bolo dobré, keby
sme tam neboli spolu. Alebo, že keď tam budú moje dcéry, že by to nebolo dobré, aby mi dal vedieť,

kedy chce prísť do bytu, ale má stále kľúče.“ Tvrdeniu žalobcu, že reálne byt neužíval, že nevedel kedy
byt má k dispozícii odporuje výpoveď žalovanej a doložená fotodokumentácia a nič nebránilo žalobcovi,
aby v predmetnej veci so žalovanou komunikoval, ako to urobil napr. na Vianoce 2019.

2. Návrh právneho zástupcu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka Z. Y. zamietol,

nakoľko touto výpoveďou žalobca chcel preukázať, že žalovaná pri rozchode zakázala žalobcovi do
bytu vstupovať, avšak žalobca uvedenú skutočnosť tvrdil už v žalobe, preto mal dostatok času, aby
tento dôkaz navrhol už v samotnej žalobe, prípadne vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k žalobe. V
uznesení zo dňa 26. 05. 2020 bol žalobca poučený podľa § 153 CSP. Vykonanie navrhovaného dôkazu
by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, pričom nešlo o dôkazný návrh ako bezprostrednú

reakciu na nové skutočnosti, ktoré by vyplynuli na pojednávaní. Taktiež žalovaná poprela prítomnosť
navrhovaného svedka pri ich rozhovore, keď sa rozchádzali.

3. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP), keď žalovaná mala v konaní plný úspech.

4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Tvrdil, že súd prvej inštancie
mu nesprávnym procesným postupom znemožnil realizáciu jeho procesných práv v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností a na základe tých dôkazov, ktoré vykonal dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Súd vo veci vykonal len jedno pojednávanie, na ktorom hneď vyniesol rozsudok. Na tomto
pojednávaní mu bolo krátkou cestou doručené vyjadrenie žalovanej zo dňa 23. 07. 2020 a keďže

súd predmetnou duplikou žalovanej disponoval v dostatočnom predstihu pred pojednávaním, bolo jeho
povinnosťou toto vyjadrenie mu zaslať, aby sa s ním mohol oboznámiť pred pojednávaním. Vyjadrenie
mu bolo doručované nie na začiatku pojednávania, ale až v priebehu pojednávania a nakoľko sa
jednalo o viac stranové vyjadrenie, ku ktorému bolo pripojené množstvo príloh, nebolo objektívne
možné sa s predmetným vyjadrením dostatočne oboznámiť. Z uvedených dôvodov právny zástupca

požiadal o možnosť písomne sa k tomuto podaniu a k dôkazom vyjadriť a za týmto účelom žiadal
odročiť pojednávanie, čo mu bolo odmietnuté s poukazom na údajnú jednoduchosť vyjadrenia, na
ktoré mal reagovať hneď. Obe strany sporu majú mať rovnaké právo oboznámiť sa s predloženými
resp. navrhovanými dôkazmi a pripraviť sa na pojednávanie (§ 175 ods. 2 CSP). Jednou zo súčastí
koncepcie spravodlivého súdneho konania je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem iného vyžaduje,
aby každý účastník mal vytvorené také podmienky na uplatnenie svojich práv, ktoré nie sú podstatne

nevýhodnejšie, než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník. Zdôraznil, že v
prípade vyjadrenia žalovanej sa nejednalo o jednoduché, či stručné vyjadrenie, ale išlo o štvorstranové,
drobným fontom písané vyjadrenie, ku ktorému bolo priložených 12 listinných dôkazov (z toho viaceré v
cudzom jazyku). Naviac okresný súd mu nielenže nedal možnosť pripraviť sa na pojednávanie, tak že sa
oboznámi s obsahom vyjadrenia žalovanej v dostatočnom predstihu, ale mu fakticky odoprel aj možnosť,

tak urobiť dodatočne po pojednávaní, nakoľko na tomto pojednávaní hneď aj ukončil dokazovanie a
vo veci samej rozhodol. Za ďalšiu vadu konania považuje postup súdu, keď mu odmietol vykonať
ním navrhovaný dôkaz a to výsluch svedka. Vzhľadom k reakcii na vyjadrenie žalovanej a jej výsluch
zistil, že sú sporné ďalšie skutkové okolnosti, ktoré bude z jeho strany potrebné preukazovať, preto
navrhol výsluch svedka svojho brata. Tento mal informácie o jeho vzťahu so žalovanou, okolnostiach

nadobudnutia a užívania bytu, ako aj o okolnostiach ich rozchodu a toho, že byt užívať nemohol, hoci o
to mal záujem. Viaceré tvrdenia a dôkazné návrhy boli prezentované až vo vyjadrení žalovanej 23. 07.
2020, o čom sa dozvedel až na pojednávaní. Jednalo sa o prvé pojednávanie, na ktorom sa prvýkrát
mohol oboznámiť s písomným vyjadrením žalovanej a v ňom uvádzaných skutočnostiach a dôkazným
návrhom. Išlo teda o bezprostredný a nijak oneskorený, či špekulatívny procesný návrh. Teda postup

súdu nevykonaním navrhovaného dôkazu nota bene v situácii, keď takého svedka navrhol hneď potom,
ako zistil z vyjadrenia žalovanej, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné, treba vnímať ako porušenie princípu
rovnosti zbraní a procesné pochybenie prvoinštančného súdu. Pokiaľ ide o vyhodnotenie vykonaných
dôkazov, nie je mu jasné na základe čoho dospel súd k skutkovému záveru, že medzi ním a žalovanou
bola uzatvorená údajná dohoda o užívaní spoločného bytu, keď uvedené tvrdila len žalovaná vo svojej

výpovedi na pojednávaní a tieto tvrdenia nijako nepreukázala. V priebehu celého konania tvrdil, že byt
užívať nemôže a žiadna dohoda o užívaní neexistovala. Rovnako namieta tvrdenia súdu, že údajne byt
v neprítomnosti žalovanej užíval, čo má dokazovať fotodokumentácia priložená v spise, keď samotná
žalovaná nikde (vo vyjadrení, v duplike, ani vo výpovedi na pojednávaní) netvrdila, že z fotografií má
vyplývať, že ja som byt užíval. Žalovaná fotografie priložila k prvému vyjadreniu zo dňa 23. 05. 2020,

avšak bez akéhokoľvek bližšieho komentára a zo samotného vyjadrenia nevyplynulo, čo majú fotografie
preukazovať. Podotkol, že z fotografií nevyplýva, že by v byte bol a tento užíval, je možné len vyvodiť
to, že byt javí známky dlhodobého užívania, keď sa v ňom nachádzajú rôzne osobné veci, nie je však
zrejmé, komu tieto veci patria a z fotografií nie je ani zrejmé, z akého obdobia tieto sú. Pre poriadok však
popiera, že by v byte v žalovanom období bol a tento užíval. Rovnako rozporuje záver súdu, že žalovaná

väčšinu žalovaného obdobia trávila mimo spoločného bytu, keď tento záver nemá oporu vo vykonaných
dôkazoch. Z predložených potvrdení o zamestnaní vyplýva, že žalovaná pracovala v zahraničí v čase
od 14. 10. do 15. 12. 2019 a od 21. 12. 2019 do 31. 03. 2020 a vtedy aj bývala mimo spoločného
bytu. V období od 15. 04. 2019 do 16. 05. 2019 pracovala a bývala v M.. Sumárne žalovaná počas
žalovaného obdobia pracovala mimo miesta bydliska iba 137 dní a po zvyšok času (169 dní) nebola

zamestnaná a teda bývala práve v spoločnom byte. Len obyčajným matematickým porovnaním času
stráveného mimo bydliska je zrejmé, že žalovaná užívala byt prevažnú väčšinu žalovaného obdobia.
Napokon z výsluchu svedkyne vyplynulo, že v období vianočných sviatkov až do Troch kráľov byt užívala
ona spolu so svojou rodinou a teda ani v tomto období byt nemohol užívať. Závery súdu, že mohol byt
užívať v čase, keď žalovaná bola pracovne v zahraničí sú absurdné, nakoľko podľa týchto záverov sa

mal prispôsobovať pracovnému programu žalovanej (ktorý čas si mal naviac aktívne zisťovať) a užívať
byt vždy vtedy, keď žalovaná z bytu odišla za prácou. O striedavé užívanie spoločnej veci ide vtedy, ak
spoluvlastníci užívajú spoločnú vec v rovnakých intervaloch vopred jasne určených alebo dohodnutých.
Opakuje, že prístup do bytu nemal, keď ho žalovaná z bytu „vyhodila“ a jasne sa vyjadrila, že si neželá,aby do bytu viac chodil. Taktiež mu oznámila, že má nového partnera, z ktorého dôvodu si neželá, aby jej
viac vstupoval do života a do bytu. Uvedené fakticky potvrdila žalovaná na pojednávaní. Tieto vyjadrenia
logicky vnímal ako nesúhlas so vstupom a užívaním bytu, nota bene, keď bolo podporené náznakmi o

obvinenízublíženianazdraví,čovnímalakojasnúhrozbu.Zadanejsituáciesamozrejmedospoločného
bytu viac nevstupoval. Uvedené však nemožno interpretovať ako jeho nezáujem užívať predmet svojho
vlastníctva, opustenie veci, či konkludentné uzavretie dohody o užívaní bytu výlučne žalovanou. Išlo
o nútenú reakciu na skončenie partnerského vzťahu. Napokon poprel tvrdenie svedkyne, že údajne
súhlasil s tým, že v byte bude bývať počas vianočných sviatkov a tvrdí, že svedkyňa v tomto ohľade

klamala. Zároveň je potrebné posúdiť dôveryhodnosť jej svedeckej výpovede a najmä s ohľadom na jej
vzťah k žalovanej. Tvrdí, že pri nespornosti faktu, že žalovaná byt sama v žalovanom období užívala a
naopak pri nepreukázaní jeho faktického užívania bytu resp. existencie dohody umožňujúcej mu takéto
užívanie mal mať súd za to, že žalovaná užívala celý spoločný byt, pričom na toto užívanie nad rámec
svojho spoluvlastníckeho podielu nemala právny dôvod. Keďže teda predmet vlastníctva užívala nad
rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bez právneho dôvodu, je povinná zaplatiť mu za toto užívanie

odplatu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo užívala nad rozsah svojho spoluvlastníctva. Navrhuje
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a
zákonný. Je síce pravdivé tvrdenie žalobcu, že vyjadrenie zo dňa 23. 07. 2020 bolo právnemu zástupcovi

žalobcu doručené až na pojednávaní, avšak v tomto vyjadrení zrekapitulovala iba skutočnosti, ktoré už
uviedla vo vyjadrení zo dňa 25. 05. 2020 a nenachádzali sa v ňom žiadne nové skutočnosti. Právny
zástupca žalobcu dostal na pojednávaní dostatočný priestor na jeho oboznámenie sa. Predmetné
vyjadrenie bolo písané v štandardnom fonte a nie „drobnom“ fonte ako uvádza žalovaný a nejednalo
sa o rozsiahle vyjadrenie, ktoré by obsahovalo nové skutočnosti. Pokiaľ súd zamietol vykonať ním

navrhovaný dôkaz, a to výsluch svedka Z. Y., nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že z jej vyjadrenia, s
ktorým sa oboznámil na pojednávaní a z jej výsluchu vyplynuli ďalšie nové sporné skutkové okolnosti,
ktoré bolo potrebné zo strany žalobcu preukázať. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol,
že navrhovaný svedok má preukázať, že žalovaná pri rozchode zakázala žalobcovi do bytu vstupovať,
pričom túto okolnosť tvrdil žalobca už v žalobe, avšak na jej preukázanie nenavrhol vykonať žiadny

dôkaz. Žalobca mal dostatok času, aby tento dôkaz navrhol už v samotnej žalobe, k vyjadreniu žalovanej
k žalobe, keďže išlo o skutočnosť, ktorá bola medzi stranami sporu sporná. Pre úplnosť uvádza, že
poprela prítomnosť navrhovaného svedka pri rozhovore strán sporu, keď sa rozchádzali. Žalovaná celý
čas tvrdila, že žalobcovi nikdy nezakázala vstup do bytu a rovnako, že žalobca opustil byt dobrovoľne.
Tiež sa vyjadrila, že mali vzťahové problémy kvôli navrhovanému svedkovi a nikdy nemala so svedkom

dobrý vzťah. Vzhľadom na uvedené sa nemohlo jednať o porušenie princípu rovnosti zbraní a procesné
pochybenie súdu prvej inštancie. Pokiaľ namietal nesprávne skutkové zistenia, žalovaná zotrváva na
svojich vyjadreniach, či písomných alebo ústnych a žalobca nepreukázal skutkový ani právny základ
nároku,anivýškunároku.Súdvykonalrozsiahledokazovanievýsluchomžalovanej,listinamidoloženými
do spisu ako aj výsluchom svedkyne. Nie je nelogickým tvrdenie žalovanej, že so žalobcom bola

uzatvorená dohoda s tým, že spoločný byt môže užívať za symbolickú odplatu platenú žalovanej,
nakoľko táto dohoda medzi stranami sporu zohľadňovala skutočnosť, že žalobca sa nepodieľa na
platbách spojených s vlastníctvom a užívaním bytu a na splátkach úveru, za ktorý bol byt nadobudnutý.
Uviedla (čo preukázala aj fotodokumentáciou), že byt žalobca užíval v jej neprítomnosti, má naďalej
kľúče od bytu a počas žalovaného obdobia sa žalovaná zdržiavala prevažne v zahraničí. Žalobca sa z

bytu odsťahoval až v priebehu mája 2019, pričom mu so sťahovaním pomáhala. Počas celého obdobia
trávila väčšinu času v zahraničí, čo bolo preukázané jednak jej výpoveďou, výpoveďou jej dcéry a
listinnými dôkazmi. Ako aj sám žalobca v odvolaní tvrdí mimo bytu trávila minimálne 137 dní (skutočne
trávila mimo bytu oveľa viac dní, nakoľko po skončení práce v Martine zotrvala ešte niekoľko týždňov,
nakoľko vnúčatá mali letné prázdniny a jej dcéra s manželom pracujú a rovnako tak absolvovala letnú

dovolenku a časť žalovaného obdobia trávila v zahraničí s priateľom, ktorý tiež pracuje v Rakúsku),
počas ktorých bol byt žalobcovi k dispozícií. Byt bol žalobcovi kedykoľvek k dispozícií, nie len počas
obdobia kedy sa nachádzala v zahraničí. Žalobcom namietané obdobie vianočných sviatkov do Troch
kráľov bolo vyvrátené výsluchom svedkyne, ktorá uviedla, že so žalobcom telefonovala, pričom jej
umožnil stráviť sviatky v byte a uviedol, že on tam bude inokedy. Nie je pravdou, že ho z bytu vyhodila,

nakoľko sa rozišli v dobrom, čomu nasvedčuje aj vzájomná dohoda o užívaní bytu. Za žalované obdobie
bolo možné striedavé užívanie bytu v rovnakom rozsahu pre oboch podielových spoluvlastníkov, keďže
bola dlhodobo v zahraničí. Odmieta akúkoľvek nevyslovenú hrozbu o obvinení z ublíženia na zdraví,
uvedenéjeklamstvomavýmyslomžalobcu.Vzmysleustálenejjudikatúryprávonaposkytnutiepeňažnejnáhrady za užívanie veci nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu patrí len z užívania veci fakticky
vylúčenému spoluvlastníkovi. Tomu tak v danom prípade rozhodne nie je, keďže žalovaná sa dlhodobo
zdržiava v zahraničí a predmetný byt užívala krátky čas počas pobytu na Slovensku. Žalobcovi nič

nebránilo, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5.Žalobcavreplikeprimárnezdôraznil,žezotrvávanasvojichodvolacíchdôvodochavotázkedoručenia
dupliky žalovanej sa domnieva, že neprináleží žalovanej ani konajúcemu súdu posudzovať, či vyjadrenia

strany sporu v podaní vo veci samej je potrebné proti strane doručovať a umožniť sa k nemu vyjadriť.
Priamo v ustanovení § 167 CSP vyplýva povinnosť súdu doručiť žalobu, vyjadrenie, repliku i dupliku.
Až pri ďalších podaniach je prípustná úvaha, či je podanie potrebné doručovať protistrane, avšak
pokiaľ nejde o procesne bezvýznamné podanie. Aj v dôsledku judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva sa akcentuje povinnosť oboznámiť sa riadne a včas s relevantným vyjadrením protistrany. Jeho
možnosť reagovať na skutkové a právne argumenty žalovanej uvedenej v duplike, bola totiž významným

spôsobom limitovaná, neprimerane krátkym časom, ktorý súd poskytol jeho zástupcovi na oboznámenie
sa s podaním a na vyjadrenie sa k nemu, nehovoriac o možnosti porady medzi ním a jeho právnym
zástupcov. Jednalo sa o štvorstranné vyjadrenie napísané menšou ako štandardnou veľkosťou písma.
Čo je podstatné, že súčasťou vyjadrenia boli nové dôkazné prostriedky, išlo o veľký počet nových
dôkazov (12 listín) z toho viaceré v cudzom jazyku a teda je otázne, či nebolo povinnosťou žalovanej

predložiť dôkazy v jazyku v ktorom sa koná. Uvedené konanie súdu predstavovalo porušenie jeho
procesných práv a súčasne porušenie základných zásad civilného, sporového konania najmä princíp
rovnosti zbraní a princípu kontradiktórnosti a to nie len v jeho formálnom chápaní, ale aj v materiálnom
ponímaní. Pokiaľ ide o navrhovaného svedka, ktorého súd nevypočul tvrdí, že ide o jeho brata, ktorý
vedel o všetkých podstatných okolnostiach jeho spolužitia so žalovanou aj ohľadom spoločného bytu.

Brat bol pri niektorých jeho telefonických rozhovoroch so žalovanou ako i vtedy, keď od žalovanej žiadal
sprístupnenie bytu. Preto postup súdu, keď nevykonal navrhovaný výsluch svedka, keď takého svedka
navrhol bezprostredne po oboznámení sa s vyjadrením žalovanej a zistení, ktoré skutkové tvrdenia sú
sporné, treba vnímať ako porušenie princípu rovnosti zbraní a procesné pochybenie prvoinštančného
súdu. Len na okraj uviedol, že žalovaná sa zrejme obáva výsluchu svedka, keď preventívne poukazuje

na jeho údajne tendenčnú výpoveď. Rovnako je potrebné vnímať aj výpoveď jej dcéry. Zotrváva aj
na svojich tvrdeniach o nesprávnych skutkových záverov z prvoinštančného súdu. Pokiaľ žalovaná
poukazuje na údajné „rozsiahle dokazovanie“ vykonané okresným súdom, čo nie je nielen pravdivé,
ale v kontexte ním namietaných pochybení i absurdné. Súd vykonal jediné pojednávanie na ktorom
vykonal iba dôkaz výsluchom žalovanej a ňou navrhnutej svedkyne a oboznámil žalovanou predložené

listiny. Žalovaná opätovne poukazuje na údajnú dohodu o jeho odplatnom užívaní bytu, pričom táto
údajná dohoda nevyplýva z ničoho iného, okrem tvrdení žalovanej. Poukazuje na údajné jeho užívanie
bytu, ktoré rovnako z ničoho nevyplýva a fotografie, ktoré predložila popiera tieto nedokazujú vôbec nič
okrem faktu, že bližšie nezistená osoba, bližšie v neurčenom čase v byte bývala. Žalovaná tvrdí, že
väčšinu času trávila v zahraničí, súčasne však potvrdzuje, že v žalovanom období pracovala v zahraničí

iba 137 dní, čo predstavuje len malú časť žalovaného obdobia. Obdobie práce v Rakúsku od 23. 02.
do 31. 03. 2019 nespadá do žalovaného obdobia. Naopak tvrdené obdobie, keď mala byť s priateľom
na letnej dovolenke nebolo v konaní preukázané. Rovnako popiera tvrdenie žalovanej, že sa rozišli
v dobrom, čomu nasvedčuje aj vzájomná dohoda o užívaní bytu, keď existenciu dohody opakovane
poprel. Dôvodom ich rozchodu bola „aj“ nová známosť žalovanej, čo zrejmé žiadny muž nenesie dobre

a skutočnosť, že ich rozchod prebehol bez veľkých konfliktov či nebodaj násilnosti neznamená, že bol
s tým stotožnený. Žalovaná ho z bytu fakticky vyhodila a vyjadrila jasné želanie, aby do bytu a do jej
života viac nevstupoval. Od uvedenej doby spolu fakticky nekomunikovali a do bytu nevstupoval. Teda
po ukončení vzťahu so žalovanou fakticky bol z bytu vylúčený a neužíval ho práve preto, že tento užívala
v celom rozsahu iba žalovaná. Dočasné krátkodobé neužívanie bytu žalovanou z dôvodu dochádzky

do práce nemožno rozhodne považovať za umožnenie užívania bytu druhému spoluvlastníkovi. Jeho
konanie však nemožno interpretovať ako nezáujem užívať predmet svojho vlastníctva, opustenie veci či
konkludentne uzavretie dohody o užívanie bytu výlučne žalovanou. Išlo o nútenú reakciu na skončenie
partnerského vzťahu a jasne vyslovené želanie žalovanej (a medzi riadkami vyslovenú hrozbu) aby
do bytu viac nevstupoval. Napokon trvanie stavu potvrdila aj jeho snaha dostať sa do bytu pred

Vianocami 2019, keď sa žalovaná jasne vyjadrila, že s tým nesúhlasí. Preto bola povinná mu za toto
užívanie peňažnú odplatu zaplatiť, ako ekonomickú protihodnotu toho, že užívala nad rozsah svojho
spoluvlastníctva.Zotrvávanasvojomodvolanívplnomrozsahuanavrhujerozsudoksúduprvejinštancie
zrušiť a vrátiť na nové rozhodnutie.6. Žalovaná v duplike uviedla, že zotrváva na svojej skutkovej i právnej argumentácií uvedenej pred
súdom prvej inštancie, ako i vo svojich písomných podaniach adresovaných súdu. Rozsudok považuje

za správny a zákonný. Vyjadrenie z 23. 07. 2020 neobsahovalo žiadne nové skutkové resp. právne
argumenty. Právny zástupca žalobcu dostal na pojednávanie dostatočný priestor na oboznámenie sa
s predmetným vyjadrením a k nemu pripojenými dôkazmi, ktoré len osvedčovali tvrdenie - procesnú
obranu žalovanej, že v byte trávila minimum času. Neporušila princíp sudcovskej koncentrácie konania
v zmysle § 153 ods. 1 CSP, nakoľko všetky dôkazy navrhla a predložila v čas najskôr ako ich bola

schopná zabezpečiť, nakoľko išlo o listiny zo zahraničia. Žalobkyňa obsah uvedených listín ozrejmila na
pojednávaní, pričom o ich obsahu nemal súd ani žalobca žiadne pochybnosti. Aj keby vyjadrenie bolo
napísané menším písmom, neexistuje právny predpis, ktorý ukladá strane sporu predložiť vyjadrenie
v určitom formáte. Veľkosť písma nie je vadou podania. Nejedná sa o porušenie procesných práv
žalobcu zakladajúce odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), c), s), p). Zdôrazňuje, že výsluch
svedka Z. Y. nebol potrebný, nakoľko tento nemá žiadnu vedomosť o predmete sporu. Tvrdenia

žalobcu o vedomosti jeho brata o podstatných okolnostiach spolužitia žalobcu so žalovanou aj ohľadom
spoločného bytu sú účelové, nakoľko s týmto tvrdením prišiel žalobca až v závere pojednávania a
následne v podanom odvolaní. Nestotožňuje sa s tvrdením žalobcu, že z jej vyjadrenia, s ktorým sa
oboznámil na pojednávaní vyplynuli sporné skutočnosti, keď tieto žalobkyňou tvrdené skutočnosti boli
zrejmé už z vyjadrenia 25. 05. 2020. Poprela prítomnosť navrhovaného svedka pri rozhovore strán

sporu, keď sa rozchádzali. Tiež uviedla, že strany sporu mali vzťahové problémy kvôli navrhovanému
svedkovi a žalovaná nikdy nemala so svedkom dobrý vzťah, z čoho vyplýva perspektíva tendenčnosti
jeho výpovedi za účelom dosiahnutia procesného úspechu žalobcu. Ňou navrhovaná svedkyňa bola
poučená v zmysle § 196 ods. 2 CSP, pričom mala pozitívny postoj tak k žalobcovi ako i žalovanej a
preto jej výpoveď nemožno hodnotiť ako tendenčnú. Žalobca napadá skutkové tvrdenia žalovanej ako

i výpoveď svedkyne, avšak pojednávania sa nezúčastnil a nevyužil svoje procesné postavenie strany
sporu - žalobcu a svoju možnosť v predmetnom konaní vypovedať. Odmietol súd vykonať len jediný
dôkaz, a to výsluch žalobcom navrhovaného svedka, preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že súd
odmietol vykonať akékoľvek iné dôkazy. Žalobcu z užívania bytu nevylučuje, ani mu nebráni byt užívať,
žalobca má prístup do bytu kedykoľvek sa rozhodne. Opätovne uvádza, že počas žalovaného obdobia

trávila väčšinu času v zahraničí, čo bolo v konaní preukázané. Sám žalobca uviedol, že z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalovaná trávila mimo bytu minimálne 137 dní, pričom skutočne trávila mimo
bytu oveľa viac dní, počas ktorých bol byt žalobcovi k dispozícií. Ohľadne vianočných sviatkov svedkyňa
potvrdila, že telefonicky sa dohodli, že byt bude v tom čase užívať svedkyňa. Z dokazovania nesporne
vyplynul záver, že nič žalobcovi nebránilo predmet jeho vlastníctva užívať. Navrhuje napadnutý rozsudok

potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v

intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

8. V preskúmavanej veci bolo preukázané a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že títo sú
podielovými spoluvlastníkmi (každý v jednej polovici) bytu č. X na prvom poschodí vchod č. X bytového

domu, s.č. XXX, postavený na KNC parc. č. 1827/6 a k bytu prislúchajúceho podielu 46/2062 na
spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu a na pozemku KNC parc.
č. 1827/6 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 321 m2 evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. E. E.,
obec E. E., okres E. E.. Sporové strany žili v partnerskom vzťahu a v marci 2019 sa ich vzťah rozpadol,
žalobca sa vysťahoval zo spoločného bytu, pričom mal stále k dispozícií kľúče od bytu. Z uvedeného

správne aj súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca mal možnosť užívať byt a prístup do tohto bytu,
nakoľko stále disponoval kľúčmi od predmetného bytu a túto skutočnosť žalobca ani nepoprel.

9. Žalobca v žalobe tvrdil, že byt užíva výlučne sama žalovaná a jeho z užívania vylučuje. Koncom roku
2019 mal ísť na kúpeľný pobyt do Trenčianskych Teplíc, preto oslovil žalovanú, že by chcel po dobu

pobytu dočasne užívať ich spoločný byt, načo žalovaná reagovala tak, že do bytu prísť nemôže, nakoľko
jej jeho prítomnosť prekáža. Uvedenú skutočnosť žalovaná vysvetlila tak, že ona bola v byte od 17. 12.
2019 do 22. 12. 2019 a že následne byt bude užívať jej dcéra L. s rodinou, a to do Troch kráľov. Prebehla
medzižalobcomažalovanouSMSkomunikácia,zktorejvyplýva,žežalobcasavyjadril,žemunevadí,žetam bude jej dcéra a budú tam spolu, načo žalovaná nesúhlasila. Následne svedeckou výpoveďou dcéry
L. preukazovala, že svedkyňa sa telefonicky sa kontaktovala priamo so žalobcom, ktorý mal súhlasiť
s tým, že teda na Vianoce v byte bude dcéra a nie on. Žalobca tieto skutočnosti žiadnym spôsobom

nevyvrátil. Okrem tohto jediného prípadu ako sám v žalobe uvádza, že opakovane oslovil žalovanú, že
chce užívať byt, nepreukázal kedy a v akom období, alebo v ktorom čase sa domáhal užívania sporného
bytu a žalovanou mu toto bolo znemožnené. Je teda možné konštatovať, tak ako súd prvej inštancie,
že žalobca nebol fakticky vylúčený z užívania spoločného bytu, teda svojho spoluvlastníckeho podielu,
nakoľko naďalej disponoval kľúčom od sporného bytu a mohol ho užívať. Je možné prijať záver, že

žalobca disponoval kľúčmi od sporného bytu, a preto tento mohol užívať, avšak z bytu sa dobrovoľne
vysťahoval a okrem jednej skutočnosti na Vianoce 2019 nepreukázal, že by mu bolo bránené v užívaní
bytu napriek tomu, že sa toho domáhal. Žalovaný sa bránil tým, že z bytu sa vysťahoval z dôvodu, aby
žalovaná na neho nepodala trestné oznámenie pre údajné ublíženie na zdraví, že ju fyzicky napadol,
nakoľko má vedomosť, že takto sa mala správať k bývalému manželovi. Ničím však tieto svoje tvrdenia
nepreukázal a naopak žalovaná udávala, že dobre spolu vychádzali, rozišli sa v dobrom a keď sa stretli

v meste so spoločnými známymi hoci títo jej ponúkali miesto pri stole, žalobca s ňou nekomunikoval.
Pokiaľ žalobca namietal, že nemal vedomosť, kedy žalovaná užíva byt a kedy je v zamestnaní, prípadne
v zahraničí, nakoľko mu tieto obdobia neoznamovala, je nutné konštatovať, že ani sám žalovaný ako už
bolo vyššie konštatované, okrem Vianoc 2019 nepreukázal, že chcel byť v byte a tento chcel užívať a
žalovanou mu bolo v tom zabránené. Vo veci bol preukázané, že medzi sporovými stranami sa vedie už

i konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pod sp. zn. 20C/43/2019.

10. Žalovaný v odvolaní namieta, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, keď
vykonal súd prvej inštancie, len jedno pojednávanie na ktorom zároveň vyniesol i rozsudok a na tomto
pojednávaní mu bola doručená duplika žalovanej spolu s prílohami, ktorá bola obsiahla. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 157 ods. 1 CSP v zmysle ktorého súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na
povahu konania. Preto odvolacia námietka, že súd vykonal jediné pojednávanie a na tomto aj rozhodol je
nedôvodná. Pokiaľ ide o doručenie dupliky žalovanej na pojednávaní právnemu zástupcovi žalobcu súd
poukazuje na ustanovenie § 167 CSP, keď podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa doručí žaloba žalovanému

na vyjadrenie a žalovaný sa vyzve aby sa k tejto žalobe vyjadril. Podľa ods. 3 daného ustanovenia
sa vyjadrenie žalovaného k žalobe doručí žalobcovi na vyjadrenie a v zmysle ods. 4 sa vyjadrenie
žalobcu (replika) doručí žalovanému na vyjadrenie. Vo všetkých prípadoch súd zároveň poučí sporovú
stranu, že má sa vyjadriť a uviesť rozhodujúce skutočnosti a pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva ako aj
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nakoľko na neskôr predložené a označené skutočnosti

a dôkazy súd nemusí prihliadať. Takto to bolo i v tomto prípade. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním
zo dňa 25.05.2020 a následne dňa 23. 07. 2020 zaslala súdu i písomnú repliku, ktorá bola právnemu
zástupcovi žalobcu doručená krátkou cestou na pojednávaní. Z obsahu tejto repliky je však nutné
konštatovať, že obsahuje rovnaké skutočnosti, ako vyjadrenie žalovanej k žalobe, keď popiera, žeby
žalobcovi znemožňovala užívať predmetný byt, vyjadrila sa čo nebolo ani sporné medzi stranami, že

žalovaný naďalej má vo vlastníctve kľúč a teda prístup k bytu a takisto sa vyjadrovala ku skutočnosti, že
žalobca sa domáhal užívania bytu na Vianoce 2019. K tejto replike okrem vyjadrenia k žalobe žalovaná
priložila ku svojim tvrdeniam o tom, kedy bola v zahraničí, kedy pracovala v Rakúsku a kedy pracovala v
Martine (ktoré skutočnosti tvrdila už aj vo vyjadrení k žalobe) listinné dôkazy na preukázanie uvedených
skutočností. Tieto listinné dôkazy boli na danom pojednávaní oboznámené a právny zástupca žalobcu

nemal k nim žiadne pripomienky (dokonca ani pripomienku, že listinné dôkazy sú v cudzom jazyku a
žiada ich preklad). Vzhľadom na uvedené odvolací súd je toho názoru, že daná odvolacia námietka nie
je dôvodná.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že v konaní nebola preukázaná medzi

sporovými stranami dohoda o užívaní bytu s tým, že žalobca keď bude byt užívať 2 noci uhradí žalovanej
20 eur, 3 noci 30 eur a pod. Uvedené žalovaná netvrdila v písomnom vyjadrení k žalobe, uviedla to iba pri
výsluchu na pojednávaní a právny zástupca žalobcu do zápisnice takúto dohodu poprel (č.l. 130). Preto
nie je možné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca dohodu tvrdenú žalovanou nepoprel.

12. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou, že súd sám bez ďalšieho uzavrel,
že z predloženej fotodokumentácie žalovanou vyplýva, že sporný byt žalovaný užíval. Je pravdou, že
žalovaná k vyjadreniu k žalobe pripojila fotodokumentáciu, z ktorej je zrejmé vidieť napr. zavesenú
osušku, použitý pohár na stole a odložené nejaké osobné veci, avšak v tomto vyjadrení nepopisovala,aké skutočnosti uvedenou fotodokumentáciou mieni preukázať. Z písomnej zápisnice o pojednávaní
vyplýva, že žalovaná sa vyjadrila iba v tom rozsahu, že keď niekedy prišla do bytu našla tam takto
odložené veci, ako našla v byte použitý pohárik, zavesenú osušku. Nevyjadrovala sa však, že na to

predložila aj fotodokumentáciu. Zvukový záznam z uvedeného pojednávania nie je zachovaný, nakoľko
odvolací súd sa oboznámil s predmetnou nahrávkou, z ktorej je zrejmé, že je zaznamenaný iba začiatok
pojednávania a koniec pojednávania, teda výsluch žalovanej na tomto zvukovom zázname nie je
zaznamenaný. Preto odvolací súd ani nemohol porovnať či žalovaná sa na pojednávaní skutočne
vyjadrila, že uvedené preukazuje predloženou fotodokumentáciou.

13. Odvolacie námietky konštatované v bodoch 11. a 12. odôvodnenia tohto rozhodnutia však nemajú
dopadnavýsledokkonaniaspoukazomnabody8.a9. odôvodnenia,keďbolokonštatované,žežalobca
mal k dispozícií kľúč a nebol fakticky vylúčený z užívania predmetného bytu a ani nepreukázal, že by
sa domáhal užívania bytu a žalovanou by mu bolo bránené.

14. Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie náležite odôvodnil v bodoch 61. a 62. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, prečo nevykonal navrhovaný dôkaz a to výsluch svedka - brata žalobcu Z.
Y.. Odvolací súd sa s týmto odôvodnení v plnom rozsahu stotožňuje a má rovnako zato, že žalobca
už po vyjadrení žalovanej k žalobe mal možnosť navrhovať dôkazy nakoľko z jej vyjadrenia bolo
zrejmé, že žalovaná poprela, že by žalobcu vylučovala z užívania bytu a poukazovala na to, že

tento je vlastníkom kľúčov od sporného bytu a preto byt mohol užívať. Napriek tomu, žalobca žiadne
návrhy na vykonanie dokazovania nepredložil a rovnako sa ani nezúčastnil pojednávania na ktoré bol
riadne predvolaní a na ktorom mohol reagovať aj na uvedené skutočnosti. Návrhy na dokazovanie
mal možnosť podať už v samotnej žalobe, ako aj v replike k vyjadreniu žalovanej, ak by vo veci konal
starostlivo. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, čo má za následok
osobitné procesnoprávne sankcie za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia
sporu, ktorá povinnosť je vyjadrená v čl. 8 Základných princípov civilného sporového konania, tak
že strany sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade
s princípom hospodárnosti. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania,

zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.
Žalobca si v danom konaní túto povinnosť nesplnil a výsluch svedka navrhoval na pojednávaní, ktoré by
museli byť z tohto dôvodu odročované, pričom uvedenú možnosť mal už pri predchádzajúcich svojich
procesných úkonoch, aj s prihliadnutím na vyjadrenie žalovanej k žalobe. Odvolací súd však konštatuje,
že rovnako na túto námietku sa vzťahujú aj dôvody uvedené pod bodom 13. odôvodnenia.

14. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, pokiaľ
konštatoval, že žalobca mal možnosť užívať predmetný byt, nakoľko disponoval kľúčmi od bytu. Žalobca
mal prístup do bytu, mohol ho fakticky užívať. Nepreukázal (okrem jedného prípadu na Vianoce 2019)
žeby mu žalovaná bránila v užívaní tohto bytu napriek tomu, že sa domáhal jeho užívania. Preto odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 369 ods. 1 CSP aplikujúc § 255 ods. 1
CSP, keď žalovaná mala v odvolaní plný úspech, preto jej proti odvolateľovi - žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)