Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 12, 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220202665
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2220202665.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.

r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: E. U., Z.. XX. XX. XXXX, B. XXX
XX A. XX, o zaplatenie 3.020,35 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 2.019,60 eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.000,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1.000,75 eur od 29. 12. 2017 až do zaplatenia, pričom sa žalovanému povoľuje splácať uvedený

dlh mesačnými splátkami vo výške 15 eur, a to vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca až do úplného
zaplatenia, počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky je zročný
celý zvyšný dlh.

III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 27. 07. 2020 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol
žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 3.020,35 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného
úveru. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 15. 06. 2015 uzatvorená

Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver v
sume 3.800 eur, ktorý mal žalovaný splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 110,77
eur, a to do celkovej výšky 6.646,20 eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný zaplatil 2.769,25 eur. Dňa
26. 10. 2017 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu
na plnenie, viac než 30 dní. Nakoľko žalovaný neplatil, dňa 19. 12. 2017 úver zosplatnil, o čom bol
žalovaný informovaný 23. 12. 2017. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v
lehote splatnosti, čím žalobcovi vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa §

517 Občianskeho zákonníka, odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 29. 12. 2017 do zaplatenia.
Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.
2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk 05.
10. 2020 (čl. 59) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril v
tom smere, že chce uzatvoril so žalobcom splátkový kalendár.
3. Žalobca sa nezúčastnil pojednávania. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil. Súd nezistil žiadny
dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval

pojednávanie v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie rešpektujúc aj § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a
to konštatovaním žalobného návrhu, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 15. 06. 2015, predžalobnou
upomienkou z 26. 10. 2017, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (čl. 28) aj s doručenkou,prehľadom splátok a úhrad, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o starobnom dôchodku žalovaného,
oznámením o postúpení pohľadávky, výsluchom žalovaného, čiastočným späťvaztím návrhu (čl. 126),
súhlasom žalobcu s mesačnými splátkami zo dňa 18. 03. 2021 a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 15. 06. 2015 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o poskytnutí pôžičky. Zmluvu
tvorí len vopred pripravené formulárové tlačivo, v ktorom sú uvedené osobné údaje žalovaného; v článku
II sú uvedené údaje o zamestnávateľovi žalovaého bez záznamu s priemerný čistý mesačný príjem vo
výške 463 eur, výdavkami 200 eur, inými mesačnými výdavkami 42 eur. V článku III zmluvy je uvedená
pôžička 3.800 eur, celková čiastka: 6.646,20 eur, celkové náklady spotrebiteľa 2.846,20 eur, sadzba

poistenia 0%, splátka s poistením - eur, priemerná hodnota RPMN 18,24%, spôsob čerpania pôžičky
prevod na účet, odplata 27,64%, výška mesačnej splátky 110,77 eur, počet splátok 60, termín prvej
splátky 20. 07. 2015, ďalšie splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci, temín konečnej splatnosti 06/2020,
RPMN 27,64%, ročná úroková sadzba 27,64%. Splatnosť jednotlivých splátok v zmluve uvedená nie je.
V článku IV žalovaný nežiadal poistenie. V článku IX. sú uvedené zmluvné podmienky, pričom v bode
9.2 je uvedené, že spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je

klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila
na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.
6. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že za obdobie od 15. 06. 2015 do 19. 07. 2017 žalovaný zaplatil
na splátkach 2.769,25 eur. Z tohto prehľadu je tiež zrejmé, že dlžná suma pozostáva aj z pokút za
omeškanie, z pokuty za vypovedanie a zo sankčných pokút, a to vo výške celkom 348,27 eur.

7. Listom zo dňa 26. 10. 2017 spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. žalovanému poslala
predžalobnú upomienku, v ktorom uviedla, že k tomuto dňu evidujú nedoplatok na splátkach vo výške
332,31 eur, ktorý žiadala uhradiť bezodkladne na účet vedený vo VÚB, a. s., s tým, že ak do 05. 12. 2017
nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 08/2017, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Doručenku
žalobca predložil, z ktorého je zrejmé, že si uvedený list žalovaný prevzala 06. 11. 2017.

8. Vyhlásenie okamžitej splatnosti dlžných splátok žalobca učinil listom zo dňa 23. 12. 2017, v
sume 3.020,74 eur, z tohto oznámenia nie je zrejmé pre ktorú nezaplatenú splátku. Doručenku súdu
nepredložil.
9. Súd predovšetkým skúmal náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže uvedenú zmluvu je
potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy.
10. Na výzvu súdu žalobca reagoval podaním zo dňa 10. 05. 2021 (čl. 124), ktorým vzal žalobu späť v
časti o zaplatenie 2.019,60 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, bez bližšieho uvedenia dôvodu.
11.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Postupujúc podľa označenej právnej úpravy, súd konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby,
v časti o zaplatenie 2.019,60 eur s príslušenstvom zastavil.
13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
(od 1.apríla 2015, ďalej len „Občiansky zákonník“), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3)

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení zákona

platnom v čase uzavretia zmluvy; od 01.04.2015; ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), ak veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na
údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.
18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo

cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
19. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté
právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených
osobitným zákonom.

20. V predmetnej veci nebolo sporné, že medzi stranami došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, pričom
žalovaný, ako dlžníka bol spotrebiteľom. Taktiež vo veci nebolo sporné, že žalovaný čerpal úverovú
istinu vo výške 3.800 eur.
21. Súd však po preskúmaní predmetnej zmluvy zistil, že žalobca si nesplnil povinnosti vyplývajúce
mu z ustanovenia § 7 ods. 1 citovaného zákona, ako aj § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho

zákonníka, a to malo za následok pri aplikácii ustanovenia § 11 ods. 2 citovaného zákona, že realizované
zosplatnenie bolo neplatné a že úver v konečnom dôsledku mal byť bezúročný a bez poplatkov.
22. Samotné ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie
v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,
ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do

splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky
je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní pred uplatnením
práva na zosplatnenie, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Lehota 15 dní začína plynúť
nasledujúci deň potom, čo dodávateľovi vzniklo právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (§ 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ
v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez
takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie právna na zosplatnenie neúčinné. (viď. Jaroslav Krajčo:
Občiansky zákonník pre prax (komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP- I. (§ 1 - § 135 C)
vydavateľstvo Eurounion, spol. s. r. o., Bratislava, 2015, komentár k § 53 ods. 9, str. 758 a 759, resp. aj

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/178/2017 z 19. 04. 2018).
23. V danom spore z prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že sa žalovaný dostal do omeškania
pred vyhlásením okamžitej splatnosti celého úveru so splátkou za mesiac 07/2017. Predžalobnou
upomienkou zo dňa 26. 10. 2017 veriteľ v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka upozornil žalovaného,
že ak do 05. 12. 2017 nedôjde k úhrade splátky v mesiaci 08/2017, bude VÚB a. s. oprávnená úver

zosplatniť. Týmto dal žalobca žalovanému na vedomie nedoplatok na splátkach úveru v celkovej výške
332,31 eur, s dôrazným upozornením, že je v omeškaní s úhradou splátky za mesiac 08/2017. Súčasne
bol upozornený na možnosť zosplatnenia celého úveru, pokiaľ nedôjde k úhrade uvedenej splátky.Uvedená upomienka bola žalovanému riadne doručená 06. 11. 2017. K úhrade uvedenej splátky do
troch mesiacov zo strany žalovaného nedošlo.
24. Žalobca si uplatnil právo na zosplatnenie zvyšku úveru pred lehotou jeho konečnej splatnosti, k

čomu pristúpil listom zo dňa 23. 12. 2017 - Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, avšak
až po uplynutí lehoty 15 dní potom, čo žalovaného ako spotrebiteľa upozornil na možnosť zosplatnenia
uvedeného úveru, čím splnil požiadavku predvídanú §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Doručenie
uvedenéhoprípisuzodňa23.12.2017žalovanémunepreukázal,akoanijehozasielaniebežnoupoštou,
teda nepreukázal, že do najbližšej splatnej splátky toto právo na zosplatnenie aj reálne uplatnil a tým sa

nemohol stať splatným celý dlh žalovaného naraz.
25. Navyše súd pripomína, že zo zmluvy nevyplýva dátum splatnosti jednotlivých splátok, ergo takúto
podmienku zmluvné strany ani nemali dohodnutú. Avšak z prehľadu splátok vyplýva, že veriteľ stanovil
splatnosť jednotlivých splátok vždy k 20.dňu v kalendárnom mesiaci.
26.Žalobcanepreukázal,žesiriadnesplnilpovinnosťvzmysle§7ods.1zákonač.129/2010Z.z.,podľa
ktorého bol povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, pričom mal vziať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,
výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
27. Súd ho dňa 17. 12. 2020 (čl. 81) v tomto zmysle vyzval a pripomenul mu túto povinnosť zisťovať
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Na to žalobca reagoval svojím podaním zo dňa 10.
05. 2021 (čl. 124), avšak neuviedol akým spôsobom túto schopnosť spotrebiteľa zisťoval, ale v časti nad

rozsah nesplatenej istiny zobral späť žalobu o zaplatenie dlhu.
28. V takomto prípade podľa § 11 ods. 2 prvá veta citovaného zákona, kedy žalobca nepostupoval s
odbornoustarostlivosťou,pretoneboloprávnenývyžadovaťodžalovanéhoakospotrebiteľajednorazové
splatenie úveru.
29. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako je tomu aj

v prejednávanej veci, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a
podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, teda
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby
nepochybne preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal a že si splnil povinnosti plynúce pre neho
z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

30. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať
verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom
minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými, a to nie iba tvrdenými
informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018).

31. Pri uzatváraní zmluvy bol vyplnený údaj o zamestnávateľovi žalovaného, ako aj priemerný čistý
mesačný príjem 463 eur. Avšak žalobca nepreukázal akým spôsobom overoval túto skutočnosť, resp.
ako postupoval pri posudzovaní bonity žalovaného. Žalobca nemal preukázanú žiadnu konkrétnu výšku
jeho mesačného príjmu za primerané obdobie pred poskytnutím úveru, nijakým spôsobom nezisťoval
jeho výdavky. Žalobca nepreukázal, že by využil zákonom predpokladanú možnosť žiadať od svojho

klienta (žalovaného) ako spotrebiteľa údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Žalobca si tak nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného
potrebnej pre posúdenie jeho platobnej schopnosti.
32. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal akým spôsobom posudzoval schopnosť splácať úver
žalovaným, nezisťoval jeho príjmy ani výdavky, prípadne záväzky aj voči iným úverovým veriteľom, ani

rodinný stav žalovanégo, hrubo porušil svoje povinnosti podľa § 7 ods. 1, preto sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov.
33. Súd zistil, že žalovaný čerpal pôžičku v sume 3.800 eur, pričom na splátkach uhradil celkom sumu
vo výške 2.769,25 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené žaloba je dôvodná, vo
zvyšnej časti po čiastočnom späťvzatí žaloby, a to vo výške 1.000,75 eur.

30. Nezaplatením žalovanej sumy sa žalovaný dostal do omeškania, a žalobca má popri dlžnej istine
aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5%. Preto mu ich súd priznal v takejto výške, a to
počnúc od 29. 12. 2017, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s dlžnou sumou.
31. Na pojednávaní sa žalovaný vyjadril, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí a požiadal o
splácanie dlžnej sumy v splátkach po 15 eur mesačne, tak ako sa dohodol so žalobcom, náznak toho

predložil žalobcom poskytnutý súhlas so splácaním dlžoby v sume 15 eur k 25. dňu v mesiaci, a to zo
dňa 18. 03. 2021. Navyše uviedol, že poberá len dôchodok a žiaľ musí pre danú spoločnosť splácať
aj iné úverové splátky.34. Podľa § 232 ods. 4 CSP, Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.
35. Žalovaný poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, svoj dlh chce splácať, je poberateľom
len starobného dôchodku, býva sám, jeho režijné náklady sú vo výške 270 eur a splácajú aj iné dlhy.
Preto požiadal súd o splácanie zvyšného dlhu mesačnými v splátkach po 15 eur mesačne. Súd tejto
jeho žiadosti vyhovel vzhľadom na zistené okolnosti ako aj výšku dlhu.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol v konaní úspešnejší, avšak si
neuplatnil žiadne trovy konania, ani zo spisu žiadne nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania ani
nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.