Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/241/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713220934
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6713220934.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: Obec Vígľaš,
so sídlom Zvolenská 1, 962 02 Vígľaš, IČO: 00 320 382, zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 20/1201, 010 01 Žilina proti žalovaným:
1./ O.. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX L., štátne občianstvo: SR, a 2./ O.. Q. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX L., štátne občianstvo: SR, zastúpeným: JUDr. Jozef Mikuš,

advokát, so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného v 1. a 2. rade tak, že
žalovaní v 1. a 2. rade ako predávajúci navrhujú žalobcovi ako kupujúcemu uzatvorenie kúpnej zmluvy,

text ktorej tvorí prílohu tohto rozsudku. Zároveň žiadali, aby súd im priznal trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca na strane predávajúceho so žalovanými v 1. a 2. rade na strane
kupujúcich uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol povolený 01. 10. 2002, kde žalovaní v 1. a 2. rade sa
stalipodielovýmispoluvlastníkmipredmetnýchnehnuteľnostíatozapísanýchnaLVč.XXXX,katastrálne
územie Z., parc. č. XXXX o výmere 144 m2 vedené ako zastavané plochy a nádvoria, stavba - materská
škola súp. č. XXX na parc. č. XXXX (ďalej ju súd bude označovať len ako „nehnuteľnosť“). Zmluvné

strany sa v článku 8 kúpnej zmluvy dohodli na predkupnom práve, z ktorého je oprávnený žalobca
pre prípad nezrealizovania projektu občianskeho združenia Chránené bývanie a chránené dielne alebo
skončenia jeho činnosti za kúpnu cenu uvedenú v článku III. Občianske združenie uzavrelo dňa 12. 07.
2002 nájomnú zmluvu na užívanie priestorov nehnuteľnosti za účelom prevádzkovania sociálnej služby
a to od 15. 06. do 30. 06. 2012 a dňa 01. 07. 2012 uzavrelo zmluvu o nájme nebytových priestorov od
01. 07. 2012 do 31. 12. 2012. Listom zo dňa 20. 03. 2013 oznámilo občianske združenie žalovaným
v 1. a 2. rade skončenie nájmu bytových priestorov s poukazom na článok VII. bod 2 zmluvy o nájme

nebytových priestorov s tým, že opúšťa dňa 01. 04. 2013 tieto priestory z dôvodu havarijného stavu
budovy. Nájomný vzťah zanikol uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty dňa 30. 06. 2013.
Žalobou na Okresnom súde Zvolen zo dňa 13. 11. 2006 sa žalovaní v 1. a 2. rade domáhali zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam voči žalovaným T.. P. A. a T.. C. A..
Žiadali, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do vlastníctva žalovaných a zároveň títo im mali zaplatiť
sumu 1.000.000,- Sk t. j. 33.193,92 EUR. Uvedené konanie do dňa podania tohto návrhu nie je

skončené. Spoluvlastnícke právo trvá naďalej bez vyporiadania, či už rozhodnutím súdu alebo dohodou.
Vzhľadom na vyššie uvedené realizácia predkupného práva, resp. povinnosť žalovaných v 1. a 2.
rade ponúknuť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na kúpu žalobcovi bola viazaná na tietokumulatívne podmienky a to, ak žalovaní v 1. a 2. rade sa rozhodnú scudziť vec a to jej prevodom na
druhého spoluvlastníka, t. j. pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva na základe žaloby zo
dňa 13. 11. 2006 a občianske združenie ukončením nájomného vzťahu ku dňu 30. 06. 2013 k nebytovým

priestorom prestalo realizovať svoj projekt prevádzkovania sociálnej služby chráneného bývania v
nehnuteľnostiach.Kudňu23.10.2013boližalovanív1.a2.radepovinníponúknuťžalobcovinakúpuich
spoluvlastnícky podiel za kúpnu cenu, ktorá predstavovala polovicu zo dňu 9.059,93 EUR t. j. 4.529,97
EUR. Výzvou zo dňa 24. 10. 2013 žalobca vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na splnenie povinnosti z
predkupného práva, pričom títo sa vyjadrili, že predkupné právo žalobcu jeho nevyužitím v zákonnej

lehotebezďalšiehozaniklo.Spoukazomnavyššieuvedenéježalobcanútenýdomáhaťsatoutožalobou
vydania rozhodnutia, ktorým bude nahradený prejav vôle žalovaných v 1. a 2. rade podľa § 161 ods.
3 O. s. p., pričom poukazujú na to, že predkupné právo žalobcu nezaniklo a to d odkazom na § 605
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nie je dohodnutá doba do kedy sa má predaj uskutočniť, musí
oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak
táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok,

akideonehnuteľnosťmusíbyťpísomná.Nakoľkožalovanív1.a2.radedodnešnéhodňanesplnilisvoju
povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na kúpu žalobcovi nemohla začať plynúť dvojmesačná
zákonná lehota.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

3. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim
a kupujúcimi v 1. rade M.. B. C. a K.. Q. C. a kupujúcim v 2. rade T.. P. A. a T.. C. A. zistil, že predmetom
kúpnej zmluvy v bode I. boli nehnuteľnosti katastrálnom území Z., parc. č. XXXX o výmere 144 m2
vedenáakozastavanéplochyanádvoriaabudovamaterskejškolypop.č.XXX,ktorésúzapísanévšetky

na LV č. XXX. Predávajúci predávajú a kupujúci v 1. a 2. rade nakupujú do podielového spoluvlastníctva
po 1-ici nehnuteľnosti uvedené v bode I. Podľa článku VIII. zmluvné strany sa dohodli, že v prípade
nerealizovania projektu Občianskeho združenia Chránené bývanie a chránené dielne alebo skončenia
jeho činnosti predkupné právo na nehnuteľnosti uvedené v článku I. tejto zmluvy bude mať predávajúci
Obec Vígľaš za kúpnu cenu dohodnutú v článku III. tejto zmluvy.

4. Súd z výpisu z LV č XXXX zistil, že na tomto liste vlastníctva je zapísaný pozemok
parc. č. XXXX o výmere 144m2 vedená ako zastavané plochy a nádvoria a stavba materská škola súp.
č. XXX na predmetnej parcele. Vlastníkmi v 1-ici sú žalovaní v 1. a 2. rade a v druhej 1-ici T.. P. A.
a T.. C. C..

5. Súd z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi M.. B. C. (žalovaným
v 1. rade) a T.. P. A. zistil, že títo ako prenajímatelia prenajali občianskemu združenie Chránené bývanie
a chránené dielne predmetné nehnuteľnosti uvedené v článku I. (zapísané na LV č. XXXX). Čas nájmu
bol od 15. 06. do 30. 06. 2012.

6. Súd na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 07. 2012 zistil,
že ako prenajímatelia sú tu v prvom rade uvedení žalovaní v 1. a 2. rade, ako prenajímatelia v 2. rade
sú tu uvedení T.. P. A. a T.. C. A. a ako nájomca Občianske združenie Chránené bývania a chránené
dielne. Predmetom tejto zmluvy bol prenájom nehnuteľnosti a to na dobu určitú od 01. 07. do 31. 12.

2012 s možnosťou ďalšieho nájmu.

7. Súd na základe listu občianskeho združenia Chránené bývanie a chránené dielne
adresovaného prenajímateľom - žalovaným v 1. a 2. rade a T.. P. A. a T.. C. A. zistil, že im bolo oznámené
skončenie nájmu nebytových priestorov v zmysle článku VII. bod 2. Dôvodom je dlhotrvajúci havarijný

stav strechy budovy, ktorá je predmetom nájmu. Súčasne im bolo oznámené, že k 01. 04. 2013 opúšťajú
priestory predmetnej budovy a od tohto dňa sa nebudú uchádzať o nájom.

8. Súd z výzvy žalobcu zo dňa 24. 10. 2013 adresovanej žalovaným v 1. a 2. rade
zistil, že v zmysle kúpnej zmluvy V XXX/XXXX povolený vklad do katastra nehnuteľností 31. 10. 2002

občianske združenie Chránené bývanie a chránené dielne skončilo svoju činnosť v nehnuteľnosti, ktorá
bolapredmetomprevodukudňu30.06.2013.PodľauzneseniaKrajskéhosúduvBanskejBystricizodňa
22. 09. 2009 ak niektorí so spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť, čo aj na druhého
spoluvlastníka, mal by ho najskôr ponúknuť predávajúcej Obci Vígľaš. Podľa uznesenia Krajského súduv Banskej Bystrici zo dňa 18. 01. 2011 súd musí najprv vyzvať žalobcov, aby dali Obci písomnú ponuku
na predaj ich podielov za cenu podľa článku III. kúpnej zmluvy. Vzhľadom k vyššie uvedenému ich
vyzývajú na splnenie si ich povinnosti z predkupného práva to ponúknuť ich spoluvlastnícky podiel na

predaj Obci za kúpnu cenu vo výške 4.529,97 EUR v súlade s článkom III. kúpnej zmluvy a to najneskôr
do 29. 10. 2013.

9. Súd z vyjadrenia k predmetnej výzve zasielanej žalovaným v 1. rade žalobcovi zo
dňa 04. 11. 2013 zistil, že je tu uvedené: „reagujúc na list zo dňa 24. 10. 2013 uvádzajú, že jej nemôžu

vyhovieť z objektívnych dôvodov, jednak list bol doručený až po uplynutí poskytnutej lehoty - podľa
mňa neprimeranej lehoty 5 kalendárnych dní, z ktorých dva pripadli na víkend a jednak predkupným
právom nedisponujete. Pokiaľ sa totiž odvolávate na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 18. 01. 2011 sp. zn. 13Co/242/2010-411 tak uvádzam, že v kontexte tohto uznesenia ste predsa
na pojednávaní konanom dňa 13. 04. 2011 na Okresnom súde Zvolen vyhlásili, že s vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva, a teda aj s nadobudnutím vlastníctva k vyporiadaným nehnuteľnostiam

do vlastníctva manželov A. súhlasíte. Na základe uvedeného vaše predkupné právo a jeho nevyužitie v
zákonnej lehote bez ďalšieho zaniklo a teda ním už nedisponujete“. Súd poukazuje na to, že obdobné
vyjadrenie dala aj žalovaná v 2. rade.

10. Súd z výpisu z uznesenia z Obecného zastupiteľstva vo Vígľaši zo dňa 04. júla

2013, uznesenie č. 61/OcZ-2013 zistil, že týmto schválilo obecné zastupiteľstvo obsah priloženej výzvy
doterajším vlastníkom nehnuteľnosti bývalej budovy materskej školy v O., ktorú nehnuteľnosť obec
Vígľaš predala pre zabezpečenie prevádzky OZ Chrabyd, aby si v zmysle kúpnej zmluvy obec Vígľaš
uplatnila predkupné právo na nehnuteľnosť z dôvodu, že dňom 01. 07. 2013 ukončilo svoju činnosť v
tejto nehnuteľnosti občianske združenie Chrabyd. Za prijatie hlasovali ôsmi prítomní poslanci.

11. Súd z rozhodnutia Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/180/2006-1010 zo dňa 22. 11.
2016 zistil, že v predmetnom spore ako žalobca vystupuje O.. B. C. a O.. Q. C. a ako žalovaní T.. P. A.
a T.. C. A., pričom predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Okresný
súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobcovia si uplatnili voči žalovaným

zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o ktoré ide aj v našom konaní a zároveň
žiadali, aby žalovaní v 1. a 2. rade im boli za zrušené nehnuteľnosti povinní vyplatiť sumu 1.000.000,- Sk.
Súd poukazuje na to, že uvedený rozsudok je už štvrtým rozsudkom v poradí Okresného súdu Zvolen.
Krajský súd v Banskej Bystrici svojim rozsudkom 13Co/80/2017-1044 zo dňa 28. 03. 2017 predmetný
rozsudok okresného súdu potvrdil.

Na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k 3Cdo/108/2018 súd zistil, že týmto
uznesením Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/80/2017
zo dňa 28. 03. 2017. Čo sa týka tohto konania, predovšetkým sa s týmto Najvyšší súd vyrovnal v
bodoch 29., 29.1, 29.2,. 29.3 a 29.4. Z uvedeného vyplýva, že právne závery odvolacieho súdu, na
ktorých založil svoje rozhodnutie neobstoja aj z iných dôvodov. Predovšetkým odvolací súd v danom

prípade, ako vyplýva z podstaty jeho rozhodnutia za okolnosť hodnú osobitného zreteľa v zmysle § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka považoval v konaní tvrdenú existenciu záväzkového predkupného práva
Obce Vígľaš. Záväzkové predkupné právo vzniká na základe dohody predávajúceho a kupujúceho,
podľa ktorej vtedy, ak by chcel kupujúci kúpenú vec v budúcnosti predať musí ju najskôr ponúknuť
predávajúcemu. Takéto predkupné právo sa v prevažnej väčšine uplatňuje v prípade predaja, teda

odplatného prevodu.
Podľa bodu 29.3 záväzkové právo možno v zmysle § 602 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohodnúť
aj pre iný spôsob scudzenia veci, než predaj. Pod iným scudzením než je predaj treba rozumieť
všetky spôsoby scudzenia, ktoré nie sú predajom, teda napr. scudzenie darovaním alebo výmenou.
Predkupné právo zriaďované pre prípad iného spôsobu scudzenia musí byť medzi predávajúcim a

kupujúcim konkretizované a výslovne dohodnuté; predkupné právo sa vtedy týka iba situácie, v ktorej
nastane vopred dohodnuté iné scudzenie veci. Scudzením sa tu rozumie právny úkon vyjadrujúci vôľu
konajúceho scudziteľa previesť určitú vec (dosiahnuť jej prevod do vlastníctva iného). Toto predkupné
právo sa vzťahuje na dohodnuté spôsoby prevodu kupovanej veci (spoluvlastníckeho podielu na nej);
nevzťahuje sa na prechod vlastníctva kupovanej nehnuteľnosti (spoluvlastníckeho podielu na nej).

Podľa bodu 29.4 uviedol, že pokiaľ je prevod vlastníckeho práva založený na vôli strán previesť
toto právo na iného, pre prechod vlastníctva je podstatná iná právna skutočnosť, než je vôľa
strán (napr. zákon, rozhodnutie štátneho orgánu). Na základe rozhodnutia súdu o zrušení avyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvaprikázanímspoločnejvecidovýlučnéhovlastníctvaniektorého
z doterajších spoluvlastníkov dochádza k prechodu (nie prevodu) vlastníckych oprávnení.

12. Súd z vyjadrení právneho zástupcu žalobcu zistil, že podľa nich došlo k naplneniu
článku VIII. kúpnej zmluvy a podmienok, za ktoré boli žalovaní povinní ponúknuť na odpredaj svoje
podiely, čo doteraz neurobili a preto žiadajú, aby súd ich návrhu vyhovel. Čo sa týka druhej kúpnej
zmluvy, ktorú predložili žalovaní, skutočnosťami ohľadne tejto sa pomerne podrobne vysporiadal aj
Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom poslednom rozhodnutí 13Co/80/2017. Zároveň poukazujú na

§ 34 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je dané, že ak sú nejaké ustanovenia nejasné vychádza
sa z vôle strán, ktoré chceli týmto právnym úkonom urobiť. Právo, ktoré si uplatňujú vyplýva z predmetnej
kúpnej zmluvy a to konkrétne z článku VIII., ktoré stanovuje, že v prípade nerealizovania projektu
združenia Chránené dielne alebo jeho skončenia bude mať predávajúci za kúpnu cenu stanovenú
predkupné právo. Na základe tohto uvedená zmluva jasným a zreteľným spôsobom definuje právo
žalobcu a povinnosť žalovaného toto právo rešpektovať. Je vecou súdu ako správne posúdiť toto

ustanovenie. Pokiaľ však bola namietaná právna povaha tohto ustanovenia, či ide o predkupné právo
alebo právo spätnej kúpy alebo iné dojednanie je možné ho podradiť pod § 610 Občianskeho zákonníka,
ktoré pripúšťa aby si účastníci písomnou zmluvou dohodli aj iné vedľajšie dojednania majúce povahu
výhrad a podmienok pre zánik právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou. Aj starosta obce žalobcu
na dnešnom pojednávaní uviedol, že účelom a zmyslom uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy bola realizácia

projektu pre obec, pričom bol tu záujem toto dlhodobo realizovať. Keďže jediným zmyslom a účelom
predaja tejto nehnuteľnosti bola realizácia tohto projektu je logické, že v článku VIII. sa obec dohodla aj
natomprípade,žeaktentonebuderealizovanýtakvznikneprávoobcipožadovaťodpredajpredmetných
nehnuteľností späť za dohodnutú cenu. Taktiež je potrebné v tomto prípade aplikovať aj ustanovenie
§ 853 a preto by sa mohol tento vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim posúdiť podľa ustanovení

o predkupnom práve. Čo sa týka poukazovania na pasívnu legitimitu, tak je pravdou, že v zmysle §
603 Občianskeho zákonníka je možné domáhať sa práva z predkupného práva voči nadobúdateľovi
predmetnej nehnuteľnosti t. z., že by muselo dôjsť k prevodu zo strany žalovaných na tretiu osobu a
následne voči ním by bolo možné domáhať sa tohto práva, avšak v tomto prípade ide o stav, kedy ešte
nedošlo a ani nemohlo dôjsť k tomuto prevodu, ale súčasne bola splnená podmienka na vznik práva

obce uplatňovať si spätný odpredaj podľa článku VIII. Na základe tohto žiadajú, aby súd ich návrhu v
celom rozsahu vyhovel.

13. Súd z vyjadrenia zástupcu obce na pojednávaní konanom dňa 21. 07. 2020 P.
J. zistil, že v čase podpisovania on nebol starostom obce, ale od vtedajšieho starostu on vie, že účelom

a úmyslom predaja tejto nehnuteľnosti bola tá skutočnosť, že kupujúci mali realizovať služby, ktoré
boli dohodnuté v bode 8 tejto zmluvy a v prípade ich nerealizovania alebo ich skončenia mala sa
nehnuteľnosť vrátiť do rúk obce, tak ako je to v tejto zmluve.

14. Súd z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných zistil, že nesúhlasia s tým

poukazovaním, že už v nejakom inom konaní bola vyriešená tá otázka, ktorá sa má riešiť v tomto konaní,
nakoľko v tom konaní nebol účastníkom žalobca. Zároveň poukazuje aj na druhú kúpnu zmluvu, pričom
súd poukazuje na to, že na toto, čo sa týka tejto druhej kúpnej zmluvy, už boli dané odpovede, že táto
mala byť zničená, nakoľko nezodpovedala dohode účastníkov. Z tohto dôvodu už súd bližšie na túto
skutočnosť nebude poukazovať. Poukázal taktiež na to, že prečo si žalobca neuplatňuje spoluvlastnícky

podiel aj od manželov A.. Taktiež podľa neho nebolo predložené Obecným zastupiteľstvom, že predaj
nehnuteľností bol schválený týmto zastupiteľstvom. Samotný článok VIII. v zásade neupravuje, že by sa
malo jednať o predkupné právo, skôr teda by toto mohlo byť reálnejšie definované ako právo spätnej
kúpy za splnenia podmienok, keďže sa tu práve uvádza, že sa to má udiať za konkrétnu cenu, čo je
v rozpore oproti predkupnému právu, keďže predkupné právo je za cenu dojednanú s treťou osobou.

Zároveň však čo sa týka práva spätnej kúpy, toto možno realizovať v súlade s § 610 ods. 2 Občianskeho
zákonníka iba do jedného roka od uzatvorenia zmluvy t. j. v našom prípade do roku 2003 a potom
toto právo zaniklo. V dôsledku preklúzie by takéto právo už sa nemohlo vymáhať. Na druhej strane, ak
by išlo o predkupné právo, čo však z nášho prípadu nevyplýva, tak v zmysle § 603 ods. 3 sa možno
domáhať nahradenia prejavu vôle iba voči nadobúdateľovi dovtedy, ak by sa toto predkupné právo

porušilo. Zároveň poukazujú aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 108/2018, z ktorého
vyplýva v podstate to, čo tvrdia žalovaní počas celého konania, že žaloba je absolútne nedôvodná, kde
Najvyšší súd jednoznačne rozsiahlo uviedol, že § 602 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa neaplikuje na
vysporiadanie podielového spoluvlastníctva a to v bodoch 21, 29.1 až 29.4. Už z tohto vyplýva dôvod nazamietnutie žaloby, keďže v podstate konštrukcia by bola postavená na tom, že žalovaní podali žalobcu
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a preto sa rozhodli vec scudziť, čo je v rozpore
so samotnou podstatou predkupného práva. Čo sa týka samotného tvrdenia o predkupnom práve je

potrebné sa zaoberať skutočnosťou, či bolo medzi stranami dohodnuté predkupné právo, resp. čo bolo
medzi nimi dohodnuté, pretože článok VIII. kúpnej zmluvy je definovaný jednoznačne zmätočne a v
rozpore s ustanovením § 602 Občianskeho zákonníka. Evidentne sa nejedná o predkupné právo, keďže
v ňom nie je zabudovaná samotná kúpna zmluva, pričom predkupné právo sa realizuje ponukou na
odkúpenie za cenu dohodnutú s treťou osobou. Taktiež sa nejedná ani o právo spätnej kúpy. Čo sa týka

§ 610 poukazujú na to, že v tomto prípade je uvedené právo jednoznačne prekludované, pretože ubehol
viac ako jeden rok od uzatvorenia kúpnej zmluvy, pričom toto možno uplatniť iba vtedy, ak už došlo k
zmene vlastníctva. V tomto prípade ešte k zmene vlastníctva nedošlo. V prípade, ak by sa hypoteticky
jednalo o predkupné právo, čo však odmietajú, žaloba by bola tiež v tomto prípade nedôvodná, pretože
zo sporu je jednoznačné, že by sa jednalo iba o obligačné predkupné právo a nejednalo by sa o vecné
predkupné právo, ktoré má byť zapísané do katastra nehnuteľností. V prípade jeho porušenia by sa

žalobca v podstate nemohol domáhať žalobou na súde nahradenia prejavu vôle na kúpu ako pri vecnom
predkupnom práve. Mohol by sa domáhať iba plnenia podľa dohody o zriadení predkupného práva,
pričom v kúpnej zmluve sa v žiadnom smere nedohodlo, že by sa mohol domáhať toho, čoho sa domáha
v tomto konaní. Na základe týchto skutočností žiadajú, aby súd žalobu zamietol.

15. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) právny úkon je
prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú.

16. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním

alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom,
čo chcel účastník prejaviť.

17. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,

ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

18. Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či
povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo
povinnosti viazaný, sa neprihliada.

19. Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej
splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí,
či následky, ktoré už nastali, pominú.

20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo
z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

23. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú
osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú
vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

24. Podľa § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto predá vec s výhradou, že mu ju

kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo.

25. Podľa § 602 ods. 2 Občianskeho zákonníka také právo možno dohodnúť aj pre
prípad iného scudzenia veci než predajom.26. Podľa § 603 ods. 1 Občianskeho zákonníka predkupné právo ukladá povinnosť iba
tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj.

27. Podľa § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka predkupné právo možno dohodnúť aj
ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne
a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec
ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.

28. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže
sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane
predkupné právo zachované.

29. Podľa § 604 Občianskeho zákonníka predkupné právo neprechádza na dediča

oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú osobu.

30. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má
predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch
mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná

ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

31. Podľa § 606 Občianskeho zákonníka kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť
cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť
podmienky ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo

zanikne.

32. Podľa § 607 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto predá hnuteľnú vec s výhradou, že
má právo žiadať vrátenie veci do určitej doby po kúpe, ak vráti kupujúcemu zaplatenú cenu, má právo
spätnej kúpy.

33. Podľa § 607 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva o práve spätnej kúpy sa musí
uzavrieť písomne.

34. Súd na paragrafy, ktoré sa týkajú právnych úkonov poukazuje z toho dôvodu, že

v rámci predmetného konania súd mal nahradiť prejav vôle žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí by so
žalobcom boli povinní uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej text tvoril prílohu tohto rozsudku. V zmysle § 34
Občianskeho zákonníka právny úkon je charakterizovaný tými znakmi, ktoré predstavujú prejav vôle,
ďalej smerovanie prejavu vôle k určitým následkom, ktoré má tento prejav vôle vyvolať a zároveň aj to, že
takýto prejav vôle je spojený s určitými ustanoveniami právneho poriadku. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho

zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými
zákon vznik týchto vzťahov spája, čo teda znamená, že dochádza k vzniku právnych skutočností na
základe právnej normy. Prejav vôle je vtedy platným právnym úkonom ak má všetky zákonom určené
náležitosti, ktoré pre platný právny úkon sú vyžadované. Vada právneho úkonu spôsobuje ako svoj
následok neplatnosť takéhoto úkonu, s čím teda zákon spája právne následky v rozsahu, že strany sa

nemôžu domáhať na základe vadného právneho úkonu svojich práv. V rámci takéhoto právneho úkonu
právne následky od počiatku nenastávajú. Na takýto právny úkon súd prihliada z úradnej povinnosti ex
offo. V prípade, ak subjekty by chceli dosiahnuť následky platného právneho úkonu musia vykonať nový
úkon, ktorý bude mať účinky ex tunc. Okrem toho je potrebné rozlíšiť právne úkony, ktoré sú neplatné
len v časti, resp. ktoré sú celé neplatné.

Výklad prejavu vôle sa môže vykonať v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nielen podľa
jazykového vyjadrenia, ale aj podľa vôle účastníka, resp. účastníkov, ktorí takýto právny úkon urobili.
Zároveň však súd poukazuje na to, že pri výklade musí dôjsť k rozdielnym interpretáciám na ustanovenia
zákona, ktoré boli použité v rámci prejavu vôle, v našom prípade sa to týka článku VIII. zmluvy
na uplatnenie predkupného práva na nehnuteľnosti, pričom predkupné právo je definované v § 602

Občianskeho zákonníka. Na základe tejto definície, v rámci § 602 Občianskeho zákonníka v prípade, ak
by si ho strany rôzne vykladali a bol by podľa uzavretej zmluvy možný rôzny výklad predmetného článku
VIII. súd vykoná výklad tohto paragrafu v súlade s vôľou účastníkov.Základným výkladom právnej normy je výklad gramatický, kedy sa právna norma vysvetľuje za účelom
vysvetlenia použitých pojmov v rámci vystihnutia jej slovného vyjadrenia s použitím gramatických
pravidiel. Toto je východiskový bod a základ vykladania právnej normy.

Následne po gramatickom výklade nasleduje logický výklad za účelom objasnenia zmyslu tej ktorej
právne normy. V prípade, že ani týmto spôsobom nie je možné vyložiť právnu normu na určitý konkrétny
prípad je potrebné použiť teologický výklad, ktorý nahliada na obsah a účel právnej normy s prihliadnutím
na spoločenské podmienky jej aplikácie. Konajúcim prejavená vôľa však nemôže byť v rozpore s jej
jazykovým vyjadrením. Skutočná vôľa konajúcich strán môže byť vykladaná len v súlade s jazykovým

prejavom právnej normy, teda nemôže byť v jednoznačnom rozpore s písomným vyjadrením právnej
normy. V prípadoch, kedy je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, t. j. prejavená vôľa
účastníkov je v písomnej forme, vtedy stačí, že stranám zmluvy je jasné čo je predmetom zmluvy a aké
sú ich práva a povinnosti.
V rámci § 36 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na vznik, zmenu alebo zánik práv či povinností možno
viazať splnenie podmienky. Podmienky poznáme odkladacie, kedy od jej splnenia závisí či právny

následok nastane resp. rozväzovacie, ak od jej splnenia závisí či následky, ktoré už nastali pominú.
Rozväzovacia podmienka je podmienka kedy účinky právneho úkonu, hoci už nastali zaniknú a preto
splnením rozväzovacej podmienky zaniká právny úkon ex nunc. Rozväzovaciu podmienky je potrebné
striktne odlišovať od iných vedľajších dohôd, ktoré majú povahu výhrad a podmienok a pripúšťajú zánik
právneho vzťahu napr. výhrada spätnej kúpy, výhrada spätného predaja, ktoré predstavujú špeciálnu

právnu úpravu, ktorá je jednoznačne upravená. V týchto prípadoch je naplnenie podmienky v dispozícii
účastníka a záleží len na jeho vôli čí výhradu alebo podmienku uplatní a spôsobí tým zánik právneho
vzťahu. V zmysle § 610 ods. 2 Občianskeho zákonníka tieto podmienky zanikajú uplynutím jedného
roka, pokiaľ si zmluvné strany nedohodli inú dobu. Súčasťou jednej podmienky môže byť súčasne aj
podmienka rozväzovacia aj odkladacia.

V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. Z predmetného výkladu právnej normy vyplýva, že právny úkon,
ktorý nespĺňa niektorú z týchto podmienok je absolútne neplatným právnym úkonom. Takáto neplatnosť
pôsobípriamozozákonaautomaticky.Čosatýkaurčitosti,právnyúkonjeneurčitýatedanezrozumiteľný
pokiaľ prejav vôle síce z jazykovej stránky je zrozumiteľný, ale je nejednoznačný jeho vecný obsah a

tým je neurčitý. Podľa súdnej praxe nestačí, ak je zmluvným stranám jasné čo je predmetom právneho
úkonu pokiaľ to objektívne nie je známe iným tretím osobám. Čo sa týka zrozumiteľnosti, právny úkon
má byť urobený takým spôsobom, aby bolo možné objektívne zistiť čo týmto právnym úkonom účastníci
mienili dohodnúť, t. j. aké mali nastať právne skutočnosti v rámci právneho úkonu.
V § 39 sa ustanovuje, že neplatnosť právneho úkonu je daná vtedy, ak tento svojim obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Čo sa týka rozporu obsahu
právneho úkonu so zákonom ide tu vtedy, ak práva a povinnosti, ktoré tvoria obsah právneho úkonu
sú v rozpore so zákonom. V prípade rozporu vedľajších dojednaní so zákonom možno uvažovať o
čiastočnej neplatnosti takýchto vedľajších dojednaní. O rozpor so zákonom z hľadiska účelu ide vtedy,
ak účel právneho úkonu smeruje k porušeniu zákona.

Zároveň § 41 poukazuje na to, že neplatná môže byť aj len časť právneho úkonu, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť
nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

35. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že túto žalobu zamietol z toho dôvodu, že

predmetný článok VIII. kúpnej zmluvy je neplatným dojednaním medzi účastníkmi. Slovné znenie
predmetného článku, že v prípade nerealizovania projektu Občianskeho združenia Chránené bývanie a
chránené dielne alebo skončenia jeho činnosti má predkupné právo na predávané nehnuteľnosti Obec
Vígľaš odporuje zneniu predkupného práva v zmysle § 602 Občianskeho zákonníka.
Predmetom a obsahom § 602 je, že predávajúci si môže pre prípad, ak by sa kupujúci v budúcnosti

rozhodol predať kúpenú vec s kupujúcim dohodnúť, že, vec musí najprv ponúknuť pôvodnému
predávajúcemu. Z uvedeného teda vyplýva, že takáto podmienka je daná len v prípade, ak by pôvodný
kupujúci chcel predať vec. To isté je možné aj v prípade iného scudzenia veci v zmysle ods. 2
predmetného paragrafu, ktoré však musí byť jednoznačne špecifikované. Predkupné právo nie je možné
viazať na takú skutočnosť, ktorou je nerealizovanie určitej činnosti, resp. skončenie určitej činnosti. Na

túto skutočnosť súd poukazuje z toho dôvodu, že tak ako si strany dohodli v článku VIII. predkupné právo
takáto dohoda je v rozpore so zákonom.
Z predmetnej zmluvy a vyjadrenia účastníkov, ako aj v rámci konania na Okresnom súde Zvolen sp.
zn. 12C/180/2006 súd má za to, že nebolo podľa súdu medzi stranami sporné, že predaj predmetnýchnehnuteľností žalovaným v 1. a 2. rade a zároveň aj manželom A. sa uskutočnil za účelom realizácie
projektu Občianskeho združenia Chránené bývanie a chránené dielne. Taktiež súd má za to, že tak
ako to vyplýva aj z tejto žaloby, žalobca v prípade, ak by nedošlo k realizácii projektu Občianskeho

združenia Chránené bývanie a chránené dielne, alebo ak by došlo k ich skončeniu, tak v tom prípade
chcel, aby nehnuteľnosti, ktoré boli prevedené na kupujúcich sa vrátili do vlastníctva žalobcu. Za takto
ustáleného skutkového stavu hlavným cieľom a účelom pôvodnej kúpnej zmluvy bola tá skutočnosť,
aby predmetné občianske združenie vykonávalo v tejto nehnuteľnosti činnosť a v prípade skončenia
tejto činnosti, resp. jej nezačatia, aby sa predávajúci opäť stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. To

znamená, že vôľa žalobcu v rámci kúpnej zmluvy bola tá, aby v predmetnej nehnuteľnosti sa vykonávala
činnosťprostredníctvomdanéhoobčianskehozdruženiaaposkončenítakejtočinnostiresp.jejnezačatí,
aby sa pôvodné nehnuteľnosti stali vlastníctvom predávajúceho.
Keďže v predmetnom článku VIII. kúpnej zmluvy je podmienka kedy by mal mať žalobca predkupné
právo, súd takúto podmienku považuje za rozväzovaciu podmienku k právnemu úkonu kúpnej zmluvy,
kde podľa súdu v prípade, ak nastane táto rozväzovacia podmienka by sa žalobca mal stať vlastníkom

predmetných nehnuteľností.
Tak, ako súd vyššie poukázal, predkupné právo je definované v § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka,
kde tento jednoznačne poukazuje na to, že takéto právo nastáva len v prípade, ak kupujúci by chcel
v budúcnosti predmet kúpnej zmluvy predať. Preto ak kupujúci v budúcnosti takúto vec sa predať
nerozhodne oprávnený z predkupného práva nemôže kupujúceho žiadnym spôsobom donútiť na

odpredaj takejto veci t. j. využiť predkupné právo pokiaľ nenastane skutočnosť, ktorú zákon predpokladá.
Taktiež v § 606 Občianskeho zákonníka je ustanovené, že oprávnený kúpiť vec musí zaplatiť cenu
ponúknutú niekým iným. Z tohto teda tiež vyplýva, že tak dojednané predkupné právo, ako bolo v článku
VIII. nie je možné v rámci Občianskeho zákonníka uplatniť, nakoľko aj takéto dojednanie je v rozpore s
§ 606 Občianskeho zákonníkom, keďže oni by si dohodli už dopredu sumu, za ktorú toto kúpili.

Na základe týchto skutočností súd poukazuje na to, že žalobca sa mal domáhať podľa súdu určenia
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti s tým, aby súd určil, že je vlastníkom predmetných
nehnuteľností a zároveň, že je povinný vrátiť žalovaným sumu, ktorú títo za predmetnú nehnuteľnosť
zaplatili, keďže ich hlavným cieľom je vlastníctvo k nehnuteľnosti.

36. Taktiež v tomto prípade nemožno uplatniť ani ustanovenia o práve spätnej kúpy,
keďže tieto je možné dohodnúť len v rámci hnuteľnej veci v zmysle § 607 a zároveň čo sa týka
poukazovania na § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka právnym základom pre iné vedľajšie dojednania,
ktoré majú povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu, je to výhradne vecou
rozhodnutia účastníkov kúpnej zmluvy a teda záleží len na nich či sa na takýchto výhradách dohodnú,

resp. nie. Zároveň však v odstavci 2 predmetného paragrafu sa uvádza, že toto je možné vykonať
najneskôr do jedného roka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak sa účastníci nedohodli na inej lehote. V
prípade nedohodnutia na inej lehote resp. neuplatnenia takýchto výhrad takéto právo zaniká.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd má za to, že zmluvné strany sa aj za možnosti použitia
analógie v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka nedohodli na možnosti uplatniť predkupné právo, s

čím by bola potom spojená možnosť podania žaloby v prípade nesplnenia takejto dohody, tak ako si to
uplatnil žalobca, že súd nahradí prejav vôle predávajúcich - t. j. žalovaných v 1. a 2. rade. Súd ani za
použitia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka z predmetného ustanovenia článku VIII. kúpnej zmluvy
nedospel k záveru, že by účastníci si dohodli predkupné právo a že hlavným cieľom tohto článku bolo
uzatvorenie kúpnej zmluvy. Tak, ako súd vyššie poukázal podľa súdu cieľom pôvodnej kúpnej zmluvy

bol odpredaj predmetnej nehnuteľnosti žalovaným a manželom A., aby v predmetnej nehnuteľnosti
vykonávalo občianske združenie svoju činnosť a zároveň, aby po skončení tejto činnosti resp., ak by ju
nezačali vykonávať sa žalobca stal opätovne vlastníkom týchto nehnuteľností.
Na základe tohto súd má za to, že ustanovenie článku VIII. kúpnej zmluvy v prípade tých skutočností,
ak by sa uvedená činnosť občianskeho združenia nerealizovala, resp. prestala realizovať tvoria

rozväzovaciu podmienku k predmetnej zmluve a teda spôsobujú jej zánik, čím by sa mal žalobca stať
opäť vlastníkom týchto nehnuteľností.

37. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C. s. p.)
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaným, ktorí boli v celom rozsahu
úspešní priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
§ 34 zák. č. 40/1964 Zb.§ 35 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 36 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 39 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 41 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 853 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 602 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 603 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 604 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 605 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 606 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 607 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.