Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 10, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoE/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817204745
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8817204745.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v exekučnej veci oprávneného O. Z. V., V., so sídlom Q.
X, . XXX XX M., E.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinným: 1/ Q. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXXX, XXX XX D., 2/ F. F., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX

D., o vymoženie 1.123,57 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov
nad Topľou, č.k. 7Er/843/2017-29 zo dňa 11. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol
tak, že:

„Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243h, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 40 písm. a), b), §
45 ods. 1 písm. b), c), 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 2

ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods.
1, 2, 3, 4 písm. r), 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, § 879g zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čl. 3 ods. 3, čl. 6, čl. 10 Príloha bod 1 písm.
q) Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. Vychádzal zo zistenia, že v predmetnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o aktiváciu pôžičkovej

karty K. č. XXXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená U. o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku s povinným. Exekučným titulom je v predmetnej veci
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, sp.
zn. V. XXXXX/XX zo dňa 03.05.2016, ktorý sa stal právoplatným dňa 06.02.2017 a vykonateľným dňa
09.02.2017.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uzatvorená zmluva je v zmysle citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom a
spotrebiteľom. Samotný zámer oprávneného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaným Dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď pri
podpísaní dohody boli naplnené znaky tohto inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti a využitie
takej obchodnej praktiky, ktorá podstatne narušila ekonomické správanie sa povinného ako priemerného

spotrebiteľa. Spotrebiteľ vystupuje v spotrebiteľských vzťahoch ako slabšia zmluvná strana, pre ktorú je
charakteristické, že je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkýmv nedostatku profesionality v obmedzenej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom
z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a pod.. V tomto
prípade to bol oprávnený, ktorý dal povinnému podpísať ním vopred pripravený formulár, vrátane

vyhlásenia dlžníka o tom, že všetky spory, ktoré vznikli z uvedenej dohody budú riešené pred
Stálym rozhodcovským súdom. Povinný podpísaním dohody zmluvy naoko vlastným úkonom si z vôle
oprávneného svoje postavenie podstatne zhoršil. Nekalé obchodné praktiky sú v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa zakázané. Ďalej mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou
podmienkou, pretože spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení

pokiaľ ide o vyjadnávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu
na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť
ich obsah. Neprijateľné podmienky sú preto v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.
Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal žiadnu možnosť obsah Všeobecných obchodných
podmienok ovplyvniť. Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,

ktorú mu poskytuje Občiansky zákonník ako aj smernica. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez
riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi
platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe takejto rozhodcovskej zmluvy
je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže
byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia zamietol.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že právny poriadok Slovenskej republiky v posledných
rokoch prešiel zásadnými legislatívnymi zmenami v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania,

ktorým sa oprávnený podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne
podľa predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných
súdov. Poukázal na to, že v zmysle § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní je rozhodcovská zmluva
uzatvorená na samostatnom dokumente, čím je tak obsahovo a formálne oddelená od Dohody o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinní rozhodcovskú zmluvu podpísali sami a

dobrovoľne, pričom ich podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie verejných služieb. Namietal, že
uvedenýmrozhodnutímsúdúplnepopieraslobodnúvôľuzmluvnýchstránaautoritatívne,beználežitého
preskúmania skutkových okolností daného prípadu uzavrel, že rozhodcovská zmluva je absolútne
neplatná. Zdôraznil, že povinní mali možnosť si rozhodcovskú zmluvu v pokoji prečítať, porozumieť jej
obsahu a v prípade, ak mali záujem, vysloviť s ňou súhlas svojim podpisom a odovzdať oprávnenému,

čo aj urobili. Povinní však mali zároveň aj možnosť ju odmietnuť, nepodpísať a neodovzdať ju podpísanú
veriteľovi, ak s jej obsahom nesúhlasili. Zastával názor, že závery o nedostatku vedomosti a vôle
povinných sú bez náležitého preskúmania vôle zmluvných strán a okolností uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy vylúčené a nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia súdov v obdobných
veciach. Poukázal tiež na to, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch

rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Mal za to, že splnil všetky
podmienky stanovené zákonodarcom, preto nie je dôvod, aby exekučný súd považoval uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zastáva názor, že
rozhodnutie súdu je arbitrárne a bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. aby uznesenie zmenil a ďalej konal o

návrhu na výkon exekúcie.

6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku aleboargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia správne poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého exekučný súd pred vydaním poverenia skúma návrh na vykonanie exekúcie,
exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory a pred rozhodcovským súdom, ktorý mal povolenie rozhodovať

spotrebiteľské spory.

11. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011

najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s

právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného

súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

12. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, v zmysle ktorého „zmluvná

podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol
byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj

vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by
bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel
zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola
uzavretá pred 1. januárom 2008“. Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej zmluve v

spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky
obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012).

13. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012).
Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené

a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách).Súdnakontroladopadáajzastavu,žezmluvnývzťahhlavný
a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy
len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálnevyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak
by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly.
Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom

naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,
ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

14. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 odsek 4 písm. r) (vrátane dôvodovej
správy) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Uvedené ustanovenie je svojím

obsahom najbližšie problémovej zmluve ,,...vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“.

15. Podľa dôvodovej správy k § 53 odsek 4 písm. r) OZ: ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná

za neprijateľnú.“

16. Rozhodcovskú zmluvu teda nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť
sa arbitráži. Ustanovenie § 53 odsek 4 písm. r) OZ teda nie je o možnosti výberu medzi štátnym a
súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa

podrobiť sa arbitráži.

17. Povinní ako spotrebitelia pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemali na výber, ak budú žalovaní na
rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľov je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne

uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd.

18. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si
z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

19. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľom, t.j. povinným predložená, je skôr o nevhodnom predložení
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku.

20. V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si

povinní vymieňovali rozhodcovské konanie (§ 53 odsek 3 OZ).

21. Odvolací súd preto nemal žiaden dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných
podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo.

22. Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany súdu prvej inštancie a platí to aj
pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber
a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci.
Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku,
ktorá je v rozpore s platným právom. Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä presvedčivým spôsobom

vysporiadal s otázkou rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto
smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné
odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

23. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy je tiež v geografických dôvodoch v zmysle judikatúry

súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od miesta
rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k
uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca XXX km (D. - M.) na rozhodcovské konanie je
odradzujúca.

24. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalšíproti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

25. Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ostatnými odvolacími námietkami.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).