Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 4, 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421010052
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4421010052.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci

obžalovaného X. -X. C., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona , na
základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/317/20/4404 z 02.02.2021,
na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 04.03.2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný X.-X. C., nar. XX.XX.XXXX v H., M., trvale bytom N.. VS G.. G., C. XX (Co. H.), M., t. č. vo
výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra

j e v i n n ý, ž e

dňa 03.08.2020 v čase okolo 21.00 h, pod vplyvom alkoholu, na adrese D., S. 5, v tam situovanej
ubytovni, na izbe č. 5A nachádzajúcej sa na X.poschodí, kuchynským nožom s rukoväťou o dĺžke 19,5
cm, bodol do hrudníka v oblasti nad ľavou kľúčnou kosťou, na posteli, na pravom boku ležiaceho I.
S. X., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom N.. HR B. H. G.. X S. bl. XX sc. X ap.7, prechodne
bytom D., B. XX, následne na chodbe pred izbou č. 5A nachádzajúcej sa na X.poschodí ohrozoval

poškodeného I. S. X. predmetným nožnom a chcel vstúpiť do izby č. 5A, odkiaľ ho I. S. X. vytláčal,
čím poškodenému spôsobil bodnú ranu v oblasti ľavého lichobežníkového svalu (musculus trapezius),
šírky do dvoch centimetrov s prienikom do ľavej pohrudničnej dutiny s poranením pohrudnice a pľúc,
s následným vniknutím vzduchu do pohrudničnej dutiny, s tým spojeným kolapsom ľavých pľúc a
následným krvácaním do pohrudničnej dutiny vľavo so vznikom dychovej nedostatočnosti, čím bol
poranenýapoškodenýživotnedôležitýorgán-pľúcaatiežmuspôsobilpohmoždeniehrudníkaabrušnej
dutiny, pričom tieto zranenia si vyžiadali hospitalizáciu poškodeného na Klinike anestézie a intenzívnej
medicíny Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky v trvaní 3 dni a obmedzenie spočívajúce v

telesnom šetrení, v obmedzení fyzickej námahy a pracovnej neschopnosti do 6 až 8 týždňov,

t e d a

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona) na trest odňatia slobody 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 02.02.2021 pod sp.zn. 2Pv/317/20/4404
obžalobu na obvineného X. X. C. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako zločin ublíženia na

zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku, uvedeného v obžalobe, súd preto
obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f),
písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na všetky tieto mu položené otázky

odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať,
podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a podľa § 257 odsek 8
Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy

zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania,
súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky formálne
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona
z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§ 15 písmeno
a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane

života a zdravia jednotlivcov tým, že inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Súd nemal
žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním
obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Z
toho dôvodu súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal dôkazy súvisiace
s výrokom o treste a prípadných ochranných opatreniach, a to znaleckým dokazovaním, prečítaním
správ a charakteristík k osobe obžalovaného a odpisu z registra trestov.

Zo záverov znaleckého psychiatrického posudku zo skúmania duševného stavu obžalovaného súd zistil,

že v čase spáchania skutku bol obžalovaný v štádiu jednoduchej alkoholovej opitosti ťažkého stupňa,
ktorá sa u neho prejavila deliberáciou agresívneho konania so znížením zábran, znížením kritičnosti a
podráždenou náladou. Schopnosť obžalovaného rozpoznať protiprávnosť činu ako aj jeho ovládacie
schopnosti boli ľahko až podstatne znížené touto jednoduchovou opitosťou, ktorú si však obžalovaný
privodil sám a bol si vedomý možného vplyvu alkoholu na jeho organizmus. Znalec skonštatoval, že

pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný, je plne
ukotvený v realite, netrpí duševnou poruchou v zmysle psychózy a nie je dôvod mu ukladať ochranné
psychiatrické liečenie. Znalec tiež u obžalovaného nezistil chorobnú závislosť na alkohole alebo iných
návykových látkach, užívanie alkoholu obžalovaným vyhodnotil ako zneužívanie alkoholu - poruchy
psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu, zneužívanie alkoholu (abúzus) podľa MKCH 10

(medzinárodná klasifikácia chorôb, 10. revízia) s tým, že nie sú splnené kritériá na kódovanie syndrómu
závislostinaalkohole-t.j.stratakontrolyvužívaníalkoholu,abstinenčnásymptomatikapriodňatí,zmena
tolerancie, ťahové pitie. Znalec preto nevzhliadol dôvod na ukladanie ochranného protialkoholického
liečenia obžalovanému.

Obžalovaný je občanom Rumunska, na území Slovenskej republiky sa zdržiava z pracovných dôvodov,
je otcom dvoch maloletých detí. Obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný a v evidencii priestupkov
má evidovaný postih za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v ubytovni v obci Y.
zo dňa 09.03.2019. Z lekárskych správ súd zistil, že obžalovaný bol v Rumunsku hospitalizovaný v
dňoch 21.02.2016 do 23.02.2016 na psychiatrickom oddelení nemocnice v H. s diagnózou: návaly

psychomotorickej agitovanosti, akútna otrava alkoholom, rezná rana na ľavom palci, a to po konfliktes inou osobou, kedy obžalovaný priznal požitie cca 1 litru alkoholu. Z výkonu väzby je obžalovaný
hodnotený kladne, nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (t.j. že sa k

spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval) a súd mu priznal aj poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona (nakoľko prístup obžalovaného vyhodnotil ako napomáhajúci
predovšetkým súdu pri objasňovaní jeho trestnej činnosti tým, že na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie o vine, z ktorého dôvodu súd nebol povinný vykonávať rozsiahle dokazovanie výsluchom
svedkov, a to predovšetkým poškodeného, zabezpečovanie účasti ktorého na hlavnom pojednávaní
v tejto väzobnej trestnej veci by bolo pre súd osobitne sťažené, keďže na tohto je aktuálne vydaný

európsky zatýkací rozkaz iným súdom Slovenskej republiky z dôvodu jeho právoplatného odsúdenia
na nepodmienečný trest odňatia slobody). Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona súd u
obžalovaného nezistil žiadnu. Súd tak obžalovanému ukladal trest podľa § 155 odsek 1 Trestného
zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 4 až 10 rokov, podľa § 38 odsek 2 Trestného
zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistených poľahčujúcich okolností a pri

absencii priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 8
Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. na 8 rokov, dolná hranica trestu
odňatia slobody zostala nezmenená.

Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 4 roky,

a to nevyhnutne ako trest nepodmienečný a keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch nebol vo
výkone trestu odňatia slobody, uloženého mu za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon trestu podľa
§ 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Súd nezistil podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 odsek 2
písmeno c) Trestného zákona, ktoré navrhovala obhajoba, ako ani podľa ust. § 39 odsek 1 Trestného
zákona. Je pravdou, že rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného boli podľa záverov
znaleckého posudku znížené, avšak nie z dôvodu psychickej poruchy v zmysle psychózy, ale výlučne
z dôvodu jednoduchej opitosti obžalovaného ťažkého stupňa, ktorý stav si obžalovaný privodil sám,

vedome a nevyhnutne si musiac byť vedomý aj možných vplyvov takého množstva alkoholu na jeho
osobu. V tomto smere súd poukazuje na fakt, že obžalovaný má z minulosti skúsenosť so stavom po
požití alkoholu, ktorý sa u neho prejavil agresívnym správaním a popudlivosťou a ktorý bol vyhodnotený
ako otrava alkoholom, vyžadujúca si dokonca jeho hospitalizáciu a pozorovanie na psychiatrii v roku
2016 a po ktorej mu bolo lekársky doporučené alkohol nepožívať. Obžalovaný pritom nie je osobou

závislou na alkohole a aj podľa znaleckého posudku požívanie alkoholu je plne pod jeho kontrolou,
z ktorého dôvodu ani nie je na mieste ukladať ochranné protialkoholické liečenie. Uloženie trestu
odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa názoru súdu vylučovali nielen okolnosti
na strane obžalovaného (ktorý sa už na území Slovenskej republiky v minulosti dopustil priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu a dôvodnosť ktorého postihu súd nebol oprávnený v prejednávanej

veci preskúmavať), ale, a to predovšetkým, okolnosti samotného obžalovaným spáchaného zločinu.
V tejto súvislosti súd osobitne zdôrazňuje následok vo sfére telesnej integrity poškodeného, ktorému
obžalovaný spôsobil použitím zbrane - noža ťažkú ujmu na zdraví v podobe poškodenia dôležitého
orgánu - pľúc, pričom poškodený bol prijatý na hospitalizáciu v nemocnici v štádiu zlyhávania dýchania
a iba vďaka včasnej lekárskej intervencii došlo k záchrane života poškodeného, ktorý bol preto z dôvodu

útoku obžalovaného priamo ohrozený na svojom živote. Tento závažný následok útoku obžalovaného
na poškodeného nie je ani nemôže byť spôsobilá ospravedlniť výlučne domnienka obžalovaného (keďže
tento si na detaily skutku nepamätá v dôsledku požitého alkoholu) o nevyhnutnosti predchádzajúceho
fyzického konfliktu medzi ním a poškodeným a výlučne obžalovaným tvrdenej nepochybnej fyzickej
prevahe poškodeného pri tomto konflikte. Tak, ako je vyššie uvedené, obžalovaný si na detaily priebehu

skutku nepamätá, poškodený žiadny taký fyzický konflikt neopisoval a rovnako svedok Y. K. neuvádzal
žiadne také správanie sa poškodeného voči obžalovanému v rozhodujúcom, ním pozorovanom
momente, kedy u obžalovaného v ruke videl nôž a tomuto bezprostredne predchádzajúcom, ktorý by
nasvedčoval akémukoľvek fyzickému ataku poškodeného na obžalovaného, ktorému by sa obžalovanýmusel brániť, a tobôž nie použitím noža. Naopak, svedok Y. K. práve obžalovaného a jeho správanie
opisoval ako u neho vzbudzujúce strach, nebezpečenstvo dokonca aj pre jeho osobu, keďže vykazovalo
znaky istej nevyspytateľnosti. Z týchto dôvodov súd trest odňatia slobody ukladal v rámci zákonom

stanovenej trestnej sadzby, nevzhliadnuc dôvody pre mimoriadne zníženie jej dolnej hranice. Na druhej
strane však súd prihliadol na fakt, že obžalovaný sa skutku dopustil v stave ťažkej opitosti, majúcom
vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v smere ich zníženia a tiež na postoj obžalovaného
k ním spáchanému trestnému činu, ktorý na hlavnom pojednávaní bez výhrad priznal a súčasne
prezentoval tento svoj postoj k vlastnej trestnej činnosti ako výrazne kritický a jeho vyjadrenie na

hlavnom pojednávaní v tomto smere pre súd vyznelo skutočne úprimne s tým, že obžalovaný si uvedomil
nesprávnosť svojho konania, opakovane vyjadril ľútosť nad následkami svojho činu a vyjadril prísľub v
budúcnosti striktne nepožívať alkohol. Súd tak dospel k záveru, že je možné aj vzhľadom na aktuálny
vyššieuvedenýpostojobžalovanéhoknímspáchanémutrestnémučinudôvodneočakávať,ženápravný
účinok na jeho osobu a tiež účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie (výchova obžalovaného a
zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti) splní aj nepodmienečný trest odňatia slobody na samej

dolnej hranici trestnej sadzby. Jedine preto vyššie uvedený postoj obžalovaného k trestnému činu a
bezpodmienečné uznanie viny pre súd odôvodnili uloženie trestu odňatia slobody práve v tejto najnižšej
výmere, ktorá ale nevyhnutne musí reflektovať aj závažnosť a okolnosti obžalovaným spáchaného
zločinu, predstavovať pre neho dostatočne citeľnú sankciu v podobe represie a súčasne ochrániť
spoločnosť pred obdobnými zlyhaniami obžalovaného a aj iných odradiť od páchania trestnej činnosti

(generálna prevencia).
Napriek tomu, že obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu, súd nemal za splnené
podmienky pre ukladanie ochranného protialkoholického liečenia, keďže podľa záverov znaleckého
psychiatrického posudku obžalovaný nie je osobou závislou na alkohole, tento si je vedomý účinkov
alkoholu na jeho osobu, neabsentuje u neho strata kontroly v užívaní alkoholu, nedochádza u neho k

zmene tolerancie v užívaní alkoholu ako ani k tzv. ťahovému pitiu a preto z medicínskeho hľadiska nie
je realizácia protialkoholického liečenia na mieste.

Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený I. S. X. podľa posledného svojho stanoviska obžalovaného k
náhrade škody zaviazať nežiadal a nárok na náhradu škody včas a riadne neuplatnila ani iná osoba,

súd o náhrade škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).