Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, June 2, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoCsp/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116216917
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2116216917.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bundzelovej a členiek
senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Bibiana Ťažiarová v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: N. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J.. J.
XXXX/XX, M., o zaplatenie 190,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trnava z 24. septembra 2020 č. k. 14Csp/27/2016-70, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieruší a vecmuvracia naďalšiekonanieanovérozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak,
že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 297 písm.
b) CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), § 497, 708 ods. 1,
2, § 709 ods. 1, § 710, § 711 ods. 1, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.

v znení neskorších predpisov), § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 457, §
451 ods. 1, 2, § 488, § 489 OZ (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
Vecne tým, že po oboznámení sa so zmluvou ako aj doloženými výpismi z účtu žalovanej má súd
preukázané, že predmetom žaloby je zaplatenie istiny spočívajúcej v súhrne z úrokov z nepovoleného
prečerpania, poplatkov za vedenie účtu, poplatkov za upomienku a za výzvu. Z výpisu z účtu žalovanej
č. 6 za obdobie od 31.5.2014 do 30.6.2014 vyplýva zostatok na účte ku dňu 30.5.2014 vo výške 1,94

eur. Po odčítaní debetných položiek - poplatku za vedenie účtu 3,90 eur ako jedinej položky bez inej
transakcie resp. operácie na účte v záujme spotrebiteľa, bol nový zostatok na účte v sume -1,96 eur.
Z ďalšieho výpisu z účtu žalovanej č. 7 za obdobie od 1.7.2014 do 31.7.2014 vyplýva zostatok na
účte ku dňu 30.6.2014 vo výške -1,96 eur a následne po odčítaní debetných položiek - poplatku za
vedenie účtu 3,90 eur a úroku vo výške 0,05 eur ako jediných dvoch položiek bez inej transakcie
resp. operácie na účte v záujme spotrebiteľa, bol nový zostatok na účte v sume -5,91 eur. Z výpisu z

účtu žalovanej č. 8 za obdobie od 1.8.2014 do 28.8.2014 vyplýva zostatok na účte ku dňu 31.7.2014
vo výške -5,91 eur. Po odčítaní debetných položiek - upomienky za prečerpanie účtu v sume 15 eur,
úroku vo výške 0,39 eur a poplatku za vedenie účtu 3,90 eur ako jediných položiek bez inej transakcie
resp. operácie na účte v záujme spotrebiteľa, bol nový zostatok na účte v sume -25,20 eur. A takýmto
spôsobom je zrejmý nárast nepovoleného prečerpania na účte žalovanej až po výpis z účtu č. 8 za
obdobie od 1.8.2015 do 25.8.2015, z ktorého je zrejmá výška prečerpania na účte v sume -190,26 eur.

Žalobca za obdobie od 31.5.2014 do 25.8.2015 na predmetnom účte žalovanej nevykonával žiadnu inú
finančnú operáciu, ktorú by bolo možné považovať za službu spotrebiteľovi, okrem debetných operácií
týkajúcich sa poplatkov v zmysle sadzobníka poplatkov. K uzatvoreniu účtu prevedením dlhu klienta
v rámci internej transakcie banky žalobca pristúpil dňa 25.8.2015. Žalovaný spotrebiteľ bežný osobný
účet počas uvedeného obdobia viac ako jeden rok nepoužíval. Zostatok na účte ku dňu 30.5.2014 bol
plusový a k jeho prečerpaniu v mesiaci jún 2014 ako aj v nasledujúcich mesačných obdobiach nedošlo

v dôsledku transakcie zadanej spotrebiteľom, prípadne v jeho záujme. K nepovolenému prečerpaniu
účtu došlo len v dôsledku mesačného zúčtovania poplatkov za vedenie účtu žalobcom. V rámci taktonastavenej obchodnej politiky žalobcu, sa časom dostane každý klient do nepovoleného prečerpania
účtu úročeného značným 28 % ročným úrokom, čo súd považuje za neprípustné obohacovanie zo
strany banky. Takto nastavenú zmluvnú podmienku, v zmysle ktorej žalobca vytvára nepovolený debetný

zostatok na bežnom účte žalovaného spotrebiteľa, ktorý úrokuje vysokým úrokom vo výške 28 %
ročne (úroky dosahujúce takmer trojnásobok úrokových sadzieb bánk pri spotrebiteľských úveroch),
napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru neposkytuje, považuje súd
za neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Vo výpočte neprijateľných podmienok v § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka v čase vzniku zmluvného vzťahu táto podmienka nebola, nakoľko však ide o demonštratívny
výpočet, súd mal z doložených výpisov z účtu žalovanej preukázané, že úhrada mesačného poplatku
vo výške 3,90 eur za vedenie účtu nebola nasledovaná protiplnením zo strany dodávateľa/žalobcu,
keď tento za obdobie viac ako jedného roka nevykonal žiadnu inú finančnú operáciu, ktorá by bola
službou pre spotrebiteľa. Poplatky za vedenie účtu boli dojednané v sadzobníku poplatkov. Prehlásenie
žalovanej v článku IV. bod 2. Zmluvy, že sa oboznámila so sadzobníkom poplatkov, súd vyhodnotil

ako za nie postačujúce, keď ide o formulárovú štandardnú zmluvu, vopred pripravenú žalobcom ako
dodávateľom, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť vopred ovplyvniť. Súd nemal preukázané, že
došlo k skutočnému oboznámeniu, informovaniu spotrebiteľa so sadzobníkom poplatkov, keď tento
netvorí technicky neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a sadzobník nie je žalovanou podpísaný.

2. Zmluva zo dňa 10.1.2014 uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje zmluvné dojednanie o
povinnostižalovanejplatiťakékoľvekpoplatky,ktorébolivykonávanénaťarchujejbežnéhoúčtuaaniich
výšku. Ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach a Sadzobník
poplatkov a služieb žalobcu, na ktorý zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne zmluvne
dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalovaná mala reálnu možnosť

ovplyvniť, a ako také spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
jej neprospech, ako spotrebiteľa. V prípade tzv. debetných úrokov, poplatkov za výzvy na úhradu,
poplatkov za upomienky a poplatkov za vedenie účtu je možné ustáliť, že tieto nepredstavujú úhradu
za hlavný predmet zmluvy, pričom spôsobujú aj značnú nerovnováhu v zmluvnom vzťahu v neprospech
spotrebiteľa, keď nie sú poňaté do textu zmluvy o bežnom osobnom účte, nezodpovedajú skutočným

nákladom dodávateľa za ich vyhotovenie a spotrebiteľ nemá záujem na ich uhradení, nakoľko za
ne nemal poskytnuté protiplnenie dodávateľom. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských
zmlúv je zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je
nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných
strán. Takéto dojednania sú z týchto dôvodov neprijateľné a preto absolútne neplatné. Povinnosťou

dodávateľa je v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka zdržať sa používania takej podmienky a tým
aj uplatňovania si nárokov z podmienky v súdnom konaní, ktorú súd vyhlásil za neprijateľnú. Od
spotrebiteľa preto nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.

3. K úrokom pri nepovolenom prečerpaní účtu súd uvádza, že úrok predstavuje odplatu pre veriteľa za

poskytnuté peňažné prostriedky, avšak žalobca žalovanej žiadne peňažné prostriedky neposkytol, ani
nevykonával príkazy žalovanej na platby, na ktoré by na účte nemala dostatok peňažných prostriedkov.
Naopak, na ťarchu jej osobného účtu dlhodobo účtoval iba rôzne, prevažne sankčné poplatky. S
poukazom na uvedené, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď
žalovanej, ktorá by inak na náhradu trov konania mala nárok, nakoľko bola v konaní plne úspešná, nárok
na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov, že rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365ods.1písm.h)CSP),súdnazákladevykonanýchdôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Z obsahu rozsudku súdu prvej
inštancie vyplýva, že žalobca predložil súdu prvej inštancie zmluvu o účte spolu s ostatným spisovým

materiálom. Žalovaný si prevzal žalobu dňa 30.1.2018, vo veci sa však nevyjadril.

6. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods.
1 CSP).7. Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť
procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť

k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu
sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve
strany sporu, sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu
vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Uvedeným spôsobom je

potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporoch, pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej
a zákonnej koncentrácii v zmysle § 296 CSP, t. j. § 153 a § 154 CSP (porov. rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 2Co 405/2017).

8. V zásade teda platí, že dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili, pričom
súdmámožnosťmateriálnejkorekcie,atedamôžestranyvyzvaťnadoplnenieskutkovýchtvrdení(§150

ods. 2 CSP). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť
tvrdiť. Jeho účelom je len v rozumnej miere zmierniť prísne formálne dôsledky nesplnenia povinnosti
tvrdiť (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.Beck, 2016).

9. Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že tvrdenia žalobcu čo do vzniku právneho vzťahu
a výšky dlhu, žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel (ostal pasívny). Preto konštatovanie súdu prvej
inštancieonepreukázaníakýmspôsobomboložalovanémuposkytnutéčiužpovolenéalebonepovolené
prečerpanie účtu, či vyzval žalovaného na plnenie a upozornil ho na omeškanie a debetný stav účtu,
ako i ďalších skutkových tvrdení, nemalo oporu v zistenom skutkovom stave, založenom na základe

prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 CSP). Ak súd prvej inštancie považoval za
potrebné (pre svoje rozhodnutie) ďalšie skutkové tvrdenia, na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočnosti, podľa § 150 ods. 2 CSP mohol o to strany, vrátane žalobcu, požiadať.

10. Ak potom tvrdený skutkový stav, žalovaným nepopretý, súd prvej inštancie neprevzal za základ

rozhodnutia, mal nariadiť pojednávanie na prejednanie veci samej (§ 297 veta prvá CSP), na ktorom
by určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré sa považujú za nesporné, ktoré
dôkazy súd vykoná a ktoré nevykoná, s uvedením predbežného právneho posúdenia veci (§ 181
ods. 2 CSP). Ak ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a/ a § 297 písm. b/ CSP upravujú podmienku, že
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadrujú tým nielen požiadavku, aby súd prvej inštancie pri

zisťovaní skutkového stavu veci nevychádzal, samozrejme okrem zhodných tvrdení strán resp. zo
skutkových tvrdení strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 CSP), z iného dôkazu ako
z listín predložených stranami (ich zástupcami alebo splnomocnencami), ale aj podmienku, že všetky
rozhodujúceskutočnostíbudúzhodnýmiresp.nespornýmitvrdeniamistránanimipredloženýmilistinami
náležite preukázané a že teda podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude (aj) neunesenie

dôkazného bremena (tak ako je tomu v danom prípade). Ak sa ukáže, že strana doteraz nesplnila
svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti alebo ich uviedla neúplne) alebo
povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré
sú pre právne posúdenie veci významné), musí súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa § 177
ods. 2 písm. a/ resp. § 297 písm. t)/ CSP (ako to bolo v danom prípade) vždy nariadiť pojednávanie (§

177 ods. 1 CSP), pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle citovaného § 181 ods. 2 CSP
a informovať strany o rozsahu sporných a nesporných skutočnosti a o rozsahu dokazovania, čo bez
nariadenia pojednávania nie je možné. Postup súdu musí byť pre strany predvídateľný a transparentný.

11.Vzhľadomktomu,žesúdprvejinštancieuvedenýmspôsobomnepostupoval,alenamiestovykonania

dokazovania meritórne rozhodol, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, a to vykonávať procesné
úkony v rámci dokazovania a realizovať tak svoje právo na súdnu ochranu, garantované článkom 46
Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení),
ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV Č.
209/1992 Zb.). Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a

záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu
prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky
procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade
s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastníkkonania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne Štádia civilného procesu (porov.
Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

12. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie
uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením § 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho nepredvídateľný
a prekvapivý postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý proces.

13. V uvedenom žalobca odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/6/2018-96 z

29.11.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/333/2017 z 31.1.2019 a na rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/89/2018-175 zo dňa 30.4.2019.

14. Žalobca poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu Košice č. 5Co/262/2017 zo dňa 18.01.2018,
uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/33/2017-53 zo dňa 27.6.2017 a Krajského súdu v
Žiline č. k. 11Co/157/2018 zo dňa 28.8.2018. Tiež na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.

43Co/25/2018-257 zo dňa 26.07.2018, uznesenie Krajského súdu Trnava č. 11Co/57/2017 zo dňa
29.06.2018, rozhodnutie Krajského súdu Nitra č. 5Co/262/2017-82 zo dňa 04.07.2018, uznesenie
Krajského súdu Bratislava č. k. 10Co/74/2018-151 zo dňa 16.8.2018, uznesenie Krajského súdu
Trnava č. 10Co/6/2018-96 zo dňa 29.11.2018, uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.
11Co/211/2018-290 zo dňa 10.12.2018, uznesenie Krajského súdu Košice č. 1Co/174/2018 zo dňa

16.11.2018, uznesenie Krajského súdu Košice 1Co/43/2018 zo dňa 31.1.2019, uznesenie Krajského
súdu Žilina č. 8Co/139/2018-119 zo dňa 29.10.2018.

15. Žalobca uvádza, že v konaní nebolo sporné, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa
spravuje ustanoveniami:

a) Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (Zmluva o bežnom účte) v spojení
s Všeobecnými obchodnými podmienkami banky, Sadzobníkom poplatkov a Výveskou úrokových
sadzieb, na ktoré Zmluva o bežnom účte odkazuje a s ktorými sa žalovaný podľa svojho vyhlásenia v
Zmluve o bežnom účte v celom rozsahu oboznámil;

b) Zákona č. 129/2010 Z. z. - konkr. ustanovenia o Prekročení.
V zmysle Všeobecných obchodných podmienok žalobcu (účinných ku dňu vzniku prekročenia resp.
nepovolenéhodebetu,VOPúčinnéod20.5.2014-žalovanýsalxdostalnaúčtedonepovolenéhodebetu
v 6/2014):

Podľa bodu 3.8.: „Klient musí mat' na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich
na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle
sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke." Podľa bodu 3.12 VOP, Ak
nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu
nepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade

úrokovejsadzby„Úrokprinepovolenomprečerpaníúčtu".Ustanoveniaods.8.8(ustanoveniaupravujúce
úročenie prostriedkov poskytnutých formou úveru) sa použijú primerane.

16. Žalovaný porušil vyššie uvedené povinnosti a na svojom účte nezabezpečil dostatok finančných
prostriedkov, čím sa aj v dôsledku účtovania úrokov a poplatkov dostal do nepovoleného debetu, pričom

uvedená skutočnosť je upravená vo vyššie uvedených ustanoveniach VOP.

17. V zmysle § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa prekročením rozumie automaticky prijaté
prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad

rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného
prečerpania.

18. Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a ako
vyplýva z vyššie uvedeného, ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok žalobcu iba reflektujú

ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné
práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte.19. Na základe uvedeného sa teda v danom prípade nejedná o špecifickú zmluvnú podmienku alebo
princíp zavedený žalobcom, nakoľko sa opiera o právnu úpravu citovanú vyššie a preto nie je daná ani jej
neprijateľnosť.Vychádzajúczozásadyprezumpcieznalostizákona,jelenlogickéžežalobcasarozhodol

upraviť v Obchodných podmienkach ustanovenia týkajúce sa zmluvného úroku pri nepovolenom debete
čo najbližšie zákonnej úprave.

20. V tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu Trnava č. 10Co/99/2018 zo dňa
30.04.2019, kde v predmetnej veci odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, pričom usmernil prvostupňový súdu v tom, že v danej veci „by mal vychádzať zo
žalobou vymedzeného predmetu sporu nepovoleného prečerpania, predstavujúceho tzv. prekročenie
ako automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na účte spotrebiteľa.

21. Sadzba úroku 28 % ročne vyplýva z príslušných ustanovení VOP v spojení s Výveskou úrokových

sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu" a v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

22. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient
platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. S

oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon
o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. Z uvedeného vyplýva, že aj celkom bez osobitných
ustanovení Zmluvy o bežnom účte by sa prekročenie žalovanej spravovalo ustanoveniami zákona o
prekročení, pričom v prípade prekročenia nemusí zmluva ako obligatórnu náležitosť obsahovať dokonca
ani údaj o výške úroku. Naopak, podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval

spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe.

23. Žalobca ako banka zverejňuje VOP, Sadzobník poplatkov ako i výšku úrokových sadzieb v úrokovej
výveske. Okrem toho bol žalovaný informovaný o svojom prekročení na účte

- výpismi z účtu, z ktorých jednoznačne vyplýva výška a obsah prekročenia a taktiež
-informáciouvInternetbankingu,vktoromjeuvedenýprehľadobratovnaúčte,aktuálnyzostatokaďalšie
informácie o stave účtu. Má za to, že z povahy vyššie opísaného nároku na úrok z prekročenia vyplýva,
ženároknaňjeviazanýnavráteniepeňažnýchprostriedkovtvoriacichprekročenievzmysle§18Zákone
č. 129/2010 Z. z. a jeho výška nemôže byt' obmedzená zákonnou výškou úrokov z omeškania, ked'že by

nedávala zmysel ani logiku osobitná úprava v ods. 2 písm. c) citovaného zákona, umožňujúca dohodnúť
výšku tohto úroku ako zmluvného úroku, tj. jednoznačne ide o odlišný inštitút od (zákonného) úroku z
omeškania.

24. Žalobca má za to, že Všeobecné obchodné podmienky (VOP) sú súčasťou zmluvy, a to jednak

vzhľadom na text zmluvy, ktorý VOP uvádza ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s ktorou sa žalovaný
oboznámil a vyslovil súhlas svojim podpisom a jednak tiež s odkazom na rozhodnutie SD EÚ z 9.11.2016
vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Biroovej, podľa ktorého zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. V neposlednom rade tento záver vyplýva
aj zo samotného ust. § 273 Obchodného zákonníka (OBZ) v spojení s povahou úverovej zmluvy ako

absolútneho obchodu; konkrétne poukazujeme na ust. § 261 ods. 6 písm. d) OBZ, ktoré výslovne
možnosť úprav, povinnosti zo zmluvy v obchodných podmienkach upravuje.

25. Žalobca ďalej uvádza, že klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojim
podpisom na zmluve, t.j. preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný

zmluvný vzťah.

26. V danom žalobca odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č. 41Co/39/2018
zo dňa 23.01.2019. Obdobne rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 5Co/241/2018 z
11.12.2018.ŽalobcatiežodkazujenarozhodnutieKrajskéhosúduvbanskejBystricič.k.41Co/39/2018z

23.1.2019, v ktorom odvolací súd považoval za nevyhnutné rozlišovať medzi povoleným a nepovoleným
prečerpaním. Nepovolené prečerpanie je podstatným porušením zmluvy, ktoré má za následok nielen
právo banky požadovať úroky za prečerpanie finančných prostriedkov na účte, ale má právo aj na
zrušenie takéhoto účtu.27. Ohľadne nároku na úrok 28 % ročne žalobca odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 43Co/4/2018-54 zo dňa 27.3.2018. Žalobca poukazuje aj na rozhodnutie Krajského

súdu Košice č. 3Co/235/2018 zo dňa 8.8.2019. V zmysle bodu 3.12 VOP účinných ku dňu vzniku
debetného zostatku na účte, t.j. 6/2014 aj ku dňu zrušenia účtu (VOP účinné od 20.5.2014 a VOP
účinné od 20.1.2015). Podľa bodu 3.12: Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom
platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi
bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.

Prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom úcte. Ak nepovolené prečerpanie
nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania
je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu". Ustanovenia ods. 8.8 (ustanovenia upravujúce úročenie prostriedkov
poskytnutých formou úveru) sa použijú primerane.

28. Z uvedeného je zrejmé, že dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie je upravené vo VOP,
ktorú sú súčasťou zmluvy v spojení s Výveskou úrokových sadzieb a v zmysle vyššie uvedeného toto
dojednanie nemusí byť v samotnom texte zmluvy.

29. V zmysle § 31 ods. 2 zákona o platobných službách poskytovateľ platobných služieb poskytuje
platobné služby používateľovi platobných služieb na základe
a) zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo
b) rámcovej zmluvy. V zmysle § 31 ods. 4 sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné
podmienky o poskytovaní platobných služieb. V zmysle § 31 ods. 5 písm. d) rámcová zmluva obsahuje

o. i. informácie o poplatkoch a úrokoch.

30. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení, zákon o platobných službách výslovne nestanovuje,
že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byt individuálne dojednané. K forme zmluvy
vyhotovenej vo viacerých nadväzujúcich zmluvných dokumentoch žalobca poukazuje na judikatúru

Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES
- VEC C-42/15 z 9.11.2016, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku
267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda (Slovensko) rozhodnutím z 19. decembra 2014
doručeným Súdnemu dvoru 2. februára 2015, ktorý súvisí s konaním Home Credit Slovakia, a.s., proti
Kláre Bíróovej.

31. V zmysle uvedeného rozsudku sa článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10

ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má
vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil
na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná
písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania
sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.

32. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o
spotreb.úverochsúpovinnounáležitosťouúverovejzmluvy,avšaknemusiabyťnevyhnutnevsamotnom
texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byt' obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (ďalej aj ako
„VOP alebo OP") alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

33.Zuvedenéhotedavyplýva,akoužbolovyššieuvedené,žeVOP/OP/sadzobníksúsúčasťouúverovej
zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokial' ich klient nepodpísal. Žalobca v súvislosti s uvedeným poukazuje
aj na už vyššie uvádzané rozsudky:

- rozsudok Krajského súdu Košice č. 5Co/190/2018 zo dňa 15.11.2018,
- rozsudok Krajského súdu Košice č. 5Co/241/2018 zo dňa 11.12.2018. V zmysle OZ v rozhodnom
znení bola teda neprijateľnou len taká podmienka, ktorá súčasne (kumulatívne) spĺňala nasledovné
predpoklady:(i) nebola individuálne dojednaná, t.j. spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah dodávateľom vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy

(ii) spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa
(iii) nejedná sa o hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny plnenia (druhá veta ustanovenia § 53 ods.
1 OZ v rozhodnom znení).

34. Poplatky za vedenie účtu a súvisiace služby teda predstavujú dojednanie o cene plnenia v zmysle
ust. § 53 ods. 1 OZ v rozhodnom znení. Individuálne dojednávanie poplatkov za bankové služby pri
vedení bežného účtu si okrem uvedeného ťažko predstaviť v praxi tak, ako to navrhuje prvostupňový
súd, každopádne podľa zákona takýto postup jednoznačne nie je potrebný.

35. Čo sa týka tvrdenia súdu, že žalobca viedol účet žalovaného počas obdobia, kedy žalovaný účet

nevyužíval a účtoval na ňom poplatky, žalobca uvádza, že jednak samotný žalovaný mal možnosť
zmluvu o vedení účtu ukončiť, ktorú nevyužil, naopak, porušil svoju povinnosť mať na účte dostatok
finančných prostriedkov na realizáciu obratov na účte (vrátane účtovania poplatkov) a tiež poukazujeme
na skutočnosť, že žalobca má nárok na poplatok za vedenie účtu resp. ostatné poplatky, ako už bolo
uvedené vyššie.

36. V uvedenom žalobca odkazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 23Co/ 130/2017-72
z 14.5.2018.

37. Z ustanovení OZ a VOP bod 3.11.5 písm. b) a 3.11.6 vyplýva, že ani odstúpenie od zmluvy o

bežnom účte v prípade, že sa tento dostane do nepovoleného prečerpania, nie je dôvodom na to,
aby súd odmietol priznať akékoľvek ďalšie plnenie nad rámec istiny. Občiansky zákonník umožňuje
zmluvne dohodnúť, že zmluva sa odstúpením nezrušuje od počiatku. Uvedené reflektujú VOP vo vyššie
uvedenom ustanovení, keďže stanovujú, že zmluva sa v prípade odstúpenia zrušuje odo dňa doručenia
odstúpenia a zároveň, že klient a banka si navzájom pred zánikom zmluvy musia vysporiadať svoje

vzájomné záväzky z nej vyplývajúce. Pokiaľ klient uvedené záväzky nevyrovná, banka je oprávnená
pristúpiť k ich vymáhaniu.

38. Tvrdenie, že v prípade odstúpenia od zmluvy nemá veriteľ nárok na žiadne plnenia od spotrebiteľa,
okrem peňažných prostriedkov, ktoré boli spotrebiteľovi poskytnuté, nemá oporu v zákone. Oporu v

právnych predpisoch nemá ani argument súdu, že dojednanie vo VOP, o tom, že odstúpením zmluva
zaniká ku dňu doručenia odstúpenia je neplatné z dôvodu, že odporuje zákonu alebo dobrým mravom,
pretože v zmysle § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené v
spotrebiteľskej zmluve nemôžu byt' pre spotrebiteľa nevýhodnejšie ako dôsledky podľa OZ. Nakoľko

OZ dohodu o účinkoch odstúpenia od zmluvy umožňuje, takáto dohoda nemôže odporovať zákonu
alebo dobrým mravom. Uvedená dohoda určite nemá za následok zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
V tejto súvislosti upozorňuje napr. na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého,
ak spotrebiteľ uplatní svoje právo na odstúpenie od zmluvy na diaľku, je povinný zaplatiť dodávateľovi

iba za finančnú službu skutočne poskytnutú v súlade so zmluvou na diaľku, a ak sa táto finančná služba
začala poskytovať po predchádzajúcom súhlase spotrebiteľa. Odplata musí byť primeraná rozsahu
poskytnutej finančnej služby, nesmie mať charakter sankcie a spotrebiteľ je povinný ju zaplatiť bez
zbytočného odkladu. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právo veriteľa na odmenu v prípade zrušenia
zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa a nie je ani špecifickou

zmluvnou podmienkou, ktorú by navrhovateľ uplatňoval z dôvodu zvýhodnenia svojho postavenia na
úkor spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy
jednou zo zmluvných strán, banka má nárok na odplatu za poskytnuté služby. Žalobca poukazuje na
uznesenie Krajského súdu Prešov č. 25Co/64/2018-207 zo dňa 18.12.2018. Vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti má žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v

zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h), f) a b) Civilného sporového poriadku.

39. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnúsumudo3dniodprávoplatnostirozsudkuazároveň,abyžalobcovipriznalnáhradutrovprvoinštančného
konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

40. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

41. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),

preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

42. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoju právnu argumentáciu, na konštatovaní
nepreukázania nároku žalobcu. Zdôraznil, že nemal za preukázané, že došlo k skutočnému

oboznámeniu, informovaniu spotrebiteľa so sadzobníkom poplatkov, keď tento netvorí neoddeliteľnú
súčasť zmluvy, a sadzobník nie je žalovanou podpísaný. Zmluva zo dňa 10.01.2014 neobsahuje
zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť akékoľvek poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu
jej bežného účtu a ani ich výšku. Ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo Všeobecných obchodných
podmienkach a Sadzobník poplatkov a služieb žalobcu, na ktorý zmluva odkazuje, nemožno považovať

za individuálne zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalovaná
mala reálnu možnosť ovplyvniť, a ako také spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v jej neprospech, ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o úrok, tento predstavuje odplatu
pre veriteľa za poskytnuté peňažné prostriedky, avšak žalobca žalovanej žiadne peňažné prostriedky
neposkytol,aninevykonávalpríkazyžalovanejnaplatby,naktorébynaúčtenemaladostatokpeňažných

prostriedkov. Naopak, na ťarchu jej osobného účtu dlhodobo účtoval iba rôzne, prevažne sankčné
poplatky. S poukazom na uvedené, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

43.Zobsahuspisuvyplýva,žesúdprvejinštanciedoručilžalobuspolusprílohamiapoučenímžalovanej,
ktorá sa k žalobe nevyjadrila, napriek výzve súdu prvej inštancie, že ak uplatnený nárok v celom rozsahu

neuznáva, aby vo vyjadrení uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré
sa odvoláva, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 167 ods. 2 CSP).

44. Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť
procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť

k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu
sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve
strany sporu, sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu
vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Uvedeným spôsobom je

potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporoch, pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej
a zákonnej koncentrácii v zmysle § 296 CSP, t. j. § 153 a § 154 CSP (porov. rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 2Co 405/2017).

45. Podľa § 297 písm. b/ CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je

potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

46. Formulácia § 297 písm. b/ CSP korešponduje s formuláciou § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Ich
spoločnými znakmi sú jednoduché právne posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a

bagateľný cenzus (ktorého výška je však rozdielna). Cieľom prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie
nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je
nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán, týkajúce sa právneho posúdenia sporu.

47. Z obsahu spisu je zrejmé, že tvrdenia žalobcu žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela

(ostala pasívna). Preto konštatovanie súdu prvej inštancie, že nedošlo k skutočnému oboznámeniu,
informovaniu spotrebiteľa so sadzobníkom poplatkov, keď tento netvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a
sadzobníknieježalovanoupodpísanýžalobcom,nemalooporuvzistenomskutkovomstave,založenom
na základe prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany (§ 149 CSP).48. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie takto zisteného skutkového stavu (CSP
upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany

práv podľa článku 2 CSP), vytvorí stranám procesný priestor na vyjadrenie sa v uvedenom smere. Ak
súd prvej inštancie považoval za potrebné (pre svoje rozhodnutie) ďalšie skutkové tvrdenia, na zistenie
podstatných a rozhodujúcich skutočností, podľa § 150 ods. 2 CSP mohol o to strany, vrátane žalobcu,
požiadať. Súčasne ak sa javí, že strana konania nesplnila dôkaznú povinnosť (nepriložila k žalobe
dôkazy potrebné na preukázanie všetkých svojich tvrdení, právne významných pre posúdenie veci),

bol by dôvod na nariadenie pojednávania, keďže v zmysle § 181 ods. 2 veta prvá CSP súd informuje
strany o rozsahu sporných a nesporných skutočností ako i o rozsahu dokazovania, čo bez nariadenia
pojednávania nie je možné. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 veta
druhá CSP). Postup súdu musí byť pre strany konania predvídateľný a transparentný.

49. Z koncepcie ustanovení § 177 ods. 2 písm. a/ a § 297 písm. b/ CSP vyplýva, že zákonodarca chcel

zjednodušiť procesný postup súdu vo veciach, v ktorých žalobe vyhovie spravidla v celom rozsahu.
Preto ak súd dospel k záveru, že tvrdený skutkový stav v danom štádiu konania, žalovanou stranou
nepopretý, nie je možné vziať za základ rozhodnutia, nemohol pristúpiť k vyhláseniu rozsudku bez
nariadenia pojednávania.

50. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov
(tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť
uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania

uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

51. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie
uvedeným spôsobom, v dôsledku čoho nepredvídateľný postup súdu prvej inštancie bol v rozpore

s právom strany na spravodlivý proces. Odvolacia námietka žalobcu v uvedenom smere bola preto
dôvodná.

52. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred súdom možno zaradiť situácie, keď súd
rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené podmienky (porov. uznesenie NS SR

sp. zn. 4Cdo/96/2010).

53. Podľa § 2 písm. f/ ZoSÚ prekročením je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje
spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte
spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Podľa bodu 3.12 všeobecných

obchodných podmienok žalobcu nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom
banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku
na bežnom účte.

54. Podľa § 1 ods. 5 ZoSÚ na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, §

2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 21 a § 23, 25 až 27.

55. Súd prvej inštancie však skúmal zmluvu, na základe ktorej žalobca pre žalovanú zriadil a viedol
osobný bežný účet, a to z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 53 a § 54 OZ,
aplikujúc i ustanovenie § 9 ods. 9 ZoSÚ. Predmetom sporu bol ale nárok žalobcu vyplývajúci z tzv.

“prekročenia“, teda automaticky prijatého prečerpania nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom
účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Súd prvej inštancie mal
preto posúdiť nárok žalobcu i z hľadiska inštitútu tzv. prekročenia (automaticky prijatého prečerpania
peňažných prostriedkov), na ktoré sa vzťahujú ustanovenia ZoSÚ len v obmedzenej miere (§ 1 ods. 5
ZoSÚ).

56. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(neprijateľné
podmienky).57. Neprijateľnú zmluvnú podmienku preto nedefinuje len jej individuálne nedojednanie, ale značná
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené je

potom potrebné odlíšiť od následkov absencie podpisu na listinách, avšak v posudzovanej veci bol
predmetom sporu nárok z tzv. prekročenia (automaticky prijatého prečerpania). Podľa § 1 ods. 5 ZoSÚ
sa ustanovenie § 9 ods. 9 ZoSÚ nevzťahovalo na automaticky prijaté prečerpanie.

58. Z vyššie uvedených dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu

prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

59. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd
limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.

60. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej
strany sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 CSP). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť
skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z
ustanovenia § 151 CSP vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti (§ 151 CSP).
Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa § 150

a § 151 CSP, posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej
povinnosti.

61. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vychádzať zo žalobou vymedzeného
predmetu sporu nepovoleného prečerpania, predstavujúceho tzv. prekročenie ako automaticky prijaté

prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec
aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa (alebo nad rámec dohodnutého povoleného
prečerpania) podľa § 2 písm. f/ ZoSÚ. Následne preskúmateľným spôsobom súd prvej inštancie
vyhodnotí dokazovanie o uplatnenom nároku žalobcu, adekvátne jeho regulovanej právnej úprave.

62.Aksúdprvejinštanciedospejekzáveruopotrebekorekcienásledkunesplneniaprocesnejpovinnosti
(v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany práv podľa čl. 2 CSP), svoj procesný postup zosúladí
s ustanovením § 150 ods. 2 CSP, § 297 veta prvá CSP.

63. Pri vykonávaní dokazovania súd prvej inštancie, viazaný vyššie uvedený právnym názorom

odvolacieho súdu, bude postupovať tak, aby umožnil stranám konania, v súlade s procesnými pravidlami
podľa ustanovení CSP, preukázať ich tvrdenia a uplatňované nároky. Okrem prejednacej zásady a
zásady kontradiktórnosti konania, bude aplikovať i zásadu predvídateľnosti postupu súdu, ako aj
prihliadať na špecifiká tzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 CSP
a nasl.).

64. Podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Je
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán konania. Nebol preto daný
dôvod zaoberať sa rozsiahlou odvolacou argumentáciou žalobcu, nespôsobilou ovplyvniť rozhodnutie

odvolacieho súdu, s prihliadnutím na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

65. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane
uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

66. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám
konania, vrátane žalobcu, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06,
III. ÚS 198/07).67. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

68. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci

samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací

súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje
desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s

ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška
príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa
písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu

koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej
časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o
rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.