Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200241
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200241.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o., Trenčianska
705/55,Bratislava,IČO:47545674,zastúpenéhoadvokátomJUDr.JánomMišurom,PhD.,Záhradnícka
27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: Mesto Nitra,
Štefánikova trieda 60, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 15. 05. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-
NR-OVBP2-2019/014053-002 zo dňa 19. 02. 2019, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a pribratému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 29. 12. 2017 bola správnemu orgánu prvého stupňa (ďalej aj stavebný úrad alebo Mesto
Nitra) doručená žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorú špecifikoval ako: 2
ks obojstrannej reklamnej stavby typu billboard, s najväčšou plochou reklamnej plochy 5,1 x 2,4 m,
ktoré sú umiestnené na pozemku parc. č. XXXX/XXX registra „C“, katastrálne územie E., popri G.

Q., s navrhovanou dobou povolenia: po dobu platnosti nájomnej zmluvy s tým, že stavebník má k
predmetnémupozemkuprávonazákladenájomnejzmluvyč.ST-16/2002svlastníkompozemku,ktorým
je Mesto Nitra a žiadosť o jej predĺženie bola zaslaná Mestskému úradu Nitra, odboru majetku. K podanej
žiadosti žalobca priložil stavebné povolenie č. 16908/2015-003-La zo dňa 29. 10. 2015 (ktorým mu bolo
povolené umiestnenie predmetných reklamných stavieb na obdobie do 31. 12. 2017 za dodržania
stanovených záväzných podmienok) a 1 ks fotografie týchto stavieb v lokalite.
2. Správny orgán prvého stupňa v podaní zo dňa 15. 01. 2018 vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti

v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom žiadal predložiť: informatívnu kópiu listu vlastníctva,
písomné splnomocnenie, doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom sú predmetné stavby
umiestnené. Žalobca bol zároveň upozornený, že ak v určenej, resp. v predĺženej lehote (o ktorú
môže požiadať) nedostatky podania neodstráni, konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby bude
zastavené podľa ust. § 60 ods. 2 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/1976 Zb. alebo stavebný
zákon). Ďalej bol upozornený, že umiestnenie predmetných reklamných stavieb je v rozpore s územným

plánom Mesta Nitra schváleným mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa
22. 05. 2003 a podľa zmien a doplnkov územného plánu Mesta Nitra č. 5 schválených mestským
zastupiteľstvom v Nitre, uznesením č. 195/2015-MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatku č. 5 k Všeobecne
záväznému nariadeniu Mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu MestaNitra prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015, a preto dobu trvania reklamných stavieb
nebude možné predĺžiť. Predmetná výzva bola doručená žalobcovi dňa 22. 01. 2018. Zároveň správny
orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 15. 01. 2018 konanie prerušil, a to na 15 dní odo dňa doručenia

predmetnej výzvy.

Žalobca následne dňa 06. 02. 2018 svoju žiadosť doplnil podaním zo dňa 06. 01. 2018 a predložil
čiastočný výpis z LV č. XXXX v katastrálnom území E., písomné splnomocnenie a zmluvu o nájme č.
ST-16/2002 zo dňa 26. 06. 2002 (uzavretú medzi prenajímateľom: Správa majetku, Kupecká 16, Nitra

a nájomcom: U.. P. S. - NUBIUM na dobu neurčitú) v znení dodatku č. 8 zo dňa 04. 03. 2015, ktorým
vstúpil do zmluvného vzťahu namiesto pôvodného nájomcu nový nájomca NUBIUM, s. r. o. a ktorým sa
zmenila výmera prenajatého pozemku ako i doba trvania zmluvy na dobu určitú do 31. 12. 2017 s tým,
že po uplynutí tejto doby nájomný vzťah zaniká a nájomca je povinný reklamné zariadenie z prenajatej
nehnuteľnosti bezodkladne odstrániť. V podaní zo dňa 06. 01. 2018 žalobca s poukazom na ust. § 676
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov uviedol, že nájomná

zmluva sa zo zákona predlžuje do 31. 12. 2018.

3. Mesto Nitra, Mestský úrad v Nitre, odbor majetku v podaní zo dňa 23. 02. 2018 na základe žiadosti
zo dňa 12. 02. 2018 oznámili, že dňa 31. 12. 2017 skončila platnosť nájomnej zmluvy č. ST-16/2002
zo dňa 26. 06. 2002 v znení dodatkov č. 1 až 8 a nakoľko spoločnosť NUBIUM, s. r. o. ako nájomca ani

na základe výzvy neodstránila z pozemku reklamné zariadenie, bol podaný na Okresný súd Nitra návrh
(sp. zn. 12C/9/2018) na vypratanie nehnuteľnosti.

4. Následne správny orgán prvého stupňa zaslal žalobcovi výzvu zo dňa 27. 02. 2018, ktorou ho vyzval
na oboznámenie s podkladmi rozhodnutia, a to v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy s

tým, že do spisu je možné nazrieť počas uvedených úradných hodín. Žalobca na výzvu nereagoval.

5. Správny orgán prvého stupňa (stavebný úrad) vydal rozhodnutie pod č. 112/2018-007-Re dňa 20.
03. 2018, ktorým zastavil konanie o zmene doby trvania reklamnej stavby podľa ust. § 60 ods. 2
písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov z dôvodu, že žalobca ako stavebník nedoplnil žiadosť v určenej lehote. Proti
tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 25. 04. 2018, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 18.
07. 2018 tak, že rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 20. 03. 2018 zrušil a vec mu vrátil na nové
rozhodnutie.
6. Výzvou zo dňa 14. 08. 2018 stavebný úrad opätovne vyzval žalobcu na oboznámenie s podkladmi

rozhodnutia, a to v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy s tým, že do spisu je možné nazrieť
počas uvedených úradných hodín. Následne žalobca požiadal o vyhotovenie kópie spisu, v čom mu bolo
vyhovené a kópia spisu v predmetnej veci bola doručená jeho zástupkyni dňa 12. 11. 2018.

7. Stavebný úrad vydal pod č. 112/2018-013-Re dňa 23. 11. 2018 rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 60

ods. 2 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že
nájomná zmluva bola uzavretá do 31. 12. 2117 a stavebník nepreukázal iné právo k pozemku, na
ktorom sú umiestnené reklamné stavby, pričom vlastník pozemku (prenajímateľ) podal v stanovenej
lehote návrh na súd na vypratanie nehnuteľnosti, teda splnil podmienku danú v ust. § 676 ods. 2

Občianskeho zákonníka a predmetná nájomná zmluva bola ukončená. Proti tomuto rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie zo dňa 21. 12. 2018.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

8. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/014053-002 zo dňa 19.
02. 2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu č.
112/2018-013-Re zo dňa 23. 11. 2018 o zastavení konania o zmene doby trvania predmetnej reklamnej

stavby.9. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal priebeh administratívneho konania (uvedený v 1. až 7. bode
tohto rozsudku), ktoré sa začalo na základe žiadosti žalobcu zo dňa 29. 12. 2017 o zmenu doby trvania
reklamnej stavby a citoval ustanovenia právnych predpisov, v zmysle ktorých bolo potrebné postupovať.

Konštatoval, že reklamné stavby povoľované podľa stavebného zákona, ktoré majú obmedzenú dobu
trvania, sú dočasnými reklamnými stavbami. Konanie o žiadosti vlastníka reklamnej stavby o povolenie
zmeny doby trvania reklamnej stavby je stavebným konaním, v ktorom sa okrem ust. § 67 ods.
4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov postupuje primerane i podľa ust. § 58 až § 66 tohto zákona. Žalobca okrem iného
predložil nájomnú zmluvu uzavretú medzi ním ako stavebníkom (nájomcom) a vlastníkom pozemku
(prenajímateľom mestom Nitra) v znení jej dodatkov, ktorá bola uzavretá na dobu určitú, a to do 31. 12.
2017. Žiadny iný doklad, ktorým by preukazoval iné právo k pozemku, nepredložil. Súčasťou spisového
materiálu je i žaloba na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 18. 01. 2018, ktorú podalo Mesto Nitra na
Okresný súd Nitra dňa 29. 01. 2018 proti žalobcovi ako vlastníkovi reklamných stavieb. Žalovaný

konštatoval, že nájomný vzťah medzi žalobcom a Mestom Nitra sa neobnovil tak, ako to tvrdil žalobca,
nakoľko prenajímateľ (Mesto Nitra) podal v lehote žalobu na vypratanie nehnuteľnosti. Táto skutočnosť
nemôže byť pre stavebný úrad predbežnou otázkou, resp. povinnosťou na postup podľa ust. § 137
stavebného zákona, nakoľko Občiansky zákonník jasne hovorí, že nájomná zmluva sa obnoví len v tom
prípade, ak prenajímateľ nepodá v lehote 30 dní po skončení nájmu návrh na vypratanie nehnuteľnosti.

Úprava stavebného konania obsiahnutá v ust. § 61 stavebného zákona vylučuje, aby mohla kedykoľvek
vzniknúť prekážka v stavebnom konaní z dôvodu uplatňovania občianskoprávnych námietok počas
priebehu stavebného konania tým, že bola stanovená lehota na podanie námietok a určené pravidlo,
podľa ktorého sa na neskôr podané námietky neprihliada. Žalobca v prvostupňovom konaní neuplatnil
žiadnu námietku a stavebný úrad potom nemal dôvod postupovať podľa ust. § 137 stavebného zákona.

Len v odvolaní namietal, že stavebný úrad mal vyhodnotiť skutočnosť podania žaloby na vypratanie
pozemku jeho vlastníkom a mal prerušiť konanie podľa ust. § 137 ods. 2 stavebného zákona. Nebol
dôvod na to, aby stavebný úrad prerušoval konanie podľa ust. § 137 ods. 2 stavebného zákona z
dôvodov, že vlastník pozemku podaním návrhu na vypratanie nehnuteľnosti na súd v stanovenej lehote
splnil podmienku ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej bola predmetná nájomná

zmluva ukončená.

Stavebný úrad v predmetnej veci skúmal predloženú nájomnú zmluvu a doplnené podklady a tieto
vyhodnotil ako doklad, ktorým stavebník nepreukázal iné právo k pozemku, čo znamená, že správne
zastavil konanie v zmysle ust. § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona.

Z uvedených dôvodov žalovaný rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho žalobou
napadnutého rozhodnutia zo dňa 19. 02. 2019.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

10. V žalobe zo dňa 15. 05. 2019, ktorá bola súdu doručená v ten istý deň, žalobca argumentoval tým,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzajú

z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci,skutkovýstav,ktorývzalorgánverejnejsprávyzazákladnapadnutéhorozhodnutiaaleboopatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Svoju argumentáciu proti rozhodnutiam správnych orgánov
zhrnul do nasledujúcich bodov:
- 1. rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Žalovaný sa vôbec nezaoberal námietkou predpojatosti, s ktorou sa správny orgán prvého stupňa
vysporiadal absolútne nepreskúmateľným spôsobom. Žalobca namietal zaujatosť zamestnancov

správneho orgánu prvého stupňa, ktorí mimo svojej právomoci konali spôsobom, ktorým sa snažili
zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám, a to v konkrétnych
prípadoch, ktoré žalobca aj riadne označil a uviedol aj vo svojom odvolaní. Žalovaný vôbec nezohľadnil
skutočnosť, že takýto zamestnanci nemohli vykonávať svoje právomoci nestranným a nezaujatýmspôsobom, keď zjavne konali v neprospech záujmov účastníka mimo právomoci správneho orgánu, teda
konali s inými účastníkmi správnych konaní v snahe zmeniť skutkový stav a je nerozhodné, v akých
prípadoch, keďže išlo o listy žiadajúce zmluvných partnerov žalobcu, aby zrušili svoje zmluvné vzťahy

so žalobcom s tým, aby následne mohli pri výkone verejnej moci rozhodovať tak, že žalobca nepreukáže
právo k pozemku pod reklamnou stavbou. Žalobca uvedené namietal aj v podanom odvolaní a žalovaný
sa s tým nevysporiadal žiadnym spôsobom, hoci to mohlo mať vplyv na rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa s ohľadom na ďalší namietaný postup správneho orgánu prvého stupňa pri hodnotení
dôkazov,zisťovanískutkovéhostavuazvoleníprocesnéhopostupu,ktorýnezohľadňovaljehopovinnosti

podľa ust. § 137 stavebného zákona. Nie je možné, aby zamestnanci správneho orgánu prvého stupňa
oslovovali zmluvných partnerov žalobcu, aby títo ukončili zmluvné súkromnoprávne vzťahy a podieľali
sa na vytváraní a zmene skutočného stavu vo veciach, ktoré potom rozhodujú v rámci preneseného
výkonu štátnej správy.
- 2. zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
Správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, že konanie zastavil z dôvodu podľa ust. § 60 ods. 2

písm. b/ stavebného zákona. Pritom oprel svoje rozhodnutie o námietku vznesenú zo strany druhého
účastníka konania, ktorým bola skutočnosť, že tento podal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti podľa
ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené považoval žalovaný a aj správny orgán prvého
stupňa za dostatočný podklad pre to, aby rozhodol tak, že konanie zastaví z dôvodu podľa ust. § 60
ods. 2 písm. b/ stavebného zákona. Ani jeden zo správnych orgánov nezistil, či iniciované konanie

prebieha, aké otázky s vplyvom na správne konanie sa v ňom riešia, keď sa neriešila len jedna otázka
v podobe zániku/trvania, resp. obnovenia nájomného vzťahu podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ale aj ďalšie otázky, ktoré majú na túto otázku vplyv, a to konkrétne, či druhý účastník
konania vykonal vôbec perfektný úkon, ktorý možno v zmysle platnej právnej úpravy považovať za
návrh na vypratanie podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, či má konajúci súd po podaní

žaloby príslušnosť a právomoc o žalobe konať, či došlo k zmene žaloby počas konania (v skutočnosti
žalobca zmenil žalobu v dôsledku reakcie na prednesenú procesnú obranu podaním zo dňa 11. 05.
2018), či je konanie právoplatne ukončené meritórne alebo iným spôsobom s vplyvom na účinky, ktoré
potom taká žaloba môže vyvolávať v nadväznosti na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. či
žaloba môže byť úspešná s ohľadom na formuláciu petitu. Občianskoprávnu námietku vzniesol druhý

účastník konania, keď spochybnil platnosť predloženej nájomnej zmluvy a skutočnosť obnovenia nájmu
podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že podal žalobu o vypratanie
nehnuteľnosti, ktorú považoval za úkon podľa uvedeného ustanovenia (návrh na vypratanie) a ktorý
mal byť prekážkou obnovenia nájmu. Žalovaný zároveň nezohľadnil fakt, kedy bola pôvodná žiadosť
žalobcu podaná, kto je druhým účastníkom konania a ani fakt, že konanie na súde nie je do dnešného

dňa právoplatne ukončené. Rozhodnutie žalovaného je takto nepreskúmateľné, keď nie je zrejmé, ako
sa vysporiadal so skutočnosťou, že druhý účastník v čase rozhodovania správneho orgánu prvého
stupňa (a aj žalovaného) nebol úspešný vo veci vedenej na súde a konanie sa môže počas jeho trvania
skončiť rôznymi spôsobmi, vrátane jeho zastavenia z rôznych dôvodov. Taktiež nie je zrejmé, ako si
žalovaný preveril/zistil skutočnosť, či sa aj v súčasnosti koná obsahovo o tej istej žalobe, ktorú pôvodne

predložil druhý účastník do správneho konania a či sú účastníkmi tie isté subjekty a rovnako tak aj
v čase rozhodovania žalovaného o skutočnosti, či vlastníkom reklamných stavieb je žalobca. Pritom
žalobca ešte dňa 11. 02. 2019, teda pred vydaním rozhodnutia žalovaného, previedol vlastnícke právo k
reklamným stavbám na právneho nástupcu, ktorým je A. T., nar. XX. XX. XXXX, K. S. XX, XXX XX J. J.,
J. X.. Rozhodnutie žalovaného pritom nebolo doručené žalobcovi ako zástupcovi, ale ako účastníkovi,

čo je zrejmé aj priamo z tohto rozhodnutia, ktoré nereflektuje žiadneho právneho nástupcu, ktorému
pravdepodobne nebolo rozhodnutie doručené vôbec a je zjavné, že hoci mal byť účastníkom konania,
nebol ním a je opomenutým účastníkom konania, ktorý môže podať žalobu podľa ust. § 179 SSP.
Z procesného hľadiska ide o vadu v procesnom postupe, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia
vo vzťahu k žalobcovi, keď sa konalo o právach subjektu, ktoré v čase rozhodovania žalovaného už

neexistovali a/alebo sa konalo so subjektom (§ 97 ods. 1 stavebného zákona), ktorý už nebol účastníkom
konania a naopak nekonalo sa so subjektom, ktorý účastníkom konania mal byť.
- 3. Žalobca zároveň zastával názor, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté aj vadou nesprávneho
právneho posúdenia. Ak žalovaný aplikoval ust. § 137 stavebného zákona tak, že sa ani len nepokúsil
o dohodu medzi účastníkmi, a teda ani nemohol zistiť spoľahlivo skutkový stav z dôvodu, že si urobil o

viacerých občianskoprávnych otázkach názor sám, čo znamená, že nie je možné rozhodnutie považovať
za zákonné. Správny orgán prvého stupňa a po ňom aj žalovaný mali dostatok poznatkov o tom,
že sa medzi účastníkmi vedie spor o občianskoprávnej otázke a to, či je odvolateľ povinný vypratať
pozemok druhého účastníka alebo nie, s ktorou súvisí celý rozsah ďalších otázok, ktoré nepatria doprávomoci správnych orgánov. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na tom, že len samotná skutočnosť,
že žaloba, ktorú podal druhý účastník, bez ohľadu na jej perfektnosť a/alebo dôvodnosť, je postačujúci
poznatok na vyvodenie záveru o tom, že k obnove nájmu nedošlo, pričom takýto postup nie je možné

považovať za správny. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný pochybil, ak nehodnotil opomenutie
správneho orgánu prvého stupňa postupovať podľa ust. § 137 stavebného zákona ako nesprávne
len s poukazom na koncentráciu konania. Uvedený postup predstavuje nesprávnu aplikáciu ust. §
137 stavebného zákona s následkom nezákonnosti rozhodnutia, ktoré je takto poznačené aj vadou
podstatného porušenia ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy. Žalovaný rezignoval na

základnú povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav a zákonne a ústavne konformným spôsobom ho
posúdiť postupom, ktorý mu predpisuje zákon.
- 4. Ďalej žalobca v tejto časti namietal porušenie jeho procesných práv ako účastníka konania,
nakoľko mu postupom správnych orgánov bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Rozhodnutie
nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nespĺňa kvalitatívne podmienky predpokladané
zákonom, nakoľko správne orgány nepostupovali pri zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s

účastníkmi konania, čím bolo zasahované do práva žalobcu na spravodlivé konanie. Namietal najmä
porušenie povinností správneho orgánu podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 správneho poriadku v spojení s ust.
32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, a to povinnosti zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci, náležite
a presvedčivo ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a
postupovať pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje

práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
V závere žaloby opätovne namietal, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s namietanou
predpojatosťou zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa konkrétne z dôvodov, ktoré žalobca
jasne špecifikoval aj v odvolaní.

11. Žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 02. 2019 ako i rozhodnutie Mesta Nitra
zo dňa 23. 11. 2018 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného

12.Žalovanýsakžalobevyjadrilvpodanízodňa22.08.2019areagovalnajednotlivénámietkyžalobcu.

13. K námietke predpojatosti zamestnancov stavebného úradu žalovaný uviedol, že žalobca toto v

priebehu konania nenamietal, a preto sa ani stavebný úrad s touto námietkou nemohol vysporiadať.
Žalobca bol v konaní poučený o tom, do akého termínu je možné uplatňovať námietky, pričom
žiadne neuplatnil a námietku predpojatosti uviedol až v odvolaní. Nakoľko v stavebnom konaní
platí koncentračná zásada, žalovaný prihliadal len na námietky, ktoré boli v určenom termíne
uplatnené, pretože na neskôr podané námietky sa neprihliada. Dôvody, ktoré by nasvedčovali vylúčenie

zamestnancov stavebného úradu bolo potrebné konkretizovať, čo znamená, že nepostačuje len
vyslovenie pochybnosti bez uvedenia relevantných dôvodov. Žalovaný zdôraznil, že účastník konania
má právo kedykoľvek v priebehu konania uplatniť svoje právo v zmysle ust. § 10 správneho poriadku, ale
v predmetnej veci bol toho názoru, že námietka žalobcu má špekulatívny obsah a nie je uvedené, kedy
sa žalobca ako účastník správneho konania dozvedel o dôvode vylúčenia zamestnancov správneho

orgánu, ktorý je špekulatívny. Je absurdné, aby žalobca zistil, že zamestnanci stavebného úradu sú
zamestnancami Mesta Nitra len v deň podania odvolania. Žalobca mohol vedieť a určite vedel, že
zamestnanci stavebného úradu Mesta Nitra, ktorí rozhodujú v správnom konaní sú zamestnancami
druhého účastníka konania Mesta Nitra ako vlastníka pozemku, na ktorom sa stavba nachádza. V
správnom konaní nevzniesol žiadnu námietku, a teda ani námietku predpojatosti, ale urobil tak až v

odvolaní. Z uvedených dôvodov podľa žalovaného nebol žiadny dôvod na to, aby sa o špekulatívnej
námietke bez náležitostí v zmysle zákona vôbec rozhodovalo a rozhodlo.

14. K ďalšej námietke uviedol, že z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že vlastník
pozemku, na ktorom sa nachádza predmetná reklamná stavba, nesúhlasí s tým, aby sa reklamná stavba

naďalej nachádzala na pozemku v jeho vlastníctve. Nájomná zmluva medzi žalobcom a vlastníkom
pozemku Mestom Nitra bola uzavretá na dobu neurčitú, ale dodatkom č. 8 sa zmenila doba nájmu na
dobu určitú do 31. 12. 2017 a vlastník pozemku podal dňa 29. 01. 2018 na Okresný súd Nitra žalobu
o vypratanie nehnuteľnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nepreukázal vlastnícke a ani inéprávo k pozemku, na ktorom sa reklamná stavba nachádza. Žalobca okrem iného v žalobe uviedol,
že dňa 11. 02. 2019, teda ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. 02. 2019, previedol
vlastnícke právo k predmetným stavbám na právneho nástupcu (A. T.), ktorý bol v rozhodnutí opomenutý

ako účastník konania. Žalovaný vychádzal z predloženého spisu, z ktorého je zrejmé, že žalobca bol
stavebníkom (žiadal o zmenu doby trvania reklamnej stavby) a taktiež i odvolateľom (podal odvolanie
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa) a nemal žiadnu vedomosť o prevedení vlastníckeho
práva, pretože mu táto informácia nebola oznámená. Bol toho názoru, že v prvostupňovom konaní
a rozhodnutí nebol porušený procesný postup, konanie bolo vedené v súlade so zákonom a vydané

rozhodnutie je taktiež v súlade so zákonom.

15. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

16. Uznesením č. k. 11S/20/2019-57 zo dňa 04. 12. 2019 správny súd pribral do súdneho konania
vlastníka pozemku - Mesto Nitra ako účastníka administratívneho (stavebného) konania. Pribratý
účastník konania sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, a to napriek výzve súdu zo dňa 26. 02.

2020.

17. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 22. 06. 2020. K tvrdeniu žalovaného o
tom, že počas konania nenamietal predpojatosť zamestnancov, a preto sa s ňou správny orgán prvého
stupňa ani nemohol vysporiadať, žalobca uviedol, že toto tvrdenie nie je celkovo súladné s tým, aký

bol skutkový stav vo vzťahu k týmto skutočnostiam. Skutočnosti, ktoré uviedol žalobca ešte vo svojom
odvolaní, boli známe správnemu orgánu prvého stupňa ako i žalovanému zo všetkých konaní, ktoré
boli začaté pred 29. 09. 2017 (oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania zo dňa
20. 09. 2017), keď žalobca v živých konaniach namietal a pro futuro upozornil na predpojatosť osôb
konajúcich za správny orgán prvého stupňa. Následne zistil aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa týkajú priamo

oprávnenosti niektorých z týchto osôb konať v konaniach stavebného úradu o predlžovaní doby trvania
reklamných stavieb žalobcu, nakoľko z listín predložených spolu s odvolaním vyplývalo organizačné
zaradenie týchto osôb na Útvar hlavného architekta mesta Nitra a nie na stavebný úrad mesta Nitra,
čo bolo potvrdené zoznamom zamestnancov stavebného úradu mesta Nitra, medzi ktorými menované
osoby (U.. W.. D. a A.. X.) nefigurovali, čo bol postup v rozpore s ust. § 117 ods. 3 stavebného

zákona. Zároveň žalobca postupne z iných konaní zisťoval ďalšie a ďalšie typovo rovnaké intervencie do
vlastných súkromnoprávnych vzťahov zo strany osôb konajúcich vo veciach žalobcu za správny orgán
prvého stupňa, a to napriek tomu, že ich organizačné zaradenie je na Útvar hlavného architekta mesta
Nitra a v rozpore s povinnosťou nepredpojatého a nestranného výkonu prenesenej štátnej správy na
správnom orgáne prvého stupňa. V tejto súvislosti žalobca označil číslom a dátumom listy mesta Nitra.

Nie je preto celkom relevantná námietka absencie vznesenia námietky v konaní pred správnym
orgánom prvého stupňa, pretože požiadavky na spravodlivý, nestranný a nepredpojatý výkon činnosti
zo strany správneho orgánu existovali bez ohľadu na to, či formálne bola v konaní vznesená námietka
predpojatosti, na ktorú žalobca poukázal vo svojom odvolaní. Pokiaľ v konaní konali osoby, ktoré

mali byť od počiatku vylúčené a/alebo súčasne osoby, ktoré nespĺňali požiadavky podľa ust. § 117
ods. 3 stavebného zákona, nemožno hovoriť o zákonnom konaní a rozhodnutí správnym orgánom
prvého stupňa a žalovaný uvedené mal riešiť z úradnej povinnosti, najmä pokiaľ predmetné námietky
zazneli v odvolacom konaní a dotknuté osoby mali vedomosť o namietaných skutočnostiam zo
svojej vlastnej úradnej činnosti. Podmienkou nie je formálne oznámenie v konaní, podmienkou je v

skutočnosti vedomosť dotknutých osôb o namietaných skutočnostiach, pričom o týchto skutočnostiach
mali vedomosť menované osoby od 29. 09. 2017. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že žalobca
nešpecifikoval dôvody námietky, pričom v tejto časti svojho vyjadrenia žalobca opätovne označil čísla
a dátumy listov ako aj ich adresáta. Išlo teda o pomerne jasne špecifikované konanie, ktoré spočívalo
v dôkazne podloženom konaní konkrétnych osôb snažiacich sa zasiahnuť do súkromnoprávnych

vzťahov žalobcu mimo svojej kompetencie a mimo správneho konania zasielaním listov so žiadosťami
o ukončenie nájomných vzťahov. Prípady tohto konania v tom čase známe boli označené číselným a
dátumovým označením listov, ktoré boli odosielané z mesta Nitra vyššie uvedenými osobami. Dôvody,
ktoré viedli k namietaniu predpojatosti v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa sú existujúce apodložené a žalovaný sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal. Nie je žiadne zákonné ustanovenie,
ktoré by umožňovalo, aby vo veciach žalobcu rozhodovali osoby, ktoré organizačne nezabezpečujú
činnosť stavebného úradu. Za také osoby nemožno považovať osoby organizačne zaradené na Útvar

hlavného architekta mesta Nitra, teda organizačne zabezpečujúce činnosť tohto útvaru. Pritom práve
pod hlavičkou tohto útvaru boli odosielané listy zmluvným partnerom žalobcu, na ktoré poukázal žalobca
vo svojom odvolaní, so žiadosťami o ukončenie zmluvných vzťahov a tie isté osoby sa potom angažovali
v konaniach vo veciach žalobcu na stavebnom úrade.

Žalobca nie je povinný vyšetrovať a konal vždy s dôverou v nestrannosť, nepredpojatosť a spravodlivosť
konania a pokiaľ sa dozvedel o skutočnostiach tieto kvality vylučujúce, oznamoval to správnemu orgánu
prvého stupňa a/alebo žalovanému podľa štádia konania.

Žalovaný nereagoval priamo na žalobné dôvody prednesené v žalobe. Z podkladov, ktoré sa nachádzali
a administratívnom spise bolo možné vyvodiť len záver, že medzi stranami je spor, resp., že mesto

Nitra sa domáha vypratania pozemku, či odstránenia reklamných stavieb v súdnom konaní a vznieslo
preto námietku. Konanie pred civilným súdom nebolo právoplatne ukončené. Správny orgán prvého
stupňa, ani žalovaný nezabezpečili a neoboznámili sa s obsahom civilného súdneho spisu a ani obranou
žalobcu v konaní a nepostupovali ani podľa ust. § 137 stavebného zákona. Týmto postupom opäť
zaťažili svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a podstatného porušenia

ustanovení pred správnym orgánom, ktoré mali za následok nezákonné rozhodnutie vo veci, keď
správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný nepostupovali podľa procesných ust. § 137 stavebného
zákona. K skutočnosti o prevode vlastníctva reklamných stavieb je potrebné uviesť, že táto skutočnosť
rovnako vyplývala z civilného spisu vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/9/2018
a táto skutočnosť bola takto notifikovaná aj mestu. Samotné konanie žalovaného potvrdzuje len to, že

nekonal v súlade s ust. § 3 ods. 2, 5 správneho poriadku a nerozhodol na základe spoľahlivo zisteného
skutkového stavu, čo svojím dôsledkom len zvýraznilo konanie tej istej kvality správneho orgánu prvého
stupňa.

K argumentácii žalovaného, ktorá sa týka vecne hodnotenia existencie iného práva k pozemku, o

ktorej otázke sa medzi účastníkmi vedie civilný spor, ktorého vyriešenie správne orgán prejudikovali
v rozsahu viacerých otázok, žalobca uviedol, že správne orgány oboch stupňov v tomto nemohli
rozhodnúť správne. Otázky, o ktorých si urobili názor, vyvodili z čiastkových dokladov predložených
do súdneho konania, o ktorých má rozhodovať civilný súd, čo predpokladá stavebný zákon. Žalobca
môže zotrvávať v tejto časti len na svojej argumentácii v žalobe. Správne orgány vyvodzovali nesprávne

skutkové a právne závery z čiastkových podkladov, a to v otázkach, ktoré nepatrilo posudzovať v ich
právomoci, a to naopak, napriek predpísanému postupu podľa ust. § 137 stavebného zákona, pričom
o odstránenie rozporov sa ani len nepokúsili. V civilnom konaní je otázka existencie práva predbežnou
otázkou k rozhodnutiu o dôvodnosti o žalobe o plnenie a zároveň uvedené neznamená nič vo vzťahu
k nesplneniu povinností a nedodržaniu postupu správnych orgánov podľa ust. § 137 stavebného

zákona v prípade sporu o občianskoprávnej otázke a spor vo vecnej rovine zjavne o existencii/
neexistencii nájmu v čase rozhodovania existoval, čo žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa
nevyhodnotili v súlade s obsahom noriem obsiahnutých v ust. § 137 stavebného zákona a ani v súlade
s obsahom administratívneho spisu a/alebo súdneho spisu, ktorý si ani nepripojili. Tvrdenie žalovaného
o nepreukázaní vlastníckeho a ani iného práva žalobcu k predmetnému pozemku, je rezignáciou na

postup predpokladaný podľa ust. § 3 ods. 2, 5 správneho poriadku a ust. § 137 stavebného zákona a
vyvodzovanie neadekvátnych záverov o výsledku sporu v civilnom konaní a otázok v ňom riešených z
ničímnepodloženejdomnienkyžalovanéhoazoskutočnostipodaniažalobyďalšímúčastníkomkonania.
Je zjavné, že vznesením námietky zo strany ďalšieho účastníka vecne vznikol spor o otázke, ktorú
nepatríriešiťsprávnemuorgánuprvéhostupňaaanižalovanému,vecnesariešivcivilnoprávnomkonaní

ako predbežná otázka k otázke oprávnenosti žalobného nároku a prípadný formálny spor o určenie
existencie, či neexistencie práva na súde predpokladal správny postup správnych orgánov podľa ust.
§ 137 stavebného zákona a vyhodnotenie vecnej neexistencie sporu o tejto otázke v konaní vedenom
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/9/2018, čo však správne orgány neskúmali a nehodnotili.
Postup a rozhodnutia správnych orgánov, ktoré opomínajú povinnosti v zmysle ust. § 137 stavebného

zákona, sú nepreskúmateľné a zjavne nepodložené v otázke neexistencie sporu o existencii práva, keď
už len podaná žaloba zo strany ďalšieho účastníka existenciu sporu o tejto občianskoprávnej otázke
predpokladá, keď civilný súd musí skúmať, či došlo k zániku nájmu, resp., či nedošlo k jeho obnove
podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa saneoboznamovali s obsahom civilného spisu o spore medzi účastníkmi v konaní, nemohli spoľahlivo
zistiť skutkový stav a nemohli ani zvoliť správny procesný postup, keď rozhodli tak, že konanie zastavili
a nerozhodovali meritórne a/alebo v nadväznosti na výsledky civilného konania o dôvodnosti žaloby

ďalšieho účastníka konania. Takéto rozhodnutia bezdôvodne prejudikovali rozhodnutie civilného súdu a
vo významnej otázke neexistencie práva boli nepodložené, bez spoľahlivého zistenia skutkového stavu
a preskúmateľných úvah s následkom nezákonného zastavenia konania, ktoré žalovaný potvrdil.

Ako prílohu k svojmu podaniu žalobca predložil oznámenie a výzvu na upustenie od neoprávneného

konania zo dňa 20. 09. 2017, osvedčenie o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu na
zabezpečenie činnosti stavebného úradu, v ktorom je uvedený zoznam odborných referentov a
referentov pre stavebné konania (bez uvedenia dátumu a orgánu, ktorého by sa osvedčenie malo týkať),
listy primátora mesta Nitra zo dňa 27. 04. 2018 a 02. 05. 2018 adresované Úradu Nitrianskeho
samosprávneho kraja v Nitre, výzvy zo dňa 07. 07. 2017 na ukončenie nájomnej zmluvy adresované
Slovenskému vodohospodárskemu podniku, štátny podnik, Banská Štiavnica, výzvu zo dňa 04. 07. 2017

na ukončenie nájomnej zmluvy adresovanú SOŠ potravinárskej v Nitre a výzvu zo dňa 07. 07. 2017 na
ukončenie nájomnej zmluvy adresovanú Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

18. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 02.

2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebola
splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby vec prejednal s nariadením
pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP
rozsudkom zamietol.

Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 11. 11. 2020 pri dodržaní podmienok podľa
ust. § 137 ods. 4 SSP.

19. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinnom do
30. 11. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za

odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 676 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci
alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých

podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje
vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

20. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v

súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a
záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom

konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej

zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa§9ods.1vyššiecitovanéhozákona, zamestnanecsprávnehoorgánujevylúčenýzprejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

Podľa § 10 vyššie citovaného zákona, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti
nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.

Podľa § 11 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie
o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie
nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho

orgánu.
Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania
vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že

zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho
uskutočnenia ďalšieho konania.

Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa

má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.

Podľa § 23 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc

o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií,
zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Podľa§32ods.1,2,3vyššiecitovanéhozákona,správnyorgánjepovinnýzistiťpresneaúplneskutočný

stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z

informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu

dokladovať.
Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické
osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a

rozhodnutie potvrdí.
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a
rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

21. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 04. 2019, teda v čase rozhodovania žalovaného,
reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá
je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo
zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je
šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov.

Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na
a/reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,
b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a
c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 58 ods. 1, 2 stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou
dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti
uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na
určitú dobu aj dobu užívania stavby.
Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods.

1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície,
diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má
k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto
skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

Podľa § 60 ods. 1, 2 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä
dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích
prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný
úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s
podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.

Stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník
a/ nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou,
b/ nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4,
c/ nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1,
d/ neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami územného

rozhodnutia,
e/ vzal žiadosť o stavebné povolenie späť,
f/ začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby

pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

Podľa § 137 ods. 1, 2 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona,
sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych

alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo
spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.
Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej
oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len vpodstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa
povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v
spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie
a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu, 13)

b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a)
c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b)
d/užívaniepozemkualebostavbynazákladekoncesnejzmluvy,zktorejvyplývaprávouskutočniťstavbu
alebo jej zmenu. 13c)

Podľa § 139b ods. 1 písm. f/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú

f/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

22. Podľa § 8 ods. 2 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.
453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, k žiadosti o stavebné
povolenie sa prikladajú
a/ doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k
pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať

zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej,
c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov
štátnej správy a obce.

Podľa § 15 ods. 2 písm. b/, c/ vyššie citovanej vyhlášky, k žiadosti o povolenie informačného, reklamného

a propagačného zariadenia sa pripojí
b/ doklad, ktorým žiadateľ preukazuje vlastnícke alebo iné právo umiestniť na stavbe alebo pozemku
navrhované informačné, reklamné a propagačné zariadenie,
c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov
štátnej správy.

23. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.24. Úlohou správneho súdu bolo na základe žalobných námietok uvedených v podanej žalobe posúdiť
správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa
29. 12. 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby (2 kusy obojstrannej reklamnej stavby typu

„billboard“ s najväčšou plochou reklamnej stavby 5,1 x 2,4 m, umiestnené na parc. č. XXXX/XXX v
katastrálnom území E., popri G. Q.), a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy. K námietkam žalobcu
uvedeným v II. časti žaloby, bod 1. až 4. (III. časť tohto rozsudku) správny súd uvádza, že tieto sa v celej
žalobe opakujú a žalobca v podstate namietal, že žalovaný sa nezaoberal jeho námietkou predpojatosti
proti zamestnancom správneho orgánu prvého stupňa, že nebol dostatočne zistený skutkový stav na

posúdenie veci (správne orgány nezisťovali stav a okolnosti súdneho konania začatého na základe
žaloby, ktorú podalo Mesto Nitra, rozhodnutie nereflektuje skutočnosť, že žalobca ešte pred vydaním
rozhodnutia žalovaného previedol vlastnícke právo k reklamným stavbám na iný subjekt), že správne
orgány sa nepokúsili o dohodu medzi účastníkmi stavebného konania, a teda nepostupovali podľa ust.
§ 137 stavebného zákona a že boli porušené jeho procesné práva ako účastníka konania a bola mu
odňatá možnosť náležite argumentovať.

25. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu v podanej žalobe, obsah administratívneho spisu a kúpnu zmluvu
zo dňa 11. 02. 2019 uzavretú medzi žalobcom ako predávajúcim a A. T. ako kupujúcim (predmetom
ktorej bol predaj tam uvedených reklamných stavieb), ktorú žalobca predložil ako prílohu k žalobe, súd v
prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie správnej žaloby v predmetnej veci, nakoľko

v prípade, ak by žalobca nebol aktívne legitimovaný na jej podanie, jednalo by sa o neodstrániteľný
nedostatok procesnej podmienky súdneho konania a súd by musel takúto žalobu odmietnuť podľa ust.
§ 98 ods. 1 písm. e/ SSP ako žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Žalobná legitimácia je upravená v ust. § 178 SSP a z ods. 1 tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že

pre naplnenie aktívnej žalobnej legitimácie musia byť naplnené tri kumulatívne dané podmienky, a to:
žalobcom musí byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím správneho orgánu ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch. Pri výklade uvedeného ustanovenia treba prihliadať aj na ust. § 2 ods. 2 SSP v spojení s ust. §
3 ods. 2 SSP, ktoré ukrátenie rozširujú aj na intenzitu spočívajúcu v priamom dotknutí na právach, ktoré

de facto vyplýva už zo samotnej účasti v administratívnom konaní. Aktívnu žalobnú legitimáciu nemožno
koncipovať tak, že právo na prístup k súdu sa bude odvíjať od toho, či bol niekto na právach ukrátený
alebo nie. Ku konštatovaniu porušenia, či neporušenia práv, či právom chránených záujmov prichádza
až po uskutočnení samotného konania pred súdom a jeho konkrétnym vyjadrením je až rozhodnutie
vo veci samej. Žalobná legitimácia, resp. právo na prístup k súdu, musia byť založené už samotným

tvrdením o porušení práv, či právom chránených záujmov, a to pre všetky prípady, kedy je dotknutá
právna sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci
a konkrétnemu adresátovi, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. Správny súd neposudzuje
v rámci skúmania aktívnej legitimácie žalobcu len otázku, či úkon správneho orgánu založil, zmenil,
zrušil, či záväzne určil práva a povinnosti žalobcu, ale predovšetkým, či sa podľa tvrdenia žalobcu v

žalobe, negatívne prejavil v jeho právnej sfére. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku v konaní pod sp. zn.
4Sžk/12/2017zodňa16.01.2018konštatoval,žeaktívnažalobnálegitimáciavkonaníosprávnejžalobe
bude daná vždy vtedy, ak s ohľadom na tvrdenie žalobcu v žalobe nie je možné zjavne a jednoznačne
konštatovať, že k zásahu do jeho právnej sféry v žiadnom prípade nemohlo dôjsť.
V predmetnej veci bol žalobca ako právnická osoba a stavebník riadnym účastníkom konania o

zmenu doby trvania reklamnej stavby (stavebného konania) a v priebehu tohto konania, ktoré bolo
ukončené vydaním rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. 02. 2019, žiadnym spôsobom neoznámil, ani
nepreukázal, že reklamné stavby v priebehu konania predal osobe A. T. na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 11. 02. 2019. Žalovaný teda mohol a zároveň musel svoje rozhodnutie vydať len vo vzťahu
k žalobcovi ako k účastníkovi konania, pričom v tomto smere súd nezistil žiadne jeho pochybenie, a

to ani pokiaľ ide o doručovanie, resp. oznamovanie tohto rozhodnutia, nakoľko nebol zistený žiadny
dôvod na oznamovanie tohto rozhodnutia inému subjektu ako žalobcovi. Okrem toho, že žalobca
bol preukázateľne účastníkom stavebného konania, zároveň v žalobe okrem iného tvrdil, že v tomto
konaní (ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia) boli porušené jeho procesné práva a bola mu odňatá
možnosť náležite argumentovať. Z uvedeného podľa názoru súdu možno celkom jednoznačne vyvodiť,

že namietal ukrátenie na svojich procesných právach. Žalobca teda splnil kumulatívne stanovené
podmienky v ust. § 178 ods. 1 SSP a naplnil tak predpoklady pre aktívnu žalobnú legitimáciu v
predmetnom súdnom konaní.Správny súd je toho názoru, že na základe predloženia vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 11. 02.
2019 ako prílohy k správnej žalobe zo dňa 15. 05. 2019 nemožno bez ďalšieho prijať záver o tom, že
žalobca by nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby v predmetnej veci. Pokiaľ takáto zmluva bola

skutočne uzavretá dňa 11. 02. 2019 (teda ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného), bolo povinnosťou
žalobcu túto skutočnosť oznámiť správnemu orgánu spolu s jej predložením. Je vecou žalobcu, že
takto nepostupoval a nemôže potom dôvodne tvrdiť, že žalovaný nereflektoval jeho právneho nástupcu,
nedoručoval mu rozhodnutie a že vlastne konal so subjektom, ktorý v čase jeho rozhodovania už nebol
účastníkom konania, a naopak nekonal so subjektom, ktorý už v tom čase účastníkom konania mal byť.

Žalobcasvojpostupspočívajúcivnepredloženíkúpnejzmluvyžalovanému,aleažsúduspoluspodaním
správnej žaloby ani žiadnym spôsobom nevysvetlil. Predloženie predmetnej kúpnej zmluvy (ktorá mala
byť uzavretá v priebehu odvolacieho správneho konania) v súdnom konaní nemožno považovať za
dôvod na odmietnutie žaloby podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e/ SSP.

K odmietnutiu žaloby podľa uvedeného zákonného ustanovenia by bolo možné pristúpiť v prípade,

ak by bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, čo podľa názoru súdu, s poukazom na vyššie
uvedené zistenia, v predmetnej veci nemožno konštatovať, a preto sa súd zaoberal námietkami žalobcu
(II. časť žaloby, bod 1. až 4.) v podanej žalobe, ku ktorým uvádza nasledovné zistenia vyplývajúce
z predloženého administratívneho spisu a závery, ktoré s poukazom na relevantnú právnu úpravu
(uvedenú v 19. až 23. bode tohto rozsudku) z týchto zistení vyvodil.

26. V súvislosti so žalobcom namietanou predpojatosťou zamestnancov stavebného úradu, o ktorej
podľa jeho tvrdenia nebolo rozhodnuté a ani žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto
námietkou nevysporiadal (žalobný dôvod podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP), správny súd z
administratívneho spisu zistil a konštatuje, že žalobca v správnom (stavebnom) konaní, ktoré sa začalo

dňa 29. 12. 2017 na základe jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, žiadnu námietku
predpojatosti proti zamestnancom stavebného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa nevzniesol.

Oznámenie skutočností nasvedčujúcich vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu má charakter
podania v zmysle ust. § 19 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov, a preto z neho musia byť zrejmé všetky podstatné okolnosti, najmä musia byť
konkretizované skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu zamestnanca. Zákonnými dôvodmi, pre ktoré je
konkrétny zamestnanec vylúčený z prejednávania veci je výlučne jeho pomer k veci, k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom a jeho účasť na konaní v tej istej veci ako zamestnanec správneho
orgánu iného stupňa. Podanie obsahujúce uvedené náležitosti a dôvody sa v administratívnom spise

nenachádza a podanie zo dňa 20. 09. 2017 (oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného
konania, ktoré žalobca predložil súdu ako prílohu svojho vyjadrenia zo dňa 22. 06. 2020), v ktorom
žalobca namietal predpojatosť zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa, bolo doručené tomuto
správnemu orgánu dňa 29. 09. 2017, teda jednoznačne ešte pred začatím správneho konania v tejto
predmetnej veci.

Žalobca až v odvolaní zo dňa 21. 12. 2018 proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 23. 11.
2018 uviedol, že „... sa zamestnanci stavebného úradu mesta Nitra mimo svojej kompetencie snažili
zasahovať do súkromnoprávnych vzťahov našej spoločnosti občianskoprávneho charakteru, ako tomu
bolo v prípadoch listov mesta Nitra resp. konania U.. W.. W. D., či A.. O. X., ktorí sa podieľali spolu

s pôvodným primátorom mesta na rozhodovacej činnosti stavebného úradu.“, pričom zároveň označil
päť týchto listov (uvedením čísla, dátumu, resp. ich adresáta). Ako prílohu svojho vyjadrenia zo dňa
22. 06. 2020 k vyjadreniu žalovaného, žalobca súdu predložil svoje podanie označené ako „oznámenie
a výzva na upustenie od neoprávneného konania“ zo dňa 20. 09. 2017. Súdu je z jeho rozhodovacej
činnosti (napr. sp. zn. 11S/135/2019 vo veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o. proti žalovanému: Okresný úrad

Nitra) známe, že žalobca v podaní zo dňa 20. 09. 2017 adresovanom mestu Nitra ako stavebnému
úradu a označenom ako „oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania“ žiadal, aby bolo
toto podanie považované za námietku predpojatosti „vo všetkých stavebných a/alebo iných konaniach,
ktoré sa týkajú reklamných stavieb vo vlastníctve našej spoločnosti a to najmä avšak nie výlučne v
konaniach vedených na stavebnom úrade mesta Nitra pod nasledujúcimi spisovými značkami:“, ktoré

sú ďalej uvedené. V čase tohto podania žalobcu ešte nebolo začaté stavebné konanie o jeho žiadosti
zo dňa 29. 12. 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby (t. j. konanie v tejto predmetnej veci o
zmenu doby trvania dvoch reklamných stavieb na pozemku parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území
E., popri G. Q.), a teda podanie žalobcu zo dňa 20. 09. 2017 sa predmetnej veci nemohlo žiadnymspôsobom ani týkať. Naviac je tunajšiemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti taktiež známe (konanie
vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/135/2019), že o vznesenej námietke predpojatosti rozhodol príslušný
správny orgán v rozhodnutí č. 16914/2015-015-Re zo dňa 30. 10. 2017 tak, že ju zamietol. Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenia dňa 23. 11. 2017, teda ešte predtým ako sa začalo konanie
v tejto predmetnej veci, t. j. konanie na základe žiadosti žalobcu zo dňa 29. 12. 2017.

Ďalej žalobca ako prílohu svojho vyjadrenia zo dňa 22. 06. 2020 predložil i ďalšie listiny, ktoré
sa v administratívnom spise nenachádzali. Z týchto listín súd zistil, že sa jedná o výzvy zo

dňa 04. 07. 2017, resp. 07. 07. 2017, ktoré zasielalo mesto Nitra, útvar hlavného architekta,
referát urbanizmu a architektúry na ukončenie nájomnej zmluvy (adresované subjektu SLOVENSKÝ
VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Banská Štiavnica, SOŠ potravinárska v Nitre,
SlovenskápoľnohospodárskauniverzitavNitre).Uvedenépodanianesúvisiaspredmetnýmireklamnými
stavbami a boli realizované v júli 2017, teda v čase, keď ešte nebolo začaté konanie o žiadosti žalobcu
zo dňa 29. 12. 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Ďalej žalobca predložil podanie zo dňa

27. 04. 2018 adresované Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja (ktorým primátor mesta Nitra žiadal
uvedený úrad o spoluprácu pri odstraňovaní reklamných stavieb v polohách, ktoré nie sú v súlade so
záväznou časťou územného plánu mesta Nitra a sú umiestnené na pozemkoch vo vlastníctve kraja) a
podanie zo dňa 02. 05. 2018 (ktorým Mesto Nitra, útvar hlavného architekta zasielalo uvedenému úradu
zoznam týchto reklamných stavieb).

V podanej žalobe zo dňa 15. 05. 2019 žalobca žiadnym spôsobom neoznačil námietku predpojatosti,
ktorú by podal v tejto veci proti zamestnancom stavebného úradu a žiadna takáto námietka sa v
predloženom administratívnom spise ani nenachádza, pričom námietka zo dňa 20. 09. 2017 sa tohto
konania (ktoré sa začalo dňa 29. 12. 2017) z vyššie uvedených dôvodov netýka. S poukazom na

uvedené potom ani správny súd nezistil dôvod, aby sa žalovaný námietkou predpojatosti zamestnancov
stavebného úradu osobitne zaoberal, nakoľko žalobca v predmetnej veci žiadnu námietku predpojatosti
nevzniesolajehotvrdenienemáoporuvpredloženomadministratívnomspise,pričomakoužbolovyššie
uvedené, v čase začatia konania v tejto predmetnej veci, bolo už o námietke predpojatosti vznesenej
žalobcom v inom konaní právoplatne rozhodnuté. Naviac žalovaný ako odvolací správny orgán ani nie

je orgánom oprávneným rozhodovať o námietke predpojatosti proti zamestnancom stavebného úradu,
ani v prípade, ak by takáto námietka podaná bola.

Vo vyjadrení zo dňa 22. 06. 2020 žalobca uviedol, že v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa
konali osoby, ktoré okrem toho, že mali byť od začiatku vylúčené, nespĺňali ani požiadavky ust. § 117

ods. 3 stavebného zákona. Tu je potrebné uviesť, že táto námietka bola podaná po uplynutí lehoty na
podanie správnej žaloby a naviac žalobca nie je osobou, ktorá by bola oprávnená posudzovať, kto je
alebo nie je a na základe čoho oprávnený konať za stavebný úrad ako správny orgán prvého stupňa.
V zmysle ust. § 117 ods. 1 stavebného zákona stavebným úradom je obec a pôsobnosť stavebného
úradujeprenesenýmvýkonomštátnejsprávy.Obec(mesto)zabezpečuječinnosťstavebnéhoúradubuď

vlastným odborným aparátom (obecným úradom, mestským úradom), alebo obce môžu spolupracovať
na báze dobrovoľnosti a zriadiť na tento účel spoločný obecný úrad. Podľa ust. 117 ods. 3 stavebného
zákona pre výkon štátnej správy na úseku územného rozhodovania a stavebného poriadku obec
(mesto) zabezpečí personálne obsadenie tak, aby sa tieto činnosti vykonávali v plnej kvalitatívnej miere
zamestnancami, ktorí pri výkone práce preukážu osobitné kvalifikačné predpoklady. Žalobca ako prílohu

vyjadrenia zo dňa 22. 06. 2020 predložil i osvedčenie o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu
na zabezpečenie činnosti stavebného úradu, v ktorom je okrem iného uvedený i zoznam odborných
referentov a referentov pre stavebné konania (bez uvedenia dátumu a orgánu, ktorého by sa osvedčenie
malo týkať), medzi ktorými nefiguruje U.. W.. D. a A.. X., z čoho vyvodil záver, že títo nie sú oprávnení
konať v predmetnej veci.

V súvislosti s týmito tvrdeniami a námietkami žalobcu správny súd uvádza, že organizáciu obecného
úradu, počet zamestnancov a ich pracovné činnosti ustanovuje organizačný poriadok obecného úradu,
ktorý predstavuje interný predpis obce (vnútroorganizačná norma obce) a jeho vydávanie patrí podľa
ust. § 13 ods. 4 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov do

výlučnej kompetencie starostu obce (primátora mesta). Žalobca nie je osobou, ktorá by bola oprávnená
posudzovať pracovné zaradenie zamestnancov Mesta Nitra a ich činnosť, resp. posudzovať, či spĺňajú
alebo nespĺňajú požiadavky kladené na výkon pracovnej činnosti, ktorou boli v zmysle organizačnéhoporiadku poverení. Naviac, ako už bolo vyššie uvedené, táto námietka bola podaná po uplynutí lehoty
na podanej žaloby.

27. Ďalšou námietkou žalobcu v podanej žalobe (časť II. bod 2.) bolo tvrdenie, že zistenie skutkového
stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom v tejto súvislosti poukazoval na konanie
vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/9/2018. Tu je potrebné uviesť, že umiestnenie dvoch
kusov obojstranných reklamných stavieb na pozemku parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území E., popri
G. Q. bolo dočasne povolené rozhodnutím stavebného úradu č. 16908/2015-003-La zo dňa 29. 10.

2015 na obdobie do 31. 12. 2017. Predmetný pozemok mal žalobca ako nájomca (pôvodne U.. P. S. -
NUBIUM) prenajatý od prenajímateľa a vlastníka pozemku (Mesto Nitra) na základe nájomnej zmluvy č.
ST-16/2002 zo dňa 26. 06. 2002 v znení dodatkov č. 1 až 8 na dobu určitú, a to do 31. 12. 2017. Pred
uplynutím tejto doby žalobca v zmysle ust. § 67 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/1976 Zb. alebo
stavebný zákon) požiadal o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Jeho povinnosťou bolo stavebnému

úradu predložiť úplnú žiadosť podľa ust. 58 ods. 1, 2 stavebného zákona, teda okrem iného bolo jeho
povinnosťou preukázať, že je vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená alebo, že má k
pozemku iné právo podľa ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona. Nakoľko žalobca k svojej žiadosti
zo dňa 29. 12. 2017 nepredložil doklady preukazujúce jeho vlastnícke, resp. iné právo k pozemku,
stavebný úrad postupoval v zmysle ust. § 60 ods. 1 stavebného zákona a žalobcu okrem iného vyzval na

predloženie informatívnej kópie listu vlastníctva a dokladu preukazujúceho právo k pozemku, na ktorom
boli umiestnené reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiadal predĺžiť (napr. nájomnú zmluvu) s tým, že
v prípade, ak svoju žiadosť nedoplní, bude konanie zastavené. Následne žalobca predložil výpis z LV č.
XXXX zo dňa 05. 02. 2018 v katastrálnom území E. (z ktorého vyplýva, že vlastníkom pozemku parc. č.
XXXX/XXX je mesto Nitra) a v podaní zo dňa 06. 01. 2018 stavebnému úradu s poukazom na ust. 676

ods. 2 Občianskeho zákonníka oznámil, že nájomná zmluva sa predlžuje zo zákona do 31. 12. 2018.

Následne mesto Nitra ako vlastník predmetného pozemku na základe výzvy v predmetnej veci
stavebnému úradu oznámilo, že platnosť nájomnej zmluvy č. j. ST-16/2002 zo dňa 26. 06. 2002 v znení
dodatkov č. 1 až 8 skončila dňom 31. 12. 2017 a nakoľko žalobca predmetné reklamné zariadenie

neodstránil ani v určenej lehote, mesto Nitra podalo dňa 29. 01. 2018 žalobu zo dňa 18. 01. 2018 na
vypratanie nehnuteľnosti (ktorej kópia sa nachádza v administratívnom spise) a konanie sa vedie pod
sp. zn. 12C/9/2018.

Z vyššie uvedenej nájomnej zmluvy v znení jej dodatkov, uzavretej medzi prenajímateľom - vlastníkom

pozemku (mesto Nitra) a nájomcom (pôvodne U.. P. S. - NUBIUM), predmetom ktorej bol pozemok
parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území E. vyplýva, že táto bola uzavretá na dobu určitú, a to do
31. 12. 2017, pričom nebolo preukázané, že by sa prenajímateľ dohodol s nájomcom inak. Žalobca
ako nájomca užíval predmetný pozemok i po skončení platnosti nájomnej zmluvy, teda po skončení
nájmu, proti čomu podal prenajímateľ dňa 29. 01. 2018 na príslušnom okresnom súde žalobu (návrh) na

vypratanie nehnuteľnosti podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že
nedošlo k obnoveniu nájmu, ako to tvrdil žalobca, ktorý potom nepreukázal, že k pozemku, na ktorom
mal umiestnené dve reklamné stavby, má podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona iné právo, ktoré by
ho oprávňovalo naďalej tieto stavby na predmetnom pozemku udržiavať a podať žiadosť o zmenu doby
trvania reklamnej stavby. V zmysle ust. 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona pod pojmom „iné práva k

pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“
sa podľa povahy prípadu rozumie i užívanie pozemku na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej
kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť
stavbu alebo jej zmenu, ako i práva v zmysle ust. § 139 ods. 1 písm. b/, c/ d/ stavebného zákona. Žalobca
nepreukázal existenciu žiadneho práva v zmysle ust. § 139 ods. 1 písm. a/ až d/ tohto zákona, ktoré by

ho oprávňovalo predmetný pozemok užívať aj po uplynutí doby platnosti nájomnej zmluvy.
Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalobca podal neúplnú žiadosť o
zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorú ani na výzvu stavebného úradu nedoplnil, a preto stavebný
úrad ešte pred posúdením samotnej žiadosti bol povinný konanie zastaviť v zmysle ust. § 60 ods. 2
písm. b/ stavebného zákona, nakoľko žalobca nerešpektoval zákonnú požiadavku stavebného úradu na

doplnenie svojej žiadosti a nepredložil doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom sú umiestnené
predmetné reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiadal predĺžiť. Predložená nájomná zmluva v znení
dodatku č. 8 oprávňovala žalobcu užívať predmetný pozemok iba do 31. 12. 2017. Na túto skutočnosť
bol žalobca vlastníkom pozemku upozornený písomne v oznámení zo dňa 05. 09. 2017 a zároveň bolvyzvaný na odstránenie dočasných reklamných stavieb z pozemku v lehote do 07. 01. 2018, čo žalobca
nerešpektoval a podanie občianskoprávnej žaloby vlastníkom pozemku voči žalobcovi je len dôsledok
jeho správania a nerešpektovania dvojstranných právnych úkonov.

Správne orgány nie sú oprávnené vstupovať do postupov súdu pri posudzovaní dôvodnosti podanej
žaloby zo dňa 18. 01. 2018 o vypratanie nehnuteľnosti a jej perfektnosti ako právneho úkonu, skúmať
právomoc a príslušnosť súdu, resp. okruh účastníkov súdneho konania a možnosť úspešnosti žaloby.
Ich povinnosťou bolo výlučne posudzovať, či žalobca má vlastnícke, resp. iné právo k pozemku, na

ktorom sú umiestnené reklamné stavby, o ktorých zmenu doby trvania žiadal. Vlastnícky vzťah k
pozemkumalstavebnýúradpreukázanývýpisomzLVč.XXXX,skončenienájmupreukazovalanájomná
zmluva v znení dodatkov, vyjadrenie vlastníka ako i skutočnosť, že prenajímateľ a vlastník pozemku
podal ako žalobca proti spoločnosti NUBIUM, s. r. o. ako žalovanému na Okresný súd Nitra žalobu
na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, ktorej bola pridelená sp. zn. 12C/9/2018. Okolnosti súdneho
konania a jeho postup správne orgány nemohli posudzovať ani vyhodnocovať, nakoľko z hľadiska ich

rozhodovania bolo podstatné, že v dôsledku podania žaloby na vypratanie nehnuteľnosti v zákonom
stanovenej lehote nedošlo k obnoveniu nájomného vzťahu a žalobca teda nepreukázal iné právo k
predmetnému pozemku. V procese posudzovania toho, či žalobca i po ukončení platnosti nájomnej
zmluvy, teda po 31. 12. 2017 vie preukázať iné právo k pozemku, na ktorom boli dočasne umiestnené
reklamné stavby a či predložil k tomu relevantné listiny, by bol postup stavebného úradu v zmysle

ust. § 137 stavebného zákona podľa názoru správneho súdu neopodstatnený a neefektívny. V tejto
súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z administratívneho spisu, a to, že mesto
Nitra (prenajímateľ pozemku) ešte pred skončením zmluvne dohodnutej doby nájmu, písomne jasne a
zrozumiteľne upozornilo žalobcu (nájomcu) na skutočnosť, že nebude možné predĺžiť platnosť doterajšej
nájomnej zmluvy na ďalšie obdobie, a to s poukazom na územný plán mesta Nitra. Zmysel správneho

konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť, je daná predmetom
konania. Správne konanie výlučne sleduje, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva, aby
rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v
súlade s hmotným právom. Po zistení, že žalobca po uplynutí doby platnosti nájomnej zmluvy v znení jej
dodatkov č. 1 až 8 nevedel od 01. 01. 2018 preukázať iné právo k predmetnému pozemku a prenajímateľ

akovlastníkpozemkupodalvzákonomstanovenejlehotežalobunavypratanienehnuteľnosti,bolpostup
stavebného úradu správny, dôvodný a zákonu zodpovedajúci, keď zastavil stavebné konanie podľa
ust. § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona (teda z dôvodu, že stavebník nepreukázal požadované
náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa ust. § 58 ods. 2 až 4), pričom bolo jeho povinnosťou
postupovať v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

K námietke, že správne orgány neskúmali, či účastníkmi konania sú tie isté subjekty, resp., či žalobca
(s poukazom na kúpnu zmluvu zo dňa 11. 02. 2019, na základe ktorej žalobca previedol vlastnícke
právo k reklamným stavbám na právneho nástupcu, ktorým je podľa jeho tvrdenia A. T., J. J., J. X.) je
vlastníkom reklamných stavieb, správny súd uvádza, že žalobca v správnom konaní nepredložil žiadne

doklady preukazujúce prevod vlastníckeho práva k predmetným reklamným stavbám na parc. č. XXXX/
XXX v katastrálnom území E.. Kópiu kúpnej zmluvy zo dňa 11. 02. 2019, uzavretú medzi žalobcom ako
predávajúcim a A. T. ako kupujúcim, ktorou mal predávajúci predať kupujúcemu tam uvedené reklamné
stavby, žalobca predložil ako prílohu žaloby v tejto predmetnej veci. V administratívnom spise sa takáto
kúpna zmluva nenachádza a žalobca ani do rozhodnutia žalovaného v predmetnej veci, teda do 19.

02. 2019, jej uzavretie neoznámil, ani nepreukázal, čo znamená, že žalovaný nemal dôvod zaoberať sa
existenciou zmluvy, o ktorej nemal žiadnu vedomosť. Z toho istého dôvodu nemohol konať so subjektom
označenýmakokupujúcivkúpnejzmluvezodňa11.02.2019,atedamuanidoručovaťsvojerozhodnutie
zo dňa 19. 02. 2019. V prípade, ak sa žalobca s poukazom na tvrdené uzavretie kúpnej zmluvy už necítil
byť účastníkom správneho konania, nie je zrejmé, prečo rozhodnutie (ako jemu nepatriace) nevrátil

žalovanému,alepodalprotinemusprávnužalobu.Jeirelevantnétvrdenie,žeprevodreklamnýchstavieb
bol zrejmý už správnemu orgánu prvého stupňa, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená civilnému súdu
vspore,ktorýsamedziúčastníkmikonaniavedie.Ivprípade,akžalobcaoznamovalprevodvlastníckeho
práva k reklamným stavbám v súdnom konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 12C/9/2018 (žalobca: mesto
Nitra proti žalovanému: NUBIUM, s. r. o.), toto nemalo žiadny vplyv na okruh účastníkov predmetného

stavebného konania, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. 02. 2019,
nakoľko v stavebnom konaní žalobca ako jeho účastník prevod vlastníckeho práva a zmenu účastníkov
stavebného konania neoznámil, resp. to z administratívneho spisu nevyplýva. Správny súd v konaní
správneho súdnictva v zásade vykonáva dokazovanie oboznámením sa s obsahom administratívnehospisu, ktorý konfrontuje s dôkazmi označenými žalobcom. Žalobca v priebehu celého správneho konania
neoznamoval prevod vlastníckeho práva, resp. zmenu účastníkov stavebného konania a z tohto zistenia
musel vychádzať i správny súd pri posudzovaní námietky žalobcu spočívajúcej v tom, že žalobou

napadnuté rozhodnutia smerujú proti nemu, hoci už nemal byť účastníkom stavebného konania.

28. K ďalšej námietke žalobcu (II. časť žaloby bod 3.), že stavebný úrad sa nepokúsil o dohodu medzi
účastníkmi a nesprávne aplikoval ust. § 137 stavebného zákona správny súd uvádza, že sa s ňou
čiastočne vysporiadal v predchádzajúcom bode svojho rozsudku. Na doplnenie zdôrazňuje, že v zmysle

uvedeného zákonného ustanovenia sa stavebné úrady, vykonávajúce konanie podľa stavebného
zákona, pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z
vlastníckych alebo iných práv k pozemkom, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo
spolupôsobiacichorgánovštátnejmoci.Vpredmetnejvecivšakstavebnýúradzastavilstavebnékonanie
podľa ust. § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona z dôvodu, že žalobca ako stavebník nepreukázal
požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa ust. § 58 ods. 2 až 4 stavebného zákona a

konkrétne nepreukázal, že je vlastníkom pozemku, na ktorom sú umiestnené reklamné stavby alebo, že
máktomutopozemkuinéprávopodľaust.§139ods.1stavebnéhozákona,ktoréhooprávňujezriadiťna
ňom stavbu. Základným dokladom, ktorý stavebník musí k žiadosti priložiť, je doklad o vlastníctve alebo
inom práve k pozemku. Vlastníctvo k pozemku sa preukazuje výpisom z katastra nehnuteľností a pod
iným právom k pozemku v zmysle ust. § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona sa okrem iného rozumie

napr. užívanie pozemku na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve. Iným
právom môže byť teda aj nájomné právo preukázané nájomnou zmluvou uzavretou podľa Občianskeho
zákonníka (§ 663 a nasl.) medzi prenajímateľom a nájomcom. Z tejto zmluvy však musí jednoznačne
vyplývať, že na prenajatom pozemku môže nájomca postaviť určitú konkrétnu stavbu a musí obsahovať
aj dobu trvania nájmu. V takomto prípade stavba môže byť povolená vždy len na určitú dobu. Tak

tomu bolo i v prípade žalobcu, ktorý mal na základe nájomnej zmluvy zo dňa 26. 06. 2002 v znení jej
dodatkov č. 1 až 8 prenajatý pozemok parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území E. vo vlastníctve mesta
Nitra na dobu určitú do 31. 12. 2017 a podľa rozhodnutia zo dňa 29. 10. 2015 mu stavebný úrad ako
stavebníkovi dočasne povolil umiestnenie dvoch reklamných stavieb na dobu do 31. 12. 2017. Pokiaľ
mal žalobca záujem, aby predmetné reklamné stavby mohli byť umiestnené na pozemku aj po uplynutí

tejto doby, bolo jeho povinnosťou predložiť doklady preukazujúce vlastnícke právo k tomuto pozemku
alebo iné právo k nemu v zmysle ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona, čo žalobca neurobil ani na
základe výzvy stavebného úradu zo dňa 15. 01. 2018. Následne potom stavebný úrad bol oprávnený, ale
i povinný postupovať v zmysle ust. § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona a zastaviť konanie, nakoľko
nepreukázanie požadovaných náležitostí v žiadosti o stavebné povolenie podľa ust. § 58 ods. 2 až 4

(nepreukázanie vlastníckeho alebo iného právo k pozemku, na ktorom boli reklamné stavby zriadené)
je jedným z taxatívne stanovených dôvodov na zastavenie stavebného konania, a to ešte pred vydaním
oznámenia o začatí stavebného konania. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania až keď
preverí úplnosť žiadosti, prípadne ak stavebník žiadosť doplnil, t. j. až vtedy, keď konaniu nebráni
žiadna prekážka, pričom tak musí urobiť do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. V

predmetnej veci nebola žiadosť o zmenu doby trvania stavby úplná z dôvodu, že žalobca nepreukázal
iné právo k pozemku, na ktorom boli zriadené dve reklamné stavby v jeho vlastníctve, a preto stavebný
úrad ani nepristúpil k vydaniu oznámenia o začatí stavebného konania. Z uvedeného potom vyplýva,
že stavebný úrad musel vydať procesné rozhodnutie o zastavení stavebného konania a v merite veci
podanú žiadosť o zmenu doby trvania stavby ani neposudzoval, čo znamená, že sa nemohol zaoberať

ani aplikáciou ust. § 137 stavebného zákona a pokúsiť sa o dohodu medzi vlastníkom pozemku a
žalobcom, čoho sa žalobca v podanej žalobe domáhal. K aplikácii uvedeného zákonného ustanovenia
by podľa názoru súdu bolo možné pristúpiť až v prípade, ak by žalobca predložil úplnú žiadosť o zmenu
doby trvania reklamnej stavby a preukázal by existenciu vlastníckeho alebo iného práva k pozemku, na
ktorom boli reklamné stavby zriadené.

S poukazom na vyššie uvedené potom správny súd námietku žalobcu uvedenú v II. časti žaloby, bod
3. súd posúdil ako nedôvodnú.

29. Za nedôvodnú súd posúdil i námietku žalobcu uvedenú v II. časti, 4. bod žaloby. Nakoľko žiadosť

žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby nebola úplná a žalobca ju nedoplnil ani na základe výzvy
stavebného úradu, v ktorej bolo presne špecifikované, aké doklady má predložiť, stavebný úrad musel
pristúpiť k zastaveniu konania a nevydával oznámenie o začatí stavebného konania, pretože k tomuto
úkonu stavebný úrad v zmysle ust. § 61 ods. 1 staveného zákona pristúpi až v prípade, ak je žiadosťo stavebné povolenie úplná. Stavebný úrad si však splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 33 ods. 2
zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a v podaní
zo dňa 27. 02. 2018 a 14. 08. 2018 žalobcovi oznámil, že zhromaždil rozhodujúce podklady pre svoje

rozhodnutie, s ktorými sa žalobca môže oboznámiť a vyjadriť sa k nim s tým, že v uvedených úradných
hodinách môže i nazrieť do spisu. Žalobca túto možnosť nevyužil, ale v podaní zo dňa 13. 09. 2018
požiadal o vyhotovenie kópie celého spisu, v čom mu bolo vyhovené a kópia administratívneho spisu
bola doručená zástupkyni žalobcu dňa 12. 11. 2018.

V priebehu konania sa žalobca nevyjadril k podkladom rozhodnutia, ktoré mu boli ako súčasť
administratívneho spisu zaslané, pričom o túto možnosť sa sám pripravil a nemôže teda namietať, že
mu bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa vzniesol námietky a pripomienky k priebehu správneho konania a k podkladom
rozhodnutia, pričom žalovaný sa s týmito v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal.

30. Po oboznámení sa s námietkami žalobcu, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný
a súčasťou ktorého je i spis stavebného úradu, ako i s rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 23. 11.
2018 a rozhodnutím žalovaného zo dňa 19. 02. 2019 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola
podaná dôvodne a nebolo možné jej vyhovieť. Za potrebné tiež považuje uviesť, že úlohou správneho
súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale

ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho
konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov.
Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkovýaprávnyzákladrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovprípaduuvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a
dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny
orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z
tohtoaspektujeplnerealizovanéprávoúčastníkanariadneodôvodnenieadministratívnehorozhodnutia,
ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho

rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom
konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v
ňomžalovanývyhodnotilskutočnosti,ktorébolinepochybnezistenéaustálilichprávnyvýznam.Uviedol,
z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k
skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.

S poukazom na uvedené potom správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu
nedôvodná. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď podľa ust. § 60
ods. 2 písm. b/ stavebného zákona zastavil konanie o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej
stavby, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie

podľa ust. § 58 ods. 2 až 4 stavebného zákona, keď nepreukázal, že je vlastníkom pozemku, na
ktorom boli umiestnené jeho dve reklamné stavby, pri ktorých žiadal o zmenu doby ich trvania a taktiež
nepreukázal, že od 01. 01. 2018 má k predmetnému pozemku iné právo podľa ust. § 139 ods. 1
stavebného zákona, ktoré by ho oprávňovalo žiadať o zmenu doby trvania reklamných stavieb. Správne
postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 23. 11. 2018 potvrdil

podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový
stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

31. Preskúmaním tohto rozhodnutia v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba

nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

32. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,nakoľkozosúdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

Mestu Nitra (vlastník predmetného pozemku), ktoré bolo účastníkom stavebného konania a ktoré súd
z toho dôvodu pribral za účastníka súdneho konania, súd náhradu trov konania nepriznal podľa ust. §
169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre tohto účastníka.Správny súd mestu Nitra zaslal žalobu s výzvou na vyjadrenie sa k nej, pričom mesto vyjadrenie
nepodalo. Mestu Nitra súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy
konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 26. 02. 2020, aby sa k podanej

žalobe mesto vyjadrilo s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. §
105 ods. 2 SSP).

33. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.