Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Sunday, November 22, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/82/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619202666
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6619202666.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcov 1/ Y.. M. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX S. - U. a 2/ M.. I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX
XX S. - O. B. obidvoch zastúpených W.. S. V., X. so sídlom H. XXX, XXX XX M., proti žalovanému Y.. B.
S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. C. XXX/X, XXX XX I. - H., zastúpenému W.. Q. M., X. so sídlom

I. XX, XXX XX I., o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 13C/14/2019-208 zo dňa 30. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 30. júla
2020 zamietol žalobu o zriadenie vecného bremena zaťažujúceho K. parcelu číslo XXXX/X, trvalý trávny

porast o výmere XXXXXX m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území I. C. U., zapísanú na Okresnom
úrade M., odbore katastra na liste vlastníctva číslo XXXX, v rozsahu vyznačenom geometrickým
plánom V. - Y.. W. A., so sídlom v M. pod číslom XXXXXXXX - XXX/XXXX, ktorému zodpovedá právo
cesty v prospech vlastníkov stavby rodinného domu číslo súpisné XXXX na J. parcele číslo XXXX,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území I. C. U., zapísanej na Okresnom úrade M., odbore katastra na
liste vlastníctva číslo XXXX (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní

spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v celosti, vo výške ako bude rozhodnuté
vydaným vyšším súdnym úradníkom osobitným uznesením, v lehote troch dní od právoplatnosti
uznesenia (II. výrok). Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že ako bezpodieloví spoluvlastníci okrem
iného stavby rodinného domu súpisné č. XXXX postavenej na pozemku J. parc. č. XXXX užívajú na
prístup k nej cestu vedúcu cez pozemok K. parc. č. XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere XXXXXX
m2, všetko kat. úz. I. C. U., zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu M., katastrálneho odboru vo

výlučnom vlastníctve žalovaného. S užívaním tejto prístupovej cesty nemali žalobcovia ani ich právni
predchodcovia až do prevodu vlastníckeho práva k pozemku na žalovaného nijaký problém. Žalobcovia
existujúcu cestu nechali za účelom dohody o zriadení práva prechodu vymedziť na geometrickom pláne
č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, no k dohode nedošlo. Tvrdili, že inú možnosť prístupu k svojej nehnuteľnosti
ako cez pozemok žalovaného nemajú. Lesná cesta, na ktorú poukazuje žalovaný, je na prístup k domu
ťažko použiteľná. Cesta vyznačená geometrickým plánom je využívaná na príjazd k domu cca 100

rokov, preto je potrebné zvážiť, či právo cesty nevzniklo na základe dobromyseľnej a nerušenej držby. O
náhrade za zriadenie vecného bremena súd rozhodne z vlastnej povinnosti, pokiaľ v priebehu súdneho
konania nedôjde k dohode strán. Žalovaný namietol nenaplnenie zákonných predpokladov zriadenia
vecného bremena v prospech vlastníka stavby. Uviedol, že vytýčenie požadovaného vecného bremena
geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 08.07.2015 nie je realizované od verejnej
prístupovej komunikácie, ale od hranice pozemku žalovaného, ktorý nie je bezprostredne napojený na

verejnú komunikáciu, keďže iba susedí s K. parc. č. XXXX/X o výmere XXXXXX m2, trvalý trávny porast
vedený na LV č. XXXX pre kat. úz. I. C. U. v podielovom spoluvlastníctve S. R. a M. a B. T., ktorá priamenapojenie na verejnú komunikáciu má. Ani k tomuto pozemku žalobcovia zriadené vecné bremeno
nemajú. Namietol, že k stavbe žalobcov vedie iná - lesná cesta, ktorá je v oveľa lepšom stave ako cesta,
cez ktorú žiadajú zriadiť vecné bremeno. Lesná cesta je na verejnú komunikáciu obce napojená riadne.

Ujma, ktorú by utrpel žalovaný zásahom do svojich vlastníckych práv zriadením vecného bremena by
bolavzjavnomnepomeresvýhodouzriadeniaprávacestyprežalobcov.Žalovanýnadobudolvlastníctvo
k pozemku kúpnou zmluvou z 25.05.2015, žalobcovia si dali vypracovať geometrický plán 08.07.2015,
čonastoľujeotázkuexistencieúdajnýchnezhôdžalobcovsožalovaným.Poukázalnazáverykonštantnej
judikatúry o obmedzení vlastníckeho práva vecným bremenom výlučne za náhradu. Považoval za

vylúčené, aby v sporovom konaní súd svojvoľne a bez akého podkladu stanovil z vlastnej povinnosti
výšku náhrady za zriadenie vecného bremena, keďže nemôže rozhodnúť ultra petitum.

1.1 Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností J. parc.
č. XXXX/X o výmere XXXXX m2 - trvalý trávny porast, K. parc. č. XXXX/X o výmere XXXXXX m2 -
trvalý trávny porast, zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu M., katastrálneho odboru pre kat.

úz. I. C. U.. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností J. parc. č. XXXX o výmere
XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie a J. parc. č. XXXX o výmere XXXX m2 - záhrada, ako aj
stavby rodinného domu súp. č. XXXX postavenej na parc. č. XXXX, ktoré sú vedené na LV č. XXXX
Okresného úradu M., katastrálneho odboru pre kat. úz. I. C. U.. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-
XXX/XXXX, vypracovaným V. - Y.. W. A. bola na parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX vyznačená

cesta. Žalobcovia vyzvali žalovaného na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena v podobe
práva prechodu pešo a prejazdu motorovým vozidlo cez pozemok K. parc. č. XXXX/X, trvalý trávny
porast o výmere XXXXXX m2 v kat. úz. I. C. U., zapísaný na Okresnom úrade M., katastrálnom odbore
na LV č. XXXX v rozsahu vyznačenom na uvedenom geometrickom pláne, a to v prospech vlastníkov
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako J. parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria

o výmere XXX m2, J. parc. č. XXXX, záhrada o výmere XXXX m2 a stavby súp. č. XXXX na J. parc.
č. XXXX písomným podaním z 29.04.2019, ku ktorému sa mal žalovaný vyjadriť do 15.05.2019. Z kópií
katastrálnych máp a z ohliadky na mieste samom vyplynulo, že prechod žalobcov k stavbe zapísanej
na LV č. XXXX je možný jedine cez parcely vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XXXX.

1.2 S poukazom na § 151m ods. 1 - 3, § 151o ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) súd prvej
inštancie uviedol, že zriadenie vecného bremena vyžaduje kumulatívne naplnenie troch podmienok: a)
vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť
inak, c) neexistujú okolnosti, ktoré by takéto zriadenie vylučovali (neprimeraný zásah do vlastníckeho
práva povinného z takto zriadeného vecného bremena). Zriadenie vecného bremena na nehnuteľnosti

ako vážny zásah do vlastníckeho práva by malo byť len výnimočným, lebo má dopad na povinného z
vecného bremena v rovine jeho užívacích práv, ale aj v otázke zníženia hodnoty jeho nehnuteľnosti, na
ktorej potom viazne ťarcha. V konaní nebolo sporným vlastníctvo stavby žalobcami 1/ a 2/ ani vlastníctvo
priľahlého pozemku žalovaným, čím je naplnená prvá podmienka zriadenia vecného bremena. Okresný
súd konštatoval, že žalobcovia z technického hľadiska (pod ktoré spadajú otázky spôsobu prístupu,

konkrétnej cesty, výšky nákladov, fyzickej (ne)možnosti dostať sa) nemajú inú možnosť užívania svojej
nehnuteľnosti (zrejme mal na mysli inú možnosť prístupu, pozn. odvolacieho súdu) ako prechodom
cez parcelu vo vlastníctve žalovaného. V poradí druhá podmienka, t.j. či prístup k stavbe nie je možné
zabezpečiť inak však podľa okresného súdu zahŕňa okrem roviny technickej aj možnosť právnu. Pri
skúmaní právnych možností zabezpečenia takéhoto prechodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že

právo prechodu je možné zabezpečiť aj inak, nielen zriadením vecného bremena na nehnuteľnostiach
žalovaného, ktorý v celom konaní deklaroval svoju vôľu právo prechodu žalobcom umožniť, čo aj
fakticky realizuje bez toho, aby žalobcom v prechode bránil. V minulosti vzniknutá zábrana v riadnom
prechádzaní nebola spôsobená žalovaným, ale treťou osobou pri ťažbe dreva. Jednostranné vyhlásenie
žalovaného, že žalobcom umožní právo prechodu je v spojení s jeho konaním podľa názoru súdu

prvej inštancie postačujúce pre splnenie podmienky, že právo prechodu možno zabezpečiť inak než
zriadením vecného bremena. Naviac žalovaný prejavil ochotu, za účelom zriadenia práva prechodu,
prijať obligačný záväzok (nie zriadiť vecné bremeno) a uzatvoriť so žalobcami zmluvu, čím by vo vzťahu
k žalobcom de facto bolo toto právo inštitucionálne zakotvené. Za týchto okolností mal okresný súd
za to, že nie je splnená ani tretia podmienka zriadenia vecného bremena, t.j. sú tu okolnosti, ktoré

vylučujújehozriadenie,pretožebyišlooneprimeranýzásah.Tietookolnostijepotrebnévidieťvmožnosti
zabezpečenia práva prechodu na zmluvnom základe, resp. na základe jednostranného obligačného
záväzku žalovaného. Zriadenie vecného bremena zapísaného na liste vlastníctva žalovaného by bolo
neprimeraným zásahom do jeho vlastníckeho práva. Na druhej strane, ak by žalovaný právo prechoduznemožňoval, resp. ním deklarovanú zmluvu odmietol uzatvoriť, žalobcom zostalo zachované právo
domáhať sa prechodu zriadením vecného bremena pri konštatovaní, že by ho nebolo možné zabezpečiť
inak. Okresný súd preto žalobu zamietol.

1.3 K poukazu žalobcu vo vyjadrení zo dňa 10.08.2019, aby súd prvej inštancie zvážil, či právo cesty tak
ako sa užíva minimálne po tri generácie nevzniklo na základe dobromyseľnej a nerušenej držby podľa
§ 134 a § 151o OZ okresný súd podotkol, že zo strany žalobcu nedošlo k zmene skutkových tvrdení vo
vzťahu k zriadeniu vecného bremena titulom držby ani k zmene žaloby.

1.4 S odkazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) súd prvej
inštancie v konaní úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania od žalobcov 1/, 2/ v
celosti. O výške tejto náhrady súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) C. s. p. s návrhom, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal
žalobcom náhradu trov odvolacieho konania.

2.1 Žalobcovia (ďalej aj „odvolatelia“) uviedli, že ako vlastníci stavby nemajú technicky inú možnosť
prístupu k svojmu domu ako cez pozemky žalovaného, ktoré prakticky stavby žalobcov obkolesujú. Z
rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 1897/2004, publikovaného ako R 32/2006, alebo z rozhodnutia NS ČR
sp. zn. 22Cdo 2317/2004 vyplýva, že cieľom právnej úpravy §-u 151o OZ je dosiahnutie stabilnej úpravy
vzájomných vzťahov vlastníkov nehnuteľností. Žalobcovia sa obrátili na žalovaného s návrhom na

uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena opakovane telefonicky, SMS aj písomne, no bezvýsledne.
Žalovaný zriadenie práva cesty ako vecného práva úplne vylučuje. Ústne a písomne deklaruje len svoju
ochotu nebrániť prechodu cez svoj pozemok, avšak právne nezáväzným spôsobom. Ide o zachovanie
doterajšieho stavu, kedy vlastník priľahlého pozemku prechod a prejazd vlastníkovi stavby len trpí bez
toho, aby vzniklo nejaké právo. Ide teda len o výprosu, ktorá vlastníkom stavby nezakladá žiadne

vymožiteľné právo stabilizujúce vzájomné vzťahy do budúcna. Žalovaný ani raz nevyjadril, akou inou
formou je ochotný umožniť žalobcom prechod cez svoj pozemok ani spôsob, akým sa zaviaže právo
žalobcov rešpektovať (nájomná zmluva, výpožička, záväzok na dobu určitú alebo neurčitú, možnosti
jeho ukončenia, náhrada). Právne nezáväzné vyjadrenia žalovaného mal okresný súd k dispozícii od
začiatku konania, napriek tomu na pojednávaní dňa 29.06.2020 v predbežnom právnom posúdení veci

uviedol, že žalobcovia nemajú inú možnosť prístupu k svojej nehnuteľnosti, od čoho sa v konečnom
rozhodnutí odchýlil. V čase vyhlásenia rozsudku, ktorý pre súd záväzný, právo cesty cez priľahlý
pozemok žalovaného pre žalobcov nevyplývalo z iného právneho dôvodu. K tretej podmienke zriadenia
vecného bremena žalobcovia uviedli, že súd nemá povinnosť zriadiť vecné bremeno iba vtedy, ak by
jeho zriadenie malo za následok obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere

k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby a ktoré by bolo možné označiť ako výkon práv v rozpore s
dobrými mravmi. Takýto nepomer súd prvej inštancie v rozsudku neodôvodnil. Odvolatelia okresnému
súdu aj vytkli, že nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom na preukázanie náhrady za obmedzenie
vlastníckeho práva žalovaného ako deklaroval v uznesení o odročení pojednávania z 26.06.2020.
Odvolatelia zdôraznili, že bez súdneho rozhodnutia je ich právne postavenie neisté, svoju stavbu bez

práva prechodu k nej nemôžu predať. Základnou požiadavkou kupujúceho je zabezpečenie prístupu
ku kupovanej nehnuteľnosti. Ak by žalobcovia resp. kupujúci chceli čerpať hypotekárny úver, banka ho
neposkytne (nezaloží úver záložným právom na nehnuteľnosť, ku ktorej nie je prístup). Žalobcovia sú
teda ohrození vo výkone svojho vlastníckeho práva.

3. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol,
že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správny, náležite odôvodnený. Výklad
žalobcov, podľa ktorého ak vlastník priľahlého pozemku nesúhlasí so zriadením vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez svoj pozemok bez toho, aby kedykoľvek a akokoľvek
vlastníkovi stavby bránil v prístupe k nej, zakladá zákonný nárok vlastníka stavby na zriadenie vecného

bremena, nemá oporu v platnom práve. Občiansky zákonník ale pripúšťa zásah do vlastníckeho práva
iba v zákonom predpísaných a nevyhnutných prípadoch a v nevyhnutnom rozsahu, čo nie je prípad
žalobcov. Žalobcovia síce nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku umožňujúceho prístup k ich stavbe
z verejnej komunikácie, ale prístup k ich stavbe je možný aj inou cestou, aj keď tiež cez pozemokžalovaného. Naplnená nie je tretia hmotnoprávna podmienka zriadenia vecného bremena, teda existujú
okolnosti, ktoré by jeho zriadeniu bránili alebo ho vylučovali (aby nedošlo k neprimeranému zásahu
do vlastníckych práv obmedzovaného vlastníka priľahlého pozemku). Žalobcovia aj žalovaný zhodne

potvrdili, že zo strany žalovaného im nikdy nebolo bránené, aby cez pozemok žalovaného prechádzali k
svojej stavbe, teda chýba akýkoľvek aspekt konania žalovaného určujúci dôvodnosť zriadenia vecného
bremena cez jeho pozemky. Dôvodom na zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 OZ nie
je skutočnosť, že žalovaný nepristúpi k uzatvoreniu zmluvy o zriadení vecného bremena, ak súčasne
doposiaľ nevykonal žiadne úkony smerujúce k obmedzeniu prístupu žalobcov k ich stavbe. Žalobcovia

nikdy nepopreli, že im v prístupe k stavbe bránené nikdy a nijakým spôsobom nebolo. Zdôvodnenie
súdu prvej inštancie (v bode 18 odôvodnenia rozsudku) nezriadenia vecného bremena je plne v súlade
so zákonnými ustanovenia o vecných bremenách a korešponduje s prioritizáciou ochrany vlastníckeho
práva a princípom, že zásah do neho možno realizovať iba v súlade so zákonom, v nevyhnutnej
miere a rozsahu, ak účel, ku ktorému má zásah smerovať, nemožno dosiahnuť inak. Zabezpečenie
prístupu žalobcov k ich stavbe nie je v súlade s účelom, pre ktorý by malo byť obmedzené vlastníckeho

právo žalovaného zriadením vecného bremena - neexistuje žiadna (zákonná, fyzická, psychická ani
iná) prekážka, ktorá by im bránila realizovať ich vlastnícke právo k stavbe v plnom rozsahu. Tvrdil
nepomer medzi zriadením vecného bremena v prospech žalobcov a obmedzením vlastníckeho práva
žalovaného (bez skutkového a právneho dôvodu), keď žalobcovia vo výkone ich vlastníckeho práva k
stavbe obmedzovaní nie sú. Je zrejmé, že obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného v ich prospech

by za daných okolností predstavovalo neoprávnený zásah do jeho vlastníckeho práva, ktorý by bol v
rozpore s dobrými mravmi.

3.1 Žalovaný tiež uviedol, že súd prvej inštancie svoj predbežný právny názor vyjadrený pôvodne zmenil
a nenariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia náhrady za zriadené vecné bremeno, hoci odročil

za týmto účelom pojednávanie. Nariadenie znaleckého dokazovania by bolo nadbytočné, keďže súd
prvej inštancie žalobu zamietol. Navyše žalobcovia takýto dôkaz v konaní nenavrhli vykonať, hoci im
bolo známe, že rozhodnutím súdu sa zriaďuje vecné bremeno iba za náhradu.

3.2 Postoj žalobcov, že bez zriadenia práva cesty nemôžu nehnuteľnosť predať, keďže potenciálny

kupujúci by nedostal hypotekárny úver k stavbe, ku ktorej nie je prístup, preukazuje ich úmysel
nehnuteľnosť scudziť. Dôvodom podania žaloby teda nie je usporiadanie a úprava vlastníckeho práva
žalobcov k stavbe a priľahlým pozemkom, ale úmysel nehnuteľnosť predať tretej osobe. Navrhli
potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie uplatniac si nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

4. Ďalšie vyjadrenia k odvolacom konaní predložené neboli.

5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach

odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 C. s. p.). Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1
C. s. p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b), c) C. s. p.). Dokazovanie,
ktoré je potrebné vykonať, presahuje rámec odvolacieho konania.

6. Vecné bremeno v zmysle § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka obmedzuje vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať.
Vecné bremená, ktoré sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe,
možno zriadiť len k nehnuteľným veciam. Právo, ktoré zodpovedá vecnému bremenu, musí byť, na
rozdiel od záväzkovej roviny, opakovateľnej povahy. Vecné bremeno vzniká zmluvou, závetom alebo

schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, zo zákona a vydržaním. Súd prvej
inštancie správne k poukazu žalobcov smerujúcemu k možnému vydržaniu práva vecného bremena v
podobe práva cesty uviedol, že predmetom konania je zriadenie vecného bremena. Odvolací súd iba
dopĺňa, že rozhodnutie o vydržaní vecného bremena je rozhodnutím deklarujúcim určitý skutkový stav,
rozhodnutie o zriadení vecného bremena je rozhodnutím konštitutívnym.

7. Súd prvej inštancie správne skúmal naplnenie troch zákonom vyžadovaných podmienok (§ 151o
ods. 3 OZ) zriadenia vecného bremena. Naplnenie prvej podmienky sporným nebolo. Pri v poradí
druhej podmienke (právo k stavbe nie je možné zabezpečiť inak ako cestou cez priľahlý pozemok)zákon nerozlišuje medzi technickou a právnou možnosťou prístupu prejazdom (prechodom) cez priľahlý
pozemok. Žalobcovia sa žalobou domáhali zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu, nie napr.
nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena alebo na

záväzok v podobe napr. nájmu pozemku. Prejavili teda úmysel nastaviť trvalý právny pomer vo vzťahu k
ceste cez pozemok vo vlastníctve žalovaného s vecnoprávnymi účinkami. Ako konštatoval Najvyšší súd
Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 22Cdo 2317/2004, zriadenie vecného bremena je opodstatnené aj
vtedy, ak právo cesty nevyplýva z iného právneho dôvodu, alebo ak ide o výprosu. V čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, ktorý je pre súdne rozhodnutie v zmysle § 217 ods. 1 C. s. p. rozhodujúci,

žalobcovia právo cesty cez pozemok žalovaného obligačne ani vecnoprávne zabezpečené nemali, hoci
ich prechod a prejazd cez svoj pozemok žalovaný toleroval. Žalobcovia pritom žalovaného pred podaním
žaloby minimálne raz písomne oslovili s požiadavkou riešiť ich právo cesty k ich nehnuteľnostiam formou
vecného bremena, čo žalovaný neakceptoval. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalovaný
žalobcom reálne nebránil prechádzať cez jeho pozemok a deklaroval aj vôľu umožniť žalobcom prístup
k ich stavbe cez jeho pozemok právne relevantným spôsobom, avšak iba slovne. Žalobcovia teda

v čase vydania rozsudku okresným súdom nemali reálne prístup k ich stavbe cez priľahlé pozemky
zabezpečený ani obligačne ani vecnoprávne.

8. Pokiaľ medzičasom medzi stranami sporu nedošlo k dohode o realizácii práva cesty žalobcov cez
pozemok žalovaného, potom bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vykonať dokazovanie

týkajúce sa predmetu sporu vymedzeného žalobcami vrátane dokazovania týkajúceho sa odplaty za
zriadenie vecného bremena v prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe jeho zriadenia.

9. Okresnýsúdbudevenovaťnáležitúpozornosťriadnemuoznačovaniunehnuteľnostíúdajmizkatastra
nehnuteľností (parcelné číslo, údaj o zápise v registri E alebo C, o výmere, druhu, označeniu listu

vlastníctva, na ktorom je nehnuteľnosť zapísaná), aj náležitému označeniu orgánu štátnej správy, ktorý
list vlastníctva vedie (príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, nie odbor katastra).

10. V novom konaní súd prvej inštancie rozhodne o trovách celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C. s. p.).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posl. veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posl. veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).