Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419203639
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6419203639.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.
Janky Benkovičovej a Mgr. Martin Štubniaka, v spore žalobcov
L. Y.všetci zastúpení Výborom Pozemkového spoločenstva - Urbársky a zemiansky spolok Tekovská
Breznica, všetci právne zastúpení JUDr. Ján Čarnogurský, advokát so sídlom Grösslingová 6-8, 811 09
Bratislava, proti žalovaným

1/ Roľnícke družstvo Tekovské Nemce, Hronský Beňadik, IČO: 00 210 552,
2/ Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420,
3/ VY.žalovaní 3/ až 89/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817
15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
18C/3/2020-175 z 12. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 12.
02. 2020 konanie voči žalobcom 21/, 32/, 57/, 96/, 138/, 169/, 174/, 177/, 235/, 244/, 245/, 246/, 247/,
249/, 250/, 251/, 252/, 253/, 255/, 256/, 257/, 258/, 267/, 272/ 284/, 298/, 307/ a voči žalovanému 29/
zastavil (I. výrok) a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (II. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobcovia sa podaným návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia podaného počas sporu o neplatnosť záložných zmlúv, domáhali
uloženiapovinnostižalovanému1/zakázaťpreviesťalebozaťažiťakýmkoľvekspôsobomsvojmajetkový
podiel na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX P., 3695, 3696, 3787, 3874, 3888, 3B.v kat. úz.
Tekovská BrXXXX,na LV č. XXXX, XXXX, XXXX v kat. úz. Brehy, až do ukončenia konania vedeného

Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/17/2019, v ktorom sa rieši otázka vlastníctva častí
pozemkov.

3. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 61, § 161 ods. 1, § 228 ods. 1, 2, § 324 ods. 1, § 325
ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328, § 329 ods. 1, veta prvá, ods. 2, 3, Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 39 ods. 1 zákona

č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, v
znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,katastrálny zákon“). Predovšetkým skúmal splnenie procesných
podmienok, medzi ktoré patrí aj procesná subjektivita strán sporu, na ktorú musí prihliadnuť z úradnej
povinnosti počas celého konania. Pri skúmaní procesnej subjektivity žalobcov a žalovaných lustráciou
v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, resp. z uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.
5D/36/2019, Dnot 91/2019 zo dňa 19. 08. 2019 zistil, že žalobcovia 21/, 32/, 57/, 96/, 138/, 169/, 174/,

177/, 235/, 244/, 245/, 246/, 247/, 249/, 250/, 251/, 252/, 253/, 255/, 256/, 257/, 258/, 267/, 272/ 284/,
298/, 307/ a žalovaný 29/ zomreli pred začatím sporu v danej veci (t. j. pred dňom 30. 10. 2019), pretodňom ich smrti stratili procesnú subjektivitu. Preto podľa § 62 CSP konanie voči žalobcom 21/, 32/, 57/,
96/, 138/, 169/, 174/, 177/, 235/, 244/, 245/, 246/, 247/, 249/, 250/, 251/, 252/, 253/, 255/, 256/, 257/, 258/,
267/, 272/ 284/, 298/, 307/ a voči žalovanému 29/ zastavil. Vo vzťahu k žalovanému 29/ navyše uviedol,

že v jeho prípade nejde o neznámeho vlastníka, ktorého by zastupoval Slovenský pozemkový fond
podľa § 8 ods. 1 písm. c), d), v spojení s § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ale o známeho vlastníka,
označeného na LV č. 3488 pre kat. úz. Tekovská Breznica pod B 202 menom, priezviskom, rodným
priezviskom, dátumom narodenia, dátumom úmrtia a bydliskom. Ďalej konštatoval nepreukázanie

dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto podľa § 328 ods. 1 CSP návrh na
nariadene neodkladného opatrenia zamietol. Vo vzťahu k žalovaným 3/ až 98/ sa žalobcovia návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia (ani z opatrnosti) ničoho nedomáhali, preto aj v uvedenej časti
považoval návrh za nedôvodný (pozn. vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobcovia návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatrenianepodali).Považovalzapredčasnéanepodloženétvrdenie,ženárokuplatnený
žalobou o určenie vlastníckeho práva, je očividne vylúčený, pričom žalobcami tvrdený skutkový stav veci

bude predmetom skúmania a právneho posudzovania až vo veci samej. Preto považoval podmienku
pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie žalobou uplatneného nároku za danú. Potreba
osvedčenia reálneho nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy práva žalobcov tým, že by žalovaný
1/ dotknuté pozemky, resp. spoluvlastnícke podiely k nim, scudzil alebo ich zaťažil v prospech tretích
osôb osvedčená nebola, pretože pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je postačujúci len názor či

úvaha žalobcov, že žalovaný 1/ uzavrie záložné zmluvy aj na ďalšie pozemky, na ktoré si robí nárok na
základe zápisu na LV, pričom žalobcovia ani netvrdili a logicky teda ani nemohli osvedčiť, že žalovaný 1/
prejavil akýkoľvek zámer alebo úmysel disponovať s dotknutými nehnuteľnosťami. Ničím nepodložené
tvrdenie žalobcov, resp. iba samotná domnienka ohrozenia práva, nie je dostatočným osvedčením
okolnosti významnej pre dočasnú úpravu pomerov a nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie

neodkladného opatrenia. Ani podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva bez ďalšieho nezakladá
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia o zákaze nakladať s nehnuteľnosťami, ktorých sa určenie
vlastníckeho práva týka, pretože musí k tomu pristúpiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,
ktoré v posudzovanej veci žalobcovia neosvedčili. Vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom žalovaného
1/ k pozemkom zapísaných na LV č. XXXX, č. XXXX v kat. úz. Tekovská Breznica, ktoré už sú zaťažené

záložným právom v prospech žalovaného 2/, konštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia v
uvedenej časti by bolo v rozpore s jeho preventívnou funkciou a funkciou prostriedku regulujúceho
právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní, keďže vzhľadom na už existujúci zápis záložného práva k
dotknutým spoluvlastníckym podielom vo vlastníctve žalovaného 1/ v prospech žalovaného 2/ (banky) je
nízka pravdepodobnosť, že by žalovaný 1/ spoluvlastnícke podiely opätovne zaťažil záložným právom,

resp. že by ich scudzil, pričom žalobcovia eventualitu takéhoto konania žalovaného 1/ netvrdili a ani
nijakými dôkazmi neosvedčili. Z LV č. P.3, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre kat.
úz. B. Breznica a LV č. 4P.XXXX, XXXX pre kat. úz. Brehy je zrejmé, že pri žalovanom 1/ je na každom
z LV napísaná poznámka „Žaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podaná na Okresnom súde
v Žiari nad Hronom pod č. konania 5C/17/2019 dňa 16. 09. 2019 - P 124/2019 - Pvz 129/2019, preto

realizácia poznámky v katastri nehnuteľností na návrh žalobcov o prebiehajúcom súdnom konaní o
určenie vlastníckeho práva k dotknutým spoluvlastníckym podielom (aktuálne vedenom na Okresnom
súde Zvolen pod sp. zn. 17C/40/2019), zabezpečujúca záväznosť budúceho súdneho rozhodnutia
vo veci samej o určenie vlastníckeho práva okrem strán konania aj pre účastníkov zmluvy, ktorej
predmetom by prípadne bolo vecné právo k dotknutej nehnuteľnosti, resp. nehnuteľnostiam alebo k ich

spoluvlastníckym podielom, poskytuje dostatočnú ochranu právam žalobcov.

4. O trovách prvoinštančného konania okresný súd nerozhodoval s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP,
pretože žalobcovia spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (a okrem žaloby o určenie
vlastníctva) podali aj žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. podali aj žalobu

vo veci samej, a preto o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie a navrhli, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu vyhovie. Namietali, že I. výrok
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie proti označeným stranám zastavené, je v rozpore

s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 Co/208/2018, zo dňa 21. 11. 2018. Poukázali
na nepredloženie dedičských rozhodnutí dedičmi členov uvedených v zozname, pričom súdu predložili
zoznam členov vyplývajúci z ich zoznamu a preto postupovali podľa zákona. Pri množstve členov
niektorí členovia zomierajú, výbor mení zoznam členov až keď dedičia predložia dedičské rozhodnutiaa nemá povinnosť z vlastnej iniciatívy tieto rozhodnutia zadovažovať. Nestotožnili sa so záverom súdu
prvej inštancie o zabezpečení ich práv k nehnuteľnostiam zápisom poznámky v katastri nehnuteľností,
pretože nemajú záruku vedomosti o prípadnej dobrovoľnej dražbe a ich právo na napadnutie dražby by

preto mohlo zaniknúť. Samotná poznámka nebráni dražobníkovi vykonať dražbu, preto nemajú záruku,
že ich žalovaný 1/ nepripraví o vlastníctvo bez nariadeného neodkladného opatrenia. Poukázali na
uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6 C/31/2011, ktorý rozhodol opačne v podobnej
veci. Nesúhlasili ani s argumentáciou okresného súdu, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. 2563, 3694,
3695, 3787, 3874, 388, 3696 v kat. úz. Tekovská Breznica a na LV č. XXXX, XXXX, XXXX v kat. úz.

Brehy, netvoria spoločnú nehnuteľnosť, pretože zápis predmetných nehnuteľností vychádza z PKV č.
2 a Pozemkové spoločenstvo urbarialistov a želiarov obce Tekovská Breznica bol založený ešte v 19.
Storočí, riadil sa vtedajším zákonným článkom XIX/XXXX, preto sa nehnuteľnosti zapísané v PKV č.
2 stali spoločnou nehnuteľnosťou. Len počas ROEP došlo k nesprávnemu zápisu vlastníctva, preto ho
musia uplatňovať v súdnom konaní.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami §
379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie
prvoinštančného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým uznesením súdu prvej inštancie
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade
s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým

spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 234 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 220 ods. 2 CSP.

10. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

11. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

12. Stranou sporu môže byť len ten subjekt práva, ktorý vo sfére hmotného disponuje spôsobilosťou
na práva a povinnosti. V prípade, ak strana nedisponovala procesnou subjektivitou od začiatku sporu,

ide o neodstrániteľnú vadu konania s obligatórnym následkom zastavenia konania. Ak stranu sporu
tvorí fyzická osoba, strata jej procesnej subjektivity je zároveň stratou spôsobilosti na práva a povinnosti
(právnej subjektivity). Pokiaľ strata procesnej subjektivity nastala pred začatím konania, vedie táto
skutočnosť vždy k zastaveniu konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ECdo/7/2018, zo dňa
18. 07. 2018).

13. V danej veci je potrebné vychádzať z označenia strán sporu v žalobe a v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, v ktorom za žalobcu boli označení jednotliví členovia spoločenstva, pričom
výbor spoločenstva bol uvedený iba ako ich zástupca. Z uvedeného možno preto správne vyvodiť záver
tak, ako ho učinil aj súd prvej inštancie, že žalobcovia 21/, 32/, 57/, 96/, 138/, 169/, 174/, 177/, 235/, 244/,

245/, 246/, 247/, 249/, 250/, 251/, 252/, 253/, 255/, 256/, 257/, 258/, 267/, 272/ 284/, 298/, 307/ a žalovaný
29/ boli označení za stranu sporu. Nakoľko súd prvej inštancie zistil, že títo sú mŕtvi, v čase podania
žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už nemali spôsobilosť mať práva a povinnosti
a procesná subjektivita zanikla ich smrťou, nebolo možné s nimi konať ako so stranou sporu a správne
pre nedostatok procesnej subjektivity, okresný súd konanie voči nim zastavil podľa § 62 CSP.

14. Pokiaľ ide o poukaz odvolateľov rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16
Co/208/2018 - 232 vo veci určenia vlastníckeho práva, k uvedenému odvolací súd dodáva, že išlo o
odlišnúsituáciu,pretoževuvedenomkonanínastranežalobcubolooznačenépozemkovéspoločenstvo,ako zákonný zástupca jednotlivých členov s tým, že výbor ako štatutárny a výkonný orgán spoločenstva
koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy a zastupuje členov spoločenstva
podľa § 16 ods. 2 písm. a), c) zák. č. 97/2013 Z. z.. a v tomto konaní sú stranami sporu jednotliví členovia

pozemkového spoločenstva, ktorí musia mať ako bolo vyššie uvedené procesnú subjektivitu.

15. Správne súd prvej inštancie uviedol tiež, že žalovaný 29/ nie je neznámy vlastník, navyše na LV č.
XXXX je uvedené úmrtie tejto strany sporu, ktorú skutočnosť uviedol aj žalobca v návrhu.

16. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie proti žalobcom uvedeným v I.. výroku
napadnutého rozhodnutia a žalovanému 29/ zastavil.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

20. Neodkladným opatrením môže súd strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo
právami [§ 325 ods. 2 písm. c) CSP], niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala [§ 325
ods. 2 písm. d) CSP].

21. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou
funkcioujebezodkladneupraviťpomerystrán,aleboakjeobava,žeexekúciabudeohrozená(§325ods.
1 CSP), pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený.
Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je
tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v

prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších
skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť
takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému
následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými
obtiažami.

22. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdom prvej inštancie. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci,
v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa
posudzuje podľa náležitostí jeho návrhu. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú

z návrhu. Aby mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ
osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia
exekúcie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení hovoríme o osvedčovaní tvrdených skutočností.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce
jeho meritórne vybavenie. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený
a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a

odôvodnených prípadov. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní
vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobcovia voči žalovanému 1/ domáhajú
nariadenia neodkladného opatrenia počas sporu (konania) do právoplatného ukončenia konania o

určenie vlastníckeho práva, vedeného na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 17C/40/2019, t. j. do
právoplatného ukončenia konania vo veci samej.24. K uvedenému odvolací súd uvádza, že predmetom konania vo veci samej vedeného na
prvoinštančnom súde je neplatnosť záložných zmlúv (petit žaloby), pričom žalobcovia sa domáhali
nariadenia neodkladného opatrenia do skončenia konania o určenie vlastníckeho práva, aktuálne

vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. 17C/40/2019 z dôvodu prikázania veci (pôvodne vedenom
na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/17/2019). Preto predmetný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podaný počas sporu o neplatnosť záložných zmlúv je bez väzby s týmto
konaním a návrh mali žalobcovia podať v konaní o určenie vlastníckeho práva.

25. V posudzovanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny
základ) predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnili len tým, že žalovaný 1/ spochybňuje ich vlastníctvo k časti
spoločným nehnuteľnostiam, svoje údajné podiely založil v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej
banky, preto hrozí, že ak založené pozemky dá do exekučného konania, uvedeným spôsobom by
natrvalo prišli o im patriaci majetok a preto majú obavu, že žalovaný 1/ uzavrie podobné zmluvy aj na

ďalšie pozemky.

26. Odvolací súd tak ako súd prvej inštancie udáva, že obava žalobcov vzhľadom na vykonanie
poznámky o prebiehajúcom konaní o určenie vlastníckeho práva poskytuje dostatočnú ochranu
žalobcom, ktorí sa domáhajú vlastníckeho práva.

27.Pokiaľideodôvodžalobcovprenariadenieneodkladnéhoopatreniaspočívajúcivobave,žežalovaný
1/ uzavrie podobné zmluvy aj na ďalšie nehnuteľnosti, správne súd prvej inštancie konštatoval, že
eventualitu takéhoto konania žalobcovia neosvedčili, netvrdili, pričom ide len o ich ničím nepreukázanú
obavu.

28. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou odvolací súd konštatuje, že žalobcovia neuviedli a
neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce záver pre uloženie povinnosti žalovanému 1/ zakázať previesť,
zaťažiť akýmkoľvek spôsobom svoj majetkový podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX nachádzajúcich sa v kat. území Tekovská Breznica
a na LV č. XXXX, XXXX, XXXX v kat. území Brehy.

29. Preto odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako uznesenie prvoinštančného súdu v oboch jeho
výrokoch, teda vo výroku o zastavení konania (I. výrok) a vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (II. výrok), podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdiť.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).