Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 22, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119402988
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119402988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739,
proti žalovanému: L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. L. XXX, XXX XX Q. Q., o zaplatenie sumy
3.062,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
9Csp/46/2020-85 zo dňa 04.12.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (prvá výroková veta) a žalovanému
nepriznal voči žalobcovi náhradu trov konania (druhá výroková veta).
1.1. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.062,17
Eur spolu s príslušenstvom, a to titulom zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvoril jeho
právny predchodca Tatra banka, a.s., so žalovaným dňa 12.05.2016. K vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru došlo ku dňu 01.03.2017 v dôsledku neplnenia si povinností, vyplývajúcich zo zmluvy dlžníkom.

Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca doložil k žalobe listinu označenú ako „Posledná výzva na
zaplatenie“ zo dňa 06.02.2017 a „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 02.03.2017.
1.2. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd konštatoval, že žalovaná suma predstavuje
nedoplatok z uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Žalobca svoju vecnú legitimáciu odvodzoval od zmluvy o
postúpení pohľadávok, ktorú uzatvoril so spoločnosťou Tatra banka, a.s. dňa 12.12.2017. Súd prvej
inštancie konštatoval aj, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by výzvu pred zosplatnením ako
aj samotné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovanému doručil.

1.3. Vychádzajúc z ustanovení §53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), §92 ods. 8 zákona č. 483/2011 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon
o bankách“) a §17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“) okresný súd
ustálil, že predmetom konania bolo plnenie z titulu pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru. Táto
mala byť postúpená na žalobcu, preto súd z úradnej povinnosti skúmal, či je daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu, keďže mala byť postúpená z bankového na nebankový subjekt.

1.4. V zmysle ustanovenia §17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je jednou z podmienok
postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru.
Z predloženej zmluvy o úvere mal súd prvej inštancie za preukázané, že termín konečnej splatnostibol dojednaný na deň 20.06.2022. Z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že pred postúpením
pohľadávky malo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti, avšak žalobca nepredložil žiaden dôkaz o
tom, že by sa výzva pred zosplatnením ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru

dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel súd prvej inštancie k
záveru, že k účinnému zosplatneniu, a teda ani k platnému postúpeniu v zmysle §92 ods. 8 zákona
o bankách nedošlo. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu vyhodnotil
okresný súd s poukazom na ustanovenie §39 Občianskeho zákonníka za neplatné pre rozpor so
zákonom a konštatoval, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, v dôsledku čoho žalobu v celom

rozsahu zamietol.
1.5. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle §266 ods. 1, §255 a §257 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a keďže úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli,
nárok na ich náhradu mu nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie; navrhol,

abyodvolacísúdzmenilnapadnutýrozsudoktak,žežalobevyhovie,resp.abyrozsudokokresnéhosúdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
2.1. Žalovaný bol pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru vyzývaný k úhrade omeškaných splátok
úveru a postupcom bol upozornený na možnosť uplatnenia práva podľa §565 Občianskeho zákonníka,
čo žalovaný v konaní nerozporoval a ktoré tvrdenia mal potom súd prvej inštancie považovať za
nesporné. K riadnemu zosplatneniu úveru došlo, čo žalobca v konaní preukázal a predmetné výzvy boli

žalovanému riadne doručené, preto nie sú správne právne závery súdu prvej inštancie, že postúpenie
pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle §39 Občianskeho zákonníka.
2.2. Poukázal na ustanovenie §150 ods. 1, §151 ods. 1 ako aj na §295 C.s.p. s tým, že výzva
zo dňa 06.02.2017 ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 02.03.2017
boli žalovanému riadne doručené a žalovaný tieto skutočnosti nespochybnil. Na pojednávanie dňa

04.12.2020 sa žalovaný nedostavil a v konaní bol pasívny, čo má viesť k rýchlej strate sporu. Strany
sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce
sa sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má
za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany
alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany. Keďže žalovaný skutkové

tvrdenia žalobcu žiadnym kvalifikovaným spôsobom nepoprel, je v zmysle §151 ods. 1 C.s.p. vylúčený
akýkoľvek iný výklad než ten, že skutkové tvrdenia žalobcu sú nesporné. Poukázal na rozhodnutia
odvolacích súdov SR, v zmysle ktorých má za to, že súd prvej inštancie favorizoval žalovaného, čím
prekročil svoje právomoci a porušil základnú zásadu nezávislosti a nestrannosti súdu, keď namiesto
strany sporu rozporoval skutkové tvrdenia žalobcu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu §380 ods.
1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v

zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods.1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo konštatuje, že okresný súd
dostatočne zistil skutkový stav, na základe ktorého dospel ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré

aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§387 ods. 1 C.s.p.) a v súlade s §387 ods. 2
C.s.p. naň v podrobnostiach odkazuje, pretože je dostatočne zreteľné i zrozumiteľné a spĺňa zákonnékritériá odôvodnenia, uvedené v ustanovení §220 ods. 2 C.s.p. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní.

7. Okresný súd napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní, že žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný na vymáhanie uplatnenej pohľadávky. Ustálil, že postúpenie pohľadávky z právneho
predchodcu žalobcu na samotného žalobcu je v zmysle §39 Občianskeho zákonníka neplatné pre rozpor
so zákonom, pretože neboli splnené podmienky postúpenia pohľadávky v zmysle §17 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch, keďže pohľadávka nebola v čase postúpenia splatná v zmysle §53 ods. 9 v

spojenís§565Občianskehozákonníkaazároveň nebolisplnenépodmienkyprepostúpeniepohľadávky
v zmysle ustanovenia §92 ods. 8 zákona o bankách.
7.1. Odvolací súd v súvislosti s vecnou legitimáciou poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa
pod pojmom aktívna vecná legitimácia rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu
z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní. Skúmanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia

tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
skúma vecnú legitimáciu vždy, a to aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu
nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu žaloby, pretože
tento nedostatok znamená, že strana sporu nie je nositeľom uplatneného práva.

8. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok, vyžadovaných zákonom pre postúpenie pohľadávky, keď nepredložil súdu žiaden dôkaz,
preukazujúci doručenie výzvy v zmysle §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru do sféry dispozície žalovaného. Nedodržanie zákonom stanoveného
postupu znamená, že veriteľ využil právo na zosplatnenie pohľadávky v rozpore so zákonom a na

takého zosplatnenie nemožno prihliadať. Následkom neplatného zosplatnenia pohľadávky je potom s
poukazom na ustanovenie §17 zákona o spotrebiteľských úveroch konštatovanie o neplatnom postúpení
pohľadávky na žalobcu.

9. Odvolacia námietka žalobcu, že jeho skutkové tvrdenia o doručení výzvy na zaplatenie omeškaných

splátok žalovaný nepoprel, a preto je potrebné považovať ich za nesporné, odvolací súd opakovane
uvádza, že súd skúma vecnú legitimáciu vždy, a teda aj bez návrhu. Strana sporu má povinnosť tvrdenia
a dôkaznú povinnosť; následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v
podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Ak bol súd
prvej inštancie oprávnený ex offo skúmať vecnú legitimáciu strán sporu, bolo na žalobcovi, aby splnenie

podmienky aktívnej vecnej legitimácie nielen tvrdil, ale aj preukázal, najmä ak tvrdí, že výzvu podľa
ustanovenia §53 ods. 9 OZ jeho právny predchodca žalovanému doručil.
9.1. Aj námietka žalobcu v odvolaní o procesnej pasivite žalovaného, majúca za následok nesprávny
postup súdu v rozpore s ustanoveniami §150 a §151 C.s.p., je nedôvodná. Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení sp.zn. I. ÚS 246/2019 zo dňa 11.06.2019 uviedol, že „pasivita žalovaného v

konaní nemôže mať za následok (aplikáciou §151 ods. 1 a 2 C.s.p.) povinnosť všeobecného súdu
priznať akýkoľvek uplatnený nárok.“ Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej
povinnosti poprieť tvrdenia žalobcu, ak samotný žalobca zanedbal svoju povinnosť tvrdenia, resp.
dôkaznú povinnosť, ktorá je neoddeliteľne spätá s povinnosťou tvrdenia. Každý musí uniesť dôkazné
bremeno svojich tvrdení. Ak žalobca tvrdil, že žalovanému doručil výzvu na uhradenie dlžnej sumy, bolo

súčasne jeho povinnosťou predložiť súdu dôkazy na podporu svojich tvrdení, pretože schopnosť strany
sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v konaní.

10. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že okresný súd dospel k správnemu záveru,
že postúpenie pohľadávky je absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, v dôsledku čoho správne

rozhodol, keď žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol; odvolací súd
preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia §396 ods. 1
v spojení s §255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu

trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli, preto krajský súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).