Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. jún 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200142
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6020200142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov

senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcov: 1. E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Ľ. M. XX, XXX XX T., 2. O.. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. M. XX, XXX XX T.,
právnezastúpenýadvokátskoukanceláriouAKMSs.r.o.,sosídlomGalandova3,81106Bratislava,proti
žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra
5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1. E.. E. E., bytom F. XXXX/X, XXX XX
S., 2. E.. C. E., bytom F. XXXX/X, XXX XX S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
BB-OOP5-2020/004416-005 zo dňa 16. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Ďalším účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. E. B., bytom Q. M. XX, T., (ďalej len „žalobca v 1. rade“) podala Okresnému úradu Banská
Bystrica, katastrálny odbor, (ďalej len „prvostupňový orgán“) dňa 19.05.2016 žiadosť o opravu chyby v
katastrálnom operáte týkajúcu sa pozemku nachádzajúcom sa v obci S., k.ú. S., evidovaného na LV

č. XX s parcelným číslom XXXX/X, parcela registra „C“ o výmere XXXX m2, druh pozemku záhrady,
nakoľko jej právny predchodca - O.. E. B. (ďalej len „žalobca v 2. rade“), od ktorého nadobudol žalobca
v 1. rade tento pozemok na základe darovacej zmluvy z roku 2002, nadobudol pozemok na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 10.08.1990, pričom pozemok bol o výmere XXXX m2. Vzhľadom na to, že
obaja žalobcovia neboli účastníkmi žiadneho právneho úkonu, v ktorého dôsledku by sa znížila výmera
parcely z pôvodných XXXX m2 na XXXX m2 požiadali prvostupňový orgán o odstránenie chyby v
katastrálnom operáte a vykonanie opravy výmery parcely tak, aby bola v súlade so skutkovým stavom a

nadobúdacím titulom - kúpnou zmluvou z 10.08.1990. Vo vyjadrení z 20.06.2016 so začatím konania o
oprave chyby v katastrálnom operáte nesúhlasili ďalší účastníci E.. E. E. a E.. C. E., ktorí sú vlastníkmi
susedných pozemkov a so žalobcom v 1. rade a jej právnym predchodcom mali trvalé niekoľkoročné
spory o hranicu medzi ich susediacimi pozemkami. Svoje tvrdenia opierali aj o vytyčovací náčrt, ktorý je
súčasťou administratívneho spisu. Prvostupňový orgán dňa 20.07.2016 vydal rozhodnutie č. X 124/2016
o zastavení konania o oprave chýb v katastrálnom operáte s poukázaním na prebiehajúci spor na
Okresnom súde Banská Bystrica o nadobudnutí vlastníctva vydržaním s poukázaním na to, že žalobca

v 1. rade nadobudol od právneho predchodcu na základe darovacej zmluvy z 21.09.2012 parcelu C
KN č. XXXX/X o výmere XXXX m2 na základe rozhodnutia o povolení vkladu z 23.10.2012. Zápis pod
položkou VZ XXX/XX bol vykonaný v súlade s rozhodnutím bývalej Správy katastra v Banskej Bystrici o
povolení vkladu V XXXX/XX z 23.10.2012 na základe uvedenej darovacej zmluvy, kde žalobca v 2. radenadobudol parcelu XXXX/X o výmere XXXX m2 tak, ako je v súčasnosti evidovaná v súbore popisných
informácií katastra nehnuteľností na LV č. XX a v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností
na katastrálnej mape v k.ú. S.. Prvostupňový orgán uviedol , že oprava chýb v katastrálnom operáte

nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik vlastníckych práv alebo zánik vlastníckych práv a iných práv k
nehnuteľnostiam. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej mene, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, na základe čoho prvostupňový orgán rozhodol
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Na základe podanej správnej žaloby žalobcom v 2.
rade tunajší správny súd rozsudkom sp. zn. 24S/135/2016-70 z 12.06.2017 rozhodnutie prvostupňového

orgánuč.X124/2016z20.06.2016zrušilavecvrátilprvostupňovémuorgánunaďalšiekonanie,nakoľko
v danej veci nebol dôvod pre zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. g/ Správneho poriadku,
ktorý predpokladá totožnosť vecí vedených pred súdom a orgánom verejnej správy. Takáto situácia v
preskúmavanej veci nenastala z dôvodu absencie totožnosti vecí, na základe čoho prvostupňový orgán
aplikoval nesprávne ustanovenie správneho zákona a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil,
čo bolo dôvodom na zrušenie tohto rozhodnutia.

2. V ďalšom konaní vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. X 345/2017 z 22.03.2018, ktorým žiadosť
o opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 51 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon)v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) na LV č. XX v k.ú. S. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov
(ďalej len „žalovaný“) č. Xo 14/2018 z 20.07.2018, na základe odvolania žalobcu v 1. rade zrušené
a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Ďalšie zamietavé
rozhodnutie prvostupňového orgánu č. X 345/2017-I. z 16.11.2018 bolo zrušené a vrátené na nové
konanie rozhodnutím žalovaného Xo 5/2019 z 07.05.2019.

3. Následne bolo prvostupňovým orgánom vydané rozhodnutie č. X 345/2017-I. z 31.07.2019,
ktorým bola žiadosť o opravu chyby v katastrálnom operáte zamietnutá (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“). Súčasťou výroku prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené, že po zistení skutkového
stavu prvostupňový orgán vykoná nasledovné: V k.ú. S. na LV č. XXX v časti A - parcela registra C KN

vyznačí na parcele C KN č. XXXX/X kód právneho vzťahu 9 - duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo
k tej istej nehnuteľnosti alebo k jej časti. V zmysle § 39 ods. 2 katastrálneho zákona a podľa bodu
3 § 29 vyhlášky z 461/2009 Z.z. vyznačí poznámku k vlastníkom zapísaným na LV č. XXX pod B 2:
hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti parcela C KN č. XXXX/X spochybnená kúpnou
zmluvou V XXX/XX uloženou v zbierke listín pod číslom zmeny XX/XXXX v časti, ktorá je podľa GP č.

XXX-XXX-XXX-XX z 31.01.1990 odčlenená od parcely EN č. XXXX/X o výmere XX m2.
Duplicita s právnou listinou RI XXXX/XXXX (O.. E. B.), pôvodne zapísanú na LV č. XXX k.ú. S. v časti
parcely C KN č. XXXX/X vyznačenej v Náčrte č. XXX ako diel 2 o výmere XX m2, ktorá je začlenená
na parcele C KN č. XXXX/X. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal
na to, že dňa 25.07.2019 sa uskutočnilo ústne konanie, na ktorom bol zadefinovaný okruh účastníkov

konania a bolo predložené grafické zobrazenie duplicitnej plochy a vysvetlené ako k tejto duplicite došlo.
Jedná sa konkrétne o plochu o výmere XX m2, ktorá je podľa GP č. XXX-XXX-XXX-XX z 31.01.1990
odčlenená od parcely EN č. XXXX/X a vyznačená v Náčrte č. XXX ako diel 2 o výmere XX m2, ktorá
je začlenená v parcele C KN č. XXXX/X. Nakoľko podľa ústneho konania nedošlo k dohode medzi
účastníkmi konania, ďalší účastníci požadovali vyznačiť duplicitu o ktorej rozhodne súd, nakoľko sa už

vedie aj súdne konanie a zo všetkých predchádzajúcich konaní, ktoré sa uskutočnili na katastrálnom
odbore vyplýva, že hoci je duplicitná plocha presne vymedzená ako diel 2 o výmere XX m2 v náčrte č.
XXX anachádzasavhornejčastipozemkuvčlenenádoparcelyCKNč.XXXX/X,predmetomichzáujmu
je vstupná časť na pozemok parcela C KN č. XXXX/X vo vlastníctve ďalších účastníkov E.. Žalobcovia
nesúhlasili s takýmto vyznačením duplicity, lebo nie je zrejmé, kde sa táto duplicitná plocha nachádza

a žiadali urobiť revíziu údajov katastra a vychádzať pritom z pozemkovoknižného stavu ako podkladu
k vydaniu rozhodnutia o oprave. Prvostupňový orgán k tomu poznamenal, že zo spisu týkajúceho sa
súdneho konania na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 10C/341/2015 je zrejmé, že uvedenú
duplicitnú plochu užíva vlastník parcely č. XXXX/X. Z ústneho konania prvostupňový orgán vyvodil záver,
že nakoľko ani po opakovaných ústnych konaniach nie je možné, aby medzi účastníkmi konania došlo k

uzavretiu dohody a zároveň medzi nimi prebieha viac ako 3 roky aj susedský spor o priebeh vlastníckej
hranice medzi ich pozemkami, je možné toto konanie vyriešiť len vyznačením duplicity, o ktorej musí
rozhodnúť súd. Po prešetrení veci prvostupňový orgán zistil skutkový stav spočívajúci v tom, že parcela
registra C KN č. XXXX/X o výmere XXXX m2 evidovaná na LV č. XX v k.ú. S. bola pôvodne zapísanána LV č. XXX v k.ú. S. ako parcela vtedajšej evidencie nehnuteľností EN č. XXXX/X o výmere XXXX m2
s titulom nadobudnutia kúpna zmluva RI XXXX/XX z 10.08.1990 pod č. zmeny X/XX dňa 14.01.1991 do
vlastníctva O.. E. B.. V tejto zmluve sa uvádza, že predávajúca E. E. ako výlučná vlastníčka pozemkov,

ktoré sú uvedené v pozemkovoknižnej zápisnici č. XXX k.ú. S. pod A. majetková podstata - parcela č.
XXX záhrada o celkovej výmere XXXX štvorc. siah predáva túto časť pozemku, ktorá je označená v
identifikácii parciel SG v Banskej Bystrici č. 813-2-201-1439-90 z 09.08.1990, a to parcela EN č. XXXX/
X - záhrada o výmere XXX m2 a záhrada o výmere XXX m2, a kupujúci v celosti tento pozemok parcela
č. EN XXXX/X o výmere XXXX m2, ktorá je bez oplotenia do svojho výlučného vlastníctva odkupuje.

Zápis pod položkou X/XX bol vykonaný v súlade s listinou kúpna zmluva RI XXXX/XX z 10.08.1990.
Následne pod číslom zmeny XX/XXXX na LV č. XXX bol do katastra nehnuteľností vykonaný zápis
právoplatného rozhodnutia bývalej Správy katastra v Banskej Bystrici o povolení vkladu pod V XXX/
XXXX z 15.02.1993 v zmysle kúpnej zmluvy z 28.01.1993 a priložený bol geometrický plánu č. XXXX-
OR-XXX-XX z 08.12.1992, ktorý tvoril technický podklad pre zápis. V kúpnej zmluve z 28.01.1993 sa
uvádza, že predávajúci E. E. a kupujúci O.. D. J. a O.. D. J. kupujú nehnuteľnosť - parcela EN č. XXXX/

X v k.ú. S. o výmere XXXX m2, ktorá je zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. XXX ako parcela č.
XXX a bola riešená v GP č. XXXX-OR-XXX-XX z 08.12.1992. Následne pod číslom zmeny XX/XXXX
na LV č. XXX bol dňa 05.05.1994 do katastra nehnuteľností vykonaný zápis právoplatného rozhodnutia
bývalej Správy katastra v Banskej Bystrici o povolení vkladu pod V XXX/XXXX z 11.05.1993, v zmysle
kúpnej zmluvy č. RI XXXX/XX z 25.08.1992 a priloženého GP XXX-XXX-XXX-XX z 31.01.1991, ktorý

tvoril technický podklad pre zápis. V tejto kúpnej zmluve sa uvádza, že predávajúca E. E. odpredáva
a že kupujúci C. U. odkupuje tú časť pozemkovoknižnej nehnuteľnosti vedenej v zápisnici č. XXX ako
parcela č. XXX v k.ú. S., ktorá podľa GP č. XXX-XXX-XXX-XX z 31.01.1990 predstavuje novovytvorenú
parcelu EN č. XXXX/X, záhrada o výmere XXX m2. Podľa výkazu výmer uvedeného GP bolo z parcely
EN č. XXXX/X o výmere XXXX m2 odčlenených XX m2 (diel 2 uvedený v Náčrte č. XXX z roku 1994)

v prospech novovytvorenej parcely EN XXXX/X, pričom výmera parcely EN č. XXXX/X v tom čase už
evidovanejnaLV č.XXXvovlastníctvežalobcuv2.radebolazmenšenánaXXXXm2.Zároveňdošlok
zákresu novovytvorenej parcely EN č. XXXX/X do katastrálnej mapy, čím bol v časti zmenený aj pôvodný
priebeh hranice parcely EN č. XXXX/X. Na originály LV č. XXX je v časti D - poznámka uvedené - GP: XX/
XXatoutopoložkouvýkazuzmiendošloajkzmenevýmeruparcelyENč.XXXX/XzXXXXm2naterajšiu

výmeru XXXX m2, pri zápise GP č. XXX-XXX-XXX-XX pod V XXX/XX. Nakoľko parcela EN č. XXXX/
X bola na základe kúpnej zmluvy z 10.08.1990 vo vlastníctve žalobcu v 2. Rade, zároveň nadobudol
časť tej istej parcely EN č. XXXX/X (diel 2 o výmere XX m2 podľa uvedeného GP pod ZPMZ č. XXX a
Náčrt č. XXX) do vlastníctva aj C. U., na základe kúpnej zmluvy z 25.08.1992, čím došlo k duplicitnému
zápisu vlastníctva k tejto časti parcely č. XXXX/X (diel 2 o výmere XX m2) pri zápise novovytvorenej

parcely EN XXXX/X o výmere XXX m2 do katastra nehnuteľností. Z dôvodu uvedenej duplicity by nebolo
možné vykonať opravu podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, hoci by aj bol o opravu chyby požiadal
ešte pôvodný vlastník - žalobca v 2. rade. V súčasnosti je parcela C KN č. XXXX/) o výmere XXX
m2 (pôvodne označená ako parcela EN č. XXXX/X) evidovaná na LV č. XXX v k.ú. S. vo vlastníctve
ďalších účastníkov, ktorú ju nadobudli od C. U. na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX z 18.02.2013

č. zmeny XX/XXXX. Zápis pod položkou XX/XXXX bol vykonaný v súlade s listinou kúpna zmluva V
XXXX/XXXX z 18.02.2013. Žalobca v 1. rade nadobudol od žalobcu v 2. rade parcelu C KN č. XXXX/X
o výmere XXXX m2 na základe darovacej zmluvy z 21.09.2012 a bola zapísaná na aktuálne LV č. XX
z pôvodného LV č. XXX č. zmeny XXX/XX na základe rozhodnutia bývalej Správy katastra v Banskej
Bystrici o povolení vkladu vlastníckeho práva pod V XXXX/XX z 23.10.2012. Ďalej prvostupňový orgán

uviedol, že už v roku 1981 sa začala v k.ú. S. obnova operátu evidencie nehnuteľností novým technicko-
hospodárskym mapovaním. Pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXX vedená v EN ako parcela EN
č. XXX bola rozdelená na parcelu č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X na základe GP č. XXX-XXXX-X z
18.05.1970, po odčlenení pozemkov (č. XXX/X a č. XXX/X) na výstavbu rekreačných chát. Po prebratí
THM mapovania do EN došlo k prečíslovaniu parciel a podľa ručného výkazu zmien z THM bola parcela

č. XXX/X evidovaná na LV č. XX vo vlastníctve D. J. a O. pod položkou X/XX prečíslovaná a parcelu
XXXX a parcela č. XXX/X evidovaná na LV č. XX vo vlastníctve M. B. a E., rod. S. v 1 a O.. P. D. a P.
v 1 pod položkou XX/XX, prečíslovaná na parcelu XXXX. Parcela XXX/X, ktorej užívateľom bolo D. H.
bola predelená na parcelu č. XXXX a parcelu č. XXXX tak, že bol zameraný existujúci plot, ktorý
tvorila spojnica lomových bodov uvedených v meracom náčrte č. XXX. Parcely č. XXXX/X a č. XXXX/

X vznikli rozčlenením pôvodných parciel č. XXXX a č. XXXX z už ale existujúcou hranicou určenou pri
THM uvedenom v mape THM. V roku 1991 bolo nadobudnuté vlastníctvo k parcele EN č. XXXX/X na
základe kúpnej zmluvy z 10.08.1990 a identifikácie parciel SG v Banskej Bystrici č. XXX-X-XXX-XXXX-
XX z 09.08.1990, zatiaľ čo vlastníctvo k susednej parcele EN č. XXXX/X bolo nadobudnuté v roku 1993na základe rozhodnutia bývalej Správy katastra v Banskej Bystrici o povolení vkladu V XXX/XXXX z
15.02.1993 v zmysle kúpnej zmluvy z 28.01.1993 a GP č. XXXX-OR-XXX-XX z 08.12.1992. Z
uvedeného bolo prvostupňovému orgánu zrejmé, že vlastníci nadobudli predmetné parcely po roku 1981

s takým priebehom hranice, ktorý bol určený pri THM mapovaní, avšak vlastník parcely C KN č. XXXX/X
považoval za vlastnícku hranicu ním vybudovaný plot, hoci si nikdy nedal vlastnícku hranicu vytýčiť. Vo
vytyčovacom náčrte č. XXXXXXXX-XX/XXXX z 12.05.2015, ktorý bol vypracovaný na žiadosť ďalšieho
účastníka 1. O.. E. E. sa v protokole o vytýčení hranice pozemku uvádza, že vytýčenie bolo vykonané na
podklade katastrálnej mapy Banská Bystrica 95-2/34, meračského náčrtu č. XX, ZPMZ č. XXX a ZPMZ

č. XXX. Prešetrením príslušných zápisov na LV č. XXX a LV č. XX v k.ú. S. ako aj mapových podkladov
a porovnaním zákresu a lomových bodov hranice v meracom náčrte č. XXX, ďalej v katastrálnej mape
THM z roku 1991, GP č. XXX-XXX-XXX-XX z 31.01.1990, GP č. XXXX-OR-XXX-XX z 09.12.1992,
GP č. XXXXXXXX-XX/XX z 20.08.2010 a vo vytyčovacom náčrte č. XXXXXXXX-XX/XXXX z
12.05.2015 bolo zistené, že zákres vlastníckej hranice medzi parcelami CKN č. XXXX/X, č. XXXX/X (LV
č. XXX) a susednou parcelou C KN č. XXXX/X (LV č. XX) v k.ú. S. v katastrálnej mape aj ich výmery

na LV č. XXX a LV č. XX sú zapísané v súlade s právnymi listinami tak, ako ich vlastníci nadobudli, čo
potvrdilo aj kontrolné meranie na lokalite S. vykonané dňa 25.10.2017. Prvostupňový orgán poukázal
aj na to, že žalovaný v rozhodnutí z 20.07.2018 skonštatoval, že na liste vlastníctva č. XX v k.ú. S. je
zápis prevedený správne, v súlade s listinou, na základe ktorej došlo k zápisu a odvolateľka - žalobca
v 1. rade nie je poškodená na svojich vlastníckych právach, pretože časť parcely C KN č. XXXX/X o

výmere XX m2 patrila jej právnemu predchodcovi - žalobcovi v 2. rade. Ona získala darovaním parcelu
C KN č. XXXX/X už v zmenšenej výmere a tomu zodpovedajúcej grafike. Na svojich vlastníckych
právach bol podľa prvostupňového orgánu poškodený žalobca v 2. rade, ktorý časť parcely C KN č.
XXXX/X o výmere XX m2 nepreviedol na inú osobu, ani táto časť parcely nie je evidovaná ako jeho
vlastníctvo v operáte katastra nehnuteľností. Chybu spôsobila bývalá Správa katastra Banská Bystrica

tým, že overila, že GP č. XXX-XXX-XXX-XX je totožný, teda súladný s operátom katastra nehnuteľností,
čo nezodpovedalo skutočnosti a v právnom stave odčleňovaná parcela č. C KN XXXX/X bola už v časti
evidovaná na LV a nemohla byť vytvorená celá z pozemnoknižnej parcely XXX. Tým sa stalo, že právna
listina - zmluva bola vyhotovená na základe nesprávneho technického podkladu, ale správne, v súlade
s technickým podkladom. Nesprávne overený GP bol predložený do konania o vklade vlastníckeho

práva. Podmienky pre povolenie vkladu vlastníckeho práva zmluva spĺňala. Spochybnená bola vecná
správnosť GP. Nejedná sa o chybu spôsobenú nesprávnym zápisom, resp. chybným prenesením údajov
z listiny na list vlastníctva a katastrálny odbor môže opravovať len chyby takého rozsahu, ku ktorým má
zadefinovanú vecnú príslušnosť v § 59 Katastrálneho zákona. V danom prípade sa jedná o vecnú chybu.

4. O odvolaní žalobcov proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-
OOP5-2020/004416-005 z 16.01.2020, ktorým odvolanie účastníkov konania zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaný po opise priebehu predchádzajúceho konania a odkaze na platnú právnu úpravu skonštatoval,
že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne, prvostupňový orgán predmetnú vec skutkovo aj právne

správne posúdil a napadnuté rozhodnutie má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom
skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. Výrok prvostupňového rozhodnutia spĺňa všetky
náležitosti v zmysle § 46, § 47 ods. 2 Správneho poriadku a žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil
aj s jeho odôvodnením, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadalo so všetkými relevantnými, skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a

teda spĺňalo zákonné kritériá odôvodnenia v zmysle zákona. Na zdôraznenie správnosti prvostupňového
rozhodnutia žalovaný poukázal len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reagoval na argumenty
odvolateľov. Uviedol, že konanie X 345/2017 nadväzuje na konanie X 124/2016 a začalo sa dňa
19.05.2016 na základe žiadosti o opravu chyby v katastrálnom operáte. S poukázaním na znenie § 79l
katastrálneho zákona sa toto konanie spravuje ustanoveniami katastrálneho zákona v znení účinnom do

30.09.2018, ktoré znenie v ustanovení § 59 ods. 1 obsahuje písmená a/, b/ aj c/. Žalobcovia v podanom
odvolaní vyjadrili názor, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje tri výroky, pričom výrok I. je
nejasný a nezrozumiteľný, výrok II. neuvádza žiadne zákonné ustanovenie a je nepreskúmateľný a
výrok III. je nejasný a neurčitý. Podľa žalovaného rozdeliť výrok rozhodnutia na tri samostatné časti by
bolo možné v prípade, ak by jednotlivé časti výroku obsahovo pojednávali o vecne odlišných otázkach.

Prvostupňové rozhodnutie obsahuje jeden výrok, z ktorého je zrejmé ako bola žiadosť o opravy chyby
vyriešená a ako bolo rozhodnuté vo veci samej. Výrok je formulovaný presne a dostatočne určito a
je z neho zrejmé čo bolo predmetom konania, na základe akého právneho predpisu a ustanovenia
zákonaprvostupňovýorgánrozhodol.Ktvrdeniuodvolateľomohľadomporušenia§33ods.2Správnehoporiadku uviedol, že konanie je vedené od roku 2016, pričom počas tohto obdobia mali účastníci
konania možnosť vyjadriť sa k podkladom, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiály prvostupňového
orgánu. Naposledy tak mali urobiť na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 25.07.2019 na ktorom sa

osobne, či už prostredníctvom splnomocnených právnych zástupcov zúčastnili. Od uvedeného ústneho
pojednávania do spisu neboli doplnené žiadne listiny a dôkazy. Všetky podklady sa v spise nachádzajú
dlhodobo a účastníci konania mali možnosť v priebehu celého konania vyjadriť sa k nim a uplatniť svoje
návrhy. Taktiež z rozhodnutí vydaných v priebehu konaní X 124/2016 aj X 345/2017 majú účastníci
konania vedomosť o všetkých relevantných skutočnostiach a podkladoch, na základe ktorých správne

orgány rozhodovali. Nedodržanie § 33 ods. 2 Správneho poriadku nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia
a prvostupňové rozhodnutie je vecne správne. Skutkový stav bol prvostupňovým orgánom zistený
dostatočne spoľahlivo a bol prešetrený, vec bola správne právne posúdená a zrušenie prvostupňového
rozhodnutia len z dôvodu tohto procesného nedostatku by, vzhľadom k dĺžke trvania celého konania
a podstate veci, bolo v súčasnosti neefektívne. Taktiež nepovažoval za správne tvrdenie žalobcov vo
vzťahu k § 39 ods. 2 katastrálneho zákona, keď títo uviedli, že podľa uvedeného ustanovenia nie je

možné vyznačiť poznámku. Podľa tohto ustanovenia okresný úrad vyznačí v katastri poznámku o tom,
že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Vyznačenie poznámky
o spochybnení hodnovernosti údajov katastra nie je podmienené dohodou ani súhlasom účastníkov
konania. Zákonné predpoklady pre vyznačenie poznámky v zmysle § 39 ods. 2 katastrálneho zákona v
spojení s ustanovením § 29 ods. 3 vyhlášky č. 461/2009 Z.z. boli naplnené, keďže hodnovernosť údajov

katastra podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona je spochybnená, ak je v katastri zapísané duplicitne
alebo viacnásobné vlastníctvo k nehnuteľnosti. V predmetnom konaní vo vzťahu k jednej nehnuteľnosti
existuje duplicita vlastníckeho práva, konkrétne sa jedná o plochu XX m2. Na vlastníckych právach bol
poškodený žalobca v 2. rade, ktorý časť parcely C KN XXXX/X o výmere XX m2 nepreviedol na inú
osobu, ani túto časť parcely nemá evidovanú ako svoje vlastníctvo na žiadnom liste vlastníctva, hoci

sa v zbierke listín nachádza jeho kúpna zmluva RI XXXX/XXXX uzavretá s E. E.. Pod položkou výkazu
zmien XX/XX bola do operátu KN zaevidovaná kúpna zmluva V XXX/XX uzavretá medzi E. E. a C. U.
ako kupujúcim, kde predmetom predaja bola podľa GP XXX-XXX-XXX-XX novovytvorená parcela EN
XXXX/X, záhrada o výmere XXX m2. K zmenšeninu výmery parcely C KN XXXX/X z XXXX m2 na XXXX
m2 došlo práve položkou VZ XX/XX (kúpna zmluva V XXX/XX). Z GP XXX-XXX-XXX-XX vyplýva, že

bol vyhotovený na oddelenie parcely EN XXXX/X, záhrada o výmere XXX m2, keď zo stavu právneho
vyplýva, že celá výmera XXX m2 bola ako diel „A“ oddelená z pozemnoknižnej parcely XXX. Zo stavu
evidencie nehnuteľnosti zase vyplýva, že parcela EN XXXX/X je vytvorená z časti parciel EN XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, ktoré v čase vyhotovenia uvedeného geometrického plánu dňa 31.01.1990 ešte
neboli zapísané na LV. Následne bol tento GP dňa 21.01.1991 opatrený pečiatkou v znení, že je v súlade

s údajmi EN, čo už v tom čase nebola pravda, nakoľko parcela EN XXXX/X už bola v roku 1991 zapísaná
na LV č. XXX v prospech žalobcu v 2. rade, t.j. už nepatrila celá predávajúcej E. E., ale z parcely EN
XXXX/X už časť o výmere XX m2 patrila E. B.. Následne bol tento GP opätovne opravovaný čo sa týka
výkazu výmer a to dňa 05.05.1994, kde bola ustálená výmera parcely EN XXXX/X na výmeru XXXX
m2, t.j. došlo k úbytku výmery XX m2 bez toho, aby prebehol nejaký právny úkon s žalobcom v 2. rade.

Zápisom kúpnej zmluvy V XXX/XXXX do operátu KN na LV č. XXX v prospech C. U. v celosti - položka
VZ XX/XXXX vznikla v operáte KN na časť XX m2 duplicita právnych listín V XXX/XX (C. U.) a RI/XXXX/
XX (E. B.). Následne bola parcela EN XXXX/X predaná manželom E. a C. E. - súčasným vlastníkom, a
to na základe V XXXX/XXXX- položka výkazu zmien XX/XX a tou istou položkou bol zároveň zrušený aj
LV XXX, nakoľko manželia E. - ďalší účastníci konania už mali založený LV XXX, kde sa im parcela C KN

XXXX/X pripísala. Žalobca v 1. rade nadobudol parcelu C KN XXXX/X od žalobcu v 2. rade na základe
darovacej zmluvy V XXXX/XXXX už v zmenšenej výmere XXXX m2. Vo vzťahu k parcele C KN XXXX/X
bol zápis darovacej zmluvy V XXXX/XXXX do operátu KN prevedený v súlade s obsahom odvkladovanej
darovacej zmluvy. Na záver žalovaný uviedol, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je
špecifickým právnym inštitútom, ktorého cieľom a účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a

právnym stavom. Konanie o oprave chyby je nesporové správne konanie. Vo vzťahu k jednej ploche
existujú dve právne listiny. Správny orgán konaním o oprave chyby v katastrálnom operáte môže
zosúladiť stav evidovaný v katastri s listinami. Vlastnícke práva k jednej nehnuteľnosti však v zmysle
právnych listín RI XXXX/XX aj V XXXX/XXXX patria odlišným vlastníkom a nakoľko v predmetnom
konanínedošlomedziúčastníkmikonaniakdohodeamedzistranamiexistujesporovlastníctvo,správny

orgán nemá kompetenciu rozhodovať podľa § 59 Katastrálneho zákona o oprave chyby. Rozhodovanie
sporov o súkromnoprávnych vzťahoch a posudzovanie charakteru vecných práv a právnych vzťahov
účastníkov konania k nehnuteľnostiam patrí výlučne do kompetencie súdov. Rozhodovanie vo veci
opravy chýb v žiadnom prípade nenahrádza, ani nemôže nahradiť rozsudok príslušného súdu o určenípráva, či právneho vzťahu k nehnuteľnosti. Predmetom konania o oprave chýb nemôže byť skúmanie
vlastníctva, ak je táto otázka sporná a nemožno rozhodnúť o tom, komu svedčí vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, ak je predložených viacero listín ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Žalovaný

preskúmal odvolanie, zákonnosť správneho postupu, ako aj všetky podklady, a to v celom rozsahu
ako mu ukladá zákon a preskúmaním nezistil pochybenia, či nezákonnosť v postupe a rozhodovaní
prvostupňového orgánu.
Zhrnutie argumentov žalobcov - žalobné body
5. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, kde s poukazom

na ústavné garancie vlastníctva majetku, ako aj zásady plynúce z Občianskeho zákonníka uviedli, že
úvaha žalovaného v rámci sumarizácie skutkového stavu, že zápisom kúpnej zmluvy V XXX/XXXX do
operátu KN na LV č. XXX v prospech C. U. v celosti pod VZ-XX/XX vznikla v operáte KN na časť XX
m2 duplicita právnych listín, je v rozpore s platným skutkovým a právnym stavom. Poukázali ďalej
na to, že podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom nepožíva
právnu ochranu, pričom z uvedeného im vyplynulo, že žalobca v 2. rade bol do roku 1990 evidovaným

vlastníkom v katastri nehnuteľností parcely C KN č. XXXX/X o výmere XXXX m2 ako záväzný údaj
katastra nehnuteľností podľa § 4 písm. b/ a c/ katastrálneho zákona účinného od 01.01.1993 do
31.12.1995, v čase prevodu vlastníctva na C. U. a úpravy GP č. XXX-XXX-XXX-XX. S poukázaním na §
13 písm. a/, § 19 ods. 1 zákona č. 266/1992 Zb., § 39 Občianskeho zákonníka uviedli, že kúpna zmluva
V XXX/XX medzi E. E. je neplatná vo vzťahu k zapísanému a evidovanému vlastníkovi - žalobca v 2.

Rade, ktorý nebol účastníkom tejto zmluvy. Predmetom tejto zmluvy nebola ani parcela č. XXXX/X v
jeho vlastníctve alebo jej časť, keď predmetom tejto zmluvy bola parcela č. XXXX/X - záhrada o výmere
XXX m2, ktorá nebola evidovaná v katastri nehnuteľností v roku 1993. Tento právny úkon (kúpna zmluva
XXX/XX) pre jeho rozpor s platným katastrálnym zákonom a § 123 Občianskeho zákonníka nemohol
spôsobiť žiadne právne účinky a najmä nie správnym orgánom tvrdenú duplicitu vlastníctva. Pochybný

predmet vlastníctva spojený so skutočnosťami uvádzanými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s
poukázaním na uvedený geometrický plán len potvrdzujú, že kúpna zmluva V XXX/XX obchádza platný
katastrálny zákon. Geometrický plán uvádza, že bol zameraný 18.06.1998 a vyhotovený 31.01.1991 bol
opatrený pečiatkou s vpísaným dátumom 20.01.1992, že je v súlade s údajmi EN čo uvádza žalovaný,
nie je pravdivá skutočnosť, lebo od RI XXXX/XX bol ako vlastník parcely C KN XXXX/X žalobca v 2. rade.

Sám žalovaný tvrdí, že uvedený GP bol opätovne opravovaný dňa 05.05.1994 v rozpore s predmetom
kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť č. XXXX/X o výmere XXX m2 a jej účastníkmi, keď účastníkom nebol
žalobca v 2. Rade, ani predmetom prevodu parcela v jeho vlastníctve č. XXXX/X ani jej časť. Ďalej
žalobcovia tvrdili, že pri vklade vlastníctva v prospech C. U. boli použité dve listiny, ktoré neboli spôsobilé
v súlade s § 19 ods. 1 katastrálneho zákona na vklad vlastníctva C. U. a zmenu vlastníctva žalobca

v 2. rade k ním vlastnenej parcele XXXX/X o výmere XXXX m2. Žalobca v 2. rade nebol účastníkom
právneho vzťahu a jeho parcela, ani jej časť neboli predmetom kúpnej zmluvy V XXX/XX, ktorej vklad
bol povolený dňa 11.05.1993. Pochybnosť žalobcov vzbudila aj položka výkazu zmien v tejto zmluve
VZ XX/XX, keď vklad bol povolený podľa listiny XXXX/XXXX, ako aj uvádzaný GP č. XXX-
XXX-XXX-XX a jeho oprava tvrdená žalovaným dňa 05.05.1994, t.j. po povolení vkladu. Pochybnosť

o dôvodnosti správnych úvah, dôvodov a záverov žalovaného vzbudila existencia dvoch vyhotovení
GP XXX-XXX-XXX-XX v katastrálnom operáte. Žalobcovia disponujú vyhotovením tohto geometrického
plánuzprvopisovz21.08.2018overenýI.T.ajehovyhotovenímsoskutočnosťamitvrdenýmižalovaným,
podpis E. U. z 06.09.2016. Poukázali na to, že podľa § 37 ods. 5 zákona č. 266/1992 Zb. sa pre potreby
katastra používa len geometrický plán overený katastrálnym úradom. Geometrický plán obsahuje

doložku overenia z 04.02.1990 - O.. A.. Ide teda o overený GP pred zmenou právneho stavu kúpnou
zmluvou RI XXXX/XX v prospech žalobcu v 2. rade. Na tomto vyhotovení GP nie sú žiadne poznámky
a zmeny tvrdené žalovaným v napadnutom rozhodnutí. Geometrický plán č. 2 má tvrdené skutočnosti
uvádzané žalovaným, z jeho prednej strany však vyplýva, že sa má použiť vo vkladovom konaní
XXXX/XX čomu však odporuje oprava z 05.05.1994 a najmä chyba zmena údajov overenia GP, ktorá

je rovnaká, t.j. 04.02.1992 (A.). Tento GP ako listina nie je spôsobilou listinou pre vklad, lebo má
zjavné nesprávnosti (§ 19 ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona). Za danej skutkovej a právnej situácie
považovali žalobcovia rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné, a neboli im zrejmé skutočnosti
odôvodňujúce potvrdenie rozhodnutia prvostupňového orgánu v časti zriadenia duplicitného vlastníctva.
Namietali tak, že žalovaný riadne nezdôvodnil potvrdenie prvostupňového rozhodnutia. Žalobcovia už v

priebehu konania opakovane argumentovali skutočnosťou, že GP XXX-XXX-XXX-XX nie je použiteľný
v konaní. V úplnom výpise LV č. XXX je zapísaná len GP bez uvedenia akéhokoľvek čísla a ako
žalovaný ustálil ide o GP č. XXX-XXX-XXX-XX, čo nie je so žalobou napadnutého rozhodnutia zrejmé.
GP, ktorého vyhotovením a jeho obsahom žalovaný argumentuje je označený RI XXXX/XX, t.j. anikonaním pri nadobudnutí vlastníctva žalobcu v 2. Rade (RI XXXX/XX), ani nadobudnutím vlastníctva C.
U. (KZ V XXX/XX). Ďalší účastníci nadobudli parcelu č. XXXX/X od C. U., ktorý však bol zapísaný na LV
č. XXX nezákonným postupom katastrálneho úradu. E. E. nepoužíva v zmysle článku 20 ods. 1 Ústavy

SR ochranu, nakoľko ich právny predchodca ho nadobudol v rozpore s platným právom (§ 39, § 123
Občianskeho zákonníka, § 19 Katastrálneho zákona). Stalo sa tak konaním katastrálneho úradu v roku
1993 v rozpore s princípom viazanosti právom orgánu verejnej moci, čo vyplýva z čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR, keď správny orgán môže konať iba spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavnoprávna garancia tejto
požiadavky je zakotvená v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR. Zároveň bol porušený princíp právnej istoty

žalobcu v druhom rade, čo je prenesené aj na žalobcu v 1. rade. Žalobcovia ďalej uviedli, že v odvolaní
výslovne poukázali na nezákonný postup prvostupňového orgánu, ktorý neprihliadal na skutočnosť, že
k poškodeniu na strane O.. E. B. došlo práve konaním tohto orgánu. Tento názor zastával spočiatku
aj žalovaný, keď zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu z 22.03.2018 z dôvodu, že rozhodnutie
prvostupňového orgánu vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu a procesných chýb v
priebehu konania. Žalovaný sa s touto námietkou nevysporiadal a sám nesprávne zistil skutkový stav

uvedený na strane 6 napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nevysporiadal ani s námietkou žalobcov v odvolaní s poukazom na viazanosť prvostupňového orgánu
názorom nadriadeného orgánu podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku. Vyplýva to z porovnania
obsahu rozhodnutia žalovaného Xo 14/2018 z 20.07.2018. Táto vada konania nie je odstránená ani
skutočnosťami uvedenými žalovaným na strane 6 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď tieto sú

postihnuté vyššie uvedenými právnymi dôvodmi a skutkovými dôvodmi vyplývajúcimi z listín. Žalovaný v
nadväznosti na skutočnosti uvedené na strane 6 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia porušil aj práva
žalobcu vyplývajúce z § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď nemali možnosť vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia. V prvostupňovom konaní ich námietky smerovali voči dôvodnosti duplicity vlastníctva a
jeho zápisu katastrálnym zákonom a nie k dôvodom skutkovým týkajúcim sa zmeny vlastníctva žalobcov

od právneho predchodcu. Ďalej namietali, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre rozpor
s § 47 ods. 2 Správneho poriadku, keď iba akákoľvek právna úvaha ako sa žalovaný vysporiadal s
procesnými námietkami žalobcov týkajúcimi sa viazanosti rozhodnutia prvostupňového orgánu názorom
nadriadeného, vyslovenými námietkami žalobcov o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia
z dôvodu porušenia Správneho poriadku, neuviedol vo výroku zákonné ustanovenia pre časť II.

a III., a neodôvodnil, ktoré ustanovenia a prečo odôvodňujú vydanie prvostupňového rozhodnutia.
Nezaoberal sa výslovnými námietkami žalobcu v 1. rade v bode 4 odvolania, výslovnou námietkou
žalobcu v 2. rade v bode 2 a 3 odvolania, výslovnou námietkou posúdenia zákonnosti dôvodu vydania
prvostupňového rozhodnutia, výslovnou námietkou žalobcov k zmätočnosti a nezákonnému postupu
prvostupňového orgánu, výslovnou námietkou žalobcov o nedôvodných prieťahoch v konaní. Žalovaný

v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov SR aj ESĽP, ktorá vyžaduje na konkrétne a pre rozhodnutie
podstatné otázky a skutočnosti odpovedať v rozhodnutí a vysporiadať sa s nimi, na ne žalovaný
reagoval formalisticky. Takýto postup je arbitrárny a nespĺňa podmienky ústavnosti, nakoľko tým nedáva
odpoveď na konkrétne odvolacie dôvody. Ďalej poukázali na to, že žalovaný sa nevysporiadal ani s
ich písomnými námietkami z 07.09.2018 a z 25.07.2018 na ústnom pojednávaní. Nevysporiadal sa ani

s ich námietkami týkajúcimi sa nemožnosti vyjadriť k podkladom konania. Tak isto sa v rozpore s §
47 ods.2 Správneho poriadku žalovaný nevysporiadal s námietkami v bode 2 odvolania a písomnými
námietkami zo dňa 05.09.2018, 07.09.2018 a 25.07.2018, čím porušil ich právo na spravodlivý proces
a viazanosť právom. Úvaha žalovaného, že nedodržanie ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku
zo strany prvostupňového orgánu nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia je podľa ich názoru ústavne

a právne neudržateľná, v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov SR. Jeho porušenie je porušením
základnéhopravidlasprávnehokonaniapodľa§3ods.2Správnehoporiadku.Vtejtosúvislostižiadalina
preukázanie porušenia základných práv žalobcov a nezákonnosti rozhodnutí, aby správny súd vykonal
dokazovanie uvedenými písomnými podaniami žalobcov počas Správneho konania a tiež zápisnicou z
25.07.2019, ktoré sa nachádzajú v príslušnom administratívnom spise správneho orgánu. Ďalej uviedli,

že ich práva boli porušené aj z dôvodu nezákonného postupu žalovaného v odvolacom konaní a
vydaním nezákonného rozhodnutia v zmysle § 46 ods. 1 a § 3 ods. 1 Správneho poriadku a príslušnými
ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, § 29 ods. 3 vyhlášky č.
461/2009 Z.z., čo je v rozpore s § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore
s § 46 Správneho poriadku, nakoľko nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pretože

v jeho odôvodnení sa nenachádzajú správne úvahy žalovaného, ako sa vysporiadal s pre rozhodnutie
podstatnými námietkami žalobcov, ktoré uviedli tak v písomných podaniach z 05.09.2018, 07.09.2018
ako aj do zápisníc z ústnych konaní a obhliadok. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného videli aj v tom,
že potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorého výrok je v rozpore s § 47 ods. 2 Správnehoporiadku, pretože neobsahuje ustanovenie správneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo. Ďalej vyjadrili
názor, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo základných pravidiel správneho konania
v zmysle § 3 Správneho poriadku. Uviedli, že v konaní bolo nesporné, že výmera parcely registra

„C“ č. XXXX/X v k.ú. S. je v rozpore s kúpnou zmluvou RI XXXX/XX z 10.08.1990. Žalobca v 1 rade
je vlastníkom parcely o menšej výmere, než pôvodne nadobudol žalobca v 2. rade. Táto skutočnosť
spĺňa podmienky aplikácie § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona a výmeru parcely č. XXXX/
X je potrebné zväčšiť o XX m2 na pôvodnú výmeru XXXX m2 s tým, že v dôsledku dispozície s
pozemkom o menšej výmere sa musí zapísať podielové spoluvlastníctvo E. B. a O.. E. B.. Všetky

ostatné skutočnosti uvádzané žalovaným sú právne a skutkovo irelevantné pre rozhodnutie o konaní
chyby v operáte na základe žiadosti žalobcov. Dopad tejto opravy sa vyrieši v samostatnom súdnom
konaní o určenie hraníc, ktoré bolo kvôli prebiehajúcemu správnemu konaniu prerušené. Potvrdenie
prvostupňového rozhodnutia tak porušuje práva a záujmy žalobcov je aj v rozpore s účelom a zmyslom
konania podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona. Potvrdenie rozhodnutia prvostupňovým
orgánom je taktiež v rozpore s právnym poriadkom v dôsledku, že žalovaný v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia renumeruje okrem iného ustanovenia § 39 ods. 2 katastrálneho zákona a § 29 ods. 3
vyhlášky č. 461/2009 Z.z. Podmienka zápisu duplicitného vlastníctva v zmysle § 39 ods. 2 katastrálneho
zákona nebola podľa ich názoru splnená. V prvostupňovom ani v odvolacom konaní nebol zistený
duplicitný zápis žalobcu v 1. rade k žiadnej v rozhodnutiach uvádzanej parcele. Žalobca v 1. rade je
výlučným vlastníkom iba parcely č. XXXX/X. Vlastníctvo XX m2 žalobcu v 2. rade nie je v dôsledku

nezákonného zamietnutia jeho žiadosti o opravu chyby v katastrálnom operáte zapísané vôbec v
katastri nehnuteľností. V prípade vyhovenia žiadosti o opravu chyby v katastrálnom konaní by bol
jeho výsledkom zápis podielového spoluvlastníctva v katastri nehnuteľností k parcele XXXX/X. Pre
tento záver nevykonal prvostupňový orgán žiadne konanie. Skutkový stav uvádzaný v napadnutom
rozhodnutí je irelevantný a nepreukazuje, ani neodôvodňuje potvrdenie výrokov II. a III. prvostupňového

rozhodnutia, nakoľko sú v rozpore s platným právom a na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu, ale túto zákonnú vadu má aj rozhodnutie žalovaného. Rozhodnutie o duplicite vlastníctva správny
orgánom nemá oporu v Katastrálnom zákone, oporu má iba zápis poznámky o duplicite vlastníctva, ak
to vyplýva zo zápisov v katastri nehnuteľností. Ďalej poukázali žalobcovia na to, že závery správnych
orgánob orgánov oboch stupňov vo veciach určenia vlastníctva, duplicity, ale aj v dôsledku absolútnej

neplatnosti právnych úkonov a zmlúv pri nehnuteľnom majetku, sú v rozpore s ustálenou judikatúrou
najvyšších súdnych autorít, ako je ESĽP. Osobitne poukázali na rozpor s ustálenou judikatúrou o
právnej relevancii geometrických plánov (1Sžr/14/2011, 1Rkc 2/2009). Žalovaný tak porušil princíp
viazanosti právom a právnej istoty vyplývajúcej z Ústavy SR. Napadnuté rozhodnutie je ďalej v rozpore
so základnými pravidlami konania podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku z dôvodu, že v rozpore s §

46 Správneho poriadku, nakoľko nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalovaný
porušil aj povinnosť dbať, aby pri rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch
nevznikali nedôvodné rozdiely. Žalovaný neodôvodnil rozdiel v posudzovaní tých istých skutočností na
základe tých istých listín pri jeho skoršom rozhodovaní v tomto konaní v rozhodnutí Xo 14/2018, keď
zrušil prvostupňové rozhodnutie a vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie prvostupňového

orgánu vychádzalo z nesprávne získaného skutkového stavu. Žalobcovia v konaní, ako aj v odvolaní
poukázali na rozpor postupu prvostupňového orgánu so záväzným právnym názorom odvolacieho
orgánu v rozhodnutí Xo 14/2018. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol skutkové zistenie a právne
závery v rozpore s jeho závermi, bez uvedenia dôvodov zmeny a súladu s jeho právnymi závermi,
čím porušil princíp právnej istoty žalobcov. Ďalej poukázali na porušenie princípu viazanosti právom,

ktorého súčasťou je aj požiadavka nezneužívania voľnej úvahy a požiadavka výkonu právomoci len
za účelom ustanoveným zákonom, čo je garantované čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR, ako aj právom na
spravodlivý proces, ktoré žalovaný v rozpore s § 3 ods. 1 Správneho poriadku neochránil v prospech
žalobcov. Žalovaný zneužil voľnú úvahu, keď bez toho, aby sa vysporiadal s námietkami o procesných
nedostatkoch postupu prvostupňového orgánu a právnymi dôvodmi nezákonnosti jeho rozhodnutia len

formalisticky skonštatoval a vyslovil správnu úvahu na strane 5 napadnutého rozhodnutia. Formalistický
záver je aj v rozpore s jeho závermi na strane 6, kde uvádza, že na vlastníckych právach je poškodený
žalobca v 2. Rade, ktorý časť parcely o výmere XX m2 nepreviedol na inú parcelu, ani túto časť parcely
nemá evidovanú ako svoje vlastníctvo na žiadnom liste vlastníctva, hoci sa v zbierke listín nachádza
jeho kúpna zmluva RI XXXX/XXXX. Táto zistená skutková okolnosť vylučuje dôvodnosť právnej úvahy

žalovaného na strane 5 napadnutého rozhodnutia aj súlad postupu podľa § 39 ods. 2 katastrálneho
zákona. Mali ďalej za to, že žalovaný zneužil správnu úvahu, keď uviedol tvrdenia žalobcov na strane
6 hore, ktoré je v rozpore s obsahom odvolania, keď v bode 2 odvolania žalobcovia poukázali na
nejasnosť a neurčitosť výroku 3, keď vo výroku sa uvádza bod 3 § 29 vyhlášky č. 461/2001, keďsprávne má byť ods. 3. Následne v bode 3 žalobcovia uviedli, že samostatné ustanovenie § 39 ods.
2 nepostačuje, keďže tento výrok III. nie je odôvodnený v zmysle § 39 ods. 1 katastrálneho zákona.
Vyznačenie poznámky podľa § 29 ods. 2 je možné len za predpokladu definovaného v § 39 ods. 2

vyhlášky č. 461/2009 Z.z., t.j. preukázané spochybnenie údajov katastra, ak je zapísané duplicitne
alebo viacnásobné vlastníctvo nehnuteľností. Tento zápis v katastri neexistuje a v čase rozhodovania
nebol zistený, ani preukázaný, a preto nie je preukázané spochybnenie údajov katastra ako predpoklad
zápisu poznámky podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona. tvrdené vlastníctvo XX m2 žalobcu v 2. rade
nespĺňa definíciu nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností, nemá zapísané parcelné číslo ani

vlastníka. Porušenie požiadavky výkonu právomoci len za účelom ustanoveným zákonom ako súčasti
princípu viazanosti právom napĺňa výrok II. rozhodnutia prvostupňového orgánu. Katastrálny úrad nemá
právomoc určovať vlastníctvo, ani duplicitné vlastníctvo v súlade s § 18 ods. 1 písm. b/ katastrálneho
zákona, zapisuje iba práva k nehnuteľnostiam. Napadnutým rozhodnutím a jeho procesným postupom
boli porušené aj princípy rovnosti a zákazu diskriminácie, čo je zaručené článkom 12 ods. 1 a 2 Ústavy
SR a právo na pokojné užívanie majetku podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR. V dôsledku porušenia práva

na spravodlivý proces, ktorý je garanciou princípu viazanosti správneho orgánu právom a princípom
právnej istoty pri ochrane práva a právom chránených záujmov orgánov verejnej moci. Princíp rovnosti a
zákazu diskriminácie a práva na spravodlivý proces je zjavný z ochrany, ktorú poskytoval prvostupňový
orgán ďalším účastníkom, ktorí sú vlastníci susediacich nehnuteľností, keď ako vyplýva z listín pozemok
parcela č. XXXX/X v ich vlastníctve nadobudli z najväčšou pravdepodobnosťou od nevlastníka a s

nejasnou výmerou. Princíp rovnosti je porušený v tom, že v tvrdených dôvodoch zamietnutia žiadosti
o opravu chyby v katastrálnom operáte je neuzavretie dohody o priebehu vlastníckej hranice. Tento
dôvod nie je zákonným dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobcov na opravu chyby v katastrálnom
operátepodľa§59ods.1písm.a/katastrálnehozákona.Tentodôvoddiskriminačnepoužilprvostupňový
orgán aj napriek tomu, že zo zápisu z ústneho rokovania z 25.07.2019 vyplýva, že tento návrh mali

predložiť ďalší účastníci, uvedené ale správny orgán pripísal na akúsi ťarchu žalobcom. Diskriminačne
pôsobí správnym orgánom presadzovaný spôsob riešenia zápisom do príslušného vlastníctva, čo nemá
oporu v platnom práve. Napadnutým rozhodnutím bolo porušené právo na súdnu a inú právnu ochranu,
najmä žalobcu v 2. Rade, ktorý v dôsledku nevykonania zmien v operáte nemá spôsobilý predmet
vlastníctva, o ktorého súdnu ochranu môže požiadať. Jeho vlastníctvo ani duplicitné vlastníctvo nie je

zapísané v katastri nehnuteľností. Výrok II. nie je spôsobilý a vykonateľný na zápis jeho práva v katastri
nehnuteľností, keď nie je identifikovaný parcelným číslom. Nezákonným rozhodnutím žalovaného bol
porušený aj princíp konania v primeranej lehote, na čo v bode 8 odvolania poukázali aj žalobcovia na
prieťahy v konaní a zmätočnosť konania v dôsledku nečinnosti a zmätočnosti úkonov prvostupňového
orgánu. Záverom navrhli napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na nové

konanie.
Vyjadrenie žalovaného a žalobcov

6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe popísal genézu celého administratívneho konania a doplnil,
že meritom veci je, že v predmetnom konaní bolo zistené, že vo vzťahu k jednej nehnuteľnosti existuje

duplicita vlastníctva. Princípom duplicity vlastníctva je tá skutočnosť, že k určitej ploche zobrazenej
v katastrálnej mape existujú dva alebo viac vlastníckych titulov. K takejto skutočnosti by nemalo
dôjsť. Ak k nej však dôjde, jednoznačne je potrebné hovoriť o chybe v katastrálnom operáte a túto
skutočnosť náležite v katastrálnom operáte vyznačiť, aby sa zamedzilo následným právnym prevodom
takto nejednoznačne vlastnícky definovanej nehnuteľnosti. Kataster nemá právomoc zrušiť ktorýkoľvek

z právnych titulov, vôbec už nie je právoplatne povolený vklad vlastníckeho práva, aj keď podklady k
tomuto vkladu ako posledný platný stav katastra poskytol k zapísaniu zmlúv o právnych prevodoch.
K námietke, že ku kúpnej zmluve RI XXXX/XXXX nebol vyhotovený žiadny geometrický plán, ktorý
by zameral predmet kúpy uviedol, že predmet zmluvy parcela EN XXXX/X bol do mapy evidencie
nehnuteľností zakreslený v rámci zhotovenia nového operátu EN technicko hospodárskym mapovaním

- THM v roku 1985. Zdôraznil, že v zmluve RI XXXX/XXXX sa cituje, že záhrada je neoplotená. Zápis
zmluvy bol do operátu EN prevedený položkou výkazu zmien X/X na LV č. XXX. V roku 1994 bola na
LV XXX zapísaná položka výkazu zmien XX/XXXX-GP bez udania bližších súvislostí, o čo sa vlastne
jedná. Touto položkou došlo k zmene výmery parcely EN XXXX/X z XXXX m2 na XXXX m2, teda k jej
zmenšeniu o XX m2, a to bez akéhokoľvek právneho titulu. Na základe zmluvy V XXXX/XXXX daroval

žalobca v 2. rade svojej matke žalobcovi v 1. rade, okrem iných nehnuteľností aj parcelu C KN XXXX/X
záhradu o výmere XXXX m2. Už tu si mohol všimnúť rozdiel vo výmere a upozorniť na nezrovnalosť, čo
sanestalo atakparcelabolazapísanánaLVXXvprospech žalobcuv1.radeovýmereXXXXm2.Zápis
na LV XX bol vykonaný v súlade so zmluvou V XXXX/XXXX - položka výkazu zmien XXX/XX. LV č. XXXbol tou istou položkou VZ XXX/XX zrušený, nakoľko už neobsahoval žiadnu ďalšiu nehnuteľnosť. Ďalší
účastníci manželia E. nadobudli na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX položka výkazu zmien XX/XX
parcelu C KN XXXX/X od C. U. na jeho LV č. XXX, ktorý bol zrušený a parcela XXXX/X bola zapísaná

na už existujúce LV XXX manželov E.. Ak by mali prísť na podstatu chyby je potrebné sa vrátiť k položke
výkazu zmien XX/XX, ktorou došlo k zmene výmery vyššie citovanej parcely C KN XXXX/X z výmery
XXXX m2 na výmeru XXXX m2. Na základe kúpnej zmluvy V XXX/XX nadobudol C. U. od E. E. parcelu
EN XXXX/X o výmere XXX m2 vytvorenú podľa GP XXX-XXX-XXX-XX, kde kupujúci C. U. prehlásil, že
stav kupovanej nehnuteľnosti pozná a užíva. Zápis bol do operátu prevedený práve položkou výkazu

zmien XX/XX. Keďže táto istá položka VZ XX/XX je vyznačená na LV č. XXX žalobcu v 2. rade, je jasné,
že išlo o zápis tohto GP XXX-XXX-XXX-XX. Podrobným preskúmaním GP boli zistené skutočnosti, že
parcela EN XXXX/X ako diel „A“ bola o výmere XXX m2 vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely
XXX a iné skutočnosti, ktoré sú už uvedené aj v predchádzajúcich rozhodnutiach. Žalovaný nepopieral,
že správny orgán nesprávne predĺžil platnosť GP a tým ho zlegalizoval a urobil vhodným pre zapísanie
zmluvy V XXX/XX. V žiadnom prípade sa však žalovaný nestotožnil s tvrdením, že nedostatočne zistil

skutkový stav, či nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Skutočnosť, že žiadosť navrhovateľky -
žalobcu v 1. rade o vykonanie opravy chyby bola zamietnutá nemožno stotožňovať s nezákonnosťou
rozhodnutia. Podľa § 59 ods. 5 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.09.2018 sa na opravu
chýb v katastrálnom operáte vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Správne orgány sa
dôsledne zaoberali prejednávanou vecou a tvrdenie, že skutkový stav nebol dostatočne objasnený a

rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené považuje žalovaný za nepravdivé. Mal za to, že v priebehu
konania bol skutkový stav dostatočne objasnený a napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti
zákonného rozhodnutia. Jedným zo žalobných dôvodov je tvrdenie žalobcov, že sa nevysporiadal so
všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. V tejto súvislosti poukazuje na judikatúru ESĽP napr.
RUISTORIA v/s Španielsko, resp. GARCIA RUIS v/s Španielsko vo veci 3544/96, z ktorej vyplýva

právny názor, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale iba tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ veci by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné

právo účastníka konania na spravodlivý proces. Správne orgány taktiež nie sú povinné zaoberať sa
každou vznesenou námietkou účastníkov konania. Žalovaný v tejto súvislosti upozornil aj na právny
názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/25/2016 z 29.06.2017. K tvrdeniam
žalobcov ohľadom nevysporiadania sa s námietkami poukázal na časť napadnutého rozhodnutia, kde
uviedol, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne, prvostupňový správny orgán predmetnú vec

skutkovo a právne správne posúdil. Prvostupňové rozhodnutie má oporu vo vykonanom dokazovaní
a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený a má všetky náležitosti v
zmysle § 46 a § 47 ods. 2 Správneho poriadku a stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
ktoré je dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadal so všetkými
relevantnými, skutkovými, právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňalo zákonné kritériá odôvodnenia

v zmysle Správneho poriadku. Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukázal na určité
najzásadnejšieaspekty,ktorýmireagovalnaargumentyodvolávateľov.Poukázalnajmänato,žežalobca
v 2. rade kupoval neoplotenú záhradu, a to na základe identifikácie. Identifikácia je dovolený technický
podklad k právnym listinám, pričom treba mať na pamäti skutočnosť, že negarantuje stav v teréne v
čase kúpy, pretože jej vytvorenie prebieha v kancelárii porovnaním identity dvoch mapových podkladov,

ktoré mohli vzniknúť aj pred desiatkami rokov a stav v prírode už môže byť úplne iný. Ak aj kupujúci v
zmluve prehlási, že stav v nehnuteľnosti je mu v prírode dobre známy, voľným okom výmeru pozemku
presne neodhadne. Naproti tomu ak je technickým podkladom k zmluve vyhotovený geometrický
plán, ten už zachytáva súčasnú realitu a je preto oveľa hodnovernejším technickým podkladom ako
identifikácia. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode, nemal kompetenciu

určiť komu nehnuteľnosť patrí. Hodnovernosť údajov je spochybnená existenciou dvoch právnych
listín, a preto prvostupňový orgán rozhodol o vyznačení duplicity. Správa katastra nemá oprávnenie v
katastrálnom konaní podľa § 59 ods. 1 rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa vecných
práv účastníkov. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte nenahrádza ani nemôže
nahrádzať rozhodnutie súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom

konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, resp. riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci
súdu. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v civilnom sporovom konaní (10Sžo 73/2015
z 28.09.2016). Účelom konania o oprave chýb v katastrálnom operáte nie je riešenie vlastníckeho
sporu, riešenie ktorého patrí výlučne do právomoci civilného súdu (1Sžo/93/2009). Ďalej žalovanýuviedol, že účastníci konania boli niekoľko krát v priebehu konania osobne prítomní pred správnym
orgánom a mali možnosť sa vyjadriť k veci a k podkladom nachádzajúcim sa v spise, o čom svedčí aj
zápisnicaz21.09.2017,25.10.2017.Žalobcombolizasielanénavedomievýsledkykontrolnéhomerania,

ústne prejednávanie chýb sa uskutočnilo dňa 16.01.2018. Úlohou správneho orgánu bolo zabezpečiť
zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupovať v súlade s príslušnými právnymi
predpismi aj keď je účastník konania nečinný a správny orgán mu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne
dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Pokiaľ mali žalobcovia záujem uzatvoriť
dohodu, mohli v tomto smere konať aktívne a prejaviť svoju vôľu. Nie je úlohou správneho orgánu

predostierať možnosti pre riešenie sporu o vlastníctvo. Takéto riešenie je len na uvážení účastníkov
konania. O možnosti uzatvoriť dohodu mali vedomosť, čo vyplýva zo zápisnice z 16.01.2018 a sami
to uvádzali. Poukazovať preto na to, že takáto možnosť im nebola ponúknutá nie je vôbec na mieste.
Poznámka duplicitného vlastníckeho práva v zmysle výroku prvostupňového rozhodnutia bola zapísaná
na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. S. a práve tým, že oprava chyby nebola vykonaná a žiadosť
navrhovateľky - žalobcu v 1. rade bola zamietnutá, správny orgán zachoval rovnosť medzi účastníkmi

konania a svojou činnosťou aj samostatným rozhodnutím naplnil účel zákonných noriem, na ktoré
žalobcovia poukazujú. Rozhodnutím, ktorým by správny orgán žiadosti navrhovateľky vyhovel by došlo
k nezákonnému konaniu a prekročeniu kompetencií správnym orgánom. V prípade vydania rozhodnutia,
ktorým by bola oprava chyby v tomto konkrétnom prípade vykonaná, by boli porušené všetky práva na
ktoré žalobcovia v žalobe poukazujú a došlo by k prekročeniu právomoci správneho orgánu. Navrhoval

žalobu zamietnuť.

7. Žalobcovia v replike zotrvali na všetkých uplatnených dôvodoch v zmysle podanej správnej žaloby.
Vyjadrenie žalovaného považovali za vzájomne si odporujúce, resp. o argumentáciu novú v dôvodoch
rozhodnutia neuvedenú a za podstatné považovali to, že ide o argumentáciu v rozpore so skutkovým

stavom zisteným v konaní a s platnými právnymi predpismi z roku 1988 a 1992, kedy platil zákon č.
22/1964 o evidencii nehnuteľností, vyhlášky č. 23/1964 a v roku 1994 platil zákon č. 266/1992 Zb. a
nie teraz platný katastrálny zákon. Poukázali tiež na to, že bola vykonaná miestna ohliadka spojená
s neukončeným meraním a výstupmi, kde jasne v území vymedzili pomerané body nimi užívanej
nehnuteľnosti, ktoré tvorili ploty, brány, stĺpy oplotenia. Argumentácia žalovaného nie je v súlade s

vyhláškou č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, ani s vyhláškou č. 300/2009 Z.z,
ktorou sa vykonáva zákon o geodézii a kartografii. Argumentáciu s poukazom na judikatúru súdov ESĽP,
ústavného a najvyššieho súdu považovali za účelovú a riadne neodôvodnenú. Žalovaný argumentoval
rozhodnutiami najvyššieho súdu o nemožnosti riešiť vlastnícky spor, ktorý patrí do výlučnej právomoci
súdu, ktorú považoval za rozpornú so zisteným stavom tvrdeným žalovaným aj v tomto vyjadrení. Na

strane 7 žalovaný uviedol, že hodnovernosť údajov je spochybnená existenciou dvoch právnych listín,
preto rozhodol o vyznačení duplicity vlastníctva. Tento záver nie je preskúmateľný, keď vo vyjadrení
žalovaného je uvádzaných niekoľko právnych listín. Ak považuje žalovaný za právnu listinu geometrický
plán č. XXX-XXX-XXX-XX, tak sám poskytol odpoveď, že tento GP nie je overený v súlade s údajmi EN
a nemala byť predĺžená pečiatka platnosti. Ide tak o absolútne neplatnú listinu a tak isto je absolútne

neplatná kúpna zmluva V XXX/XXXX (prevod vlastníctva D. U. a M. E.), ktorá bola vyhotovená na jeho
základe. Podstatným pre rozhodnutie je však zmenšenie výmery parcely EN XXXX/X o XX m2 bez
akéhokoľvek právneho titulu, iba konaním katastra. Tiež uviedol, že v konaní sa neurčuje vlastníctvo
O.. E. B., ale ide o nápravu chyby vzniknutej v katastrálnom operáte ešte v roku 1994 v dôsledku
nezákonného postupu katastrálneho úradu, ktorý chybu vytvoril bez akéhokoľvek právneho titulu. V

dôsledku prevodu sa táto zistená chyba dá opraviť len priradením príslušného podielu žalobcovi v 2.
rade k pozemku parc. č. XXXX/X. Nejde teda o žiadne konanie o určenie vlastníctva ako zavádzajúcu
tvrdí žalovaný, nakoľko žalobca v 2. rade je vlastníkom od roku 1992.

8. Právny zástupca žalobcu sa na ústnom pojednávaní pridržiaval písomne podanej správnej žaloby,

ako aj ďalších vyjadrení. Zo všetkých vyjadrení, ale najmä z vyjadrenia žalovaného je podľa jeho názoru
nesporné ako k chybe v katastrálnom operáte došlo, pričom žalovaný sám uznal, že k nej došlo, aj akým
spôsobom. Ďalej uviedol, že žalobkyňa si neuplatňuje práva, ktoré by mali charakter sporu. Žiadala
len o opravu nesprávnosti v katastrálnom operáte. Poukázal na to, že chyba bola spôsobená tým, že
na GP bola nesprávne predĺžená platnosť GP, lebo už v tom čase nebol v súlade s údajmi katastra.

Ďalšie následné pochybenie nastalo tým, že k zmenšeniu výmery parcely došlo pod H. XX/XX, ktorá
sa týkala kúpnej zmluvy V XXX/XX. O žiadosti bolo už v minulosti vydané rozhodnutie správneho
súdu 24S/135/2016 z 12.06.2017. Týmto rozsudkom bolo dané usmernenie k ďalšiemu postupu, ktoré
podľa jeho názoru nebolo dodržané. Ďalej namietal, že žalovaný sa stotožnil len s nedostatočnýmodôvodnením prvostupňového rozhodnutia. V ostatnom sa pridŕžal obsahu podanej správnej žaloby a
vzhľadom na to, že mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, žiadal žalobe v plnom rozsahu
vyhovieť. Ďalej uviedol, že súdne konanie na okresnom súde je prerušené rozhodnutím do doby, pokiaľ

nebude právoplatne skončené konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, pričom tento súd zatiaľ
nekoná, až do skončenia tohto konania. Všetky ďalšie skutočnosti prednesené ďalším účastníkom nie
sú predmetom tohto konania, bude možné sa nimi zaoberať v inom súdnom konaní. Nezákonnosť videl
aj v tom, že nebola zistená duplicita vlastníctva, pretože dvojitá evidencia vlastníctva ku konkrétnej
spornej časti pozemku nebola v katastri zapísaná. Je zapísaná len v prospech ďalších účastníkov.

Taktiež poukázal na to, že nie je zrejmé, v ktorej časti pozemku by sa malá to sporná časť nachádzať.
K vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe uviedol, že tento spochybňoval nezáväznosť identifikácie
parcely, resp. poukazoval na to, že žalobca v 2. rade kupoval parcelu, ktorá bola neoplotená, teda
nevedel presný priebeh jej hraníc, čo sa práve podľa v tom čase platného katastrálneho zákona ale
nevyžadovalo.

9. Predstúpil ďalší účastník E.. E., ktorý uviedol, že celé je to potrebné vnímať v kontexte sporu so
žalobcami. Uviedol ďalej, že už právny predchodca, od ktorého kúpil pozemok mu povedal, že žalobca v
2. rade sa stále snažil posúvať hranicu v jeho prospech. Ďalej ozrejmil priebeh celého sporu, ktorý siahal
do minulosti. Celým týmto procesom podľa jeho názoru žalobcovia zdržiavajú konanie na Okresnom
súde v Banskej Bystrici o vydržaní a určenie hraníc pozemku, kde urobili aj rôzne sporné vyjadrenia.

Poukázal na to, že prebehli aj merania hranice pozemkov geodetmi, ktoré potvrdili jeho názory. Poukázal
ďalej na to, že právny zástupca žalobcov ukázal nejaký hraničný kameň, ktorý mal byť len položený.
Podľa jeho názoru k chybe došlo aj katastrálnym úradom, čo si sám uznal, ale aj z toho dôvodu, že už v
čase, keď kúpil pozemok od pána U. neurobili žalobcovia žiadne potrebné úkony a v potrebných lehotách
na to, aby sa domáhali svojich práv, pričom už aj samotný žalobca, pokiaľ darovacou zmluvou daroval

pozemok žalobkyni v 1. rade, daroval ho vo výmere o XX m2 nižšej, to znamená akceptoval ten stav.
Ďalší účastník ďalej ozrejmil ďalšie podrobnosti týkajúce sa stavebného konania a ďalších okolností.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods.
1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

11. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

12. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona správa katastra aj bez návrhu opraví údaje katastra,
ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov
katastra alebo s výsledkami revízie údajov katastra.
15. Podľa § 59 ods. 2 katastrálneho zákona vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave
chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich

preukázanie; ak je to na opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na
tomto katastrálnom konaní.
16.Podľa§59ods.3katastrálnehozákonaten,kohopráv,záujmovchránenýchprávomalebopovinností
saúdajekatastratýkajú,môžekedykoľvekpožiadaťoodstráneniechýbvkatastrálnomoperáte.Okresný
úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia

písomnej žiadosti o opravu chýb.
17. Podľa § 59 ods. 4 katastrálneho zákona oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik,
zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a/ a
§ 78 ods. 1.18. Podľa § 59 ods. 5 katastrálneho zákona na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to
neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.

19. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov.
Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie,
kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom
konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu, rozhodnutia alebo opatrenia, s

rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti opatrenia orgánu
verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods.
2 SSP).

20. Preskúmaním veci správny súd zistil, že prvostupňový orgán zamietol žiadosť žalobcu v 1. rade

na opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorej výsledkom malo byť dosiahnutie zmeny veľkosti
pozemku parc. CK N č. XXXX/X, k.ú. S. v jeho vlastníctve, z výmery XXXX m2 na pôvodnú výmeru
XXXX m2 (resp. dosiahnutie spoluvlastníctva so žalobcom v 2. rade), v ktorej predmetný pozemok
pôvodne nadobudol jej právny predchodca - žalobca v 2. rade, pričom k zmenšeniu výmery pozemku
došlo bez toho, aby žalobca v 2. rade bol účastníkom právneho úkonu, následkom ktorého by k

takej zmene došlo. Prvostupňový orgán uvedenú žiadosť zamietol a súčasne podľa § 39 ods. 2
katastrálneho zákona v nadväznosti na 29 ods. 3 vyhlášky č. 461/2009 Z.z. rozhodol o vyznačení
poznámky o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti - parcele C KN č. XXXX/
X bola spochybnená. Uznal pochybenie bývalej Správy katastra Banská Bystrica, ktorým k zmenšeniu
parcely došlo tým, že overila súladnosť GP č. XXX-XXX-XXX-XX s operátom katastra nehnuteľností, čo

nezodpovedalo skutočnosti, pričom v právnom stave už bola v časti evidovaná odčleňovaná parcela č.
C KN XXXX/X na LV a nemohla byť vytvorená celá z pozemnoknižnej parcely XXX, čím bola zmluva
vyhotovená na základe nesprávne overeného technického podkladu. Uviedol však, že podmienky pre
povolenie vkladu vlastníckeho práva zmluva spĺňala a spochybnená bola vecná správnosť GP, t.zn.
nejednalo sa o chybu spôsobenú nesprávnym zápisom, resp. chybným prenesením údajov z listiny

na list vlastníctva a prvostupňový orgán môže opravovať len chyby takého rozsahu, ku ktorým má
zadefinovanú vecnú príslušnosť v § 59 katastrálneho zákona. V danom prípade sa jedná o vecnú
chybu. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcov podané proti prvostupňovému
rozhodnutiu, nakoľko sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom ako aj s právnym posúdením veci
prvostupňovým orgánom. Doplnil, že konanie o oprave chyby je nesporové správne konanie a správny

orgán konaním o oprave chyby v katastrálnom operáte nemôže zosúladiť stav evidovaný v katastri s
listinami, ktoré boli v danom prípade dve (RI XXXX/XX aj V XXXX/XXXX) osvedčujúce vlastnícke práva
odlišných vlastníkov k jednej nehnuteľnosti. Nakoľko v predmetnom konaní nedošlo nimi k dohode,
ale medzi stranami bol spor o vlastníctvo, prvostupňový orgán nemal kompetenciu rozhodovať podľa
§ 59 katastrálneho zákona o oprave chyby. Rozhodovanie sporov o súkromnoprávnych vzťahoch a

posudzovanie charakteru vecných práv a právnych vzťahov účastníkov konania k nehnuteľnostiam patrí
výlučne do kompetencie súdov. Rozhodovanie vo veci opravy chýb v žiadnom prípade nenahrádza,
ani nemôže nahradiť rozsudok príslušného súdu o určení práva, či právneho vzťahu k nehnuteľnosti.
Predmetom konania o oprave chýb nemôže byť skúmanie vlastníctva, ak je táto otázka sporná a
nemožno rozhodnúť o tom, komu svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ak je predložených viacero

listín ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva.

21. Žalobcovia s poukázaním na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom nepožíva právnu ochranu, namietali, že žalobca v 2. rade bol od r. 1990 v katastri
nehnuteľností evidovaným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. S. o výmere XXXX m2, t.zn.

aj v čase prevodu vlastníctva iného pozemku na C. U. a úpravy GP č. XXX-XXX-XXX-XX, na základe
neplatnej zmluvy V XXX/X, ktorej účastníkom žalobca v 2. rade nebol a ktorej predmetom nebola ani
parcela č. XXXX/X v jeho vlastníctve, keď predmetom tejto zmluvy bola parcela č. XXXX/X v k.ú. S. -
záhrada o výmere XXX m2, ktorá nebola evidovaná v katastri nehnuteľností v r. 1993. Táto zmluva
podľa žalobcov, pre jej rozpor s § 19 katastrálneho zákona, s § 39, § 123 Občianskeho zákonníka

nemohlaspôsobiťprávneúčinkyaniduplicituvlastníctva.KúpnazmluvaVXXX/XXobchádzazákona,čo
potvrdzuje pochybný GP č. XXX-XXX-XXX-XX, ktorý bo zameraný 18.06.1988, vyhotovený 31.01.1990
a opatrený pečiatkou 21.01.1992, že je v súlade s údajmi EN, čo nie je pravda, lebo vlastníkom bol odr. 1990 žalobca v 2. rade. Pochybnosť žalobcov vzbudila aj položka výkazu zmien XX/XX k zmluve V
XXX/XX, keď vklad bol povolený podľa listiny 11.05.1993.

22.Správnoužalobouvymedzenýmpredmetomprieskumusprávnehosúdubolonapadnutérozhodnutie
žalovaného,ktorýmvodvolacomkonanípotvrdilprvostupňovérozhodnutieozamietnutížiadostižalobcu
v 1. rade o opravu chyby v katastrálnom operáte. Predmetom prieskumu tak nebolo rozhodnutie o
povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - k pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. S., na základe
kúpnej zmluvy V XXX/XX a geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX, potom čo bol povolený vklad

vlastníckeho práva žalobcu v 2. rade k pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. S.. Správny súd preto nebol
oprávnený posudzovať zákonnosť právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva
k pozemku parc. č. XXXX/X z 11.05.1993 vrátane jemu predchádzajúceho konania, ani právoplatné
rozhodnutia V XXXX/XXXX a V XXXX/XXXX, ktorými bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva k
dotknutým pozemkom na základe ďalšej dispozície s nimi. Tvrdenia žalobcov, že zmluva V XXX/XX
uzavretá medzi E. E. a C. U. je neplatná, resp. obchádza zákon, správny súd, pre chýbajúcu právomoc

rozhodovať podľa § 3, § 137 písm. c/ CSP, môže hodnotiť len ako ich názor. Oprávnený bol len na
prieskum zákonnosti postupu a rozhodnutia prvostupňového orgánu a žalovaného o žiadosti žalobcu
v 1. rade o vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte na základe žalobných námietok žalobcov,
ktoré na základe nasledovného dôvodné neboli.
23. Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť

dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie,
návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.
24.Podľa§17ods.1zákonač.266/1992Zb.okatastrinehnuteľnostíplatnéhoaúčinnéhood01.01.1993
do 31.12.1995 vlastnícke právo, záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, predkupné
právo, pokiaľ má mať účinky vecného práva, a iné práva, pokiaľ boli dohodnuté ako vecné práva, sa

vkladajú vpisom do listu vlastníctva; tým sa stávajú záväznými a hodnovernými údajmi katastra.
25. Podľa § 20 písm. a/ zákona č. 266/1992 Zb. katastrálny úrad vykoná vklad alebo záznam
dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu.

26. Podľa § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k

nehnuteľnostiam účinného od 01.01.1993 do 31.12.1995
(1) Práva uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra nehnuteľností zápisom vkladu práva alebo
výmazu vkladu práva (ďalej len „vklad“), pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
(2) Práva uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú dňom vkladu do katastra, pokiaľ
Občiansky zákonník alebo iný zákon neustanovuje inak.

(3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ku dňu,
keď návrh na vklad bol doručený príslušnému orgánu republiky. Každý má právo nahliadnuť do
evidencie doručených návrhov. Resp. podľa neskoršieho znenia právne účinky vkladu pri prevode
majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu1) vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ku dňu

určenému v návrhu na vklad. Návrh na vklad sa musí podať najneskôr v deň, ktorý predchádza dňu
určenému v návrhu ako deň vzniku vlastníctva.

27. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 265/1992 Zb.
(1) Vklad podľa § 2 možno vykonať len na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu

republiky.
(2)Nakonanieopovolenívkladusavzťahujezákonosprávnomkonaní,pokiaľtentozákonneustanovuje
inak.

28. Konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte nepredstavuje opravný prostriedok vkladového

konania. Prvostupňový orgán tak nemal právomoc v konaní zrušiť ktorékoľvek z právoplatných
rozhodnutí, ktorými bol v minulosti povolený vklad vlastníckeho práva k sporným pozemkom, a už vôbec
nie zrušiť alebo rozhodnúť o neplatnosti právnych titulov nadobudnutia vlastníckeho práva, a to ani
vtedy, pokiaľ zistil a uznal svoju chybu pri zápise vlastníckeho práva v minulosti, v dôsledku ktorej došlo
k zmenšeniu pozemku žalobcu v 2. rade. Účelom nesporového správneho konania o oprave chýb v

katastrálnom operáte je zosúladenie stavu evidovaného v katastri nehnuteľností s listinami, ktoré tento
stav osvedčujú, ak bol zistený medzi nimi nesúlad. Pokiaľ však súčasťou zbierky listín katastrálneho
operátu sú dve alebo viac zmlúv zakladajúcich vecné (najmä vlastnícke) práva rôznych osôb k tej istej
nehnuteľnosti alebo k jej časti (ako tomu bolo aj v danom prípade), relevancia použiteľnosti inštitútuopravy chýb v katastrálnom operáte je značne limitovaná. Taká situácia totiž už neumožňuje jednoduché
technické zosúladenie údajov katastra s týmito zmluvami bez toho, aby nedošlo k zásahu do práv jednej
alebo viacerých osôb, ktorým podľa týchto zmlúv právo k nehnuteľnosti svedčí. Tomu zodpovedal rozsah

a obsah zisťovania skutkového stavu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, právne posúdenie veci
ako aj odôvodnenie rozhodnutí, ktoré boli predmetom prieskumu.

29. Uvedený záver potvrdzuje ust. § 59 ods. 4 katastrálneho zákona, podľa ktorého oprava chýb v
katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide

oopravupodľa§59ods.1písm.a/a§78ods.1.Vprípade,akbybolovyhovenéžiadostioopravuchýbv
katastrálnomoperátespôsobom,ktorýpožadovalžalobcav1.rade,prvostupňovýorgánbytýmrozhodol
o zmene vlastníctva k časti pozemku o výmere XX m2, evidovaného ako súčasť parcely C KN č. XXXX/
X v k.ú. S., ktorý je podľa katastra nehnuteľností vo vlastníctve ďalších účastníkov tak, že vlastníkom
tejto časti pozemku by sa stal žalobca v 1. alebo v 2. rade. To znamená taká oprava by zjavne mala vplyv
na vznik, zánik, resp. zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Výnimka podľa § 59 ods. 1 písm. a/

katastrálneho zákona (o § 78 ods. 1 zjavne nešlo, nakoľko k zmenám vo výmere parcely C KN č. XXXX/
X došlo po 31.12.1992) sa, vzhľadom na nesporový charakter konania o oprave chýb v katastrálnom
operáte, vzťahuje len na také prípady, kde je výsledkom správneho konania úkon dotknutých vlastníkov,
ktorý medzi nimi spornosť odstránil. Napríklad dohoda, právny obsah ktorej by takýto záver pripúšťal.
V danom prípade bolo zistené, že obsahom katastra nehnuteľností boli dve zmluvy (RI XXXX/XX a

V XXXX/XXXX), ktoré boli právnymi titulmi nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu v 2. rade ako aj
C. U. k tomu istému pozemku, resp. jeho časti o výmere XX m2, ako súčasti celku iných pozemkov.
Počas konania o oprave chýb v katastrálnom operáte nedošlo medzi právnymi nástupcami uvedených
nadobúdateľov (účastníkmi konania) k dohode, ktorá by spornosť vo vlastníctve k tejto časti pozemku
odstránila. Preto nebolo možné uplatniť rozhodovaciu právomoc prvostupňového orgánu v zmysle § 59

ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona spôsobom požadovaným žalobcom v 2. rade.

30. Prvostupňový orgán mal oprávnenie požadovať, aby medzi účastníkmi konania došlo k dohode.
Potrebné je pritom poukázať na ust. § 59 ods. 5, podľa ktorého na opravu chýb v katastrálnom operáte
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste

vlastníctva. Podľa § 48 Správneho poriadku ak to pripúšťa povaha veci, môžu účastníci konania medzi
sebou so schválením správneho orgánu uzavrieť zmier. Správny orgán zmier nechváli, ak odporuje
právnym predpisom alebo všeobecnému záujmu. Z citovaných ustanovení plynie, že zmier dosiahnutý
dispozitívnym právnym úkonom účastníkov konania, pokiaľ je konajúcim orgánom schválený, je jedným
so zákonom predpokladaných spôsobov skončenia správneho konania. Prvostupňový tak nekonal mimo

práva, ak na dosiahnutie účelu konania o oprave chyby v katastrálnom operáte požadoval dohodu
účastníkov o spornom práve. Pokiaľ dohoda dosiahnutá nebola, nemal inú možnosť než vyznačiť na
príslušnom liste vlastníctva poznámku o spochybnení hodnovernosti údajov katastra, ktoré v konaní
bolo zistené.

31. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (najmä s rozsudkom sp.zn. 10Sžo/73/2015 z
29.09.2016) tak na uskutočnenie opravy evidentnej chyby v katastrálnom bolo potrebné v konaní medzi
žalobcami a ďalšími účastníkmi manželmi E. dosiahnuť súčinnosť, resp. dohodu, nakoľko prvostupňový
orgán ani žalovaný neboli oprávnení riešiť medzi nimi vzniknutý spor o vlastníctvo k časti pozemku parc.
č. XXXX/X v k.ú. S. o výmere XX m2, resp. spor o priebeh hranice pozemkov, nakoľko na rozhodovanie

o súkromno-právnych sporoch nemali právomoc. Podľa čl. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok) spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva
a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zverená inému orgánu. Podľa § 3
CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa
zákonaneprejednávajúanerozhodujúinéorgány.Zrozsahupôsobnostiokresnéhoúradu(katastrálneho

odboru) podľa § 18 katastrálneho zákona ani podľa iného právneho predpisu mu nevyplýva právomoc
rozhodovať súkromno-právne spory. Obdobne prvostupňový orgán nemal žiadnu právomoc rozhodovať
o ne/platnosti právnych úkonov (zmlúv) podľa § 137 písm. c/ CSP, na čo je opätovne príslušný len
súd v civilnom sporovom konaní. Prvostupňový orgán si tak sám (ako o predbežnej otázke) nemohol
urobiť úsudok o tom, že niektorá zo zmlúv predložených vo vkladovom konaní je neplatná a majetok,

ktorý bol jej predmetom, bol nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom a nepožíva tak právnu
ochranu. Oprávnený bol vo vkladovom konaní, ktorého výsledok nebolo prípustné v konaní o oprave
chýb v katastrálnom operáte z už uvedených dôvodov revidovať, posudzovať zápisnú spôsobilosť
zmluvy - ako listiny, ktorá bola podkladom pre vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Správnekonanie o oprave chýb v katastrálnom operáte, ktoré nie je súčasťou ani pokračovaním vkladového
konania, je nesporového charakteru, na základe čoho je možné zmenu týkajúcu sa vlastníckeho
práva (zmenu osoby vlastníka k nehnuteľnosti alebo jej časti) jeho výsledkom dosiahnuť len vtedy,

pokiaľ medzi osobami, ktorých sa zmena vlastníctva týka, neexistuje spornosť. Spornosť nezakladá len
účastníctvo (týchto osôb) v civilnom sporovom konaní, predmetom ktorého je sporné právo k predmetnej
nehnuteľnosti, ale najmä ich procesný postoj k predmetu konania, t.j. k okolnosti, ktorá mala byť
predmetom opravy. V danom prípade z obsahu administratívneho spisu nevyplýva vôľa žalobcov (ani
osobitnejednéhoznich)vecvyriešiťdohodou.Naprieknávrhudohodyobudúcejdohodeomimosúdnom

určení hraníc a zámene časti pozemkov k dosiahnutiu dohody nedošlo. O spornosti vlastníckeho práva
medzi účastníkmi konania tak niet pochýb.

32. Uvedené závery sú v súlade s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR. V rozsudku sp.zn.
10Sžo/73/2015 z 29.09.2016 najvyšší súd uviedol, že: „Podľa dôvodovej správy ku katastrálnemu
zákonu „opravy uvedené v § 59 ods. 1 písm. a/ a b/ smerujú k odstráneniu chýb vyplývajúcich z

vlastnej činnosti katastrálnych úradov, ktoré nápravu urobia buď samy bez účasti ďalších subjektov
[písm. a/], alebo v súčinnosti s vlastníkmi nehnuteľností a inými oprávnenými osobami. Opravy
uvedené v ods. 1 písm. c/ možno vykonať len v súčinnosti s tými subjektmi, ktoré príslušné
listiny vyhotovili. Môže ísť o štátne orgány, notárov, obce, ako aj o vlastníkov nehnuteľností a iné
oprávnené osoby. Chybami sa v tomto prípade rozumejú len chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé

nesprávnosti.“ Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte slúži na opravovanie chýb, ktoré
najčastejšie spočívajú v nesprávnom premietnutí obsahu listín do súboru popisných informácií katastra
alebo do súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Ide najmä o nesprávne údaje na
LV alebo o nesprávne zakreslenie pozemkov do katastrálnej mapy. Z ustálenej judikatúry českých a
slovenských súdov ako i z povahy právneho inštitútu opravy chyby vyplýva, že tento druh konania

nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností, na riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie
práv k nehnuteľnostiam, na zmenu hraníc pozemkov, či na preskúmavanie zákonnosti zápisov (na
preskúmavanie zákonnosti zápisov slúžia iné právne prostriedky, akými sú protest prokurátora a správne
súdnictvo). Inštitút opravy chýb v katastrálnom operáte slúži k uvedeniu údajov katastra do súladu s
listinami založenými v zbierke listín. Nie je prostriedkom k rozhodovaniu o správnosti zápisu vecného

práva k nehnuteľnostiam. Opravou chýb v katastrálnom operáte sa tak nemenia právne vzťahy k
nehnuteľnostiam. Okresný úrad nie je príslušný rozhodovať o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam.
Oprava chýb katastra, zakotvená v ustanovení § 59 katastrálneho zákona, je špecifickým právnym
inštitútom, ktorého účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a tým i
zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Katastrálny zákon zakotvuje možnosť opravy chybných

údajovkatastrazdôvodu,žekataster,akoštátnyaverejnýinformačnýsystém,musíposkytovaťpravdivé
informácie o nehnuteľnostiach, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a ďalších osobách. Správa
katastra je povinná opraviť chybné údaje katastra nielen na návrh, ale aj zo svojho vlastného postavenia
ako orgán, ktorý eviduje, chráni a vykonáva dohľad nad správnosťou všetkých zápisov vykonávaných
v katastri. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/86/2014 zo dňa 1. apríla

2015) Predpokladom vykonania opravy chyby v operáte katastra nehnuteľností správou katastra podľa
§ 59 ods. 1 katastrálneho zákona je zistenie, či už na základe návrhu alebo z úradného postupu, že
údaje katastra sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinnou, alebo s výsledkami prešetrovania
zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Predmetom konania o oprave chyby
v operáte katastra nehnuteľností správou katastra podľa § 59 ods. 1 a nasl. katastrálneho zákona

nemôže byť posudzované konanie a rozhodovanie o vklade vlastníckeho práva na základe listiny a
v tomto konaní nemôžu byť posudzované ani pochybenia v postupe správy katastra vo vkladovom
konaní, z ktorých dôvodov predmetom konania podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona nie je a
nemôže byť ani obnova stavu údajov katastra pred zápisom rozhodnutí o povolení návrhov na vklad
vlastníckehopráva.Zuvedenýchdôvodov,akbolivdôsledkuvkladovéhokonaniaarozhodnutiaovklade

vlastníctva na základe sporných listín dotknuté vlastnícke práva dotknutej osoby k nehnuteľnostiam
rozhodnutiami správnych orgánov, nie je dotknuté jej právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho
práva v inom a to v občiansko-právnom konaní na príslušnom súde, keďže len súd v občiansko -
právnom konaní začatom na základe vlastníckej žaloby preskúmava, či právny titul, na základe ktorého
bol právoplatne vykonaný zápis do katastra, bol urobený v súlade s právnymi predpismi platným v

čase jeho vzniku. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. novembra 2015,
sp. zn. 7Sžr/71/2014). Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani
nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam.
Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomocisúdu. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2008, sp. zn. 1 Sžo 80/2007).
V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na to, že prípadnú zmenu alebo zrušenie zápisu
vlastníckeho práva vkladom je možné dosiahnuť len podaním protestu prokurátora (§ 26 zákona č.

153/2001 Z.z. zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov) alebo podaním žaloby voči postupu
správneho orgánu v samotnom vkladovom konaní (§ 247 a nasl. O.s.p.). Zároveň rozhodovať o spornom
vlastníckom práve, resp. právomoc vyslovovať určenie, či tu právo je alebo nie je, má vzhľadom na §
7 a § 80 písm. c/ O.s.p. výlučnú právomoc súd v civilnom sporovom konaní a to na základe určovacej
žaloby. Podľa piatej časti O.s.p. je predmetom konania súdny prieskum správnych rozhodnutí na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov a v rámci tohto konania správnemu súdu neprináleží rozhodovať
o platnosti resp. neplatnosti akýchkoľvek zmlúv, či dohôd založených právnym odvetvím súkromného
práva, pretože tieto sporné otázky môžu byť len predmetom určovacej žaloby podanej podľa § 80 O.s.p.“

33. Obdobne to platí podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžo 93/2009 z 05.11.2009 (rozsudok
zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.

39/2011): „Správa katastra nie je oprávnená vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte na základe
úsudku o nesprávnosti dedičského rozhodnutia ako verejnej listiny, ak by takýmto rozhodnutím zasiahla
do vlastníctva ďalších vlastníkov. Účelom konania o oprave chýb v katastrálnom operáte nie je riešenie
vlastníckeho sporu, riešenie ktorého patrí výlučne do občianskoprávneho konania“.

34. Uvedené rozsudky dávajú zrozumiteľnú a vyčerpávajúcu odpoveď na zásadnú otázku, ktorú bolo
potrebné v konaní primárne riešiť, a to chýbajúce oprávnenie (právomoc) prvostupňového orgánu
dosiahnuť v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte takú zmenu, ktorá bola požadovaná
žiadosťou žalobcu v 2. rade. So zodpovedaním tejto otázky spôsobom uvedeným v citovaných
rozsudkoch najvyššieho súdu sa správny súd stotožňuje. Žalovaný k tomu v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia priliehavo uviedol, že: „Konanie o oprave chyby nesporové správne konanie. Vo vzťahu
k jednej ploche existujú dve právne listiny. Správny orgán konaním o oprave chyby v katastrálnom
operáte môže zosúladiť stav evidovaný v katastri s listinami. Vlastnícke práva k jednej nehnuteľnosti
však v zmysle právnych listín RI XXXX/XX aj V XXXX/XXXX patria odlišným vlastníkom a nakoľko
v predmetnom konaní nedošlo medzi účastníkmi konania k dohode a medzi stranami existuje spor

o vlastníctvo, správny orgán nemá kompetenciu rozhodovať podľa § 59 Katastrálneho zákona o
opravechyby.Rozhodovaniesporovosúkromnoprávnychvzťahochaposudzovaniecharakteruvecných
práv a právnych vzťahov účastníkov konania k nehnuteľnostiam patrí výlučne do kompetencie súdov.
Rozhodovanie vo veci opravy chýb v žiadnom prípade nenahrádza, ani nemôže nahradiť rozsudok
príslušnéhosúduourčenípráva,čiprávnehovzťahuknehnuteľnosti.Predmetomkonaniaoopravechýb

nemôže byť skúmanie vlastníctva, ak je táto otázka sporná a nemožno rozhodnúť o tom, komu svedčí
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ak je predložených viacero listín ako titul nadobudnutia vlastníckeho
práva. Žalovaný tak napadnutým rozhodnutím potvrdil a rozvinul názor prvostupňového orgánu, že z
dôvoduvecnejchyby(tedanieformálnej)nebolomožnéuplatniťpostuppodľa§59katastrálnehozákona
požadovaným spôsobom. Z citovaných rozsudkov najvyššieho súdu plynie, že žalovaný a prvostupňový

orgán túto zásadnú právnu otázku uzavreli správne a odôvodnene.

35. Pokiaľ žalobcovia poukázali na ústavné aspekty prejednávanej veci, je potrebné primárne poukázať
na to, že aplikácia práva, ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup
a činnosť orgánov verejnej správy s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie

práva - individuálnych správnych aktov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú konkrétne
právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy SR určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej
štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom a v uvedenom
smere upravuje princíp právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať
len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci môže dôjsť len

vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah
právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava
stanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu
a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade nesplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku toho
zákony upravujúce postavenie a právomoci štátnych orgánov neumožňujú, aby samostatne rozhodovali

o konaní nad rámec zákona, t.j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Ustanovenie čl. 2 ods.
2ÚstavySRtakvytváraprávnuistotuvtom,žežiadenorgánštátuniejeoprávnenýsvojvoľnerozhodnúť,
kedy a za akých podmienok bude alebo nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným
spôsobom. Pokiaľ v súlade s prezentovaným ústavným princípom legality (žalobcovia hovoria o princípeviazanosti právom) katastrálny zákon neoprávňoval prvostupňový orgán ani žalovaného na vykonanie
opravy v katastrálnom operáte spôsobom požadovaným žalobcom v 2. rade, nemožno uvedeným
orgánom, ktoré v konaní reprezentovali orgány štátnej moci, vyčítať, že tak neurobili.

36.Žalobcovianamietali,ževkonanínebolazistenáexistenciazápisuduplicitnéhoaleboviacnásobného
vlastníctva oprávňujúca prvostupňový orgán na zápis poznámky o spochybnení hodnovernosti údajov
katastra. Z ust. § 70 ods. 1, 2 katastrálneho zákona vyplýva, že údaje katastra nehnuteľností sa považujú
za hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona okresný

úradvyznačívkatastripoznámkuajotom,žehodnovernosťúdajovkatastraopráveknehnuteľnostibola
spochybnená. Podľa § 29 ods. 3 Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,
ktorou sa vykonáva katastrálny zákon č. 461/2009 Z.z. hodnovernosť údajov katastra podľa § 39 ods. 2
zákonajespochybnená,akjevkatastrizapísanéduplicitnéaleboviacnásobnévlastníctvonehnuteľnosti.
Z rôznych dôvodov existujú prípady, kedy je hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností o vlastníkoch a
ich právach k nehnuteľnostiam na listoch vlastníctva spochybnená. O tzv. duplicitu vlastníctva ide vtedy,

keď si k jednej nehnuteľnosti uplatňuje vlastnícke právo viac navzájom nezlučiteľných osôb, pričom
nejde o prípady spoluvlastníctva. Je to neželaný jav, ktorý bez jeho odstránenia spôsobuje, že s takou
nehnuteľnosťou nemožno nakladať, pretože právna istota účastníkov takých právnych vzťahov je vopred
narušená. Možno súhlasiť so žalovaným, že princípom duplicity vlastníctva bola v danom prípade tá
skutočnosť, že k určitej ploche zobrazenej v katastrálnej mape existovali dva vlastnícke tituly. Ak k

takej situácii dôjde, ide o chybu v katastrálnom operáte, ktorú je nutné náležite v katastrálnom operáte
vyznačiť, aby sa zamedzilo následným právnym prevodom takto nejednoznačne vlastnícky definovanej
nehnuteľnosti.

37. Vzhľadom na skutkové zistenia prvostupňového orgánu niet rozumných pochybností o existencii

spornosti vlastníckeho práva k predmetnej časti pozemku v dôsledku dvoch právnych titulov jeho
nadobudnutia rôznymi osobami tvoriacich súčasť katastrálneho operátu, čo malo za následok
spochybnenie hodnovernosti údajov katastra o vlastníckom práve k tejto ploche na predmetnej parcele.
Právny poriadok umožňuje niekoľko spôsobov vyriešenia takýchto sporov, pričom najvýhodnejším z nich
je dohoda dotknutých osôb, ktorá v danom prípade dosiahnutá nebola. V prípade, ak k dohode nedôjde,

je na určenie vlastníctva oprávnený len súd v civilnom konaní. Práve na účely zabezpečenia dosiahnutia
účelu súdneho konania, ktorým bude vyriešená sporná otázka týkajúca sa vlastníctva k predmetnej
časti pozemku bolo potrebné vyznačiť poznámku o spochybnení hodnovernosti údajov katastra o práve
k nehnuteľnosti. Z uvedeného plynie, že nebola dôvodná námietka nedostatku duplicity vlastníckeho
práva, a súčasne dôvodná nebola ani námietka nesprávnosti postupu spočívajúceho vo vyznačení

poznámky o spochybnení hodnovernosti údajov katastra.

38. Z napadnutého a prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že konajúce orgány katastra nehnuteľností
nemohli vykonať opravu chyb v katastrálnom operáte spôsobom požadovaným v žiadosti žalobcu v
2. rade, nakoľko zistenú duplicitu vlastníctva, ktorá nastala v dôsledku uznanej chyby bývalej Správy

katastra Banská Bystrica pri zápise vlastníckeho práva právneho predchodcu ďalších účastníkov (C.
U.), neboli oprávnené vyriešiť prisúdením vlastníctva k časti pozemku v prospech žalobcov. Pokiaľ
žalovaný a prvostupňový orgán dospeli k uvedeným záverom, ktoré sú súladné s platnou právnou
úpravou a ktoré boli zrozumiteľne vyjadrené v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, všetky ďalšie
žalobné námietky už nemali pre zákonnosť napadnutého rozhodnutia podstatný význam, nakoľko

samotné tieto dôvody mali za následok nemožnosť uplatnenia opravy chyby v katastrálnom operáte
s výsledkom požadovaným žalobcom v 2. Rade, bez ohľadu na to, čo bolo predmetom ďalších
žalobných námietok. Ani námietky týkajúce sa geometrického plánu, najmä jeho nespôsobilosť pre
vklad (opätovne je potrebné pripomenúť aj to, že predmetom prieskumu neboli rozhodnutia o vklade),
s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr 14/2011 a 1 Rkc 2/2009, nemali vplyv na

správnosť uvedených záverov, s ktorými sa správny súd stotožnil. Pokiaľ by aj boli správne námietky
týkajúce sa nezrovnalostí ohľadom geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX, ktorý bol technickým
podkladom kúpnej zmluvy, a jeho overenia, nič to nemení na argumentačne zvládnutom fakte plynúcom
z preskúmavaných rozhodnutí, a to že opravu chyby v katastrálnom operáte, s výsledkom spočívajúcom
v zväčšení pozemku parc. C KN č. XXXX/X v k.ú. S. o sporných XX m2, nebolo možné vykonať.

39. Žalobcovia namietali, že v nadväznosti na skutočnosti uvádzané na str. 6 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia žalovaný porušil aj práva žalobcov vyplývajúce u § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď
nemali možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Žalobcovia neuviedli, ku ktorými podkladomim žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia neumožnil realizáciu tohto procesného práva.
Správny súd, ktorý sám nebol oprávnený za žalobcov nezákonnosť v postupe žalovaného vyhľadávať,
tak nemal možnosť posúdiť, či mohlo ísť o tak závažné podklady rozhodnutia (a či vôbec išlo o jeho

podklady, resp. či vôbec im nebolo umožnené sa k nim vyjadriť), znemožnením vyjadrenia ku ktorým,
mohlo dôjsť k takému podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní, ktoré mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). Žalobcovia na preukázanie porušenia
ich základných práv plynúcich z § 3 ods. 2 Správneho poriadku navrhovali vykonanie dokazovania
(na pojednávaní taký návrh nebol) písomnými podaniami žalobcov z 17.08.2018, 05.09.2018 a

07.09.2018 a zápisnice z 25.07.2019, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný neuviedol
žiadne konkrétne tvrdenie a jeho význam na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré by mohlo
byť predmetom dokazovania. Správny súd, ktorý je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy, dokazovanie vykonáva len výnimočne, pričom predmetom dokazovania nie je opätovné
zisťovanie skutkového stavu správneho konania, ale len zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ak
žalobcami nebolo vymedzené tvrdenie majúce priamy dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia,

ktoré sa malo dokazovaním preukázať, nebolo možné dokazovanie vykonať, pretože chýbal jeho
predmet, ktorý si správny súd nebol oprávnený sám stanoviť. Žalovaný k tomu vo vyjadrení k žalobe
uviedol, že účastníci konania boli niekoľko krát v priebehu konania osobne prítomní pred správnym
orgánom a mali možnosť sa vyjadriť k veci a k podkladom nachádzajúcim sa v spise, o čom svedčí aj
zápisnicaz21.09.2017,25.10.2017.Žalobcombolizasielanénavedomievýsledkykontrolnéhomerania,

ústne prejednávanie chýb sa uskutočnilo dňa 16.01.2018. Úlohou správneho orgánu bolo zabezpečiť
zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupovať v súlade s príslušnými právnymi
predpismi aj keď je účastník konania nečinný a správny orgán mu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne
dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.

40. Žalobcovia ďalej namietali nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť prvostupňového a napadnutého
rozhodnutia. Tvrdili, že nie je zrejmé, ktoré skutočnosti odôvodňujú potvrdenie prvostupňového
rozhodnutia v časti zriadenia duplicitného vlastníctva, čo je v rozpore s obsahom napadnutého
rozhodnutia, ktoré na str. 6 (prvý a druhý odsek) obsahuje argumentáciu žalovaného k tejto otázke.
Skutočnosť, že žalobcovia s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasia, nespôsobuje samo o sebe

jeho nezákonnosť (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Nestotožnenie sa žalobcov
s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením založeným na odlišných
názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov.

41. Žalobcovia poukázali na nezákonný postupu prvostupňového orgánu, ktorý neprihliadal na

skutočnosť, že „k poškodeniu na strane O.. E. B. došlo práve konaním tohto orgánu“, pričom tento názor
zastával spočiatku aj žalovaný keď zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu X 345/2007 z dôvodu, že
vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu a procesných chýb v priebehu konania. Žalobcovia
ďalej namietali, že žalovaný sa nevysporiadal s ich námietkami v odvolaní s poukazom na viazanosť
správneho orgánu názorom nadriadeného orgánu vyplývajúcu z § 59 ods. 3 Správneho poriadku, čo

vyplýva z porovnania obsahu rozhodnutia žalovaného Xo 14/2018. Ďalej na str. 7 a 8 správnej žaloby
obsiahle namietali, že v rozpore s § 47 ods. 2 Správneho poriadku (ktoré ustanovuje náležitosti výroku
rozhodnutia) v napadnutom rozhodnutí chýba správna úvaha ako sa žalovaný vysporiadal s procesnými
námietkami žalobcov týkajúcimi sa viazanosti prvostupňového orgánu právnym názorom nadriadeného
orgánu, s jeho ďalšími odvolacími námietkami a vyjadreniami v konaní. Uvedené námietky žalobcu sú

nekonkrétne v tom, že z ich formulácie nie je zrejmé, o aké konkrétne pochybenie by malo ísť (napr.
aký názor nadriadeného mal byť nerešpektovaný) a s akým následkom pre zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Úlohou žalobcov bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobcu v súlade
s požiadavkami podľa § 134 ods. 1 v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e/ SSP.V podstatnej časti
podanej správnej žaloby - v uvedených žalobných bodoch konkrétne skutkové a právne tvrdenia

žalobcov chýbajú. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou.
Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa § 134 ods. 1 SSP
daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Veľká
väčšina uvedených námietok odkazuje na obsah iných listín (odvolaní, vyjadrení a pod.), ktoré obsahujú
názory a vyhlásenia žalobcu (na ktoré sa nedá reagovať inak, než vyjadrením názoru žalovaného) alebo

navrhujú ich porovnanie. Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných správnych aktov
a postupov vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcov špecifikovať na konkrétny
prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený konkrétny obsah nachádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí
s inými rozhodnutiami alebo súčasťami administratívneho spisu. To znamená, že všeobecne uplatnenénámietky (za všeobecne uplatnené námietky sa považujú aj námietky uplatnené formou odkazu na inú
listinu) v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum
zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj

vedený (§ 134 ods. 1 SSP).

42. Obsahom ďalších uvedených žalobných bodov a námietok je prezentovanie vlastných skutkových
a právnych záverov žalobcov, ku ktorým dospeli výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie
všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, ktoré sami o sebe nemôžu

spôsobovať nezákonnosť napadnutého opatrenia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje,
ak žalobcovia s hodnotením veci žalovaným nesúhlasili bez toho, aby uviedli konkrétne nedostatky
majúce za následok rozpor napadnutého opatrenia so zákonom, resp. s logickou úvahou. Samotný
fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené nie sú v súlade s názormi
žalobcov, nepreukazuje ich nezákonnosť. Obsahom správnej žaloby na str. 9 až 12 sú názory a
vyhlásenia oznamovacieho charakteru, ktorými žalobcovia predostreli súdu ich vlastné skutkové a

právne posúdenie veci. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou
napadnutého rozhodnutia, t.zn. k otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení podkladov
a pri právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
opatrení, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru,
resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez

špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému opatreniu v konaní o
preskúmanie zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia. V rámci týchto žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia v čom sa žalovaný
mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom opatrení.

43. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov.
Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne
konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom
konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami

aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou
zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa § 134 ods. 1
SSP daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Súd
nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani
všeobecneuplatnenédôvody(ichdopadnazákonnosťnapadnutéhorozhodnutia)konkretizovaťnadaný

prípad, a už vôbec nie prieskum zákonnosti uskutočňovať na základe domnienok o obsahu žalobných
námietok. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby
neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi
žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134 ods. 1 SSP).

44. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo
veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v

súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal
na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu

verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods.
1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len
také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je

obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie
je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
Nakoľko žalobca v uvedených žalobných bodoch dostatočne nekonkretizoval v čom sa žalovaný mýlilalebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo s logickým uvažovaním, v rámci preskúmania
napadnutého opatrenia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcami
sformulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

45. K namietanej nepreskúmateľnosti možno preto len všeobecne doplniť, že za nespreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno
zistiť, ako bolo rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené alebo odôvodnenie trpí takými
vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo

sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania (v tomto prípade žalobcovia) nesúhlasí
s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Muselo by ísť o vady
v skutkových zisteniach, t.j. ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní
neboli zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré by boli získané v rozpore so zákonom. Vyššie uvedenými
vadami napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpí. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci
v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia je obsiahnutá úvaha v podstatnej právnej otázke (nedostatku oprávnenia na
rozhodovanie súkromnoprávneho sporu, o ktorý medzi žalobcami a ďalšími účastníkmi v išlo), ktorou sa
žalovaný spravoval pri hodnotení podstatných skutočností rozhodných pre prijatie záveru o zákonnosti a

správnosti prvostupňového rozhodnutia, ktorá žiadosť o vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte
zamietlo. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa zaoberal
argumentmi žalobcov uplatnenými v podanom odvolaní.

46. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu
musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS
115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo
na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v

súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz
Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné
súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných
právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné
alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na

to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane
použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie
preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a
dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali.

47. Pokiaľ napadnuté alebo prvostupňové rozhodnutie nereagovali na všetky ostatné námietky žalobcov,
tieto (z dôvodov už uvedených) pre konanie nemali podstatný význam. Navyše podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/25/2016 z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že správny orgánnie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho
zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodnení
rozhodnutia uviesť prečo nimi určité návrhy a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej judikatúry

Ústavného súdu, z ústavy ani z dohovoru nemožno usudzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia
zaoberať s každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju
argumentáciu. Mutatis mutandis I. ÚS 56/01. Úlohou správneho orgánu tak nebolo reagovať na každý
jeden vyjadrený názor alebo záver žalobcu, a už vôbec nie spôsobom podľa subjektívnych predstáv
žalobcov, ale len na tie, ktoré mali pre konanie podstatný význam. Doplniť možno tiež to, že ustálená

rozhodovacia prax správnych súdov hovorí, že účelom súdnej ochrany v rámci správneho súdnictva nie
je samoúčelné opakovanie priebehu administratívneho konania po zrušení rozhodnutia orgánov verejnej
správy len z dôvodu formálnych nedostatkov, pokiaľ je zrejmé, že v ďalšom správnom konaní bude
rozhodnuté z rovnakým výsledkom. V danom prípade je zrejmé, že aj v prípade osobitnej odpovede na
každú jednu námietku alebo stanovisko žalobcov počas správneho konania, by nemohlo dôjsť k oprave
chyby v katastrálnom operáte spôsobom požadovaným v žiadosti žalobcu v 2. Rade (t.j. postavenie

žalobcov by sa v konaní nezlepšilo). Preto by zrušením prvostupňového a napadnutého rozhodnutia z
uvedených dôvodov a vrátením veci na ďalšie konanie nedošlo k reálnej ochrane práv alebo právom
chránených záujmov žalobcov.

48. Pri prejednaní veci na ústnom pojednávaní žalobca namietal, že už v minulosti vydané rozhodnutie

správneho súdu sp.zn. 24S/135/2016 z 12.06.2017, ktorým bolo dané usmernenie k ďalšiemu postupu,
ktoré podľa jeho názoru nebolo dodržané. Ide o námietku, ktorá žalobné body podanej správnej žaloby
rozširuje o ďalšie dôvody, pričom správna žaloba musí byť v súlade s citovanými ustanoveniami
zákona právne a skutkovo vymedzená do dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia, proti ktorému
smeruje (napadnuté rozhodnutie). Preto na žalobcove námietky urobené až na pojednávaní správny

súd prihliadať nemohol.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia
žalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté
rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.

50. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobcovia v
konaní úspešní neboli, správny súd im náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu

trov konania ani ďalším účastníkom nakoľko im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť v
súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené
v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom.

51. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva

na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.