Uznesenie Judgement was issued on Thursday, June 2, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010720
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6717010720.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na verejnom zasadnutí dňa 2. júna 2021 v
trestnej veci obžalovaného A.. E. H., za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 ods. 2, ods. 4 písm. a) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen zo dňa 09.12.2020, sp.zn. 4T/218/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A.. E. H. podľa § 285 písm. c) Tr. por.
oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen, č.k. 2 Pv 173/16, zo dňa 15.12.2020, za zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2, ods. 4 písm. a) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby minimálne od roku 2007 do 14:44 hod. dňa 14. 11. 2015 v priestoroch garáže
rodinného domu č. XXX v obci G. K., okres F., ako aj v trezore v spálni bytu na ulici P. XX v J. a ďalších
doposiaľnezistenýchmiestachsinezistenýmspôsobomzadovážilanáslednedržaldoposiaľnezisteným
spôsobom nelegálne vyrobenú, resp. poskladanú krátku ručnú palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ zn.
ČZ model XX, kalibru 9 mm Z., bez výrobného čísla, ktorá z technického hľadiska v zmysle § 4 ods. 2

písm. g), písm. h) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive patrí medzi zbrane kategórie
A - zakázané zbrane,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Protitomutorozsudkupodalokresnýprokurátorpriamonahlavnompojednávaníodvolanievneprospech

obžalovaného, a to proti oslobodzujúcemu výroku o vine, ktoré odôvodnil písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 23.02.2021. Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku,
s ktorou sa však nestotožnil, hoci okresný súd rozhodol v zmysle právnych názorov vyslovených v
uznesení krajského súdu zo dňa 01.07.2020, sp. zn. 3To/90/2020.

Prvostupňový súd oslobodzujúci výrok oprel o tri skutočnosti, a to o nezákonnosť rekognície z

prípravného konania, rozpory vo výpovediach svedkýň L. D., A.. A. D. a H.. H. E., ako aj o voľný prístup
do domu v G. K..

Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v tej časti, v ktorej neprihliadol na
zápisnice o rekognícii s pripojenými fotoalbumami, pričom s takýmto postupom nesúhlasil. Zdôraznil,
že žiadne zákonné ustanovenie, ani judikované právo neustanovuje prednosť vykonania rekognície in

natura pred jej vykonaním prostredníctvom fotoalbumov, a zároveň ani nevyslovuje nezákonnosť takto
vykonanej rekognície pred jej vykonaním formou in natura. Vzhľadom k tomu rekognície z prípravnéhokonania so svedkyňami H.. H. E. a A.. A. D. boli vykonané procesne správne a v súlade so zákonom,
preto na ne malo byť prihliadnuté. Pokiaľ poukázal súd prvého stupňa na rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 24.02.2015, sp. zn. 2Tdo/1/2015, uviedol, že každé judikované rozhodnutie je potrebné v

konkrétnom prípade brať prísne individuálne a negeneralizovať jeho právne vety. Aj v tomto prípade
išlo o úplne inú skutkovú, ale aj právnu situáciu, a preto nemožno predmetné rozhodnutie použiť na
prejednávaný prípad.

V ďalšom dal do pozornosti úradný záznam zo dňa 14.11.2015 ohľadne nájdenia predmetnej zbrane, z

ktorého vyplýva, že bola nájdená pištoľ zn. ČZ 75 striebornej farby v kalibri 9 mm, značne skorodovaná
a bez výrobného čísla. V krabici, v ktorej bola uložená, bol nájdený aj jeden zásobník do uvedenej
zbrane a dve črienky s dvoma šroubami, ktoré boli z uvedenej zbrane odšroubované. Každá zbraň musí
byť uložená s vybratým zásobníkom a predmetné črienky - obložené časti rúčky sú len dekoratívnou
súčasťou rukoväte zbrane, ktoré teda nemajú vplyv na jej prípadnú streľbyschopnosť. Z tohto dôvodu
obhajobná argumentácia, že bolo nájdené len torzo zbrane, nie je pravdivá, zbraň bola predložená na

znalecké skúmanie v celosti a zložená.

Následne sa odvolateľ zaoberal názorom okresného súdu o nedôveryhodnosti výpovedí vyššie
uvedených troch svedkýň, s ktorým sa nestotožnil. Svedkyňa L. D. sa denne síce nachádzala na mieste,
kde bola predmetná zbraň nájdená, ale o tejto logicky nemusela vedieť a ani nevedela. Jej podozrenie,

že nájdená zbraň patrí obžalovanému vyplýva najmä z toho, že bola nájdená medzi množstvom vecí,
ktoré mu patrili, ako aj z jeho vlastného vyjadrenia pred svedkyňou o vykradnutí domu, keď jej uviedol,
že zrejme hľadali železo, ako zbraň familiárne nazval. Skutočnosť, prečo si obžalovaný zbraň nevzal,
keď si bol opakovane v dome pre svoje veci, nie je otázkou dôvodnosti podania obžaloby.

Svedkyňa H.. H. E. u obžalovaného predmetnú zbraň videla, a zároveň ju pomerne detailne popísala,
vrátane spôsobu jej uloženia a následne ju aj pri rekognícii opoznala. Touto zbraňou sa jej obžalovaný
dokonca vyhrážal, za čo bol v predchádzajúcom trestnom konaní právoplatne odsúdený. Taktiež
uviedla, že si ju mal obžalovaný zabezpečiť od Y. R., čo tento poprel. Vyjadrenie tohto svedka je však
pochopiteľné, pretože ak by potvrdil, že zaobstaral predmetnú zbraň pre obžalovaného nelegálne, sám

by sa vystavil nebezpečenstvu trestného stíhania.

Svedkyňa A.. A. D. po výpovedi v predchádzajúcej trestnej veci obžalovaného, ako svedkyňa v
tejto trestnej veci vypovedala s takmer dvanásťročným časovým odstupom. Údajné rozpory vo svojich
výpovediach logicky vysvetlila, nakoľko pred výpoveďou v predchádzajúcej trestnej veci u obžalovaného

žiadnu zbraň nevidela, a tohto považovala za kľudného človeka, keďže s ním mala o dva dni uzavrieť
manželstvo a správal sa k nej vtedy inak. Jej pohľad na neho sa v dôsledku ich spolužitia zmenil, pričom
po svadbe jej predmetnú zbraň ukázal a dokonca ju držala v ruke. Túto detailne popísala a zároveň
uviedla spôsob, akým bola uložená, čo zopakovala aj v rámci vykonanej rekognície.

Tieto svedkyne sa navzájom nepoznali, bývali ďaleko od seba, avšak mali identické spory s
obžalovaným, pričom ho zhodne hodnotili ako osobu impulzívnu, čo si však privodil svojim správaním
samotný obžalovaný, preto ich výpovede v celkovom kontexte nemôžu byť hodnotené ako
nedôveryhodné. Svedčí o tom aj to, že súladne opísali vzhľad zbrane a súčasne aj spôsob jej uloženia.
Je logické, že obžalovaný spochybňoval ich vierohodnosť, keďže bol ich výpoveďami usvedčovaný,

avšak o jeho impulzivite hovorili aj jeho ústne a písomné vyjadrenia v tejto trestnej veci.

V ďalšom ozrejmil situovanie rodinného domu v G. K. č. XXX, vrátane jeho popisu a prístupu k nemu,
ako aj postupnú zmenu jeho držiteľov a spôsob akým bol užívaný. Svedok E. G. síce vypovedal, že
nehnuteľnosť mala tri brány, z toho sa jedna neuzamykala, čo však ešte neznamenalo, že by bol do

nej voľný prístup. Tento svedok nie je držiteľom zbrane, ani zbrojného preukazu a po jeho odchode s
fary v nej naviac zostalo len zopár vecí, najmä zariadenie, pričom nehnuteľnosť bola predaná až po
jeho odchode. Nesprávny bol záver súdu, že predmetná zbraň sa mohla dostať na miesto, kde mala
byť nájdená, úplne iným spôsobom, ako to tvrdí obžaloba, pretože táto sa našla medzi množstvom vecí
obžalovaného, uvedené svedkyne ju pred tým u neho videli, spoznali ju a uviedli aj, kde a v čom bola

uložená. Konkrétne svedkyne H.. H. E. a A.. A. D., ktoré žili s obžalovaným v J., presne takú zbraň u
neho videli, navyše bola uložená rovnakým spôsobom, a táto zbraň sa následne našla v G. K. v dome,
v ktorom obžalovaný svojho času žil so svedkyňou L. D..Nebolo pravdivé tvrdenie okresného súdu o tom, že z dokazovania nevyplynula ucelená reťaz
nepriamych dôkazov, v zmysle ktorej by bolo možné jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností
vysloviť záver o vine obžalovaného. Práve naopak, vykonané dôkazy jednoznačne preukazujú vinu

obžalovaného, vrátane priamych dôkazov, a to očitých svedkýň A.. A. D. a H.. H. E. o držbe predmetnej
zbrane obžalovaným.

Vzhľadom k tomu považoval napadnutý rozsudok za nezákonný a nesprávny, preto navrhol, aby ho
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu

prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry
zotrval na písomných dôvodoch odvolania, pričom zdôraznil, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy
nesprávne vyhodnotil, a to v prospech obžalovaného. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Naproti tomu obhajcovia obžalovaného považovali napadnutý rozsudok za správny a zákonný.
Poukázali na celú argumentáciu, ktorú produkovali v tomto trestnom konaní a zdôraznili, že okresný
súd rešpektoval názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení. Odvolanie okresného
prokurátora nebolo dostatočne presvedčivé, a preto ho navrhli podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné

zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako
oprávnená osoba, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne
preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého oslobodzujúceho

výroku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nebolo dôvodné.
Na začiatku krajský súd pripomína, že vo veci už rozhodoval, a to uznesením zo dňa 01.07.2020, sp. zn.
3To/90/2020, ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. zrušil predchádzajúci napadnutý rozsudok
zo dňa 20.01.2020, sp. zn. 4T/218/2017 v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil

okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Súdprvéhostupňaprirešpektovaníprávaobžalovanéhonaobhajobu,rozhodolnahlavnompojednávaní
v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil
a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám
obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a

nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je
zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke neviny obžalovaného zo spáchania skutku

kladeného mu za vinu a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku podľa § 285 písm. c) Tr. por.
spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že tento skutok spáchal.
V rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť aj odvolacím námietkam okresného
prokurátora, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu
rozhodnutiu. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na dôsledné a zrozumiteľné odôvodnenie

rozsudku okresným súdom, najmä na str. 8 až 10, s ktorým sa, okrem jednej skutočnosti, stotožnil. Z
tohto zároveň vyplýva, akým spôsobom sa vysporiadal s argumentáciou okresného prokurátora, ktorá
bolaobsahovototožnásjehovyjadreniamiahodnotenímdôkazov,prezentovanýmivpodanomodvolaní.
V prvom rade krajský súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že
sa stala minimálne časť skutku kladeného obžalovanému za vinu (nelegálna držba zaistenej strelnej

zbrane v garáži rodinného domu v G. K. č. XXX), a zároveň, že boli týmto naplnené všetky zákonné
znaky vyššie uvedeného zločinu.
Možno súhlasiť s okresným prokurátorom v tom smere, že prvostupňový súd vyhodnotil vykonané
dôkazy v konečnom dôsledku v prospech obžalovaného, avšak takýto postup bol v danom prípade
za danej dôkaznej situácie v súlade so zákonom. Naopak, okresný prokurátor vyhodnotil v podanom

odvolaní vykonané dôkazy výlučne v neprospech obžalovaného, čo nebolo namieste. Odvolací súd
zdôrazňuje, že v plnom rozsahu trvá na právnom názore, ako aj svojej argumentácii uvedenej v
predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, ktoré však považoval za potrebné aspoň čiastočne doplniť.Zákonný postup preferuje vo všeobecnosti vykonanie rekognície ,,in natura“ pred inými spôsobmi (ak
je uskutočniteľná), čo už vyplýva z konštrukcie a znenia ust. § 126 ods. 1,2 Tr. por. a čo je zároveň
logické, keďže nedochádza ku skresleniu žiadnych parametrov spoznávaných osôb alebo vecí oproti

fotografiámresp.inýmtechnickýmprostriedkom,zktorýchužzväčšanemožnopresnezistiťichskutočné
rozmery, druh materiálu a pod., preto sú aj výsledky získané takýmto spôsobom hodnovernejšie.
V danom prípade konajúcemu vyšetrovateľovi nič relevantné nebránilo, aby boli obidve rekognície
zaistenej zbrane vykonané ,,in natura“, a hoci sa tak nestalo, samo o sebe to ešte nespôsobilo ich
nezákonnosť, ale znížilo to ich dôkaznú hodnotu. Absolútna neúčinnosť týchto dôkazov bola dôsledkom

toho, že svedkyne H.. H. E. a A.. A. D. neboli pred samotným spoznávaním vôbec vyzvané k tomu, aby
zbraň najprv opísali. Je irelevantné, že popis zbrane uviedli vo svojich svedeckých výpovediach, ktoré
bezprostredne predchádzali vykonaným rekogníciám, pričom táto skutočnosť mala navodiť použiteľnosť
týchto dôkazov, ako argumentoval nielen odvolateľ, ale aj okresný súd, čo však nebolo akceptovateľné.
Rekognícia je totiž samostatný procesný úkon, pri ktorom Trestný poriadok síce stručne, ale za to jasne
a presne upravuje postup, akým má prebiehať, pričom v tomto trestnom konaní boli tieto obidva dôkazy

jednoznačne vykonané v rozpore s ust. § 126 ods. 1 Tr. por. Nad rámec uvedeného druhostupňový súd
dodáva, že svedkyňa H.. H. E. pri rekognícii označila dve úplne iné zbrane, ktoré mal mať v nelegálnej
držbe obžalovaný oproti zbrani, ktorá bola skutočne zaistená.
Pri hodnotení výpovedí svedkýň H.. H. E., A.. A. D. a L. D. v tejto trestnej veci nemožno prehliadnuť,
že v čase ich výpovedí už mali v dôsledku dlhodobých sporov ako bývalé partnerky obžalovaného, k

tomuto vytvorený výrazný záporný vzťah.
Svedkyňa L. D. uviedla aj to, že u obžalovaného nikdy žiadnu zbraň nevidela a tento sa pred koncom
roka 2009 alebo v roku 2010 vyjadril tak, že v rodinnom dome v G. K. nikdy žiadna zbraň nebola a že
už ani žiadnu zbraň v tom čase nemal. V danom období došlo k vykradnutiu rodinného domu, vrátane
trezora, čo preukazovalo, že v jeho priestoroch sa bez ich vedomia nachádzala najmenej jedna ďalšia

osoba. Táto svedkyňa vypovedala tiež o tom, že krabica, v ktorej našla zbraň, sa nachádzala nielen
medzi vecami obžalovaného, ale boli tam ešte aj veci, ktoré tam ponechali predstavitelia cirkvi, ktorí v
rodinnom dome v predchádzajúcom období bývali.
Zo svedeckej výpovedi A.. A. D. vyplýva i to, že asi v roku 2007 jej obžalovaný mal ukázať pištoľ zn. ČZ,
ktorú mala držať aj v rukách, naproti tomu v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn.

3T/171/2011 ako svedkyňa uviedla, že u obžalovaného nikdy žiadnu zbraň nevidela. Vypovedala tak v
prípravnom konaní dňa 27.12.2007, čiže len necelých 5 dní pred koncom tohto roka, hoci s obžalovaným
už žili v spoločnej domácnosti od júla 2007 a svoju výpoveď zmenila až na hlavnom pojednávaní v
roku 2012. Je zarážajúce, že orgány činné v trestnom konaní napriek uvedenému prebiehajúcemu
predchádzajúcemu trestnému konaniu, ktoré skončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, keď sa

poškodenej H.. H. E., okrem iného, vyhrážal zastrelením, nevykonali domovú prehliadku, resp. iný
zaisťovací úkon, hoci táto svedkyňa poškodená už v prípravnom konaní uviedla presné miesto, kde mal
mať obžalovaný predmetnú zbraň uloženú.
Výpoveď tejto svedkyne, pokiaľ ide o nadobudnutie zbrane obžalovaným, spochybňuje svedok Y. R.,
ktorý poprel, že by mu ju akýmkoľvek spôsobom zabezpečil a odovzdal. V prospech obžalovaného,

pokiaľ ide o možnosť prístupu do predmetnej nehnuteľnosti zo strany ďalších osôb, ako aj množstvo
rôznych vecí, ktoré tam ponechali iné osoby, vyznieva výpoveď svedka E. G., ktorý predtým na danom
mieste pôsobil ako duchovný. Nemožno opomenúť ani značný časový odstup, ktorý nastal medzi
odsťahovaním sa obžalovaného z rodinného domu a nájdením predmetnej zbrane v ňom.
Veľmi dôležitým bolo, že orgány činné v trestnom konaní, napriek existujúcim súvisiacim okolnostiam,

po náleze predmetnej zbrane, bezprostredne nezaistili nielen na nej, ale aj na krabici a látke, v
ktorej sa nachádzala, žiadne prípadné stopy, ktoré by mohli byť predmetom expertízneho skúmania,
keďže sa o to ani nepokúsili, hoci išlo o neodkladný a neopakovateľný úkon, ktorý mal byť za danej
situácie jednoznačne vykonaný. Touto nedôslednosťou zmarili prípadnú možnosť objektívne preukázať
eventuálnu spojitosť medzi obžalovaným a zaistenou zbraňou, a tým zároveň verifikovať usvedčujúce

tvrdenia zmienených svedkýň. Absencia takýchto dôkazov taktiež prispela k tomu, že nedošlo k zmene
dôkazného stavu v neprospech obžalovaného.
Odvolací súd dospel k záveru, že nie je síce vylúčené, že sa obžalovaný dopustil skutku kladeného mu
zavinu,dokoncamožnokonštatovať,žebolztakéhotokonaniavurčitejmierepodozrivý,berúcdoúvahy
súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v jeho neprospech. V tomto smere však pretrvávajú viaceré

nezanedbateľné pochybnosti, ktoré by nemohlo rozptýliť ani prípadné vykonanie ďalších dôkazov. Po
komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu, vychádzajúc zo zistenej a ustálenej
dôkaznej situácie, prihliadajúc aj na zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, mal odvolací
súd za to, že okresný súd postupoval zákonne a správne, keď obžalovaného podľa § 285 písm. c) Tr.por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností
dokázané, že práve on bol tou osobou, ktorá skutok kladený mu za vinu, resp. aspoň jeho podstatnú
časť, spáchala.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie okresného prokurátora v súlade s
citovaným ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol, a to pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.