Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314207347
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8314207347.46

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcov: 1/ X. F., rod. K.,
nar. X.X.XXXX, bytom B. Č.. XXX, 2/ V. K.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, 3/ U. K., rod. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom T. Č.. XXX, všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou,
advokátkou, Advokátska kancelária, Lipová 1, Humenné, proti žalovaným: 1/ W. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. K. V. XXX/XX, Y., 2/ P. Š.H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, S., obaja žalovaní zastúpení

JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, o neplatnosť
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim Q. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX a
kupujúcou P. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, S., dňa XX.X.XXXX, predmetom ktorej
bol odpredaj nehnuteľností parciel registra D. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2,
č. XXX/X - záhrady o výmere 163 m2, č. XXX/X - orná pôda o výmere 862 m2, zapísaných na LV č. XXX
pre kat. územie T., obec T., okres Z. j e n e p l a t n á .

Kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcimi Q. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX a U. K.,
rod.B.,nar.XX.X.XXXX,bytomT.B.W.XXXakupujúcouP.Š.,rod.Š.,nar.XX.XX.XXXX,bytomZ.XXXX/
X, S., dňa XX.X.XXXX, predmetom ktorej bol odpredaj rodinného domu súp. čísla XXX, postaveného
na parcele D.S. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2, zapísanom na LV č. XXX pre
kat. územie T., obec T., okres Z. j e n e p l a t n á .

Kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcou P. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, S.
a kupujúcim W. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. K. V. XXX/XX, Y., dňa X.X.XXXX, predmetom
ktorej bol odpredaj nehnuteľností parciel registra D. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
617 m2, č. XXX/X - záhrady o výmere 163 m2 a č. XXX/X - orná pôda o výmere 862 m2 a rodinného
domu č. XXX, postaveného na parcele D. XXX/X, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat.
územie T., obec T., okres Z. j e n e p l a t n á .

P r i z n á v a žalobcom vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu tak, že zaplatením trov jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého
žalovaného. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto
rozsudku vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia Q. K. a U. K. podali dňa XX.X.XXXX na tunajší súd žalobu, ktorou žiadali, aby súd

určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi Q. K. ako predávajúcim a P. Š. ako kupujúcou dňa XX.X.XXXX
je neplatná, že kúpna zmluva uzatvorená medzi Q. K. a U. K. ako predávajúcimi a P. Š. ako kupujúcoudňa XX.X.XXXX je neplatná a že kúpna zmluva uzatvorená medzi P. Š. ako predávajúcou a W. E. ako
kupujúcim z X.X.XXXX je neplatná.

2.VpriebehukonaniadňaX.X.XXXXzomrelpôvodnýžalobcaQ.K.apretosúduznesenímčíslokonania
XXC/XXX/XXXX-XXX z 18.8.2020 rozhodol, že súd bude v konaní pokračovať so žalobcami X. F. a V.
K. ako právnymi nástupcami nebohého žalobcu Q. K..

3. Pôvodní žalobcovia podanú žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa U. K. v roku XXXX na Obecnom

úrade v T. zistila, že nie je zapísaná ako spoluvlastníčka nehnuteľností vedených na LV č. XXX
kat. územie T. a to domu so súpisným číslom XXX postavenom na parcele D. XXX/X, ktorý bol v
bezpodielovom spoluvlastníctve jej a jej manžela. Zároveň zistila, že manžel už nie je zapísaný ako
výlučný vlastník parciel D. XXX/X, XXX/X a XXX/X zapísaných na LV č. XXX kat. územie T.. Zároveň
zistila, že ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností je vedený žalovaný v prvom rade, ktorý k nim zriadil
aj záložné právo v prospech Československej obchodnej banky, a.s.

4. Žalobcovia predmetné nehnuteľnosti nikdy neodpredali ale v minulosti sa snažili vyriešiť finančné
problémy ich syna V. K. tak, že mali ručiť domom osobe, ktorá mu požičala peniaze, a to X. Š.. Ten
im dal podpísať nejaké papiere s tým, že ide o formalitu, aby ručili svojím domom za pôžičku, ktorú
poskytne ich synovi. Nemali vedomosť o tom, že podpísali kúpne zmluvy, na základe ktorých by sa

vlastníčkounehnuteľnostímalastaťžalovanávdruhomrade,dcéraX.Š..Zistili,žeimmalabyťvyplatená
ajkúpnacena,ktorúvšaknikdynedostali.Žalobcovianemalivedomosťotom,žepodpísalikúpnezmluvy
a žalovaná v druhom rade im nevyplatila žiadne peniaze. Išlo o nekalý spôsob jednania X.Ú. Š. voči
osobám vyššieho veku, nepriaznivého zdravotného stavu a citovo zainteresovaným osobám na osude
ich syna V. K.. Žalobcovia podpísali kúpne zmluvy v omyle a v časovej tiesni, pričom od žalovanej v

druhom rade neprevzali žiadnu kúpnu cenu. Z verejne dostupných zdrojov sa dozvedeli, že žalovaná v
prvom rade previedla vlastnícke právo na žalovaného v prvom rade kúpnou zmluvou a ten zriadil záložné
právo v prospech Československej obchodnej banky. Žalobcovia preto žiadali, aby súd určil všetky tri
kúpne zmluvy za neplatné.

5. Žalovaní sa ak žalobe vyjadrili tak, že ju žiadajú zamietnuť v celom rozsahu, pretože nie je dôvodná
a žalobcovia uvádzajú nepravdy alebo polopravdy. Vedeli o tom, že predávajú sporné nehnuteľnosti
žalovanej v druhom rade, lebo im hrozila exekúcia predajom rodinného domu a pozemkov. Kúpna cena
bola dohodnutá vo výške 37 000 eur a bola vyplatená tak, že suma 14 000 eur bola uhradená na
prebiehajúcu exekúciu aby nedošlo k predaju rodinného domu a zvyšok 23 000 eur bolo vyplatených

pri podpise kúpnych zmlúv žalobcom tak, ako to vyplýva z týchto zmlúv. Žalobcovia zmluvy podpisovali
u notára, kde boli overené aj ich podpisy. Ich syn V. K., ktorý sa dostal do finančných problémov, si
mal vybaviť úver v banke, z toho úveru splatiť žalovanej v druhom rade kúpnu cenu a náklady spojené
s exekúciou a predajom nehnuteľností a nasledoval by spätný prevod týchto nehnuteľností buď na
žalobcov, alebo na ich syna. Keďže V. K. sa nepodarilo získať úver, žalovaná v druhom rade previedla

nehnuteľností kúpnou zmluvou na žalovaného v prvom rade a ten získal úver v ČSOB tak, že zriadil
aj záložné právo k sporným nehnuteľnostiam. Žalobcovia splácali tento úver určitý dobu a ich syn V.
uznal písomne dlh voči žalovanému v prvom rade vo výške 53 000 eur. Následne však bol právoplatne
odsúdený a išiel do výkonu trestu odňatia slobody. Žalobcovia prestali splácať úver a nesplácal ho ani
žalovaný v prvom rade ako vlastník nehnuteľnosti a dlžník voči ČSOB.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s kúpnymi zmluvami
z XX.X.XXXX a X.X.XXXX so záznamom o vyjadreniach žalobcov, so záznamom o vyjadreniach
žalovaných,vypočulžalobcov,vypočulsvedkaX.Š.,vypočulžalovanúvdruhomradeP.Š.,oboznámilsa
sozmluvoumedziveriteľomČSOB,a.s.adlžníkom,žalovanýmvprvomrade,oboznámilsaspripojeným

spisom spisovej značky XEr/XX/XXXX a s exekučným spisom exekútorky X.. V. A. XX/XXXX a zistil
nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 21.6.2010 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcimi Q. K. a U. K., obaja bytom T.
č. XXX a kupujúcou P. Š., bytom Z. XXXX/X, S.. Predmetom kúpy bol rodinný dom súpisné číslo XXX

postavený na parcele č. XXX/X zapísaný na LV č. XXX kat. územie T.. Bola dohodnutá kúpna cena vo
výške 30 000 eur, ktorá mala byť vyplatená tak, že sumu 14 000 eur zaplatí kupujúca v hotovosti do
pokladne exekútorského úradu X.. G. V. na uspokojenie záväzku v exekučnom konaní vedenom pod A.
XX/XX. Sumu 16 000 eur zaplatí kupujúca v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy do rúk predávajúcich,čo predávajúci potvrdzujú svojimi podpismi na tejto zmluvy. Podpisy predávajúcich boli overené na
notárskom úrade notárky X.. S. S. dňa 21.6.2010.

8. Dňa 21.6.2010 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcim Q. K., bytom T. č. XXX a kupujúcou
P. Š.Č., bytom Z. XXXX/X, S.. Predmetom zmluvy bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX
kat. územie T. a to pozemky registra D. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X. Bolo dohodnuté, že kupujúca zaplatí
kúpnu cenu vo výške 7 000 eur v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy predávajúcemu čo predávajúci
potvrdzuje svojím podpisom na zmluve. Podpis predávajúceho bol overený v rovnaký deň na notárskom

úrade notárky X.. S. S..

9. Dňa 3.2.2011 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcou P. Š., bytom Z. XXXX/X, S.
a kupujúcim W.K. E., rod. E., bytom W. K. V. XXX/XX, Y.. Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. územie T., a to rodinného domu súpisného čísla XXX
postavenéhonaparceleXXX/XaparcielregistraD.XXX/X,XXX/XaXXX/X.Boladohodnutákúpnacena

vo výške 40 000 eur, ktorú kupujúci z prostriedkov poskytnutých z hypotekárneho úveru prostredníctvom
ČSOB, a.s.

10. Dňa 1.2.2011 bola uzatvorená zmluva o poskytnutí úveru medzi veriteľom ČSOB, a.s. a dlžníkom W.
E., na základe ktorej banka poskytla dlžníkovi úver vo výške 53 550 eur. Na zabezpečenie pohľadávky z

tejto zmluvy bola uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na kúpu ktorých
bol úver poskytnutý. Pohľadávka z uzatvorenej úverovej zmluvy bola postúpená spoločnosti EOS KSI,
Slovensko s.r.o., ktorá eviduje dlh v celkovej výške 86 184,02 eur.

11. Z listu vlastníctva č. XXX kat. územie T. vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to parciel

registra D. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2, XXX/X - záhrady o výmere 163
m2 a XXX/X - orná pôda o výmere 862 m2, ako aj stavby - dom so súpisným číslom XXX postavený
na parcele D. XXX/X je W. E., rod. E.. V časti D. - ťarchy je poznámka o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam v prospech ČSOB, a.s.

12. Pôvodný žalobca Q. K. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že jednal s otcom žalovanej v druhom
rade pánom Š.R. a dohodli sa tak, že on a jeho manželka budú ručiť domom za pohľadávku ich syna V.
K. do výšky 13 000 eur. Nebola reč o predaji domu, ale len o ručení týmto domom. Dom dávali do záruky,
nie predávali. So žalovanou v druhom rade o predaji domu a pozemkov nejednal vôbec. Dňa 21.6.2010
podpísal zmluvy u notárky X.. S. ale nemal možnosť sa s nimi oboznámiť, ani si ich prečítať, lebo pán

Š. povedal, že sa ponáhľa do práce a je potrebné zmluvy rýchlo podpísať. Tam bola prítomná aj jeho
dcéra, žalovaná v druhom rade. Spolu s manželkou podpísali obidve zmluvy, ale nedostali vyplatenú
žiadnu kúpnu cenu od žalovanej v druhom rade neobdržal ani cent.

13. Vzhľadom na zlý zdravotný stav žalobcu Q. K. bol dňa X.X.XXXX písaný v advokátskej kancelárii X..

H.. B. úradný záznam o jeho výpovedi. Tam uviedol, že jeho syn V. K. mal dopravnú nehodu, pri ktorej
rozbil auto a mal zaplatiť pani U.R. 13 000 eur. Jeho manželka zobrala z Poštovej banky úver 5 000 eur
a tieto peniaze dala pani U.R.. Následne bol hospitalizovaný v S., kde za ním prišiel jeho syn s pánom
Š. a oznámili mu, že syn ide do výkonu trestu. Po určitom čase prišiel do ich domu pán Š. a povedal, že
za ich syna zaplatí 13 000 eur ale musia sa zaručiť domom. Neskôr prišiel so zmluvami, ktoré bolo treba

narýchlo podpísať. Zobral jeho a jeho manželku do Z. a prišiel tam s mladou ženou, o ktorej povedal, že
je to jeho dcéra. Spoločne odišli do kancelárie notárky X.. S., kde boli overené ich podpisy na zmluve.
On a jeho manželka boli presvedčení o tom, že ide o ručenie za peniaze, ktoré ich syn nedoplatil pani
U.R., a to 13 000 eur. Podpísanie zmlúv prebiehalo tak, že pán Š. ukázal, kde majú papiere podpísať
a preto zmluvy podpísali. On bol presvedčený o tom, že ide len o ručenie domom, lebo o žiadnej kúpe

nebola nikdy dohoda. Navyše bol v zlom zdravotnom stave a užíval silné lieky. Až po nejakej dobe sa na
obecnom úrade dozvedeli, že už nie sú spolu s manželkou vlastníkmi domu a on nie vlastníkom parciel.
Celú situáciu oznámili na polícii, kde sa viedlo vyšetrovanie. Súčasného vlastníka nehnuteľností vôbec
nepozná a za odpredaj nehnuteľností mu neboli vyplatené žiadne peniaze.

Rovnaké skutočnosti uviedla aj žalobkyňa U. K.. Potvrdila, že pani U.R. vyplatila sumu 5 000 eur a potom
do ich domu syn doviedol pána Š., ktorý sa poznal s U.Y.R.. Ten povedal, že vyplatí U.R. 7 500 eur, ktoré
vráti V. K., keď príde z výkonu trestu. Išlo o sumu 7 500 eur a ona sa snažila aj splatiť nejaké splátky ale
bol jej zablokovaný účet v Poštovej banke. V. Š. verila, dala mu 1 000 eur v hotovosti, pretože mal vybaviťniečo pre jej syna. V lete v roku 2010 prišiel k nim domov pán Š. s dcérou, ktorú im predstavil a povedal,
že sa ponáhľa do Q. ale treba podpísať nejaké papiere, že budú ručiť za dlh syna domom. Zobral ju aj
manžela do auta a v kancelárii notárky v P. V. podpísali papiere. Ukazoval, kde sa majú podpísať a ona

bola presvedčená, že ide len o záruku za dlhy syna. Nikdy jej nikto nevyplatil žiadne peniaze za dom a
ona bola presvedčená o tom, že ide len o ručenie. Zmluvy podpísala bez podpísania, lebo pánu Š. verila.
On využil to, že ona a jej manžel boli osoby v staršom veku, ktoré ničomu nerozumejú a jej manžel bol
navyše veľmi chorý, onkologický pacient. Následne platila splátky po 360 eur na účet ČSOB až jej pán Š.
povedal, že má dlh ešte 40 000 eur. Vtedy bola v šoku a neskôr celú situáciu oznámila na polícii. V roku

2014 sa na obecnom úrade dozvedela, že vlastníkom tých nehnuteľností je žalovaný v druhom rade.

14. Právny zástupca žalovaných predložil súdu úradný záznam o výsluchu, z ktorého vyplýva, že
žalovaný v prvom rade, že bol požiadaný pánom H. O., toho času už nebohým, aby pomohol rodine
K.S., ktorej hrozil predaj rodinného domu v T.. Bol prítomný aj jeho známy X. Š., ktorý uviedol, že použije
finančné prostriedky svojej dcéry P. Š. a vyplatí exekúciu, aby nedošlo k predaju nehnuteľnosti. Dohodol

sa s rodičmi V. K., že prevedú na jeho dcéru svoje nehnuteľnosti za to, že on vyplatí za ich syna exekúciu.
Keďže K. mu peniaze nevrátili a pán Š. potreboval vrátiť požičané peniaze svojej dcére, dohodli sa, že
bude vybavený úver v prospech žalovaného v prvom rade. Ten uzatvoril úverovú zmluvu s ČSOB, ktorá
mu poskytla úver, z ktorého on časť vyplatil pánu Š. ako kúpnu cenu a náklady, ktoré boli spojené s
prevodmi a zo zvyšku uhrádzal úver. Čiastočne sa na splácaní tohto úveru podieľali aj rodičia V. K. alebo

on sám. Napokon prestal úver splácať, lebo nemal garanciu toho, že mu peniaze budú vrátené V. K..

15. Žalovaná v prvom rade uviedla, že od svojho otca X. Š. sa dozvedela, že jeho známemu zoberie
exekútor dom, ak sa v určitej lehote neuhradí dlžoba. Povedal, že použije jej peniaze s tým, že keď
sa vybaví úver na jeho známeho, tak jej budú vrátené spolu s úrokom, takže bude spokojná. Za tým

účelom spolu s otcom vycestovala do obce T., kde sa zoznámila s manželmi K. a otec jej vysvetlil, že
spísal zmluvu, ktorú treba podpísať u notára. Zmluvu uzatvorili a podpisy overili u notárky, pričom ona si
zmluvy prečítala a rovnako K. povedali, že ich čítali a rozumejú im. Vedela, že sa začne vybavovať úver
na V. K., z ktorého jej budú vrátené peniaze a úver budú splácať K.. Úver sa však nevybavil, pretože V.
K. bol odsúdený a po prepustení z väzenia ho rodičia vyhodili z domu. Otec sa dohodol so žalovaným v

prvom rade, že prevedú nehnuteľností naňho, on zoberie úver z banky, z toho úveru jej budú vyplatené
peniaze čo sa aj stalo. Viac sa o celú záležitosť nezaujímala.

16. Žalovaný v druhom rade V. K. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že nevie ako sa to všetko
stalo, lebo v tom čase bol vo výkone trestu odňatia slobody a keď prišiel domov, tak sa s rodičmi pohádal.

Potvrdil, že kúpil auto na splátky od pána U.U. a spolu s mamou ručili za splácanie týchto splátok. Keďže
splátky nesplácal, pán U. to dal na exekúciu. Následne bol odsúdený na nepodmienečný trest a išiel do
výkonu. V tom čase pán Š. spravil nejaké papiere a dal niečo podpísať rodičom, ale on o tom bohužiaľ
nič nevie. Zopakoval, že nevie nič o tom, aby jeho rodičia predali dom a otec pozemky a nemá vedomosť
ani o tom, aby za to dostali nejaké peniaze.

Bol si však vedomý toho, že podpísal notársku zápisnicu, v ktorej ručil aj domom svojich rodičov za
splátky na kúpu auta. Nevedel, že sa začalo exekučné konanie, lebo pánu U.R. veril, že splátky môže
doplatiť, keď sa vráti zo zahraničia. Auto je už vyplatené, pretože jeho matka vyplatila 5 000 eur v

hotovosti a jemu exekútor zrážal zrážky zo mzdy.

17. Žalobkyňa v druhom rade X. F. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že nebola pri podpisovaní
zmlúv a preto sa k veci nevie vyjadriť. Tiež nemá žiadnu vedomosť o motorovom vozidle jej brata, ani o
exekučnom konaní. Vie, že jej rodičia sa dostali do nejakých problémov, ktoré súvisia s prevodmi okolo

domu. Nevedela ani uviesť ako a na základe čoho sa rodičia do problémov dostali.

18. Žalobkyňa v treťom rade vo výpovedi pred súdom uviedla, že všetko sa začalo vtedy, keď jej syn
rozbil auto, zobrala pôžičku v Poštovej banke a vyplatila sumu 5 000 eur. Následne syn išiel do väzenia
a prišiel pán Š., že za syna uhradí dlh, aby mali pokoj, kým syn bude vo väzení. Potom prišiel aj so

znalcom, aby zistil aká by bola asi hodnota domu. Jej ani jej manželovi to nedávalo žiaden zmysel.
Potom prišiel aj s dcérou a zobral ju aj manžela k notárke do Z., kde už mal pripravené kúpne zmluvy.
Tam im povedal, kde majú čo podpísať. Žalobkyňa v treťom rade uviedla, že nevedela, že podpisuje
kúpnu zmluvu ale bola presvedčená, že domom iba ručí. Stále bola presvedčená o tom, že ide o ručenieza splátky na auto, ktoré syn nesplácal. Nič nepredávala a žiadnu kúpnu zmluvu nerobila, o žiadnych
peniazochzapredajdomunikdynebolažiadnareč.Peniazeneprevzala,aniichnevidela.Niejepravdou,
aby prevzala od žalovanej v prvom rade sumu 7 000 eur a 16 000 eur. Žiadne peniaze od nej neprevzala.

Nikdy nebola ani reč o predaji domu a preto ani žiadne peniaze jej neboli vyplatené. Preto aj splácala dlh
každý mesiac po 360 eur, lebo verila, že dom je v zábezpeke a že sa ručí týmto domom. Keď spočítala
peniaze, ktoré už uhradila, tak povedala pánu Š., že dlh je vyplatený. On jej povedal, že príde o dom,
lebo dlh je ešte vo výške 40 000 eur. Bola presvedčená o tom, že dlh je vo výške 7 000 eur, lebo jej
syn dlhoval U.R. 13 500 eur z čoho ona 5 000 uhradila, lebo zobrala úver v Poštovej banke. Čiže otec

žalovanej v prvom rade mal uhradiť už len 7 000 eur. Ona splácala po 360 eur ako ručiteľka za syna.
Preto dom nepredávala, iba ním ručila a žiadne peniaze za kúpu domu nedostala ani ich nevidela.

19. Žalovaná v druhom rade P. Š. vo svojej výpovedi pred súdom potvrdila, že uzatvorila ako kupujúca
obidve kúpne zmluvy dňa 21.6.2010, na základe ktorých sa stala vlastníčkou nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX kat. územie T.. Podpisy predávajúcich boli overené na notárskom úrade X.. S. a po

podpísaní zmlúv na chodbe jej otec vyplácal peniaze za kúpu nehnuteľností žalobkyni v treťom rade U.
K.. Nevedela uviesť v akej nominálnej hodnote boli bankovky, ktoré otec vyplácal, ani nevedela uviesť,
či tie peniaze vyberal z banky alebo ich mal v hotovosti. Nevedela, či žalobkyňa v treťom rade si peniaze
prepočítala. Otec mal peniaze v obálke a ani ona ich neprepočítavala. Za odpredaj pozemkov bola
vyplatená suma 7 000 eur a za predaj domu 16 000 eur.

Dom kupovala z dôvodu, že jej otec chcel pomôcť svojmu kamarátovi, žalobcovi v druhom rade V. K.,
ktorý mal dlhy. Preto sa dohodli, že mu otec požičia peniaze ale chcel, aby sa ručilo domom a keď sa dlh
splatí, potom sa kúpna zmluva zruší a vlastníctvo sa prepíše na žalobcov, pôvodných vlastníkov. Keďže
žalobca v druhom rade svoju časť dohody nesplnil, lebo peniaze otcovi neplatil, predala nehnuteľností

žalovanému v prvom rade. Peniaze, ktoré vyplácal jej otec žalobkyni v treťom rade boli vlastne jej
peniaze, ktoré jej našetrili rodičia. Tieto peniaze jej mali byť vrátené ale nevedela v akom termíne, lebo
to dojednával jej otec. Nehnuteľnosti odpredala žalovanému v prvom rade za sumu 40 000 eur, pričom
peňažné prostriedky jej mali byť vyplatené z hypotekárneho úveru získaného od ČSOB, a.s.

Aj v písomnom vyjadrení z 8.1.2018 žalovaná v druhom rade uviedla, že časť kúpnej ceny vo výške 14
000 eur za ňu jej otec zaplatil exekútorke G. V.K., zvyšok kúpnej ceny spolu vo výške 23 000 eur (7 000
+ 16 000 eur) bolo vyplatené pri katastri do rúk predávajúcich.

20. Svedok X. Š. vo výpovedi pred súdom uviedol, že mal vedomosť o tom, že žalobca v druhom rade V.

K. mal auto mal auto od pána U., ktoré v podnapilom stave rozbil. Jeho rodičia mali zablokované účty a
prebiehala už exekúcia na dom. Na žiadosť V. K. zistil v Košiciach, že exekučné konanie sa vedie pre dlh
vo výške 14 000 eur. Navrhol situáciu vyriešiť tak, že rodičia V. K. uzatvoria kúpnopredajné zmluvy na
nehnuteľností, ktoré vlastnia a prevedú ich na jeho dcéru. Vyjadril sa tak, že on záložné zmluvy nerobí,
lebo môže nastať nejaká udalosť a potom to ide už cez dedičské konanie. Vyjadril sa tak, že obchoduje

s nehnuteľnosťami v Košiciach, ktoré kupuje a predáva. Ani nehnuteľností od K. si nechceli nechať. V
Košiciach vyplatil exekútora a pripravil kúpnopredajné zmluvy, ktoré odniesol pani K. a nechal jej ich
na preštudovanie. Nevedel sa vyjadriť k tomu, aká bola dohodnutá presná kúpna cena. Po vyplatení
dlhu u súdnej exekútorky sa odblokovali účty K. a zrušilo sa exekučné záložné právo, takže pán V. K. si
mohol vybaviť úver v banke. K tomu však neprišlo, pretože išiel do výkonu trestu odňatia slobody. Keďže

jemu peniaze neboli vrátené, tak dohodol so žalovaným v prvom rade, že ten prevezme nehnuteľností a
vybaví na seba hypotekárny úver, z ktorého vyplatí peniaze jeho dcére. Následne po tom, čo sa žalobca
v druhom rade vráti z výkonu trestu mal tento úver prevziať a ďalej ho splácať. Hypotekárny úver sa
navýšil, aby sa mohli splácať splátky. On si vyrovnal svoje veci, peniaze, ktoré zainvestoval. Nevedel
sa vyjadriť k tomu, v akej výške bol žalovanému v prvom rade poskytnutý hypotekárny úver, ani aká

suma mu zostala po tom, čo vyplatil peniaze jemu. Z peňazí, ktoré žalovanému v prvom rade zostali z
poskytnutého úveru mali byť splácané splátky, ale svedok potvrdil, že ich splácala žalobkyňa v druhom
rade vo výške 360 eur mesačne. Nevedel však, koľko splátok uhradila. E. dostal odmenu za to, že
prevzal na seba nehnuteľností a vybavil hypotekárny úver.

21.Dokonaniabolipredloženélistinnédôkazyotom,žežalobcavdruhomradevložilvdňoch15.6.2012,
2.12.2013 a 18.12.2013 celkovo sumu 860 eur na zaplatenie úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanému
v prvom rade. Zároveň dňa 19.11.2013 uznal svoj dlh voči žalovanému v prvom rade vo výške 53 000eur. Žalobca v druhom rade sa však vyjadril, že tento dlh uznal pod nátlakom, lebo mu bolo povedané,
že rodičia prídu o dom.

22. Do konania bolo predložené uznesenie ORPZ v Humennom Č.: R.-XXX/X-B.-Z.-XXXX z 14.9.2015,
ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vo veci prevodu nehnuteľností žalobcov na žalovanú v druhom
rade. Voči tomuto uzneseniu však bola podaná sťažnosť a konanie nie je doposiaľ skončené.

V uznesení sa uvádza, že v konaní bol pribratý znalec z odboru psychológie, a to V.. Q. O., ktorá v

znaleckom posudku uviedla, že znaleckému skúmaniu boli podrobení U. K. a Q. K., u ktorých nebol
zistený sklon konfabulovať či zveličovať prežité udalosti. Nebola zistená snaha klamať, vypovedať
nepravdivo, účelovo a skreslene, cielene vo svoj prospech alebo cielene v neprospech osoby, či osôb,
ktorých sa trestný čin týka. Okolnosti posudzovanej trestnej veci popísali aj s odstupom niekoľkých rokov
v hlavných a ťažiskových súvislostiach obsahovo totožne, obaja so silným emočným znovuprežívaním.
Obaja popreli, aby vedome súhlasili s predajom ich rodinného domu, v ktorom celý život žijú, k jeho

predaju došlo podvodným spôsobom, obaja sa cítia oklamaní, zneužití a existenčne ohrození. Nimi
popísané okolností viažuce sa na túto skutočnosť vychádzajú z reálne prežitého, nejde o výmysel, či
konfabuláciu, napriek tomu, že pre odstup času môže v ich spomienkach dochádzať k istým časovým
nepresnostiam. V závere znaleckého posudku uviedla, že zo psychologického hľadiska chýba akýkoľvek
motív, ktorý by vysvetľoval cielený úmysel manželov vystaviť sa výnimočnej stresujúcej životnej udalosti

akou nepochybne predaj rodinného domu bol s jeho ťažkými následkami na psychickom a somatickom
stave oboch menovaných.

23. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX mal súd za preukázané, že
uznesením z 3.júla 2015 súd zakázal ČSOB, a.s. nakladať a zdržať sa konania smerujúceho k dražbe

nehnuteľností a zakázal Dražobnej spoločnosti a.s. Bratislava dražiť a zdržať sa konania smerujúceho
k dražbe nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat územie T.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 29.7.2015.

24. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XX/XXXX mal súd za preukázané, že u súdnej

exekútorky X.. G. V. bol dňa 11.1.2010 podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávnenou B. U., bytom
P. XXXX/X, Z. proti povinným V. K. a U. K., obaja bytom T. XXX, pre vymoženie 13 500 eur s prísl.

Exekučným titulom bola notárka zápisnica K., K., K., ktorá bola spísaná notárkou X., S. S.. Obsahom
zápisnicejezmluvaopôžičkeavyhláseniedlžníkovouznanídlhuasúhlasesvykonateľnosťounotárskej

zápisnice. Predmetom zmluvy o pôžičke mal byť záväzok veriteľky B. U., že poskytne dlžníkovi V. K.
peňažné prostriedky vo výške 13 500 eur. Dlžník potvrdil, že pred podpisom zápisnice prevzal od veriteľa
finančné prostriedky v hotovosti v uvedenej výške. Zaviazal sa ich splácať tak, že suma 7 000 eur
bude vyplatená v hotovosti do rúk veriteľa v lehote do 31.10.2009 a suma 5 500 eur bude vyplatená v
hotovosti do rúk veriteľa do 31.12.2009. Uvedenému záväzku pristúpila ako ručiteľka U. K. a zaviazala

sa, že pohľadávku vyplatí, ak nebude vyplatená dlžníkom. Obaja dlžníci vyhlásili, že súhlasia s výkonom
exekúcie, kde uvedená notárka zápisnica bude slúžiť ako exekučný titul.

Dňa 21.1.2010 bolo pre súdnu exekútorku vydané poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré vrátila
dňa 25.6.2010, lebo exekuční konanie bolo skončené vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov

exekúcie.

25. Z obsahu spisu súdnej exekútorky X.. G. V. sp. zn. A. XX/XXXX mal súd za preukázané, že na
základe návrhu oprávnenej B. U. sa viedlo proti povinným V. K. a U. K. exekučné konanie pre vymoženie
13 500 eur na základe exekučného titulu notárskej zápisnice. Spolu sa viedlo exekučné konanie pre

vymoženie sumy 17 916,92 eur (13 500 istina, 813,06 úroky z omeškania do 21.6.2010, 16,50 eur súdny
poplatok za exekučné konanie, 6 eur poplatok za overenie, 2 867,50 eur odmena exekútora, 142,05 eur
hotové výdavky a 571,81 eur DPH).

Na uspokojenie pohľadávky, ktorá bola predmetom exekúcie bolo uhradených spolu 18 596,92 eur (1

256,42 eur prostredníctvom Tatra banky, 2 366,50 prostredníctvom Poštovej banky, 500 prostredníctvom
W., 704 eur prostredníctvom Tatra banky, 13 175 eur v hotovosti dňa 21.6.2010 v mene V. K., 15
eur v hotovosti v mene V. K. a 580 eur prostredníctvom Poštovej banky), preplatok vo výške 680
eur bol vrátený. Exekučné konanie bolo ukončené dňa 22.6.2010. exekučné konanie bolo vedenéprostredníctvom zrážok zo mzdy, zrážok z dôchodku, boli zablokované viaceré účty a tiež predajom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. územie T..

V exekučnom spise sa nachádza aj zmluva o nájme motorového vozidla z 11.8.2009 uzatvorená medzi
prenajímateľmi B. U. a Q. U. a nájomcom V. K. na aute Škoda Octavia combi v hodnote 9 958,18 eur. Tiež
sa tam nachádza aj prehlásenie V. K., že vracia B. U. sumu 5 000 eur, lebo jej spôsobil totálnu škodu na
aute v hodnote 13 500 eur. Zvyšok vo výške 7 500 eur jej mal splatiť v splátkach. B. U. však prehlásila, že
suma 5 000 eur jej patrí na základe zmluvy o prenájme vozidla, kde nájomné bolo dohodnuté vo výške

248 eur mesačne. Zmluva bola uzatvorená 11.8.2009 a 28.10.2009 mala byť spôsobená totálna škoda.
Suma 5 000 eur teda bola započítaná B. U. na nájomné za nájom vozidla, na ktorom mala byť spôsobené
totálna škoda, ktorú sa žalobca v druhom rade zaviazal uhradiť vo výške 13 500 eur. V nájomnej zmluve
sa uvádza, že hodnota vozidla bola 9 958,18 eur.

26. V konaní boli predložené aj originálne doklady o tom, že žalobkyňa v druhom rade v mene svojho

syna V. K. vkladala na účet žalovaného v prvom rade v ČSOB splátky od 15.5.2012 do 18.12.2013 a
uhradila spolu 5 750 eur.

27. Vykonaným dokazovaním tak mal súd za preukázané, že dňa 11.8.2009 bola medzi manželmi U. a
žalobcom v druhom rade V. K. uzatvorená nájomná zmluva na prenájom vozidla Škoda Octavia combi,

ktoré malo hodnotu 9 958,18 eur. Vozidlo však bolo havarované a mala byť na ňom spôsobená škoda
13 500 eur. Na úhradu tejto škody žalobkyňa v druhom rade U. K. uhradila v mene svojho syna B. U.
sumu 5 000 eur, ktorá ju však nezapočítala na úhradu škody ale na úhradu nájomného za vozidlo, ktoré
bolo totálne zničené.

Dňa 28.9.2009 bola spísaná notárka zápisnica o tom, že B. U. požičiava V. K. sumu 13 500 eur a U.
K. prevzala na seba záväzok ručiteľky. Suma 13 500 eur mala byť vyplatená tak, že do 31.10.2009
malo byť uhradených 7 000 eur v hotovosti a do 31.12.2009 5 500 eur v hotovosti. Dňa 11.1.2010
podala B. U. návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 13 500 eur, pričom celková suma, ktorá bola
v exekučnom konaní vymožená predstavovala 17 916,92 eur. Z toho v hotovosti v mene V. K. bola dňa

21.6.2010vloženánaúčetexekútorkysuma13175euravtenistýdeňajsuma15eur.Súdnaexekútorka
nariadila predaj nehnuteľností, rodinného domu a pozemkov zapísaných na LV č. XXX kat. územie T.
hoci exekúcia bola vedená aj formou zrážok zo mzdy, zrážok z dôchodku a boli zablokované viaceré
účty. Výška vymáhanej sumy v exekučnom konaní bola v zjavnom nepomere s hodnotou nehnuteľností,
ktoré mali byť predané.

28. Dňa 21.6.2010 boli uzatvorené dve kúpne zmluvy, na základe ktorých predávajúci Q. K. a jeho
manželka odpredali žalovanej v druhom rade P. Š. svoje nehnuteľností v obci T., a to rodinný dom a
pozemky zapísané na LV č. XXX v celkovej hodnote 30 000 eur. V ten istý deň bolo uhradených v
hotovosti 13 175 eur a 15 eur povinným V. K. v prospech exekučného konania u súdnej exekútorky X..

V.. Svedok Š. tvrdil, že tieto peniaze vyplatil on a zvyšok kúpnej ceny bola vyplatená predávajúcim pri
podpise zmlúv. Exekučné konanie tak bolo ukončené dňa 22.6.2010.

29. Dňa 2.2.2011 bola uzatvorená úverová zmluva medzi veriteľom ČSOB, a.s. a dlžníkom žalovaným
v prvom rade W.Á. E., na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 53 550 eur na kúpu

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. územie T.. V prospech banky bola uzatvorená aj záložná
zmluva a pohľadávka z tejto úverovej zmluvy bola postúpená spoločnosti EOS KSI, s.r.o., ktorá eviduje
dlh v celkovej výške 85 818,91 eur. Na splatenie daného úveru uhradil žalovaný v druhom rade na
účet žalovaného v prvom rade 860 eur a jeho matka, žalobkyňa v treťom rade celkovo 5 750 eur.
Preukázateľne tak žalobkyňa v treťom rade uhradila minimálne 10 750 eur, lebo sumu 5 000 eur vyplatila

za svojho syna pani U. a sumu 5 750 eur uhradila na účet žalovaného v prvom rade na splatenie úveru
v ČSOB, a.s. Zároveň sumu 1 000 eur vyplatila v hotovosti svedkovi Š..

30. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem.Keďže žaloba bola na Okresný súd Humenné podaná dňa 12.6.2014 bolo potrebné podmienky
prípustnosti podania takejto žaloby posúdiť podľa vtedy platného ustanovenia § 80 písm. c) OSP, lebo
žaloba bola podaná pred účinnosťou Civilného sporového poriadku.

Podľa hore citovaného ustanovenia bolo možné domáhať sa žalobou na súde o určenia, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba vhodný (účinne

a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom prípadne bude musieť nasledovať
iné súdne konanie.

Vdanomprípadežalobcoviapreukázali,žemajúnaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostikúpnych
zmlúv, ktoré sú predmetom sporu, lebo v prípade, ak by súd podanej žalobe vyhovel, stali by sa

znovu vlastníkmi sporných nehnuteľností. Teda bez určenia neplatnosti kúpnych zmlúv by bolo ich
právne postavenie neisté, lebo žalovaní považovali všetky kúpne zmluvy za platné. V konaní o určenie
neplatnosti zmlúv sa odstráni spornosť ich platnosti a v prípade úspechu žalobcov sa opätovne stanú
vlastníkmi prevádzaných nehnuteľností. Súd mal za to, že z procesného hľadiska je podaná žaloba
vhodným prostriedkom na odstránenie spornosti práva, respektíve právnej skutočnosti, a preto skúmal,

či uzatvorené zmluvy sú platné.

31. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo ak sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41a ods. 1 OZ ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný,
možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento
iný právny úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považuje za nezastretý.

32. Predmetom sporu bolo posúdenie platnosti troch kúpnych zmlúv, konkrétne kúpnych zmlúv
uzatvorených 21.6.2010 medzi Q. K. ako predávajúcim a P. Š. ako kupujúcou týkajúcej sa odpredaja
pozemkov zapísaných na LV č. XXX kat. územie T., kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi manželmi K. ako
predávajúcimi a P. Š. ako kupujúcou týkajúcou sa rodinného domu a v neposlednom rade tiež kúpnej

zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými dňa 3.2.2011.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že prvé dve zmluvy uzatvorené dňa
21.6.2010 nie sú platné, lebo jednak chýbala vôľa predávajúcich takéto zmluvy uzatvoriť a jednak
chýbala aj dohoda o predmete týchto zmlúv.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že Q. K. a jeho manželka U. K. nikdy nemali záujem
odpredať svoje nehnuteľností P. Š., o odpredaji s ňou nikdy nerokovali a prvýkrát sa s ňou stretli len v deň
overenia podpisov u notárky. Uzatvoreniu zmlúv predchádzali rokovania manželov K. s otcom žalovanej
v druhom rade X.J. Š., ktorému dôverovali. Predpokladali, že im chce pomôcť pri riešení finančných

problémov ich syna, do ktorých sa dostal tým, že spôsobil dopravnú nehodu a poškodil motorové vozidlo
manželov U.. Keďže žalobkyňa U. K. bola ručiteľkou záväzku syna voči týmto manželom, mala záujem
na splatení záväzku svojho syna. Hoci získala úver v Poštovej banke vo výške 5 000 eur a zaplatila tútosumu pani U., dôvodne sa domnievala, že zostatok dlhu jej syna je 7 500 eur, lebo v notárskej zápisnici
bola táto suma uvedená ako dlh.

Situácia sa zdramatizovala vtedy, keď sa manželia K. dozvedeli, že sa vedie exekučné konanie a hrozí
predajichrodinnéhodomu,zasituácie,keďichsynnastúpildovýkonutrestuodňatiaslobody.Dôverovali
svedkovi Š., ktorý vystupoval ako priateľ ich syna a sľuboval, že situáciu vyrieši v ich prospech. Keď im
povedal, že dlh u exekútorky sám zaplatí ale je potrebné, aby ručili svojím domom, tak k tomu pristúpili
a boli presvedčení o tom, že svojím domom budú ručiť za záväzky svojho syna do času, kým nebudú

splatené.

33. V priebehu celého konania manželia K. jednoznačne tvrdili, že so žalovanou v druhom rade nikdy
neuzatvorili žiadnu kúpnu zmluvu ohľadne predaja svojich nehnuteľností, nedostali za to zaplatené
žiadne peniaze a boli presvedčení o tom, že ide len o ich ručiteľský záväzok za dlhy svojho syna. V
rámci prebiehajúceho šetrenia o podanom trestnom oznámení bolo vykonané aj znalecké dokazovanie

znalcom z odboru psychológie a bol vypracovaný znalecký posudok. V tomto znaleckom posudku sa
konštatovalo, že u nich nebol zistený sklon konfabulovať či zveličovať prežité udalosti. Nebola zistená
snaha klamať, vypovedať nepravdivo, účelovo a skreslene, cielene vo svoj prospech alebo cielene v
neprospech osoby či osôb, ktorých sa trestný čin týka. Obaja popreli aby vedome súhlasili s predajom
ich rodinného domu, v ktorom celý život žijú, k jeho predaju došlo podvodným spôsobom a obaja sa

cítia oklamaní, zneužití a existenčne ohrození. Nimi popísané okolností viažuce sa na túto skutočnosť
vychádzajú z reálne prežitého, nejde o výmysel či konfabuláciu a chýba akýkoľvek motív, ktorý by
vysvetľoval cielený úmysel vystaviť sa výnimočnej stresujúcej životnej udalosti akou by bol predaj ich
rodinného domu.

Na základe súvislosti, ktoré predchádzali uzatvoreniu kúpnych zmlúv z XX.X.XXXX súd uveril tvrdeniam
nebohého Q. K. a žalobkyne v treťom rade, že nikdy nemali úmysel uzatvoriť so žalovanou v druhom
rade kúpne zmluvy tak, aby došlo k odpredaju ich rodinného domu a pozemkov.

Podľa názoru súdu svedok X. Š. konal v rozpore s dobrými mravmi keď zneužil situáciu žalobcov na

uzatvorenie kúpnych zmlúv nehnuteľností v prospech jeho dcéry. V konaní bolo preukázané, že pôvodný
žalobcaQ.K.sanachádzalvoveľmizlomzdravotnomstave,lebobolonkologickýmpacientomapodrobil
sa operácií. Žalobkyňa U. K. bola vystavená stresujúcim okolnostiam jednak ohľadne zdravotného stavu
manžela a jednak ohľadne nutnosti nástupu syna do výkonu trestu odňatia slobody. Dôverovala svedkovi
Š. v tom, že našla človeka, ktorý jej pomôže vyriešiť vzniknutú situáciu a odvrátiť tak hrozbu exekúcie

domuapozemkov.Podľatvrdeniapôvodnýchžalobcovtomalobyťzacenu,žebudúručiťsvojímdomom
svedkovi Š. za to, že on za syna uhradí podlžností voči súdnej exekútorke. S týmto riešením súhlasili a
podľa ich tvrdenia, ktorému súd uveril, podpísali zmluvy, ktoré svedok Š. pripravil.

Súd neuveril tvrdeniu svedka, že im tieto zmluvy doniesol deň vopred s tým, aby si ich preštudovali.

Naopak, súdu sa ako reálna situácia javila tá, že v deň overenia podpisov na notárskom úrade prišiel
svedok Š. so svojou dcérou za žalobcami, zobral ich do auta s tým, že sa veľmi ponáhľa a ukázal im
miesta na pripravených zmluvách, ktoré majú podpísať. Nebohý Q. K. a U. K. pripravené listiny podpísali
v domnení, že svojím domom budú ručiť za záväzky syna voči Š., ktorý uhradí dlh na exekúcii.

34. Súd uveril tvrdeniu pôvodných žalobcov v tom, že nedostali zaplatené žiadne peniaze ako
kúpnu cenu za nehnuteľností. Oni zaplatenie kúpnej ceny ani neočakávali, lebo nemali úmysel svoje
nehnuteľností predať ale nimi iba ručiť záväzky syna. Súd neuveril tvrdeniu žalovanej v druhom rade,
že jej otec vyplácal žalobcom kúpnu cenu, lebo jej výpoveď bola rozporná. Na súde uviedla, že peniaze
boli vyplácané pred kanceláriou notárky na chodbe, ale v písomnom vyhlásení, ktoré súdu poskytla

sa uvádza, že peniaze boli vyplácané na katastri nehnuteľností. Zároveň výpoveď svedkyne bola
nejednoznačná a nepresvedčivá v tom, že tvrdila, že kúpna cena bola uhradená tak, ako to vyplýva
zo zmlúv ale peniaze mal odovzdávať jej otec v zalepenej obálke a ona tieto peniaze neprepočítavala.
Nevedela v akých nominálnych hodnotách boli bankovky, ktorými mala byť kúpna cena vyplatená a
nevedela ani, akým spôsobom tieto finančné prostriedky jej otec zabezpečil. Na druhej strane tvrdila,

že išlo o jej peniaze, ktoré jej rodičia našetrili. Ak by tomu tak bolo, musela by jednoznačne vedieť,
koľko peňazí malo byť dňa 21.6.2010 manželom K. vyplatených, v akých bankovkách a odkiaľ tieto
peniaze pochádzali, či ich mala našetrené doma alebo ich vyberala z účtu alebo ich získala nejakým
iným spôsobom. Žalobcovia popierali prevzatie akýchkoľvek finančných prostriedkov ako kúpnu cenu ažalovaná v druhom rade nepreukázala jednoznačne, že kúpna cena bola vyplatená. Išlo pritom o sumu
30 000 eur z čoho jej otec mal vyplatiť na exekúciu 14 000 eur a zvyšok, t. j. 23 000 eur malo byť
vyplatených v hotovosti manželom K.. Je možné sa domnievať, že pri tak vysokej sume by finančné

prostriedky neboli odovzdané bez potvrdenia o odovzdaní a prevzatí.

35. Možno mať dôvodnú pochybnosť aj o tom, či žalovaná v druhom rade vedela o obsahu uzatváraných
zmlúv a či z jej strany bola vôľa takéto zmluvy uzatvoriť. Vyjadrila sa tak, že v T. bola prvýkrát dňa
21.6.2010avšetkypapierepripravovaljejotec.Tensavyjadriltak,žeprevodvlastníckehoprávanadcéru

mal byť len dočasný, kým sa nesplatia dlhy V. K., ale netajil ani skutočnosť, že jeho dcéra by za to dostala
odmenu, a teda na transakcii by zarobila. Teda cieľom konania svedka Š. nebola len skutočnosť uhradiť
dlh v rámci exekučného konania za V. K. ale aj to, aby jeho dcéra získala určitý majetkový prospech.
Zároveň išlo o premyslené konanie, lebo len uhradením dlžnej sumy v exekučnom konaní mohlo dôjsť
k zrušeniu výkonu exekúcie predajom nehnuteľností. Teda bez toho, aby svedok Š. uhradil dlh v rámci
exekučného konania by nemohlo dôjsť k prevodu nehnuteľností v prospech vlastníctva jeho dcéry. Je

možné, že svedok Š. predpokladal, že pôjde len o dočasnú záležitosť, lebo V. K. alebo jeho rodičia mu
vrátia finančné prostriedky, ktoré uhradil za V. K. v rámci exekučného konania. Z toho možno vyvodiť
záver, že cieľom uzatvorených kúpnych zmlúv nemal byť odplatný prevod nehnuteľností manželov K. v
prospech žalovanej v druhom rade P. Š. ale malo ísť o zabezpečovací prostriedok prevodu vlastníckeho
práva do času, kým nebudú uhradené všetky dlhy.

36. Súd poukazuje, že konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto chová podľa
práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. I keď
zákonu neodporovalo uzatvorenie kúpnych zmlúv, predsa len išlo o rozpor, lebo žalobcovia chceli svoje
nehnuteľností len „založiť“ a kupujúca ich chcela „nadobudnúť“ len dočasne. Teda chýbala vôľa oboch

strán uzatvoriť kúpne zmluvy s následkom aký predpokladá zákon pri takomto type zmlúv.

37. K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 2MCdo/2/2006
publikovanom v časopise Zo súdnej praxe, č. 61/2009, ktorý uviedol: „Dohoda, ktorej skutočným
zmyslom je - bez ohľadu na jej označenie dojednanie takzvaného prepadného zálohu (uspokojenie

pohľadávky záložného veriteľa tým, že mu pripadne záloh do vlastníctva) je v rozpore s účelom
záložného práva a v dôsledku toho neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).“

38. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z

uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (takzvaným
simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon, je simulovaný právny úkon neplatný z
dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí
zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že
spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon

nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný.

39. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 OZ,
podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje,

respektíve síce existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria
medzi iným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony.

40. Vysimulované zmluvné dojednanie žalovanej v druhom rade, účelom ktorého bolo, aby pohľadávka
jej otca bola uspokojená tak, že na ňu prejde vlastnícke právo k veci slúžiacej podľa skutočnej vôle

vlastníkov na zabezpečenie pohľadávky, predstavuje dojednanie spôsobu realizácie záložného práva
spôsobom, ktorý nie je zákonom dovolený a prieči sa § 552 Občianskeho zákonníka v spojení s § 151a
až 151j OZ.

41.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žekúpnezmluvyneboliurobenévážne,lebopredávajúci

nemalivôľuspornénehnuteľnostípredaťakupujúcamalazáujemzabezpečiťpohľadávkusvojhootcana
čo by malo slúžiť záložné právo. Išlo o simulovanú zmluvu, ktorá je podľa § 37 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná.42. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/113/2018, vôľa ako psychický vzťah
konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom
vzniku právneho úkonu. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych

skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Náležitosťami vôle sú predovšetkým
jej sloboda a vážnosť, ale tiež absencia omylu a tiesne. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba
zdanlivo prejavom vôle, avšak v skutočnosti vôľa neexistuje alebo skutočná vôľa je iná, je podľa § 37
OZ neplatný.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/223/2016 ak sa pri právnom úkone zdanlivo
prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, respektíve síce existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje
jej prejav, ide o nedostatok vážnosti vôle. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť
zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 OZ.

43. Súd má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutočným účelom uzatvorenia

kúpnych zmlúv nebol predaj nehnuteľností tam uvedených ale ich prechod do vlastníctva žalovanej
v druhom rade na úhradu pohľadávky jej otca voči synovi predávajúcich. Ide teda o dojednanie o
tzv. prepadnom zálohu. Kúpna zmluva uzavretá s takýmto účelom by preto odporovala ustanoveniu
§ 151a OZ, v zmysle ktorého záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zákonom
predpokladaným spôsobom, teda, že záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia splatnej

pohľadávky zo založenej veci. Takúto záložnú zmluvu mal však uzatvoriť veriteľ, to znamená svedok Š..

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2008, povinnosťou súdu vo všeobecnosti je
z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania skúmať splnenie zákonných
ustanovení ich prejavov vôle obsiahnutej v prípadnej spornej zmluve a obsah právneho úkonu

interpretovať v zmysle § 35 OZ. Podľa názoru súdu v danom prípade išlo o konanie in fraudem legis,
lebo zákonu neodporuje uzatvorenie kúpnych zmlúv ale išlo o rozpor so zákonom, pretože účastníkmi
zmluvy bol dohodnutý takzvaný prepadný záloh s úmyslom obísť kogentnú úpravu záložného práva.
Dokonca skutočným zámerom nebolo nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovanou
v druhom rade alebo zabezpečenie jej záväzku vo vzťahu k predávajúcim ale zabezpečenie záväzku jej

otca vo vzťahu k synovi predávajúcich. Keďže pre absenciu vážnosti vôle pri uzatváraní kúpnych zmlúv
dňa 21.6.2010 súd vyhodnotil obidve kúpne zmluvy ako neplatné.

44. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi súd vyhodnotil aj ďalší postup pri nakladaní so spornými
nehnuteľnosťami. Svedok Š., ktorý za V. K. uhradil v rámci exekučného konania sumu 13 175 eur

zabezpečil,abyjehodcérazískanénehnuteľnostípredalažalovanémuvprvomradezasumu40000eur.
Ten následne uzatvoril úverovú zmluvu s ČSOB, a.s. a získal úver vo výške 53 550 eur. Na zaplatenie
tohto úveru žalobkyňa v treťom rade uhradila 5 750 eur a žalobca v druhom rade 860 eur. Žalovaný
v prvom rade pritom tento úver nesplácal a nepodarilo sa preukázať, ako bolo naložené s finančnými
prostriedkami poskytnutými ako úver. Svedok Š. sa však vyjadril tak, že aj žalovaný v prvom rade musel

dostať nejakú „odmenu“.

45. Súd vyhodnotil zmluvu uzatvorenú medzi žalovanými dňa 3.2.2011 ako absolútne neplatnú keďže
predávajúca P. Š. nebola vlastníčkou nehnuteľností, ktoré predala žalovanému v prvom rade. V zmysle
zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má, súd určil, že kúpna zmluva uzatvorené

medzi žalovanými je neplatná.

46. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobcovia boli úspešní v konaní v celom rozsahu,
súd im priznal vo vzťahu k žalovaným plnú náhradu trov konania a to tak, že zaplatením trov jedného

zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, pretože nejde o nerozlučné
procesné spoločenstvo na strane žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.