Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113232936
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6113232936.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek
senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeným Tomášom
Kušnírom, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému U. W.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. T. XXXX/X, XXX XX F. F., o zaplatenie 284,57 € s príslušenstvom, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/12/2014-170 zo dňa 29.
novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/12/2014-170 zo dňa 29. novembra 2017 z r u š
u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej tiež ,,okresný súd“ prípadne ,,súd prvej inštancie“) odvolaním

napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (prvý výrok). Okresný súd priznal žalovanému voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v pomere 100% (druhý výrok) a bývalému vedľajšiemu účastníkovi právo
na náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v rámci dokazovania vykonal všetky
navrhnuté dôkazy, oboznámil sa s obsahom žalobcom predložených listín a s obsahom jeho písomných

podaní, pričom vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav: V konaní bolo preukázané, že dňa
12. 11. 2010 bola medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Telefónica O2 Slovakia, s.r.o.
ako poskytovateľom a žalovaným ako účastníkom - fyzickou osobou nepodnikateľom uzatvorená zmluva
o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému SIM kartu s aktivovaným
programom služieb O2 fér - fakturovaný. Strany súhlasili s dojednanými podmienkami podpisom zmluvy.

Žalovaný využíval služby poskytované operátorom, avšak z tvrdení žalovaného a svedka p. W. bolo
preukázané, že mobilné dáta nevyužívali a že opakovane žalovaný žiadal operátora, aby službu mobilné
dáta deaktivoval. Žalovaný ani svedok nikdy neposielali SMS do zahraničia, ani nevolali na niektoré
čísla, ktoré sa objavili v podrobnom výpise hovorov. Samotný výpis hovorov právny predchodca žalobcu
nechcel vydať ani po niekoľkonásobných žiadostiach zo strany žalovaného. Právny predchodca žalobcu
nevedel ani vysvetliť skutočnosť, prečo jeho pracovníčka nedeaktivovala službu mobilné dáta na žiadosť

žalovaného a fakt, že dlžná suma sa napriek nevyužívaniu tejto služby zvýšila z pôvodných 190 € na
sumu 304,57 € (po odpočítaní vstupnej zálohy vo výške 20 € dlžnú sumu vo výške 284,57 €). Súd prvej
inštancie bol toho názoru, že konania právneho predchodcu žalobcu sa v priebehu celého sporu javili
ako nekalé. Súd prvej inštancie po posúdení všetkých dôkazov a výpovedí svedkov nepovažoval žalobu
ani z časti za dôvodnú, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, neuviedol relevantné dôkazy na podporu
svojich tvrdení a z toho dôvodu žalobu zamietol.3. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“), § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP tak,
že nakoľko v spore úspešnému žalovanému preukázateľne vznikli trovy konania, súd prvej inštancie

mu priznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vedľajšiemu účastníkovi občianskemu
združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02, IČO: 42 362
962, právne zastúpeným JUDr. Bohdanom Jakubisom, so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava,
nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu v spore preukázateľne nevznikli žiadne trovy
konania.

4.Protirozsudkuokresnéhosúdupodalžalobcaodvolaniezdôvodu,žerozhodnutiesúduprvejinštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd na základe ustanovenia
§ 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. v zmysle ust. § 389 ods.
1 CSP ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí a má za to, že nie
on neuniesol dôkazné bremeno, ale práve naopak žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia. Žalobca v
konaní predložil podrobný výpis využívaných služieb k spornej faktúre, ktorá je predmetom uplatneného
nároku, z ktorého je zrejmé, že najvyššie položky, ktoré boli žalovanému účtované, predstavuje práve
čerpanie dát, t.j. využívanie služby O2 internet. Žalobca uviedol, že predmetná služba bola žalovanému

poskytnutá ako bezplatná automaticky aktivovaná služba k predplatenému balíku služieb, čo vyplynula
z predloženého cenníka O2 Fér. Žalovaný túto službu využívať nemusel, avšak z predloženého výpisu
k faktúre je zrejmé, že túto služby žalovaný využil. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že k
telefónnemu číslu 0948 251 333 žalobca eviduje využitie služby internet, ktorá nebola v poskytnutom
balíkupredplatená,alebolažalovanémuvzmysledohodnutýchpodmienoksprístupnenáatedajumohol

využívať za stanovený poplatok.

6. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zo strany právneho predchodcu žalobcu mu napriek opakovaným žiadostiam
nebol poskytnutý požadovaný výpis, k tomu žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal, že viackrát žiadal
o predloženie výpisov. Právny predchodca žalobca eviduje reklamáciu, v rámci ktorej žalovaný žiadal

o poskytnutie výpisu hovorov a využívaných služieb, k čomu mu právny predchodca uviedol, že táto
služba je spoplatnená a v dôsledku zrušenia zmluvy nie je možné túto službu poskytnúť práve pre
spomínanéspoplatnenie.Uvedenévšakvkaždomprípadeniejedôvodomprezamietnutiežaloby,keďže
je preukázané, že žalovaný predmetné služby využil.

7. Ďalej žalobca uviedol, že súd sa jednostranne stotožnil s nepreukázanými tvrdeniami žalovaného a
vôbec nezobral do úvahy jednak preukázané čerpania predmetných služieb žalovaným a rovnako aj
vyjadrenie právneho predchodcu žalobcu v rámci odpovede na podanú reklamáciu, z ktorej je zrejmé,
že žalovaný využíval služby aj následne po tom, čo bol vyslovene upozornený na prekročenie množstva
dátových služieb a účtovanie sumy 190 €.

8.Žalobcamalďalejzato,žerozhodnutiesúduniejevsúladesozásadoukontradiktórnostikonania,keď
súd založil svoje rozhodnutie na nepreukázaných tvrdeniach žalovaného a je v rozpore aj so zásadou
spravodlivosti, keď právny predchodca žalobcu žalovanému v súlade so zmluvou umožnil využitie
aktivovaných služieb, čo žalovaný aj využil, avšak dlžnú vyfakturovanú sumu už neuhradil. Žalobca len

preúplnosťuviedol,ženiejevylúčené,žemobilnézariadeniežalovanéhoboloprístupnéajinýmosobám
v domácnosti a práve tieto osoby mohli využiť predmetné služby, avšak aj v takom prípade sa žalovaný
nemôže zbaviť svojej zodpovednosti, keď využitie týchto služieb svojou nedbanlivosťou umožnil.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389
ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.12. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

13. Podstatnú časť odvolania a argumentácie žalobcu predstavuje najmä námietka smerujúca k
posúdeniu otázky dôkazného bremena (dôkaznej povinnosti). Odvolací súd odvolanie žalobcu a
námietky v ňom obsiahnuté považuje v celom rozsahu za opodstatnené, stotožňuje sa s nimi a v

podrobnostiach odkazuje na dôvody odvolania.

14. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 284,57 € s
príslušenstvom. Právnym dôvodom pre uplatnenie žalovanej sumy bola skutočnosť, že žalovaný si
neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení 0948251333 zo dňa 12.11.2010 uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.

15. Žalobca spolu so žalobou predložil ako dôkazy zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetnú zmluvu
o pripojení (č. l. 6 spisu), faktúru č. 1012144645 (č. l. 7 až 8 spisu), faktúru č. 1013484102 (č. l. 9 až
10 spisu), cenník O2 fér (č. l. 11 až 16 spisu) a všeobecné podmienky (č. l. 17 až 18 spisu). Žalobca
k vyjadreniu k odporu zaslal súdu aj podrobný výpis k faktúre č. 1012144645 a faktúre č. 1013484102

(č. l. 44 až 46 spisu).

16. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedenie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

17. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

18. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so

skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

20. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

22. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

23. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je zásadne vecou strán sporu
tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať) dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá stranám povinnosť tvrdiť všetky potrebné

skutočnosti. Potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto právna norma zásadne určuje rozsah
dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané, a súčasne
určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán
sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho

vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Právna teória pripúšťa tzv.
presúvanie dôkazného bremena, pri ktorom ide o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
medzi strany sporu v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma

vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

24. Povinnosť strany navrhnúť dôkazy na preukázanie tých právne významných skutočností, ohľadne
ktorých má bremeno tvrdenia (ktoré sú podľa hmotného práva v jej záujme), je v konkrétnom procesnompostupe strán sporu a súdu spojená s požiadavkou určitosti dôkazného návrhu. Súd je tiež povinný
dbať na to, aby bolo vždy nepochybné, na preukázanie akej konkrétnej skutkovej okolnosti (relevantnej
z hľadiska skutkovej podstaty aplikovanej právnej normy) je dôkaz navrhovaný, a prípadné nejasnosti

v tomto smere v súčinnosti so stranami odstrániť. Túto požiadavku rešpektuje a uplatňuje v procese
prípravy pojednávania a pri vykonávaní jednotlivých dôkazov na pojednávaní.

25. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel. Jeho zmyslom je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti

významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá
nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 132 ods. 1 CSP,
dostala sa do situácie dôkaznej núdze, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná
vôbec). Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok
konania, ktorý je určovaný výsledkami vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany
sporu nebolo preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých

dôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonalbeznávrhu,jenepriaznivérozhodnutievneprospech
tej strany sporu, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Dôkazné
bremeno je teda typicky inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

26. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného

práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne
výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre
svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech
v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

27. V predmetnej veci však k dôkaznej núdzi nedošlo, hoci súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, neuviedol relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení.

28. Záver o neunesení dôkazného bremena totiž súd prvej inštancie vyvodil bez toho, aby vyhodnotil

obsah všetkých v konaní vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a odstránil prípadné
zistené rozpory, pričom by mal prihliadnuť na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli
strany sporu. Súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil § 191 ods. 1 CSP.

29. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcu,

hocivnapadnutomrozsudkuneuviedol,akýmiúvahamisaspravovalprivyhodnocovaníobsahudôkazov
(faktúra č. 1012144645 a faktúra č. 1013484102), neuviedol, prečo nevykonal dôkaz nachádzajúci sa v
spise a to podrobný výpis k faktúre č. 1012144645 a k faktúre č. 1013484102 (č. l. 44 až 46 spisu).

30. Súd prvej inštancie teda nepostupoval v konaní podľa relevantných ustanovení procesného predpisu

(Civilného sporového poriadku). Nevykonal všetky dôkazy potrebné pre objasnenie skutkového stavu
(základu) veci, ktoré boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nesprávne posúdil otázku dôkazného
bremena na strane žalobcu v tomto súdnom spore. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu
(predčasnému) záveru, že žalobca nemôže byť v spore úspešný, lebo neuniesol dôkazné bremeno.

31. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods.
1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

33. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané nedostatky doterajšieho
rozhodovania a postupovať v konaní a v procese dokazovania (vykonávania dôkazov) v súlade s
procesným predpisom. Za účelom náležitého objasnenia skutkového základu prejednávanej veci súd
vykoná žalobcom navrhnuté dôkazy (faktúra č. 1012144645, faktúra č 1013484102 a podrobný výpis

k faktúre č. 1012144645 a k faktúre č. 1013484102) a všetky vykonané dôkazy vyhodnotí podľa
zásad vyplývajúcich z § 191 ods. 1 CSP. O uplatnenom nároku teda súd prvej inštancie opätovne
rozhodne, pričom úlohou súdu prvej inštancie bude riadne vykonanie a vyhodnotenie listinných dôkazov,
nachádzajúcich sa v spise.34. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie bývalého vedľajšieho účastníka konania
v záhlaví odvolaním napadnutého rozhodnutia neviedol, hoci tretím výrok odvolaním napadnutého

rozhodnutia rozhodol o jeho trovách. Aj tento nedostatok okresný súd v novom rozhodnutí odstráni.

35. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

36. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).