Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 18, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9C/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207567
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8317207567.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobkyne: F. Q., nar. X.XX.XXXX,

trvalý pobyt J. XXXX/XX, A., právne zastúpenej Mgr. Oto Saloky, advokát so sídlom Hlavná 94, Prešov,
proti žalovaným: 1. X.. F. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, A., 2. F. M., nar. XX.X.XXXX,
trvalý pobyt J. XXXX/XX, A., obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Ing. Zuzana Lodová Amrichová,
advokátka so sídlom Námestie slobody 25, Humenné, o určenie absolútnej neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaným priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobkyni.

III. Slovenskej republike priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhala určenia, že závet
poručiteľa E.. L. Q., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy trvale bytom J. XXXX/XX, A., napísaný
vo forme notárskej zápisnice podpísanej dňa XX.X.XXXX S. XX/XXXX, S. XXX/XXXX, S. XXX/XXXX,
S. XXX/XXXX je absolútne neplatný, a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX zomrel poručiteľ E.. L. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX,

naposledy trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX A., občan SR. Dňa XX.XX.XXXX v sídle Notárskeho
úradu F.. X. D., notárka so sídlom v A. sa uskutočnilo v dedičskej veci po vyššie uvedenom poručiteľovi
pojednávanie v rámci dedičského konania, ktorého účastníkmi sú žalobkyňa F. Q. (manželka po
poručiteľovi), žalovaná v 1. rade X.. F. M. a žalovaný v 2. rade F. M.. Na pojednávaní vyplynulo, že
poručiteľ E.. L. Q. zanechal závet spísaný vo forme notárskej zápisnice F.. W. U., notárom so sídlom v
A., v ktorom nehnuteľný majetok: k. u. A., zapísané na LV XXXXX, byt č. XX na Š. poschodí, vo vchode
č. XX v obytnom dome so s. č. XXXX, ktorý je postavený na G. parcele č. XXXX na ulici J., pozemok:

parcela registra „. - parc. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2, podiel pod M. XX v
1/2 ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky
podiel k pozemku v 7650/188480 ako aj bytové zariadenie nachádzajúce sa v predmetom byte a k. u. A.,
zapísané na LV č. XXXX, garáž so s. č. XXXX, ktorá je postavená na G. parcele č. XXXX/X, pozemok:
parcela registra „. - parc. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, podiel pod M. X, X v
celosti, odkázal žalovanej v 1. rade X.. F. M., rod. N.. V tom istom závete nehnuteľnosti k. ú. M., zapísané
na LV XXXX, rodinný dom so s. č. XXX, ktorý postavený na G., parcele č. XXX, pozemok: parcely

registra „. - parc. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2, parc. XXX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 137m2, podiel pod M. v H., k. ú. M., zapísané na LV č. XXX, parcela registra „. - parc.
XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1050 m2, podiel pod M. v X/X, odkázal žalovanému v 2.
rade F. M.. Poručiteľ trpel od roku XXXX výraznými fyzickými a psychickými ťažkosťami zapríčinenýmichorobami, ktoré mu zabraňovali objektívne vnímať realitu, trpel preludmi, nebol schopný sa sám o
seba postarať, čo bolo zapríčinené aj jeho vysokým vekom (v čase spísania závetu mal XX rokov).
Niekoľkokrát bol hospitalizovaný v nemocnici, kde sa u neho prejavovala starecká demencia. Súčasne

bol negatívne ovplyvnený žalovanou v 1. rade (dcéra manželky z druhého manželstva) a žalovaným v
2. rade (manžel žalovanej v 1. rade), ktorí s cieľom získať majetkový prospech naviedli poručiteľa, aby
im vyššie uvedené nehnuteľnosti zanechal, keďže nepochopil skutočný úmysel žalovaných aj vzhľadom
na duševnú poruchu spôsobenú uvedeným zlým zdravotným stavom a vekom. Zo samotného závetu
vyplýva, že väčšinu svojho majetku poručiteľ zanechal práve žalovaným v l. a 2. rade, pričom žalobkyni

F. Q. patri iba druhá polovica predmetných nehnuteľností z titulu zániku a vysporiadania BSM ako
pozostalej manželke. Poručiteľ v čase spísania závetu sa nachádzal v takom psychickom stave v
dôsledku duševnej poruchy, že nebol spôsobilý vykonávať akýkoľvek právny úkon slobodne, vážne a
zrozumiteľne, pričom jeho rozpoznávacie schopnosti boli ku dňu spísania závetu zaniknuté. Žalobkyňa
ako manželka poručiteľa namietala absolútnu neplatnosť závetu a notár ako súdny komisár F.. X. D.
vyzvala žalobkyňu na podanie žaloby na súde v lehote 30 dní odo dňa spísania zápisnice o pojednávaní.

3.Žalovanívpísomnýchvyjadreniachkžalobeuviedli,žematkažalovanejv1.radesadňaXX.XX.XXXX,
t.j. v čase, kedy mala žalovaná v 1. rade XX rokov, vydala za E.. Q.. Tento v tom čase, ani neskôr
nemal vlastné deti a žalovanú v l. rade od počiatku vnímal veľmi pozitívne a po celý čas až do svojej
smrti sa k nej správal ako k vlastnej dcére. So žalovanou v 1. rade sa pravidelne stretával, a po tom,

čo sa vydala a narodili sa jej tri dcéry, tieto od ich narodenia vnímal ako svoje vnučky a od narodenia
ho aj volali svojím dedkom. K intenzite vzájomných vzťahov prispelo aj to, že nebohý E.. Q. žil až
do svojej smrti v byte nachádzajúcom sa v paneláku vzdialenom pár desiatok metrov od paneláku,
v ktorom žije s rodinou žalovaná v l. rade. Vynikajúce vzťahy medzi E.. Q. a žalovanou v 1. rade
pretrvali aj po tom, čo po smrti manželky (matky žalovanej v 1. rade) sa E.. Q. znova oženil, a to

so žalobkyňou. O tom, že tento vzťah bol korektný a dobrý svedčí aj skutočnosť, že žalovaná v 1.
rade sa v dedičskom konaní po svojej zosnulej matke vzdala svojho dedičského podielu v prospech
nebohého E.. Q., keďže rešpektovala, že majetok nadobudnutý počas manželstva s jej mamou on užíval
a chcela, aby ho aj naďalej užíval. Ako príklad uviedla garáž, ktorá je uvedená v napadnutom závete,
bola predmetom dedenia po nebohej matke žalovanej v 1. rade, pričom svojho dedičského podielu na

nej sa vzdala v prospech E.. Q.Í.. Po celý čas (aj nového manželstva E.. Q.) sa E.. Q. so žalovanou
v l. rade, jej manželom a dcérami často navštevovali, stále sa zaujímal o dcéry, svoje vnučky ako
ich nazýval, o ich pokroky, štúdium, a do poslednej chvíle bol s celou rodinou v kontakte. Aj oslava
jeho XX.tych narodenín v Q. reštaurácii v A. prebehla za účasti žalovanej v l. rade a jej rodiny. Aj
keď zdravotný stav E.. Q. sa prirodzene zhoršoval vzhľadom na jeho pribúdajúci vek, nemal žiadne

psychické problémy a nebol nikdy liečený alebo hospitalizovaný v súvislosti s nejakými psychickými
ťažkosťami.Ojehodobromduševnomstavesvedčítiežskutočnosť,žesazúčastňovalvoliebsvýnimkou
posledných. E.. Q. netrpel žiadnymi psychickými ochoreniami, nikdy nebol vyšetrený ani liečený u
psychiatra a psychológa. Neužíval psychiatrické lieky, čo sa dá zistiť zo zdravotnej dokumentácie a
zo záznamov jeho zdravotnej poisťovne. Bol síce opakovane hospitalizovaný, ale boli to ochorenia

chirurgického charakteru. Operovaný bol na zlomeninou poškodenú dolnú končatinu, prasknutý vred a
herniu. Počas poslednej hospitalizácie sa po celkovej anestézii objavili prechodné niekoľko dni trvajúce
stavy zmätenosti, ktoré sú normálnou reakciou po anestézii hlavne u starších ľudí, tie sa však po
čase rozplynuli a po týždni sa myseľ vyčistila. Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie žalobkyne o demencii
nebohého E.. Q., jeho demencia by musela byť psychiatrom diagnostikovaná na základe vykonaných

kognitívnych testov (t.j. testov na rozmýšľanie, pohotovosť a orientáciu) a následne by mu boli pravidelne
predpisované lieky na doporučenie psychiatra. Podľa vedomostí žalovanej v 1. rade. E.. Q. na to, že
mal XX rokov, netrpel počas života vážnejšími chorobami, nebral pravidelne žiadne lieky, a do ordinácie
svojej ošetrujúcej lekárky chodil veľmi zriedkavo, nanajvýš mu žalobkyňa príležitostne vypýtala lieky
na spanie. O jeho dobrom duševnom stave svedčí aj to, že do poslednej chvíle sa aktívne zaujímal

o spoločenské a politické dianie a dennodenne sledoval najmä kanál TA3. Nebohý E.. Q. veľmi ťažko
znášal, že syn žalobkyne, L. D., vedie neusporiadaný spôsob života a holduje alkoholu. Pre opakované
konflikty vyplývajúce z tohto dôvodu jej syn ani nezdieľal s matkou a E.. Q. spoločnú domácnosť, napriek
tomu že nemá vlastnú rodinu, ale dlhodobo býva v rodinnom dome v obci M., ktorý je takisto zahrnutý
v závete poručiteľa E.. Q., a to na základe toho, že mu to umožnila žalobkyňa. E.. Q. sa opakovane

vyjadroval k tomu, že veľmi ťažko znáša, že celý majetok, ktorý počas svojho života by nadobudol,
po jeho smrti a následne smrti jeho manželky zdedí práve tento jej syn, o ktorom bol presvedčený, že
tento majetok nezveľadí a nevyužije na dobrý účel, práve naopak, minie ho na účely, ktoré sa E.. Q.
protivili. Preto je žalovaná v 1. rade presvedčená, že práve toto bol jeden z dôvodov, pre ktorý sa E..Q. rozhodol pristúpiť k spísaniu závetu a určeniu závetných dedičov, aby sa vyhol premrhaniu svojho
majetku spôsobom, s ktorým nesúhlasil, a taktiež preto, že sa rozhodol časť svojho majetku odkázať
ľuďom, ktorých mal rád a ktorí vždy mali radi jeho. Tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaná v 1. rade a jej

rodina vyvinula akýkoľvek nátlak na E.. Q. s cieľom, aby spísal závet a uviedol ju ako závetnú dedičku,
sú absurdné, a to nielen preto, že žalovaná v 1. rade nie je žiadnym spôsobom majetkovo odkázaná
na majetkový prospech vyplývajúci z napadnutého závetu, ale najmä preto, že od svojej plnoletosti
mala s E.. Q.Í. výborný vzťah a neskôr celá jej rodina a už len z úcty k nemu a samej sebe by sa
nikdy takéhoto konania nedopustila. Je predovšetkým nemorálne a neetické, že žalobkyňa - manželka

zosnulého E.. Q.Í., po jeho smrti chce z neho urobiť duševne chorého, dementného a nesvojprávneho
človeka. Z dôvodu majetkového prospechu nie je ochotná ponechať v platnosti ním vyjadrenú jeho
vôľu, ako sa má po jeho smrti naložiť s jeho majetkom. Pokiaľ by bolo možné spochybniť závet a jeho
platnosť iba z dôvodu veku poručiteľa v čase jeho spísania bez existencie akejkoľvek jeho psychiatrickej
diagnózy, výlučne z dôvodu, že pozostalí nesúhlasia s obsahom závetu, poprel by sa predsa samotný
inštitút závetu ako možnosti a práva každého človeka naložiť so svojím vlastníctvom či už za života,

alebo ku dňu svojej smrti, a toto právo každého človeka je predsa garantované aj platným právnym
poriadkom. Žalovaná v l. rade takisto upriamuje pozornosť na to, že napadnutý závet nie je predsa
nejakým pamfletom spísaným nebohým tesne pred smrťou, ale verejnou listinou spísanou vo forme
notárskej zápisnice 4 roky pred smrťou nebohého E.. Q. v notárskom úrade F.. W. U.. Okrem toho,
že nebohý zjavne v tom čase bol v natoľko dobrom fyzickom a psychickom stave, že sa za účelom

spísania závetu dostavil do notárskeho úradu na Š. ulici, je tak žalobkyňou napadnutím platnosti závetu
spochybnená aj hodnovernosť verejnej listiny spísanej notárom a jeho spôsobilosť napriek dlhoročnej
praxi nadobudnúť pochybnosť o tom, či osoba, s ktorou právne tak významný úkon spisuje do notárskej
zápisnice, je alebo nie je spôsobilá pochopiť jeho obsah a vyjadriť svoju vôľu, či tento úkon chce z
vlastnej vôle urobiť. Navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania v celom

rozsahu.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že sa o nebohého E.. Q. starala každodenne, preto dobre vie, aké
zdravotné ťažkosti mal, a aký zlý bol jeho zdravotný stav, najmä po roku XXXX, aj po duševnej stránke,
a to nielen počas hospitalizácií. E.. Q. už nebol samostatný, vyžadoval si neustálu opateru a pomoc.

Stalo sa, že ak sa niekam nebohý sám vybral, zablúdil, bol dezorientovaný. Žalobkyňa však práve s
ohľadom na svoj vzťah k nebohému sa oňho trpezlivo starala, pritom nepovažovala z úcty k nemu a
spoločne prežitý život za potrebné, dôstojné a vhodné riešiť jeho zdravotný stav prípadným obmedzením
spôsobilosti na právne úkony. Nech je ako chce, E.. Q. by sa bol cítil ponížený, keby nebol plne spôsobilý
na právne úkony. Pomerne často osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony sa cítia do istej

miery menejcenné, bez ohľadu na dôvodnosť takého obmedzenia.

5. Žalovaní v duplike zdôraznili, že základný dôvod, pre ktorý žiadajú žalobu zamietnuť, je to, že poručiteľ
v žiadnom prípade nebol a nemohol byť ku dňu spísania závetu v takom stave, že by jeho rozpoznávacie
schopnosti boli obmedzené či zaniknuté. Žalovaní boli až do smrti nebohého s ním v pravidelnom

kontakte, a to minimálne dvakrát do týždňa, keďže žalovaná v l. rade X.. F. M. chodila pravidelne dvakrát
v týždni pomáhať žalobkyni s kúpaním a holením E.. Q. a žalovaný v 2. rade F. M. takisto v prípade
potreby pomáhal s inými obslužnými činnosťami pri starostlivosti o nebohého E.. Q., ktorý v tom čase
bol v zlom fyzickom stave, avšak v žiadnom prípade nebol aj v zlom psychickom stave. Krátkodobé
zhoršeniepsychickéhostavuuňhobolobadaťibaprihospitalizáciáchspojenýchsoperačnýmzákrokom,

kedy tento stav bol pár dňový a bol následkom anestézie, čo je u ľudí v takomto veku bežné. Na to,
aby žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania psychickej nespôsobilosti nebohého
E.. Q. na spísanie závetu je potrebné nepochybne preukázať, že jeho psychický stav v F. XXXX bol
natoľko objektívne zlý, že nebol schopný zvážiť dopad spísania poslednej vôle a posúdiť jej obsah.
Pokiaľ by bol totiž psychický stav nebohého natoľko zlý, že by nedokázal slobodne konať a posúdiť

význam tak dôležitého úkonu, akým je závet, určite by bolo potrebné predpísať mu príslušnú liečbu,
keďže tieto problémy by museli sťažovať každodenný život celej rodiny. U nebohého nikdy okrem stavu
po operáciách žiadne psychické problémy nezbadali, a to napriek veľmi častému osobnému kontaktu.
Žalovaní aj keď na predmete dedičstva nie sú nijako majetkovo motivovaní, pokladajú za svoju morálnu
povinnosť v tomto konaní preukázať, že nebohý nebol v rozhodnom čase v žiadnom prípade senilný či

psychicky nespôsobilý rozhodovať o sebe či svojom majetku, práve naopak, bol to človek ktorý napriek
veku si zachoval maximum svojich rozumových a rozpoznávacích schopností napriek zhoršenému
fyzickému zdraviu. Žalovaní považujú za nemorálne, že z dôvodu nesúhlasu s obsahom poručiteľovejposlednej vôle existuje snaha vykresliť ho ako psychicky chorého človeka, ktorý nedokázal posúdiť svoje
konanie.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaných, svedkov D. Š., M. N., X. Y., F. Z., P. M.,
F.. W. U., X.. A. Z., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: zápisnicou o pojednávaní napísanou dňa
XX.X.XXXX v sídle notárskeho úradu F.. X.Á. D. XD/XX/XXXX, U..XX/XXXX XXXXXXXXXX, notárskou
zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v A. notárom F.. W. U. dňa XX.X.XXXX S. XX/XXXX, S.
XXX/XXXX, S. XXX/XXXX, S. XXX/XXXX, rozhodnutím Štátneho notárstva v A. U. XXX/XX zo dňa

XX.X.XXXX, znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria X.. L.
Q. č. XXX/XXXX vypracovaným dňa XX.X.XXXX a zistil nasledovný skutkový stav veci.

7. Zo zápisnice o pojednávaní napísanej dňa XX.X.XXXX F.. X. D., notárkou so sídlom v A. súd zistil,
že z dôvodu, že žalobkyňa manželka poručiteľa E.. L. Q., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy
trvale bytom J. XXXX/XX, A., namietla absolútnu neplatnosť závetu v zmysle § 194 ods. 1 až 3 Civilného

mimosporového poriadku, súdny komisár vyzval manželku poručiteľa na podanie žaloby na súd v lehote
30-tich dní odo dňa podpísania tejto zápisnice, o čom manželka poručiteľa mala predložiť potvrdenie o
podaní žaloby na Okresný súd A..

8. Dňa XX.X.XXXX bol pojatý závet do notárskej zápisnice S. XX/XXXX, S. XXX/XXXX, S. XXX/XXXX,

S. XXX/XXXX napísanej na Notárskom úrade F.. W. U. v A.. E.. L. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J.
XXXX/XX, A., pre prípad smrti svoj majetok a to byt č. XX situovaný na X. poschodí obytného domu v
A. na ul. J. č. XXXX, vchod č. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu vo výške 7650/188480, spoluvlastnícky podiel 7650/188480 z pozemku, na ktorom je obytný dom
postavený, parcela G. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2, zapísané na LV č. XXXX,

katastrálne územie A. pod M. XX v podiele X/X, bytové zariadenie nachádzajúce sa v byte č. XX v A.
na ul. J. XXXX/XX, garáž č. XXXX na parcele č. XXXX/X a parcele CKN č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere XX, zapísanú na LV č. XXXX, katastrálne územie A. pod M. X, X v celosti, odkázal X..
F. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, A. v celosti. Dom č.s. XXX postavený na parcele č.
XXX spolu s príslušenstvom a parcele G. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 137 m2, parcela

G.č.XXX/Xzastavanéplochyanádvoriaovýmere14m2,zapísanénaLVč.XXX,katastrálneúzemieM.
pod M. X v podiele X/X, parcela G. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1050 m2, zapísanú
na LV č. XXX, katastrálne územie M. pod M. X v celosti, odkázal F. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
J. XX, A. v celosti. Vyhlásil, že prípadný ostatný hnuteľný a nehnuteľný majetok, majetkové práva a iné
majetkové hodnoty, ktoré v čase smrti bude vlastniť, ponecháva na zákonné dedenie. Bol poučený o

neopomenuteľnosti zákonných dedičov, avšak vyhlásil, že žiadnych neopomenuteľných dedičov nemá.
Vyhlásil, že toto je jeho posledná vôľa. Tento závet činil pri plnom vedomí, bez akéhokoľvek fyzického
alebo psychického nátlaku a žiadal všetkých, aby táto jeho posledná vôľa bola po jeho smrti v plnom
rozsahu rešpektovaná. Vyhlásil, že bol poučený, že tento závet môže kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť,
podľa jeho vlastného uváženia. Notár potvrdil, že túto notársku zápisnicu napísal, účastníkovi prečítal a

vysvetlil, na čo ju tento ako úplnú a správnu pochopil a schválil a na znak súhlasu vlastnoručne podpísal.

9. Žalobkyňa vypovedala tak, že poručiteľ od r. XXXX z domu nevychádzal nikde sám, a keď vyšiel, tak
sa nevedel vrátiť. Už potom musel byť len v plienkach od r. XXXX. Býval doma dosť nervózny, všetko
jej trhal, aj posteľné prádlo, v noci mal halucinácie. Žalovaní jej začali pomáhať až v r. XXXX, asi keď už

vedeli, že bol spísaný závet. Aj tak toho pomáhania nebolo toľko ako uvádzali, sú to výmysly. Na jednej
ruke by sa dalo spočítať koľkokrát jej ho pomohla žalovaná okúpať, to bolo posledný týždeň pred jeho
smrťou. Strihať a holiť ho chodil žalovaný taktiež až posledné roky. Myslí si, že ten závet skombinovali
oni a poručiteľ o tom ani nevedel. Bol v takom stave, že to ani nevnímal. Myslí si, že žalovaná zaviezla
poručiteľa k notárovi na spísanie závetu, keď ona nebola doma. K nim chodili väčšinou v posledných

rokoch vždy vtedy, keď žalobkyňa nebola doma. Niekoľkokrát ich pristihla, ale vždy potom rýchlo odišli.
V období rokov XXXX-XXXX nevedel už poručiteľ hospodáriť s peniazmi, nechala mu možnosť, aby
si riešil záležitosti a myslí si, že peniaze dával žalovaným. Našla tri obálky, na ktorých bolo napísané
200 e, ale bolo tam dvadsať stoviek, teda 2000. Jedna obálka zmizla a následne peniaze odniesla na
účet do sporiteľne. Závet bol napísaný presne po pár dňoch ako peniaze odniesla na účet. Zmizla jej

zlatá retiazka s príveskom, dva prstene. Myslí si, že poručiteľ to mohol aj darovať žalovaným. Keď sa
ho opýtala, čo sa stalo s peniazmi, pozeral na ňu zmätene a nevedel uviesť ako sa minuli. V čase
neprítomnosti žalobkyne, žalobkyňa požiadala susedu, aby išla pozrieť poručiteľa. Niekedy ho zobrala
aj k sebe domov.10. Žalovaná vypovedala tak, že poručiteľ bol jej nevlastným otcom, s jej matkou žili spolu 6 rokov. Tvorili
spolu spokojnú šťastnú a normálnu rodinu. Po jej smrti 4 roky neprerušili kontakty, bol pre ňu otcom

a pre jej deti dedkom. Po štyroch rokoch sa zoznámil so žalobkyňou, neprerušili kontakty, ich vzťahy
boli vždy slušné a korektné až do chvíle, keď sa dozvedeli, že zanechal závet, tak začali invektívy zo
strany žalobkyne, prípadne niektoré obvinenia. Je pre ňu prekvapením, že sa od r. XXXX nevedel vrátiť.
Jeho zdravotný stav v r. XXXX bol úplne normálny po stránke mentálnej. Možno mal problémy fyzického
charakteru po zlomenine, ktoré boli riešené na chirurgickom oddelení. O žiadnych halucináciách nie

je možné hovoriť, bol to veľmi inteligentný človek, ktorý mal vzdelanie a permanentne sa zaujímal o
dianie v okolí, sledoval televíziu, čítal, bol to rozhľadený človek a je smutné, že žalobkyňa zo svojho
manžela robí človeka, ktorý je dementný a nebodaj nesvojprávny. Za poručiteľom chodievala vzhľadom
k tomu, že je zamestnaná, po šestnástej, sedemnástej hodine. Žalobkyňa chodievala na chatu a vracala
sa okolo devätnástej, dvadsiatej hodiny a až posledný rok zostávala doma a na chatu už nechodievala.
Je pochopiteľné, že sa z tohto dôvodu nestretávali. Jej rodina nikdy nebola odkázaná na to, aby si

nejakým pokútnym spôsobom vymáhala peniaze, alebo bola odkázaná na peniaze od človeka, ktorý
mal dôchodok. Po stránke morálno-etickej by to nikdy neurobila. Pamätá si, že poručiteľ spomínal, že
mu zmizlo, orientačne uvádzal okolo 800,- eur a bol z toho pobúrený, že kto mu ich mohol zobrať. V
rámci dobrých medziľudských vzťahov sa navzájom obdarovávali, či to boli sviatky, narodeniny alebo
Vianoce. Poručiteľ dával darčeky jej deťom z toho dôvodu, že ich mal rád a boli to darčeky ako knihy,

ktoré mal v domácnosti, alebo dary, ktoré dostal. Veľmi dobre si pamätá na jeho vek XX rokov, keď v
tomto veku bol po rozumovej a mentálnej stránke zdravý, čiperný. V tom čase sa vyjadril, že prvýkrát
mal plienku, vzhľadom k tomu, že boli v reštaurácii na oslave XX-tych narodenín. V období, keď mal XX
rokov, čítal, sledoval televíziu, spoločenské dianie. Postrehla problém s komunikáciou, že hľadal vhodné
slová. Nevedel si trebárs spomenúť, alebo mu dlhšie trvalo, nenašiel vhodné slová, prípadne na meno.

V rokoch XXXX až XXXX poručiteľa navštevovala v závislosti od toho, ako jej to dovoľovali pracovné
povinnosti, minimálne raz alebo dvakrát do týždňa. Keď prišla na návštevu, alebo dcéry, bol rád. Keď
poručiteľ zomrel, organizovala pohreb. Dostala predvolanie k notárke F.. X. D., zašla za žalobkyňou,
nevedela prečo dostala predvolanie iba ona a hovorila jej, aby tam išli spolu. O závete sa dozvedela až
u notárky F.. X. D.. Pred smrťou postrehla, že poručiteľ bol nervózny, že bol skôr nepokojný. Poručiteľa

vnímala ako svojho otca, pretože nemal vlastné deti a XX rokov neprerušili kontakty, ani X roky po smrti
jej matky, keď žil sám. Deti žalovaných vnímal ako svoje vnúčatá, vždy sa o nich zaujímal. Deti ho volali
dedko.

11. Žalovaný vypovedal tak, že im nejde o majetkové zisky, ale o to, aby sa zohľadnila posledná

vôľa poručiteľa. Poznal ho veľmi dobre odkedy sa vzali s manželkou. Bol to férový človek, mal s ním
korektnévzťahy.Predsmrťouhorok-dvachodilholiť,strihať.Poručiteľbolpredsedomokresnéhovýboru,
riaditeľom L., zaujímal sa o dianie vo svete, spoločnosti a do posledného dychu sledoval stále TA3.
To znamená, že bol po duševnej stránke v pohode. Posledný polrok pred smrťou nevedel už dobre
komunikovať, hľadal slová, ale hlavu mal úplne čistú. Preberal si sám dôchodok, znamená, že po

finančnej stránke bol v poriadku. Zúčastňoval sa aj volieb, boli u neho doma s krabicou, to znamená,
že vedel stále, čo robí.

12. Svedok D. Š.L. vo svojej výpovedi uviedol, že na M. mal dvadsať rokov chatu, mali tam chatu
žalobkyňa, aj žalovaní a tam sa spoločne rodiny stretávali. S poručiteľom sa stretával dlhé roky, spolu

upratovali, kosili, jednali. Keď bolo treba poskytnúť nejakú zdravotnú pomoc, nikdy neodmietol, vždy mu
poskytol. Ošetrujúcim lekárom poručiteľa nebol. Približne v r. XXXX-XXXX, keď si zlomil nohu, ho ošetril
a osobne vzal do nemocnice. Keď mu povedal, že treba operovať, poručiteľ povedal, že ako F. rozhodne,
jeho dcéra. Navštevoval ho aj keď ležal na izbe v nemocnici. Prepúšťal ho a hovoril mu, kedy má prísť k
nemu na ošetrenie. Potom ako bol prepustený do domáceho liečenia v súvislosti so zlomeninou, potom

ho už nenavštevoval z toho dôvodu, že neadekvátne sa choval ku svojej zlomenine. Navštevovali sa
až kým nezomrel. Keď mu dával rady v súvislosti so zlomeninou, hovoril, že za neho rozhodnú iní. V
posledných rokoch ho videl, že má zmenu stareckú, aj psychickú, avšak uviedol, že nie je psychiater
ani psychológ. To že poručiteľ nerešpektoval pokyny svedka ohľadom liečebného režimu, súviselo so
svedkovou tvrdohlavosťou, ako aj so starobou. Podľa názoru svedka by uvedené poručiteľ neurobil,

ak by bol mladší o 10, 15 rokov. V posledných desiatich rokoch u poručiteľa videl nejaké zmeny, ktoré
nastupujú u starších ľudí, avšak nemôže to posúdiť, nie je psychológ ani psychiater. Lieky mu nikdy
nepredpisoval, je zásadne proti liekom. V posledných piatich rokoch sa videli raz za pol roka. Je muťažko posúdiť, keďže nemá psychiatrické vzdelanie, ako laikovi, či by poručiteľa charakterizoval ako
dementného.

13. Svedok M. N.Á. vo svojej výpovedi uviedol, že s poručiteľom pracoval XX rokov. Niekedy na jeseň v
r. XXXX ho poručiteľ požiadal o stretnutie, navrhol Plzeňskú reštauráciu, pretože tam v blízkosti svedok
býva. Poručiteľ bol nespokojný s tým, že v spoločnosti Agrokomplex predali podnikovú chatu a poručiteľ
tvrdil, že bol urobený podvod, pretože chata bola napísaná na žalobkyňu a že poručiteľ to takto nechcel
urobiť. Bola to podniková chata, ktorá sa predala pre Q.. Keď videl kúpno-predajnú zmluvu, nebolo

to napísané na Q. ale na Q.. Poručiteľ ho nabádal, aby svedok mu pomohol to zrušiť. Chcel, aby aj
poručiteľ tam figuroval ako vlastník. Svedok mu hovoril, že to nemá zmysel sa o tom baviť. Poručiteľ
stále o tom istom rozprával, stále dokola opakoval tie isté veci. Potom napádal aj svedka, že aj on v
tom ide, v tom podvode. Svedok mu hovoril, že pri predaji nebol, ani pri tvorbe kúpno-predajnej zmluvy.
Poručiteľ hovoril, že má nejaké doklady, kde aj poručiteľ figuruje ako vlastník. Poručiteľ mu hovoril, že si
niekde udrel hlavu, aby mu prepáčil, že stále hovorí to isté. Neskôr sa už s poručiteľom nestretol. Poznal

ho tak, že rozprával stále rozumné veci plynule. Tentokrát nevedel kde je vchod do reštaurácie, musel
vyjsť vonku a ho zavolať. Nebolo to logicky prezentované. Hlavu si mal udrieť dva-tri mesiace dozadu
do kuchynskej linky. Bolo vidno ešte škrabanec. Pred rokom XXXX bol dvakrát blahoželať poručiteľovi
na narodeniny. Približne raz ročne sa príležitostne stretli v meste. Pred rokom XXXX naňho poručiteľ
nepôsobil ako dementný človek. V r. XXXX, XXXX, XXXX sa stretávali častejšie, videl ho sem-tam v

meste a myslí, že poslednýkrát v r. XXXX mu aj bol blahoželať na narodeniny. Od r. XXXX do XXXX
nevidel ho v meste, nemal s ním ani stretnutie.

14. Svedkyňa X. Y. vo svojej výpovedi uviedla, že poznali sa ako susedia, pretože bývajú v jednom bloku.
Zomrela jej v r. XXXX mama, a predtým bola v takom stave, že mala dosť starostí a nemohla sa venovať

nejakým ostatným záležitostiam a vnímať, čo sa dialo v okolí bloku. Ale napríklad sa stalo, že išla do
pivnice a poručiteľa videla motať sa, hľadať niečo, nevedel ani sám čo chce, tak ho odprevadila naspäť
domov do bytu. Nenavštevovali sa, ale náhodou ho stretla pred výťahom v pyžame ako si volal výťah a
nevedel jej povedať kam ide, ani odpovedať na otázku, tak ho odprevadila do bytu, zavrela za ním dvere
a odišla. Párkrát ju zavolala žalobkyňa ako susedu, či by nedozrela na poručiteľa. Bola u nich doma,

poručiteľ ležal v obývačke na gauči, televízor mal zapnutý, nevedel ani odpovedať, nevedel ani kto tam
je. Keď sa ho niečo opýtala, tak odpovedal áno alebo nie, aj to neadekvátne k otázke. Netrvalo dlho,
aby bola pri ňom, hodinu, maximálne dve hodiny. Bola tam možno dvakrát, trikrát. Bolo to po r. XXXX
ako jej zomrela matka. Mohlo to byť rok alebo dva roky predtým ako poručiteľ zomrel. Zdal sa jej čudný,
že nevnímal ani televízor, čo mal zapnutý. Žalobkyňa sa nikdy s ňou nerozprávala o problémoch, ktoré

mala s poručiteľom. Keď ju zavolala, aby sa postarala, tak bolo to zrejme také východisko z núdze. Ináč
sa o neho starala sama. Svedkyňa stretla v pyžame poručiteľa pri výťahu a videla ho v pivnici blúdiť v
roku XXXX alebo XXXX. Približne v roku XXXX žalobkyňa žiadala svedkyňu o pomoc s poručiteľom.
Lieky poručiteľovi nepodávala. Poručiteľa sa napríklad pýtala, či mu má podať vodu, on povedal, že
nie, pričom podľa jej názoru tú vodu potreboval a keď mu ju priniesla, tak uviedol, že áno. Poručiteľ

odpovedal iba áno, alebo nie.

15. Svedkyňa Jaroslava Košíková, dcéra žalovaných, vo svojej výpovedi uviedla, že poručiteľa vnímala
a volala ho dedko. Aj žalobkyňu volala babka. Celý život pre ňu bola babka a mali nadštandardné
vzťahy medzi sebou, snažili sa si pomáhať vzájomne. Je lekárka, všimla si aj psychickú a fyzickú

spôsobilosť poručiteľa. Celý život netrpel žiadnym chronickým ochorením, bol iba štyrikrát operovaný,
boli to somatické ochorenia ako zlomenina, prasknutý vred na žalúdku a dvakrát operácia pruhu.
Nikdy nebol sledovaný v žiadnej psychiatrickej, ani neurologickej ambulancii. Pokiaľ by trpel demenciou
alebo vážnymi psychickými problémami, jednoznačne by vyžadoval takýto pacient adekvátnu zdravotnú
starostlivosť. Bol to človek veľmi rozhľadený, čítajúci denno-denne tlačové správy, noviny, sledujúci

televíziu TA3, zaujímal sa o politickú situáciu a všetko dianie okolo seba. Vzhľadom k tomu, že sa dožil
vysokého veku, tak posledný rok pred smrťou badala na ňom horšie vyjadrovanie, zhoršenú novopamäť,
ale žiadne psychické ťažkosti, sklony k agresivite, demenciu, nebadala. Od r. XXXX sa odsťahovala do
S., kde aj žije. S poručiteľom sa videli sporadicky. Bolo to zhruba päťkrát, šesťkrát do roka. Vždy prišli
s vnúčikom a manželom pozrieť žalobkyňu a poručiteľa a neskôr aj s mladšou dcérou. V r. XXXX mal

jej syn jeden a pol roka počas Vianoc boli navštíviť žalobkyňu s poručiteľom, bol v poriadku, žiadne
psychické ťažkosti nezbadala. Žiadnu chronickú medikáciu neužíval. Nevie o tom, aby mal nejakú
chronickúchorobu.VposlednýchdesiatichrokochužívalN.,trpelzápchouaobčasnejakýlieknaspanie.
Svedkyňa nevedela uviesť presne o aký liek na spanie malo ísť, pretože ich je množstvo, ale mohol tobyť liek C.. N. sa podáva starším pacientom, ktorí majú inverziu spánku, to znamená, že v noci sú hore
a cez deň pospávajú, aby sa im navodil spánok v noci, vtedy kedy majú spať. S. sa podáva v prípade,
ak je človek úzkostnejší, ale nejde o psychiatrickú chronickú liečbu. Sú to lieky na predpis.

16. Svedkyňa P. M., dcéra žalovaných, vo svojej výpovedi uviedla, že v r. XXXX sa vrátila z dlhodobej
práce v zahraničí. S poručiteľom sa stretávala, pretože žila v Q. a cez víkendy chodievala k rodičom, tak
ho chodila navštevovať. Poručiteľ bol úplne v poriadku po mentálnej stránke. Pamätá si to preto, lebo
v júni XXXX prišla na svadbu svojej sesternice. V roku XXXX sa vydala a počas tých rokov ešte stále

chodila navštevovať žalobkyňu a poručiteľa. Poručiteľ všetko vnímal, čítal si dennú tlač, pozeral správy.
Nepozvala ho na svadbu z toho dôvodu, že je to diaľka a nemali preňho zabezpečený odvoz do S. a bolo
by to náročné po fyzickej stránke pre žalobkyňu a poručiteľa takú dlhú cestu absolvovať. Nemal žiadne
ťažkosti, až posledný rok, rok a pol keď prišla na návštevu, mal také ťažkosti, že sa nevedel vyjadriť,
neprichádzali mu myšlienky na um. Pamätá si, že poručiteľovi sa na 80-tku robila oslava, boli tam celá
rodina, žalobkyňa, poručiteľ, žalovaní. Bol úplne pri vedomí, v poriadku, všetko vnímal. V r. XXXX až

XXXX, keď chodievala na návštevu, poručiteľ bol v poriadku, odpovedal jej vždycky na otázky. Zaujímal
sa ako sa má, ako sa má v práci, čo má nové. Poručiteľa nenavštevovala každý víkend, ale keď bola
príležitosť, tak rada ho išla pozrieť. Potom ako sa vrátila zo zahraničia, nevnímala úpadok, až posledný
rok. Nevnímala úpadok, iba to, že sa nevedel vyjadrovať, nič iné na ňom nebadala.

17. Svedok F.. W. U., notár, vo svojej výpovedi uviedol, že na poručiteľa si nepamätá, ale štandardne
pri spracovaní závetu postupuje tak, že pohovorom zisťuje jeho orientovanosť z časového priestoru, či
človek reálne vypovedá čo chce, akým spôsobom. V prípade, že má pochybnosť, takýto právny úkon
odmietne. Keď tento právny úkon vyhotovoval, nemal pochybnosť o tom, že tento človek je spôsobilý
tento právny úkon urobiť. Nemá záujem sa zúčastňovať takýchto sporových vecí, hlavne nemá záujem

vyvolávať spor medzi účastníkmi. Účastníci prichádzajú do kancelárie bez toho, aby si ich nejakým
spôsobom volali. Predniesú svoju požiadavku. Je tam na to, aby takúto listinu vyhotovil, pokiaľ nemá
pochybnosť. Psychický stav nemá právo zisťovať, nemá na to patričné vzdelanie, ale s týmto človekom
rozpráva. Sú to otázky, aby povedal svoje meno, kde, kedy sa narodil, kde býva, aký právny úkon chce,
aký je deň. Ak má pochybnosť, že tento človek rozpráva z cesty, tak mu povie, aby prišiel opätovne,

alebo tento právny úkon odmietne. V prípade starších osôb si dáva ešte viacej pozor pri spísaní závetu
a pri spísaní a podpísaní sú iba dvaja, notár a závetca.

18. V znaleckom posudku č. XXX/XXXX znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria
X.. L. Q., vypracovanom dňa XX.X.XXXX, odpovedal na otázky, že u nebohého E.. L. Q. v období

F. XXXX nezistil prejavy psychickej choroby, či poruchy. Podľa záznamov z chirurgického oddelenia,
posudzovaný najmenej od r. XXXX, teda od svojich XX. roku trpel ischemickou chorobou srdca.
Uvedené ochorenie je chronického charakteru a aj napriek liečbe dochádza postupne v jej dôsledku k
poškodzovaniu cievneho arteriálneho systému a prejavom aterosklerózy, ktorá bola u posudzovaného
taktiež zaznamenaná X.. V. pri vyšetrení v r. XXXX. Vedomie posudzovaného pravdepodobne nebolo

nikdy kvantitatívne ani kvalitatívne psychoticky narušené. Skoro s istotou nebola narušená ani jeho
orientácia, či už miestom, osobou, časom, či situáciou (správy z hospitalizácií). Pripúšťa, že ľahké
psychické zmeny a psychopatologické prejavy posudzovaného sa mohli rozvíjať a prejavovať postupne
v priebehu trvania ischemickej choroby, hypertenzie a aterosklerózy. Je vysoko pravdepodobné, že
okolie posudzovaného (bližšie či vzdialené) si tieto zmeny vzhľadom na senilný vek posudzovaného

nemuselo všimnúť, pretože jednak boli iba ľahké a najmä nenarušovali jeho, či už sociálnu, pracovnú
alebo vzťahovú adaptabilitu. Posudzovanému v F. XXXX (X.X.XXXX) boli cestou OL predpisované lieky
- lekárka neurobila v karte žiaden záznam, ktorý by svedčil o tom, že jeho psychický stav je v uvedený
deň zmenený, a teda predpokladá, že v F. XXXX bol poručiteľ E.. L. Q. správne orientovaný v osobe,
priestore a čase. Posudzovanému v F. XXXX (X.X.XXXX) boli cestou OL predpisované lieky - lekárka

neurobila v karte žiaden záznam, ktorý by svedčil o tom, že jeho psychický stav je v uvedený deň
zmenený, a teda predpokladá, že poručiteľ E.. L. Q. bol schopný v období F. XXXX posúdiť svoje konanie
v celej šírke, slobodne a vážne sa samostatne rozhodovať a robiť právne úkony, posúdiť ich význam a
zmysel. V zdravotnej dokumentácii nenachádza záznamy o sugestibilite nebohého E.. L. Q. v F. XXXX.
Iné skutočnosti nezistil. Z jemu dostupnej zdravotnej dokumentácie, rovnako podľa údajov z výpisu

z účtu poistenca vyplýva, že nebohý E.. L. Q. nebol nikdy psychiatricky vyšetrovaný, či liečený, teda
nepredpokladá narušenie jeho psychického stavu, ktoré by mu bránilo slobodne a vážne rozhodnúť o
spísaní závetu a jeho obsahu. V období rokov XXXX - XXXX v zdravotnej dokumentácii nezistil žiadne
informácie a záznamy, ktoré by svedčili pre nejakú ťažšiu duševnú poruchu, napr. demenciu alebopsychózu. Pripúšťa, že ľahké psychické zmeny a psychopatologické prejavy posudzovaného sa mohli
rozvíjať a prejavovať postupne v priebehu trvania ischemickej choroby, hypertenzie a aterosklerózy. Je
vysoko pravdepodobné, že okolie posudzovaného (bližšie, či vzdialené) si tieto zmeny vzhľadom na

senilný vek posudzovaného nemuselo všimnúť, pretože jednak boli iba ľahké a najmä nenarušovali
jeho, či už sociálnu, pracovnú alebo vzťahovú adaptabilitu. Z jemu dostupnej zdravotnej dokumentácie,
rovnako podľa údajov z výpisu z účtu poistenca vyplýva, že nebohý E.. L. Q. nebol nikdy psychiatricky
vyšetrovaný, či liečený. Narušenie kognitívnych funkcií môže byť pri demencii po stránke kvantitatívnej
rôzne ťažkého stupňa od ľahšieho až po ťažký. Ľahká demencia je charakterizovaná poklesom pamäti

a výrazným zhoršením schopnosti učiť sa novým veciam a sťaženým vybavovaním si zvlášť nových
informácií, takže ide o zreteľnú prekážku v bežnom dennom živote, viaznu zložitejšie denné aktivity
(plánovanie...), sebestačnosť však nie je ešte úplne zásadne narušená. Pri stredne ťažkej demencii
sú prejavy takmer úplnej neschopnosti vštiepiť si (zapamätať) nové poznatky, orientovať sa miestom a
časom, denné aktivity sa obmedzujú len na jednoduché úkony, bez pomoci druhých osôb. Postihnutí
jedinci nie sú schopní samostatne fungovať. Ťažká demencia znamená úplnú neschopnosť zapamätať

si nové poznatky, z minulých vedomostí pretrvávajú len fragmenty základných životných dát, jedinec je
celkom odkázaný na pomoc druhých osôb.

19. Svedkyňa X.. A. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa je jej pacientkou aj poručiteľ bol jej
pacientom. Poručiteľ bol taký pacient, že nechodil po lekároch. Vyšetrovala ho v byte. V r. XXXX, v

júni, volala jej žalobkyňa, že je chorý, prechladnutý, tak ho bola ošetriť. Mal zápal priedušiek, zmerala
mu tlak. Komunikácia bola veľmi ťažká. Odpovedala jej na otázky žalobkyňa. Mal teplotu, nasadila mu
antibiotiká, odišla preč a potom ho už zase nevidela. Bola v byte ešte v F. XXXX privolaná žalobkyňou,
bol veľmi chorý, ešte horšie ako v júni pred rokom. Mal vysoké teploty, ťažko dýchal, vyše 39 stupňov,
bol celý spotený, mal zápal priedušiek, chrípku so zápalom priedušiek. Chcela ho dať na hospitalizáciu,

ale žalobkyňa hovorila, že ešte si to rozmyslí. Nasadila mu antibiotiká, podala mu injekcie. Komunikácia
s ním bola zlá, pretože keď starý človek má teploty, ťažko komunikuje. Nepamätá si, aby jej nejakú
vetu odpovedal, so žalobkyňou komunikovala. Nepamätá si, aby v rokoch XXXX-XXXX bol poručiteľ u
nej vyšetrený na ambulancii. Keď má záznamy, tak chodila žalobkyňa, keď niečo trebalo. Informovala
ju, ak trebalo lieky pre poručiteľa. Videla ho v rokoch XXXX-XXXX, keď bola na byte, preto nemôže

povedať aký bol jeho psychický stav v roku XXXX-XXXX, ale žalobkyňa sa sťažovala, že aj porobí pod
seba. Celkovo málo chodil na ambulanciu, možno XX-XX rokov dozadu, čo mal operovaný žlčník alebo
zlomenú nohu. Nepamätá si, či od r. XXXX až do r. XXXX poručiteľ bol osobne na ambulancii, tak málo
chodil, že by to mohla spočítať na prstoch. Chodila žalobkyňa stále za neho. Pred rokmi XXXX-XXXX
osobne nezaznamenala nejaké zmeny psychiky, lebo nebol na ambulancii. Žalobkyňa jej hovorila, že sa

divne správa, svedkyňa jej hovorila, aby s ním prišla, že pôjde na psychiatriu, ale svedkyňa ho nevidela,
takže ho ani nikde neposlala. Možno XX rokov spätne sa žalobkyňa sťažovala na jeho správanie, že ju
nepočúval, robil jej naprieky, že ju diriguje, že sa nechce umývať, prezliekať. Manželky sa sťažujú na
manželov bežne. Radila jej, aby s ním prišla, že treba psychiatra alebo neurológa, ale neprišla s ním.
Ani lieky mu nepísala. Raz asi v roku XXXX žalobkyni na ambulancii písala niečo na ukľudnenie pre

poručiteľa. So žalobkyňou rozprávala, ale iba na základe jej ponosov. Poručiteľa nevidela, tak žalobkyni
ani nemohla doporučiť obmedzenie spôsobilosti na právne úkony poručiteľa. Žalobkyňa ani nežiadala
také niečo ako pozbaviť ho spôsobilosti na právne úkony, pretože s ním nikde nechcela ísť. Svedkyňa
nevedela, či v r. XXXX-XXXX bol zdravotný stav poručiteľa taký, aby sa sám mohol niekde dostaviť,
pretože ho nevidela. Od r. XXXX do r. XXXX predpisovala mu lieky na vysoký tlak a zrejme po úraze

nohy, ktorý mal, mu predpísala heparoid mastičku.

20. Podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí
od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,
ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil
žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

22. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.23. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

24. Predmetom tohto sporu je určenie neplatnosti závetu, ktorý bol spísaný poručiteľom E.. L. Q., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, spísaného formou notárskej zápisnice S. XX/XXXX S. XXX/XXXX S.
XXX/XXXX S. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX notárom F.. W. U..

25. Žalobkyňa odôvodňovala neplatnosť závetu, že v čase spísania závetu poručiteľ, ktorý bol jej

manželom, trpel duševnou poruchou v dôsledku ktorej nebol spôsobilý vykonávať akýkoľvek právny
úkonslobodne,vážneazrozumiteľne,pričomjehorozpoznávacieschopnostibolikudňuspísaniazávetu
zaniknuté.

26. V konaní bolo nespornou skutočnosťou že dňa XX.XX.XXXX E.. L. Q. na Notárskom úrade F.. W. U.
v A. urobil závet formou notárskej zápisnice, ktorým pre prípad svojej smrti odkázal žalovanej polovicu

bytu, bytové zariadenie, garáž v celosti a žalovanému polovicu domu a v tomto závete špecifikovaný
pozemok v celosti.

27. Závet bol v rámci dedičského konania predložený žalobkyni, pričom táto v rámci dedičského
konania spochybňovala platnosť tohto závetu, a preto bola notárkou odkázaná v zmysle § 194 Civilného

mimosporového poriadku na podanie žaloby na súd o neplatnosť závetu. Žalobkyňa dodržala stanovenú
lehotu a podala žalobu o neplatnosť závetu na súd dňa XX.XX.XXXX teda v určenej lehote.

28. Žalobkyňa namietala platnosť závetu z dôvodu, že jej nebohý manžel, teda poručiteľ, trpel od roku
XXXX výraznými fyzickými a psychickými ťažkosťami zapríčinenými chorobami, ktoré mu zabraňovali

objektívne vnímať realitu, trpel preludmi, nebol schopný sa sám o seba postarať, čo bolo zapríčinené
aj jeho vysokým vekom (v čase spísania závetu mal XX rokov). Niekoľkokrát bol hospitalizovaný v
nemocnici, kde sa u neho prejavovala starecká demencia. Súčasne bol negatívne ovplyvnený žalovanou
v 1. rade (dcéra manželky z druhého manželstva) a žalovaným v 2. rade (manžel žalovanej v 1. rade),
ktorí s cieľom získať majetkový prospech naviedli poručiteľa, aby im vyššie uvedené nehnuteľnosti

zanechal, keďže nepochopil skutočný úmysel žalovaných aj vzhľadom na duševnú poruchu spôsobenú
uvedeným zlým zdravotným stavom a vekom. Žalobkyňa tvrdila, že jej manžel, teda poručiteľ, v čase
spísania závetu sa nachádzal v takom psychickom stave v dôsledku duševnej poruchy, že nebol
spôsobilývykonávaťakýkoľvekprávnyúkonslobodne,vážneazrozumiteľne,pričomjehorozpoznávacie
schopnosti boli ku dňu spísania závetu zaniknuté.

29. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
a to za účelom zistenia duševného stavu poručiteľa v čase spísania závetu. Poverený znalec v tomto
konaní X.. L. Q. vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX, pričom zo záveru tohto znaleckého
posudku vyplýva, že u poručiteľa E.. L. Q. v období F. XXXX nezistil znalec prejavy psychickej

choroby, či poruchy. Vedomie poručiteľa pravdepodobne nebolo nikdy kvantitatívne ani kvalitatívne
psychoticky narušené. Skoro s istotou nebola narušená ani jeho orientácia, či už miestom, osobou,
časom, či situáciou. Pripúšťa, že ľahké psychické zmeny a psychopatologické prejavy posudzovaného
sa mohli rozvíjať a prejavovať postupne v priebehu trvania ischemickej choroby, hypertenzie a
aterosklerózy. Je vysoko pravdepodobné, že okolie posudzovaného si tieto zmeny vzhľadom na senilný

vek posudzovaného nemuselo všimnúť, pretože jednak boli iba ľahké a najmä nenarušovali jeho, či
už sociálnu, pracovnú alebo vzťahovú adaptabilitu. Poručiteľovi v F. XXXX (X.X.XXXX) boli cestou
obvodnej lekárky predpisované lieky, avšak lekárka neurobila v karte žiaden záznam, ktorý by svedčil
o tom, že jeho psychický stav je v uvedený deň zmenený, a teda predpokladá, že v F. XXXX bol
poručiteľ správne orientovaný v osobe, priestore a čase, bol schopný v období F. XXXX posúdiť svoje

konanie v celej šírke, slobodne a vážne sa samostatne rozhodovať a robiť právne úkony, posúdiť ich
význam a zmysel. V zdravotnej dokumentácii nenašiel záznamy o sugestibilite poručiteľa v F. XXXX.
Iné skutočnosti nezistil. Poručiteľ nebol nikdy psychiatricky vyšetrovaný, či liečený, teda nepredpokladá
narušenie jeho psychického stavu, ktoré by mu bránilo slobodne a vážne rozhodnúť o spísaní závetu
a jeho obsahu. V období rokov XXXX - XXXX v zdravotnej dokumentácii nezistil žiadne informácie a

záznamy, ktoré by svedčili pre nejakú ťažšiu duševnú poruchu, napr. demenciu alebo psychózu.

30. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy
vtedy, ak je účastník právneho úkonu rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilostina právne úkony. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje
bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania, alebo
svoje konanie ovládať.

31. Zistenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý urobila fyzická osoba v konkrétnom prípade, napríklad
napísala závet pod vplyvom duševnej poruchy, môže konštatovať iba súd. Svoje zistenie musí súd
opierať o znalecký posudok. Riešenie otázky, či osoba v čase, keď urobila príslušný právny úkon, konala
v duševnej poruche, závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú v zmysle § 207 Civilného sporového

poriadku potrebné odborné znalosti. Zo znaleckého posudku musí vyplývať, že v danom prípade (in
concreto) išlo u konajúceho o prechodnú duševnú poruchu.

32. Ak má byť urobený právny záver, že právny úkony je podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka
neplatný, musí byť bez pochybnosti preukázané (urobený istým v procesnom zmysle), že predmetná
osoba konala v duševnej poruche aspoň prechodnej povahy, ktorá by ju robila na predmetný právny

úkon nespôsobilou, teda nie každá duševná porucha fyzickej osoby, ktorá robí právny úkon, vedie k
jeho absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ale len taká duševná porucha, ktorá konajúcu osobu robí
na tento právny úkon neschopnou z dôvodu, že nemôže posúdiť následky svojho konania, alebo svoje
konanie ovládať.

33. Keďže neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné
zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania, alebo svoje konanie
ovládať, je vylúčené urobiť záver o konaní v duševnej poruche na základe pravdepodobnosti, či za
skutkových okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii súdu v zmysle § 191 Civilného sporového
poriadku neumožňujú urobiť v uvedenom smere celkom jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo

možné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

34. Pod duševnou poruchou podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka má zákon na mysli nielen
duševnú poruchu, ktorá sa u konajúceho prejavovala po dlhší čas, ale aj prechodnú (chvíľkovú) duševnú
poruchu. Zároveň musí byť splnená podmienka, že momentálny duševný stav vylúčil u konajúcej osoby

možnosťposúdiťnásledkysvojhokonania(vôľovázložka),čivlastnékonanieovládať(ovládaciazložka).

35. Dôkazné bremeno o tom, či konajúci konal v konkrétnej situácii pod vplyvom duševnej poruchy,
majú tí, ktorí sa na základe určovacej žaloby domáhajú neplatnosti právneho úkonu urobeného takouto
osobou, napríklad zákonní dedičia, ak ide o neplatnosť závetu.

36. V predmetnom spore bolo teda potrebné preukázať existenciu duševnej poruchy a či táto duševná
porucha mala vplyv na schopnosť konajúcej osoby posúdiť následky svojho konania a ovládať svoju
vôľu. Zistenie týchto právne významných skutočností si vyžadovalo znalecké posúdenie. To, či v danej
veci konajúca osoba vedela posúdiť následky svojho konania alebo ho ovládať, musel posúdiť znalec

z odboru psychiatrie.

37. Súd považoval vypracovaný znalecký posudok za presvedčivý a hodnotil ho s ďalšími dôkaznými
prostriedkami a s prihliadnutím na všetko čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany
sporu.

38. Znalec u poručiteľa v období F. XXXX nezistil prejavy psychickej choroby či poruchy.

39. Vzhľadom k tomu, že nebolo dokazovaním preukázané, že poručiteľ urobil závet v duševnej poruche
aspoň prechodnej povahy, ktorá vylučovala jeho rozpoznávaciu schopnosť (schopnosť posúdiť následky

svojho konania) a schopnosť určovaciu (schopnosť ovládať svoje konanie), prípadne aspoň jednu z
nich, nebolo možné konštatovať neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
preto súd musel žalobu žalobkyne zamietnuť. Bolo povinnosťou žalobkyne v súdnom konaní preukázať
dôvody neplatnosti právneho úkonu.

40.Nazákladevýpovedisvedkov,ktoríniesúodbornespôsobilýmiosobaminato,abymohlikonštatovať
duševnú poruchu poručiteľa v čase urobenia závetu, nemohol súd žalobe vyhovieť, pretože ako bolo
vyššie uvedené, potvrdiť túto skutočnosť môže iba znalec z odboru psychiatrie a musí byť jednoznačne
preukázaná.41. Aj keď svedkovia navrhnutý žalobkyňou, M. N. vypovedal, že až na jeseň R. XXXX (závet bol
spísaný v F. XXXX) poručiteľ pri stretnutí stále dookola opakoval tie isté veci a svedkyňa X. Y. vo svojej

výpovedi uviedla, že približne v roku XXXX alebo XXXX poručiteľa stretla pred výťahom v pyžame a
nevedel odpovedať kam ide a blúdiť v pivnici, z týchto výpovedi nie je preukázané, aby tieto ojedinelé
prejavy poručiteľa sa udiali v čase spísania závetu, v F. XXXX, ani aby spolu s vyhodnotením celkového
zdravotného stavu poručiteľa znalcom boli takého závažného charakteru, aby konštatoval duševnú
poruchu v čase urobenia závetu. Pochybnosti o duševnom stave poručiteľa nevyplynuli ani z výpovede

svedkyne X.. A. Z., ošetrujúcej lekárky poručiteľa, ktorá ho v rozhodnom období (F. XXXX) nevidela,
osobne nevyšetrovala, mala iba sprostredkované informácie o jeho zdravotnom stave od jeho manželky,
žalobkyne. Súd poukazuje aj na výpoveď notára F.. W. U., ktorý závet spísal, že pri spisovaní takýchto
právnych úkonov komunikuje s účastníkmi, obzvlášť pokiaľ ide o staršie osoby, bez prítomnosti tretích
osôb a pokiaľ má pochybnosti o spôsobilosti účastníka právneho úkonu resp. jeho vôli, takýto právny
úkon odmietne.

42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. O trovách konania žalobkyne vo vzťahu k žalovaným súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného
sporového poriadku a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni.

45. Uznesením zo dňa 08.10.2018 súd uložil stranám sporu zložiť preddavok na znalecké dokazovanie
vo výške po XXX eur. Uznesením zo dňa 04.03.2019 v spojení s uznesením zo dňa 12.04.2019 súd
nariadil znalecké dokazovanie. Uznesením zo dňa 12.08.2019 súd priznal znalcovi odmenu vo výške
XXX,XX eur. Odmena bola poskytnutá zo záloh vo výške Xx XXX eur a zvyšok zo štátnych prostriedkov,
pretože zložené preddavky nepokryli v celom rozsahu odmenu znalca.

46. Vzhľadom k tomu, že štátu vznikli trovy spojené s dokazovaním v predmetnej veci, trovy dôkazu
neboli v celom rozsahu kryté preddavkom, boli vyplatené zo štátnych prostriedkov, súd rozhodol tak, že
neúspešnú žalobkyňu, zaviazal na náhradu týchto trov štátu.

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.