Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 12, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010309
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119010309.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.

Jozefa Ryanta a JUDr. Adriány Považanovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. mája 2021 v
trestnej veci obžalovaného O.. G. H. za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b) Tr. zák., o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 23.09.2020, sp.zn. 5T/29/2019 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného O.. G. H., nar. XX.XX.XXXX v U., trvalým
pobytom N. N., A. F. č. XX, t.č. U., D. XX

o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. X Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. X,X,X Tr. zák., § X9 ods. 1, ods. 3 písm.
e) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Vo zvyšnej časti zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

II. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obžalovaného O.. G. H. z a m i e t a .

III. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný O.. G. H. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v období od 06.10.2016 doposiaľ v mieste trvalého bydliska a na iných miestach kde sa zdržiava, si
riadne neplní vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
XXC/XXX/XXXXzo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný a XX.XX.XXXX a to prispievať na výživu dcéry O. H.,

narodenej XX. XX. XXXX sumou vo výške XXX,- I. od XX. XX. XXXX, vždy do XX-teho dňa v mesiaci a z
rozsudku P. súdu N. N. č. k. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, právoplatný dňa XX. XX. XXXX a to
prispievať na výživu syna O. H., narodeného XX.XX.XXXX sumou vo výške XXX,- I. od XX. XX. XXXX,
vždy do XX-teho dňa v mesiaci do rúk matky O.. G. H., narodenej XX.XX.XXXX, bytom A. F. XX, N. N., sitakto určenú povinnosť riadne neplnil, napriek tomu, že v predmetnom období nepoberal žiadnu dávku
vyplácanú Sociálnou poisťovňou, nebol poberateľom žiadnej dávky vyplácanej príslušným ÚPSVaR, nie
je evidovaný príslušným ÚPSVaR v evidencii nezamestnaných, pričom v období od XX.XX.XXXX do

XX.XX.XXXX bol zamestnancom občianskeho združenia M. P. - spravodlivosť pre všetkých, čím mu
vznikol dlh na výživnom, po čiastočných úhradách, voči plnoletej dcére O. H., narodenej XX. XX. XXXX
vo výške X XXX,- I. a voči plnoletému synovi O. H., nar. XX.XX.XXXX do súčasnosti vo výške X XXX,-
Eur.

Za to mu bol uložený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák.,
§ 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere jeden rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol zaradený na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie písomným podaním doručeným okresnému súdu
dňa 14.12.2020, a to proti výrokom o vine a o treste.

V jeho odôvodnení najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však
nestotožnil. Necítil sa byť vinný zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,

ods. 3 písm. b) Tr. zák., pretože nebolo pravdou, že by najmenej dva mesiace v období dvoch rokov
neplnilzákonnúpovinnosťvyživovaťiného,anito,žebymalčinspáchaťzávažnejšímspôsobomkonania
- po dlhší čas. Dokazovaním preukázal, že výživné na dcéru, aj syna platil podľa svojho momentálneho
príjmu. V čase, keď mu bolo určené výživné rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, podnikal a
nemal problémy platiť nielen výživné, ale aj ďalšie výdavky, ktoré mala matka s výchovou ich detí, v

súvislosti s ich štúdiom na vysokej škole.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 285 písm. b) Tr. por.
ho spod obžaloby oslobodil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj okresný prokurátor, písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 30.09.2020, ktoré odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 10.11.2020, a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Najprv upozornil aj na neúplnosť výroku o vine v napadnutom rozsudku, keď pri právnej kvalifikácii

skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. absentovalo
uvedenie ust. § 138 písm. b) Tr. zák., ktorý však odvolaním nenapadol.

V ďalšom poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, ako aj jeho odôvodnenie, týkajúce
sa uloženého trestu, s ktorým sa však nestotožnil. Súd prvého stupňa správne konštatoval,

že obžalovanému musel byť ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže sa skutku
dopustil počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia, pričom na jednej strane
vzhliadol poľahčujúcu okolnosť - priznanie obžalovaného a na druhej strane priťažujúcu okolnosť -
predchádzajúce odsúdenie. S priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák. však
nemožno súhlasiť, keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný a ani z

jeho nasledujúcich vyjadrení nevyplývalo, že by si bol vedomý svojej viny.

Na základe tohto nemal konajúci súd pri rozhodovaní o druhu a výške trestu vziať do úvahy túto
poľahčujúcu okolnosť, ale len priťažujúcu okolnosť podľa ust. § 37 písm. m) Tr. zák. a pri následnej
aplikácii ust. § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zák. ukladať obžalovanému trest odňatia

slobody v rozpätí trestnej sadzby od 28 mesiacov do 5 rokov. Keďže obžalovaný spáchal skutok počas
plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia, správne ho na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol

tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody na dolnej hranici ustanovenej trestnej sadzby zvýšenej
podľa ust. § 38 ods. 4 Tr. zák., pre výkon ktorého ho zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.K podanému odvolaniu okresného prokurátora sa obžalovaný vyjadril písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 14.12.2020, a to tak, že ho považoval za nedôvodné. Zdôraznil, že sa plateniu
výživného nevyhýbal, naopak, platil ho na obidve svoje deti podľa svojich možností a schopností. Trest

navrhnutý okresným prokurátorom považoval vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za neprimerane
prísny, najmä, ak časť zameškaného výživného zaplatil.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí odvolací súd doplnil dokazovanie o písomné podanie obžalovaného zo dňa
12.05.2021, vrátane informácií o pohyboch na účte, ako aj o výsluch svedkyne O.. G. H., z ktorých
vyplýva, že dcéra O. H. už v septembri XXXX ukončila štúdium a na syna O. H. obžalovaný bežné
výživné platil. Z dlžného výživného za obdobie, pre ktoré bol obžalovaný stíhaný, dňa XX.XX.XXXX
zaplatil sumu XXX,- I. na dcéru a ďalších XXX,- I. na syna. Za uvedené obdobie teda obžalovaný dlžil
na výživnom na dcéru v tom čase už len sumu X.XXX,- I. a na syna sumu X.XXX,- I..

A. krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom odôvodnení
odvolania okresného prokurátora. Zdôraznil, že obžalovanému nemala byť priznaná žiadna poľahčujúca
okolnosť, v dôsledku čoho malo dôjsť k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby, a preto navrhol
obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, na výkon ktorého bude zaradený

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odvolanie obžalovaného
žiadal zamietnuť ako nedôvodné.

Naproti tomu obžalovaný na verejnom zasadnutí dal do pozornosti skutočnosť, že na začiatku trestného
stíhania dlžil sumu 10.000,- Eur a v súčasnosti dlžil iba sumu 2.750,- Eur za rozhodné obdobie. Z

tohto vyplýva, že sa snažil v rámci svojich schopností dlžné výživné zaplatiť a zároveň žiadal, aby mu
odvolací súd ešte poskytol lehotu na prípadné ďalšie zníženie dlžného výživného. Ak by tento návrh
nebol akceptovaný, domáhal sa oslobodenia spod obžaloby a zároveň zamietnutia odvolania okresného
prokurátora, ktoré považoval za nedôvodné.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolaní obžalovaného a okresného
prokurátora zistil, že odvolania podali ako oprávnené osoby, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému boli
prípustné, avšak v zákonnej lehote podal odvolanie iba okresný prokurátor. Vzhľadom k tomu následne v
zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal len zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o
treste, pričom dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora v konečnom dôsledku, pokiaľ ide o

výmeru uloženého trestu odňatia slobody, podané dôvodne nebolo, hoci časť jeho odvolacích námietok
bola akceptovaná. Odvolanie obžalovaného bolo podané oneskorene.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že napadnutým
rozsudkom bolo vo výroku o treste porušené ustanovenie Trestného zákona. Z týchto dôvodov odvolací

súd na základe odvolania okresného prokurátora podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám
rozsudkom, a to tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti a súčasne odvolanie okresného prokurátora
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Pokiaľ ide o výrok o vine, primárne je nutné konštatovať, že rozsudok v tejto časti už nadobudol
právoplatnosť dňa 09.10.2020, nakoľko ho okresný prokurátor odvolaním nenapadol a obžalovaný,
ktorý bol na hlavnom pojednávaní dňa 23.09.2020 prítomný, ho odvolaním napadol až písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 14.12.2020, teda oneskorene, keďže 15 dňová lehota
od oznámenia rozsudku (vyhlásením v jeho prítomnosti) uplynula dňom 08.10.2020. Z tohto dôvodu

nemohol odvolací súd preskúmavať zákonnosť a odôvodnenosť výroku o vine, a preto odvolanie
obžalovaného z formálnych dôvodov bez preskúmania vecnej stránky ako oneskorené podľa § 316
ods. 1 Tr. por. zamietol.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, dospel krajský súd čiastočne k inému

záveru ako okresný súd, nakoľko bolo pri ukladaní trestu porušené ustanovenie Trestného zákona.
Napriek tomu odvolanie okresného prokurátora v konečnom dôsledku nepovažoval za dôvodné, hoci
časť jeho odvolacích námietok akceptoval, keďže obžalovanému uložil trest odňatia slobody v tej istej
výmere ako okresný súd, hoci podľa iných ustanovení Trestného zákona.Pri úvahách o určení druhu trestu a jeho výmery mal za to, že okresný súd pochybil, keď pri jeho ukladaní
aplikoval ust. § 36 písm. l) Tr. zák., t.j., že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne

ho oľutoval, ako na to správne poukázal okresný prokurátor, o čom svedčí už postoj obžalovaného
na hlavnom pojednávaní, keď vyhlásil, že je nevinný a v tomto smere treba hodnotiť aj ním podané
odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozsudku aj vo výroku o vine a jeho následného oslobodenia
spod obžaloby, hoci mal na to nepochybne právo v rámci svojej obhajoby. Naopak, súd prvého stupňa
správne u neho zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t.j., že už bol za trestný

čin odsúdený prihliadajúc na rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 21.09.2016, sp. zn. 3T/128/2013,
právoplatný tým istým dňom, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 5 rokov, ako aj na rozsudok Okresného
súdu Zvolen z toho istého dňa, sp. zn. 5T/114/2015, právoplatný tým istým dňom, ktorým bolo u neho
podľa § 44 Tr. zák. upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na pred tým uvedený rozsudok.

Priťažujúce okolnosti prevažovali nad poľahčujúcimi v pomere 1:0, preto došlo k zvýšeniu dolnej hranice
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu (ust. § 38 ods. 4, 8 Tr. zák.), v dôsledku čoho bolo možné
obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na 2 roky a 4 mesiace až na 5 rokov. Zároveň odvolací súd
zobral do úvahy, okrem pomeru, aj na mieru závažnosti ustálenej priťažujúcej okolnosti podľa ust. § 38
ods. 2 Tr. zák., ktorá bola pomerne významná.

Uloženie trestu odňatia slobody, čo aj na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby, by však
bolo v danom prípade i tak neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačoval
aj trest kratšieho trvania. Preto bolo potrebné aplikovať ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák.,
ktoré umožňovalo skrátenie výmery trestu až na 6 mesiacov. V neprospech obžalovaného vyznievala

okrem toho, že trestný čin spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za
predchádzajúce trestné činy, najmä dĺžka doby páchania trestnej činnosti, ktorá sa však už premietla
do zvýšenia trestnej sadzby podľa ust. § 207 ods. 3 Tr. zák. Na druhej strane bolo potrebné prihliadnuť
na to, že obžalovanému sa počas rozhodného obdobia podstatným spôsobom znížila výška príjmov,
no napriek tomu prejavil snahu, okrem platenia bežného výživného, čiastočne platiť aj zameškané

výživné. Práve významný rozsah zníženia celkovej dlžnej sumy výživného za rozhodné obdobie, keď
pri prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní táto predstavoval sumu 7.720,- Eur, pričom ku
dňu rozhodnutia odvolacieho súdu predstavovala už len sumu 2.670,- Eur, možno považovať za
mimoriadnu okolnosť prípadu, ktorú bolo pri určení druhu a výmery trestu potrebné zobrať do úvahy.
Naviac vyživovacia povinnosť voči dcére O. obžalovanému už zanikla a bežné výživné na syna O. v

prevažnej časti platil. Napokon obžalovaný bol síce doposiaľ súdom trikrát trestaný, ale v súčasnosti
bol reálne vykonateľný len jeden z trestov, a to vyššie uvedený súhrnný trest odňatia slobody, pričom
doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, teda nemožno konštatovať, že by mal za sebou
rozsiahlu kriminálnu minulosť, berúc do úvahy aj jeho vek.

Práveexistenciaakombináciauvedenýchskutočnostíodôvodňovalamimoriadnezníženievýmerytrestu
odňatia slobody na dolnú hranicu nezvýšenej trestnej sadzby na 1 rok, hoci práve pre skutočnosti
vyznievajúce v jeho neprospech, mu nebol uložený niektorý z alternatívnych, miernejších druhov trestov.
Keďže obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody a jeho podmienečný odklad na
skúšobnú dobu neprichádzal do úvahy, zaradil ho krajský súd na jeho výkon podľa ust. § 48 ods. 2 písm.

a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody zabezpečí v danom prípade v dostatočnej
miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky
individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust.

§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Odvolací súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste, z vyššie
uvedených dôvodov o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora, rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti rozsudku, a to pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.