Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200157
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu

JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu: TJ ŠPORTVÝROBA
Košice, s.r.o. sídlom Rastislavova 104, 040 01 Košice, IČ: 36 197 181 zastúpeným advokátkou
JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, IČO: 36 197 181, proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 10263308/2018 zo dňa 18.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 10263308/2018 zo dňa 18.12.2018 a rozhodnutie Daňového
úradu Košice č. 101551660/2018 zo dňa 10.08.2018 a v r a c i a vec Daňovému úradu Košice na

ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky preskúmavaným rozhodnutím č. 10263308/2018
zo dňa 18.12.2018, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa zákona č. 333/2011
Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov,
zákona č. 479/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a konajúc podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodol podľa § 74 ods.4 Daňového poriadku o odvolaní žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 101551660/2018 zo dňa 10.08.2018, ktorým
správca dane podľa § 79 ods. 2 v nadväznosti na § 165b ods.1 Daňového poriadku nevyhovel žiadosti
doručenej dňa 03.07.2009 o vrátenie daňového preplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2005 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Košice potvrdil.

2. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt podaním doručeným správcovi

dane konštatoval, že dňa 03.07.2009 požiadal o vrátenie preplatku na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie marec 2005 vo výške 276,51 eur, ktorý vznikol na základe podaného dodatočného
daňového priznania k dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec
2005 zo dňa 31.03.2009. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane v zmysle § 63 ods.2 zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o správe daní a poplatkov“) dňa 29.07.2009 použil na čiastočnú
úhradu nedoplatku na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009. Ďalej konštatoval, že daňový subjekt

podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie, v ktorom namietal, že za zdaňovacie obdobie jún 2009
uhradil vlastnú daňovú povinnosť uvedenú v daňovom priznaní k DPH v lehote splatnosti dane a prijatie
platby si overil telefonicky u správcu dane (úhrada realizovaná dňa 27.07.2009 v sume 2.733,48 eur,
prijatie platby overené telefonicky dňa 18.09.2018). Tvrdil preto, že ku dňu 26.11.2009 nemal evidovanýnedoplatok na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009. Daňový subjekt v odvolaní poukazoval aj na tú
skutočnosť, že v jeho spise nenachádzajú žiadne listiny týkajúce sa nedoplatku na DPH, ani listiny vo
vzťahu k tvrdenému započítaniu platieb za uvedené zdaňovacie obdobie. Správca dane mu ani niky

neoznámil ústne, písomne, prípadne iným spôsobom existenciu nedoplatku, resp. započítanie platieb
za uvedené zdaňovacie obdobie.

3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí k odvolacím námietkam uviedol nasledovné:

„Finančné riaditeľstvo SR zo spisového materiálu zistilo, že daňový subjekt podal dňa 03.07.2009
žiadosť o vrátenie zaplatenej dane z pridanej hodnoty zo dňa 26.06.2009 (za zdaňovacie obdobia
december 2004 až jún 2006 - na základe podaných dodatočných daňových priznaní). Podľa zápisnice o
prešetrení sťažnosti č. 399546/2018 zo dňa 12.07.2018, spísanej Finančným riaditeľstvom SR, odborom
vnútornej kontroly, správca dane listom č. 698/230/56848/09/Demk zo dňa 21.07.2009 vyzval daňový
subjekt na odstránenie nedostatkov podania (doplniť rozsudok Okresného súdu Košice II a uznesenie

Okresného súdu Košice II, ktoré daňový subjekt uviedol ako prílohu sprievodných listov o podaní
dodatočných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl 2003 až jún
2006). Dňa 21.07.2009 správca dane vydal rozhodnutie o prerušení konania č. 698/230/56853/09/Demk
vo veci vrátenia daňových preplatkov na dani z pridanej hodnoty, ktoré vznikli podaním dodatočných
daňových priznaní. Daňový subjekt doručil správcovi dane dňa 12.08.2009 stanovisko k výzve zo

dňa 21.08.2009, v ktorom uviedol, že rozsudok Okresného súdu Košice II a uznesenie Okresného
súdu Košice boli doručené ako prílohy podania zo dňa 26.06.2009, čím pominuli dôvody prerušenia
konania. Daňový subjekt podaniami zo dňa 21.12.2017 a zo dňa 04.04.2018 podal sťažnosť, v ktorej
okrem iného namietal, že správca dane porušil zákon tým, že nerozhodol vo veci vrátenia predmetných
preplatkov. Sťažnosť daňového subjektu bola vyhodnotená ako opodstatnená, správca dane následne

vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 10.08.2018, ktorým žiadosti daňového subjektu o
vrátenie predmetného preplatku nevyhovel, na dani z pridanej hodnoty neevidoval žiadny preplatok. Zo
spisovéhomateriáluvyplýva,žepredmetnýpreplatokbolpoužitýnaúhraduinýchnedoplatkovdaňového
subjektu.
Finančné riaditeľstvo SR zo spisového materiálu zistilo, že správca dane použil preplatok v sume 276,51

eur, ktorý vznikol podaním dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2005 na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku za zdaňovacie obdobie jún 2009.
Daňový subjekt namieta, že za zdaňovacie obdobie jún 2009 uhradil daň z pridanej hodnoty v súlade s
podaným daňovým priznaním, nemal evidovaný nedoplatok, a teda správca dane nemal dôvod použiť
preplatok vzniknutý podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie marec 2005 na

úhradu nedoplatku za zdaňovacie obdobie jún 2009. Finančné riaditeľstvo SR zo spisového materiálu
zistilo,žezaobdobieodpodaniažiadosti(rok2009)dovydaniaodvolanímnapadnutéhorozhodnutia(rok
2018) správca dane platby prijaté od daňového subjektu v nadväznosti na ustanovenie § 63 zákona o
správe daní a poplatkov použil priebežne na úhradu splatných daňových povinností daňového subjektu.
Kudňuvydaniaodvolanímnapadnutéhorozhodnutianaúčtedaňovéhosubjektunebolevidovanýžiadny

preplatok, správca dane preto nemohol konať inak ako rozhodnúť o nevrátení preplatku.”

4. Žalovaný v závere preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, že aj keď správca dane bol podľa §
63 ods.2 zákona o správe daní a poplatkov povinný o použití preplatku vyrozumieť daňový subjekt,
nesplnenie tejto povinnosti nemá vplyv na rozhodovanie o žiadosti o vrátenie preplatku, pretože ide

o samostatné konanie. Rozhodujúcou skutočnosťou, pre ktorú žiadosti daňového subjektu o vrátenie
preplatku za zdaňovacie obdobie máj 2006 nebolo vyhovené, bola skutočnosť, že v čase vydania
napadnutého rozhodnutia už na účte daňového subjektu nebol evidovaný žiaden preplatok (naopak v
tom čase na jeho účte boli evidované nedoplatky na dani z príjmov právnickej osoby). Zároveň zdôraznil,
že podľa § 79 ods.11 Daňového poriadku použitie daňového preplatku, nadmerného odpočtu DPH alebo

spotrebnej dane sa považuje za ich vrátenie.

5. Správnou žalobou z 11.03.2019, ktorú podal žalobca elektronicky včas, prostredníctvom právnej
zástupkyne dňa 12.03.2019, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie

žalovaného považoval za nezákonné z dôvodov uvedených v § 191 ods.1 písm.c), d) a f) Správneho
súdneho poriadku. K skutkovým okolnostiam uviedol, že dňa 31.03.2009 podal na Daňovom úrade
Košice IV podanie z 30.03.2009, ktorým predložil dodatočné daňové priznania k DPH za zdaňovacie
obdobie júl 2003 - december 2003, január 2004 - december 2004, január 2005 - december 2005 a január2006 - jún 2006, teda celkovo 36 dodatočných daňových priznaní, ako aj rozsudok Okresného súdu
Košice II a uznesenie toho istého súdu vo fotokópiách. Správca dane mu oznámením z 08.04.2009
žalobcovi oznámil, že neakceptuje dodatočné daňové priznania, pretože uplynula prekluzívna lehota na

podanie dodatočného daňového priznania, ktorým daňový subjekt priznáva nižšiu daňovú povinnosť.
Následne zamestnankyňa správcu dane na tomto oznámení opravila rukou písaným textom, že
dodatočné daňové priznanie, správca dane za mesiac december 2004 akceptuje. Správca dane
následne rozhodnutím zo dňa 21.07.2009 prerušil konanie vo veci vrátenia preplatkov na DPH, a a to z
dôvodu, že žalobca bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania, a to doplnil rozsudok Okresného

súdu Košice II, ako aj uznesenie tohto súdu, ktoré žalobca uviedol ako prílohu sprievodného listu pri
podaní dodatočných daňových priznaní. Zároveň bol žalobca upozornený, že je nevyhnutné zdôvodniť z
akého dôvodu boli podané dodatočné daňové priznania, teda z akého dôvodu vznikol nárok na vrátenie
daňových preplatkov. Podaním zo dňa 10.08.2009, doručeným správcovi dane 12.08.2009 žalobca
oznámil, že ním požadované súdne rozhodnutia boli doručené ako prílohy podania z 26.06.2009 a
následne aj na základe telefonickej výzvy. Žalobca zároveň vysvetlil správcovi dane dôvody podania

dodatočných daňových priznaní. Dňa 19.11.2009 sa u správcu dane uskutočnilo ústne pojednávanie, o
ktorom bola spísaná zápisnica, z ktorej vyplýva, že konateľka žalobcu predložila listiny, na predloženie
ktorých bola vyzvaná žiadosťou z 20.10.2009 (účtovné doklady a iné doklady). Žalobca uviedol, v
ďalšom konaní bol správca dane úplne nečinný. Sťažnosťou z 21.12.2017 žalobca poukázal na to, že
správca dane od 19.11.2009 v konaní týkajúcom sa vrátenia dane so žalobcom nekomunikuje a keď

dňa 17.12.2017 zamestnankyňa správcu dane nahliadla v prítomnosti štatutárnej zástupkyne žalobcu
do daňového spisu, zistila, že sa v ňom nenachádzajú žiadne listiny týkajúce sa predmetného konania.
Potom, čo žalovaný vydal upovedomenie o odložení sťažnosti, žalobca podal sťažnosť proti vybaveniu
sťažnosti, na základe ktorej žalovaný upovedomil žalobcu listom zo dňa 04.04.2018, že jeho sťažnosť
je opodstatnená. Následne dňa 20.07.2018 žalovaný listom upovedomil žalobcu o tom, že z obsahu

sťažnosti zo dňa 21.12.2017 vyplývajú skutočnosti tvrdené žalobcom a navyše žalovaný uviedol, že v
registratúrnom stredisku správcu dane sa nachádzajú účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa DPH
za všetky zdaňovacie obdobia, za ktoré boli podané dodatočné daňové priznania a tieto doklady neboli
žalobcovi doposiaľ vrátené. Žalovaný preto skonštatoval, že prekážky, pre ktoré bolo konanie prerušené,
pominuli. Správca dane listom z 28.09.2018 oznámil žalobcovi, že žiadosť o vrátenie preplatku z

10.08.2009, doručenou správcovi dane dňa 12.08.2009 považuje v časti vrátenia zaplatenej dane za
obdobie júl 2003 až november 2004 v sume 3.454,-- eur za bezpredmetnú, kvôli zániku práva vrátiť
daňový preplatok. Následne správca dane vydal rozhodnutie č.: 101551660/2018 zo dňa 10.08.2018,
ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie preplatku na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2005 a
daňový preplatok nevráti, čo odôvodnil tým, že daňový preplatok použil dňa 29.07.2009 na čiastočnú

úhradu nedoplatku k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009 evidovaného vo výške 2.662,25 eur, ktorý
bol splatný dňa 27.07.2009.

6. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný na konkrétne odvolacie námietky spočívajúce v
tom, že správca dane nemohol použiť jeho preplatok na úhradu konkrétneho nedoplatku, keďže takýto

nedoplatok v čase, keď mal byť preplatok na jeho úhradu použitý, nereagoval nijako. Žalobca sa z
rozhodnutie žalovaného nedozvedel, na úhradu akej konkrétnej daňovej povinnosti a kedy bol konkrétny
preplatok použitý. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ani len nepolemizoval so žalobcom o
tom, že jeho odvolacie námietky týkajúce sa nemožnosti použiť daňový preplatok spôsobom, ako to
uviedol správca dane, nie sú opodstatnené. Namiesto odôvodnenia správcu dane o použití daňového

preplatku, ktorý nezodpovedá obsahu spisu a z neho vyplývajúcim skutočnostiam, nahradil žalovaný
toto odôvodnenie iným, neprípustne vágnym o priebežnom používaní preplatkov na plnenie daňových
povinností žalobcu. Takéto odôvodnenie je však nepreskúmateľné, pretože žalobcovi nedáva odpoveď
na otázku, na plnenie konkrétne ktorej daňovej povinnosti a kedy bol predmetný preplatok použitý a
neumožňuje preto žalobcovi posúdiť, či rozhodnutie o nevrátení preplatku je zákonné, alebo nie. Žalobca

opakovane zdôraznil, že mu doposiaľ nebolo oznámené správcom dane použitie jeho preplatku, vrátane
preplatku, ktorý bol predmetom označeného konania. Žalovaný na jednej strane v odôvodnení svojho
rozhodnutia nepotvrdil (a vzhľadom na skutkový stav ani nemohol potvrdiť) použitie preplatku žalobcu
na účel uvedený v rozhodnutí správcu dane, pričom bolo jeho povinnosťou pri vydávaní potvrdzujúceho
rozhodnutia zrozumiteľne a jasne vysvetliť, akým konkrétnym spôsobom bol jeho preplatok použitý

a poskytnúť tak presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia o nevrátení preplatku. Žalobca po odcitovaní
príslušných zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na označený predmet správneho konania zdôraznil,
žepreplatokmôžebyťpoužitýnaúhradusplatnéhopreddavkunadaňanaúhraduprípadnéhodaňového
nedoplatku, v tomto prípade však preplatok žalobcu takýmto spôsobom použitý nebol, pretože tak, akoto preukázal v podanej žalobe, v čase údajného použitia preplatku mal uhradený splatný preddavok na
daň a nemal daňový nedoplatok.

7. V závere správnej žaloby sa žalobca zaoberal aj možnosťou, že správca dane nevrátený preplatok
na dani nepoužil zákonným spôsobom, keďže na to nemal možnosť ani do 29.12.2012, pričom podľa §
165b účinného do 30.12.2012 sa aj daňové konania začaté podľa zákona č. 511/1992 Z.z. a neskončené
ku dňu účinnosti predmetného zákona dokončia podľa daňového poriadku. Zdôraznil, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného nevychádza ani zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, pretože žalobca

nemal v čase údajného použitia preplatku nedoplatky na dani, čo vyplýva z pripojeného prehľadu jeho
platieb získaného pri ústnom pojednávaní dňa 08.02.2019. Z rozhodnutia žalovaného nie je možné
zistiť, ako sa vyrovnal s konkrétnymi námietkami žalobcu a predovšetkým ani to, akým spôsobom bol
preplatokžalobcupoužitý,ačibolpoužitývsúladesozákonom,ačitakátoskutočnosťbránijehovráteniu
žalobcovi.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 25.06.2019 k správnej žalobe na argumentáciu žalobcu
reagoval nasledovne:

„K žalobným dôvodom žalobcu žalovaný uvádza, že podľa § 30 ods.3 zákona SNR č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

neskorších predpisov, ako aj podľa § 63 ods.5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok") rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe
ktorých sa rozhodovalo. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že odôvodnenie jeho rozhodnutia

je nepreskúmateľné, nedozvedel sa z neho, na úhradu akej konkrétnej daňovej povinnosti a kedy
bol konkrétny preplatok použitý, pretože v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že
správca dane preplatok daňového subjektu v sume 276,51 eur použil dňa 29.07.2009 na čiastočnú
úhradu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zároveň poukázal na skutočnosť, že správca dane si nesplnil

svoju povinnosť a nezaslal daňovému subjektu oznámenia o použití platieb tak, ako mu to ukladalo
ustanovenie § 63 ods.2 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
Napriek tomu, že správca dane oznámenia žalobcovi nezaslal, preplatky vzniknuté podaním
dodatočného daňového priznania použil na úhradu daňových povinností žalobcu tak, ako je uvedené v

rozhodnutí správcu dane (na úhradu daňových povinností za mesiac jún 2009), hoci úhradu daňových
povinností za mesiac jún 2009 daňový subjekt realizoval inou platbou. Platbu, ktorou žalobca uhradil
daňovú povinnosť za mesiac jún 2009, bola správcom dane použitá na úhradu ďalších daňových
povinnostížalobcu.Uvedenýpostupnebolvrozporesprávamižalobcu,pretožetakýmtopoužitímplatieb
mu nevznikla žiadna ujma, jeho platby boli priebežne použité na úhradu jeho daňových povinností.

Je pochybením správcu dane, že žalobcovi v rozpore s ustanovením § 63 ods.2 zákona SNR č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v
znení neskorších predpisov neoznámil, ako jeho platby použil, napriek tomu bol správca dane povinný
po vyhodnotení opodstatnenosti sťažnosti žalobcu neodkladne vydať rozhodnutie vo veci žiadosti o
vrátenie preplatkov na dani z pridanej hodnoty. Skutkový stav účtu daňového subjektu v čase vydania

rozhodnutia správcu dane však bol taký, že správca dane na účte neevidoval žiadny preplatok (len
nedoplatok na dani z príjmov právnickej osoby), preto ani prípadné zrušenie rozhodnutia správcu dane
žalovaným za účelom doplnenia presného rozpisu použitia všetkých platieb prijatých od daňového
subjektu za obdobie od dátumu vzniku preplatkov po podaní dodatočných daňových priznaní, až po deň
vydania rozhodnutia (pretože použitie preplatku vzniknutého podaním dodatočného daňového priznania

za konkrétne zdaňovacie obdobie správca dane aj žalovaný v rozhodnutí uviedli), by nemohlo priniesť
iné rozhodnutie vo veci.
Zrušením rozhodnutia správcu dane by žalovaný naďalej porušoval zásadu rýchlosti správneho konania
v danej veci (ktorá už bola porušená postupom správcu dane v konaní o rozhodnutí žiadosti žalobcu
o vrátenie preplatkov na dani z pridanej hodnoty), zrušením a vrátením veci by došlo len k predĺženiu

konania, keďže správca dane by ani po zrušení a vrátení veci na ďalšie rozhodnutie nemohol rozhodnúť
inak a preplatok vrátiť, lebo žiadny preplatok na účte daňového subjektu nie je evidovaný.
Daňový subjekt má nepochybne právo poznať detailne použitie platieb, ktoré zasielal správcovi dane
na úhradu svojich daňových povinností a správca dane je povinný mu ich oznámiť. Skutočnosť, žesprávca dane neoznámil žalobcovi spôsob použitia jeho platieb na úhradu jeho nedoplatkov, je vážnym
pochybením, ale ani zohľadnenie tejto skutočnosti nemohlo viesť k vecne inému rozhodnutiu, pretože
ak na účte daňového subjektu v čase vydania rozhodnutia neexistuje žiadny preplatok, nie je možné ho

vrátiť, a to ani v prípade, ak v minulosti, v čase podania žiadosti o vrátenie preplatku, preplatok existoval.
Správca dane pochybil, keď nerozhodol o žiadosti v čase, v ktorom o nej mal rozhodnúť (žiadosť podaná
dňa 03.07.2009), rozhodnutie vydal až v roku 2018, keď už na účte daňového subjektu žiadne preplatky
neboli evidované, boli priebežne použité na úhradu splatných daňových povinností daňového subjektu
a teda správca dane v čase vydania rozhodnutia nemohol rozhodnúť inak ako rozhodol.

Žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR, z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo
k záveru, že žalobné dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe nie sú opodstatnené. Postup správcu
dane pri vydaní rozhodnutia o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku na dani z
pridanej hodnoty, ako aj postup žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli
porušené práva žalobcu.“

9. Na vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval replikou zo dňa 22.07.2019, v ktorej zaujal takéto
stanovisko:

“Žalovaný tvrdí, že nesúhlasí so žalobnou námietkou, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, keďže sa
znehožalobcanedozvedel,naúhraduakejkonkrétnejdaňovejpovinnostiakedybolkonkrétnypreplatok

použitý, keďže podľa tvrdenia žalovaného v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane
preplatok vo výške 276,51 € použil dňa 29.07.2009 na čiastočnú úhradu nedoplatku na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009.

10. Vzhľadom na toto tvrdenie žalovaného musí žalobca opakovane poukázať na bod 17 svojej žaloby, v

ktorom uviedol, že daň za zdaňovacie obdobie jún 2009 uhradil dňa 27.07.2009, teda v lehote splatnosti
dane.

11. Ak teda žalovaný napriek uvedenému obsahu odvolania tvrdí, že preplatok žalobcu bol použitý v
sume 276,51 eur dňa 29.07.2009 na čiastočnú úhradu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009, je jeho

rozhodnutie, jeho odôvodnenie skutočne nezrozumiteľné, pretože žalobca v odvolaní namietal práve
skutočnosť, že daň, na úhradu ktorej mal byť jeho preplatok použitý, uhradil pred jeho údajným použitím.

12. Tvrdenie žalovaného, že platba, ktorú žalobca uhradil na daňovú povinnosti za mesiac jún 2009
bola správcom dane použitá na úhradu ďalších daňových povinností žalobcu, usvedčuje správcu dane

z nezákonného postupu. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na ustanovenie § 63 zákona č. 511/1992
Zb., ktorý stanovuje na čo je správca dane oprávnený použiť preplatok.

13.Zcitovanéhozákonnéhoustanoveniavspojenísustanovením§55ods.5aods.6zákonač.563/2009
Z.z. vyplýva, že správca dane nemá oprávnenie narábať s platbami daňového subjektu podľa svojej

ľubovôle, ale má povinnosť použiť ich zákonom predpísaným postupom, alebo ich vrátiť daňovému
subjektu. „Posúvanie" platieb tak, ako to naznačil žalovaný, teda že namiesto úhrady dane zaplatenej
v lehote splatnosti daňovým subjektom správca dane použije na jej úhradu daňový preplatok a ďalší
preplatok, ktorý týmto spôsobom „vyrobí“ „posunie“ na platbu ďalšej dane, je totiž jednoznačne konanie
smerujúce k tomu, aby sa správca dane vyhol povinnosti zaplatiť daňovému subjektu úrok podľa

ustanovenia § 63 ods.6 Daňového poriadku.

14. Tvrdenia žalovaného, že zrušením rozhodnutia správcu dane by porušoval zásadu rýchlosti
správneho konania, je absurdným, keďže žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím porušil právo
žalobcu na spravodlivé konanie a takýto postup navyše vydáva za konanie v záujem žalobcu.“

15. Súd v konaní podľa § 177 a nasledujúcich zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku
(ďalej „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom
administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach
správnej žaloby (§ 182 ods.1 písm.e) SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok

uvedených v § 107 ods.2 a § 105 ods.2 písm. a) a c), § 106 ods.1 SSP) dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je dôvodná.16.Podľa§2ods.1a2SSP,vsprávnomsúdnictveposkytujesprávnysúdochranuprávamaleboprávom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy

boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 134 ods.1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

18. Podľa § 135 ods.1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 177 ods.1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

20. Podľa § 178 ods.1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

21. Podľa § 3 ods.1, 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“), pri správe
dani sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a
dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje aj pri správe dani v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a

poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaví je bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu o
vyrubeniu dane.

22. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

23. Podľa § 55 ods.4 Daňového poriadku, daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom

podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcom
dane obec.

24. Podľa § 55 ods.5 Daňového poriadku, správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na
úhradu príslušnej dane.

25. Podľa § 55 ods.6 Daňového poriadku, správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa
odseku 4 použije v tomto poradí:
a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola daň určená, s najstarším dátumom splatnosti
v čase prijatia platby,

b)naúhradudaňovéhonedoplatkunadani,naktorúbolaplatbaurčená,snajstaršímdátumomsplatnosti
v čase prijatia platby,
c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti
v čase prijatia platby,
d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového

nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na
iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby

26. Podľa § 63 ods.2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným

orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

27. Podľa § 63 ods.5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

28. Podľa ustanovenia § 79 ods.2 Daňového poriadku, ak nemožno daňový preplatok použiť podľa
odseku 1 alebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového
subjektupreúčtujedaňovýpreplatoknanesplatnýpreddavoknadaň,inakdaňovýpreplatokvrátivlehote
do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčšia ako 5 eur; daňový preplatok na dani z
príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najneskôr po uplynutí

lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa
vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu,
správca dane rozhodnutie nevydáva.

29. Podľa § 165b ods.1 Daňového poriadku, daňové konanie začaté podľa zákona SNR č. 511/ 1992
Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončia podľa

zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov.

30. Krajský súd v Košiciach ako príslušný správny súd poukazuje na to, že už v iných konaniach
vedených na tunajšom súde, týkajúcich sa toho istého žalobcu TJ ŠPORTVÝROBA Košice, s.r.o.,

so sídlom Rastislavova 104, Košice, IČO: 36 197 181, proti totožnému žalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky a totožného predmetu konania - preskúmanie rozhodnutí daňových
orgánov, ktorými nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o vrátenie preplatku na DPH na základe rovnakých
skutkových okolností ako aj právnych záverov (nárok žalobcu na vrátenie preplatku na DPH má svoj
základ v dodatočných daňových priznaniach k DPH za zdaňovacie obdobia júl 2003 - december 2003,

január 2004 - december 2004, január 2005 - december 2005 a január 2006 - jún 2006, predložených
správcovi dane dňa 31.03.2009) bolo rozhodnuté rozsudkami sp. zn. 6S/32/2019 zo dňa 19.09.2019,
ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 102622558/2018 zo dňa 18.12.2018 ako aj správneho
orgánu prvého stupňa č. 101554000/2018 zo dňa 10.08.2018 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január
2006, č. k. 6S/45/2019-77 zo dňa 27.02.2020, ktorým boli zrušené rozhodnutia žalovaného č. 102

622 175/2018, 102 623 149/2018, 102 623 507/2018, 102 623 636/2018, 102 624 215/2018, 102 623
701/2018, 102 623 262/2018 a 102 624 795/2018, všetky zo dňa 18.12.2018 ako aj rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa č. 101 495 457/2018, 101 551 501/2018, 101 551 813/2018, 101 552
123/2018, 101 552 553/2018, 101 554 173/2018, 101 554 046/2018 a 101 554 589/2018 všetky zo
dňa 10.08.2018 týkajúce sa zdaňovacích období december 2004, február 2005, apríl 2005, máj 2005,

august 2005, marec 2006, február 2006, jún 2006, sp. zn. 6S/31/2019 zo dňa 16.04.2020, ktorým bolo
zrušenérozhodnutiežalovanéhoč.102624558/2018zodňa18.12.2018akoajsprávnehoorgánuprvého
stupňa č. 101553/2018 zo dňa 10.08.2018 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia december 2005, sp. zn.
8S/34/2019 zo dňa 16.04.2020, ktorým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného č. 102624588/2018
zo dňa 18.12.2018 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101553675/2018 z 10.08.2018 týkajúce

sa zdaňovacieho obdobia október 2005, keď zhodne uzavrel, že kľúčová námietka žalobcu sa týkala
použitia preplatku na DPH za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia na neskoršie zdaňovacie obdobia,
pričom žalobca tvrdil, že vlastná daňová povinnosť bola splnená, ktorú skutočnosť si konateľka žalobcu
opakovane overila u správcu dane, preto žalobca za tieto obdobia nemal nedoplatok na DPH a žalovaný
sa touto odvolacou námietkou v rozhodnutí nezaoberal. V preskúmavanej veci žalobca uplatnil rovnakú

odvolaciu námietku, týkajúcu sa toho istého zdaňovacieho obdobia (október 2009), na ktoré podľa
žalovaného bol započítaný preplatok na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2005.

31. Žalobné dôvody žalobcu obsiahnuté v žalobách vo veciach vedených pod sp. zn. 8S/32/2019,
6S/45/2019, 6S/46/2019, 8S/31/2019, ako aj 8S/34/2019 sú prakticky totožné so žalobnými dôvodmi

uvedenými v správnej žalobe v tejto veci (ide o rovnakú skutkové okolnosti, týkajúce sa iných
zdaňovacích období a dodatočných daňových priznaní, ktoré sú označené vyššie v tomto odôvodnení)
a rozhodnutia žalovaného boli vydávané na v podstate totožnom skutkovom a právnom základe, pričom
vo všetkých týchto veciach je potrebné posúdiť, či daňové orgány postupovali v súlade so zákonom,
keď žalobcovi nevrátili daňový preplatok, pretože tento použili na úhradu nedoplatku k DPH za iné,

neskoršie zdaňovacie obdobie, o ktorom žalobca tvrdí, že za toto obdobie mal príslušnú DPH uhradenú.32. Podľa § 140 Správneho súdneho poriadku, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu
konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho
rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

33. Správny súd zastáva názor, že ani v danom prípade nie je možné akceptovať argumentáciu
žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, s poukazom na závery, ktoré sú uvedené už v odôvodnení
rozsudkov tunajšieho súdu sp. zn. 6S/32/2019 zo dňa 19.09.2019, č. k. 6S/45/2019-77 zo dňa
27.02.2020, sp. zn. 6S/31/2019 zo dňa 16.04.2020, sp. zn. 8S/34/2019 zo dňa 16.04.2020. Uvedené

rozsudky bolipripojené dotohtospisu,sobsahomktorýchsavrámciprípravynavyhlásenierozhodnutia
senát krajského súdu podrobne oboznámil a tvoria súčasť súdneho spisu. Správny súd v tejto veci
poukazuje na skutkové ako aj právne závery z vyššie označených rozsudkov, na ktoré v tejto veci
poukazuje, a odvoláva sa na nich, pretože tieto v plnom rozsahu odôvodňujú opodstatnenosť žalobných
dôvodov aj v tomto preskúmavacom konaní.

34. S poukazom na dôvody rozsudkov Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/32/2019 zo dňa
19.09.2019, č. k. 6S/45/2019-77 zo dňa 27.02.2020, sp. zn. 6S/31/2019 zo dňa 16.04.2020, sp. zn.
8S/34/2019 zo dňa 16.04.2020 správny súd aj v tomto konaní poukazuje na to, že povinnosťou
žalovaného správneho orgánu v rozhodnutí o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo
jednoznačne konkretizovať, na aký konkrétny nedoplatok na dani z pridanej hodnoty bol použitý daňový

preplatok vo výške 276,51 eur. Bez uvedenej konkretizácie použitia žalobcom uplatneného preplatku na
dani z pridanej hodnoty nie je objektívne možné preskúmať, či žalobcovi vzniklo alebo nevzniklo právo
na vrátenie predmetného daňového preplatku. Žalovaný správny orgán mal povinnosť ako odvolací
orgán zrušiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s tým, aby správny orgán prvého stupňa
konkretizoval, na úhradu ktorého daňového nedoplatku bol použitý predmetný preplatok. Preto nemožno

akceptovať stanovisko žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe, podľa ktorého ani prípadné zrušenie
rozhodnutia správcu dane žalovaným za účelom doplnenia presného rozpisu použitia všetkých platieb
prijatýchodžalobcuzaobdobieoddátumuvznikupreplatkovažpodeňvydaniarozhodnutia,bynemohlo
priniesť iné rozhodnutie vo veci.

35.Správnysúdzvážilvšetkyuvedenéskutočnostianaichzákladevsúlades§140Správnehosúdneho
poriadku vydal rozsudok, ktorým rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov (§ 191 ods.1 písm.d) SSP) a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu
(§ 191 ods.1 písm.e) SSP). Zároveň zrušil aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a z dôvodu
hospodárnosti ako aj rýchlosti daňového konania vec vrátil na ďalšie konanie správcovi dane podľa §

191 ods.4 SSP.

36. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenie § 167 ods.1 SSP a žalobcovi, ktorý mal vo
veci celkom úspech, súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške
ktorých rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným

procesným postupom podľa § 172 ods.2 Správneho súdneho poriadku.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 (tridsiatich) dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods.1, 2 SSP).