Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. apríl 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202423
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6715202423.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcu: Q. H., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX D., zast: JUDr. R. W., advokát, so sídlom Ľ. M. XX, K. E.,
proti žalovanému v I. rade: ARCADE Slovakia, s.r.o., so sídlom Bacúrov č. 1, 962 61 Bacúrov, IČO:
46 535 845, a II. rade: SLOB-real, s.r.o., so sídlom Mlynská 42, 976 11 Selce, IČO: 44 807 325, zast:
URBÁNI & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Skuteckého 17 974 01 Banská Bystrica, o
vydanie hnuteľných vecí a vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie č i a s t o č n e z a s t a v u j e ohľadne vydania hnuteľných vecí a to: 2 x elektrickú pec s
digitálnouaparatúrounavypaľovaniekeramiky,rokvýrobycca1989orozmeroch100x60x100cm-farba

biela, 1 x šnek na spracovanie hliny, rok výroby cca 1950 o priemere 16 cm, 1 x šnek na spracovanie
hliny rok výroby 2005 zelenej farby o priemere 13 cm, 1 x šnek vákuový rok výroby 1980 o priemere 10
cm, 1 ks lis stojanový - hrebeňový na lisovanie keramických kachlíc rok výroby cca 2005, sadrové formy
na kachliarsku a keramická výrobu v počte 300 ks, striekaciu kabínu na glazovanie keramických kachlíc
o rozmere 1090x70x80 cm s ventilátorom rok výroby cca 2001.

II. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Zvolen, katastrálny odbor, zapísané

na Liste vlastníctva č. 670, pre okres Zvolen, obec Bacúrov, kat. územie Bacúrov, ako stavba, súp. č. 1,
umiestnená na parcele č. 267, druh stavby - kravín, stavba súp. č. 1, umiestnená na parc. č. 268, druh
stavby - vrátnica, patria do vlastníctva žalobcu v podiele 1/1 k celku.

III. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

IV. Žalovaný v I. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

V. Žalobca a žalovaný v II. rade n e m a j ú voči sebe právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, rozsudkom č.k. 13C/86/2015-96 zo dňa 18.4.2016 rozhodol tak, že v tom čase
žalobu voči žalovanému v I. rade zamietol a žalobca sa touto žalobou, doručenou Okresnému súdu
Zvolen dňa 4.3.2015 domáhal toho, aby žalovaný v I. rade splnil povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci
2 x elektrickú pec s digitálnou aparatúrou na vypaľovanie keramiky, rok výroby cca 1989 o rozmeroch
100 x 60 x 100 cm, bielej farby, 1 x šnek na spracovanie hliny, rok výroby 1950, o priemere 16 cm, 1 x

šneknaspracovaniehliny,rokvýroby2005,zelenejfarbyopriemere13cm,1xšnekvákuový,rokvýroby
1980, o priemere 10 cm, 1 ks lis stojanový - hrebeňový na lisovanie keramických kachlíc, rok výroby
cca 2005, 300 ks sadrové formy na kachliarsku a keramickú výrobu, striekacia kabína na glazovanie
keramických kachlíc o rozmere 1090 x 70 x 80 cm s ventilátorom, rok výroby cca 2001 do troch dníod právoplatnosti rozsudku. Pre prípad nemožnosti vydania vecí žiadal žalovanému uložiť povinnosť
zaplatiť ich peňažnú hodnotu stanovenú znaleckým posudkom spolu s 8,05 % úrokom z omeškania od
01. 01. 2015 do zaplatenia, a ďalej povinnosť vydať žalobcovi nehnuteľnosti zapísané na LV 670 v kat.

úz. Bacúrov ako stavba súp. č. 1 na parc. č. 267 „kravín“ a stavba na parc. č. 268 „vrátnica“ na mene
žalovaného Ateliér Keramik Art, s. r. o., v podiele 1/1 k celku, s tým, že žalovaný je povinný nehnuteľnosti
vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca v tejto žalobe uvádzal, že v roku 2011 sa presťahoval do Bacúrova so zámerom vybudovať

doškoľovacie centrum pre kachliarov. V tom čase podnikal pod obchodným menom Jozef Franko Atelier-
Keramik-Art ako živnostník a bol vlastníkom zariadenia na výrobu keramických kachlí. Dňa 21. 03. 2012
uzavrel so žalovaným Ateliér Keramik Art, s. r. o., v zastúpení konateľom Miroslavom Ševců, zmluvu
o tichom spoločenstve, na základe ktorej žalobca ako fyzická osoba vložil do žalovanej spoločnosti
hnuteľné veci v hodnote 2.000 EUR podľa súpisu uvedeného v tejto zmluve a nehnuteľné veci v hodnote
22.400 EUR. Keďže vklad vlastníckeho práva nehnuteľností nebol povolený, žalobca ich na žalovaného

previedol darovacou zmluvou zo dňa 27. 08. 2012. V žalovanej spoločnosti Ateliér Keramik Art, s.
r. o., pôsobil iba žalobca a konateľ žalovaného Miroslav Ševců. V roku 2012 prebiehala spolupráca
bezproblémovo, pokračovali vo výrobe kachlí a krbov. Žalobca mal na starosti výrobu. Žalobca tvrdil,
že v lete 2013 zistil, že konateľ žalovaného robí vo firme podvody a mal podozrenie, že poškodzuje
majetok žalobcu. Konateľ žalovaného nereflektoval, že podľa zmluvy o tichom spoločenstve bol žalobca

70 % podielnik Ateliér Keramik Art, s. r. o., Miroslav Ševců mal podiel 30 % , hoci do spoločnosti nič
nevložil.Žalobcatvrdil,žežalovanáspoločnosťhospodárilasoziskom,alekonateľmunevyplácalžiadne
odmeny, podiely na zisku, čo žalobca považoval za hrubú nevďačnosť. Ďalej tvrdil, že v darovaných
nehnuteľnostiach býval a že mal podozrenie, že konateľ žalovaného poškodzoval majetok žalobcu.
Žalobcu sa pokúsil z nehnuteľností vysťahovať. Z kancelárie, miestnosti, ktorú obýval, bol odpojený

prívod vody a elektriny a žalobcovi bola odcudzená projektová dokumentácia a osobný archív. Žalovaný
svojím konaním podstatne porušil zmluvu o tichom spoločenstve podľa čl. IV. ods. 4 písm. a) a b),
lebo konateľ žalobcovi znemožnil nahliadnuť do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov
týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa navrhovateľ podieľal svojím vkladom, vrátane podielu na zisku
v rozsahu 70 %. Žalobca dal dňa 24. 06. 2014 výpoveď zo zmluvy o tichom spoločenstve, ktorú

žalovanému doručil. Výpovedná doba bola polročná a uplynula k 31. 12. 2014 a účinky výpovede zo
zmluvy o tichom spoločenstve nastali k 31. 12. 2014. Podľa článku IV. ods. 7 sa žalovaná spoločnosť
zaviazala, že do 30 dní po zániku zmluvy vráti tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o
jeho podiel na výsledku podnikania zistený z riadnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky, prípadne
finančnú náhradu za vklad, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú. V prípade sporu o výške finančnej

náhrady za vklad, všeobecnú hodnotu vkladu ku dňu skončenia účasti tichého spoločníka na podnikaní
spoločnosti určia znalci z príslušných odborov oceňovania nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré
sú predmetom účasti tichého spoločníka na podnikaní spoločnosti (žalovaného). Žalobca vložil veci
individuálne určené na účel výroby keramických výrobkov, ktoré majú byť po zániku zmluvy o tichom
spoločenstve vrátené tichému spoločníkovi. V prípade scudzenia má tichý spoločník nárok na náhradu

škody. Právo užívať nehnuteľnosti žalovanému patrilo len počas trvania zmluvy ku dňu 31. 12. 2014.
Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie daru. Účinky odvolania daru a zrušenia darovacej zmluvy nastali
ku dňu jeho doručenia žalovanému.

3. Žalovaný v I. rade k predmetnej žalobe uviedol, že po uplynutí výpovednej lehoty bude žalobcovi

v zmysle zmluvy o tichom spoločenstve vrátená hodnota jeho vkladu zvýšená alebo znížená o podiel
na výsledku podnikania podľa výsledku účtovnej závierky. Fyzické vrátenie vecí nie je možné, lebo ich
vlastníkom sa stal žalovaný. Napriek tomu žalovaný umožnil žalobcovi odviezť 2 x digitálnu aparatúru z
pece na vypaľovanie keramiky rok výroby 1989 bielej farby o rozmeroch 100 x 60 x 100 cm, 1 x elektrickú
pec na vypaľovanie keramiky s aparatúrou rok výroby 1984 o rozmeroch 50 x 50 x 60 cm, kompresor

typ Schneider Universal 400-500 so striekacou pištoľou. Žalovaný nebráni žalobcovi odviesť aj ostatné
hnuteľné veci, ktoré si žalobca neodviezol s odôvodnením, že boli opotrebované a pre žalobcu už
nemali hodnotu. Žalovaný sa začal domáhať vrátenia daru až po ukončení vzájomnej spolupráce, kedy
si začal vymýšľať rôzne útoky na jeho osobu, ktoré mu mal spôsobiť konateľ Miroslav Ševců. Z trestných
oznámení nebolo nič preukázané. Konateľ žalovaného Róbert Baláž na pojednávaní 12. 11. 2015

uviedol, že žalované hnuteľné veci sa nachádzajú v objekte žalovaného. Zmluvu o tichom spoločenstve
považuje za neplatnú, ale žalobcovi bolo umožnené nahliadnuť do účtovníctva. Ďalej uviedol, že v roku
2015 na podnet žalobcu prebehla u žalovaného daňová kontrola, ktorá bola ukončená protokolom bezzistenia nedostatkov. Žalovaný bol ochotný hnuteľné veci vydať. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, žalobca
dôvody na ich vrátenie nepreukázal.

4. Okresný súd považoval predmetnú žalobu za nedôvodnú a vychádzal z toho, že strany sporu
uzavreli zmluvu o tichom spoločenstve zo dňa 21. 03. 2012, ktorá spĺňala predpísanú písomnú formu.
Účasť žalobcu na podnikaní zanikla výpoveďou ku dňu 31. 12. 2014. Prevzatím hnuteľných vecí
špecifikovaných v článku IV. bod 7, sa stal ich vlastníkom žalovaný, ktorý vzhľadom na to, že zmluva
nemáinúúpravu,nemalpovinnosťvydaťhnuteľnévecižalobcovi,ktorýmálennároknavráteniehodnoty

vkladu, zvýšenú alebo zníženú o podiel na výsledku podnikania. Pokiaľ sa žalobca domáhal vrátenia
daru, účinky právneho úkonu nastali doručením prejavu vôle. Žalobca sa síce domáhal vypratania
nehnuteľností do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ale podľa zmluvy o tichom spoločenstve žalobca
nemá právo na vrátenie vkladu (daru), ale len na vrátenie hodnoty vkladu, zvýšenú alebo zníženú
o podiel na výsledku podnikania. Dokazovaním nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov
zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi ani podľa § 630 Občianskeho zákonníka a § 674 ods. 3

Obchodného zákonníka.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca a Krajský súd v Banskej
Bystrici, uznesením č. k. 16Co/455/2016-158 zo dňa 23.11.2017 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a vo svojom zrušujúcom uznesením okrem iného Krajský súd uviedol, že

podľanehosizmluvnéstranydohodlimožnosťvráteniavkladufyzickýmvrátenímvloženýchvecítichému
spoločníkovi.Tátodohoda,vyplývajúcazčl.IV.bod7Zmluvyotichomspoločenstvesavzťahovalaibana
hnuteľné veci. Nemohla sa vzťahovať na nehnuteľnosti, ktoré boli na žalovaného prevedené Darovacou
zmluvou. Nebolo sporné, že žalobca previedol nehnuteľnosti Darovacou zmluvou a klad vlastníckeho
práva v prospech vtedy žalovaného v I. rade bol vyznačený v katastri nehnuteľností a že uvedený

prevod nehnuteľností sa uskutočnil výlučne v súvislosti s uzavretím Zmluvy o tichom spoločenstve. Z
povahyDarovacejzmluvyajejprávnejúpravyvObčianskomzákonníkavšakvyplýva,žetichýspoločník,
ktorý nehnuteľnosti daroval nemôže po zániku zmluvy o tichom spoločenstve požadovať vrátenie vkladu,
ktorý uskutočnil formou darovania. Darovacia zmluva totiž nepripúšťa výhrady, ktoré sú prípustné v
prípade Kúpnej zmluvy podľa § 610 Občianskeho zákonníka. Preto ak sa strany pri uzavretí Zmluvy

o tichom spoločenstve dohodli na vrátení vkladu, táto dohoda sa týkala iba hnuteľných vecí. Žalobca
môže dosiahnuť vrátenie nehnuteľností iba ak preukáže, že mu vznikol nárok na vrátenie daru. Musí
preukázať, že osoby oprávnené konať za žalovaného v I. rade, obchodnú spoločnosť sa voči žalobcovi
dopustili hrubého porušenia dobrých mravov. Hrubé porušenie dobrých mravov môže žalobca preukázať
aj v súvislosti s porušením čl. IV. ods. 4 písm. a) a b) Zmluvy o tichom spoločenstve, v ktorom boli

dohodnuté dôvody, pre ktoré mal tichý spoločník právo od zmluvy odstúpiť, t.j. dôvod zániku zmluvy o
tichom spoločenstve. Žalobca dôvody na vrátenie daru uviedol a žaloval povinnosť sporné nehnuteľnosti
vydať a súčasne vypratať. Pokiaľ ide o vydanie darovaných nehnuteľností, žalobca hrubé porušenie
dobrých mravov zo strany žalovaného a dôvody na vrátenie daru uviedol. Okresný súd sa však v
odôvodnení rozhodnutia obmedzil iba na stručný záver, že zo strany žalovaného nebolo preukázané

hrubé porušenie dobrých mravov. Uvedený skutkový záver Okresný súd nezdôvodnil žiadnymi úvahami
ani vyhodnotením dôkazov, ktoré k tejto spornej otázke predložili strany sporu.

6. V priebehu ďalšieho konania Okresný súd vydal uznesenie č.k. 13C/86/2015-182 zo dňa 26.4.2018,
ktorým pripustil, aby do konania ako ďalší subjekt na strane žalovaného vstúpil SLOB-real s.r.o., IČO:

44 807 325, so sídlom v Selciach, Mlynská 42, ako žalovaný v II. rade. Zároveň pripustil zmenu žaloby
nasledovne a to na návrh žalobcu:
„Žalovaný 1/ je povinný vydať žalobcovi hnuteľné veci, a to 2 x elektrickú pec s digitálnou aparatúrou
na vypaľovanie keramiky, rok výroby cca 1989 o rozmeroch 100x60x100 cm - farba biela, 1 x šnek na
spracovanie hliny, rok výroby cca 1950 o priemere 16 cm, 1 x šnek na spracovanie hliny rok výroby

2005 zelenej farby o priemere 13 cm, 1 x šnek vákuový rok výroby 1980 o priemere 10 cm, 1 ks
lis stojanový - hrebeňový na lisovanie keramických kachlíc rok výroby cca 2005, sadrové formy na
kachliarsku a keramická výrobu v počte 300 ks, striekaciu kabínu na glazovanie keramických kachlíc o
rozmere 1090x70x80 cm s ventilátorom rok výroby cca 2001, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Pre prípad nemožnosti vydania vecí z dôvodu ich straty alebo zničenia, je žalovaný 1/ povinný

zaplatiť žalobcovi istinu stanovenú znaleckým posudkom s 8,05 % ročným úrokom od 01.01.2015 až do
zaplatenia, do troch dni od právoplatnosti rozsudku.
NehnuteľnostizapísanénaLVč.670k.ú.Bacúrov,akostavbasúpisnéčíslo1umiestnenánaparc.č.267
druh budovy ,,Kravín“, ďalej stavba súpisné číslo 1 umiestnená na parc. č. 268 druh budovy „vrátnica“patria do vlastníctva Jozefa Franka, nar. 02.08.1951, bytom vo Zvolene, Jesenského 7946/91, v podiele
1/1 k celku.
Eventuálne žalovaný v 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady istinu stanovenú znaleckým

posudkom s 8,05 % ročným úrokom od 07.03.2015 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
Žalovaný 2/ je povinný označené nehnuteľnosti vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ plnú náhradu trov konania.“

7. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

9. Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťzčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd rozhodnutím vo veci samej.

10. V priebehu ďalšieho konania žalobca podaním zo dňa 7.12.2018 zobral svoju žalobu čiastočne späť
ohľadne vydania hnuteľných vecí a to:
- 2x elektrická pec na vypaľovanie keramiky bez digitálnych aparatúr, rok výroby cca 1989 o rozmeroch
100x60x100 cm - farba biela,

- 1x šnek na spracovanie hliny rok výroby 2005 zelenej farby o priemere 13 cm,
- sadrové formy na kachliarsku a keramickú výrobu v počte 200 ks,
- striekacia kabína na glazovanie keramických kachlíc o rozmere 1090x70x80 cm s ventilátorom rok
výroby cca 2001, a preto žiadal v tejto časti konanie čiastočne zastaviť, nakoľko tieto hnuteľné veci mu
boli dobrovoľne vydané dňa 15.11.2018 za účasti žalovaného v II. rade, resp. jeho zástupcov.

11. Na poslednom pojednávaní, konanom dňa 18.3.2019 právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že
vzhľadom na momentálnu dôkaznú situáciu ohľadne ďalších hnuteľných vecí, voči ktorým doteraz
nezobrali žalobu späť, tak k tomu uviedol, že bolo by problematické dokázať hodnotu týchto hnuteľných
vecí v zmysle účtovnej závierky za rok 2014 a v danom prípade aj ohľadne faktickej existencie týchto

hnuteľných vecí, a preto berú ich žalobu čiastočne späť ohľadne vydania všetkých hnuteľných vecí. Z
týchto dôvodov žiadali, aby súd v konečnom rozhodnutí rozhodol ohľadne žaloby o vydanie hnuteľnej
veci, že súd konanie ohľadne hnuteľných vecí v celom rozsahu zastavuje.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd aplikoval zákonné ustanovenie § 145 ods. 2 CSP a konanie

čiastočne zastavil ohľadne vydania hnuteľných vecí, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobcu,
prednesom žalobcu, prednesom konateľa žalovaného v I. rade, výsluchom strany a to konateľa

žalovaného v II. rade, prednesom právneho zástupcu žalovaného v II. rade, výsluchom svedkyne
Ing. Márie Balkovej, výsluchom svedkyne Mgr. Dany Vargovej, Darovacou zmluvou zo dňa 27.8.2012,
výpoveďou zo zmluvy, odpoveďou na výpoveď zo zmluvy zo dňa 24.6.2014, výzvou na vrátenie vkladu
tichému spoločníkovi a na vrátenie daru, prednesom v tom čase konateľa žalovaného v I. rade Róberta
Baláža na pojednávaní, konanom dňa 12.11.2015, Zmluvou o tichom spoločenstve, výpoveďou svedka

Miroslava Ševcu, uskutočnenej na pojednávaní, konanom dňa 18.4.2016 pred Okresným súdom Zvolen,
listinným dôkazom z čl. 177 a to podacím lístkom, Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
12Co/292/2015-42,ProtokolomospísaníprípraveazabezpečeníhnuteľnýchvecíkodovzdaniuJozefovi
Frankovi, čestným prehlásením Jozefa Čemana, Znaleckým posudkom č. 36/2012, správou Daňového
úraduBanskáBystrica,pobočkaZvolen,rozhodnutímovyrubenírozdieludanezčl.349-354,Protokolom

Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen z čl. 355-361, Daňovým priznaním žalovaného v I.
rade za rok 2013, Daňovým priznaním žalovaného v I. rade za rok 2014, Kúpnou zmluvou z čl. 222-223,
Uznesením Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 7.6.2017 z čl. 313 v spise ČVS:ORP-473/3/VYS-ZV-2016,
Uznesením Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene ČVS:ORP-400/2/VYS-ZV-2016 zo dňa 22.9.2016,
ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil, tento skutkový stav:

14. Súd z výpisu z Obchodného registra žalovaného v I. rade zistil, že od 14.6.2016 má žalovaný v I.
rade obchodné meno ARCADE Slovakia, s.r.o. a predtým mal obchodné meno Atelier Keramik Art, s.r.o.
od 17.2.2012 do 13.6.2016. Súd ďalej z tohto výpisu zistil, že v súčasnosti je konateľom žalovaného vI. rade a to od 4.5.2018 Michal Horváth. Prvým konateľom žalovaného v I. rade bol Miroslav Ševců od
17.2.2012 do 7.6.2015 a ďalším konateľom tejto spoločnosti bol Róbert Baláž od 8.6.2015 do 3.5.2018.

15. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu, na prvom pojednávaní po zrušení rozsudku Okresného
súdu Zvolen uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.6.2018 zistil, že tento sa v celom
rozsahu pripája k písomne podanej žalobe, ako aj k tým ďalším písomným podaniam, ktoré súdu
zaslali po zrušení rozsudku Okresného súdu Zvolen zo strany Krajského súdu v Banskej Bystrici. K
veci uviedol, že podľa jeho názoru konateľ žalovaného v čase, keď došlo k výpovedi zo Zmluvy o

tichom spoločenstve a k zániku tejto zmluvy, ktorým bol v tom čase Miroslav Ševců si nesplnil svoje
zákonné povinnosti vyplývajúce z ustanovení v čl. IV. bod a)b) Zmluvy o tichom spoločenstve, ako
aj § 680 ods. 3 Obchodného zákonníka. Tým mal na mysli, že neocenil predmetné vklady, ktoré do
spoločnosti vložili a neurobil konečnú účtovnú uzávierku a tým pádom ostal nečinný. K veci ďalej uviedol,
že keďže došlo zároveň aj k odvolaniu daru predmetných nehnuteľností, tak tvrdil, že teda toto bol
hmotnýinvestičnýmajetokatedanemoholpreviesťobchodnýpodielaakhopreviedol,takhopreviedolv

rozpore so zákonom, pričom mal na mysli to, že keďže došlo z ich strany k odvolaniu daru a týmto darom
bola nehnuteľnosť, ktorá bola darovaná žalovanému v I. rade a z toho dôvodu už nemohol nakladať s
predmetnou nehnuteľnosťou a nemohol previesť svoj obchodný podiel a tvrdili, že nemohol byť následne
urobený ani odpredaj predmetných nehnuteľností na žalovaného v II. rade a v tom videli neplatnosť tejto
kúpnej zmluvy.

16. Súd z prednesu žalobcu, na pojednávaní konanom dňa 14.6.2018 zistil, že sa v celom rozsahu
pripája k výpovedi svojho právneho zástupcu, ako aj k ich doterajším písomným podaniam, ako aj k
jeho predchádzajúcej výpovedi. K veci uviedol, že Zmluvu o tichom spoločenstve za tichého spoločníka
uzatváral on a za žalovaného v I. rade túto zmluvu uzatváral konateľ spoločnosti, v tom čase Miroslav

Ševců a táto zmluva bola uzatvorená dňa 21.3.2012. Žalobca k tomu uviedol, že čo sa týka podmienok
uvedených v Zmluve o tichom spoločenstve, tak dohoda bola taká, že spoločnosť Atelier Keramik Art,
s.r.o. bola založená pánom Ševců, pričom si vysvetlili jasne všetky podmienky, aj čo sa týka Zmluvy o
tichom spoločenstve a to v tom zmysle, že on vloží do spoločnosti Zmluvu o tichom spoločenstve svoj
majetok a to hnuteľné veci, ktoré v tejto zmluve špecifikovali a nehnuteľnosti, ako budovy, ktoré tiež boli

špecifikované v tejto zmluve. K veci uviedol, že je pravda, že čo sa týka hrubého porušenia povinnosti
konateľa alebo spoločníka, tak pred podpisom zmluvy o tichom spoločenstve sa o konkrétnostiach
nebavili, nakoľko podľa jeho názoru toto vyplýva priamo zo zákona. Následne sa pokúsili túto zmluvu
o tichom spoločenstve, čo sa týka nehnuteľnosti zavkladovať na príslušnom katastri, toto sa im však
nepodarilo. Následne, keďže sa nám nepodarilo zavkladovať predmetné nehnuteľnosti v tom zmysle, že

vlastníkom týchto nehnuteľností by sa stala firma žalovaného v I. rade, uzatvoril s touto firmou Darovaciu
zmluvu. Následne bola uzavretá Darovacia zmluva a Darovacia zmluva bola približne uzavretá tri
mesiace po podpísaní zmluvy o tichom spoločenstve a bolo to presne dňa 27.8.2012.
Na otázku zo strany súdu, akým spôsobom si plnil vtedajší konateľ žalovaného v I. rade svoje povinnosti,
vyplývajúce z čl. VI. Zmluvy o tichom spoločenstve, a to v období od 21.3.2012, keď bola uzavretá

zmluva o tichom spoločenstve do dátumu 24.6.2014, keď žalobca urobil výpoveď zo zmluvy o tichom
spoločenstve, tak k tomu žalobca uviedol: Že konateľ žalovaného v I. rade si povinnosti v zmysle čl.
VI. neplnil nikdy a ani v roku 2012 mu nepodal vyúčtovanie. Žalobca k tomu uviedol, že on konateľa
žalovaného v I. rade v tom čase pána Ševců vyzýval aj v roku 2012 a to písomne, aby mu predložil jednak
účtovnú uzávierku, aj na plnenie povinnosti v zmysle čl. VI. Zmluvy o tichom spoločenstve. Keďže všetky

dokumenty žalobcovi ukradli, pričom on tvrdil, že to urobil pán Ševců, pričom túto skutočnosť preukázať
nevie. Žalobca tvrdil, že hneď od začiatku, po uzavretí Zmluvy o tichom spoločenstve bola spolupráca
medzi nimi zlá. Žalobca ďalej k veci uviedol, že aj v zmysle čl. V. Zmluvy o tichom spoločenstve písomne
vyzýval vtedajšieho konateľa žalovaného v I. rade, pána Ševců, aby mu predložil uzávierku z roku 2012,
aj z roku 2013, tým mal na mysli finančnú uzávierku. Napriek tomu, že podľa žalolobcu spolupráca

v zmysle Zmluvy o tichom spoločenstve nebola od začiatku taká, ako si ju predstavoval, uzatvoril
predmetnú Darovaciu zmluvu v auguste 2012 a k tomu uviedol, že aj keď tie vzťahy neboli ideálne,
ešte sa navzájom zapracúvali a on sa snažil, aby to prebiehalo tak, ako má a pravda je taká, že v tom
čase žalobca zabezpečoval priamo výrobu predmetných výrobkov a mal dostatočné informácie o chode
žalovaného v I. rade. Čo sa týka roku 2012, tak si žalobca uvedomoval, že v tom čase ešte nebol veľký

zisk, keďže firma bola v čase rozbiehania sa. K veci ďalej uviedol, že čo sa týka roku 2013, keďže on
vyrábal konkrétne výrobky a určoval ceny, za čo firma žalovaného v I. rade ich bude predávať, tak na
základe toho dospel k záveru, že za rok 2013 firma žalovaného v I. rade mala obrat minimálne vo výške
180 000,- €. K veci ďalej uviedol, že najväčší problém ku koncu roku 2013 bolo, keď zistil, že konateľžalovaného v I. rade mu mal vyplatiť z čistého zisku 70%, pričom je pravda, že sumu ktorú uvádzal vo
výške 180 000,- € sa nejednalo sa o čistý zisk, jednalo sa o obrat žalovaného v I rade. K veci uviedol,
že podľa jeho vedomosti, náklady žalovaného v I. rade boli na jedno dielo približne 15-20% a žalobca

nebral žiadny plat ani odmenu za svoju prácu, keďže predmetné diela robil on a jeho odmena mala byť
tých 70% z potenciálneho zisku. Následne pána Ševců vyzval, aby mu predložil doklady o výsledku
hospodárenia za rok 2013 s tým, že za jeho prítomnosti pán Ševců zobral papier, napísal tam pár hákov
a napísal tam konečnú nulu. Následne vyzval konateľa žalovaného v I. rade pána Ševců písomnou
formou, aby mu to riadne odovzdal, pričom následne pán Ševců prišiel vo večerných hodinách za ním

aj s ekonómkou a bolo to v období predtým, ako vypovedal predmetnú Zmluvu o tichom spoločenstve
a mohlo sa to udiať začiatkom roku 2014. Prišli za ním aj s pani ekonómkou, pani Vargovou, ktorá bola
ekonómka spoločnosti žalovaného v I. rade, priniesli nejaký šanón s dokladmi a povedali mu, že tu je
finančná uzávierka za rok 2013 a aby to podpísal, že to prevzal. Žalobca na začiatku podpísal jednu
stranu a potom, keď otvoril tie materiály, ktoré mu mali predložiť a ktoré mal na protipodpis podpísať, tak
z týchto materiálov zistil, že sa tam nachádzala bežná korešpondencia a nebola tam žiadna uzávierka a

keď sa ohradil, tak mu otvorili notebook a povedali mu, aby si to prelustroval, že je tam všetko. Žalobca
na to nereagoval, keďže neovláda prácu s počítačom a výsledkom ich stretnutia bolo, že sa dohodli, že
mu to pošlú do troch dní na jeho počítač a mal na mysli ročnú uzávierku za rok 2013, pričom mu nič
neprišlo. Následne išiel na prokuratúru ohlásiť podvod s tým, že listinné dôkazy o tom sú založené v
spise. Následne prestal pracovať v predmetnej firme a dal výpoveď zo Zmluvy o tichom spoločenstve.

17. Súd z prednesu konateľa žalovaného v I. rade Michala Horvátha, na pojednávaní konanom pred
Okresným súdom Zvolen dňa 13.9.2018 zistil, že tento konateľ k veci uviedol, čo sa týka prevodu
obchodného podielu, tak k tomu sa dostal vo firme žalovaného v I. rade tým spôsobom, že ho oslovil
známy pána Baláža, že či nechce prebrať predmetnú firmu. K veci ďalej uviedol, že všetky právne úkony

robil s konateľom spoločnosti žalovaného v I. rade, ktorým bol v tom čase Róbert Baláž. K veci ďalej
uviedol, že on doteraz pôsobil v Kanade, avšak chce na Slovensku podnikať, a preto pristúpil na to, že sa
stal vlastníkom obchodného podielu spoločnosti žalovaného v I. rade, pričom tieto úkony urobili v marci
roku 2018. K veci uviedol, že doteraz mu účtovníctvo odovzdané nebolo. Dohoda medzi nimi bola taká,
že k účtovníctvu spoločnosti žalovaného v I. rade sa dostane vtedy, keď sa vráti a potom to vybavia.

Konateľ žalovaného v I. rade sa vrátil zo zahraničia na Slovensko koncom augusta 2018, pričom doteraz
sa s vyššie uvedenou osobou nespojil. K veci ďalej uviedol, že pán Baláž mu doteraz neuviedol, kde
je účtovníctvo, dohodli sa proste na tom, že keď sa vráti, tak mu toto účtovníctvo vydá. K veci uviedol,
že on nevedel o tom, že prebieha nejaké konanie, čo sa týka tejto veci, on to zistil len vtedy, keď mu
prišlo predvolanie na súd. Následne telefonicky kontaktoval pána Baláža, avšak sa mu nepodarilo s ním

spojiť. K veci uviedol, že on sa nevie vyjadriť o žiadnych hnuteľných veciach, alebo o nehnuteľnostiach.
Jeho zaujímalo to, že táto firma má uvedené v predmete činnosti stavebnú činnosť a jeho to zaujímalo
z toho dôvodu, nakoľko má záujem podnikať v stavebnej činnosti. K veci ďalej uviedol, že on vie toľko,
že žalovaný v I. rade má nejaké sídlo v Bacúrove. On tam však nikdy nebol. Bol dohodnutý s pánom
Balážom tak, že keď príde nejaká pošta na túto adresu, tak mu ju potom dá. Konateľ žalovaného v I. rade

k veci uviedol, že čo sa týka hnuteľných vecí, ktoré žiada vydať žalobca, nachádzajúcich sa v priestoroch
nehnuteľností na adrese Bacúrov 1, tak on je ochotný za spoločnosť žalovaného v I. rade všetky tieto
hnuteľné veci dobrovoľne vydať. Konateľ žalovaného v I. rade ďalej k veci uviedol, že čo sa týka žaloby
ohľadne určenia vlastníckeho práva, tak v tejto časti žiada žalobu zamietnuť a to hlavne z toho dôvodu,
že nie je bližšie s týmto oboznámený, a preto sa k tomu nevie bližšie vyjadriť. Tak isto sa vyjadril, že je

ochotný vydať všetky hnuteľné veci, ktoré sa touto žalobou požadujú, avšak on nemá žiadny prístup do
budovy, ktorá patrí do vlastníctva žalovaného v II. rade, a preto nemohol vydať tieto veci.

18. Súd z prednesu právnej zástupkyne žalovaného v II. rade zistil, že oni nenamietajú tú skutočnosť,
že žalovaný v II. rade je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktorého určenia vlastníctva sa domáha

žalobca, tu však chcú poukázať na dobromyseľnosť a dobrú vieru žalovaného v II. rade, ktorý v čase
uzatvárania predmetnej Kúpnej zmluvy v auguste 2017 nemal žiadne informácie o prebiehajúcom spore,
teda o tomto konaní ani nemal žiadne informácie, že by na predmetných nehnuteľnostiach viazli nejaké
ťarchy. Dokonca bol jednak ústne aj v predmetnej zmluve žalovaný v II. rade informovaný, že žiadne
takéto ťarchy na predmetných nehnuteľnostiach nie sú, nakoľko toto vyplývalo priamo z prehlásenia

predávajúceho.Zadanýchokolnostínesúhlasilispodanoužalobou,navrhlijuzamietnuťakonedôvodnú.

19. Súd z prednesu konateľa žalovaného v II. rade Branislava Slobodníka na pojednávaní, konanom
dňa 8.11.2018 zistil, že sa v celom rozsahu pripája k výpovedi svojej právnej zástupkyne. K veci uviedol,že keďže žalovaný v II. rade má záber na celom území Slovenska, on ako spoločník v predmetnej
spoločnosti a zároveň aj konateľ mal záujem, aby mali prevádzku, resp. priestory aj bližšie ku diaľnici
a v tom období dostal ponuku od konateľa žalovaného v I. rade, v tom čase pána Baláža, ktorého

spoznal v rámci ich rodinných vzťahov na odkúpenie predmetných nehnuteľností. K veci uviedol, že ešte
pred uzavretím Kúpnej zmluvy, bol aj s pánom Balážom na mieste samom, to znamená v Bacúrove
č. 1 obzrieť predmetné nehnuteľnosti a to dokopy dva krát. K veci uviedol, že pri obhliadke týchto
nehnuteľností zistil, že v týchto nehnuteľnostiach sa nachádzajú hnuteľné veci, avšak bližšie sa k tomu
nevedel vyjadriť, avšak jemu sa javilo, že sa jedná o nejakú keramickú výrobu. Pán Baláž mu pri

obhliadke týchto nehnuteľností uviedol, že aj všetky hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú v priestoroch
týchto nehnuteľností sú vo vlastníctve spoločnosti žalovaného v I. rade a konateľ žalovaného v II. rade
to zobral ako fakt. Na priamu otázku pán Baláž uviedol, že tieto veci ostávajú v tejto budove a predávajú
sa spoločne aj s budovou. Konateľ žalovaného v II. rade samozrejme mal vedomosť o tom, že priamo
v predmetnej kúpnej zmluve je článok, ktorý by mu umožňoval odstúpiť od predmetnej kúpnej zmluvy
z dôvodu, že vtedajší konateľ žalovaného v I. rade ho zaviedol v tom, že predmetná nehnuteľnosť nie

je predmetom žiadneho súdneho sporu, čo však nebola pravda. Samozrejme, keď sa dozvedel o tomto
spore, kontaktoval pána Baláža, ktorý ho potom informoval, že pred Okresným súdom žalovaný v I. rade
bol úspešný a až následne Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil predmetné rozhodnutie a vrátil spis na
ďalšie rozhodnutie Okresnému súdu. Konateľ žalovaného v II. rade k veci uviedol, že priznáva, že pri
návale jeho práce si tieto skutočnosti ani neuvedomoval. K veci uviedol, že v súčasnosti je situácia taká,

že čo sa týka využívania predmetnej nehnuteľnosti, ktorú kúpil od žalovaného v I. rade, tak vzhľadom na
prebiehajúci súčasný spor stopol všetky svoje aktivity, to znamená, že predmetnú nehnuteľnosť reálne
nevyužíva a raz do mesiaca chodí na miesto samé, aby zistil stav tejto nehnuteľnosti. Prehlásil pred
súdom, že je ochotný vydať žalobcovi všetky hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú v priestoroch týchto
nehnuteľností v Bacúrove č. 1. Súd ďalej z prednesu konateľa žalovaného v II. rade zistil, že on si

dal urobiť znalecký posudok na hodnotu predmetných nehnuteľností za účelom poistenia predmetnej
budovy a v tomto Znaleckom posudku je uvedená všeobecná hodnota týchto nehnuteľností vo výške
okolo 64 000,-€. Presnú sumu nevedel uviesť.

20. Súd z prednesu Róberta Baláža, vykonanom na pojednávaní pred Okresným súdom Zvolen dňa

12.11.2015, pričom v tom čase Róbert Baláž bol konateľom žalovaného v I. rade zistil, že už v tom
čase Róbert Baláž ohľadne žaloby na vydanie hnuteľných vecí pred súdom uviedol, že je pravda,
že hnuteľné veci sa nachádzajú v objekte, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve žalovaného v I. rade
a že tieto hnuteľné veci sú ochotný žalobcovi dobrovoľne vydať. Čo sa týka druhého výroku žaloby
ohľadne vrátenia predmetných nehnuteľností, ktorých vlastníkmi je žalovaný, v tom čase v I. rade sa

stali na základe predmetnej Darovacej zmluvy, k tomu uviedol len toľko, pokiaľ žalobca preukáže, že ich
spoločnosť sa voči jeho osobe správala nevhodne, musí to len rešpektovať. K veci uviedol, že je pravda,
že v roku 2015 na podnet žalobcu prebehla vo firme žalovaného v I. rade daňová kontrola, ktorá bola
ukončená protokolom a neboli zistené žiadne nedostatky. Tvrdil, že si svoje povinnosti plnia tak, ako si
majú. Sú podávané riadne daňové priznania a všetky administratívne veci sú v poriadku.

21. Súd z výpovede, v tom čase svedka Miroslava Ševců, vykonanej na pojednávaní pred Okresným
súdom vo Zvolene dňa 18.4.2016 okrem iného zistil, že so žalobcom sa zoznámil v roku 2011, keď
ho oslovil a navrhol mu spoluprácu. V tom čase žalobca presťahoval svoju firmu do Bacúrova a on
sa nevedel venovať administratívnym záležitostiam, a preto ho požiadal, či administratívnu činnosť

v prospech neho by nevykonával on, pričom túto činnosť mal vykonávať v prospech žalobcu, ako
živnostníka. Svedok s touto ponukou súhlasil a začal vykonávať hlavne administratívne činnosti pre
žalobcu. Počas takto prebiehajúcej spolupráce v roku 2012 prišiel znova za ním žalobca a povedal mu,
že chce vydediť deti a požiadal ho, aby založil s.r.o.-čku a budú podnikať spolu. Avšak, aby žalobca
v tejto s.r.o.-čke nefiguroval, nakoľko mal žalobca v tom čase nejaké exekúcie. Svedok s takýmto

postupom súhlasil a na vlastné meno ako jediného spoločníka založil spoločnosť Atelier Keramik Art,
s.r.o. a následne uzatvorili Zmluvu o tichom spoločenstve, ktorá je pripojená v spise. K veci ďalej uviedol,
že následne na základe tejto zmluvy bol podaný jeho osobou návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, ktorou mali byť vložené predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného v
I. rade, avšak kataster ich vyzval na doplnenie, následne zobrali návrh späť a konanie o povolenie

vkladu bolo v tejto časti zastavené. Keďže nehnuteľnosti v tom čase boli zablokované, keďže na žalobcu
prebiehali exekučné konania, následne sa im podarilo odblokovať predmetné nehnuteľnosti a svedok
vyplatil za žalobcu najskôr sumu 1 500 € a potom sumy okolo 2 500 € až 3 000 €. Dohoda medzi
ním a žalobcom bola taká, že žalobca vypracuje nejaký dodatok v Zmluve o tichom spoločenstve anásledne budú vložené tieto nehnuteľnosti do spoločnosti žalovaného v I. rade. V rámci ďalej činnosti,
svedok aktívne spolupracoval so žalobcom a pomáhal mu aj v dielni, ako odborníkovi pri výrobe rôznych
vecí a nejako sa na to pozabudlo, a následne po istom čase znova prišiel za ním žalobca a povedal

mu, že má záujem darovať predmetné nehnuteľnosti žalovanému v I. rade a toto aj urobil. Čo sa týka
uzavretia Darovacej zmluvy, svedok teda vychádzal z toho, že žalobca sa rozhodol dobrovoľne darovať
predmetné nehnuteľnosti, špecifikované v tejto Darovacej zmluve pre žalovaného v I. rade a následne
táto Darovacia zmluva sa aj uzatvorila. Svedok v roku 2014 zistil, isté nezrovnalosti a zistil, že žalobca
si znova obnovil živnosť a začal teda podnikať na svoje meno a zistil, že napr. z dielne žalovaného v I.

rade zmizli nejaké veci, napr. kachlice, keramické bloky, ktoré tam vyrábali. Ako náhle svedok zistil, že
zmizli nejaké veci z dielne, tak žalobca zmenil svoje správanie voči jeho osobe a začal mu nadávať a
začal ho urážať. Takto teda komunikovali a komunikácia bola medzi nimi zlá a niekedy na Vianoce 2014
žalobca sa odsťahoval niekde na východné Slovensko a zobral si so sebou nejaké veci. K veci uviedol,
že ich vzťah so žalobcom chcel ukončiť tým spôsobom, že niekoľko krát vyzýval žalobcu, aby si išiel
prevziať hnuteľné veci, zložené v tých nehnuteľnostiach, avšak žalobca ani na jednu výzvu nereagoval.

Svedok k veci uviedol, že je pravda, že následne previedol predmetnú s.r.o.-čku, resp. svoj obchodný
podiel spoločnosti na nového spoločníka a to z dôvodu, že nemal dostatok finančných prostriedkov na
platenie daňových licencií. Svedok k veci uviedol, že kedykoľvek žalobca požiadal o nahliadnutie do
účtovníctva, bolo mu to vždy umožnené.

22. Súd z výsluchu svedkyne Ing. Márie Balkovej, na pojednávaní konanom dňa 13.9.2018 zistil, že táto
svedkyňa k veci uviedla, že pozná tak žalobcu, ako aj pozná bývalého konateľa spoločnosti žalovaného
v I. rade Miroslava Ševců. Žalobcu poznala v tom zmysle, že si cez neho objednávala prostredníctvom
firmy žalovaného v I. rade obklad starého sporáka v kuchyni, pričom v mene spoločnosti žalovaného
v I. rade vystupoval pán Ševců. K veci uviedla, že o spoločnosti žalovaného v I. rade sa dozvedela

prostredníctvom svojho známeho pána Čemana, ktorý jej povedal, že zariadi obklad jej kuchynského
sporáka. Následne prišiel na miesto žalobca, ktorý posúdil na mieste samom, či je to vhodné a čo
vlastne treba urobiť. K veci uviedla, že po takýchto dohodách ona prišla do Bacúrova, kde sa stretla
s konateľom spoločnosti žalovaného v I. rade s pánom Ševců, ktorý jej odovzdal materiál, ktorý si
objednala a zaplatila mu konkrétnu dohodnutú sumu a to v hotovosti priamo do ruky. K veci ďalej uviedla,

že následne po urobení tohto obchodu a diela sa so žalobcom spriatelila. K veci ďalej uviedla, že
jej zamestnaním je auditórstvo, pričom tvrdila, že pán Ševců neplnil svoje základné povinnosti, napr.
nezabezpečil účtovníctvo, čo vyplýva zo samotnej účtovnej uzávierky a tak isto poukázala na to, že pán
Ševců žalobcu nikdy neoboznámil o podieloch na zisku, poprípade na strate a to tvrdila z toho dôvodu,
keďže neexistovali žiadne výsledky, tak o tom nemohol oboznámiť žalobcu. Ďalej k veci uviedla, že pán

Ševců si neplnil povinnosti ani voči štátu a na Daňový úrad nepredkladal závierky.

23. Súd z výsluchu svedkyne Mgr. Dany Vargovej na pojednávaní, konanom dňa 8.11.2018 zistil, že táto
svedkyňa k veci uviedla, že pozná žalobcu, s ktorým sa stretla približne tri krát. K veci ďalej uviedla, že čo
sa týka vedenia účtovníctva pôvodnej spoločnosti Atelier Keramik Art, s .r.o. v Bacúrove, t.j. žalovaného

v I. rade, tak účtovníctvo pre túto firmu viedla spoločnosť Stonap, s.r.o. so sídlom Gen. Svobodu
2005/80, Zvolen, ktorej spoločníkom aj konateľom je jej manžel Roman Varga a písomná zmluva o
vedení účtovníctva medzi týmito dvoma spoločnosťami nebola nikdy uzavretá. Bola uzavretá v ústnej
forme medzi konateľom spoločnosti žalovaného v I. rade, v tom čase pánom Ševců a jej manželom. Je
pravda, že v mene tejto spoločnosti konkrétne účtovnícke úkony vykonávala a robila. K veci uviedla, že

vo vzťahu k spoločnosti jej manžela, ona nemala žiadnu pracovnú zmluvu, proste svojmu manželovi a
tejto firme pomáhala. K veci uviedla, keď pán Ševců potreboval vystaviť nejakú faktúru, tak stále prišiel
za ňou a doniesol jej príslušné doklady. Tak isto v polovici mesiaca stále prišiel za ňou, doniesol jej
doklady - pokladničné doklady, došlé faktúry, výpis z účtu a vystavené faktúry, ktoré boli podpísané
odberateľmi. Svedkyňa ďalej k veci uviedla, že nehnuteľnosti uvedené v Zmluve o tichom spoločenstve

boli zaevidované v účtovníctve v sume a na základe znaleckého posudku, ktorý predložil pán Ševců a
budova bola zaradená do majetku sumou 22 400 € a čo sa týka hnuteľných vecí, jednalo sa o dve pece,
jedna bola v sume 1 500 € a druhá v sume 500 €. K veci ďalej uviedla, že bola urobená aj hĺbková daňová
kontrola na základe ktorej bol vypracovaný Protokol a bola uložená pokuta vo 22 099,19 € a to za rok
2013. V tom čase bola konateľom už iná osoba u žalovaného v I. rade a ona vedela poskytnúť len tie

doklady,ktorémaladoma.Malainformáciu,žeoriginálydokladovneviezakéhodôvoduboliodcudzenéa
keďže v tom čase žalovaný v I. rade nevedel predložiť všetky daňové doklady, bola vyrubená predmetná
pokuta, ktorá sa aj uhradila v roku 2018, pričom táto pokuta bola uložená za porušenie povinnosti za
rok 2013. Svedkyňa ďalej k veci uviedla, že ona vypracovávala účtovné závierky v zmysle zákona atieto odovzdávala pánovi Ševců. Ona už potom nevedela ovplyvniť, čo pán Ševců odovzdal príslušným
orgánom. Svedkyňa ďalej k veci uviedla, že ona konateľovi žalovaného v I. rade, pánovi Ševců doniesla
všetky doklady a to v roku 2015, v čase, keď sa prevádzala predmetná spoločnosť na pána Baláža a to

hlavne z toho dôvodu, že ju na to vyzval pán Ševců. Svedkyňa k veci uviedla, že ona nevie, kde potom
boli účtovné doklady uložené. Čo sa týka účtovných závierok za každý rok k tomu uviedla, že toto sa
netýkalo jej činnosti a toto mal robiť spoločník a konateľ spoločnosti a predkladať ich do Zbierky listín do
Obchodného registra, pričom to nebolo v náplni jej práce. Zopakovala, že ona účtovné závierky nenosila
ani na Daňový úrad, ani na Obchodný register. Toto mal robiť pán Ševců a pokiaľ ho poznala, tak to

zrejme aj robil, pričom od roku 2015 sa posielali všetky daňové dokumenty už elektronicky, nakoľko to
vychádzalozoZákonaoDPH.SvedkyňaklistinnémudôkazuatoZápisuzodňa25.7.2014zpredloženia
účtovných dokladov k 30.6.2014 uviedla, že v tom období ju oslovil konateľ žalovaného v I. rade, pán
Ševců, že jeho tichý spoločník, t.j. žalobca má záujem nahliadnuť do účtovníctva firmy a požiadal ju, aby
prišla na miesto samé a doniesla jednotlivé doklady. Svedkyňa to urobila a za jej prítomnosti, prítomnosti
pána Ševců, prítomnosti pána Franka predložila tie účtovné doklady, ktoré sú spísané v tom zápise.

Pán Franko do niektorých týchto účtovných dokladov nahliadol, zbežne si to pozrel, trvalo to približne
pol hodinu. Následne sa podpísal do zápisu z toho dňa, podpísala sa ona a podpísal sa aj pán Ševců.
Svedkyňa tvrdila, že všetky doklady, ktoré k tomu obdobiu mala ohľadne účtovníctva žalovaného v I.
rade, tak to doniesla a pán Franko sa s tým mohol oboznámiť a mohol mať toľko času, koľko potreboval.
Pán Franko si to proste pozrel, prelistoval, nepovedal nič a podpísal zápis a to bolo všetko. Je pravda,

že o dva dni jej zaslal list, ktorý predložila súdu na nahliadnutie, pričom súd z tohto listinného dôkazu a
to listu zo strany žalobcu zo dňa 11.8.2014 zistil, že v tomto liste je uvedené: Týmto žiadam spoločnosť
konateľa firmy AKA, s.r.o. o zúčtovanie roku 2013 v nerovnosti rokov 2012 až 2014 ako tichý spoločník
žiadam toto zúčtovanie pre internú potrebu prehľad. Zúčtovanie žiadam v nasledovnej forme na jednom
liste A4 zoznam všetkých zákazníkov, ich zmluvné dohodnuté ceny a náklady na každé dielo, ďalej

ostatné štandardné náklady firmy v roku podľa mesiacov, ploty a pod. Všetky materiály žiadam v kópiách
bez podpisov, aby som si tieto ponechal k ich naštudovaniu. V prípade určitých prípadných nejasností
sa ozvem. Nachádza sa tu podpis žalobcu a dopísané termín odovzdania podľa dohody do 11.8.2014.
Svedkyňa reagovala na tento list tým spôsobom, že si zavolala konateľa pána Ševců a on sa k tomu
vyjadril, že on si to vyrieši s pánom Frankom.

24. Žalobca na výpoveď tejto svedkyne k veci uviedol, že vo večerných hodinách, okolo 17.00 hod. až
18.00 hod. prišli za ním v Bacúrove neohlásene pán Ševců a pani Vargová a povedali mu, že priniesli
požadované materiály, čo sa týka ekonomických podkladov firmy za rok 2013 a pani Vargová priniesla
tenký šanónik, aby si ho pozrel. Žalobca na to povedal, že on ekonomike nerozumie, ale má na to svoju

známu, ktorá je auditórka a tieto doklady jej odovzdá, nech to skontroluje. Žalobca si to pozrel a pani
Vargová mu povedala, že tu to máte a podpíšte mi prevzatie. Tým, že mala tam tri listiny, aby som sa
tri krát podpísal, žalobca sa podpísal raz a potom pozrel do toho šanonu a zistil, že tam bola bežná
korešpondencia, nebolo tam žiadne zúčtovanie. Žiaden finančný výkaz za rok 2013. Na to pani Vargová
mu povedala, že ostatné veci sú v počítači, vytiahla notebook, otvorila ho a povedala mu, aby si to pozrel

v počítači. Žalobca jej na to povedal, že nie je schopný teraz to takto pozrieť a nech mu to prepošle na
jeho počítač a povedali, že tak urobia, čo dodnes neurobili.

25. Svedkyňa Mgr. Dana Vargová na výpoveď žalobcu k tomu uviedla, že vtedy boli donesené tri šanóny,
v ktorých bolo účtovníctvo a to za roky 2013 a za prvý polrok roku 2014. Doniesol sa aj počítač, v ktorom

bolo vedené účtovníctvo. Je pravda, že sa doniesol aj tri krát vyhotovený zápis zo dňa 25.7.2014, pričom
to urobila tri krát preto, aby jeden zápis ostal jej, jeden zápis ostal žalobcovi a jeden zápis konateľovi,
pánovi Ševců. Je pravda, že žalobca podpísal len jeden zápis. Je pravda, že ďalšie zápisy žalobca
nepodpísal, lebo sa mu to nepáčilo, avšak on nepovedal, čo sa mu konkrétne nepáči.

26. Žalobca na pojednávaní, konanom dňa 8.11.2018 žiadal, aby súd doplnil dokazovanie výsluchom
svedka Róberta Baláža, pričom žiadal, aby súd zabezpečil jeho účasť aj prostredníctvom Policajného
zboru SR. Súd požiadal o doručenie predvolania pre svedka Róberta Baláža Obvodné oddelenie PZ
Zvolen, ktoré súdu listom zo dňa 27.11.2018 oznámilo, že bolo vykonané šetrenie OOPZ Zvolen na
adrese Zvolen, Strakonická cesta 2149/23. Po príchode na miesto zastihli matku menovaného, ktorá

uviedla, že jej syn na uvedenej adrese nebýva už niekoľko rokov a že nevie, kde sa v súčasnosti zdržiava
s tým, že nebola zistená jeho ďalšia adresa pobytu.27. Súd na pojednávaní, konanom dňa 18.3.2019 vyhlásil uznesenie, ktorým návrh žalobcu na výsluch
svedka Róberta Baláža zamietol a to v zmysle ustanovenia § 198 ods. 3 CSP, keďže sa súdu nepodarilo
prítomnosť svedka zabezpečiť.

28. Súd ďalej z Darovacej zmluvy, uzatvorenej podľa § 673 a nasl. Obchodného zákonníka zistil, že túto
Darovaciu zmluvu uzatváral ako darca žalobca a ako obdarovaný žalovaný v I. rade dňa 27.8.2012. V
článku I. pod názvom „Označenie darovaných nehnuteľností“ je uvedené:
1. Darca je výlučným vlastníkom t.j. vlastníkom o veľkosti podielu 1/1 v pomere k celku nehnuteľností

vedených Správou katastra Zvolen na liste vlastníctva č. 670, nachádzajúcich sa v okrese Zvolen, v obci
Bacúrov, v katastrálnom území Bacúrov a to:
a) stavby so súpisným číslom 1, postavenej na parcele č. 267 neevidovanej na liste vlastníctva, druh
stavby poľnohospodárska budova, popis stavby kravín,
b) stavby so súpisným číslom 1, postavenej na parcele č. 268 neevidovanej na liste vlastníctva, druh
stavby poľnohospodárska budova, popis stavby vrátnica. (ďalej aj len „predmet nehnuteľnosti“).

2. Obe nehnuteľnosti stoja na parcelách, ktoré nie sú evidované na liste vlastníctva, avšak tieto nie sú
ani predmetom prevodu vlastníckeho práva v zmysle tejto zmluvy.
V článku II. nazvanom „predmet zmluvy“ je uvedené: Predmetom tejto zmluvy je bezodplatný prechod
predmetných nehnuteľností z výlučného vlastníctva darcu do výlučného vlastníctva obdarovaného, t.j.
touto zmluvou bezodplatne darca daruje predmetné nehnuteľnosti obdarovanému a obdarovaný dar

prijíma.
Za darcu podpísal predmetnú zmluvu žalobca, označený ako tichý spoločník - darca a za žalovaného v
I. rade konateľ spoločnosti, v tom čase Miroslav Ševců, označený ako obdarovaný.

29. Súd z listinného dôkazu, označeného ako Vec - „výpoveď zo zmluvy“ zistil, že žalobca týmto

listom zo dňa 24.6.2014, adresovaným žalovanému v I. rade vypovedá Zmluvu o tichom spoločenstve
podľa článku IV. ods. 3 predmetnej zmluvy. Zároveň v tejto výpovedi žiadal o vydanie jeho vkladu do
spoločnosti a to nehnuteľnosti, bližšie špecifikovaný v článku II. ods. 1 zmluvy a hnuteľných vecí, bližšie
špecifikovaných v článku II. ods. 2 zmluvy.

30. Súd z listinného dôkazu z odpovede na výpoveď zo zmluvy zo dňa 24.6.2014 zistil, že touto
odpoveďou odpovedal žalovaný v I. rade a to písomne na predmetnú výpoveď zo Zmluvy o tichom
spoločenstve a v tejto odpovedi je okrem iného uvedené:
Dňa 27.06.2014 bolo našej spoločnosti doručené Vaše písomné podanie zo dňa 24.06.2014 označené
ako „Vec: výpoveď zo Zmluvy“, ktorým ste vypovedali Zmluvu. o tichom spoločenstve zo dňa 21.03.2012,

ktorá bola uzatvorená medzi našou spoločnosťou a Vami ako tichým spoločníkom. V predmetnom
písomnom podaní ste zároveň vyzvali našu spoločnosť na vrátenie vkladov tichého spoločníka do
spoločnosti, a to po uplynutím výpovednej doby, ako aj na nahliadnutie do účtovných dokladov
spoločnosti a poskytnutie informácie o fungovaní spoločnosti. Na základe doručenej výpovede začala
plynúť dňa 01.07.2014 výpovedná doba, ktorá v zmysle ustanovenia či. IV ods. 2 zmluvy o tichom

spoločenstve uplynie dňa 31.12.2014. Vo Vašom písomnom podaní o. i. uvádzate, že žiadate o vrátenie
vkladov, ktoré ste ako tichý spoločník mali do našej spoločnosti Ateliér Keramik Art s.r.o. vložiť, a to:
1./ nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor, v okrese Zvolen, v obci Bacúrov
v k ú. Bacúrov, zapísané na LV č. 670: » •
a) Stavba - kravin so súp. č. 1, postavený pozemku parcely registra „C“ s parc. č. 267 o výmere 955

m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria (právny vzťah k parc. č. 267 nie je evidovaný na liste
vlastníctva)
b) Stavba - vrátnica so súp. č. I postavený pozemku parcely registra „C“ s parc. č. 268 o výmere 83
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria (právny vzťah k pare. č. 268 nie je evidovaný na liste
vlastníctva)

(ďalej len „nehnuteľnosti" alebo „predmetné nehnuteľnosti“)
2./ hnuteľné veci špecifikované v čl. II ods. 2 zmluvy o tichom spoločenstve.
K Vašej požiadavke na vrátenie vkladov Vás ako tichého spoločníka našej spoločnosti uvádza, že po
uplynutí výpovednej doby Vám bude v zmysle čl. IV ods. 7 zmluvy o tichom spoločenstve vrátená
hodnota vkladu spočívajúca v hodnote hnuteľných vecí špecifikovaných v čl. II ods. 2 zmluvy o tichom

spoločenstve, pričom hodnota tohto vkladu (hnuteľných vecí) bude zvýšená alebo znížená o podiel
na výsledku podnikania zistený na základe riadnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky. Nie je možné
vyhovieť požiadavke na fyzické vrátenie týchto hnuteľných vecí, nakoľko naša spoločnosť, sa ich
prevzatím stala ich výlučným vlastníkom avzhľadom na absenciu inej úpravy v zmluve o tichom spoločenstve nie sme povinní Vám tieto
hnuteľné veci vrátiť. Pokiaľ ide o požiadavku na vrátenie vkladu spočívajúceho v nehnuteľnostiach
špecifikovaných vyššie, k tomuto uvádzame, že túto požiadavku považujeme z Vašej strany za

bezpredmetnú, nakoľko vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam bolo prevedené na našu spoločnosť
darovacou zmluvou zo dňa 27.03.2012, ktorou ste ako darca previedli vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam na našu spoločnosť. Z tohto dôvodu tieto nehnuteľnosti ostávajú aj po zániku zmluvy
o tichom spoločenstve, t. j. po uplynutí výpovednej doby vo výlučnom vlastníctve našej spoločnosti.

31. Súd z listinného dôkazu a to „výzvy na vrátenie vkladu tichému spoločníkovi a na vrátenie daru“
zistil, že týmto listom žalobca vyzýval žalovaného v I. rade dňa 27.2.2015 na vydanie hnuteľných
vecí, špecifikovaných podľa článku II. ods. 2 Zmluvy o tichom spoločenstve a to bez zbytočného
odkladu a ďalej vychádzajúc z ust. § 630 Občianskeho zákonníka, v súvise s ust. § 674 ods. 3
Obchodného zákonníka a článku IV. ods. 7 Zmluvy o tichom spoločenstve sa domáhal vrátenia
daru, poskytnutého Darovacou zmluvou zo dňa 27.8.2012. Vklad povolený pod V2252/12-31/2 a to

nehnuteľnosti, zapísaných na LV č. 670 k.ú. Bacúrov ako stavba, súp. č. 1, umiestnená na parc. č. 267,
druh budovy kravín, ďalej stavba pod súp. č. 1, umiestnená na parcele č. 268, druh budovy vrátnica, na
mene Atelier Keramik Art, s.r.o., Bacúrov 1, na podiele 1/1 k celku. Touto výzvou vyzýval žalovaného v I.
rade o vydanie týchto nehnuteľností a zároveň o uzatvorenie Zmluvy o spätnom prevode, resp. dohody
o vrátení daru, najneskôr do 31.3.2015. Ďalej v tejto výzve je uvedené:

Dôvodom odvolania daru je skutočnosť, že zo strany spoločnosti v zastúpení jej konateľa došlo k hrubej
nevďačnosti a neslušnosti voči mne ako tichému spoločníkovi a ako darcovi, čo sa prejavilo najmä v
podstatnom porušení ustanovení o tichom spoločenstve v článku IV. ods. 4 písm. a), a b), keďže konateľ
si neplnil svoje povinnosti voči mne, ktoré vyplývajú zo zmluvy a zo zákona. Znemožnil mi nahliadnuť
do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania na ktorom som

sa podieľal svojim vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve. Odmietol mi poskytnúť informácie
o podnikateľskom zámere na nasledujúce obdobie. Neposkytol mi ani na požiadanie kópiu účtovnej
závierky za rok 2013. Výsledkom tohto konania bolo, že som Zmluvu o tichom spoločenstve bol nútený
vypovedať a tým došlo k zániku zmluvy ku dňu 31.12.2014. Navyše konateľ a spoločník spoločnosti
Miroslav Ševců viacnásobne konal voči mne protiprávne a v rozpore S dobrými mravmi kedy mi odcudzil

kľúčeodbudovy,zamkolmavnejapoškodilelektrickévedeniedoobjektu,ktoréhosomstálevlastníkom.
Dňa 09.09.2014 pán Ševců bez môjho súhlasu vošiel do mojej izby v objekte firmy, ktorú uzamkol
a odcudzil všetky podklady a písomnosti ohľadne sporu Atelier Keramik Art s.r.o. c/a Franko. Taktiež
odcudzil môj osobný archív projektov a objednávok, zoznam adries a telefónnych čísel, fotoaparát a
viacero osobných vecí. Konateľ spoločnosti p. Ševců svoj im nekalým konaním pripravil spoločnosť

o zisk. Finančný zisk z roku 2013 v hrubom obrate 180.000,- 6 zrejme spreneveril. Dňa 08.08.2014
ma osobne navštívil s ekonómkou Ing. Vargovou, S tým, že na moju žiadosť mi priniesli zúčtovanie
roka 2013 o ktoré som ich žiadal v listinnej forme. Miesto listinnej formy priniesli notebook, ale účtovnú
závierku mi v rozpore so zmluvou a zákonom odmietli vydať. Dňa 12.08.2014 vzhľadom na ukončenie
zmluvy a z podozrenia zo spáchania trestného činu som bol nútený vo veci podať trestné oznámenie na

Okresnej prokuratúre vo Zvolene. Vzhľadom na intenzívne a nepretržité protiprávne konanie konateľa
spoločnosti, v ktorej som bol tichým spoločníkom a na rôzne invektívy voči mojej osobe som sa rozhodol
zrušiť zmluvu O tichom spoločenstve a zároveň V záujme odstránenia všetkých právnych pochybnosti
v súvislosti s nehnuteľnosťami požiadať o vrátenie daru a preto týmto odvolávam aj poskytnutý dar.
Vyzývam Vás, aby ste odvolanie daru uznali a brali na vedomie. Zároveň Vás žiadam o zabezpečenie

spätného prevodu darovanej nehnuteľnosti, (uzatvorenie dohody o vrátenie daru) a aby ste sa zdržali
nakladania s nehnuteľnosťami, ku ktorým v zmysle ust. § 674 ods. 4) OBZ Vám došlo k zániku práva
užívania ku dňu 31.12.2014. V prípade, ak nedôjde k náprave vo veci, budem nútený podať žalobu na
súd.
Súd z podacieho lístka v tejto výzve zistil, že žalobca podal predmetnú výzvu na poštu v Trebišove pre

adresáta žalovaného v I. rade dňa 3.3.2015.

32. Súd ďalej z obsahu spisu Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 14C/86/2015 zistil, že v tomto konaní
podal navrhovateľ Jozef Franko návrh proti odporcovi Ateliér Keramik Art, s.r.o. so sídlom Bacúrov 1
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi, aby nenakladal

s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. 670 k.ú. Bacúrov, teda nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
vyššie uvedenej darovacej zmluvy a takisto sa domáhal toho, aby súd uložil odporcovi, aby nenakladal
s hnuteľnými vecami poskytnutými podľa článku II. ods. 2 Zmluvy o tichom spoločenstve. Okresný súd
Zvolen uznesením číslo konania 14C/86/2015 - 20 zo dňa 09.03.2015 návrh na nariadenie predbežnéhoopatrenia zamietol, nakoľko neboli preukázané základné podmienky na nariadenie predbežného
opatrenia. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ s tým, že Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením číslo konania 12Co/292/2015 - 42 zo dňa 30.07.2015 uznesenie okresného súdu

potvrdil a to z dôvodu, že navrhovateľ návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil, že
by odporca vykonával, resp. mal tendencie vykonať právne úkony v súvislosti s hnuteľnými vecami a
nehnuteľnosťami, v dôsledku ktorých by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

33. Súd ďalej zo spisového obalu Okresného úradu Zvolen, vedeného pod sp. zn. V644/12 zistil, že

v tomto spisovom obale sa nachádza Zmluva o tichom spoločenstve, uzatvorená podľa § 673 a nasl.
Obchodného zákonníka s tým, že táto bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami Atelier Keramik Art,
s.r.o.,IČO:46535845,sídloBacúrov1,Bacúrov,96261zaspoločnosťkonalMiroslavŠevcůažalobcom,
teda medzi žalovaným v I. rade a žalobcom. Táto zmluva bola podpísaná dňa 21.3.2012, pričom z
osvedčení o pravosti podpisu vyplýva, že za žalobcu podpísal túto zmluvu žalobca dňa 21.3.2012 a za
žalovaného podpísal predmetnú zmluvu vtedajší konateľ Miroslav Sevců tiež dňa 21.3.2012. Žalobca bol

ďalej v zmluve označovaní ako len tichý spoločník. V bode I. tejto zmluvy bolo uvedené, že predmetom
tejto zmluvy sú dojednania zmluvných strán, účinné za účelom účasti tichého spoločníka na podnikaní
spoločnosti. V bode II. pod názvom „vklad tichého spoločníka“ bolo uvedené: Na základe tejto zmluvy sa
tichý spoločník zaväzuje poskytnúť podnikateľovi vklad do spoločnosti, v dôsledku čoho tichý spoločník
ako svoj vklad do spoločnosti touto zmluvou prevádza na spoločnosť svoje výlučné vlastnícke právo k

nasledovným nehnuteľnostiam:
a) stavbe so súpisným číslom 1, postavenej na parcele č. 267 neevidovanej na liste vlastníctva, druh
stavby poľnohospodárska budova, kravín,
b) stavbe so súpisným číslom 1, postavenej na parcele č. 268 neevidovanej na liste vlastníctva, druh
stavby poľnohospodárska budova, vrátnica (ďalej aj len „predmetné nehnuteľnosti“).

Obe predmetné nehnuteľnosti sú vedené Správou katastra Zvolen na liste vlastníctva č. 670,
nachádzajúcich sa v okrese Zvolen, v obci Bacúrov, v katastrálnom území Bacúrov. Pozemky, na ktorých
stavby stoja nie sú predmetnom prevodu vlastníckeho práva v zmysle tejto zmluvy. Všeobecná hodnota
predmetných nehnuteľností činí na základe vyhotoveného znaleckého posudku, ktorý prikladáme k
zmluve ako prílohu sumu 22 400 Eur.

Hnuteľným veciam:
a) 2x elektrická pec s digitálnou aparatúrou na vypaľovanie keramiky, rok výroby cca 1989 o rozmeroch
vypaľovacej komory 100x60x100 cm - farba biela,
b)1xelektrickápecnavypaľovaniekeramikyajsaparatúrou,rokvýrobycca1994orozmeroch50x50x60
cm,

c) 1x šnek na spracovanie hliny, rok výroby cca 1950 o priemere 16 cm,
d) 1x šnek na spracovanie hliny, rok výroby 2005 zelenej farby o priemere 13 cm,
e) 1x šnek vákuový, rok výroby 1980 o priemere 10 cm,
f) 1 ks lis stojanový - hrebeňový na lisovanie keramických kachlíc, rok výroby cca 2005,
g) sadrové formy na kachliarsku a keramickú výrobu v počte 300 ks,

h)striekacia kabína na glazovanie keramických kachlíc o rozmere 100x70+80 cm s ventilátorom, rok
výroby cca 2001,
i) kompresor na tlakovanie vzduchu, typ Schneider Universal 400-500 so striekacou pištoľou,
j) všetko ostatné zariadenie nachádzajúce sa vo vyššie uvedených nehnuteľnostiach patriace do
vlastníctva tichého spoločníka.

Zmluvné strany sa dohodli, že hodnota hnuteľných vecí, ku ktorým vlastnícke právo na základe tejto
zmluvy prevádza tichý spoločník na spoločnosť je v deň podpisu tejto zmluvy 2 000 Eur. Konateľ
spoločnosti podpisom tejto zmluvy prehlasuje, že v deň podpisu tejto zmluvy, sa všetky vyššie
špecifikované hnuteľné veci nachádzajú vo faktickej dispozícii spoločnosti.
VbodeIII.podnázvom„podieltichéhospoločníkanahospodárskomvýsledkuspoločnosti“vtejtozmluve

bolo uvedené:
1. Zmluvné strany sa dohodli, že tichý spoločník a spoločnosť sa podieľajú na zisku ako aj na strate
spoločnosti a to tak, že sa tichý spoločník podieľa tak na zisku ako aj na strate spoločnosti v pomere
70% zo straty ako aj zisku a tichý spoločník 30% na strate ako aj na zisku spoločnosti.
2. Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť vyplatí tichému spoločníkovi podiel na vyprodukovanom

zisku zistenom každoročne z účtovnej závierky a to vo výške 70% z čistého ročného zisku
vyprodukovaného spoločnosťou.3. Spoločnosť sa zaväzuje tichému spoločníkovi vyplatiť podiel na zisku vždy do 30 dní odo dňa
uskutočnenia účtovnej závierky a to v peniazoch v hotovosti v sídle spoločnosti najneskôr v 30-ty deň
odo dňa uskutočnenia účtovnej závierky.

4. Tichý spoločník sa na základe tejto zmluvy podieľa na strate spoločnosti a to do výšky hodnoty jeho
vkladu t.j. do výšky 24 400 Eur.
5. O podiel na strate sa znižuje vklad tichého spoločníka a o podiel na zisku. V ďalších rokoch sa znížený
vklad zvyšuje a nárok na podiel na zisku zaniká tichému spoločníkovi až po dosiahnutí pôvodnej výšky
vkladu t.j. po dosiahnutí výšky 24 400 Eur.

V bode IV. bod 3 bolo uvedené: Zmluvu je oprávnená vypovedať každá zo zmluvných strán v pol
ročnej výpovednej lehote vždy ku koncu kalendárneho roka. Výpovedná doba začína plynúť v pol roku
nasledujúcom po pol roku, v ktorom bola výpoveď doručená druhej strane.
V bode IV. bod 4 bolo uvedené: Tichý spoločník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť s účinkami, ktoré
nastanú momentom doručenia prejavu jeho vôle spoločnosti z nasledovných dôvodov:
a) v prípade, že si spoločník / konateľ spoločnosti neplní riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu zo

zakladateľskej listiny,
b) v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti spoločníka spoločnosti vyplývajúcej mu z § 113 až 124
Obchodnéhozákonníkavplatnomznení(ďalejajlen„OBZ“)atiežhrubéporušenieakejkoľvekpovinnosti
konateľa spoločnosti vyplývajúcej mu § 133 až 135a OBZ.
c) v prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti vyplývajúcej spoločnosti z tejto zmluvy.

V bode IV. bod 7 bolo uvedené: Po zániku tejto zmluvy z akéhokoľvek dôvodu sa spoločnosť zaväzuje
do 30 dní po zániku zmluvy vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na
výsledku podnikania zistený z riadnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky, prípadne finančnú náhradu
za vklad, na ktorej výške sa zmluvné strany dohodnú. V prípade sporu zmluvných strán o výške finančnej
náhrady za vklad, všeobecnú hodnotu vkladu ku dňu skončenia účasti tichého spoločníka na podnikaní

spoločnosti, určia znalci z príslušných odborov oceňovaní nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré sú
predmetom účasti tichého spoločníka na podnikaní spoločnosti.
V bode V. pod názvom „právo tichého spoločníka nahliadať do účtovnej evidencie spoločnosti“ je
uvedené: Tichý spoločník je oprávnený kedykoľvek nahliadať do účtovných dokladov spoločnosti a
to na základe písomne doručenej žiadosti tichého spoločníka spoločnosti. Spoločnosť je povinná na

základe doručenej žiadosti predložiť tichému spoločníkovi požadované účtovné doklady na nahliadnutie
najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia žiadosti tichého spoločníka a to v sídle spoločnosti tak,
že tichému spoločníkovi obratom po obdŕžaní žiadosti oznámi deň a čas, kedy bude tichému
spoločníkovi umožnené do požadovanej účtovnej dokumentácie nahliadnuť. Po nahliadnutí do účtovnej
dokumentácie je spoločnosť povinná umožniť tichému spoločníkovi vyhotoviť si ním požadované

fotokópie účtovných dokladov z účtovníctva.
V bode VI. pod názvom „záväzok spoločnosti informovať tichého spoločníka o chode spoločnosti“ je
uvedené: Spoločnosť je povinná tichého spoločníka informovať o chode spoločnosti spolu s uvedením
tržieb a výdavkov, ktoré spoločnosť má a to v tom ktorom štvrťroku tak, že tichému spoločníkovi v
prvý deň každého štvrťroka oznámi podnikateľské zámery na začínajúci štvrťrok a oboznámi tichého

spoločníka s hospodárením spoločnosti za štvrťrok uplynulý.
Súd ďalej z tohto spisu Okresného úradu zistil, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na základe predmetnej zmluvy o tichom spoločenstve bol podaný dňa 22.3.2012. Súd
ďalej z obsahu tohto spisu zistil, že vtedajší konateľ žalovaného v I. rade Miroslav Ševců zobral návrh na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností späť a žiadal, aby Správa katastra Zvolen konanie

zastavila. Následne Správa katastra Zvolen rozhodnutím V644/12 zo dňa 21.6.2012 konanie zastavila
z dôvodu späťvzatia návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

34. Súd z vyjadrenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.10.2018, ktorým Okresný súd Banská
Bystrica reagoval na výzvu právneho zástupcu žalobcu zistil, že čo sa týka žalovaného v I. rade, tak

účtovné závierky za roky 2012 a 2013 neboli ku dnešnému dňu uložené do Zbierky listín.

35. Súd z Protokolu o súpise veci zistil, že tento Protokol bol v písomnej forme urobený dňa 15.11.2018
za účasti žalobcu, jeho právneho zástupcu a za účasti zástupcu žalovaného v II. rade. V tomto Protokole
sa nachádza súpis hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú na adrese Bacúrov 1 s tým, že účastníci sa

dohodli, že žalobca zabezpečí odvoz vecí, najneskôr do 28.3.2019.

36. Súd zo Znaleckého posudku č. 36/2012, vypracovaného Ing. Vladislavom Pražmom, pričom tento
Znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky žalovaného v I. rade, predmetom ktoréhobolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností kravín, súp. č. 1, na pozemku parc. č. 267, vrátnica,
súp. č. 1, na pozemku parc. č. 268, k.ú. Bacúrov, pre účel zápisu do majetku spoločnosti zistil, že tento
Znalecký posudok je zo dňa 10.3.2012. V závere tohto Znaleckého posudku - rekapitulácia všeobecnej

hodnoty je uvedená všeobecná hodnota stavieb a pozemkov, vyššie uvedených vo výške 22 400 €.

37. Súd z rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane č. 102315520/2017 zo dňa 7.11.2017, vydaného
Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Zvolen, týkajúceho sa žalovaného v I. rade zistil, že
týmto rozhodnutím Daňový úrad Banská Bystrica podľa § 68 ods. 5, 6 Zákona č. 563/2009 Z.z. v znení

neskorších predpisov vyrubil Daňovému subjektu, t.j. žalovanému v I. rade rozdiel dane v sume 22
099,19 € na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 a zároveň neuznal daňovú
stratu v sume 1 285 €. Daňová strata uvedená v podanom daňovom priznaní, doručeným dňa 30.6.2014
bola uvedená vo výške 1 285 €. Daňová strata zistená správcom dane 0 €, daň vyrubená podaným
daňovým priznaním, doručeným dňa 30.6.2014, 0 €, daň zistená správcom dane po daňovej kontrole 22
099,19 €, rozdiel dane 22 099,19 €. Rozdiel dane v sume 22 099,19 € je daňový subjekt povinný zaplatiť

do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu Banská
Bystrica. Súd ďalej z odôvodnenia tohto rozhodnutia zistil, že Daňový úrad Banská Bystrica vykonalo
u daňového subjektu, t.j. žalovaného v I. rade daňovú kontrolu Daň z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie rok 2013 o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 102114125/2017
zodňa5.10.2017.Protokolboldaňovémusubjektudoručenýdňa10.10.2017.Daňovýsubjektsavlehote

15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu nevyjadril k zisteniam uvedeným v Protokole, o čom bol
spísanýúradnýzáznamč.102291163/2017zodňa2.11.2017.ZProtokoluodaňovejkontrolevyplýva,že
daňový subjekt v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
roku 2013 nepriznal žiadnu daň, nakoľko vykázal mínusový základ dane, daňovú stratu vo výške 1 285
€. Daňovou kontrolou sa základ dane zvýšil o 97 368,45 € a dodatočná daň bola vypočítaná vo výške 22

099,19 €. Overením predložených dokladov daňovým subjektom boli zistené skutočnosti s vplyvom na
vykázaný základ dane z príjmov právnickej osoby v zmysle Zákona č. 595/2003 Z.z. o Dani z príjmov v
znení neskorších predpisov. Po vykonanej kontrole sa upravuje základ dane z príjmov právnickej osoby
v súlade s ustanovením § 17 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Rozdiel na R200 a R400 vo výške 97
368,45 € daňového priznania po kontrole bol zistený v položkách, ktoré sú uvedené v predmetnom

rozhodnutí Daňového úradu.

38. Súd z listinného dôkazu a to Daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby s tým, že sa
jednalo o daňové priznanie žalovaného v I. rade od 1.1.2013 do 31.12.2013 zistil, že v tomto daňovom
priznaní je uvedené: Základ dane alebo daňová strata: - 1 285 €.

39. Súd z Daňového priznania žalovaného v I. rade za obdobie od 1.1.2014 do 311.12.2014 zistil, že
výsledok hospodárenia žalovaného pred zdanením je: - 8 029 €.

40. Súd z listinného dôkazu a to „písomnej Kúpnej zmluvy“ zistil, že táto kúpna zmluva bola uzatvorená

medzi predávajúcim, t.j. žalovaným v I. rade a kupujúcim, t.j. žalovaným v II. rade. Za predávajúceho
uzatváral predmetnú zmluvu vtedajší konateľ spoločnosti Róbert Baláž a za kupujúceho konateľ
spoločnosti Branislav Slobodník.
V článku I. tejto zmluvy je uvedené: Predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných v
katastri nehnuteľností vedenom OU Zvolen, odbor katastrálny, okres Zvolen, obec Bacúrov, katastrálne

územie Bacúrov na liste vlastníctva č. 670 ako stavby:
a/ kravín súpisné číslo 1 postavený na parcele registra C č. 267 zastavané plochy a nádvoria o výmere
955 m2 (právny vzťah k parcele, na ktorej stavba leží, nie je evidovaný na liste vlastníctva)
b/ vrátnica súpisné číslo 1 postavená na parcele registra C č. 268 zastavané plochy a nádvoria o výmere
83 m2 (právny vzťah k parcele, na ktorej stavba leží, nie je evidovaný na liste vlastníctva). (ďalej len

„predmet prevodu“)
V článku II. tejto zmluvy je uvedené: 1/ Predávajúci na základe tejto Zmluvy predáva zo svojho výlučného
vlastníctva Predmet prevodu tak ako bol definovaný v článku I. tejto zmluvy a Kupujúci kupuje do
svojho výlučného vlastníctva Predmet prevodu tak ako bol definovaný v článku I. tejto Zmluvy, v
stave v akom tento Predmet prevodu stojí a leží ku dňu podpisu tejto zmluvy. 2/ Kupujúci vyhlasuje,

že pred uzatvorením Zmluvy sa s Predmetom kúpy oboznámil podľa aktuálneho výpisu z evidencie
nehnuteľností a osobnou prehliadkou a stav Predmetu kúpy je mu známy.
V článku III. tejto zmluvy je uvedené: 1/ Predávajúci a Kupujúci sa dohodli na kúpnej cene za
odpredávané nehnuteľnosti popísané v článku I. tejto zmluvy vo výške 15 000 Eur - pätnásť tisíc eur. 2/Kúpna cena bude vyplatená v celosti v deň podpisu zmluvy na účet Predávajúceho IBAN: SK86 1100
0000 0029 4800 6369. 3/ Obe zmluvné strany považujú kúpnu cenu za primeranú.
V článku IV. tejto zmluvy je uvedené: 1/ Predávajúci vyhlasuje, že mu nie sú známe žiadne vady a

nedostatky Predmetu kúpy. 2/ Predávajúci týmto prehlasuje, že :
a) na Predmete kúpy neviaznu žiadne právne vady, ťarchy, dlžoby, vecné bremená, práva tretích osôb
alebo iné obmedzenia. Predávajúci nevykonal žiadne právne úkony, ktoré budú mať, alebo by mohli
mať za následok vznik takýchto vád, tiarch, dlžôb, vecných bremien, alebo iných obmedzení budúcich
vlastníckych práv Kupujúceho.

b) Predmet kúpy nie je v čase podpisu predmetom inej zmluvy, na základe ktorej by vlastnícke a
užívacie práva k Predmetu nadobudli iné osoby ako Kupujúci, najmä, no nie výlučne, Predmet kúpy
nie je predmetom inej scudzovacej zmluvy, nájomnej alebo podnájomnej zmluvy, zmluvy o zriadení
záložného práva alebo vecného bremena, alebo akéhokoľvek iného úkonu, ktorého následkom je
obmedzenie budúcich práv Kupujúceho ako výlučného vlastníka. c) Premet kúpy nie je predmetom
žiadneho súdneho sporu, výkonu rozhodnutia, exekučného konania alebo dedičského konania. 3/ V

prípade, že sa niektoré z prehlásení uvedených v odseku 3 tohto článku Zmluvy ukáže ako nepravdivé,
neúplné alebo nepresné, je Kupujúci oprávnený od Zmluvy odstúpiť a zároveň nepravdivosť, neúplnosť
alebo nepresnosť predmetných vyhlásení má za následok zodpovednosť Predávajúceho za vady a za
škodu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. 4/ Správne poplatky za vykonanie vkladu
do katastra nehnuteľností budú zaplatené podľa zákona. Správne poplatky a ostatné náklady (napr.

kolky, notárske poplatky) súvisiace so zápisom vlastníckeho práva Kupujúceho k Premetu kúpy bude
v plnom rozsahu hradiť Predávajúci. 5/ Predávajúci sa zaväzuje uhradiť daň z nehnuteľností, alebo jej
pomernú časť, vo výške vypočítanej do uzatvorenia tejto Zmluvy. 6/ Kupujúci berie na vedomie zmenu
obchodného mena, ktorá nastala po odvkladovaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
v súlade s aktuálnym výpisom z obchodného registra Predávajúceho.

Predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 27.7.2017 a bola podpísaná konajúcimi osobami.

41. Súd z Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície vo Zvolene, č.k. ČVS ORP -
473/3-VYS-ZV-2016 zo dňa 7.6.2017, ktoré sa nachádza vo vyšetrovacom spise Okresného riaditeľstva
PZ, odbor kriminálnej polície vo Zvolene č. ČVS ORP-473/3-VYS-ZV-2016 zistil, že vyšetrovateľ podľa

§ 228 ods. 1 Tr. poriadku trestné stíhanie vo veci prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.
1 Tr. zákona, ktorého skutku sa dopustil páchateľ tým, že páchateľa ako zodpovedná osoba, konajúca
v mene spoločnosti AtelierKeramik Art, s.r.o. , so sídlom Bacúrov 1, IČO: 46 535 845 za zdaňovacie
obdobie roku 2013 v úmysle sebe zadovážiť neoprávnený prospech skrátil daň tým, že nezaúčtoval
do účtovnej evidencie spoločnosti AtelierKeramik Art, s.r.o. príjmy od minimálne 15 odberateľov, spolu

dokopy s finančným objemom cca. 165 000 €, pretože správcovi dane dňa 30.6.2014 elektronicky podal
daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 1.1.2013 do 31.12.2013, v
ktorom uviedol, ako súčasť prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov sumu 75 925 € a súčet
prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov sumu 77 210 € a výsledok hospodárenia pred
zdanením 1 285 €, čím uvedeným konaním skrátil príjem štátneho rozpočtu SR, v zastúpení Daňovým

úradom Banská Bystrica minimálne o sumu 266 € prerušil, lebo sa nepodarila zistiť skutočnosti,
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

42. Súd z Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, č.k. ČVSORP - 400/2-VYS-ZV-2016 zo
dňa 22.9.2016, ktoré sa nachádza vo vyšetrovacom spise Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, odbor

kriminálnej polície č. ČVS ORP-400/2-VYS-ZV-2016 zistil, že vyšetrovateľ vydal predmetné uznesenie
dňa 22.9.2016 a týmto uznesením podľa § 228 ods. 1 Tr. poriadku trestné stíhanie vo veci Zločinu
krádežepodľa§212ods.1,ods.3písm.a),ods.4písm.b)Tr.zákonaspoukázanímna§138písm.e)Tr.
zákona,ktoréhosadopustildoposiaľnezistenýpáchateľtým,ževpresnenezistenomčaseod17.00hod.
dňa 20.5.2016 do 7.40 hod., dňa 22.5.2016 v obci Bacúrov č. 1, v areáli bývalého družstva z doposiaľ

nezisteným spôsobom prekonal uzamknutie vstupných dverí do budovy spoločnosti AtelierKeramik Art,
s.r.o., odkiaľ odcudzil elektrický hrnčiarsky kruh, elektrický šnek na spracovanie hliny, rok výroky 2005,
zelenej farby o priemere 13 cm, hrebeňový list na výrobu kachlíc, rok výroby 2005, 6 ks foriem na výrobu
zámockých kachlí, 1 diel 24 karátového zlata na zdobenie keramiky a vonkajší obal a výhrevné špirály,
kachliarske pece, čím svojím konaním spôsobom spoločnosti AtelierKeramik Art, s.r.o., IČO: 46 535 845,

so sídlom Bacúrov 1, škodu krádežou vo výške 3 240,-€ prerušil, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.43. Súd zo záverečného prednesu právneho zástupcu žalobcu zistil, že sa pridržiava písomne podanej
žaloby po jej úprave a žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť po čiastočnom zastavení konania,
ohľadne vydania hnuteľných vecí. Vo svojom záverečnom prednese okrem iného uviedol, že pre

nich nie je dôležité, že orgán činný v trestnom konaní nevyvodil nejakú trestnú zodpovednosť, keďže
boli prerušené konania, ale preukázal sa predsa skutok oznámením aj Daňového úradu, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že došlo ku skresleniu dani práve v tom období za rok 2013, ktoré boli pre
žalobcu rozhodujúce. Práve v tomto období nie je náhodné, že sa nedostali do Zbierky listín účtovné
závierky a účtovná závierka nemohla byť zverejnená ani na portály Daňového úradu. Právny zástupca

vo svojej záverečnej reči poukázal na jednotlivé vyšetrovacie úkony v spisoch Okresného riaditeľstva
PZ vo Zvolene, odbor kriminálnej polície a to ČVS ORP-473/3-VYS-ZV-2016 a č. ORP-400/2-VYS-
ZV-16. Ďalej poukázal na výpoveď svedkyne Mgr. Dany Vargovej, ktorá sama uviedla, že ju žalobca
vyzval na predloženie dokladov a túto okolnosť oznámila v tom čase konateľovi žalovaného v I. rade
pánovi Ševců a keďže tento konateľ ju o to nepožiadal, tak tieto dokumenty žalobcovi nepredložila.
Ďalej právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči k veci uviedol, že konateľ má povinnosť

uprednostniť záujmy spoločnosti pred svojimi záujmami, ktorá podniká v rovnakej oblasti a nemôže
vo vlastnom mene uzatvárať obchody. Ale povinnosť uprednostniť záujmy spoločnosti pred svojimi
záujmami a podľa nášho názoru, konateľ spoločnosti uprednostnil svoje záujmy, keď previedol a práve
užvzačatomsúdnomkonaníapočaskonaniaspoločnosťazároveňtým,žekeďžetáspoločnosťnemala
inú, podnikala na báze vkladu, duševného aj hmotného, ktoré vložil žalobca do tejto spoločnosti a tým

pádom, že previedol 100% obchodný podiel, tak zároveň previedol aj to sa považuje za predaj podniku.
To znamená, mal by byť jednoznačne súpis o tom, že čo bolo predmetom prevodu, nie že sa prevádza
100% obchodný podiel, ale musí byť, že tu sa prevádza podnik a sa nepreviedla časť. To znamená, že
sa previedla aj nehnuteľnosť, ktorá nikde, ani v účtovnej závierke 2014 nie je evidovaná, to je holý rys,
ktorý bol predložený do Obchodného registra a neobsahuje nikde sa nenachádza v evidencii dlhodobý

hmotný majetok, ako pozemok alebo budova, nie je evidovaná. To znamená, zrejme konateľ si myslel,
že tou Darovacou zmluvou bol obdarovaný on, ale obdarovaná bola spoločnosť. A spoločnosť, keďže tá
sa nehnuteľnosť tiež odpisuje, ale mala by byť poznačená už v druhom roku, alebo v 2012 by mala byť
zavedená,2013nevieme,nepoznáme,alev2014neexistujetátoanikdeaninieje,ohodnotenásícebola
a zrejme na účel prevodu - vkladu na vklad tichého spoločníka, na Zmluvu o vklade tichého spoločníka

a vtedy sa nepredpokladalo, že kataster si dopíše, keďže inak dar by nemal byť ohodnotený, ale keď
berie spoločnosť a sa vložia ako vklad, jednoznačne musí byť ocenený a všetky ostatné veci by mali byť
ocenené, ktoré tiež neboli ocenené, iba tam bola hodená cifra 2 000,-€, ale osobitne neboli ocenené.
Ďalšie porušenie, pokiaľ sa týka a to sa týka ukladania účtovných závierok do registra účtovných
závierok. Tak tu môžem uviesť iba toľko, že vyplýva zo zákona a vyplýva aj zo stránky finančnej správy,

na čo boli upozornený fyzické osoby a najmä právnické osoby, že od roku 2014 sú účtovné závierky
ukladané do registra účtovných závierok, pričom zaniká ich duplicitné predkladanie rôznym inštitúciám.
Povinnosť ukladať účtovné závierky do registra bola zavedená novelou zákona O účtovníctve v roku
2011, aplikovať sa mala prvýkrát v prípade účtovných závierok zostavených k 31. decembru 2012. Z
dôvodu posunutia povinnej elektronickej komunikácie s finančnou správou sa posunula aj povinnosť

ukladania účtovných závierok do registra. Prvé účtovné závierky, ktoré sa ukladajú do registra, sú
účtovné závierky zostavené k 31. decembru 2013 a neskôr. Nové pravidlá sa teda uplatňujú prvýkrát v
roku 2014. Účtovné jednotky priamo do registra účtovných závierok nepredkladajú žiadne dokumenty.
Miestom pre doručenie účtovnej závierky podnikateľa - právnickej osoby (napríklad spoločnosti s
ručením obmedzeným) je finančná správa. Podľa zákona o účtovníctve platí, že účtovná jednotka ukladá

riadnu individuálnu účtovnú závierku v registri najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému
sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa zákona o dani z príjmov
už riadna účtovná závierka nie je považovaná za prílohu daňového priznania a môže byť doručená na
daňový úrad aj samostatne, avšak v lehote na podanie daňového priznania, a to buď elektronicky alebo
v listinnej podobe. Spôsob predloženia dokumentov do registra účtovných závierok je uvedený v § 23b

zákona o účtovníctve: dokumenty vyhotovené v listinnej podobe sa doručujú daňovému úradu, ktorý ich
prevedie do elektronickej podoby a následne postúpi do registra; Preto nie je celkom pravda, ako sa
vyjadruje Daňový úrad. Dokumenty vyhotovené v elektronickej podobe sa doručujú prostredníctvom
portálu finančnej správy www.financnasprava.sk . Povinnosť uloženia a
zverejnenia dokumentov účtovná jednotka splní predložením dokumentov finančnej správe v listinnej

podobe,aleboelektronicky.Prenosúčtovnejzávierkydoregistrazabezpečífinančnáspráva.Zobrazenie
účtovnej závierky v registri sa na základe legislatívnej požiadavky musí stihnúť najneskôr do 15
pracovných dní od podania úplne účtovnej závierky pre obchodné spoločnosti, či je účtovná závierka
uložená v registri sa dá overiť na internetovej stránke www.register.sk a tátonebola zverejnená a ani nie je zverejnená. Za prípadné chyby v účtovnej závierke nesie zodpovednosť
samotný subjekt, ktorý bude pri zistení nedostatkov vyzvaný správcom registra na opravu, alebo tak
môže učiniť sám. Opravená účtovná závierka sa opätovne ukladá prostredníctvom Daňového úradu

osobným podaním, poštou, alebo elektronicky, nedošlo k tomu. Účtovnú závierku je potrebné predložiť
kompletnú, t.j. všetky jej súčasti, ktorými sú v sústave podvojného účtovníctva, súvaha, výkaz ziskov
a strát a poznámky. Ak subjekt doručí len niektoré časti, nepredložil napr. poznámky, účtovná závierka
sa nebude považovať za predloženú. V registri sa takáto účtovná závierka neuloží a nezverejní, čo
znamená, že subjekt si nesplní svoju zákonnú povinnosť a hrozí mu sankcia. Rovnako je to aj pri

obsahovej úplnosti predkladaní účtovných závierok. Podľa zákona, predkladá sa zostavená a schválená
účtovná závierka, spolu s daňovým priznaním. Po schválení účtovnej závierky za rok 2013 neexistuje
žiadne vyhlásenie spoločníka, ktorá by nahradila rozhodnutie Valného zhromaždenia spoločnosti a
to ani v Zbierke listín ani na Daňovom úrade. Účtovná jednotka dokonca ani na účtovnej závierke,
ktorá vlastne nebola vyplnená, ale zrejme účelovo, aby bola predložená, keďže niektoré subjekty takto
robievajú, že predložia čistý papier, jedine s údajmi toho subjektu a ostatné kolónky ostatnú nevyplnené.

Účtovná jednotka predkladá do lehoty na podanie daňového priznania aj účtovnú závierku. Ak účtovná
závierka v tom čase je schválená, dátum schválenia je uvedený na jednej strane všetkých súčastí
účtovnej závierky. Bežnou praxou však je, že účtovná závierka ešte nie je schválená a uvedený je
iba jej dátum jej zostavenia. V takomto prípade je potrebné oznámenie o dátume schválenia účtovnej
závierky uložiť do registra dodatočne, najneskôr do 5 pracovných dní od jej schválenia. Platí to pre

prípad, že zostavená účtovná závierka je zhodná so schválenou, preto nie je potrebné opätovne
predkladať dokumenty, ale iba oznámiť dátum schválenia. Podľa obchodného zákonníka, je príslušný
orgán spoločnosti s ručením obmedzeným povinný predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a
mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie do 6 mesiacov po uplynutí účtovného obdobia.
To znamená za kalendárny rok do 30.6.2014. Ak príslušný orgán akciovej spoločnosti, spoločnosti s

ručením obmedzeným, družstvá, štátneho podniku neschváli účtovnú závierku do troch mesiacov od
predloženia, ukladá sa do zbierky listín obchodného registra neschválená účtovná závierka. V tomto
prípade je spoločnosť s ručením obmedzeným povinná uložiť neschválenú účtovnú závierku do 30
dní od márneho uplynutia trojmesačnej lehoty, t.j. najneskôr do 30.10.2014. To vyplýva z Obchodného
zákonníka. Z negatívnej správy Okresného súdu v Banskej Bystrici vyplýva z Obchodného registra, že

účtovná závierka za rok 2013 do Zbierky listín predložená nebola a rovnako nebola zverejnená ani na
internetovej stránke www.register.sk a to bolo toho roku, že by bola uložená
v registri účtovných závierok na Daňovom úrade, to znamená potom údaje ani dnes neexistujú a už
dávno prešli tie lehoty stanovené v zákone. V tejto súvislosti vydalo finančné riaditeľstvo SR informáciu
ukladaniu ostatných účtovných dokumentov z registra účtovných závierok, kde opisuje postup pri

elektrickom podávaní účtovných dokumentov. Oznámenie o schválení účtovnej závierky sa elektronicky
podáva prostredníctvom portálu finančnej správy. Iba oznámiť dátum schválenia nestačí v prípade, ak
po uložení závierky v registri, účtovná jednotka opätovne otvorí účtovné knihy a zostavená účtovná
závierka sa nezhoduje so schválenou. V takomto prípade do 5 pracovných dní od dátumu schválenia
musí účtovná jednotka uložiť do registra novú schválenú účtovnú závierku a predložiť ju finančnej

správe. Zároveň sa upozorňuje, že podľa § 9 ods. 6 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stále platí, že pri predkladaní
listín uvedených v § 3 ods. 1 písm. g), t. j. účtovnej závierky, je zapísaná fyzická osoba alebo fyzická
osoba, ktorá je oprávnená konať v mene zapísanej právnickej osoby, povinná spolu s listinami predložiť
písomné vyhlásenie, či predkladané listiny príslušný orgán schválil, alebo neschválil. Takéto údaje

nevyplývajú už vlastne z tohto roku. Následne už boli tam uvedené po roku 2015 aj mimoriadna, keď
došlo k zmene predmetu činnosti zo strany Arcade atď. Zmena nastala aj pri zverejňovaní účtovných
závierok v Obchodnom vestníku. Zriadením registra účtovných závierok zverejňovanie účtovnej závierky
v Obchodnom vestníku zaniká. Nie v Obchodnom registri, ale v Obchodnom vestníku a to z finančných
dôvodov, keďže veľké poplatky bolo treba zaplatiť ročne asi 510 000 €, pokiaľ išlo o tie spoločnosti. Je

teda rozdiel medzi povinnosťou ukladania účtovných závierok do zbierky listín a medzi zverejňovaním
účtovnej závierky v Obchodnom vestníku. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva hrubé porušenie
povinností spoločnosti všeobecne a zvlášť voči žalobcovi ako tichému spoločníkovi na báze ktorého
duševného a hmotného vkladu podnikala žalovaná spoločnosť. Na základe vyššie uvedených žalobca
trvá na žalobe a navrhuje súdu rozhodnúť v zmysle petitu žalobného návrhu.

44. Súd zo záverečného prednesu právnej zástupkyne žalovaného v II. rade zistil, že sa pridržiavajú
svojich doterajších vyjadrení a žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa nášho názoru, nebolo
relevantne preukázané hrubé porušenie dobrých mravov. Trestné konania, na ktoré poukazuje žalobcaboli zastavené, resp. odmietnuté, a teda máme za to, že neboli jednotlivé skutky preukázané a teda
neboli naplnené ani zákonné predpoklady na vrátenie daru. V prípade, ak by súd prípad vyhodnotil
rozdielne, poukazujeme na skutočnosť, že žalovaný II. uzavrel so žalovaným I kúpnu zmluvu v

dobrej viere a pri prevode vlastníckeho práva bol nepochybne dobromyseľný. Poukazujeme na to, teda
konkrétnenačlánok4ods.2Kúpnejzmluvy,vktorejžalovanýprehlásil,ženanehnuteľnostiachneviaznu
žiadne ťarchy práva tretích osôb, ani iné obmedzenia, ako aj to, že nehnuteľnosti nie sú predmetom
súdneho sporu.K termínu uzavretia zmluvy na Liste vlastníctva č. 670, katastrálne územie Bacúrov
nebola evidovaná žiadna ťarcha, ani poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní v súvislosti s čím

poukazujeme na ust. § 70 Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého údaje katastra uvedené v katastri sú
teda hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. V súvislosti s dobromyseľnosťou žalovaného
v II. rade dávame do pozornosti Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. 1Us/549/2015 zo 16.3.2016, podľa
ktorého vyššie riziko má niesť neznalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je
schopný sa nejako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru. Pri aplikácii na daný prípad
máme za to, že žalobca mal postupovať vo vzťahu k svojim vlastníckym právam starostlivejšie, pričom

nič mu nebránilo tomu, aby podal na príslušný kataster návrh na zápis poznámky o prebiehajúcom
súdnom konaní, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo, a teda žalovaný v II. rade sa nemohol žiadnym
spôsobom dozvedieť o spore medzi ním a žalovaným v I. rade. Princíp dobrej viery, ktorý chráni
účastníkov v súkromnoprávnych vzťahoch, ktorý je kľúčovým princípom prejavu právnej istoty, ktorý
sa odvíja teda aj od princípu právneho štátu judikoval Najvyšší súd aj v rozhodnutí R14/2009. Taktiež

chcem poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/71/2011, v zmysle ktorého ochranu
skutočného vlastníka, ktorá je zaručovaná zásadou, nikto nemôže previesť viac práv, než sám má,
možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa. Tak isto, obdobne sa vyjadril Ústavný súd SR vo
svojom náleze, sp. zn. 1Us/549/2015, kedy samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu ešte nemusí
znamenať neplatnosť zmluvy a to v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá urobila právny úkon s

dôverou, určitý jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, navyše, ak tento stav bol potvrdený
údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie. Vzhľadom na uvedené, žalovaný v II. rade pri nadobudnutí
nehnuteľnosti evidovaných v katastri nehnuteľností bez tiarch a bez akejkoľvek poznámky konal v dobrej
viere a teda mal by používať ústavnú ochranu svojich vlastníckych práv. Podľa ustálenej judikatúry
dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá

súdna ochrana a to aj slobodným, resp. skutočným vlastníkom.

45. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

46. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

47. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

48. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

49. Po čiastočnom zastavení konania ohľadne vyššie uvedených hnuteľných vecí, predmetom konania

ostala žaloba žalobcu ohľadne určenia, že žalobca je vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností,
poprípade eventuálny petit, tak ako je to vyššie uvedené a tak isto predmetom konania ostalo aj to,
aby súd zaviazal žalovaného v II. rade na povinnosť označené nehnuteľnosti vypratať do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Súd k tomu ďalej uvádza, že Občiansky zákonník pozná dva spôsoby
zániku vzťahu z darovacej zmluvy. Jednostranný prejav vôle obdarovaného, vrátiť predmet daru pre

vady, na ktoré ho darca neupozornil v zmysle § 629 Občianskeho zákonníka a jednostranný právny úkon
darcu, ktorým sa domáha vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. K zániku darovacieho
vzťahu podľa § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe jednostranného právneho úkonu
darcu voči obdarovanému, ktorý v dobe po darovaní hrubo porušil dobré mravy svojim správaním voči
darcovi, alebo voči členom jeho rodiny. Dobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a

mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi,
ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Hrubým porušenímdobrých mravov sa rozumie i porušenie značenej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie a to, či
už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Zákon neustanovuje,
aby hrubé porušenie dobrých mravov dosiahlo intenzity trestného činu, alebo priestupku. Musí ísť o

také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel, konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň
závažnostimožnohodnotiťpodľaobjektívnychkritérií,nielenpodľasubjektívnehonázoru(pocitu)darcu.
Účinky odvolania darovania ako hmotnoprávneho úkonu nastanú v momente, keď výzva na vrátenie
daru dôjde obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim správaním darcovi, alebo k členom
jeho rodiny, teda darovacia zmluva sa zruší už samotným prejavom darcu, a to v momente, keď sa tento

prejav vôle dostane do dispozičnej sféry obdarovaného. Týmto okamihom sa obnovujú pôvodné právne
vzťahy. Pri voľbe formy, ako sa môže darca domáhať navrátenia do pôvodného stavu je nevyhnutné
vychádzaťzkonkrétnejprejednávanejprávnejveci.Vprípade,akjepredmetomdarovanianehnuteľnosť,
môže sa darca žalobou na súde domáhať v prípade, ak obdarovaný užíva nehnuteľnú vec vypratania
tejtonehnuteľnosti,alebovprípade,akobdarovanýpredmetnúnehnuteľnosťneužíva,môžedarcapodať
žalobu na určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Ak obdarovaný už nemá darovanú

vec, darovaná vec bola spotrebovaná, zničená alebo odcudzená, musí poskytnúť peňažnú náhradu vo
výške, zodpovedajúcej hodnote veci v okamihu zrušenia darovacej zmluvy. V praxi však môže dôjsť k
situácii, že obdarovaný predmet daru potom, čo sa stane jeho vlastníkom scudzí. Ak k tomu dôjde až
potom, čo bola obdarovanému doručená dôvodná výzva darcu na vrátenie daru podľa § 630 OZ, t.j.
potom, čo sa darca v dôsledku naplnenia podmienok tohto ustanovenia s účinkami ex nunc stane opäť

vlastníkom darovanej veci, ide o neplatný prevod vlastníckeho práva a v takom prípade zostáva právo
darcu na fyzické vydanie predmetu daru zachované. K tomu, aby uplatnený nárok darcu na vrátenie daru
prostredníctvom súdu podľa § 630 Občianskeho zákonníka bol úspešný, musia byť splnené zákonné
predpoklady a to: 1. Existencia darovacej zmluvy medzi darcom a obdarovaným, ohľadom predmetu
darovania, 2. Správanie obdarovaného, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov,

3. Hrubé porušenie dobrých mravov vo vzťahu k darcovi, alebo členom jeho rodiny, 4. Darca sa
formou jednostranného prejavu vôle podľa § 630 Občianskeho zákonníka domáha vrátenia daru voči
obdarovanému.

50. Vykonaným dokazovaním v predmetnej veci bolo preukázané, že žalobca, ako pôvodný vlastník

vyššie špecifikovaných nehnuteľností platne previedol predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou
zo dňa 27.8.2012 na žalovaného I , ako obdarovaného. Okresný súd Zvolen poukazuje na právny
názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v uznesení sp. zn. 16Co/455/2016-158 zo dňa
23.11.2017 ohľadne toho, že žalobca môže dosiahnuť vrátenie nehnuteľností, iba ak preukáže, že mu
vznikol nárok na vrátenie daru, pričom musí preukázať, že osoby oprávnené konať za žalovaného

v I. rade, t.j. obchodnú spoločnosť sa voči žalobcovi dopustili hrubého porušenia dobrých mravov.
Hrubé porušenie dobrých mravov môže žalobca preukázať aj v súvislosti s porušením čl. IV. ods.
4 písm. a) b) Zmluvy o tichom spoločenstve, v ktorom boli dohodnuté dôvody, pre ktoré mal tichý
spoločník právo od zmluvy odstúpiť, t.j. dôvod zániku zmluvy o tichom spoločenstve. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca preukázal, že obdarovaný, t.j. žalovaný v I. rade

prostredníctvom svojho vtedajšieho konateľa sa správal k žalobcovi tak, že hrubo porušil dobré mravy.
Súd videl hrubé porušenie dobrých mravov hlavne v tom, že z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že konateľ žalovaného v I. rade si neplnil svoje povinnosti, na ktoré sa zaviazal v Zmluve o
tichom spoločenstve, pričom táto skutočnosť vyplynula jednoznačne z rozhodnutia o vyrubení rozdielu
dane, vydaného Daňovým úradom Banská Bystrica dňa 7.11.2017, z ktorého jednoznačne vyplynulo,

že žalovaný v I. rade v daňovom priznaní, doručeným dňa 30.6.2014 uviedol daňovú stratu vo výške
1 285 €, pričom základ dane po kontrole bol určený vo výške 96 083,45 €. Týmto konaním mal súd
jednoznačne preukázané, že žalovaný v I. rade hrubo porušil dobré mravy, keď v daňovom priznaní
za rok 2013 uviedol stratu a naopak mal uviesť uvedený základ dane vo výške 96 083,45 €, s čím by
súvisel samozrejme aj podiel žalobcu, ako tichého spoločníka na hospodárskom výsledku spoločnosti.

Z tohto konania žalovaného v I. rade podľa súdu jednoznačne vyplýva hrubé porušenie dobrých mravov
voči žalobcovi. Súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný v I.
rade si neplnil ani svoje povinnosti, vyplývajúce z čl. V., keď žalobcovi napriek jeho žiadosti neposkytol
potrebné informácie ohľadne účtovníctva spoločnosti žalovaného v I. rade, čo vyplynulo aj z výpovede
svedkyne Vargovej. Tak isto súd v konaní mal zapreukázané, že žalovaný v I. rade nepostupoval ani v

zmysle čl. VI. vyššie uvedenej Zmluvy o tichom spoločenstve, pričom mal povinnosť žalobcu, ako tichého
spoločníka informovať o chode spoločnosti, spolu s uvedením tržieb a výdavkov, ktoré spoločnosť
má a to v tom ktorom štvrťroku tak, že tichému spoločníkovi v prvý deň každého štvrťroka oznámi
podnikateľskézámerynazačínajúcištvrťrokaoboznámitichéhospoločníkashospodárenímspoločnostiza štvrťrok uplynulý. Súd tak mal preukázané, že žalovaný prostredníctvom svojho vtedajšieho konateľa
si neplnil svoje povinnosti, vyplývajúce mu okrem iného aj z čl. IV. ods. 4 Zmluvy o tichom spoločenstve.
Teda na základe vyššie uvedeného súd mal zapreukázané, že žalovaný v I. rade, ako obdarovaný sa

správal k darcovi, t.j. žalobcovi tak, že hrubo porušil dobré mravy. Žalobca podaním zo dňa 27.2.2015,
ktoré bolo podané na poštu dňa 3.3.2015, pričom žalovaný v I. rade nerozporoval, že by toto podanie
nebolo doručené do jeho dispozičnej sféry sa domáhal od žalovaného v I. rade vrátenia daru v súlade
s § 630 Občianskeho zákonníka. Uvedené podanie je jednostranným právnym úkonom žalobcu, ako
darcu, ktorým vyzval žalovaného v I. rade ako obdarovaného na vrátenie daru pre hrubé porušenie

dobrých mravov, a teda došlo k zrušeniu darovacej zmluvy a to dňom doručenia predmetného podania
žalovanému v I. rade. Od tohto momentu bol žalovaný v I. rade neoprávneným držiteľom predmetných
nehnuteľností a žalovaný v I. rade napriek tomu, že od tohto momentu nebol vlastníkom predmetných
nehnuteľností, previedol predmetné nehnuteľnosti Kúpnou zmluvou zo dňa 27.7.2017 na kupujúceho,
t.j. žalovaného v II. rade. V konaní teda bolo preukázané, že obdarovaný predmet daru, t.j. vyššie
uvedenénehnuteľnostipotom,akosastaljehovlastníkomscudzil,pričomktomudošloažpotom,čobola

obdarovanému doručená dôvodná výzva darcu na vrátenie daru podľa § 630 Obchodného zákonníka,
t.j. potom, čo sa žalobca v dôsledku naplnenia podmienok tohto ustanovenia s účinkami ex nunc stal
opäť vlastníkom darovanej veci a z toho dôvodu ide o neplatný prevod vlastníckeho práva a vzhľadom
na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a súd určil, že
nehnuteľnosti vyššie uvedené patria do vlastníctva žalobcu v podiele 1/1 k celku, keďže v konaní boli

splnené podmienky v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka a keďže na Okresnom úrade, katastrálnom
odbore bol ako vlastník zapísaný žalovaný v II. rade na základe uvedenej kúpnej zmluvy, ktorá je z vyššie
uvedených dôvodov neplatná, súd rozhodol tak, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Pokiaľ sa žalobca domáhal aj takého výroku, aby súd uložil žalovanému v II. rade povinnosť označené
nehnuteľnosti vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, súd žalobu v tejto časti zamietol ako

nedôvodnú, nakoľko takéhoto výroku sa podľa názoru súdu môže žalobca domáhať v prípade, až by po
právoplatnosti tohto rozhodnutia žalovaný v II. rade predmetné nehnuteľnosti nevypratal. Z tohto dôvodu
súd považoval predmetný výrok za predčasný, a preto súdu neostávalo nič iné, len v tejto časti žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

51.SúdkobranežalovanéhovII.radeohľadnetoho,žežalovanývII.radeuzavrelsožalovanýmvI.rade
predmetnúkúpnuzmluvuvdobrejviereapriprevodevlastníckehoprávabolnepochybnedobromyseľný,
tak k tomu súd uvádza: prejednávaná vec súvisí s problematikou uplatnenia zásady nemo plus iuris ad
alium transferre potest, quam ipse habet, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré
sám nemá. Najvyšší súd SR zaujal k tejto otázke v rozsudku zo dňa 26.1.2017 sp. zn. 3Cdo/223/2016

toto stanovisko: V otázke vplyvu absolútnej neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných
nadobúdateľov sa vyjadril Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. I. US 50/2010. Poukázal v ňom na zásadu
rímskeho práva v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré sám nemá. Zdôraznil,
že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje
(derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenabudol, a teda ho ani nemohol

ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu v prospech vlastníctva,
ktorej svedčí nedobúdacie konanie (modus) a zodpovedajúci právny titul (titulus), napr. zmluva. Pokiaľ
titulus preukazuje právo inej osoby, než modus, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v
takomprípadepovažovanýtenvprospechpráva,ktoréhosvedčínadobúdacítitul.Neplatnýprávnyúkon,
ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon. Na jeho základe preto nedochádza k prevodu

nehnuteľností. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľností, prevedených ďalej
na iných nedobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov modus, chýba im titulus.
Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva
a povinnosti oprávneného držiteľa ( § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný
právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi nie

je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľností účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými
slovami, pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad
zápisom v katastri. Na rovnakom právnom základe na možnosti nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností
od toho, kto nie je (nebol) jej vlastníkom zotrváva aj odborná právnická literatúra, v ktorej sa uvádza
napr. to, že vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej

kúpnej zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Občiansky zákonník de lege lata
možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len
ako výnimku z pravidla a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie
právneho predchodcu predávajúceho. Tieto výnimky z pravidla nemožno ľubovoľne rozširovať beztoho, aby takúto možnosť zákonodarca pripustil. Preto je nutné zotrvať na dôslednom uplatnení vyššie
uvedenej zásady aj v prípadoch, ktoré sa môžu javiť ako nespravodlivé.

52. V poslednom období však došlo k čiastočnej zmene judikatúry, týkajúcej sa zásady vyššie
uvedenej. V tomto ohľade treba poukázať na Nález Ústavného súdu SR zo 16.3.2016, sp. zn. I US
549/2015. Právna veta tohto nálezu znie takto: Z hľadiska poskytnutia ústavno-právnej ochrany je
treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do

vzájomnej kolízie obidva ústavné princípy, princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp
dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko
má sám). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných zásad, treba prihliadnuť
na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie
základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má

niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť
o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonnom určenom
právnom (katastrálnom) konaní. Možno teda urobiť záver, že trendom najnovšej judikatúry je, že v
konkrétnom prípade na základe konkrétnych skutkových okolností je možné uprednostniť princíp dobrej
viery ďalšieho nadobúdateľa pred princípom, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má.

Inými slovami, súčasná judikatúra zastáva stanovisko, že v konkrétnom prípade na základe zváženia
všetkých okolností prípadu je možné nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka aj na základe princípu
ochrany dobrej viery.

53. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade, na

základe zváženia všetkých okolností prípadu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka
s poukazom na princíp ochrany dobrej viery, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo a to hlavne z
výpovede konateľa žalovaného v II. rade, ktorý uzatváral predmetnú kúpnu zmluvu, že Róberta Baláža,
t.j. v tom čase konateľa žalovaného v I. rade, ktorý predával predmetné nehnuteľnosti poznal v rámci
ich rodinných vzťahov, a teda súd poukazuje na okolnosti, za akých sa dozvedel žalovaný v II. rade o

možnosti kúpy predmetných nehnuteľností. Ďalej súd poukazuje na kúpnu cenu, uvedenú v predmetnej
kúpnej zmluve, ktorá bola dohodnutá vo výške 15 000 €, pričom sám konateľ žalovaného v II. rade k
veci uviedol, že si dal urobiť znalecký posudok za účelom poistenia predmetnej budovy a všeobecná
hodnota týchto nehnuteľností v predmetnom znaleckom posudku bola uvedená okolo 64 000 €. Teda
súd poukazuje na veľký nepomer medzi kúpnou cenou predmetných nehnuteľností a odhadnou cenou

o ktorej konateľ žalovaného v II. rade vedel. Tak isto súd poukazuje na ustanovenia, zakomponované
do kúpnej zmluvy zo dňa 27.7.2017, kde okrem toho, že žalovaný v I. rade ako predávajúci prehlasuje,
že na uvedených nehnuteľnostiach nie sú uvedené žiadne ťarchy a neprebieha žiadny súdny spor, tak
v čl. IV. ods. 3 bolo dohodnuté, že žalovaný v II. rade, ako kupujúci v prípade, ak niektoré z prehlásení
uvedených v ods. 3 tohto článku Zmluvy sa ukážu ako nepravdivé, neúplné alebo nepresné, môže

kupujúci od zmluvy odstúpiť a má to za následok zodpovednosť predávajúceho za vady a za škodu
podľapríslušnýchustanoveníObčianskehozákonníka.Súdvpredmetnomprípadetedaaplikovalprincíp
všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných
práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovacieho prípadu, a teda vzhľadom na vyššie
uvedené okolnosti uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy, súd sa priklonil k ochrane vlastníckeho práva

pôvodného vlastníka.

54. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska
výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.58. O trovách konania, čo sa týka konania medzi žalobcom a žalovaným v I. rade súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z toho dôvodu, že podľa názoru súdu žalobca bol

úspešný, čo sa týka určenia, že nehnuteľnosti patria do jeho vlastníctva a tak isto, čo sa týka vydania
hnuteľných vecí, nakoľko veľká časť hnuteľných vecí bola žalobcovi vydaná počas konania a žalobca
zobral svoju žalobu späť v celom rozsahu ohľadne vydania hnuteľných vecí len z toho dôvodu, že
hnuteľné veci sa u žalovaného v I. rade nenachádzali. A teda s poukazom na vyššie uvedené súd má
za to, že žalobca má voči žalovanému v I. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

59. Čo sa týka trov konania ohľadne žalobcu a žalovaného v II. rade, súd rozhodol tak, že žalobca a
žalovaný v II. rade nemajú voči sebe právo na náhradu trov konania a to z dôvodu aplikácie zákonného
ustanovenia§255ods.2CSP,nakoľkovjednomvýrokuohľadneurčeniavlastníckehoprávabolúspešný
žalobca a v jednom výroku ohľadne vypratania predmetných nehnuteľností bol úspešný žalovaný v II.
rade, teda boli voči sebe každý z nich úspešný po 50% a z toho dôvodu súd vyslovil, že nemajú voči

sebe právo na náhradu trov konania.

60. V zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).