Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010837
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2320010837.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného F. A., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 02.12.2020 pod sp. zn. 31T/76/2020, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 18.05.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný F. A. uznaný vinným z nedbanlivostného
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 13.09.2019 v čase o 10.20 hod. na ceste II/573 v 18,2 km medzi Vlčanmi a Šaľou ako vodič

motorového vozidla Hyundai Tucson EČ: SA-903CL jazdiaci v smere od Vlčian na Šaľu si oneskorene
všimol pred sebou k pravému okraju vozovky zastavujúce vozidlo Škoda Rapid EČ: GA-893EP, ktoré
viedla JUDr. N. W., nar. XX.XX.XXXX, narazil pravou prednou časťou svojho vozidla do ľavej zadnej časti
vozidla Škoda Rapid, v dôsledku čoho bolo vozidlo Škoda Rapid odhodené do odvodňovacieho kanála
vpravo popri ceste, čím porušil povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov, pričom JUDr. N. W. utrpela zranenia otras mozgu ľahkého

stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavého ramena a pomliaždenie pravého kolena s
dobou liečenia a práceneschopnosti od 13.09.2019 do 17.10.2019, počas ktorej užívala lieky proti
bolesti, nosila mäkký golier na krčnú chrbticu a chodila na rehabilitačné procedúry.

Zatútotrestnúčinnosťokresnýsúdpodľa§158ods.1Trestnéhozákonaa§40ods.1písm.a)Trestného
zákona, s poukazom na § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, u obžalovaného upustil od potrestania.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35
937 874, sídlo Panónska cesta 2, Bratislava, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 247-249 spisu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor odvolanie, ktoré zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Odvolanie smerovalo proti výroku o treste v
neprospech obžalovaného.

Prokurátor následne v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že výrok o treste považuje za nesprávny,

keďže je uložený v rozpore so zásadami ukladania trestov. Nesúhlasí s hodnotením súdu, že uloženie
trestu v predmetnej veci by bolo nadbytočné vzhľadom k tomu, že išlo iba o bežnú nepozornosťobžalovaného ako vodiča, ktorý už vykonal všetko, čo mohol, aby následky tejto nepozornosti odčinil a
zobral si z veci ponaučenie. V uvedenom konaní neexistujú žiadne osobitné dôvody, či okolnosti, pre
ktoré by obžalovanému nebolo primerané uložiť napríklad peňažný trest, ako aj trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá.
Nestotožňuje sa s hodnotením, že pri väčšine podobných situácií by išlo iba o škodovú udalosť bez
priestupkového postihu. Naopak, aj ak by nebolo spôsobené ublíženie na zdraví, ale iba škoda na
majetku, išlo by o zavinený priestupok so sadzbou pokuty od 150,- do 800,- eur a zákazom činnosti viesť
motorové vozidlá do 3 rokov.

Aj s poukazom na skutočnosť, že trestný čin je závažnejší delikt ako priestupok, pri vyvodení trestnej
zodpovednostizauvedenýprečinsaakoprimeranéjavíuložiťtrest,ktorýjeproporčnýzávažnostiskutku,
vrátane spôsobených následkov.
Z pohľadu obžaloby potom nie je primerané, ak v trestom konaní za ublíženie na zdraví, hoci aj
nedbanlivostné pri dopravnej nehode, páchateľ dostane miernejší rest, resp. žiadny trest, ako by
pravdepodobne dostal sankciu pri dopravnom priestupku s následkom iba majetkovej škody, alebo aj pri

inom bežnom dopravnom priestupku, pri ktorom by ani žiadne ublíženie na zdraví inej osobe nezavinil.

Z tohto dôvodu prokurátor podal vo veci odpor proti trestnému rozkazu, v ktorom súd uložil z pohľadu
obžaloby neprimerane nízky peňažný trest a neuložil ani trest zákazu činnosti, hoci došlo k spáchaniu
trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla.

Súd následne po vykonaní hlavného pojednávania, ktoré trvalo 40 minút, neuložil ani taký trest, ako v
trestnom rozkaze, ale úplne upustil od potrestania páchateľa.
Podľa názoru prokurátora v konaní neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by takýto postup súdu
dostatočneodôvodňovali,pretožeokolnostiprípadusavzásadeničímnelíšiaodinýchnedbanlivostných
prečinov podľa § 158 Trestného zákona, ku ktorým dochádza pri dopravných nehodách.

Aj pri zohľadnení skutočnosti, že dopravná nehoda z nepozornosti sa môže stať prakticky každému
vodičovi a aj s prihliadnutím na postoj obžalovaného, ktorý skutok oľutoval a vykonal dostupné opatrenia
voči poškodenej, má za to, že peňažný trest pri spodnej hranici trestnej sadzby (ale vyšší ako
pokuta, ktorá by prichádzala do úvahy pri priestupku), teda napríklad v sume 500,- eur, je jednoducho
primeraným zákonným následkom pri vyvodení trestnoprávnej zodpovednosti.

Zároveň zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na spodnej hranici trestnej sadzby nie je spôsobilý
neprimerane zasiahnuť rodinu či blízke osoby obžalovaného. Oprávnenie na vedenie motorového
vozidla nepatrí medzi základné ľudské práva a prepravu osôb je možné v dnešnej dobe plnohodnotne
zabezpečiť hneď niekoľkými dostupnými spôsobmi.
Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti upustenia od

potrestania zrušil a uložil obžalovanému primeraný peňažný trest ako aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá pri spodnej hranici trestnej sadzby.
Obžalovaný odvolanie proti rozsudku nepodal. K odvolaniu prokurátora prostredníctvom obhajcu
uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a spravodlivý a odvolanie prokurátora za
nedôvodné.

Konanie na odvolacom súde:

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného, obhajcu, prokurátorky KP Trnava
a v neprítomnosti poškodených, ktorí boli na verejné zasadnutie riadne a včas upovedomení.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla podanému

odvolaniu vyhovieť z dôvodov popísaných v písomnom odôvodnení okresného prokurátora.

Obžalovaný sám i prostredníctvom obhajcu na verejnom zasadnutí poukazoval na písomné dôvody
svojho vyjadrenia k odvolaniu prokurátora, keď odvolanie navrhol ako nedôvodné zamietnuť. K veci
ďalej uviedol, že mu je strašne ľúto čo spôsobil, má z toho nočné mory.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie,ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané
a tak zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Pri preskúmaní napadnutého výroku o treste krajský súd zistil, že tento výrok je správny a zákonný,
nakoľko okresný súd pri ukladaní resp. neuložení trestu na hlavnom pojednávaní postupoval dôsledne
podľa druhého dielu prvej hlavy Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý
stanovuje základné zásady ukladania sankcií.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako

je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu

nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží
mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zákona od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť
alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť ak páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje
a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší
život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho
nápravu.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu a napadnutého rozsudku nezistil žiadne
pochybenie zo strany súdu prvého stupňa pri postupe, na základe ktorého aplikoval ustanovenie § 40
ods. 1 písm. a) Tr. zák. a u obžalovaného upustil od potrestania. Z podaného odvolania prokurátora
nevyplývajú relevantné dôvody, prečo pri ukladaní trestu navrhoval prinajmenšom použitie ustanovení

o alternatívnom (peňažnom) treste a nevyhnutnosti uloženia trestu zákazu činnosti a nezaoberal sa
existenciou aj poľahčujúcich okolností, ktoré si obžalovaný vytvoril.

Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu skutku, jeho úprimné oľutovanie, vyhlásenie o vine pred
súdom, ale najmä nahradenie spôsobenej škody v celom rozsahu ako i následné dobrovoľné finančné

vyrovnanie sa s poškodenou W. a tým nielen prejavená, ale aj naplnená účinná snaha po náprave,
môžu práve v jeho prípade odôvodniť postup spočívajúci v upustení od potrestania páchateľa. V tomto
smere teda odvolací súd vzhľadom aj na osobnostné charakteristiky obžalovaného (ktorý doposiaľ nebol
súdom trestaný), nepovažoval postup súdu prvého stupňa v rozpore so zákonom a tiež dospel k záveru,
že samotné prejednanie veci pred súdom bez uloženia trestu bude postačovať k naplneniu účelu trestu

tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák.

K námietke prokurátora ohľadom toho, že v rámci priestupkového konania by v danom prípade bola
uložená „väčšia“ sankcia, ako to bolo v prejednávanom prípade, krajský súd uvádza, že takáto úvaha
prokurátora je čisto hypotetická, špekulatívna, nemajúca reálny (odhliadnuc od všeobecného pohľadu)

základ pri hodnotení rozhodných skutočností prejednávaného prípadu, nakoľko už samotné prejednanie
veci pred súdom a vydanie odsudzujúceho rozsudku má väčší dopad na obžalovaného, ako samotné
priestupkové konanie hoci i s uložením sankcie.V danom prípade je zrejmé, že išlo o prečin menšej závažnosti (vzhľadom na jeho špecifické okolnosti),
pri ktorom nie je vylúčený postup v zmysle § 40 ods.1 písm. a) Tr. zákona, pričom aj najvyšší súd pri
svojej judikačnej činnosti viackrát vyslovil, že aj spôsobenie ťažších následkov nebráni posúdiť takýto

skutok ako prečin menšej závažnosti (obdobne viď. NR 9Tz 35/1963).

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom

trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym

páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Vychádzajúc z celého súhrnu vyššie uvedených okolností, dospel odvolací súd k záveru, že v

prípade obžalovaného je možné aplikovať ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák. o upustení od
potrestania. Vychádzajúc aj zo samotného prejavu obžalovaného na verejnom zasadnutí konanom o
jeho odvolaní (ktoré nie je možné zachytiť písomne do zápisnice ale je výsledkom naplnenia „zásady
bezprostrednosti“), nemal odvolací súd žiadne pochybnosti, že už samotné prejednanie veci pred súdom
bude postačujúce na jeho nápravu. Je nepochybné, že akýkoľvek trest, resp. i samostatné uloženie

trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, by mohlo mať negatívne následky nielen na jeho
živobytie, ale i i jeho funkciu člena rybárskej stráže (viď č.l. 246), v tomto smere u odvolacieho súdu
pri rozhodovaní o odvolaní prokurátora odvolací súd uprednostnil predovšetkým humánny rozmer veci,
čo ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák. umožňuje.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nebránila žiadna zákonná prekážka pre zákonný postup
okresného súdu v zmysle § 40 ods.1 písm. a) Tr. zák. a aj odvolací súd sa stotožnil s tým, že v danom
prípade plne postačovalo na dovŕšenie nápravy obžalovaného samotné prejednanie trestnej veci pred
súdom, nepovažoval odvolací súd odvolanie prokurátora za dôvodné a toto následne podľa § 319 Tr.
por. ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.