Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 16, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418011317
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6418011317.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov
JUDr. Adriány Považanovej a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na verejnom zasadnutí dňa 16. júna 2021
v trestnej veci obžalovaného Q. M., za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom zo dňa 21.04.2021, sp.zn. 4T/65/2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný spod obžaloby Okresnej prokuratúry Žiar nad
Hronom, sp.zn. 2 Pv 63/18/6613 zo dňa 27.06.2018 pre skutok kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 15.01.2018 pod rôznymi zámienkami a sľubmi, vystupujúc ako Q. A., postupne vylákal od E. A.
sumu vo výške 500,- € tým spôsobom, že ho vyhľadal na adrese jeho bydliska a uviedol mu, že musí
ísť s ním k notárovi do D. nad S., kde mu vyplatí dlžné peniaze z minulosti, k čomu je však potrebné
zaplatiť poplatok notárovi vo výške 350,- €, ktorý neskôr navýšil o ďalších 150,- € a ak chce mať svoje
peniaze vyplatené, tak mu musí poplatok pre notára poskytnúť, nakoľko on ho nemá v úmysle uhradiť,

na základe čoho mu E. A. poskytol finančnú čiastku vo výške 500,- €, po prevzatí finančnej hotovosti
však k žiadnemu notárovi s E. A. nešiel a ani mu nevrátil sľúbené finančné prostriedky, čím E. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. A. XXX/XA, K., spôsobil škodu vo výške 500,- €,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, za ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. boli poškodení Z. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, A. a W. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, D. nad S., odkázaní s nárokom na náhrady škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 22.04.2021, ktoré odôvodnil ďalším písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 17.05.2021, a to proti výroku o oslobodení obžalovaného spod

obžaloby. Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil,
pretože mal za to, že skutok sa stal, tento je trestným činom (zločinom) a spáchal ho obžalovaný.
Akceptoval tvrdenie okresného súdu, že vinu obžalovaného preukazoval len jeden priamy usvedčujúci
dôkaz v podobe výpovede poškodeného E. A. v prípravnom konaní, avšak podľa neho ostatné dôkazy
a závery z nich plynúce v súhrne tvoria logickú a nenarušovanú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich
dôkazov, ktoré preukazovali všetky podstatné okolnosti skutku, ako aj vinu obžalovaného.

Obžalovaný v priebehu celého trestného konania nevypovedal, poškodený o skutku vypovedal trikrát, a
to do zápisnice o trestnom oznámení, jej doplnení a napokon v pozícii svedka poškodeného po začatítrestného stíhania. Jeho výpovede nie sú chaotické, ani rozporuplné v dôsledku prípadnej duševnej
indispozície, inak by o tom vyšetrovateľ urobil záznam. Okrem toho svedok poškodený jednoznačne
opoznal obžalovaného v rámci vykonanej rekognície, pričom tohto úkonu sa zúčastnil aj psychológ a

ak by bol svedok poškodený v stave, ktorý by vylučoval jeho účasť na takomto úkone, taktiež by bol o
tom urobený záznam.
Zo znaleckých posudkov psychiatra a psychológa vyplývalo, že poškodený netrpel žiadnou duševnou
poruchou, neboli zistené známky demencie, práve naopak, verbálne a znalostné fondy boli
nadpriemerné, neboli zistené sklony ku konfabuláciám. Ustálená bola len jeho adaptačná porucha -

depresívne prežívanie reaktívneho charakteru, ktoré sa vyvinulo na základe inkriminovaných udalostí.
Vzhľadom na jeho vysoký vek bola konštatovaná vysoká ovplyvniteľnosť, t.j., že sa mohol ľahko stať
obeťoumanipulácie.Hociznalecképosudkybolivypracovanékoncomroku2016vrámciinéhotrestného
konania, možno z nich nepochybne vychádzať. Pokiaľ bol poškodený hospitalizovaný v psychiatrickej
nemocnici v máji 2018, stalo sa tak až po skutku, ako aj po ním učinených výpovediach.
Určitú výpovednú hodnotu malo aj odmietnutie obžalovaného vypovedať, hoci to patrí medzi jeho práva,

aby tým neprispieval k vlastnému sebaobviňovaniu. V tomto smere poukázal na rozhodnutia ESĽP, z
ktorých vyplýva, že ak dôkaz proti obvinenému volá po vysvetlení a také vysvetlenie nie je dané, môže
byť vyvodený záver o vine. Konajúcemu súdu nič nebráni vziať do úvahy aj mlčanie obvineného pri
uznaní jeho viny, pokiaľ odsúdenie nie je založené výlučne alebo v podstatnej miere na jeho mlčaní.
Obžalovaný bol súdom niekoľkokrát trestaný prevažne za majetkovú trestnú činnosť, vrátane spáchania

pokračovacieho zločinu podvodu formou spolupáchateľstva, keď viackrát osobne aj telefonicky spoločne
s Q. A. kontaktovali poškodeného E. A. a pod rôznymi zámienkami a sľubmi od neho vylákali finančnú
čiastku vo výške 5.410,- Eur. V tomto konaní sa obaja obžalovaní k danému skutku doznali a jediným
rozumným dôvodom, aby sa poškodený opätovne stretol s obžalovaným ako osobou, ktorá ho už
raz podviedla, bolo to, že od neho očakával vrátenie peňazí. Ak však vyvíja iniciatívu páchateľ, tak

celkom určite je okrem tejto možnosti reálna len jeho ďalšia snaha opätovne poškodeného podviesť. Pre
obžalovaného je typický modus operandi, keď buď sám alebo s ďalšími spolupáchateľmi, si vyhliadne
osobu buď neskúsenú alebo staršiu s jednoduchším zmýšľaním, ktorej sľúbia nejaký prospech, ale ešte
predtým od nej vylákajú finančné prostriedky. Je zrejmé, že obžalovaný nemal žiadny legálny príjem a
trestnou činnosťou si zaobstarával zdroje na obživu a výdavky.

V ďalšom poukázal na výpoveď svedka Q. A., ktorý sa nechcel stretnúť s poškodeným, ani s ním
komunikovať, keďže mu plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia za skutok, ktorého sa
dopustil voči poškodenému. Svedok H. M. si pre odstup času a zdravotný stav viaceré okolnosti
nepamätal, avšak v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaného dvakrát odviezol za poškodeným,
pričom popísal dôvod a okolnosti týchto prevozov. Svedok C. B. viezol taktiež obžalovaného k

poškodenému asi dvakrát, ale nevedel, čo si medzi sebou dojednávali. Obžalovaný mu však tvrdil, že
poškodený chce pomôcť jeho dcére, ktorá bola ťažko postihnutá. Žiadnu zmluvu o pôžičke nespisoval,
ani o takej nevie.
Uvedené skutočnosti po vzájomnom vyhodnotení jednoznačne preukazujú, že sa obžalovaný
predmetného skutku dopustil, teda nejde len o domnienky a vieru bez dôkazov, ako to hodnotila

obhajoba, najmä ak v prospech obžalovaného nesvedčí ani jeden z vykonaných dôkazov. Napokon,
ak by bol prijatý záver, že nebolo preukázané dokonanie predmetného trestného činu obžalovaným,
zabezpečené dôkazy jednoznačne preukazujú, že sa obžalovaný o daný trestný čin minimálne pokúsil,
resp. celkom určite ho pripravoval, čo je taktiež trestné, keďže išlo o zločin.
Dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný po prvotnom odsúdení opakovane konštatoval

poškodeného, s ktorým sa aj opakovane stretol, tieto stretnutia trvali dlhší čas, pričom motívom týchto
stretnutí nebola snaha obžalovaného o vrátenie peňazí poškodenému, pretože v takom prípade by sa o
takej skutočnosti určite zmienil pred svedkom Q. A.. Z výpovede svedka H. M. jednoznačne vyplynulo, že
saobžalovanýspoškodenýmrozprávaliajonotárovi,čopotvrdzujevýpoveďpoškodeného,žekvráteniu
peňazí malo dôjsť na notárskom úrade po zaplatení poplatkov. Naviac poškodený potom, čo uviedol,

že už nemá žiadne peniaze a pôjde na políciu, skutočne podal v uvedený deň trestné oznámenie.
Nebolo ozrejmené, čo mala preukazovať zmluva o pôžičke, podľa ktorej mal obžalovaný dňa 11.09.2017
prevziať od poškodeného ako veriteľa sumu 7.000,- Eur v hotovosti, ktorú mal vrátiť už dňa 30.09.2017.
Ani papierik, na ktorom sa nachádzal text, že poškodený prebral dňa 05.12.2017 sumu 8.000,- Eur,
nemožno hodnotiť v prospech obžalovaného, práve naopak, išlo z jeho strany o podvrh. Obžalovaný mal

snahu od poškodeného vylákať ďalšie finančné prostriedky, keďže sa mu predstavil falošným menom,
ktoré v skutočnosti patrilo jeho spolupáchateľovi z predchádzajúceho trestného konania, následne
poškodenéhozavádzalrôznymivýhovorkamistým,žemázáujemvrátiťmufinančnéprostriedky.Natom
nič nemení skutočnosť, že poškodený mal určitý čas občiansky preukaz obžalovaného, keďže vzhľadomna svoj vek, takmer 90 rokov, nemusel túto okolnosť dostatočne vyhodnotiť. Ak by bola páchateľom
uvedeného skutku netrestaná osoba, prípadne by táto poškodeného predtým nepoznala, nebolo by čo
namietať voči uplatneniu zásady ,,in dubio pro reo“, avšak o opaku jednoznačne hovorí predchádzajúce

odsúdenie obžalovaného za skutok, ktorého sa dopustil voči poškodenému.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu
a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K podanému odvolaniu sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním
doručeným krajskému súdu dňa 26.05.2021. Nesúhlasil s argumentáciou odvolateľa, že nepriame

dôkazy a logické závery z nich plynúce v súhrne tvoria nenarušovanú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich
sa dôkazov, ktoré preukazujú všetky podstatné okolnosti skutku a tým aj jeho vinu. Okresný prokurátor
prihliadal len na dôkazy, ktoré boli v jeho neprospech a ignoroval dôkazy a skutočnosti, ktoré vyznievali
v jeho prospech. Jediným priamym usvedčujúcim dôkazom bola výpoveď poškodeného, ktorá však bola
v rozpore s ďalšími vykonanými dôkazmi. Napr. poškodený uviedol, že do rúk svedka H. M. odovzdal
sumu 150,- Eur, čo tento opakovane poprel. Ak odvolateľ nespochybňuje výpoveď tohto svedka, tak

ju musí brať do úvahy ako celok a nielen tie časti z nej, ktoré mohol použiť v jeho neprospech.
Prítomnosť psychológia pri výsluchu svedka nemá vplyv na to, či jeho výpoveď bola alebo nebola
dôveryhodná. Poškodený mohol byť úprimne presvedčený o pravdivosti svojich tvrdení, avšak mohol
byť ovplyvnený chorobou, ktorou preukázateľne trpel, najmä ak vypovedal vo februári 2018 a už v apríli
2018 bol hospitalizovaný pre demenciu a nezvládnuteľné správanie, čo potvrdzuje správa psychiatrickej

nemocnice, ako aj výpoveď svedkyne Z. A.. Tieto dôkazy spochybňujú obsah znaleckých posudkov z
roku 2016, keďže tieto boli vyhotovené s veľkým časovým odstupom pred daným skutkom, a preto boli
nepoužiteľné v tomto konaní. Novšie lekárske správy totiž uvádzali úplne protichodné závery oproti nim.
Poškodený tvrdil, že sa mu mal predstaviť pod cudzím menom, čo by nemalo žiadnu logiku, keďže sa
už dlhšie poznali, naviac tento mal k dispozícii jeho občiansky preukaz.

Pokiaľ odmietol vypovedať, využitie tohto práva, ktoré mu nepochybne patrilo, nemôže byť za žiadnych
okolnostívykladanévjehoneprospech,predovšetkýmvtakejdôkaznejsituácii,akábolavtomtoprípade.
Okresný prokurátor citoval rozhodnutia, ktoré nemožno porovnávať s touto trestnou vecou, kde v jeho
neprospech existujú len indície a predpoklady, vyplývajúce z jeho zlej povesti. Tendenčné hodnotenie
dôkazov zo strany odvolateľa preukazuje aj to, že papierik, ktorý predložila svedkyňa Z. A. a ktorý mal

údajne napísať poškodený, tento bez akejkoľvek znalosti o jeho pôvode a autorovi, považoval za podvrh
z jeho strany.
Prejavom dôkaznej núdze bola snaha obžaloby posunúť hodnotenie skutku aspoň do štádia pokusu
alebo prípravy, ale ani pre tieto vývojové štádiá neexistujú žiadne dôkazy, nakoľko, ak tieto nepreukazujú
samotné odovzdanie peňazí, nemožno ich kvalifikovať ani týmto spôsobom. Poškodený vypovedal, že

došlo k odovzdaniu peňazí sčasti jemu a sčasti svedkovi H. M., čo tento výslovne poprel, teda v tomto
smere existovali dve rozporné výpovede. Odvolateľ však oboch svedkov považoval za vierohodných,
hoci len jeden z nich mohol mať pravdu, a preto tento rozpor vyriešil tak, že si z ich výpovedí vybral len
to, čo sa mu hodilo do jeho schémy, čo však bolo neprípustné. Nepochybne bola, vzhľadom na všetky
okolnosti, menej dôveryhodná výpoveď poškodeného, pretože na spochybnenie svedka H. M. neboli

produkované žiadne dôkazy. Aj sám okresný prokurátor pripustil, že poškodený vzhľadom na svoj vek
a psychický stav nemusel všetky skutočnosti dostatočne vyhodnotiť, čo však opätovne vyložil len v jeho
neprospech.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora zamietol.
Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry v plnom rozsahu zotrval na písomných dôvodoch

odvolaniaanavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok vcelomrozsahuzrušilavecvrátilokresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Naproti tomu obhajca obžalovaného považoval napadnutý rozsudok za správny a zákonný, vrátane
jeho odôvodnenia, naviac okresnému súdu nebolo možné vyčítať žiadne pochybenie a do úvahy už

nepripadalo ani vykonanie ďalších dôkazov. Zotrval na argumentácii uvedenej v písomnom vyjadrení
obžalovaného a navrhol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu a rozhodnutie ponechal na odvolacom
súde.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie v neprospech obžalovaného
podal okresný prokurátor ako oprávnená osoba, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti
ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého oslobodzujúceho výroku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie. Pouvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nebolo podané
dôvodne.

Súdprvéhostupňaprirešpektovaníprávaobžalovanéhonaobhajobu,rozhodolnahlavnompojednávaní
v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil
a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy,
ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné,

akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušného ustanovenia zákona v otázke neviny obžalovaného zo spáchania skutku, kladeného mu za
vinu a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby
oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný.
Odvolací súd v zhode so záverom prvostupňového súdu konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo
nepochybne preukázané len to, že na danom mieste a v danom čase došlo medzi obžalovaným a

poškodeným k stretnutiu, ktorému predchádzali aj iné stretnutia, avšak bez toho, že by sa jednoznačne
preukázali ďalšie jednotlivé rozhodujúce skutočnosti, a to konkrétne také konanie obžalovaného, ktorým
by naplnil zákonné znaky uvedeného zločinu.
V rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť odvolacím námietkam okresného
prokurátora, ktoré však nie je možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu

rozhodnutiu.
Možno súhlasiť s okresným prokurátorom v tom smere, že prvostupňový súd vyhodnotil vykonané
dôkazy v prospech obžalovaného, avšak takýto postup bol v danom prípade za danej dôkaznej situácie
v súlade so zákonom. Naopak, okresný prokurátor vyhodnotil v podanom odvolaní vykonané dôkazy
výlučne v neprospech obžalovaného, naviac niektoré parciálne, čo nebolo namieste, vzhľadom na

celkovú dôkaznú situáciu.
Pokiaľ ide o hodnotenie jednotlivých vykonaných dôkazov, vrátane svedeckých výpovedí
vyznievajúcich, či už v prospech obžalovaného, alebo v jeho neprospech, odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa, predovšetkým na strane č. 6, s ktorým sa
stotožnil, a to platí aj pre argumentáciu obžalovaného uvedenú v jeho písomnom vyjadrení k odvolaniu,

a nebude ich celé nadbytočne opakovať.
Možno súhlasiť s tým, že výpoveď svedka poškodeného E. A. z prípravného konania, avšak ešte
pred vznesením obvinenia obžalovanému bola jediným priamym usvedčujúcim dôkazom. Vzhľadom k
takejto procesnej situácii však bola jeho dôkazná sila a hodnota nižšia, nakoľko ani obžalovaný, ani
jeho obhajca neboli pri jeho výsluchu prítomní, teda ho nemohli ani vypočuť, hoci v tom čase bol tento

úkon vykonaný zákonným spôsobom. Následne však už počas celého trestného konania nedošlo k
vypočutiu tohto svedka poškodeného kontradiktórnym spôsobom, pričom išlo o rozhodujúci dôkaz a
teda ustálenie viny obžalovaného v prevažnej väčšine len na tomto dôkaze by bolo jednak v rozpore
so zákonom, a jednak aj s príslušnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. V tomto smere je
potrebnépoznamenať,žeobžalobabolapodanánaokresnýsúddňa29.06.2018,avšaktermínhlavného

pojednávania bol nariadený až na deň 11.02.2020, t.j. po viac ako roku a pol, pričom svedok poškodený
zomrel dňa 27.05.2020. Skutočnosť, že nedošlo k jeho vypočutiu v konaní pred súdom za dodržania
zásady kontradiktórnosti, nemožno v žiadnom prípade vykladať v neprospech obžalovaného, ale práve
naopak, v jeho prospech, keďže sa na takomto procesnom stave žiadnym spôsobom nepodieľal. Taktiež
nemožno opomenúť vek a psychický stav svedka poškodeného, v ktorom sa nachádzal už v čase

jeho výpovede, ale aj následne a ktorý bol zhodnotený v lekárskych správach zo dňa 15.05.2019 a
29.10.2020.
Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd nesprávne posúdil možnosť
vykonania zápisníc o rekognícii osôb poškodeným zo dňa 19.02.2018 a svedkom H. M. zo dňa
01.03.2018, vrátane fotoalbumov, ako zákonných dôkazov, pretože uvedené vyšetrovacie úkony

v prípravnom konaní boli vykonané v rozpore so zákonom. Zákonný postup preferuje vykonanie
rekognície ,,in natura“, pretože výsledky získané pri takomto spôsobe sú hodnovernejšie, ako pri
rekognícii podľa fotografií, ktorá sa má využívať sekundárne, čo už samo o sebe do určitej miery
znižuje ich dôkaznú hodnotu. Oveľa závažnejším procesným pochybením bolo to, že uvedené osoby v
procesnompostavenísvedkovnebolipredsamotnýmspoznávanímosobyobžalovanéhovôbecvyzvané

k tomu, aby ho najprv opísali, čo bolo v rozpore s ust. § 126 ods. 1 Tr. por. prvá veta. Tieto dôkazy
teda boli z uvedeného dôvodu absolútne neúčinné a nebolo na ne možné vôbec prihliadať, pričom
uvedené pochybenie už nebolo odstrániteľné, resp. napraviteľné ani vykonaním novej rekognície, čo
taktiež možno hodnotiť v prospech obžalovaného.Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že síce nie je vylúčené, že sa obžalovaný dopustil
skutku, kladeného mu za vinu, dokonca možno konštatovať, že bol z takéhoto konania v určitej miere
podozrivý, a to vzhľadom na súhrn dôkazov vyznievajúcich v jeho neprospech, avšak v tomto smere

pretrvaliviacerénezanedbateľnépochybnosti,ktorébynemohlorozptýliťaniprípadnévykonanieďalších
dôkazov. Zároveň bolo potrebné vziať do úvahy aj súhrn dôkazov vyznievajúcich v jeho prospech, ktoré
mali neprehliadnuteľnú silu a hodnotu. Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu,
vychádzajúczozistenej austálenejdôkaznejsituácie,malodvolacísúdzato,žebolopotrebnéaplikovať
zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, a z tohto dôvodu okresný súd postupoval zákonne

a správne, keď ho v konečnom dôsledku podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodil. Nebolo
totiž jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané ani to, že sa vôbec stal skutok,
pre ktorý bol stíhaný, najmä pokiaľ ide o rozhodujúce skutočnosti a okolnosti, ktorými by boli naplnené
zákonné znaky uvedeného zločinu, a to bez ohľadu na jeho vývojové štádium.
Výrok, ktorým boli právni nástupcovia poškodeného E. A. podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázaní s nárokom
na náhradu škody na civilný proces, nenapadla odvolaním žiadna z procesných strán, naviac takýto

postup je pri oslobodení obžalovaného spod obžaloby obligatórny.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie okresného prokurátora v súlade s
citovaným ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol, a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.