Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 4, 2021

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 24Csp/180/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219206595
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2021:7219206595.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, o zaplatenie 4.069,99
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie 517,40 eur s 8 % úrokmi z omeškania od 21.6.2019 do zaplatenia zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.463,77 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 21.6.2019 do
zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO:
31 320 155) žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.7.2019 žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.069,99 eur s 8 % úrokmi z omeškania ročne od 21.6.2019 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 3.1.2013 Zmluvu
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej žalovanému viedol účet a
poskytol úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu
mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2.400,- eur a bol povinný platiť žalobcovi štandardnú
mesačnú splátku vo výške 80,- eur. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy ani
napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie,
žalobca vystavil k 8.6.2019 výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.5.2019 obsahujúci

súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím
na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 4.069,99 eur. Žalovaný si
nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy,
t.j. v lehote splatnosti do 20.6.2019. Preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania v zákonnej
výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.6.2019
do zaplatenia.

2. Súd uznesením č. 24Csp/180/2019 - 94 zo dňa 26.9.2019 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca
Všeobecná úverová banka, a.s. a na jeho miesto vstúpil ako žalobca Intrum Slovakia s.r.o.. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.1.2020.3. Na pojednávanie nariadené na 4.5.2021 boli riadne a včas predvolaní žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu aj žalovaný. Právny zástupca žalobcu svoju aj žalobcovu neprítomnosť na
pojednávaní písomne ospravedlnil a navrhol, aby súd pojednával a rozhodol bez účasti žalobcu a jeho

právneho zástupcu. Súd predvolanie doručoval žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu vedeného
v Registri obyvateľov v SR, žalovaný si zásielku v odbernej lehote neprevzal a súdu bola vrátená dňa
2.5.2021. Preto ju súd v zmysle ust. § 106 C.s.p. týmto dňom považoval za doručenú. Na základe
uvedeného podľa ust. § 180 C.s.p. súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca k 19.8.2019 postúpila svoju pohľadávku z predmetnej
zmluvy spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkovi (č.l. 61 - 63).
Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 3.1.2013 uzatvorili Zmluvu o vydaní
kreditnej platobnej karty - pôžičkovej karty Slovenská požičovňa, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 2.400,- eur pri štandardnej mesačnej splátke 80,-

eur a úrokovej sadzbe 22,80 % ročne (č.l. 9).
Podľa výpisu z pôžičkovej karty Slovenská požičovňa vyhotoveného právnym predchodcom žalobcu dňa
8.6.2019 za zúčtovacie obdobie od 15.1.2013 do 31.5.2019 bol žalovanému poskytnutý úverový rámec
vo výške 2.400,- eur pri štandardnej mesačnej splátke 80,- eur, štandardnej úrokovej sadzbe 22,80 %
ročne a sankčnej úrokovej sadzbe 5 % ročne. K 31.5.2019 bol vykázaný celkový nedoplatok vo výške

4.069,99 eur, do ktorého boli zahrnuté celková suma čerpaného úveru, štandardné úroky, sankčné úroky
a náklady na vymáhanie po zohľadnení platieb realizovaných žalovaným. Nedoplatok bol splatný dňa
20.6.2019 (č.l. 11).
Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 13.8.2016 oznámil žalovanému vyhlásenie okamžitej
splatnosti úveru a dlžnú čiastku úveru vyčíslil vo výške 2.403,94 eur (č.l. 123).

Žalobca vo svojom podaní zo dňa 12.2.2020 (č.l.115) uviedol, že žalovaná suma 4.069,99 eur pozostáva
z istiny vo výške 1.694,97 eur, poplatkov vo výške 141,52 eur, štandardného úroku vo výške 1.902,62
eur a sankčného úroku vo výške 375,88 eur. Zároveň oznámil, že žalobu v časti o zaplatenie 517,40
eur, ktorá suma pozostáva z poplatkov a sankčného úroku (141,52 + 375,88) s prislúchajúcimi úrokmi
z omeškania berie späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Navrhol, aby súd žalovanému

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.552,59 eur s 8 % úrokmi z omeškania ročne od 21.6.2019 do
zaplatenia.
Žalovaný na pojednávaní dňa 21.7.2020 uviedol, že z výpisu z pôžičkovej karty vyplýva, že celá pôžička
bola vyplatená prvýkrát dňa 19.8.2013, kedy bolo zaplatených 2.450,- eur. Následne bolo čerpané a
znova uhradená celá požičaná suma vo výške 2.440,- eur dňa 9.10.2014 a po ďalšom čerpaní bola

dňa 24.6.2015 zaplatená suma 2.300,- eur, dňa 4.8.2015 suma 38,58 eur a dňa 12.8.2015 zvyšných
11,- eur a vtedy bola predmetná karta zrušená, t.j. k 12.8.2015, vtedy žalovaný o zrušení karty dostal
písomné oznámenie zo strany právneho predchodcu žalobcu, ktoré ale súdu predložiť nevedel. Napriek
uvedenému z výpisu vyplýva, že dňa 23.9.2015 bolo z účtu čerpaných 2.200,- eur v Poprade. Žalovaný
tvrdil, že nikdy takúto sumu nevyberal, všetky sumy boli vyberané v Košiciach. Potom ako bola vyplatená

celá suma z úveru dňa 12.8.2015, kartu zničil. Bola mu poslaná ďalšia karta, avšak aj túto zničil a už
viac z tohto účtu nečerpal. Ďalej tvrdil, že z tohto účtu sa dalo denne vybrať max. 240,- eur a nebolo
možné čerpať naraz 2.200,- eur, tak ako je to uvedené vo výpise.
Žalobca k uvedenému vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úverový rámec vo
výške 2.400,- eur, takže mohol vybrať sumu vo výške 2.200,- eur, pričom k výberu bolo nepochybne

potrebné zadanie PINkódu (č.l. 189).
Žalovaný na pojednávaní dňa 8.9.2020 zotrval na svojom stanovisku, že ani on, ani nikto z jeho rodiny
sumu2.200,-eurnečerpalzospornéhoúčtu.Navýzvusúdu,abyuviedol,žepokiaľnečerpalon,aninikto
zjehorodinysumu2.200,-eur,prečobolináslednepoukazovanéplatbyazakéhoúčtubolipoukazované
platby, žalovaný uviedol, že k dôvodu splácania pôžičky sa vyjadriť nevie. Účet z ktorého sa vykonávali

platby v prospech veriteľa, je účet jeho otca, ktorý v roku 2016 zomrel a po jeho smrti týmto účtom
disponovala jeho mama.

5. Žalovaný súdu predložil cenník VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spol. Consumer
Finance Holding, a.s. platný od 15.1.2013. Z článku 15 ods. 15.1 vyplýva, že výška max. denného

limitu pre výber hotovosti z bankomatu pre (okrem iných ) pôžičkové karty Slovenská požičovňa je 1/10
úverového rámca (č.l. 221).

6. Podľa ust. § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.7. Podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti o zaplatenie 517,40 eur s 8 % úrokmi
z omeškania od 21.6.2019 súd konanie zastavil.

9. Podľa ust. § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

o vydaní a používaní kreditnej karty, t.j. k 3.1.2013), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

12. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka(vzneníúčinnomod1.2.2013),výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

13. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že medzi právnym
predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 3.1.2013 uzatvorená Zmluva

o vydaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
úverový rámec vo výške 2.400,- eur pri dohodnutých úrokoch vo výške 22,80 % ročne a štandardnej
mesačnej splátke 80,- eur.
Žalobca touto žalobou žiadal o zaplatenie 4.069,99 eur, ktorá suma pozostáva z istiny vo výške 1.694,97
eur, z poplatkov vo výške 141,52 eur, úrokov vo výške 1.902,62 eur a sankčných úrokov vo výške 375,88

eur. Žalobca žalobu v časti o zaplatenie 517,40 eur - poplatky 141,52 eur a sankčný úrok 375,88 eur
zobral späť a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok vo výške 3.156,43
eur, t.j. istinu vo výške 1.694,97 eur a úroky vo výške 1.902,62 eur.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil, tvrdil, že dňa 12.8.2015 bol zaplatený celý dlh a bola zrušená karta.
Kartu mal zrušiť právny predchodca žalobcu, ktorý mu mal o tom doručiť písomné oznámenie, avšak

toto písomné oznámenie žalovaný súdu predložiť nevedel. Žalovaný tvrdil, že z dôvodu, že k 12.8.2015
bola karta zrušená a celý dlh uhradený, nemohlo dôjsť k výberu, podľa výpisu z účtu, dňa 23.9.2015
vo výške 2.200,- eur v Poprade. Navyše tvrdil, že denný limit výberov bol obmedzený sumou 240,- eur,
čiže žalovaný sumu 2.200,- eur by ani nemohol čerpať. Tvrdil, že túto sumu nečerpal z tohto účtu ani on,
ani nikto iný z jeho rodiny. Napriek uvedenému ale úver aj po tomto čerpaní (hoci mal byť celý splatený

dňa 12.8.2015) bol naďalej splácaný, celkovo sa zaplatilo na tento úver ďalších 880,- eur, ktoré splátky
boli zaplatené z účtu otca žalovaného (ako to potvrdil žalovaný). Žalovaný tvrdil, že tento úver celý čas
splácali jeho rodičia a bol splácaný z účtu jeho otca, ktorý v roku 2016 zomrel a následne s týmto účtom
disponovala jeho matka. Podľa žalovaného aj jeho matka tvrdila, že tieto finančné prostriedky vo výške
2.200,- eur nečerpala, ale nevedela mu vysvetliť, resp. tvrdila, že si nepamätala, prečo, pokiaľ nečerpala,

naďalej splácala tento úver.
Zlistinnýchdôkazovvyplýva,žedennýlimitnačerpanieztohtoúčtupodľacenníkaprávnehopredchodcu
žalobcu bol stanovený do výšky 1/10 úverového rámca, čo v danom prípade je 240,- eur. Tiež zoznámenia právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že tento úver zosplatnil k 13.8.2016, kedy vykázal
dlh v celkovej výške 2.403,94 eur.
Súd žalobu považoval za dôvodnú čiastočne, a to vo výške 1.463,77 eur. Žalobca si po čiastočnom

späťvzatí uplatnil nárok na zaplatenie 3.552,59 eur, ktorá suma pozostáva z istiny 1.694,97 eur a z
vyčíslených zmluvných úrokov 1.902,62 eur. Žalobca predložil dôkaz o tom, že úver bol zosplatnený k
13.8.2016. Podľa judikatúry súdov aj Ústavného súdu SR (súd osobitne poukazuje na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012), úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu a
následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania. Pokiaľ veriteľ pristúpi

k zosplatneniu úveru, potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru.
Z výpisu z účtu súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvné úroky po
zosplatnení, teda po 13.8.2016 v celkovej výške 1.692,66 eur, preto v tejto časti súd žalobu považoval
za nedôvodnú.
Z výpisu z účtu súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému náklady na vymáhanie
v celkovej výške 537,68 eur, Žalobca nepreukázal z čoho konkrétne pozostávajú náklady na vymáhanie

pohľadávky, preto súd v tejto časti žalobu považoval za nedôvodnú a nárok žalobcu za nepreukázaný.
Zo sumy nákladov na vymáhanie vo výške 537,68 eur súd odpočítal 141,52 eur, pretože v tejto časti
(poplatky) žalobca zobral žalobu späť.
Na základe uvedeného zo žalobcom uplatnenej sumy vo výške 3.552,59 eur súd žalobu zamietol v
časti 396,16 eur titulom nákladov na vymáhanie a v časti 1.692,66 eur titulom zmluvných úrokov po

zosplatnení a žalobu považoval za dôvodnú vo výške 1.463,77 eur, na zaplatenie ktorej sumy zaviazal
žalovaného.

14. Žalobca si uplatnil nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 8 % ročne od 21.6.2019 (odo
dňa nasledujúceho po lehote splatnosti určenej právnym predchodcom žalobcu vo výpise z pôžičkovej

karty) do zaplatenia. Vzhľadom na to, že v čase, kedy sa žalovaný dostal do omeškania t.j. 21.6.2019
boli zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť zákonné
úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.6.2019 do zaplatenia z priznanej istiny 1.463,77 eur a v
prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade žalobca pôvodne žiadal o zaplatenie
4.069,99 eur, pričom bol úspešný v časti istiny 1.463,77 eur, teda v 36 % a žalovaný bol úspešný v 64
%. Preto súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28 % (64-36).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.