Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. jún 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/132/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320204839
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:4320204839.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou v právnej veci manželov: manžela

- Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., Ľ. X, toho času bytom N., X. XXXX/XX a manželky - H.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., S..V.. Š. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom H. na čas po rozvode manželstva: I., nar. XX.XX.XXXX a N., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní obe maloleté deti zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX a H. H., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X., vo zväzku XX, ročník XXXX, na

strane XXX, por. č. XX r o z v á d z a .

II. Mal. I., nar. XX.XX.XXXX a mal. N., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej
starostlivosti matke.

III. Obidvaja rodičia sú o p r á v n e n í na čas po rozvode mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. I. sumou 80,- eur mesačne a na mal. N. sumou 40,- eur
mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám
matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manžel sa návrhom podaným dňa 29.09.2020 domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej dcére I., ktorú na čas po rozvode navrhol zveriť do osobnej
starostlivosti matky, otcovi určiť výživné v sume 70 € do 20-teho dňa, v tom ktorom mesiaci k rukám

manželky. Ako uviedol, dňa XX.XX.XXXX uzavrel manželstvo s manželkou pred Obvodným úradom v
X., u oboch išlo o manželstvo druhé, z ich vzťahu sa ešte pred uzavretím manželstva narodila dcéra I.. V
roku 2012 si manželia prestali úplne rozumieť a po vzájomnej dohode sa v roku 2013 rozhodli rozísť. V
roku 2014 spoznal manžel svoju terajšiu partnerku a od roku 2015 s ňou žije v spoločnej domácnosti, z
ich mimomanželského vzťahu sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn S. H.. Manžel ďalej uviedol, že manželka
mala priateľa, s ktorým má maloletého syna N., a teraz s ďalším priateľom čaká dieťa. Manžel si dcéru
I. bráva do svojej domácnosti, a pravidelne prispieva na jej výživu v sume 70 eur mesačne a zároveň

jej kupuje potrebné oblečenie a veci do školy.

2. Manželka s rozvodom manželstva súhlasila. Na pojednávaní vypovedala, že s manželom udržiavali
predmanželskú známosť približne 6 rokov, pričom už v tom čase sa im narodila spoločná dcéra I.,následne uzatvorili manželstvo. Bývali v spoločnej domácnosti s otcom manžela, ale tento po pár
mesiacoch zomrel, čiže bývali samostatne. Myslí si, že k narušeniu vzťahov došlo v roku 2012, kedy
manžel prestal pracovať. Vznikali medzi nimi hádky z dôvodu nedostatku financií. Spolužitie prerušili v

roku2013.Manželkanadviazalaznámosťsinýmmužomaztohtovzťahusavroku2015narodilmaloletý
N., ohľadne ktorého prebiehalo zapretie otcovstva. S jeho otcom sa následne rozšila a asi dva roky má
známosť s terajším partnerom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti v jeho rodinnom dome. Manželka
je zamestnaná a aj jej priateľ. Obaja majú príjem okolo 2 000 eur a manželka poberá rodinné prídavky
na obe deti, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Maloletá I. má s manželom dobrý vzťah. Pokiaľ si ju

zvykne zobrať na prázdniny, tak jej aj niečo nakúpi, inak posiela 70 eur mesačne. K manželovi nemá
žiaden citový vzťah. Dcéra navštevuje 7. ročník ZŠ, je zdravá, mimoškolské záujmy nemá. Podľa toho,
čo jej manžel uviedol, on by nemal problém, ani keby sa rozhodlo o rozvode s tým, že N. bude zverený
jej, z manželovej strany bude určené minimálne výživné, keďže pochopila, že ony plánujú svadbu.

3. Manžel na pojednávaní uviedol, že s manželkou udržiavali známosť od r. 2003, pričom v r. 2009

uzavreli manželstvo, ešte pred tým sa im narodila spoločná dcéra. Myslí, že manželstvo bolo spočiatku
usporiadané, ale začalo dochádzať medzi nimi k hádkam z dôvodu, že si vzali viac pôžičiek, možno
niektoré aj zbytočné, následkom toho, že museli vrátiť sumu z úveru v SLSP boli nútení predať rodinný
dom, teda prišli aj o bývanie. Následne bývali v podnájme (asi tri roky), ale medzi nimi dochádzalo k
neustálym hádkam pod vplyvom toho, že si nerozumeli, respektíve sa odcudzili, manžel odišiel najskôr k

rodičom a to v r. 2014, a v r. 2015 s sa presťahoval do Skalice, nadviazal známosť s terajšou priateľkou,
s ktorou sa mu XX.XX.XXXX narodil syn S.. Jedná sa o vážnu známosť a plánuje uzavrieť manželstvo.
Pokiaľ s manželkou spolu žili, manžel

pomáhal v starostlivosti o mal. I., podľa toho, čo si pamätá, intímne s manželkou žili asi do r. 2012. Mal. N.
nie je jeho biologické dieťa, avšak nestihol v lehote podať návrh na zapretie otcovstva, k tomuto dieťaťu
nemá žiaden vzťah, ale vie, že navštevuje MŠ. Od prerušenia spolužitia s manželkou si dcéru I. bráva k
sebe do domácnosti, prispieva na jej výživu a dohodli sa s manželkou, že jej bude platiť mesačne 80 eur.
Manžel ešte spláca dlžné výživné svojej dospelej dcéra po 30 eur mesačne. S priateľkou žije v mestskom

nájomnom byte, platia preddavky spojené s užívaním bytu v sume 220 eur, energie, internet celkovo
je to okolo 400 eur aj s poplatkami za škôlku pre syna. Neplatí žiadne pôžičky a úvery. K manželke
nemá žiaden citový vzťah, ale môže povedať, že čo sa týka stretávania sa s ich dcérou, je ústretová.
V súčasnosti je manžel nezamestnaný, od 01.04. 2021 je evidovaný na úrade práce, predtým pracoval
v ČR, kde mal príjem okolo 1 000 eur, teraz dostáva podporu v nezamestnanosti do 500 eur, ale chce

si nájsť zamestnanie.

4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Levice 17Pc/5/2020 vyplýva, že manžel podal návrh na
zapretie otcovstva k maloletému N., nakoľko nie je jeho biologickým otcom. Návrh na zapretie otcovstva
však nestihol podať v zákonnej lehote v zmysle ustanovenia § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o

rodine (návrh na zapretie otcovstva môže manžel podať do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel
o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke).
Konanie bolo uznesením Okresného súdu Levice č.k. 17Pc/5/2020 - 38 zo dňa 19.05.2021 zastavené.

5. Podľa § 18 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), manželia sú si v manželstve rovní v právach a v

povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

6. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

7. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

8. V konaní nepochybne vyplynulo, že manželstvo účastníkov si neplní svoj účel, ktorý spočíva vo
vytváranízdravéhorodinnéhoprostredia,vktorommanželiažijúspoluvovzájomnejzhode,poskytujúcsi
navzájom podporu a pomoc, rešpektujúc dôstojnosť toho druhého. Manželia spolu nežijú od roku 2013,každý z nich žije v spoločnej domácnosti s iným partnerom, manžel svoju terajšiu partnerku považuje za
vážnu známosť a chce s ňou uzatvoriť nové manželstvo. Manželia sa spolu intímne stýkali asi do roku
2012. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že manželstvo účastníkov je trvalo a vážne rozvrátené a

ďalej si neplní žiadnu zo svojich funkcií. Preto súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

9. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po

rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

10. Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú

o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

11. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

12. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati domáhať na súde.

14. Manžel v prípade rozvodu trval na zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky.

15. Kolízna opatrovníčka uviedla, že pre prípad rozvodu manželstva navrhuje, aby boli maloleté deti

zverené do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určené výživné na maloletú I. v sume 80 eur
a na maloletého N. v sume 40 eur.

16. Vzhľadom na uvedené súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, ktorá má vytvorené
a zabezpečené podmienky na výkon starostlivosti o maloleté deti, ktorú aj riadne zabezpečuje po

všetkých stránkach. Rozhodnutím o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z
rodičov sa nezasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v
nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na
výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Úlohou druhého rodiča, ktorému
je maloleté dieťa zverené do starostlivosti, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral

priaznivé podmienky pre styk druhého rodiča s dieťaťom. Pri úprave styku rodiča s dieťaťom musí súd
taktiež prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, pričom je súd povinný prihliadať na vek,
zdravotný stav dieťaťa, jeho školské i mimoškolské aktivity, ako i prípadnú vzdialenosť bydlísk rodičov
dieťaťa.

17. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.18. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

20. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Matka žije spolu s maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jej terajší partner, je
zamestnaná. V čase od januára do júla roka 2020 činil jej priemerný mesačný príjem sume 869,11 eura.

Poberá prídavky na dve maloleté deti.

24. Manžel je 01.04.2021 nezamestnaný a je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako
uchádzač o zamestnanie. Predtým pracoval v Českej republike, kde mal priemerný mesačný príjem v
sume 1.000 eur, teraz je poberateľom podpory v nezamestnanosti v sume 500 eur. Manžel nespláca

žiadne pôžičky, ani úvery. Maloletej dcére I. prispieva na výživu v sume 70 eur mesačne, spláca dlžné
výživné dospelej dcére v sume 30 eur mesačne. S terajšou partnerkou žije v mestskom nájomnom byte,
platí preddavky spojené s užívaním bytu v sume 220 eur, energie, internet, celkovo v sume 400 eur.

25. Maloleté deti bol v čase začatia konania v celodennej starostlivosti matky. Obe maloleté deti sú

zdravé.

26. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorú sú povinní plniť podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov a ktorej rozsah závisí aj od odôvodnených potrieb
mal. dieťaťa.

27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletých detí
a zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov, súd určil výživné zo strany otca na mal. I. v
sume 80 € a na mal. N. v sume 40 € mesačne, ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy k

15. dňu v mesiaci vopred. Takto určené výživné spolu s primeraným výživným zo strany matky, ktorá
svoju vyživovaciu povinnosť plní aj svojou osobnou starostlivosťou o maloleté deti, zabezpečovaním ich
bytových potrieb a prídavkami na maloleté deti sú spôsobilé pokryť odôvodnené potreby maloletých detí,
pričom je tiež primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov.

28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre, v štyroch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie

súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Proti predmetnému rozsudku nemajú právo podať odvolanie tí účastníci konania, ktorí sa svojho
procesného práva výslovne vzdali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť
príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma
svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na začatie
exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.