Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 17, 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219202438
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4219202438.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobkyne: M. V. A., nar.

XX.X.XXXX, bytom H., H. XXXX, v konaní zast.: JUDr. Claude Trelaj, advokát so sídlom Nové Zámky, M.
R. Štefánika 30, proti žalovanému: JUDr. Ivan Pádej, správca konkurznej podstaty Jednota spotrebné
družstvo, so sídlom Komárno, Petőfiho 7, v konaní zast.: JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so sídlom
Považská Bystrica, Centrum 18/23, IČO: 46 528 644, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 4.7.2019 sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva a to vydržaním k

nehnuteľnosti - nadstavby reštaurácie na parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX a parc.č.XXXX/XXX- so súp. č.
XXX (teraz XXX) vedená v k.ú. K. na LV č. XXX. Žalovaná žalobu odôvodnila tým, že bola platne
uzavretá kúpna zmluva dňa 9.12.2003 medzi ňou ako maloletou, zastúpenou matkou a vtedajšou
správkyňou konkurznej podstaty úpadcu Jednota spotrebné družstvo Komárno a teda došlo k prevodu
nehnuteľnosti. Táto zmluva bola schválená rozhodnutím Okresného súdu Komárno sp. zn. Nc 1199/03
a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.5.2004. Reštauráciu so súp.č.XXX v K. na základe
nájomnej zmluvy z roku 1993 s Jednotou v celosti užíval Y. H.. Nakoľko celú nehnuteľnosť ku

svojmu podnikaniu nepotreboval, po dohode s otcom a matkou v tom čase maloletej žalobkyne začali
nehnuteľnosť užívať spoločne tak, že časť Y. H. ako reštauráciu a časť jej rodičia na predaj zmrzliny a
iné reštauračné služby. Túto okolnosť dosvedčujú aj Zmluva v zmysle § 50a)OZ a kúpna zmluva s Y. H.
zo dňa 21.11.2003. Y. H. dal vypracovať geometrický plán po dohode s rodičmi žalobkyne na rozdelenie
nehnuteľnosti- reštaurácie a to podľa skutočného užívania nehnuteľnosti tak, že Y. H. užíval časť
postavenú na parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX a časť reštaurácie na parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX
bola užívaná rodičmi žalobkyne. Žalobkyňa vtedy zastúpená matkou podala návrh na vklad vlastníckeho

práva do katastra a toto konanie bolo vedené pod č. V-XXX/XX zo dňa 20.1.2005. Po zásahu nového
správcu konkurznej podstaty žalovaného do dňa podania žaloby vklad vlastníckeho práva vykonaný
nebol. Ona od roku 2003 nebola nikým rušená ani v držbe ani v užívaní predmetných nehnuteľností. Po
prvýkrát bola vyzvaná na vypratanie nehnuteľnosti listom zo dňa 1.4.2019, takmer po 16-tich rokoch.
Túto nehnuteľnosť od roku 2003 užívala ako vlastnú, investovala do nej, bola dobromyseľná v nej a mala
riadne uzavretú kúpnu zmluvu. Uviedla, že predmetná stavba je na pozemku matky žalobkyne a teda
sa jedná o stavbu na cudzom pozemku a žalovaný nehnuteľnosť užíva v rozpore s dobrými mravmi.

2. Žalovaný uviedol, že žalobu žiada zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaný je vedený na LV č.
XXX pre k.ú. K. ako vlastník popísanej nehnuteľnosti, preto v žiadnom prípade žalobkyňa nemohla byť
dobromyseľná v tom, že jej vlastníctvo k nehnuteľnosti patrí. Poprel skutočnosť, že na základe kúpnejzmluvy zo dňa 9.12.2003 došlo k prevodu reštaurácie so súp. č. XXX (teraz č. XXX), nakoľko táto zmluva
nebola zavkladovaná príslušným katastrom nehnuteľností a teda táto zmluva sa nestala nikdy účinnou,
pretože neobsahovala všetky podstatné náležitosti. Čo sa týka rozdelenia pozemkov nachádzajúcich sa

pod reštauráciou sa nevedel vyjadriť a dôkazné bremeno má žalobkyňa. Poprel aj tú skutočnosť, že mala
byťuhradenákúpnacenavovýške181739,60,-Skpredpodpisomzmluvyasamotnážalobkyňaktomuto
neprodukovala žiaden dôkaz. Poprel, že by žalobkyňa nerušene užívala popísané nehnuteľnosti ako
vlastnú, pretože kúpna zmluva zo dňa 9.12.2003 nebola nikdy zavkladovaná. To, že ju žalovaný vyzval
k vyprataniu nehnuteľnosti to bolo z dôvodu, že viedol ako žalobca spor s otcom žalobkyne o vypratanie

nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia (Okresný súd Komárno, sp. zn. 5Cb/447/2015).
Nemohla užívať nehnuteľnosť ako vlastnú, pretože ku dňu 1.1.2015 bola podpísaná nájomná zmluva
medzi otcom žalobkyne S. A. ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom. Nielen žalobkyňa ale aj
jej rodičia si museli byť vedomí a aj v súčasnosti sú, že jediným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti
je práve žalovaný.

3. Zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosť kúpili pre ich maloletú dcéru, on
predložil listiny, na základe ktorých má za to, že žalobkyňa je právoplatnou vlastníčkou nehnuteľností
a z listín vyplýva, že všetko zaplatili. Dodal, že uzavrel nájomnú zmluvu so žalovaným a 8 mesiacov
platil nájomné a potom odišiel do dôchodku. Avšak žalovaný ho oklamal ako aj jeho právnu zástupkyňu
X. H., pretože tvrdil, že postupne bude znižovať cenu a odpredá mu to za 1000 Eur. Dodal, že nevie

prečo nebol povolený vklad kúpnej zmluvy, zastavil to žalovaný. Podľa neho mu kúpna zmluva zo dňa
9.12.2003 zabezpečuje vlastnícke právo a za úpadcu ho podpísala G. Y..

4. Žalovaný uviedol, že konkurz na Jednotu bol vyhlásený niekedy v roku 2000, kde ako správkyňa bola
určená G. Y., táto fungovala nejaké 3 roky, potom ju veritelia odvolali z funkcie, do októbra 2001 tam

bola nejaká pani zo Šale, ktorá sa k dokladom od Y. nevedela dostať a následne bol ustanovený on. Ani
on sa nevedel dostať ku dokladom a až niekedy po pol roku jeho ustanovenia, bolo zistené finančnou
kontrolou bolo zistené, že je tam schodok okolo 1200000,-Sk. On potom začal zisťovať okolnosti a zistil,
že Jednota má časť budovy, ktorá je zapísaná na LV a tak musel niečo robiť, mal vedomosť, že túto
časť užíva pán A., oslovil ho, že je ochotný to dať do prenájmu, cena bola nízka a povedal mu, že keď

bude mať záujem môže prísť k predaju, znalcom určená cena bola 6000 Eur, avšak o to nemal záujem.
Zmluva, ktorá je predmetom tohto konania bola podpísaná správkyňou, ktorá už mesiac ňou nebola.
Žiadal žalobu celú ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý je

založený na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok
konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok je postavený na princípe skutkových
tvrdeníapopretiaskutkovýchtvrdení,keďvýslovnenepopretéskutkovétvrdeniastránsporusapovažujú
za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je
podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov sa

vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov
upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.
Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci

vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.
Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa
čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,

na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové

tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedievlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2
CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na
zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods.

1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Podľa § 470 ods. 1, 2 druhá veta CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predodňomnadobudnutiajehoúčinnosti.Nemožnouplatňovaťustanoveniatohtozákonaopredbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s kúpnou zmluvou zo dňa
21.11.2003, kde kupujúcim bol Y. H., kúpnou zmluvou zo dňa 9.12.2003, rozsudkom tunajšieho súdu
sp. zn. Nc 1199/03 zo dňa 11.5.2004, výpisom z obchodného registra, listom vlastníctva pre k.ú. K. č.
XXX, XXX, výzvou na vypratanie nehnuteľností zo dňa 1.4.2019, príjmovými pokladničnými dokladmi

znejúcimi na meno Y. H., prípadne bez mena, výdavkové pokladničné doklady na meno Y. H., zápisnicou
zo dňa 3.10.2017 v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 5Cb/477/2015, nájomnou zmluvou č. 1/2015 medzi
žalovaným a S. A.-S., overenou fotokópiou spisu Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor V-XXX/
XXXX, pripojeným spisom tunajšieho súdu 5Cb/477/2015 a ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v
spise a takto ustálil nasledovný skutkový stav veci:

7. Žalovaný je zapísaný ako vlastník nehnuteľností vedených na LV č. XXX pre k.ú. K. a to reštaurácie
so súp. číslom XXX na parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, kde právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba
XXX je evidovaný na LV č. XXX. Zo spisového materiálu Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor
pod č. I. vyplýva, že dňa 20.1.2005 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva a to nehnuteľností pod

parc. č. XXXX/XXX - obchodno-reštauračné zariadenie so s.č.XXX a parc. č. XXXX/XXX- obchodno-
reštauračné zariadenie so s.č.XXX, predmetom je výlučne nadstavba. Bola pripojená kúpna zmluva zo
dňa 9.12.2003 medzi žalovaným a vtedy maloletou žalobkyňou. Z obchodného registra na žalovaného
vyplýva, že Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6K 417/99-264 zo dňa 9.12.2003 zanikla funkcia
správcu Z.. G. Y.. Súd poznamenáva, že z Osvedčenia pravosti podpisov pred notárom S. J., podpis

za žalovaného v tom čase predávajúceho Z.. G. Y. bol overený až dňa 10.5.2004. Taktiež súd zistil, že
súd v konaní Nc 1199/03 schválil právny úkon kúpnu zmluvu zo dňa 9.12.2003 až rozsudkom zo dňa
11.5.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.5.2004.

Rozhodnutím Správy katastra Komárno zo dňa 11.2.2005 a následne dňa 22.3.2005 bolo vkladové

konanie prerušené, pretože malo nedostatky: 1.kúpna zmluva neobsahovala rodné priezvisko a dátum
narodenia kupujúcej , označenie predávajúceho nebolo v súlade s výpisom z obchodného registra, 2.
Predložiťprávoplatnérozhodnutieourčenísúpisnéhočísla,dodaťuzneseniesúdu,ktorýmbolschválený
predaj predmetných nehnuteľností mimo dražby. Rozhodnutím Správy katastra Komárno sp. zn. V-XXX/
XXXX-XX zo dňa 20.5.2005 bolo konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva, kúpnej zmluvy zo dňa

9.12.2003 zastavené, právoplatne dňom 9.6.2005. Správca konkurznej podstaty žalovaného bol dňa
25.10.2004 ustanovený JUDr. F. K..

8. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Podľa § 130 Občianskeho zákonníka
(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo
na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po
dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé
náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

Podľa § 134 Občianskeho zákonníka
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.

(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

9. Vydržanie patrí k originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva dlhodobou držbou
oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patria:

a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom po celú vydržaciu dobu
b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach 10 rokov.
Prekážkou nepretržiteľnosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby
môže započítať i dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Po uplynutí vydržacej
doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok c)

spôsobilosť predmetu vydržania .

Vydržať vlastnícke právo môže podľa § 129 ods.1 Občianskeho zákonníka len oprávnený držiteľ, t.j. ten,
kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný.
Podmienky oprávnenej držby vyplývajú z ustanovenia § 130 Občianskeho zákonníka. Oprávnenou

držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci, alebo vykonávanie práva, čiže skutočnú držbu, vôľu
nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, teda správanie sa k veci ako ku svojej vlastnej a
nemôže pritom chýbať dobrá vôľa, že vec alebo vykonávanie práva patria držiteľovi. Táto požiadavka
dobromyseľnosti musí byť poznateľná objektívne, nielen zo subjektívneho hľadiska. Dôležité je, či
držiteľ mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fyzicky ovláda, patrí. Musia byť

preukázanéokolnostinasvedčujúcepoctivostiprávnehodôvodunadobudnutiaveci.Významoprávnenej
držby okrem toho, že poskytuje ochranu tzv. nedoloženým právnym vzťahom spočíva aj v zákonnej
možnosti jej premeny na vlastnícke právo. Táto premena sa uskutočňuje zo zákona prostredníctvom
vydržania, ktorého podmienky sú upravené v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka. Zo znenia tohto
zákonného ustanovenia vyplýva, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite

v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosti.
Do tejto držby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. pri
pochybnostiach sa podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka predpokladá, že držba je oprávnená.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu

ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa nepreukázala, že by spĺňala predpoklady na určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti vydržaním. Jej tvrdenie, že si po dovŕšení plnoletosti nepreverovala právny stav
nehnuteľnosti je len zavádzajúce a nedôveryhodné. V žiadnom prípade nemohla byť dobromyseľná v
tom, že jej nehnuteľnosť patrí. Aj keď v čase 20.1.2005 (podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva)
bola žalobkyňa maloletá (17 rokov), najneskôr dňa 25.5.2005 sa jej matka zastúpená JUDr. X. H.

dozvedela, že konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva bolo zastavené. Preto ani žalobkyňa
nikdy nemohla a ani neužívala nehnuteľnosti ako svoje, vedela, že jej nepatria ( nie je pravdou ani
tá skutočnosť, že nebola nikým rušená). Aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5Cb/477/2015
vyplýva, že dňa 12.1.2015 žalovaný ako prenajímateľ uzavrel s otcom žalobkyne nájomnú zmluvu
č. 1/2015, predmetom ktorej bol nájom stavby- reštaurácie súp.č. XXX, parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX

a parc.č.XXXX/XXX. Výpoveď z tejto nájomnej zmluvy podal otec žalobkyne dňa 22.7.2015, ku dňu
31.8.2015. Z výpovede Otca žalobkyne na pojednávaní dňa 25.5.2017 v konaní 5Cb/477/2015 vyplýva,
žebudovachátralaodr.1989apravdepodobneY.H.muodovzdalkľúčenazákladejehosúhlasubudovu
začal užívať, nakoľko on (Y. H.) uzatvoril kúpnu zmluvu na celok. Po ňom potom priestor začala užívať
jeho dcéra - žalobkyňa, ktorá nemala uzavretú ani nájomnú zmluvu, ona podľa S. A. mala byť vyzvaná

na vypratanie a preto sa necítil vo veci pasívne legitimovaným..

11. Súd ďalšie dokazovanie vo veci navrhnuté žalobkyňou a to výsluchom Y. H., F. A. a G. H. nevykonal,
pretože ho považoval za nadbytočné. Súd poznamenáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky,
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne

objasňujú skutkový a právny základ.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, čo predstavuje jeho čistý úspech vo veci.13. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením
v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Komárno.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.