Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120304211
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120304211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v právnej
veci žalobcu: F. F.M. R.., C.: XX XXX XXX, so sídlom P. XX, XXX XX F., zastúpený L.. Z. K., R. so sídlom
M. X, XXX XX U., proti žalovanému: M. P. R.. X. C. T., C.: XX XXX XXX, so sídlom X. X, XXX XX V.,
zastúpený L.. I. O., R. so sídlom R. Y. O. X/A, XXX XX V., o zaplatenie 193,02 Eur, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 13C/40/2020-65 zo dňa 26.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania od žalovaného, ktoré mu je žalovaný
p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
13C/40/2020-65 zo dňa 26.11.2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“)
zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 193,02 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia(prvávýrokováveta).Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodoltak,žežalovanýjepovinný
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd
rozhodne o ich výške (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 193,02 Eur z titulu poistného plnenia; na tom skutkovom základe, že pri škodovej
udalosti došlo ku škode na vozidle poškodenej C. B. P. (ďalej aj „poškodená“), škodová udalosť
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného. Poškodená bola z uvedeného
dôvodu nútená užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to tak, že vozidlo si
zapožičala u žalobcu. Na základe ukončenia nájmu, ktorým bolo zapožičané motorové vozidlo, vystavil

žalobca faktúru, ktorou si svoj nárok uplatnil u žalovaného. Žalovaný výšku uplatnenej pohľadávky
neuznal v plnom rozsahu. Následne poškodená uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok,
ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti z titulu náhrady účelne
vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla. Žalovaný v spore uplatnený nárok neuznal,
žalobu žiadal zamietnuť s tvrdením, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Tvrdil, že poškodená
mala voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre č. XXXXXX zo dňa 04.12.2019;
poškodená predstavovala subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Podľa faktúry subjektom zaviazaným na

plnenie bola práve poškodená; k úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu
realizovaného žalobcom zmluvou o postúpení pohľadávok, prejav vôle najskôr smeroval k cedovaniu
pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodenej a žalobcu. Ak
poškodená nebola majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohla túto riadnepostúpiť na žalobcu a žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenej na zaplatenie odplaty
za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie.

1.2 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods.1, § 11
ods.7, § 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č.381/2001 Z.z.“); vykonal dokazovanie oznámením o vzniku škodovej udalosti, uplatnením nároku na
náhradu škody, faktúrou č. XXXXXXX vystavenej dňa 02.12.2019, oznámením o poistnom plnení zo dňa

04.12.2019, zmluvou o prenájme vozidla č. XXX/XXX zo dňa 25.11.2019, faktúrou č. XXXXXX, listom
žalovaného zo dňa 13.12.2019, zmluvou o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodenou C. B.
P.. Takisto vykonal dokazovanie oznámením o postúpení pohľadávok, oboznámil sa s obsahom žaloby
a písomnými vyjadreniami.

1.3 Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 07.11.2019

došlo v Banskej Bystrici ku škodovej udalosti na motorovom vozidle O. A., W.: V ku škode poškodenej C.
B. P.; škoda bola spôsobená prevádzkou iného motorového vozidla, poisteného u žalovaného; poistnú
udalosťžalovanýevidovalpodč.XXXXXXXXXX.Vdôsledkupoškodeniavozidlabolapoškodenánútená
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si iného náhradného vozidla
u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa 25.11.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil

poškodenej faktúru č. XXXXXX zo dňa 04.12.2019, s dátumom splatnosti 18.12.2019 na sumu 696,-Eur.
Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti, čo oznámil listom zo dňa 11.12.2019; neuznal výšku škody,
priznal len náklady vo výške 502,98 Eur. Táto suma mala tvoriť náhradu za zapožičanie motorového
vozidla do ukončenia opravy poškodeného vozidla dňa 02.12.2019, teda za 8 dní. K uvedenému okresný
súd zdôraznil, že dátum 02.12.2019 je dátumom vystavenia faktúry, zo žiadneho dokladu nevyplýva,

že by v tento deň malo byť aj motorové vozidlo odovzdané poškodenej. O opaku svedčí zmluva o
nájme motorového vozidla, z ktorej je zrejmé, že poškodená opravené motorové vozidlo prevzala dňa
04.12.2019. Dôkaz opaku, a teda, že by motorové vozidlo poškodenej bolo vydané v iný deň, predložený
nebol.

1.4 Okresný súd mal rovnako za preukázané, že poškodená postúpila svoju pohľadávku žalobcovi;
predmetom zmluvy o postúpení nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči
poškodenej ako dlžníkovi a poškodená v rámci tejto zmluvy o postúpení pohľadávky uhradila faktúru
za nájom. Týmto došlo k vzniku škody a súčasne postúpila žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu
škodyvočižalovanému,čímdošlokúbytkunastranežalobcuvjehomajetkovejsfére.Súdprvejinštancie

tak konštatoval, že žalobca mal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby a poukázal pritom na
závery uvedené v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 14Co/17/2020. Na základe
uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal skutkový stav,
z uvedeného dôvodu žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

1.5 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie §
255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); žalobcovi v plnom rozsahu
úspešnému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému, ktorý v konaní
úspešný nebol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach tvrdil, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, nezákonný a arbitrárny;
je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí aj nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie
síce vyslovil právne závery, nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné
na právne posúdenie veci, rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú nedostatočne

odôvodnil. Poukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a tvrdil,
žeodôvodnenierozhodnutiajepredpokladomtoho,abystranymohliúčinneuplatňovaťprávonaopravné
prostriedky; znamená to, že súdy sú povinné odôvodniť svoje rozhodnutia, hoci túto povinnosť nemožno
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument bola daná potrebná odpoveď. Ak však ide o argument,ktorý je pre vec rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. V súvislosti s
uvedenou argumentáciou poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a rovnako aj nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 119/03-30.

2.2 Odvolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie sa dostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s
namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v spore. Nenamietal skutkové zistenia súdu prvej
inštancie, avšak tvrdil, že poškodená mala voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre;
poškodená predstavovala subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Tento záver preukazuje faktúra, v zmysle

ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bola práve poškodená, a nie žalobca. S prihliadnutím na
ustanovenie§524Občianskehozákonníkažalovanýtvrdil,ženakoľkopoškodenápredstavovaladlžníka
žalobcu, nemohla so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky; uzatvorením zmluvy
o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodenej na žalobcu, ale došlo
k postúpeniu záväzku poškodenej, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku
žalobcu. Postúpením došlo medzi poškodenou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k

postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka. V
uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť k úhrade faktúry ani na základe vzájomného zápočtu
realizovaného v zmluve o postúpení. Prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu
pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodenej a žalobcu. Ak
poškodená nebola majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohla túto pohľadávku

postúpiť na žalobcu a žalobcovi nemohla následne vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na
zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú žalobca mienil použiť na započítanie. Naďalej zotrval na tvrdení,
že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným na strane žalobcu v predmetnom konaní.

2.3 Žalovaný tvrdil s poukazom na závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008 neplatnosť právneho úkonu vo vzťahu k zmluve o
postúpení pohľadávky vyplývajúcej z nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu s dôvodom,
že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodenej, ktorú žalobca
eviduje voči poškodenej ako dlžníkovi. Takýmto právny úkon je podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatný.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení považoval námietky žalovaného za neopodstatnené a navrhol, aby
odvolací súd postupom podľa § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3.1 Vo vzťahu k napadnutému rozsudku mal žalobca za to, že súd prvej inštancie vzhľadom na skutkové
okolnosti a vykonané dokazovanie mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú z predloženej
zmluvy o postúpení pohľadávky; právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k namietanej
vecnej aktívnej legitimácii považoval za zrozumiteľné a správne. V tomto smere poukázal na závery v
iných rozhodnutiach krajských súdov, napr. v rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 9C/30/2019-147

zo dňa 25.04.2019 a rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/54/2019-124 zo
dňa 13.06.2019. V zmysle uvedených záverov je odôvodnenie rozhodnutí prvostupňových súdov v
obdobných veciach zrozumiteľné a dostatočne vyčerpávajúce, ak je z nich zrejmé, aký myšlienkový
postup viedol okresný súd pri rozhodovaní vo veci. V danom prípade súd prvej inštancie odôvodnil, na
základe čoho dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná.

3.2 Žalobca taktiež zdôraznil, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky, čo je zrejmé z toho, že
čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu ako postupníka. Žalovaný sám svojím aktívnym
konaním potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu už v rámci likvidácie poistnej udalosti. Pred podaním
žaloby žalovaný nemal najmenšiu pochybnosť o postúpení pohľadávky, z jeho strany bolo poskytnuté

čiastočné poistné plnenie, nemôže byť tak sporné to, že poškodenej vznikol nárok na preplatenie účelne
vynaložených nákladov za nájom náhradného motorového vozidla.

3.3 K tvrdenej arbitrárnosti a svojvôli súdu žalobca zdôraznil, že skutočnosť, že sa žalovaný nestotožňuje
s názorom súdu riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku, neznamená, že tým došlo k porušeniu

jeho práva na spravodlivý proces. Zdôraznil, že účastník konania má právo na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné
otázky.3.4 Žalobca sa vyjadril k namietanej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a tvrdil, že
skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodenou a súčasne k úhrade predmetnej
faktúry, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu

škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluvný systém zastrešuje jeden dokument, a
to zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného
vozidla voči žalovanému ostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
pohľadávky. Poškodená má v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení nárok na náhradu

škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od žalovaného, a nie od žalobcu; dlžníkom je
práve žalovaný, a nie poškodený. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení došlo k úhrade faktúry
a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných
súdov Slovenskej republiky neodporuje zákonu. Tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv
k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodenej,
považoval žalobca za ničím nepodložené a zjavne účelové. Poškodená v rámci jedného dokumentu

uhradila faktúru za nájom a súčasne postúpila žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody
voči žalovanému. Poukázal pritom na závery vyplývajúce z odôvodnenia Krajského súdu Žilina sp.
zn. 10Co/104/2019 zo dňa 30.05.2019 a tvrdil, že zmluva o postúpení pohľadávok tvorí jeden celok
upravujúci navzájom prepojené práva a povinnosti jej strán; nespochybnenou vôľou poškodeného a
žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo nie je v rozpore s

tým, že bolo možné na ich usporiadanie použiť viacero relatívne samostatných právnych úkonov. V rámci
zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním
fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla a odplatou za postúpenie pohľadávky. Tvrdil
tiež, že na skutočnosť vzniku škody nemožno hľadieť tak formalisticky, že poškodená neuhradila
predmetnú faktúru, dokým nedošlo k fyzickému prevodu finančných prostriedkov z majetkovej sféry

poškodenejdomajetkovejsféryžalobcu,nakoľkoneexistujerozdielvtom,čipoškodenáuhradížalobcovi
v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu, ako odplatu za postúpenie pohľadávky
späť poškodenej, alebo sa to realizuje vzájomným zápočtom.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu napriek výzve súdu prvej inštancie nevyjadril.

5. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej

inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

6.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, vo vzťahu k rozhodnutiu
vo veci samej, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie

právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a
dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní
a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z
hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods.
2 C.s.p.).

8. Odvolanie žalobcu v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je síce stručne avšak riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z
neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní,

je preskúmateľný a zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné
z obsahu spisu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi a argumentáciou súdu prvej
inštancie, na ktoré v celom rozsahu poukazuje; v takomto prípade sa tak môže v odôvodnení obmedziťlen na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na rozsah a obsah
odvolacích dôvodov odvolací súd zdôrazňuje nasledovné skutočnosti:

8.1 V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia peňažnej sumy ako poistného plnenia,
v dôsledku skutočnosti, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol tento nárok od
poškodenej. Nárok poškodenej pritom vyplýva z poistnej udalosti, na základe ktorej došlo k poškodeniu
motorového vozidla poškodenej vozidlom poistenca žalovaného; poškodená v dôsledku opravy svojho
motorového vozidla bola nútená si prenajať motorové vozidlo, s čím jej vznikli náklady súvisiace

s užívaním prenajatého (náhradného) vozidla. Uvedené náklady boli zo strany žalovaného ako
poisťovateľa uhradené len čiastočne.

8.2 Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok založil na závere,
že žalobca je aktívne vecnej legitimovaný vo vzťahu k uplatnenému nároku, a to na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky medzi poškodenou a žalobcom; zároveň mal preukázané, že poškodenou

postúpený nárok má oporu v zistenom skutkovom stave; v dôsledku poškodenia svojho motorového
vozidla bola poškodená nútená užívať náhradné motorové vozidlo, v súvislosti s užívaním náhradného
motorového vozidlo poškodenej vznikli náklady a len ich časť bola žalovaným ako poisťovateľom
motorového vozidla škodcu uhradená.

8.3 Žalovaný sa v konaní pred súdom prvej inštancie bránil predovšetkým námietkou absencie aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu.

8.4 Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v

sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu
jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá

je predmetom konania.

8.5 Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca F. F.. a poškodená ako postupca uzavreli dňa 04.12.2019
zmluvu o postúpení pohľadávky podľa ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka; v zmysle bodu 1
predmetnej zmluvy jej účastníci konštatovali, že postupca má peňažnú pohľadávku voči M. P. R. X.

C. T., ako likvidačný zástupca, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom V. XXXd, W.: F vo výške 696,-
Eur, z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z., ide o nárok na náhradu
účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo
dňa 07.11.2019 na vozidle O. A., W.: V Účastníci zmluvy sa dohodli na odplatnom postúpení, odplata
za postúpenie pohľadávky mala predstavovať sumu 696,- Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXX

vystavenej F. ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla. Účastníci
dohody sa zároveň dohodli na započítaní vzájomných nárokov s tým, že postupník F. F. si postúpenú
pohľadávku bude vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

9. Odvolateľ namietal arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorého odôvodnenie

považoval za nedostatočné. Z uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožnil; z napadnutého
rozhodnutia je zrejmé, že súd na základe zisteného skutkového stavu považoval nárok poškodenej
na poistné plnenie zo strany poisťovne za dôvodný; tento záver súdu prvej inštancie odvolateľ ani
nenamietal. Okresný súd zároveň považoval postúpenie pohľadávky - nároku na poistné plnenie
zo strany poškodenej na žalobcu za platné; ustálil, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky

nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca evidoval voči poškodenej; poškodená v rámci zmluvy o
postúpení pohľadávky uhradila žalobcovi faktúru za nájom a takouto úhradou jej vznikla škoda, ktorú
za odplatu postúpila na žalobcu. Súd prvej inštancie sa takýmto spôsobom stručne, ale výstižne
vysporiadal so všetkými podstatnými otázkami nastolenými stranami sporu, napadnuté rozhodnutie tak
nie je nepreskúmateľné a netrpí vadou arbitrárnosti.

9.1 Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii odvolací súd zdôrazňuje, že predložená zmluva o postúpení
pohľadávky nezameniteľne pohľadávku poškodenej voči žalovanému špecifikuje, aj pokiaľ ide o právny
dôvod vzniku tak aj o jej výšku; je nesporné, že ide o náklady, ktorá poškodenej vznikli v súvislosti spoužívaním náhradného motorového vozidla; motorové vozidlo žalovanej bolo poškodené a dané na
opravu v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zavinil poistenec žalovaného. Jasne je špecifikovaná
aj výška pohľadávky, ktorú mala poškodená voči poisťovni. Žalovaný nepoprel, že mu poškodená

oznámilapostúpeniepohľadávkylistomzodňa04.12.2019;žalovanýnepoprel,ženauhradeniezostatku
poistného plnenia bol zo strany žalobcu vyzvaný upomienkou zo dňa 19.02.2020. V konečnom dôsledku
žalovaný po postúpení pohľadávky na žalobcu (04.12.2019) oznámil dňa 13.12.2019 žalobcovi (a nie
poškodenej) poistné plnenie a na základe predložených dôkazov plnil časť uplatneného (a postúpeného)
nároku na poistné plnenie v sume 502,98 Eur priamo na účet postupníka (žalobcu); nie na účet

poškodenej.

9.2 Zo skutkového stavu správne zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že poškodená mala
pohľadávkuvočižalovanémuakopoisťovateľovi,ktorápredstavovalanároknapoistnéplnenie,zaškodu
vzniknutú poškodenej, spočívajúcu v nákladoch spojených s nájmom náhradného motorového vozidla.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodenou a žalobcom vyplýva, že to bola práve táto a

žiadna iná pohľadávka, ktorá bola zmluvou postupovaná. Žalovaný sa mýli ak tvrdí, že zmluvou o
postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu záväzku poškodenej, ktorý mala voči žalobcovi. Naopak, po
postúpení pohľadávka voči žalovanému došlo k započítaniu nároku žalobkyne na zaplatenie odplaty za
postúpenie pohľadávky (dohodnutá odplata bola vo výške 696,- Eur) s nárokom žalobcu voči poškodenej
na zaplatenie faktúry.

9.3 Vzhľadom k vyššie uvedenému ani odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by viedli k záveru
o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok; jednou zmluvou došlo k postúpeniu nároku poškodenej
voči žalovanému a následne k započítaniu nároku žalovanej na odplatu za postúpenie pohľadávky a
nároku žalobcu na zaplatenie faktúry. Uplatnený nárok je potom nárokom na úhradu nákladov spojených

s odstraňovaním dôsledkov poškodenia prenájmom náhradného motorového vozidla. Nejde pritom o
pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nemal
pochybnosť o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v konaní.

9.4 Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, túto žalovaný v odvolacom konaní nenamietal.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu postupom podľa §
387 ods.1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania;
súd prvej inštancie správne prihliadol na zásadu úspechu v konaní, keď plne úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní
aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods.

1 C.s.p. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania proti v odvolacom konaní neúspešnému odvolateľovi
(žalovanému).

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).