Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. október 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23C/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202221
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6419202221.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu Y. V., B.. XX.XX.XXXX, O. X. D.. W. XXX/XX, XXX XX V., štátny občan SR, proti žalovanému Y.
J., B.. XX.XX.XXXX, O. X. XXX XX J., štátny občan SR, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
U., L..C.. X. XX/X, XXX XX T., v konaní o zaplatenie 30.000,-Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 30.000,-Eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, a to spoločne a nerozdielne s Y. W., B.. XX.XX.XXXX, X. W. H. G. K., B.. XX.XX.XXXX,
X. U. XXX/XXX, Ž. B. V., ktorí boli spoločne a nerozdielene zaviazaní na plnenie platobným rozkazom
Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 23C/11/2019-18, IČS: 6419202221 zo dňa 06.08.2019,

právoplatným dňa 03.09.2019.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa01.07.2019domáhalvočižalovanémupôvodneoznačenému
v žalobe ako žalovaný 2/ H. Y. W. C. H. Ž.É. X/ H. G. K. ako žalovanému 3/ zaplatenia sumy 30.000,-
Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločným protiprávnym konaním žalovaných, za
ktoré boli právoplatne odsúdení, mu bola spôsobená škoda, pričom odsudzujúcimi trestnými rozsudkami

tunajšieho súdu sp.zn. 1T/5/2019 zo dňa 16.01.2019, sp.zn. 1T/6/2019 zo dňa 16.01.2019 a 1T/76/2018
zo dňa 13.02.2019 bol žalobca s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilné sporové konanie.
Nakoľko žalovaní napriek výzvam škodu dobrovoľne neuhradili, ich dlh predstavuje na istine 30.000,-
Eur, t.j. sumu, ktorú podvodne získali od žalobcu trestným činom.

2. Podľa § 76 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a

každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

3. Súd vydal dňa 06.08.2019 platobný rozkaz č.k.: 23C/11/2019-18, ktorým žalovanému označenému
ako žalovaný 2/ H. Y. W. C. H. Ž.É. X/ H. G. K. ako žalovanému 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 30.000,-Eur.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom žiadal, aby sa o náhrade škody rozhodlo

v rozhodcovskom konaní. Žalovaný zároveň vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti s poukazom na
skutočnosť, že žalobca pochádza z iného okresu. Žalobcom uplatnený nárok neuznal a žiadal, aby bol
zaviazaný len na uhradenie sumy 3.000,-€ s poukazom na to, že je otcom viacerých detí a požadovaná
suma je pre neho likvidačného charakteru.5. Podľa § 267 ods. 3 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,
súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76.

6.Nakoľkovzhľadomnacharakterprejednávanejveci,pôvodneoznačenížalovanítvorilitzv.samostatné
procesné spoločenstvo v zmysle § 76 CSP, platobný rozkaz voči Y. W. C. H. Ž.É. X/ H. G. K.
ako žalovanému 3/ nadobudol dňa 03.09.2019 právoplatnosť a vykonateľnosť a súd uznesením č.k.

23C/11/2019-35 zo dňa 25.11.2019 zrušil platobný rozkaz č.k.: 23C/11/2019-18 zo dňa 06.08.2019 len
voči žalovanému, pôvodne označenému ako žalovaný 2/.

7. Súd následne doručil žalobcovi odpor žalovaného a podľa § 167 ods. 3 CSP ho vyzval, aby sa
k doručenému odporu písomne vyjadril. Žalobca sa k doručenému odporu do vyhlásenia rozsudku
osobitne písomne nevyjadril. Po vyhlásení rozsudku bolo súdu dňa 26.10.2020 doručené vyjadrenie

žalobcu, na ktoré už súd nemohol prihliadať.

8. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 07.10.2020, na ktoré sa žalobca
nedostavil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil. Žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa
04.09.2020 súhlasil, aby súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, pričom zotrval na svojich

predchádzajúcich vyjadreniach. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené
neboli, súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 180 CSP rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti
strán sporu a podanú žalobu prejednal bez prítomnosti strán sporu.

9. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

10. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

11. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, predloženými listinnými dôkazmi,
pričom v rámci prípravy na pojednávanie sa oboznámil aj s pripojenými trestnými súdnymi spismi a v
súlade s § 151 ods. 1 CSP rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov

založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.

13. Z predloženého právoplatného rozsudku tunajšieho súdu č.k. 1T/6/2019-25 zo dňa 16.01.2019 súd
zistil, že žalovaný bol uznaný vinným zo zločinu podvodu spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20
k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, za čo bol žalovaný odsúdený na súhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na 5 rokov. Trestný čin, za ktorý bol žalovaný
odsúdený spáchal spoločne s Y. W. H. G. K., ktorí boli odsúdení právoplatnými rozsudkami tunajšieho
súdu č.k. 1T/5/2019-25 zo dňa 16.01.2019 a 1T/76/2018-396 zo dňa 13.02.2019. Z pripojených
trestných spisov súd zistil, že žalovaný po spoločnej vzájomnej dohode s G. K. H. Y. W. za účelom
získania finančných prostriedkov, vylákali od žalobcu finančné prostriedky vo výške 30.000,-Eur, ktoré

si následne rozdelili a použili na svoju potrebu. Všetci spolupáchatelia boli právoplatne odsúdení a
žalobca ako poškodený bol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaný so svojím nárokom na
náhradu spôsobenej škody na civilné sporové konanie. Trestný rozsudok voči žalovanému nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.01.2019.

14. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí ktorí
škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

Podľa§439Občianskehozákonníka,ktozodpovedázaškoduspoločneanerozdielnesinými,vyporiada
sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

Podľa § 440 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti
nemu postih.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

15. Z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že žalobca si ako poškodený v konaní uplatnil nárok na náhradu
škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom podvodu, ktorý spáchal žalovaný spolupáchateľstvom
U. Y. W. H. G. K., keďže v trestnom konaní o výške spôsobenej škody rozhodnuté nebolo a súd v
trestnom konaní odkázal žalobcu na civilné sporové konanie. Súd po vykonanom dokazovaní dospel

k záveru, že boli naplnené zákonné predpoklady pre vznik všeobecnej zodpovednosti žalovaného za
škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, ktorými sú porušenie právnej povinnosti zo
strany žalovaného, vznik škody, príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti
avznikomškodyazavineniežalovaného.Medzistranaminebolosporné,žežalovanýboluznanývinným
zozločinupodvoduspáchanéhospolupáchateľstvompodľa§20k§221ods.1,ods.3písm.a/Trestného

zákona, čím okrem záujmu chráneného trestným zákonom porušil aj právnu povinnosť vyplývajúcu z §
415 Občianskeho zákonníka, keď sa svojím úmyselným konaním dopustil spáchania trestného činu, za
ktorý bol právoplatne odsúdený.

16. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný

čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich
spáchal. Znakmi skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods.1,3 Trestného zákona sú
spôsobenie škody poškodenému (žalobcovi) páchateľom trestného činu (žalovaným) trestným činom
- konaním opísaným v § 221 ods.1,3 Trestného zákona. Civilný súd je viazaný závermi trestného
súdu o tom, kto škodu spôsobil, komu bola spôsobená, a že škoda bola spôsobená v príčinnej

súvislosti s protiprávnym konaním majúcim znaky trestného činu. Výška spôsobenej škody nebola
medzi stranami sporná, pričom súd ju mal preukázanú z pripojených trestných spisov odsúdených, z
ktorých mal súd preukázané, že úmyselným konaním žalovaného po vzájomnej dohode s Y. W. H. G.
K. boli od žalobcu podvodne vylákané finančné prostriedky vo výške 30.000,-Eur, ktoré si žalovaný
následne rozdelil so spolupáchateľmi a použili ich pre vlastnú potrebu. Týmto svojím konaním žalovaný,

spoločne so spolupáchateľmi Y. W. H. G. K. spôsobili žalobcovi škodu vo výške 30.000,-Eur, čo
vyplývaajzosamotnejskutkovejvetyodsudzujúcichtrestnýchrozsudkov.Zpredloženýchprávoplatných
odsudzujúcichrozsudkovjetiežzrejmé,žeonárokunanáhraduškody,anijejčastivtrestnýchkonaniach
rozhodnuté nebolo. Len keby súd v trestnom konaní rozhodol o nároku na náhradu škody (alebo o
jeho časti), nebol by súd v civilnom sporovom konaní oprávnený túto časť nároku s poukazom na

ust. § 230 CSP znovu prejednať z dôvodu založenia prekážky „res iudicatae“ rozhodnutím v trestnom
konaní. Keďže súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že boli naplnené všetky zákonné
predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu, súd podanej žalobe vyhovel a
zaviazal žalovaného na zaplatenie spôsobenej škody, a to s poukazom na § 438 ods. 1 Občianskeho
zákonníka spoločne a nerozdielne so spolupáchateľmi trestného činu Y. W. H. G. K., ktorých súd na

zaplatenie spôsobenej škody zaviazal vydaným platobným rozkazom.

17. Súd neprihliadol k obrane žalovaného, v rámci ktorej žiadal, aby ho súd zaviazal len na zaplatenie
sumy 3.000,-Eur, keďže podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov,
zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V prípade spoločnej zodpovednosti viacerých škodcov

platná právna úprava vychádza z princípu solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov. Súd mal
preukázané, že žalovaný škodu spôsobil spolupáchateľstvom po vzájomnej dohode s ostatnými
spolupáchateľmi úmyselného trestného činu, z čoho súd vyvodil záver, že v danom prípade nie sú dané
dôvody pre aplikáciu zákonného ustanovenia o delenej zodpovednosti podľa § 438 ods. 2 Občianskehozákonníka, ktorého aplikácia prichádza do úvahy len celkom výnimočne, v odôvodnených prípadoch.
Samotné nepriaznivé sociálne dôvody žalovaného a žalovaným tvrdený likvidačný charakter solidárnej
zodpovednosti pre prijatie záveru o delenej zodpovednosti nepostačuje. Súd zároveň dodáva, že podľa

§ 439 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada
sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Žalovaný tak má zákonnú možnosť vyporiadať
sa so spolupáchateľmi podľa jeho účasti na spôsobení vzniknutej škody podľa § 439 Občianskeho
zákonníka; vo vzťahu k žalobcovi však zodpovedá za škodu v plnej výške spoločne a nerozdielne so
spolupáchateľmi.

18. Ako nedôvodnú súd posúdil aj obranu žalovaného, v ktorej poukázal na § 5 ods. 1 CSP, keďže
existencia dohody strán o prerokovaní uplatneného nároku na náhradu škody v rozhodcovskom konaní
preukázaná nebola. Na prejednanie uplatneného nároku na náhradu škody je preto s poukazom na §
3 CSP príslušný súd. Rovnako nedôvodná bola aj námietka žalovaného voči miestnej nepríslušnosti
súdu, ktorú odôvodňoval skutočnosťou, že žalobca pochádza z iného okresu a príslušným by podľa

neho mal byť Okresný súd Prievidza. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný
všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 19 písm. b) CSP, popri všeobecnom
súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá
zakladá právo na náhradu škody. Keďže k trestnému činu došlo v obvode tunajšieho súdu, tento nielenže
prejednal vec v trestnom konaní, ale je zároveň aj miestne príslušným súdom na prejednanie nároku na

náhradu škody podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

19. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom
na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote
3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

20. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu, keď v konaní neboli tvrdené a súd sám ani nezistil dôvody pre uplatnenie § 257 CSP,

nakoľko samotná nepriaznivá finančná situácia žalovaného takýmto dôvodom nie je. Súd z dôvodu
vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval výrok v súlade s rozhodovacou praxou (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp.zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa
30.05.2017, sp.zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017) do
povinnosti ich náhrady.

24.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar

nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie

nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).