Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/186/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119213867
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119213867.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: L. Z., S.. X.XX.XXXX, M. Q.,

X. X, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, p r
o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752,
zastúpený: Advokátka kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO:
47233516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 701,82 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne
od 18.9.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ohľadom poplatku za poskytnutie úveru z a
m i e t a .

III. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v článku I. bod 7.1 Dohody o poskytovaní
služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa XX.X.XXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za
uzavretie Dohody zaplatí mesacˇne Poskytovatelˇovi odplatu vo výške 2,54 % zo sumy schváleného

úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácatˇ túto odplatu v
pravidelných mesacˇných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v
Oznámení Veritelˇa o schválení úveru dlžníkovi“ j e n e p r i j a t e ľ n á .

IV. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania za konanie o zaplatenie 701,82
Eur v rozsahu 100%.

V. Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania za konanie o určenie o neprijateľnej zmluvnej

podmienky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou z 3.9.2019 sa domáhal vyslovenia neprijateľných zmluvných podmienok a to tej,
ktorá je uvedená vo výroku rozsudku ako aj ďalšej zmluvnej podmienky - poplatku za poskytnutie
úveru vo výške 78 Eur, ktorá je uvedená v bode 6 predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere. Zároveň
uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 701,82 Eur s úrokmi z omeškania 5%
ročne od druhého dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému. Žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel XX.X.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere vo výške

780 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 17,39%, pričom v zmluve chýbajú povinné náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. c/, f/, k/, l/ zákona č. 129/2010 Z.z. (adresa predávajúceho, na ktorej môže uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť, doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, predpoklady použité na výpočet
RPMN a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov). V nesprávnej výške je podľaneho v zmluve uvedené aj RPMN - 25,16%, podľa internetovej kalkulačky je správna výška 87,80%. V
dôsledku týchto skutočnosti je úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č.
129/2010 Z.z. Výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslil ako rozdiel medzi jeho platbami 1.403,82 Eur a

výškou reálne poskytnutého úveru 702 Eur. Prvú splátku nad istinu úveru pritom zaplatil 12.3.2018.

2. Žalobu o neprijateľné zmluvné podmienky odôvodnil tým, že v bode 6 zmluvy bol uvedený poplatok za
poskytnutie úveru 78 Eur, hoci žalovaný reálne mu žiadne plnenie za neho neposkytol. Nebol dohodnutý
individuálne, zo zmluvy nevyplýva o aké plnenie a na aký účel išlo. Úrok aj poplatok za poskytnutie

úveru sú formou odplaty a preto je pochybné aká je v skutočnosti ročná úroková sadzba. Ide preto
o nekalú obchodnú praktiku ako opticky znížiť percentuálne ročné vyjadrenie ceny úveru. Citoval z
právneho záveru rozsudku Krajského súdu v Prešove 20Co/59/2019 zo dňa 25.6.2019, ktorý poplatok
za poskytnutie úveru považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ohľadom Dohody o poskytnutí
služieb zdôraznil, že podľa nej odplata je 2,58 % zo sumy úveru zníženej o poplatok za poskytnutie
úveru. Sumu si teda musí spotrebiteľ vypočítať sám, čo je matematicky pomerne náročné, v tomto

prípade odmena činila 108,36% z výšky úveru 702 Eur. Žalobca musel túto dohodu podpísať, ak chcel
úver, pritom vymedzené služby sú len administratívneho charakteru a neposkytujú mu žiadne reálne
protiplnenie. Poukázal na rozsudky Okresného súdu Prešov 10Csp/141/2017 zo dňa 17.5.2018, ktorým
bola totožná zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú a odcitoval aj časť odôvodnenia rozsudku
Krajského súdu v Prešove 20Co/59/2019 zo dňa 25.6.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej

inštancie o neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil tvrdiac, že zmluva má všetky zákonné náležitosti. Adresa
predávajúceho sa vyžaduje len pri viazanom spotrebiteľskom úvere a poukázal na § 15 zákona č.
129/2010 Z.z., ktorý rieši vyrovnanie vzťahu medzi veriteľom a predávajúcim pri odstúpení od zmluvy

spotrebiteľom. Navyše adresa veriteľa sa nachádza v článku 12 bode 12.1 Zmluvných dojednaní. Doba
trvania zmluvy vyplýva z článku 9 bodu 9.1 zmluvných dojednaní - zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú. V článku 3 ods. 3.1 sa uvádza, že pri výpočte RPMN sa vychádza z celkových nákladov
spotrebiteľa s výnimkou sankčných poplatkov a vychádza sa tiež z výšky úveru a doby splácania.
Konečná splatnosť úveru vyplýva z článku 4 ods. 4.5 Zmluvných dojednaní tak, že je ním deň splatnosti

poslednej splátky. Poukázal pritom na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
C-42/15, podľa ktorého záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa nemôže spájať s náležitosťou,
ktorá nie je uvedená v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES a zároveň musí ísť o náležitosť,
ktorá spochybňuje možnosť posúdiť rozsah záväzku spotrebiteľa. Náležitosť „konečná splatnosť úveru“
nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a táto náležitosť bola novelou

zákonomč.279/2017Z.z.zozákonavylúčená.Potrebnéjepretovychádzaťzeurokomformnéhovýkladu
zákona a poukázal pritom aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-397/01 až C-403/01. K rozlíšeniu
splátky úveru poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/146/2017, ktorý dospel k záveru o
tom, že toto členenie splátky kvôli eurokomformnému výkladu potrebné nie je. Žalovaný nesúhlasil ani
s nesprávnou výškou RPMN v zmluve, ktorú počítal podľa vzorca v prílohe zákona č. 129/2010 Z.z.

a nesúhlasil ani s tým, že by nezisťoval bonitu žalobcu. Vo vyjadrení síce označil k tomu tvrdeniu ako
dôkaz „hodnotenie dlžníka“, ale súdu ho nepredložil.

4.Kpoplatkuzaposkytnutieúveruuviedol,žetietopoplatkysúbežnouobchodnoupraxouapočítalsnimi
aj zákon č. 258/2001 Z.z. v § 2 písm. e/. S účinnosťou od 10.6.2013 bola v zákone č. 129/2010 Z.z. prijatá

úprava o zákaze poplatkov za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru, zákonodarca
teda poplatok za poskytnutie úveru nepovažoval za neprípustný, inak by ho taktiež zakázal. Je pritom
z jeho označenia nepochybné za čo sa uhrádza - za získanie peňažných prostriedkov. Žalovaný tiež
uviedol, že žalobca nesprávne interpretuje rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu v Karlsruhe č. AZ
17U 192/2010. Dané rozhodnutie riešilo celkom iný druh poplatku - za posúdenie bonity klienta a

vyhotovenie úverovej zmluvy. Tvrdenie žalobcu o tom, že uplatnenie nároku na poplatok a úrok má
byť nekalou praktikou je zavádzajúce, keďže oba náklady sú súčasťou RPMN. K žalobe o neprijateľnej
zmluvnej podmienke ohľadom Dohody o poskytnutí služieb vytkol žalobcovi, že sa vôbec nezaoberal jej
obsahom a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/1956/2007, v ktorom sa riešil prípad,
akspotrebiteľzaplatícenudarčekovéhopoukazu,aleakhonevyužije,nemánároknavráteniejehoceny,

ak bolo v jeho možnostiach zabrániť situácii, ktorá by znamenala výhodu pre dodávateľa (napr. tým, že
kupón pri nákupe tovaru uplatní). Najvyšší súd uviedol, že ak môže spotrebiteľ elementárnym spôsobom
zabrániť tomu, aby došlo k porušeniu rovnováhy práv účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, nemožno mať
dojednané podmienky za také, ktoré by ho neprimerane diskriminovali.5. Žalobca právo na repliku k tomuto vyjadreniu žalovaného nevyužil.

6. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalobcu, Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, Dohodou o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, prehľadom
o úhradách žalobcu a zistil tento skutkový stav:

7. Dňa XX.X.XXXX uzavreli strany formulárovú zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a to

tým spôsobom, že najprv žalobca dňa XX.X.XXXX podpísal príslušný formulár s vyplnením údajov pod
bodom 5 „údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“, ktorý obsahoval tieto
náležitosti: poskytnutá čiastka úveru - 780 Eur; predpokladaná mesačná splátka spolu s platbou podľa
dohody o poskytovaní služieb 42,54 Eur; mesačná splátka vrátane úrokov 24,43 Eur; splatnosť úveru -
42; celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť - 1104,06 Eur; predpokladaná RPMN za úver 25,40%;
ročná úroková sadza 17,39%; priemerná RPMN 37,67% a poplatok za poskytnutie úveru 78Eur.

8. Žalovaný ako veriteľ formulár zmluvy podpísal až neskôr - XX.X.XXXX, pričom vyplnil údaje uvedené
pod bodom 6 „údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“, ktorý obsahuje totožné
údaje spotrebiteľského úveru ako v bode 5 okrem RPMN, ktorá je uvedená v tejto časti vo výške 25,16%.

9. V bode 7 Zmluvy sa uvádza, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s ktorými sa dlžník oboznámil a nemá k ním výhrady. Neuvádza sa však, že boli
odovzdané žalobcovi, navyše, aj keď žalovaný ich spomína vo svojom vyjadrení k žalobe a označuje
ich ako dôkaz, súdu ich nepredložil. Podobne nepredložil ani oznámenie veriteľa, rozpis vzorca RPMN
a už spomínané hodnotenie dlžníka.

10. V ten istý deň ako zmluva o revolvingovom úvere bola podpísaná stranami na samostatnej listene
aj Dohoda o poskytovaní služieb podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorej celý text bol už vopred
spracovaný a dopísali sa v nej len osobné údaje žalobcu. V časti I. je obsiahnutý predmet dohody. V
bode 1 sa konštatuje, že sa viaže na uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere. V bode 2 sa uvádza,

že ide o doplnkové a dobrovoľné služby, ktoré nie sú podmienkou získania spotrebiteľského úveru za
ponúkaných podmienok.

11. Podľa bodu 5 na základe Dohody sa poskytujú nižšie uvedené služby za dohodnutú odplatu. Tá sa
uvádza v bode 7.1 a predstavuje 2,58% mesačne zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku

za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaviazal túto odplatu splácať v pravidelných mesačných splátkach
spolu so splátkami úveru a úrokov uvedenej v oznámení veriteľa o schválení úveru.

12. Podľa bodu 7.2 Dohody, ak dôjde k zosplatneniu splátok podľa zmluvy o úvere, neuhradené splátky
odplaty sa stanú splatnými dňom zosplatnenia splátok a zákazník je povinný ich uhradiť spolu so

zosplatnenýmisplátkamipodľapríslušnejzmluvyoúvere.Zánikompríslušnejzmluvyoúveresvýnimkou
odstúpenia podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu podľa tejto dohody.

13. Definícia služieb tvoriacich predmet Dohody je uvedená v časti II. Dohody a predstavuje nasledovné
služby:

1. informácia o zostávajúcich záväzkoch, ktorá sa poskytuje jedenkrát mesačne vo forme sms alebo
emailovej správy
2. odklad splatnosti splátok spočíva v možnosti zákazníka odložiť si splatnosť troch akýchkoľvek splátok
podľa zmluvy o úvere po splatení prvých troch splátok úveru v prípade
a/ dlhodobej práceneschopnosti, pričom dlhodobou práceneschopnosťou sa rozumie pracovná

neschopnosťzačatánajskôrvdeňdoručeniažiadostioposkytnutieslužbyatrvajúcadlhšieako3týždne,
b/ straty zamestnania, pričom stratou zamestnania sa rozumie skončenie pracovného pomeru,
c/ úmrtie manžela, príbuzného v priamom rade.
3. informácia pred splatnosťou splátky, ktorá sa realizuje prostredníctvom sms jeden až tri kalendárne
dni pred dátumom splatnosti splátky

4. informácia o prijatí platby
5. vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, pričom zákazník je oprávnený túto službu využiť najviac
trikrát po dobu trvania jeho záväzkov6. zmena zmluvy na podnet klienta, ktorá sa však nemôže týkať základných podmienok poskytnutia a
splácania úveru. Zmena môže spočívať napr. v zmene kontaktných údajov, zmene bankového spojenia.
7. preparovanie platieb na príslušnú zmluvu spočíva v zmene určenia platby uskutočnenej zákazníkom

alebo treťou osobou v jeho mene na iný zmluvný vzťah v prospech úhrady záväzku z príslušnej zmluvy
o úvere. Služba sa pritom poskytuje na základe písomnej žiadosti zákazníka
8. druhá upomienka zdarma
9. služba, podpora callcentra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom spočíva v podpore
prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách spoločnosti v

súvislosti s poskytovaním informácií o úvere, právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy.
Stretnutie s viazaným finančným agentom môže zákazník uplatniť najviac jedenkrát mesačne počas
trvania tejto dohody, túto požiadavku však musí oznámiť aspoň tri pracovné dni vopred.

14. K službe pod bodom 2 súd ešte dodáva, že v súvislosti s odkladom splatnosti splátok musí žiadosť
byť písomná, musí obsahovať konkrétne náležitosti a právo na odklad zaniká, pokiaľ žiadosť vrátane

dokladov bude doručená v deň nasledujúci po dni, v ktorom omeškanie zákazníka s úhradou splátky
dosiahlo 30 dní.

15. Časť III. Dohody obsahuje záverečné ustanovenia, v ktorých v bode 3 sa uvádza, že odstúpením od
zmluvy o revolvingovom úvere podľa § 13 zákona č. 129/2010 Z.z. zaniká aj táto dohoda. V bode 2 sa

konštatuje, že táto dohoda sa vzťahuje aj na prípad revolvingu a v tom prípade zákazník je oprávnený
dohodu kedykoľvek písomne vypovedať najneskôr 15 dní pred splatnosťou splátky.

16. Žalobca k žalobe predložil prehľad o úhradách z predmetnej úverovej zmluvy. Išlo o 31 úhrad po
42,54 Eur od 1.7.2015 do 12.7.2019 a jednu úhradu 85,08 Eur dňa 12.2.2019. Celkovo teda zaplatil

žalovanému 1.403,82 Eur. Žalovaný toto skutkové tvrdenie uvedené v žalobe nespochybnil. Platí preto
fikcia o jeho nespornosti s poukazom na § 151 ods. 1 CSP.

17. Je nesporné, že zmluvu o revolvingovom úvere vrátane dohody o poskytovaní služieb je potrebné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľné alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26. Zároveň zmluvu o spotrebiteľskom úvere je potrebné posúdiť podľa špeciálneho právneho predpisu,
ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

(v danom prípade v znení účinnom od 1.4.2015 do 29.9.2015).

27. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

28. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.

29. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

30.Podľa§9ods.1citovanéhozákonazmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

31 Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,

b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c)adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)odplatu podľa osobitných predpisov,
k)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,m)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

t)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16 ,
v)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y)názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 ,

z)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
aa)názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

32. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.

a) až l) ,
s) , z)
a aa)
,
c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

33. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 ,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vprípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

34. Povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
musia byť uvedené v zmluve, čo znamená, že musia byť výsledkom zmluvného konsenzu oboch jej
účastníkov a to odhliadnuc od toho, že zmluva nemusí tvoriť jeden dokument, ale pokiaľ niektoré
náležitosti zmluvy boli uvedené v tzv. oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však nebolo podpísané
žalobcom a na ktoré písomne nereagoval akceptáciou tohto návrhu, pričom v zmluve ani nie je odkaz
na spomínané oznámenie ako súčasť zmluvy, nie je možné prijať záver, že zákonná požiadavka

obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujúca či už splatnosť mesačnej
splátky alebo termín konečnej splatnosti úveru bola zachovaná spomínaným oznámením. Písomná
forma zmluvy vrátane spomínaných povinných zákonných náležitostí musí byť dodržaná aj v procese
kontraktácie týchto jednotlivých náležitostí zmluvy. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je
ani zmienka o splatnosti mesačnej splátky a o termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ tieto náležitosti

žalovaný uviedol v ďalšom dokumente, teda v spomínanom oznámení, bolo potrebné, aby žalobca
tento nový návrh žalovaného ohľadom týchto náležitostí písomne akceptoval. Musí byť totiž dodržaný
proces uzatvárania zmlúv podľa § 43 a násl. Občianskeho zákonníka. Súd v tejto súvislosti poukazuje
aj na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/15, ktorý vo svojom odôvodnení uviedol, že zmluvu
môžu tvoriť viaceré listiny, ale v samotnej zmluve musí byť jasný odkaz na konkrétny dokument tvoriaci

súčasť zmluvy, ktorý navyše musí byť odovzdaný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy. Aj keď
teda žalovaný spomína oznámenie veriteľa, súdu je z jeho činnosti známe, že spomínané oznámenie
sa vyhotovuje až v deň podpísania zmluvy žalovaným, teda neskôr ako zmluvu podpíše klient a preto
logicky nemôže byť tento dokument odovzdaný klientovi pred uzavretím zmluvy.

35. Podľa § 43a ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

36. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh

určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

37. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

38. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

39. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

40.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

41. Ako už súd uviedol, písomná akceptácia žalobcu vo vzťahu k termínu mesačnej splátky a termínu
konečnej splatnosti úveru chýba a preto nedošlo k písomnej dohode strán o týchto náležitostiach zmluvy.42. Súd zdôrazňuje, že vychádzajúc z formulácie „termín konečnej splatnosti úveru“ je nepochybné, že
tento termín musí byť určený dátumovo (minimálne mesiacom a rokom, pokiaľ by bola jasne v zmluve
uvedená splatnosť mesačnej splátky). Nemožno termín splatnosti nahrádzať matematickým výpočtom

jednotlivých splátok. Napokon je to zrejmé aj zo skutočností, že zákonodarca počet splátok stanovil pri
ďalšej povinnej náležitosti zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. l/ a preto nemohol mať na mysli počet
splátok aj pri náležitosti predstavujúcej termín konečnej splatnosti úveru. Spotrebiteľ totiž musí mať
jasno už pri uzatvorení zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať, pretože práve to je účelom
citovaného zákonného ustanovenia.

43. K argumentácii žalovaného o nutnosti eurokomformného výkladu termínu konečnej splatnosti úveru
súd uvádza, že je nenáležitá, pretože v tomto prípade nie je problémom výklad daného ustanovenia (na
rozdiel od náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. l/), keďže výklad, ktorý presadzuje žalovaný by bol
contra legem, čo je neprípustné. Slovenská právna úprava v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010
Z.z. zrozumiteľne vyžadovala uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere nielen dobu trvania zmluvy,
ale aj termín konečnej splatnosti a táto formulácia nepripúšťa iný výklad než ten, ktorý súd uviedol v

predchádzajúcej časti rozsudku. To, že v súčasnosti už táto náležitosť v zákone nie je je irelevantná,
rozhodujúca je totiž právna úprava platná a účinná v čase uzavretia zmluvy.

44. Podobne súd dospel k záveru o chýbajúcom zmluvnom konseze ohľadom ďalšej povinnej náležitosti
zmluvy a to výšky RPMN. Je nepochybné, že ide o údaj, ktorý sa vypočítava podľa príslušného vzorca

nachádzajúceho sa v prílohe zákona č. 129/2010 Z.z., ale nič to nemení na tom, že tento údaj je
obligatórnou náležitosťou zmluvy a teda aj vo vzťahu k nej sa musí dosiahnuť zmluvný konsenzus podľa
pravidiel už spomínanej kontraktácie. V žiadosti o úver žalobca uviedol určitú výšku RPMN a keďže v
reakcii žalovaného na tento jeho návrh na uzavretie zmluvy bola iná výška RPMN, s poukazom na §
44 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo potrebné, aby tento návrh písomne akceptoval aj žalobca, k

čomu však nedošlo. Navyše však tak ako to jasne vyplýva z § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona,
ale tiež smernice 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (článku 10 ods. 2 písm.
g/) nepostačuje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť len výšku RPMN, ale musia sa uviesť aj
predpoklady, ktoré boli použité pre jej výpočet. V zmluve nepochybne predpoklady chýbajú. Nie je
pritom dôležité, že sú uvedené v rámci zmluvy ako iné povinné náležitosti (napr. výška úveru, výška

mesačnej splátky, počet splátok), pretože sú inou povinnou náležitosťou a preto musia byť v zmluve
uvedené, avšak zároveň musí sa v zmluve uviesť aj to, z ktorých predpokladov sa RPMN vypočítalo,
aby spotrebiteľ mal jasno, čo bolo pre výpočet výšky RPMN smerodajné.

45. Napokon, a to je nesporné, v zmluve chýba odplata, ktorá práve bola do zákona č. 129/2010 Z.z.

zavedená novelou účinnou od 1.4.2015 a je uvedená v § 9 ods. 2 písm. j/. Ide o odplatu, ktorá sa určuje
v zmysle § 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

46. Súd nesúhlasí, že by v zmluve chýbali ďalšie náležitosti, tie, na ktoré naviac žalobca poukázal v
žalobe, ale vzhľadom na právny záver vyplývajúci z názoru o chýbajúcich iných náležitostiach zmluvy

nepovažuje za potrebné sa nimi bližšie zaoberať.

47. Možno však súhlasiť so žalobcom, že sa javí, že v zmluve bola uvedená podstatne nižšia výška
RPMN, ako bola v skutočnosti. Aj keď súd uznáva, že internetová kalkulačka môže slúžiť len ako
pomôcka pre výpočet RPMN, podľa nej (ale aj pri zadaní iných údajov ako žalobca, konkrétne výšky

úveru 780 Eur, mesačnej splátky 42,54 Eur, dobe splácania 42 mesiacov a poplatku 78 Eur), taktiež
RPMN predstavuje 87,80% a nie 25,16% ako je uvedené v zmluve, čo je nepochybné v neprospech
spotrebiteľa.

48. Z vyššie uvedených dôvodov preto zo zákona nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru

s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z.

49. Navyše žalobca argumentoval aj fikciou o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaný síce vo vyjadrení tvrdil, že zisťoval údaje o bonite žalobcu, ale
opäť svoje tvrdenie nepreukázal, keďže hodnotenie dlžníka nepredložil. Neuniesol dôkazné bremeno

ohľadom tohto svojho tvrdenia, nepreukázal, že by zisťoval príjmy, výdavky, rodinný stav žalobcu a že
by si ich overoval a preto aj z toho dôvodu nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

50. Nárok žalobcu bol posúdený podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka.51. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

52. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

53. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

54. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

55. Žalobca teda má vrátiť žalovanému len sumu reálne poskytnutého úveru t.j. 702 Eur (keďže do
výšky úveru žalovaný započítal hneď poplatok za poskytnutie úveru 78 Eur) a keďže zaplatil mu až
1.403,82 Eur, žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil plnením bez právneho dôvodu vo výške
701,82 Eur. Súd preto žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel vrátane úrokov z omeškania,

ktoré priznal od nasledujúceho dňa po doručení žaloby žalovanému s poukazom na § 563 Občianskeho
zákonníka.

56. Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

57. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

58. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

59. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

60. K žalobe o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ohľadom Dohody súd uvádza, že vzhľadom
na výpoveď žalobcu, z ktorej vyplýva, že Dohodu musel podpísať a predovšetkým vzhľadom na
skutočnosť, že celý text dohody bol vopred pripravený a dopisovali sa len osobné údaje žalobcu, vedie k

záveru o tom, že dohoda nebola individuálne dojednaná. Dôkazné bremeno o preukázanie opaku bolo
na žalovanom (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), žalovaný však opak nepreukázal, keďže tvrdenie
o dobrovoľnosti dohody v jej texte vzhľadom na výpoveď žalobcu nebolo preukázané.

61. Ako vyplýva z tohto ustanovenia, zo súdnej kontroly nie je vylúčená cena ako odplata za službu,

vylúčená je len primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie
(napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-26/13 zo dňa 30.4.2014 bod. 54). Podmienky týkajúce sa
protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto kategórie podmienok vylučujúcich súdnu
kontrolu s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná

službe veriteľa (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-143/13 zo dňa 26.2.2015 body 55,56).

62. Navyše aj pre primeranosť ceny, aby nebola podriadená skúmaniu neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, muselo by byť splnené, že cena bola vyjadrená zrozumiteľne, určito a jasne, čo v tomto
prípade nebolo naplnené. V Dohode totiž spomínaná cena bola uvedená nie konkrétnou sumou, čo

napĺňalo požadovaný atribút určitosti, ale bolo potrebné ju vypočítať, keďže predstavovala mesačne
2,58% zo schváleného úveru po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru a je úplne irelevantné, že v
ďalšej listine - oznámení veriteľa o schválení úveru bola už uvedená konkrétna výška mesačnej splátky.
Súd totiž posudzuje to, čo bolo uvedené v spornej Dohode.63. Uvedená Dohoda teda nie je vylúčená zo súdneho prieskumu neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
preto sa súd zaoberal tým, či vytýkané ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. V danom prípade žalobca mal
mesačne platiť 18,11 Eur za celé obdobie trvania zmluvy, t.j. za 42 mesiacov mal zaplatiť sumu 762 Eur,
teda viac ako bola reálne poskytnutá suma úveru (702 Eur). Navyše túto sumu by musel zaplatiť aj
v prípade predčasného zosplatnenia úveru, teda aj v prípade, že by dané služby v podstate už neboli
reálne. Služby, ktoré predstavujú predmet dohody možno považovať za zbytočné a nepodstatné pre

žalobcu (informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, podpora callcentra, informácia
o zostávajúcich záväzkoch), keďže každý dlžník vie, kedy je splátka splatná a kedy ju zaplatí. Niektoré
sú povinnosťou veriteľa ako je zmena zmluvy, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie a niektoré
predstavujú len hypotetické služby ako je odklad splátok alebo druhá upomienka zdarma. Spotrebiteľ
má v týchto prípadoch platiť za službu, o ktorú ani nemá záujem a ktorú nepožiada (odklad splátok)
alebo nemusí nastať jej potreba (druhá upomienka zdarma).

64. Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívne uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
a medzi nimi pod písm. t/ sú uvedené ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu,
ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa
a pod písm. v/ požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím
zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ

nedostáva dohodnuté protiplnenie.

65. Za týchto okolností hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je
nepochybná, keďže spotrebiteľ má platiť za služby, o ktoré nemá záujem alebo ktoré sa nerealizujú a
navyše aj vtedy, ak by sa úver predčasne zosplatnil, a to všetko za cenu vyššiu ako je reálne poskytnutý

úver. Nepochybne teda žalovaná zmluvná podmienka v súvislosti s Dohodou predstavuje neprijateľnú
zmluvná podmienku a teda je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

66. Žalobu o neprijateľnosť zmluvnej podmienky je potrebné považovať za žalobu o určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP, teda za žalobu o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z

osobitného predpisu.

67. Osobitným právnym predpisom je § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

68. Podľa 3 ods. 3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

69. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva.

70. Iný záver súd prijal vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru, ktorý nepovažuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, aj keď možno súhlasiť, že nebol individuálne dojednaný, keďže tento poplatok je
súčasťou predtlačeného formuláru obsah ktorého žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.
Na druhej strane je však zrozumiteľný a určitý a jasne z jeho označenia vyplýva, že protiplnením je

poskytnutie úveru. Právna úprava pritom nevylučuje, aby účastníci úverovej zmluvy si nemohli dohodnúť
ako odplatu za poskytnutie úveru okrem úroku aj jednorazový poplatok. Ten je dostatočne transparentný,
je uvedený medzi údajmi o žiadanom aj schválenom úvere a preto žalobca bol dostatočne zrozumiteľne
uzrozumený s tým, že okrem dohodnutého úroku má zaplatiť aj tento poplatok, čo napokon aj potvrdil
vo svojej výpovedi. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti pripomienky Európskej komisie v konaní

vedenom na Súdnom dvore EÚ z 3.2.2014, ktoré boli spracované v rámci prejudiciálneho konania
na základe návrhu Krajského súdu v Prešove v spore Zdenka Sobotku proti spoločnosti Provident
Financial s.r.o. Európska komisia sa zaoberala posúdením tzv. administratívneho poplatku v zmluve o
spotrebiteľskom úvere a ako vyplýva z bodu 6 jej záveru smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom
zmysle, že zmluvná podmienka určujúca výšku administratívneho poplatku sa môže považovať za jasnú

a zrozumiteľnú vtedy, ak je jasná a zrozumiteľná z formálneho a gramatického hľadiska a umožňuje
spotrebiteľovi posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré pre neho z danej zmluvnej podmienky vyplývajú.
71. Súd rozhodne nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že zrozumiteľná je len odplata za úver vyjadrená
ročným úrokom a že zo strany žalovaného ide o nekalú obchodnú praktiku, ak dohodol úrok aj poplatokza poskytnutie úveru. Pre súd je takáto úvaha nepochopiteľná, smerujúca k absurdite. Odplatu za
úver tvoria predovšetkým úroky, ale môžu ňou byť aj rôzne poplatky, vrátane poplatku za poskytnutie
úveru, ktorý je bežne používaný veriteľmi tak nebankovými spoločnosťami, ako aj bankami. Poplatok je

však jednorazový na rozdiel od úroku, ktorý sa stanovuje ročnou úrokovou sadzbou a premieta sa do
dohodnutej spravidla mesačnej splátky. Je nepochopiteľná argumentácia žalobcu, že sa tým vyvoláva
pochybnosť o skutočnej úrokovej sadzbe a skutočnej výške RPMN. Pre nikoho by takáto pochybnosť
nemala byť dôvodná, je len umelo vytváraná žalobcom a rozhodne neovplyvňuje výšku RPMN, keďže
pri jeho výpočte sa zohľadňuje aj poplatok za poskytnutie úveru, ktorý spadá do celkových nákladov

spotrebiteľa podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa tohto ustanovenia jasne do celkových
nákladov spotrebiteľa patria aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti
so zmluvou o úvere. RPMN sa pritom počíta práve z týchto celkových nákladov (§ 2 písm. i/). Je
zjavná snaha žalobcu vyvolať dojem, že pri úverovej zmluve je možné si dohodnúť len úrok, ale aj
zákonodarca má nepochybne iný názor, čo je zrejmé aj z už spomínaného § 2 písm. g/. Napokon
aj v § 499 Obchodného zákonníka sa používa termín „odplata a nie úrok“. Konkrétne podľa § 499

Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

72. Logický záver o akceptáciu poplatku za poskytnutie úveru, ktorý je bežne používaný, možno vyvodiť
aj zo skutočností, že zákonodarca zakázal len poplatky len za správu a vedenie úverového účtu novelou

zákona č. 129/2010 Z.z. účinnou od 10.6.2013 a teda zjavne poplatok za poskytnutie úveru nepovažoval
za problematický, inak by ho nepochybne zakázal tiež.

73. Ak je niečo upravené zákonom (ako je poplatok vo forme odplaty), potom nemôže predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navyše však, ako súd uviedol, poplatok za poskytnutie úveru tvorí

hlavný predmet plnenia úverovej zmluvy, je vyjadrený v zmluve transparentne, zrozumiteľne a aj preto
je vylúčený z prieskumu neprijateľnosti zo zákona.

74. Súd nesúhlasí s názorom, ktorým sa preberá záver rozhodnutia Vrchného krajinského súdu v
Karlsruhe AZ 17 U 192/2010 z 3.5.2011, ktorý sa týkal neprijateľnosti spracovateľského poplatku, ktorý

je druhovo odlišný poplatok od poplatku za poskytnutie úveru. V prípade spracovateľského poplatku išlo
o skúmanie bonity klienta a vyhotovenie úverovej zmluvy, čo však nie je prípad poplatku za poskytnutie
úveru. Nemožno súhlasiť s tým, ak slovenský súd prijme záver súdu iného štátu, ktorý nemá ani len
podobnú právnu úpravu ako je slovenská právna úprava. Slovenská právna úprava obsahuje § 499
Obchodného zákonníka o možnosti dojednania odplaty za úver. Vyplýva to však aj z iných právnych

noriem napr. § 1, § 1a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a pod. Nemecké právo však takúto úpravu
neobsahuje. Nemecký súd rozhodoval podľa § 307 ods. 1, 2, 3 BGB, v zmysle ktorého môže súd
vyhlásiť za neúčinné zmluvné podmienky, ktoré zmluvného partnera v rozpore so zásadou dobrej viery
neodôvodnene zvýhodňujú, ale len v prípade, ak sa odchyľujú od právnych ustanovení. Ak teda existuje
dispozitívna právna úprava ohľadom niektorých dojednaní, uvedený prieskum možný nie je. Slovenská

právna úprava je teda úplne iná a preto je nesprávne prijímať závery rozhodnutia iného štátu bez
skutkovej a právnej relevancie a za ignorácie právneho poriadku Slovenskej republiky.

75. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP. V tejto
žalobe boli totiž uplatnené dva druhy nárokov, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom v

tejto časti bol žalobca v celom rozsahu úspešný a preto súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov
konania. Ďalšie nároky sa týkali vyslovenia neprijateľných zmluvných podmienok, avšak v tomto konaní
každá zo strán mala len polovičný úspech a preto nárok na náhradu trov konania o neprijateľné zmluvné
podmienky im nevznikol.

76. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.