Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. september 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203076
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118203076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: U. H., W.. XX.XX.XXXX,

F. L. H. XX, L., proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Paríž,
Boulevard Haussmann1, Francúzsko, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava,
IČO: 47258713, zastúpený: Advokátska kancelária Nagyová, Tenkáč, s.r.o., so sídlom Ružinovská
42, Bratislava, o neprijateľné zmluvné podmienky, určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a
doplatenie istiny úveru a prísl., takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v časti 2 bode 5.3 zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom

úvere a vydaní kreditnej karty uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Cetelem Slovensko a.s. a
žalobcom dňa X.XX.XXXX v znení: „Dlžník súhlasí s tým, aby sa prípadné spory, ktoré vzniknú z RZ
alebo vzniknú pri poskytovaní platobných služieb a v súvislosti s nimi, rozhodovali v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie“ je ako neprijateľná zmluvná
podmienka n e p l a t n á .
U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v časti 3 bode 12 zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Cetelem

Slovensko a.s. a žalobcom dňa X.XX.XXXX v znení: „Cetelem je oprávnený jednostranne zmeniť výšku
poplatkov stanovených sadzobníkom poplatkov z dôvodu zmeny podmienok závislých na objektívnych
skutočnostiach napr. zmena všeobecne záväzných právnych predpisov, zmena úrokových sadzieb na
finančných trhoch alebo zmeny obchodnej politiky“ je ako neprijateľná zmluvná podmienka n e p l a t n á.

U r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou Cetelem Slovensko
a.s. a žalobcom dňa X.XX.XXXX j e n e p l a t n á.

Žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere v časti poistenia,
žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a žalobu o doplatenie istiny úveru z a m i e t a.

V konaní o určenie neplatnosti časti zmluvy o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere týkajúcej sa
rozhodcovskej doložky a jednostrannej zmeny poplatkov a v časti neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania a žalobcovi súd tento nárok n e p r i z n á v a.

V konaní o neplatnosť časti zmluvy o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere tykajúceho sa poistenia,
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a doplatenia istiny úveru m á žalovaný voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobca žalobou zo dňa 21.3.2018 žiadal určiť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom
spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi dňa X.XX.XXXX je neplatná v časti dohody o
zrážkach zo mzdy, poistenia časti 3 článok 1, časti 2 článok 5.3 Rozhodcovskej doložky a časti 3

článok 12 oprávnenia jednostranne zmeniť výšku poplatkov zo strany žalovaného. Zároveň žiadal určiť,
že spomínané zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov a napokon žiadal, aby bol zaviazaný zaplatiť
žalovanému rozdiel do výšky nesplatenej istiny úveru v sume 9.154 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že
s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. uzatvoril zmluvu
o spotrebiteľskom úvere na sumu 24.488 Eur s celkovou čiastkou na zaplatenie 42.996 Eur v 120

mesačných splátkach po 385,35 Eur s termínom splatnosti do 15.11.2024. Poukázal na § 9 ods. 2
písm. k/ a § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. a vyslovil názor, že zmluva neobsahuje výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bezpoplatkový. Citoval pritom časti rozhodnutia Krajského súdu v Žiline 11Co/256/2013 zo
dňa 25.11.2013 a Krajského súdu v Trnave 10CoE/313/2010 zo dňa 9.8.2011, podľa ktorých v zmluve
o spotrebiteľskom úvere musí byť rozlíšenie splátky na istinu, úrok a poplatky a pri každej tejto zložke

musí byť uvedená suma, počet a termíny splátky.

2. Vyslovil tiež názor, že príslušná zmluva obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Konkrétne
satotýkadohodyozrážkachzomzdy,pričompoukázalnazáveryrozhodnutiaKrajskéhosúduvPrešove
6Co/95/2013 zo dňa 19.6.2013, v zmysle ktorého tento inštitút umožňuje obísť dôležitý prvok unijného

práva a to ex offo súdnu kontrolu neprijateľnej zmluvnej podmienky a umožňuje tak uhradiť aj plnenie
z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

3. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobca považoval aj časť 3 článok 1 predmetnej zmluvy týkajúci
sa poistenia, keďže neinformuje žalobcu o podmienkach poistenia. Ide o zmluvný vzťah, ktorého

uzavretiu by mala predchádzať náležitá informačná a poučovacia povinnosť a takéto konanie možno
považovať za klamlivú obchodnú praktiku podľa § 8 zákona č. 250/2007 Z.z. Navyše je neprípustné, že
poisťovňu, v ktorej je žalobca poistený, vyberá veriteľ.

4. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa žalobcu je aj rozhodcovská doložka v časti 2 článok 5.3

zmluvy. Žalobca pritom citoval časť rozhodnutia Krajského súdu v Trnave 10Co/326/2010 z 9.8.2011,
podľa ktorého neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj rozhodcovská doložka, ktorá formálne žalobcovi
umožňuje výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom.

5. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval žalobca aj časť 3 článok 12 zmluvy, podľa ktorej právny

predchodcažalovanéhojeoprávnenýjednostrannemeniťvýškupoplatkovatobezakéhokoľvekdôvodu.
Jednostranná zmena zmluvných podmienok je v zmysle § 53 ods. 3 písm. e/ Občianskeho zákonníka
prípustná iba z vážneho objektívneho dôvodu a iba vtedy, ak dodávateľ umožní spotrebiteľovi náležite
prehodnotiť jeho ďalšiu viazanosť zmluvou, čo vyplýva aj zo smernice 93/13/EHS.

6. Posledný nárok žalobca vysvetlil tým, že žalovanému z úverovej zmluvy zaplatil 15.334 Eur a pri
závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru jeho dlh činí 9.154 Eur (24.488 - 15.334).

7. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že predmetná zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti v
zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a nestotožnil sa s názorom žalobcu o nutnosti členia splátky na istinu,

úrok a poplatky, ako to vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 z 9.11.2016. Poukázal
na záväznosť judikatúry SD EÚ pre všeobecné súdy členských štátov EÚ s poukazom na článok 2 ods.
2 CSP. K nutnosti použitia tohto eurokomformného výkladu dospel aj Najvyšší súd SR a záver o tom,
že členenie splátky úveru nie je nutné, vyplýva z viacerých súdnych rozhodnutí a konkrétne poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne 6Co/84/2017 z 28.3.2017, 6Co/68/2017 z 28.2.2017, ale aj

Krajského súdu v Prešove 11Co/39/2016 z 11.4.2017.

8. Ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že bola uzavretá na samostatnej listine v súlade s § 5a
ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. Žalobca mal možnosť odmietnuť jej uzavretie, čo vyplýva z toho,
že bola na samostatnej listine a bol tiež poučený o jej dôsledkoch teda, že pri omeškaní dvoch po sebe

idúcichsplátokbudeplatiteľmzdyuskutočňovaťzrážkyzomzdy.Platiteľmzdypritomnemôževykonávať
zrážky vo väčšom rozsahu než to pripúšťa zákon, čo vyplýva z § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je uvedená medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré súdemonštratívne vymenované v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a ani z § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nie je možné vyvodiť, že by predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku.

9. Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke žalovaný zdôraznil, že veriteľ postupoval v súlade s § 90 ods. 3,4
zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách.

10. Pokiaľ ide o poistenie žalovaný uviedol, že z úverovej zmluvy vyplýva, že žalobca bol informovaný
o poistení a súvisiacich dokumentoch.

11. Ohľadom zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmeny poplatkov žalovaný poukázal na § 53 ods. 4
písm. i/ a ods. 14 písm. a/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých jednostranná zmena poplatkov za
finančnéslužbysanepovažujezaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,; akspotrebiteľmáprávobezplatnea
s okamžitou účinnosťou vypovedať zmluvu. Podľa článku 5.2 úverovej zmluvy pritom klient je oprávnený
kedykoľvek úverovú zmluvu písomne vypovedať s jednomesačnou výpovednou lehotou.

12. Žalovaný vzniesol aj procesné výhrady voči dôvodnosti určovacej žaloby o neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy s poukazom na § 137 písm. c/, d/ CSP, ktoré neumožňujú podanie určovacej žaloby
v prípadoch, v ktorých je možné žalovať na plnenie. Navyše žaloba o neplatnosť právneho úkonu je
žalobou o určenie právnej skutočnosti a tá je v zmysle § 137 písm. d/ CSP prípustná len ak to ustanovuje

osobitný predpis a v danom prípade táto možnosť nie je naplnená. Podľa názoru žalovaného ide o
nedostatok procesnej podmienky a súd by mal konanie o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy
zastaviť. Žalovaný uviedol aj to, že úverovú zmluvu uzavrela aj ďalšia dlžníčka H. H. - H. a v prípade
žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné
spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Pre nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie pri žalobe o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, keďže ako procesná strana absentuje
spoludlžníčka, by mala byť žaloba zamietnutá.

13. Ohľadom žaloby na zaplatenie konkrétnej sumy žalobcom žalovanému, žalovaný uviedol, že takáto
žaloba je neprípustná. S ohľadom na § 131 CSP právo žalovať o zaplatenie dlžnej sumy má výlučne

veriteľ.

14. Na toto vyjadrenie žalovaného žalobca písomne nereagoval. Súd preto následne vytýčil
pojednávanie dňa 5.9.2018, na ktoré sa žalobca nezúčastnil, aj keď predvolanie mu bolo doručené
riadne ešte 13.6.2018, svoju neúčasť však písomne ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho

neprítomnosti.

15. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami žalovaného, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 7.10.2014, dohodou o zrážkach zo mzdy zo
dňa 7.10.2014 a zistil tento skutkový stav:

16. Dňa X.XX.XXXX bola uzavretá formulárová písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní
platobnýchslužiebmedziveriteľom-obchodnouspoločnosťouCETELEMSLOVENSKOa.s.adlžníkmi-
žalobcom a H. H. - H.. Časť 1 obsahuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere a časť 2 zmluvu o revolvingovom

spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb.
V časti 1 pod bodom 1.1 sú vymenované základné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené
je, že ide o bezúčelový úver vo výške 24.488 Eur s fixnou úrokovou sadzbou 12,49% p.a. Zvolený bol
rozšírený súbor poistenia s poplatkom za poistenie 6,99%, dohodnutých bolo 120 mesačných splátok
po 383,35 Eur. Celková čiastka na zaplatenie bola vyčíslená na 42.996 Eur. V zmluve je uvedené RPMN

13,23% a jeho priemerná hodnota 10,86%. Splatnosť splátky bola 15.deň v mesiaci, pričom uvedená
je splatnosť prvej mesačnej splátky 15.deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver
poskytnutý dlžníkovi a ako termín konečnej splatnosti úveru je uvedený 15.11.2024.

17. V časti 2 je obsiahnutá zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty s

konkretizáciou základných podmienok v bode 1.1 tak, že dohodnutá bola výška úverového rámca 5.000
Eur, aktuálna výška úverového rámca 600 Eur, výška mesačnej splátky minimálne 5% z dlžnej čiastky
zaokrúhlená na najbližší vyšší násobok 300 Eur, splatnosť mesačnej splátky 10.deň v mesiaci, výška
úrokovej sadzby 28,68% p.a. - fixná, splatnosť prvej mesačnej splátky 10.deň v mesiaci nasledujúcompo mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru, RPMN 46,36%, zvolený
súbor poistenia - rozšírený súbor poistenia, poplatok za poistenie 6,99%. V ďalšom texte sú uvedené
predpoklady pre výpočet RPMN a tiež priemerná hodnota RPMN 24,36 %.

18. V bode 5.3 tejto časti zmluvy pod označením Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb
je uvedené, že dlžník súhlasí s tým, aby sa prípadné spory, ktoré vzniknú z RZ alebo vzniknú pri
poskytovaní platobných služieb a v súvislosti s nimi rozhodovali v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A, Bratislava. Prípadný

nesúhlas označí krížikom.

19. Časť 3 formulára zmluvy predstavuje spoločné ustanovenie k obom zmluvám a bod 1 sa týka
poistenia. V bode 1.1 je obsiahnuté vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o
poistení uzavretými medzi Cetelemom a poisťovňou Cardif Slovakia a.s. a s aktuálnymi všeobecnými
poistnými podmienkami, ktoré sú súčasťou RZoP, súhlasí s nimi a svojim podpisom zmluvy vyjadruje

súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Ďalej sú vymenované 4 súbory poistenia s ich špecifikáciou
apodpísm.c/jeuvedenýrozšírenýsúborpoistenia,ktorýsavzťahujenaprípadpracovnejneschopnosti,
invalidity, smrti a straty zamestnania. Súd podotýka, že tento typ poistenia je uvedený v základných
podmienkach úverovej zmluvy ako zvolený súbor poistenia.

20. V bode 1.4 tejto časti zmluvy sa uvádza, že dlžník berie na vedomie, že práva a povinnosti
vyplývajúce z poistenia ako aj výška poistného plnenia sú stanovené v RZoP a VPP, s ktorými vyjadril
súhlas. Z bodu 1.6 vyplýva, že dlžník je oprávnený kedykoľvek poistenie ukončiť.

21. Napokon v bode 12 časti 3 spomínaných zmlúv sa konštatuje, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy

je aj aktuálny sadzobník poplatkov zverejnený na internetovej stránke CETELEMU a dostupný v sídle
spoločnosti. CETELEM je oprávnený jednostranne zmeniť výšku poplatkov stanovených sadzobníkom
poplatkov z dôvodu zmeny podmienok závislých na objektívnych skutočnostiach napríklad zmena
všeobecných záväzných právnych predpisov, zmena úrokových sadzieb na finančných trhoch alebo
zmeny obchodnej politiky. CETELEM je povinný oznámiť zmenu nákladov a termín účinnosti zmeny

najmenej 30 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, napríklad písomne, na internetových
stránkach CETELEMU, u zmluvných partnerov CETELEMU a podobne.

22. Bod 5 časti 3 zmluvy obsahuje možnosti zániku zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o
revolvingovomúvereatoajformouodstúpeniaodzmluvybezuvedeniadôvodudo14dníodjejuzavretia

alebo kedykoľvek písomnou výpoveďou s jednomesačnou výpovednou lehotou.

23. BNP Paribas personal FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky je zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava 1 vo vložke č. 2990/B a z neho vyplýva, že žalobca, ktorého je organizačnou
zložkou sa stal právnym nástupcom obchodnej spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku

zlúčenia.

24. Nepochybne zmluva o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere a na ňu nadväzujúca dohoda o
zrážkach zo mzdy je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

30. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

31. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d)vylučujúaleboobmedzujúprávaspotrebiteľapriuplatnenízodpovednostizavadyalebozodpovednosti

za škodu,
e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na

zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k)požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m)v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o)oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p)obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní,
s)požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o

zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t)požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u)požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo
zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v)požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.32. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

33. Podľa § 53 ods. 14 písm. a/ Občianskeho zákonníka za neprijateľnú podmienku podľa odseku
4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného
predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu
alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ
alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti

spotrebiteľavypovedaťspotrebiteľskúzmluvupísomneinformovaťspotrebiteľaaakspotrebiteľmáprávo
bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.

34.Zmluvuospotrebiteľskomarevolvingovomúvereuzavretúmedziprávnympredchodcomžalovaného
a žalobcom bol zároveň potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a to v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, teda konkrétne v znení účinnom od 1.9.2014 do 31.12.2014.

35. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

36. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

37. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti

38. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom

39. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

40. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona a medzi nimi pod písm. k/ je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

41. Podľa § 9 odseku 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
aj právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa ods. 5 ak sa amortizuje
istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú a to bezplatne a kedykoľvek počas
celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

42. Podľa § 9 ods. 5 citovaného zákona amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie
istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné
náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom

úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú
platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v
súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

43. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až k) ,
r) a y)

,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

44. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 ,

nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V
prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver

veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

45. Žalobca sa domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý mu bol poskytnutý

predmetnými zmluvami, aj keď nesprávne v žalobnom petite žiadal určiť, že príslušná zmluva je
bezúročná a bezpoplatková. Zmluva totiž nie je bezúročná a bezpoplatková, ale v prípade absencie
obligatórnych náležitostí zmluvy vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. platí fikcia
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súd tento nedostatok považuje za nepodstatný, iný výklad by
znamenal prílišný formalizmus, ktorý je neprípustný.

46.Žalobcazastávanázor,ževzmluveospotrebiteľskomúveremábyťsplátkaúverurozlíšenánaistinu,
úrokapoplatky.Súdnapraxpriposudzovanítejtootázkynebolajednotná.Tentosúdstálezastávalnázor,
že z formulácie sporného ustanovenia jednoznačne nevyplývalo žalobcom tvrdené rozlíšenie splátky,
ale to, čo všetko dohodnutá splátka zahŕňa. Každá splátka úveru totiž zahŕňa v sebe splátku istiny, úroku

a prípadných poplatkov. V citovanom ustanovení totiž nie je uvedené, že musí byť osobitne uvedená
splátka istiny, osobitne splátka úroku a osobitne iných poplatkov.

47. Rozhodujúca pre vyhodnotenie spornej otázky je však už spomínaná smernica 2008/48/ES, ktorá
v článku 22 upravuje úplnú harmonizáciu a záväzný charakter, predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Znamená, že členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave zahrnúť iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, než sú uvedené v článku 10 ods.
2 smernice. Úplná harmonizácia v tejto oblasti je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v EÚ
poskytla rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov.

48. V článku 10 ods. 2 citovanej smernice sa uvádza, čo má obsahovať zmluva o úvere. Pod písm.
h/ je uvedená výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia.

49. V citovanom článku sa teda vôbec neuvádza splátka istiny, úrokov a poplatkov, ale je použitý
len termín „splátka“. Preto ani právny poriadok Slovenskej republiky nemôže túto zmluvnú náležitosť
modifikovať tak, aby veriteľ bol povinný do zmluvy uvádzať členenie splátky na istinu, úrok a poplatky.
Bolo by to v rozpore so spomínanou smernicou s poukazom na článok 22 ods. 1. Aj keď je potrebné
uviesť, že citovaná smernica nemá tzv. horizontálny priamy účinok a teda nemôže priamo zakladať

práva a povinnosti jednotlivcom, je potrebné z nej vychádzať práve za účelom výkladu diskutabilného
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ tak, aby výklad bol v súlade s touto smernicou. Preto je potrebné dospieť
eurokomforným výkladom k záveru, že citovaná právna norma neupravuje nutnosť rozpisu splátky na
istinu, úrok a poplatky.50. Napokon odpoveď na túto otázku poskytol Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku C-42/15 z 9.11.2016,
ktorým rozhodol o návrhu Okresného súdu Dunajská streda na prejudiciálne konanie, ktoré súviselo

s konaním vedenom na spomínanom súde vo veci spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre
Bíroovej, keď na otázku spomínaného súdu, či článok 10 ods. 2 písm. i/ v spojení s písm. h/ smernice
2008/48/ES sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie
aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky,
Súdny dvor uviedol, že daný článok sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca

amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa európskeho
súdu bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V
odôvodnení rozhodnutia Súdny uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a
kedykoľvek odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku
10 ods. 3 smernice.

51. V tejto súvislosti súd potrebuje zdôrazniť, že si je vedomý toho, že citovaná smernica 2008/48/ES
nemá priamy účinok, ale práve pri výkladových problémoch jednotlivých ustanovení nášho právneho
poriadku je potrebné z nej vychádzať a použiť tzv. eurokomformný výklad. Toho sa totiž často dožadujú
v súdnych sporoch spotrebitelia, ale tento výklad je potrebné použiť nielen v tých prípadoch, ak je to

na prospech spotrebiteľa, ale aj opačne. To je aj prípad vyhodnotenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z., takže využijúc spomínaný eurokomformný výklad v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie
je potrebné splátku úveru rozlíšiť na splátku istinu, úrokov a poplatkov. Napokon tento záver vyplýva aj
z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 555/07.

52. Súd rozhodne nesúhlasí s názorom, podľa ktorého pre vnútroštátny súd nie sú relevantné a
záväzné závery rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Uvedené rozsudky je nutné aplikovať pri spomínanom
eurokomformnom výklade vnútroštátneho práva, ktoré sa musí vykladať v súlade s právom Únie čo
vyplýva zo systému Zmluvy o fungovaní EÚ. Vnútroštátny súd má povinnosť zabezpečiť plnú účinnosť
práva Únie pri rozhodovaní sporu. Pri zabezpečení práva Únie vnútroštátny súd nemôže dokonca

uplatniť ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré by boli v rozpore s právom Únie (napr. rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-555/07, body 48, 51).

53. Pre súd prvej inštancie je neakceptovateľné, ak rozsudky európskeho súdu by sa mali aplikovať len
vtedyaksúnaprospechspotrebiteľa(napr.rozsudokC-473/00„Cofidis“)aužnieopačne.Súdpoukazuje

aj na ďalší rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-453/00 z 13.1.2004 a z neho najmä na body 20 a
27. Podľa nich vnútroštátne orgány, teda aj súdy, sú povinné prihliadať k výkladu práva spoločenstva,
ku ktorému dospel Súdny dvor. Podobne možno citovať aj rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených
veciach C-397/01 až C-403/01 (B.Pfeiffer a spol.) a z neho body 110, 111, 113 a 114: „z konštantnej
judikatúry založenej rozhodnutím Súdneho dvora z 10.4.1984 vo veci 14/83 Von Colson a Kamann

vyplýva, že povinnosť členských štátov dosiahnuť cieľ ustanovený smernicou, pričom v zmysle článku
10 ZES štáty musia prijať všetky všeobecné alebo osobitné opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie
výkonu tejto povinnosti, sa týka všetkých orgánov členských štátov vrátane súdnych orgánov v rámci ich
právomoci. Je úlohou národných súdov zabezpečovať pre jednotlivcov právnu ochranu vyplývajúcu im
z ustanovení komunitárneho práva a zaručovať plnú účinnosť týchto ustanovení. Národný súd aplikujúci

vnútroštátne právo a najmä tie ustanovenia, ktoré boli prijaté špeciálne na účely splnenia požiadaviek
smernice, je povinný v súlade s článkom 249 ods. 3 ZES v čo možno najväčšej možnej miere vykladať
vnútroštátne právo v zmysle textu a účelu smernice, aby dosiahol výsledok ustanovený smernicou.
Požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s komunitárnym právom je inherentná systému, ktorý
vytvára Zmluva o založení ES, pretože umožňuje národnému súdu pri riešení sporov zabezpečiť v rámci

svojich právomocí plnú účinnosť komunitárneho práva (rozhodnutie z 15.5.2003 vo veci C-160/01)“.

54. V súčasnosti je situácia iná v tom, že právny názor na danú problematiku vyslovil už Najvyšší súd
SR v dvoch rozhodnutiach rozdielnych senátov. Jedným je rozhodnutie 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018.
Najvyšší súd SR v odôvodnení rozhodnutia citoval z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., v ktorej

sa uvádza, že predložený návrh zákona je svojim obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2018 do slovenského právneho poriadku.55. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h/ citovanej smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere zmluva o
úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie,
v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatok s rôznymi úrokovými sadzbami

úveru na účely splatenia.

56. Najvyšší súd SR vo vyššie citovanom rozhodnutí uviedol nasledovné: „Smernica ako špecifický
prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou
prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice

uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť
ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich
konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v
zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú
určitým zákonom vykladať eurokomformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny -
eurokomformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo

o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada komformného výkladu vyžaduje, aby
sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom
sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (rozsudok ESD C-212/07 bod 110).

57. Rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej

úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok
10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to, sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú
pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivých nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice)

obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti
dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom

zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ
vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.

58. Eurokomformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom

prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizáciedlhu,tedarozpissplátokpočastiach(samostatnevoväzbenaistinu,úrokapoplatky).Pokiaľ
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy výška alebo počet, či „termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je za použitia eurokomformného výkladu dospieť k záveru, že

toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

59. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu obsahuje výšku,
počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov je potrebné mať na zreteli, že eurokomformný výklad §
9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje,

aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená
určenie, aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky
a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo aby mal spotrebiteľ už pri uzatváraní zmluvy k
dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke pripadať na istinu,
úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku (ide

o rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti V. F.) zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné
informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa a to bezplatne a
kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku)“.

60. K totožnému právnemu záveru dospel Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí 4Cdo/211/2017 zo dňa
23.4.2018.61. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na článok 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v

ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

62. Princípom právnej istoty sa už v minulosti v mnohých svojich rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný
súd SR. Ide o rozhodnutia IV.ÚS 499/11 z 22.11.2011, ako aj IV.ÚS 92/09, I.ÚS 87/93, PL ÚS 16/95,
II.ÚS 80/99, III.ÚS 356/06, IV.ÚS 209/2010, PL ÚS 6/04, III. ÚS 328/05, ktoré zdôraznili, že obsahom

princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri
opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť
všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju
nemožno objektívne a rozumne odôvodniť je ústavne neudržateľná. Aj keď právne závery všeobecných
súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných sporoch zaväzoval rozhodnúť

identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k
naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie.

63. Pokiaľ teda Slovenská republika je právnym štátom ako sa to uvádza v článku 1 ods. 1 Ústavy
SR, potom je potrebné zachovávať princíp právnej istoty a v súvislosti s ním akceptovať právne

závery vyšších súdnych autorít, čo v danom prípade je reprezentované spomínanými rozhodnutiami
Najvyššieho súdu SR. Ich nerešpektovanie by bolo možné vyhodnotiť aj ako svojvôľu v rozhodovaní,
ktorá je neprípustná.

64. Súd teda nesúhlasil s názorom žalobcu o nutnosti členenia splátky úveru a keďže nezistil ani iné

dôvody pre aplikáciu § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. žalobu v tejto časti zamietol.

65. Žalobca žaloval aj o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Aj keď z obsahu žaloby vyplývalo, že ju
posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd je povinný ex offo zaoberať sa aj tým, či dohoda nie
je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka

(napr. § 37, 38, 39). Žalovaný síce poukazoval na to, že stranami sporu o neplatnosť tejto dohody by
mala byť aj ďalšia dlžníčka, ktorá taktiež dohodu o zrážkach zo mzdy obsiahnutú v jednom dokumente
spolu so žalobcom uzavrela, súd však dáva do pozornosti, že uvedená listina obsahuje v podstate dve
dohody o zrážkach zo mzdy. Logicky totiž každý dlžník len sám za seba môže takúto dohodu uzatvoriť,
zrážky zo mzdy sa vykonávajú konkrétnemu dlžníkovi a preto súd túto žalobu vníma ako posúdenie

platnosti či neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného
a žalobcom, hoci na tej istej listine je obsiahnutá aj ďalšia dohoda o zrážkach zo mzdy s ďalším dlžníkom.
Preto súd nezdieľa názor, že by aj tento ďalší dlžník (v danom prípade H. H.) musela byť stranou v spore.

66. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

67. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

68. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.

69. Súd dospel k záveru, že síce dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá na osobitnej listine, ale
žalobca nebol upozornený na dôsledky jej uzavretia a nebol poučený o možnosti odmietnuť jej uzavretie.
To, že žalobca bol o tom poučený a ako a že mal možnosť túto dohodu odmietnuť, vzhľadom na

skutočnosť, že spomínané poučenie z textu dohody nevyplýva, má preukázať žalovaný, keďže ide o
jeho zákonnú povinnosť upravenú v § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. Žalovaný pritom žiadne
dôkazy v tomto smere súdu neponúkol napriek tomu, že ho súd vyzýval na preukázanie splnenia tejtopoučovacej povinnosti. Súd preto spomínanú dohodu vníma ako rozpornú so zákonom (§ 5a ods. 1
písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.) a preto je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

70. Navyše súd je toho názoru, že v dohode o zrážkach zo mzdy je nevyhnutné uviesť aj výšku
dohodnutých zrážok zo mzdy. Je to logický záver vyplývajúci zo samotnej podstaty tohto inštitútu. Ak sa
totiž účastníci zmluvy dohodnú na zrážkach zo mzdy, predovšetkým, aby dohoda bola dostatočne určitá,
musia sa dohodnúť aj na výške zrážok zo mzdy. Veta za bodkočiarkou v § 551 Občianskeho zákonníka
znamená len zákonný limit pre stanovenie výšky zrážok v tom zmysle, že dohodnuté zrážky nesmú

byť väčšie než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Uvedený záver napokon vyplýva aj z komentára
Občianskeho zákonníka autorov Peter Vojčík a kolektív a tiež autorov Jaromír Svoboda a kolektív.
Z toho dôvodu predmetná dohoda nie je určitá, čo znamená ďalší dôvod jej absolútnej neplatnosti v
zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Napokon požiadavka určitosti absentuje aj pri špecifikácii
pohľadávky, ktorú má spomínaná dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečiť. V jej texte nie je uvedená

žiadna pohľadávka, žiadna úverová zmluva.

71. Vyslovenie absolútnej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy má prednosť pred jej posúdením
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, hoci právny dôsledok je totožný - v oboch prípadoch spôsobuje
jej absolútnu neplatnosť. O neprijateľnú zmluvnú podmienku totiž môže ísť len pri právnom úkone,

ktorý je inak platný. Ak je absolútne neplatný, ako keby neexistoval a všetky práva a povinnosti z neho
vyplývajúce zanikajú ex tunc.

72. Súd pre úplnosť však dodáva, že spornú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje aj za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Súd pritom nespochybňuje legitimitu tohto právneho inštitútu, ktorý je súčasťou

právnehoporiadkuSlovenskejrepubliky,alezároveňzdôrazňuje,ževspotrebiteľskýchsporochpodlieha
tátodohodasúdnemuprieskumuprijateľnostivzmysle§53Občianskehozákonníka.Dohodaozrážkach
zo mzdy zabezpečuje pohľadávku žalovaného, ktorá by mala vyplývať z úverovej zmluvy a preto nie je
vylúčená z tohto súdneho prieskumu, keďže hlavným predmetom zmluvy je úver a žalovaný nepreukázal
jej individuálne vyjednanie. Nepreukázal totiž, že žalobca ju nemusel uzatvoriť a preto s poukazom

na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí prezumpcia o tom, že nebola táto dohoda individuálne
dojednaná.

73.Dohodaozrážkachzomzdyumožňujeobísťexoffosúdnukontroluzmluvnýchpodmienokvúverovej
zmluve, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nie

je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu súdom alebo inou objektívnou inštitúciou, ale len
na subjektívnej predstave veriteľa. Nie je rozhodujúce ani to, či veriteľ ju použije a v akom rozsahu, ale
postačuje ak objektívne je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a že existuje hrozba vymoženia plnenia, na
ktoré dodávateľ nemá nárok v zmysle právnej úpravy vrátane plnenia vyplývajúceho z neprijateľných
zmluvných podmienok.

74. Pokiaľ ide o procesnú prípustnosť žaloby o neplatnosť dohody predstavujúcej neprijateľnú zmluvnú
podmienku, jedná sa o druh žaloby podľa § 137 písm. d/ CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Týmto osobitným
predpisom je § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

75. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

76. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených

zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva.

77. Pokiaľ teda žalobca má v zmysle zákona právo žalovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky, má potom aj právo žalovať o absolútnu neplatnosť takejto dohody v

zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže výpočet druhu žalôb v § 137 CSP je
len demonštratívny.78. Žalobca sa ďalej domáhal neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorú považoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Žalovaný v tejto súvislosti sa bránil tým, že postupoval podľa zákona č. 492/2009
Z.z. o platobných službách. Uvedený zákon sa však vzťahuje na platobné služby poskytované

poskytovateľomplatobnýchslužieb(§1ods.2citovanéhozákona).Poskytovateliaplatobnýchslužiebsú
vymenovaní v § 2 ods. 3 a sú to predovšetkým banky a medzi nimi nie je nebankový subjekt poskytujúci
úver, akým bol aj veriteľ. Preto tento zákon sa na daný prípad nevzťahuje.

79. Podľa § 73 ods. 3 aktuálneho zákona o rozhodcovskom konaní (zákona č. 335/2014 Z.z.) účinného

od 1.1.2015 rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.

80. Podľa § 73 ods. 3 citovaného zákona rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

81. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.7.2009
do 31.12.2014 (teda v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) rozhodcovská zmluva je
dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

82. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

83. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak
je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

84. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považuje podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

85. V danom prípade spomínaná rozhodcovská doložka umožňuje riešiť spory výlučne v rozhodcovskom
konaní. Navyše bola zakomponovaná bez akéhokoľvek zvýraznenia v texte zmluvy o revolvingovom

úvere a to pod označením rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť aj prejavom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo ktorá voľba
konkrétne znamená (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 9/2012). Z uzatvorenej rozhodcovskej
doložky ani z iných listinných dôkazov žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred

rozhodcovským a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani s poukazom na princíp „neznalosť zákona
neospravedlňuje“, pretože kým rešpektovanie tohto princípu spotrebiteľských právnych vzťahoch zo
strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa
bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Platí totiž, že v konkrétnych súvislostiach uvedený princíp

ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Preto
neinformovanosťspotrebiteľavtejtooblastimunemôžebyťnaujmu.Žalovanýničímprávnevýznamným
nepreukázal,žežalobcoviposkytoljasnéazrozumiteľnéinformácieotom,čoznamenáriešeniesporovv
rozhodcovskom konaní. Žalovaný si v tomto smere dôkaznú povinnosť nesplnil. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli

vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj tento prípad. Súd preto považoval za
dôvodné tejto časti žaloby vyhovieť.

86. Ohľadom posúdenia zmluvnej podmienky týkajúcej sa jednostrannej zmeny poplatkov súd uvádza,
že je nepochybné, že ide o podmienku podliehajúcu súdnej kontrole prijateľnosti podľa § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka, keďže nejedná sa o prípad vylúčenia z tejto súdnej kontroly. Nejde totiž o
posúdenie hlavného predmetu plnenia ani primeranosti ceny a nepochybne nejde ani o individuálne
dojednanúzmluvnúpodmienku,keďžejesúčasťouvopredpripravenéhoformulárazmluvy,ktorýžalobca
nemal možnosť zmeniť.87. Základným princípom občianskeho práva je princíp pacta sunt servanda (zmluvy sa majú
dodržiavať).Ztohtoprincípuvyplývaajzásadanezmeniteľnostizmluvyjednostrannýmúkonomzmluvnej

strany. Uvedená zásada sa napokon premietla aj do ustanovenia § 53 ods. 4 písm. i/ Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu
dohodnutého v zmluve.

88. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať aj na § 53 ods. 14 písm. a/ Občianskeho zákonníka
(v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Ako vyplýva z daného ustanovenia jednou zo základných
zákonných podmienok pre vylúčenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v prípade jednostrannej zmeny
zmluvných podmienok ( v danom prípade poplatkov) je uvedenie vážneho objektívneho dôvodu pre túto
zmenu v zmluve. Toto ustanovenie korešponduje aj s európskou právnou úpravou - smernicou 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - bod 1 písm. j/ prílohy v spojení s článkom

3 ods. 3. Dôvod zmeny musí byť dostatočne transparentný a v zmluvnej podmienke výslovne uvedený.
Nestačí, aby zmluvná podmienka len zopakovala všeobecný zmluvný pojem vecného dôvodu. Vecnosť
dôvodu znamená, že má objektívnu povahu. Z požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti tiež vyplýva, že z
klauzuly musí byť zrejmé, ako sa zmluva v závislosti od vymieneného dôvodu zmení.

89. V danom prípade podmienka vecného objektívneho dôvodu pre zmenu poplatkov splnená v
napadnutej zmluvnej podmienke nebola. Formulácia „zmena podmienok závislá na objektívnych
skutočnostiach“ je nezrozumiteľná a neurčitá. Ako príklad dôvodu na zmenu je uvedená zmena úrokovej
sadzby, ktorá však v tomto konkrétnom prípade je vylúčená, keďže dohodnutá bola fixná úroková sadzba
bez možnosti jej zmeny. Ako ďalší dôvod je uvedená zmena obchodnej politiky spoločnosti, čo však

nespĺňa požiadavku objektívnej skutočnosti, pretože je založená na subjektívnom posúdení dodávateľa.
Napokon aj uvedenie zmeny právnych predpisov nie je spomínaným vecným, objektívnym a dostatočne
určitým dôvodom, ktorý by oprávňoval zmenu výšky poplatkov. Znamenalo by to, že pri akejkoľvek
zmene právnych predpisov by dodávateľ mohol meniť výšku poplatkov, čo je neprípustné, keďže medzi
spomínanýmvecnýmdôvodomavýškoupoplatkovmusíbyťurčitásúvislosť.Spotrebiteľmusímaťjasno,

že pri určitom a konkrétnom vecnom dôvode môže dôjsť ku konkrétnej zmene zmluvných podmienok,
aby v prípade, že k tejto zmene neskôr dôjde, vedel ju vyhodnotiť, či je v súlade s dohodnutou zmluvnou
podmienkou. Zmluvná podmienka v časti 3 bode 12 však tieto atribúty nenapĺňa, predstavuje hrubú
nerovnováhu práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, že sú splnené ďalšie
zákonné podmienky v zmysle § 53 ods. 14 písm. a/ Občianskeho zákonníka pre vylúčenie neprijateľnosti

zmluvnej podmienky. Súd preto aj v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú.

90. Pokiaľ ide o žalobu o neprijateľnú zmluvnú podmienku ohľadom poistenia - časti 3 bodu 1 zmluvy
súd uvádza, že žalobca nekonkretizoval aká časť tohto pomerne rozsiahleho ustanovenia obsahujúceho
ďalších 6 bodov by mala tvoriť neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd pripomína, že s poukazom na §

298 CSP sa musí vo výroku uviesť celé znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda toto znenie
by malo byť uvedené aj v žalobnom petite. Navyše však podľa súdu ustanovenia v bode 1.1 až 1.6
časti 3 zmluvy predstavujú v podstate len vyhlásenia žalobcu ohľadom či už splnenia podmienok
poistenia alebo oboznámenia sa s rámcovými zmluvami o poistení a obsahuje špecifikáciu jednotlivých
súborov poistenia. Súd tieto ustanovenia preto nevníma ako zmluvné podmienky. Zmluvná podmienka

týkajúca sa poistenia je obsiahnutá v Základných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
zmluvy o revolvingovom úvere (časť 1 bod 1 a časť 2 bod 1), kde sa uvádza zvolený súbor poistenia
(rozšírený súbor poistenia) a poplatok za poistenia. Vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke však žalobca
žalobu nepodal a podal ju vo vzťahu k spomínanej časti 3 zmluvy, ktorá však neobsahuje zmluvnú
podmienku,alespomínanéjednostrannévyhláseniežalobcu.Logickynietdôvoduvyslovovaťneplatnosť

spomínaných vyhlásení žalobcu, keď v platnosti by ostala dohoda ohľadom základných podmienok
úveru v bode 1 časti 1, 2 zmluvy, kde sa uvádza aj poistenie. Navyše nie je možné opomenúť to, že podľa
bodu 1.6 časti 3 zmluvy žalobca je oprávnený kedykoľvek poistenie ukončiť. Preto ťažko možno prijať
záver, že v prípade poistenia by malo ísť o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, keď spotrebiteľ kedykoľvek môže poistenie ukončiť. V tejto časti súd

preto považoval žalobu sa neopodstatnenú.

91. Žalobca napokon žiadal, aby bol zaviazaný zaplatiť žalovanému konkrétnu sumu. Súd súhlasí so
žalovaným, že takáto žaloba je neprípustná.92. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

93. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia právo žalovať o zaplatenie dlžnej sumy má
len veriteľ, ktorý má pohľadávku voči dlžníkovi a nie opačne. Len veriteľ môže podať žalobu o splnenie
dlhu a nie dlžník, ktorý má povinnosť dlh plniť. Pre úplnosť však súd dodáva, že vzhľadom na to, že
žalobu o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru zamietol, súd sa nestotožnil ani s výškou dlhu žalobcu,

ktorý by mal predstavovať len nesplatenú istinu úveru.

94. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.

95. V danom prípade súd vychádzal z toho, že žalobca v jednej žalobe uplatnil 6 rôznych samostatných
nárokov. Preto súd posudzoval nárok na náhradu trov konania samostatne u každého z týchto nárokov.

V konaní o určenie neplatnosti časti zmluvy týkajúcej sa rozhodcovskej doložky, jednostrannej zmeny
poplatkov a neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bol žalovaný neúspešný, preto nemá nárok na
náhradu trov a vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi preukázateľne žiadne trovy nevznikli (nezúčastnil
sa pojednávania, nemal právne zastúpenie, je oslobodený od súdnych poplatkov) súd mu tento nárok
nepriznal.

96. V konaní o neplatnosti časti zmluvy týkajúcej sa poistenia, určenia bezúročnosti, bezpoplatkovosti
úveru a doplatku istiny úveru bol žalobca neúspešný, preto nárok na náhradu trov konania mu nevznikol,
ale tento nárok vznikol úspešnému žalovanému. Súd totiž nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.