Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 16, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/46/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201780
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5819201780.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcov: 1/ U. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX a 2/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, E., obaja právne zastúpení:
JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom Ul. U. XXX/XX, XXX XX O., proti žalovanému: L. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. č. XX, právne zastúpený: Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka so sídlom X. č. X, XXX
XX E., o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č. k. 7C/47/2019-54 zo dňa 12. 10. 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcom v rade 1/, 2/ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nahradil vôľu žalovaného uzatvoriť so žalobcami v rade
1/ a v rade 2/ kúpnu zmluvu s obsahom, že žalovaný L. F., ako predávajúci, predáva žalobcovi v rade 1/
U. M. a žalobcovi v rade 2/ L. M., ako kupujúcim, spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam evidovaných
na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie E. ako parcely registra „E“ evidované na
mape určeného operátu, parcela č. 487/10 orná pôda o výmere 2446m2, parcela č. 487/11 orná pôda

o výmere 2908m2, parcela č. 488/3 trvalý trávny porast o výmere 514m2, na meno predávajúceho pod
B18 v podiele 12577/17388 a to žalobcovi v rade 1/ v podiele 368/4968 a žalobcovi v rade 2/ v podiele
2134/17388 (ďalej aj sporné nehnuteľnosti). Žalobca v rade 1/ je povinný zaplatiť žalovanému kúpnu
cenu vo výške 257,65 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobca v rade 2/ vo výške
426,90 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť
žalobcom v rade 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sa voči žalovanému domáhajú nahradenia prejavu vôle,
uzatvoriť s nimi kúpnu zmluvu, na prevod spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam na tom
skutkovom základe, že žalovaný nadobudol od darcov I. V., U. F., P. V., E. F., P. V. a W. M. spoluvlastnícky
podiel k pozemkom celkovo 589/4968 bez toho, aby uvedení darcovia pred uzatvorením darovacích
zmlúv v prospech žalovaného ponúkli svoje spoluvlastnícke podiely žalobcom v rade 1/ a 2/, ktorí v čase
uzatvorenia darovacích zmlúv a aj v súčasnosti boli/sú spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov a žalovaný
tieto tvrdenia žalobcov nespochybnil. Rovnako žalovaný nespochybnil, že žalobcovia ho listami zo dňa

02. 01. 2018 a 05. 01. 2018 vyzvali, aby im previedol spoluvlastnícky podiel, ktorý nadobudol darovacími
zmluvami. Žalovaný sa v konaní bránil, tým, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ počas trojročnej lehoty počítanej
od uskutočnenia právnych úkonov sa nedovolali relatívnej neplatnosti darovacích zmlúv, a preto sa tieto
úkony považujú za platné. Uvedená obrana žalovaného je neadekvátna, nakoľko ak povinná osoba(jeden z podielových spoluvlastníkov) vec prevedie bez toho, aby ju ponúkla oprávnenému (ďalšiemu
spoluvlastníkovi), nemá to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy na základe ktorej nadobúdateľ vec
získal, ale oprávnený má možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy (§ 40a Občianskeho

zákonníka), alebo sa voči nadobúdateľovi domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj podľa § 603 ods.
3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Ak sa oprávnený spoluvlastník účinne dovolal relatívnej
neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, nemôže sa už úspešne domáhať, aby mu
nadobúdateľ vec predal, pretože ju nadobúdateľ platne nenadobudol. Na základe výzvy oprávneného
spoluvlastníka nadobúdateľovi vzniká právna povinnosť ponúknuť oprávnenému vec na predaj za

podmienok, za ktorých mu vec mala pôvodne ponúknuť povinná osoba a ak si túto povinnosť nesplní,
oprávnený sa môže na súde domáhať, aby jeho prejav vôle v tomto smere bol nahradený súdnym
rozhodnutím (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/211/2009). Oprávnený spoluvlastník sa
nemôže súčasne dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu a domáhať sa nahradenia prejavu
vôle predávajúceho - povinného spoluvlastníka a nemôže tak urobiť ani postupne, teda najskôr sa
dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu a potom sa domáhať nahradenia prejavu vôle, pretože

dôsledkom dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je navrátenie vlastníckeho práva do
pôvodného stavu, pred uzatvorením relatívne neplatnej zmluvy. Preto sa potom oprávnený spoluvlastník
nemôže úspešne domáhať nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa - povinného spoluvlastníka, pretože
obligačno-právnym spoluvlastníkom v prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, by
sa opätovne stali osoby, ktoré žalovanému darovali spoluvlastnícky podiel. Z týchto bolo žalobe o

nahradenie prejavu vôle vyhovené s tým, že žalovaný nenamietal ani žalobcami uvedenú kúpnu cenu,
preto nemal dôvod pochybovať, že táto cena vyjadruje všeobecnú hodnotu pozemku (trhovú cenu).
Vzhľadom na to, že k porušeniu predkupného práva došlo darovacími zmluvami, teda bezodplatnými
prevodmi, nemožno určiť aká je „cena ponúknutá niekým iným“. Avšak aj darovaním ako bezodplatným
prevodomdošlokporušeniukpredkupnéhopráva,novprípadenahradeniaprejavuvôležalovanéhoako

prevádzajúceho treba určiť kúpnu cenu. V prípade darovacej zmluvy však od povinnej osoby (pôvodných
spoluvlastníkov - darcov) nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcom ponúkli svoje spoluvlastnícke
podiely bezodplatne. Zodpovedá princípu spravodlivosti, aby žalovaný za svoj spoluvlastnícky podiel
od žalobcov dostal primeranú náhradu formou kúpnej ceny, ktorá by mala byť cenou trhovou, reálne
dosiahnuteľnou v danom mieste a čase. Žalobcovia navrhli kúpnu cenu v sume, ktorá zodpovedá

hodnote pozemkov ako ju v súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
vedenej pod sp. zn. 4C/41/2017 ohodnotil samotný žalovaný a žalovaný k navrhnutej kúpnej cene nemal
výhrady. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP).

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný v zmysle § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietal, že žalobcovia sa nedovolali účinne relatívnej neplatnosti právneho úkonu tak, ako
to má na mysli ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka vzhľadom k tomu, že toto dovolanie

sa relatívnej neplatnosti týkajúce sa uzavretých darovacích zmlúv, nedoručili žalobcovia všetkým
účastníkom uvedených darovacích zmlúv. V zmysle § 40a prvá veta Občianskeho zákonníka, ak
ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 140 Občianskeho zákonníka považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Dovolanie sa relatívnej neplatnosti zo strany žalobcov nebolo doručené účastníkom darovacej zmluvy

I. V., U. F., P. V., E. F., P. V. ani W. M., ktorí so žalovaným darovacie zmluvy uzatvorili. Títo účastníci
platne uzavretých darovacích zmlúv nemajú vedomosť o tom, že uzavretý záväzkový vzťah by mal byť
podľa rozhodnutia súdu „zmenený“ a teda, že súdnym rozhodnutím bola zmenená ich prejavená vôľa
uzavrieť zmluvu a darovať svoj podiel jednému zo spoluvlastníkov a tiež aj osobe blízkej. Súd prvej
inštancie v odôvodnení rozhodnutia v krátkosti zhrnul vyjadrenia právnych zástupcov strán sporu, zhrnul

dôkazy, ktoré boli súdu predložené a hlavnou časťou odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
bola citácia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 08. 2010 a podstatnú časť jeho rozhodnutia
aj prevzal do svojho odôvodnenia. Odôvodnenie neobsahuje právne normy a právne úvahy súdu o
tom, ako k rozhodnutiu a k právnemu záveru, ktorý premietol do výroku rozhodnutia dospel a žalovaný
považuje rozhodnutie za arbitrárne a svojvoľné, dokonca nemajúce oporu v zákonných normách.

Poukázal na právnu vetu citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 08. 2010 v časti
týkajúcej sa jednostranného právneho úkonu, a to dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
v prejednávanom prípade darovacích zmlúv, keď uvedená argumentácia je súčasťou rozhodovacej
praxe súdov SR už niekoľko rokov a základnou právnou teóriou výkladu právneho inštitútu - dovolaniasa relatívnej neplatnosti právnych úkonov, ako jednostranného právneho úkonu. V ostatných častiach
rozhodnutie NS SR považuje za nepodstatné vzhľadom k tomu, že ide absolútne o odlišnú skutkovú
vec. Opakovane zdôraznil, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti zo strany oprávnených z predkupného

práva nebolo doručené všetkým účastníkom právneho úkonu (darovacích zmlúv), ale len žalovanému
akoobdarovanému.Vzhľadomnauvedenéideoneúčinnédovolaniesarelatívnejneplatnostidarovacích
zmlúv, ktoré nemalo ako vyvolať právne účinky. Je toho názoru, že v danom prípade by bolo potrebné
žalovať všetkých účastníkov darovacích zmlúv z dôvodu, aby im taký spôsob dovolania sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu bol doručený vzhľadom na to, že ide o jednostranný právny úkon, ktorý

musí byť druhej strane doručený. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v
režime Občianskeho zákonníka resp. celkovo v oblasti súkromného práva, predpokladá, že prejav vôle
dôjde, resp. je doručený adresátovi. Z dôvodu neúčinného dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu zo strany žalobcov v zákonnej lehote do 3 rokov voči všetkým účastníkom právneho úkonu
považuje uzavreté darovacie zmluvy za platné a v danom prípade, nie je možné tieto záväzkovo právne
vzťahy zmeniť súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a zmätočné

vzhľadom na to, že v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, na základe akých právnych noriem sa riadil pri
vytváraní právnych úvah, ktoré boli právnym základom pre rozhodnutie. Navrhuje napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne žalobu žalobcu v
celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobcovia odvolanie žalovaného považujú za nedôvodné a uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
Rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a predovšetkým zdôrazňujú, že právne
posúdenie veci žalovaným je nesprávne. Žalobcovia sa touto žalobou nedovolávali relatívnej neplatnosti
právneho úkonu - darovacích zmlúv. Ak by sa boli dovolávali relatívnej neplatnosti darovacích zmlúv,
potom by stratili možnosť zvoliť si ďalšiu z možností, a to možnosť uplatnenú touto žalobou, domáhať

sa proti žalovanému ako nadobúdateľovi nahradenia prejavu vôle, t. j. aby im previedol spoluvlastnícky
podiel, ktorý nadobudol právnym úkonom, pri ktorom došlo k porušeniu zákonného predkupného práva
žalobcov ako spoluvlastníkov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/122/2009,
uznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS131/2018.Vprípadeaksaopomenutýspoluvlastníkdomáha,
aby mu nadobúdateľ previedol spoluvlastnícky podiel, ktorý nadobudol právnym úkonom od zaviazanej

osoby, prevádzajúceho, ktorým právnym úkonom došlo k porušeniu predkupného práva, potom pasívne
legitimovaný je len nadobúdateľ (tretia osoba). V tomto smere už obrana žalovaného na súde prvej
inštancie vychádzala z nesprávneho právneho názoru a žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie
nezniesol žiadne iné námietky. Navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný v replike zotrval na svojich doterajších ústnych a písomných vyjadreniach a písomných
dôvodov uvedených v odvolaní a tieto dôvody zároveň rozšíril o to, že minimálne osoby U. F. a E. F. sú
osobami blízkymi so žalovaným, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu predkupného práva. Ďalej namietal,
že jeho predkovia vydržali vlastnícke právo k nehnuteľnosti vzhľadom na to, že ho nadobudli darom

od právnych predchodcov, ktorý dokument bez svojej viny nemohol skôr predložiť do konania, pričom
poukázal na to, že dňa 22. 02. 1966 podpísal a prehlásil (pôvodný vlastník zapísaný na p. k. č. 419) M. F.
pozemno-knižný výpis o protokole č. 419 PKV, že pozemok, ktorý je aj predmetom sporu, daruje svojej
dcére R. F. a jej manželovi L. F. na stavbu rodinného domu, pričom uvedená listina je podpísaná na
Štátnom notárstve Dolný Kubín a opatrená okrúhlou pečiatkou štátneho notárstva podľa knihy overenia

č. 9/1966, podpísaná overujúcim orgánom Miestnym národným výborom v E. 01. 04. 1966 s okrúhlou
pečiatkou overujúceho orgánu. Uvedený dokument sa mu podarilo dohľadať v archíve a tento dokument
pripojil k svojmu stanovisku. Zároveň poprel vznik a existenciu vlastníckeho práva žalobcov vzhľadom na
to, že pôvodný darca nehnuteľnosť daroval právnym predchodcom žalovaného v roku 1966. Vzhľadom
na uvedené zotrval na svojom odvolacom návrhu.

6. Žalobcovia v duplike zotrvali na svojom stanovisku a na tom, že sa vo veci nedovolávali relatívnej
neplatnosti právneho úkonu. K ďalšej argumentácii žalovaného o údajnom nadobudnutí vlastníckeho
práva uviedli, že tvrdenie je neudržateľné, pričom poukázali, že pri vyhotovení ROEP v Obci E.
spracovateľ ROEP vychádzal z údajov uvedených v PK protokole č. 419 o čom svedčí aj zápis na liste

vlastníctva č. XXXX, z ktorého je nesporné, že E KN parcely zapísané na tomto liste vlastníctva sú
vytvorené z PK parciel evidovaných v PK protokole č. 419. Ak žalovaný pripojil kópiu časti PK protokolu
č. 419, táto listina nepreukazuje prechod vlastníckeho práva na tretiu osobu na základe prehlásenia M.
F. a poukazujú aj na skutočnosť, ktorá vyplýva z pripojenej listiny, že PK parcela č. 240 je evidovaná podr.č. 13 z čoho je nesporné, že v PK protokole bolo zapísaných viac PK parciel. Žalovaný nepreukázal,
žeby E KN parcely evidované na LV č. XXXX boli práve časťou PK parcely č. 240. Navyše samotné
prehlásenie M. F. nie je spôsobilé bez ďalšieho k nadobudnutiu vlastníckeho práva treťou osobou,

keď podľa štandardnej judikatúry vzhľadom k novelizácii Občianskeho zákonníka v roku 1964, ktorý
nepozná inštitút vydržania vlastníckeho práva, nebolo možné v roku 1966 nadobudnúť vlastnícke právo
k nehnuteľnosti bez toho, aby boli splnené podmienky prevodnej zmluvy podľa v tom čase platných
predpisov, teda zmluvou, ktorá bola registrovaná štátnym notárstvom. Prehlásenie M. F. je podpísané
pred miestnym národným výborom, nie pred štátnym notárstvom, keď pečiatka štátneho notárstva je

pod výpisom z PK vložky, nie pod vyhlásením M. F.. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním,
musia byť splnené aj ďalšie podmienky. Argumentácia žalovaného je k predmetu veci irelevantná a to
isté sa týka aj údajného prevodu medzi osobami blízkymi U. F. a E. F.. Ani v prvostupňovom konaní
a ani v odvolaní proti rozsudku túto skutočnosť žalovaný neuviedol a ani vo vyjadrení žalovaného a
ani z darovacej zmluvy nie je táto okolnosť žalovaným žiadnym spôsobom preukázaná. Poukazujú na
koncentračnú zásadu a na to, že žalovaný v prvostupňovom konaní žiadny z dôvodov uvádzaných vo

vyjadrení neuviedol, hoci mu v tom nič nebránilo. Taktiež žalovaný uvádza nové odvolacie dôvody, ktoré
neuplatnil v prvostupňovom konaní, ani v odvolaní proti rozsudku, a preto nie je možné na ne prihliadať.
Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.

7. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová

strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

8. V preskúmavanej veci mal súd prvej inštancie z výpisu listu vlastníctva č. XXXX preukázané, že
žalobcovia v rade 1/ a 2/ boli a aj sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností ( žalobca
v rade 1/ pod B15 v podiele 2/27 a žalobca v rade 2/ pod B4 v podiele 1067/8694), ako aj žalovaný
pod B18 v podiele 12577/17388 a C. V. pod B1 v podiele 184/3312, R. G. pod B16 v podiele
282/231/184 a B23 v podiele 282/23184. Vo veci nebolo sporné, že žalovaný nadobudol spoluvlastnícky

podiel na základe darovacích zmlúv od podielových spoluvlastníkov I. V., spoluvlastnícky podiel 7/324,
U. F. podiel 63/3312, P. V. podiel 7/324, E. F. podiel 1/162, P. V. podiel 184/19872 a W. M. podiel
207/3312, a to na základe darovacích zmlúv zavkladovaných pod číslom V 2246/2017 a V 3360/2016.
V konaní nebolo sporné, že predchádzajúci podieloví spoluvlastníci si nesplnili svoju povinnosť a
žalobcom v rade 1/ a 2/ ako podielovým spoluvlastníkom neponúkli svoje spoluvlastnícke podiely,

preto týmito darovacími zmluvami došlo k porušeniu zákonného predkupného práva v zmysle § 140
Občianskeho zákonníka. Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo,
iba že ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117 OZ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov (§ 140 OZ). Predkupné
právo podielových spoluvlastníkov je založené právo zákonom, a ako také má vecnú povahu. Právnu

podstatu predkupného práva je možné vymedziť ako právny vzťah, v ktorom jeden individuálne určený
subjekt, t. j. konkrétne oprávnená osoba (spoluvlastník) má právo kúpiť vec od druhého individuálne
určeného subjektu (spoluvlastníka), t. j. od konkrétnej povinnej osoby ako prvý za predpokladu, že
tento druhý spoluvlastník chce previesť svoj spoluvlastnícky podiel. Ide teda o vzťah, v ktorom právu
oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť povinnej osoby ponúknuť vec tejto oprávnenej osobe ako

prvej ku kúpe (tzv. predkupné právo). Z uvedeného vyplýva, že hoci so svojim vlastníckym podielom
môže každý spoluvlastník nakladať obdobne ako vlastník so svojou vecou, jeho zmluvná voľnosť
je obmedzená zo zákona predkupným právom ostatných spoluvlastníkov. Zákonodarca v § 140 OZ
zakotvil, že ide o prevod spoluvlastníckeho podielu bez toho, aby zo zákonného predkupného práva
vylúčil napr. darovaciu zmluvu, vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti a pod. Za prevod sa považuje

aj bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu darovaním.

9. Porušenie predkupného práva, nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode
spoluvlastníckeho podielu. V prípade, ak dôjde k porušeniu povinnosti zo strany spoluvlastníka, ktorý
je povinný z predkupného práva, spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 OZ)

má na výber, či: a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode
podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a OZ); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať
voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho
predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní; b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobeako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý
spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného
podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo

domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe
vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161
ods. 3 OSP, v súčasnosti § 229 CSP); c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo avšak
už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi
voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/173/2010).

10. V preskúmavanej veci ako už bolo vyššie konštatované, nebolo z hľadiska skutkového sporné,
že pri uzatváraní darovacích zmlúv medzi žalovaným a ostatnými podielovými spoluvlastníkmi títo
podieloví spoluvlastníci neponúkli na prevod spoluvlastnícky podiel, ktorý bol predmetom darovacích
zmlúv ostatným spoluvlastníkom a došlo teda k porušeniu predkupného práva žalobcov v rade 1/, 2/
v zmysle § 140 OZ. Žalobcovia z možností, ktoré majú v takom prípade ako spoluvlastníci, ktorých

predkupné právo bolo porušené, v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vyzvali nadobúdateľa
- žalovaného listami zo dňa 02. 01. 2018 a 05. 01. 2018, aby im nadobudnutý spoluvlastnícky podiel
ponúkol na kúpu za cenu, ako sám žalovaný navrhol v žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva vedeného na Okresnom súde v Námestove pod sp. zn. 4C/41/2017, a to 5 eur/m2.
Žalovaný na výzvu žalobcov nereagoval, preto následne žalobcovia podali žalobu o nahradenie prejavu

vôle žalovaného, a to uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu ohľadom spoluvlastníckeho podielu, ktorý
nadobudol od predchádzajúcich podielových spoluvlastníkov.

11. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že žalobcovia sa nedovolali
relatívnej neplatnosti právnych úkonov - darovacích zmlúv, ktorými malo byť porušené ich predkupné

právo. Ak by sa boli žalobcovia ako oprávnení spoluvlastníci účinne dovolali relatívnej neplatnosti
zmlúv o prevode spoluvlastníckeho podielu (darovacích zmlúv), nemohli by sa úspešne domáhať aby
im nadobúdateľ (žalovaný) vec ponúkol na predaj, pretože v takom prípade by ju žalovaný platne
nenadobudol. Ak si nadobúdateľ (žalovaný) nesplní povinnosť ponúknuť oprávnenému vec na predaj
za podmienok, za ktorých mu vec ponúkla povinná osoba, oprávnený sa môže domáhať na súde, aby

jeho prejav vôle v tomto smere bol nahradený súdnym rozhodnutím. Práva vyplývajúce z § 603 ods.
3 OZ a § 229 CSP môže teda podielový spoluvlastník uplatniť, aj keď relatívnu neplatnosť zmluvy, na
základe ktorej nadobúdateľ vec získal neuplatnil vôbec, alebo ju síce uplatnil, ale vadne, alebo neúčinne.
Predpokladom postupu podľa týchto ustanovení, teda nie je, aby sa oprávnený najskôr dovolal relatívnej
neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu ku všetkým účastníkom zmluvy. Nie

je možné zároveň sa domáhať určenia relatívnej neplatnosti darovacích zmlúv a zároveň aj nahradenia
prejavuvôlenauzavretiekúpnychzmlúv.Vprípade,žebysaoprávnenýspoluvlastníkdomoholrelatívnej
neplatnosti právneho úkonu, nastal by pôvodný stav a v takom prípade by už nadobúdateľ nemohol
previesť na oprávneného nadobudnutý spoluvlastnícky podiel z porušeného predkupného práva.

12. Uvedený názor vyplýva, i z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 131/2018 zo dňa 18.
04. 2018, keď v bode 19 odôvodenia konštatoval „pokiaľ sa sťažovatelia ako oprávnení spoluvlastníci
pri porušení predkupného práva nedovolávali neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho
zákonníka a domáhali sa (len) nadobudnutia prevedeného spoluvlastníckeho podielu podľa § 603 ods.
3 Občianskeho zákonníka, ide o situáciu, keď platnosť zmlúv a jej právne účinky zostávajú zachované,

čo samo o sebe zakladá jednak právnu možnosť odstúpenia od takejto zmluvy a jednak možnosť
uplatňovať zostávajúce nároky plynúce z porušenia predkupného práva, vrátane oprávnenia domáhať
sa nadobudnutia (odkúpenia) spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za akých došlo
k jeho prevodu. Zrušením (ukončením) zmluvy v dôsledku odstúpenia (obdobne i dovolaním sa jej
neplatnosti) ide o stav, keď zaniká efektívna možnosť dovolávať sa práva na kúpu spoluvlastníckeho

podielu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka z porušenia zákonného predkupného práva v
zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy je totiž jedným z právnych nástrojov na
dosiahnutie zrušenia zmluvy. Využitím práva odstúpiť od zmluvy dochádza k zániku záväzkov zo zmluvy
a k naplneniu jednej z výnimiek zásady pacta sunt servanda.

13. Ďalšia odvolacia námietka, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a
zmätočné a že v ňom neboli uvedené právne normy, ktorými sa riadil pri vytváraní právnych úvah je
rovnako neopodstatnená. Súd prvej inštancie v bode 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval,
že v danom prípade sa riadi ustanoveniami § 140 a § 605 Občianskeho zákonníka a v ďalších odsekochodôvodnenia poukazuje aj na ustanovenie § 40a, § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V rozhodnutí
sa náležite vysporiadal so namietkou žalovaného, že žalobcovia sa nedomohli relatívnej neplatnosti
darovacích zmlúv, keď konštatoval, že oprávnený spoluvlastník nemôže súčasne sa dovolať relatívnej

neplatnosti právneho úkonu a tiež sa domáhať nahradenia prejavu vôle povinného spoluvlastníka.
Odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie zodpovedá náležitostiam upraveným v ustanovení § 220
ods. 2 CSP.

14. Pokiaľ žalovaný v replike rozšíril dôvody odvolania a až v tejto replike namietal i skutočnosť, že

malo sa jednať o prevod minimálne medzi dvoma osobami ako blízkymi osobami, namietal cenu na
spätný prevod spoluvlastníckych podielov odvolací súd poukazuje na to, že uvedené žalovaný pred
súdom prvej inštancie nenamietal a rozširovanie dôvodov odvolania je možné v zmysle § 365 ods. 3
CSP len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Táto lehota žalovanému uplynula dňa 01. 12. 2020,
keď rozsudok jeho právny zástupca prevzal dňa 16. 11. 2020 a replika ,v ktorej rozšíril dôvody odvolania
bola doručená súdu dňa 18. 01. 2021, teda po zákonom stanovenej lehote na odvolanie. Na základe

uvedeného odvolací súd na uvedené námietky nemohol prihliadať.

15. Žalovaný v replike zároveň poukázal i na nové skutočnosti, z ktorých odvodzoval, že právni
predchodcovia žalovaného boli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, a preto žalobcovia v rade 1/ a 2/
nemôžu byť podielovými spoluvlastníkmi v sporných nehnuteľnostiach. V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje na ustanovenie § 366 CSP, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku, alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie. Odvolací súd konštatuje, že uvedená obrana žalovaného nespadá pod uvedené ustanovenie,
a preto odvolací súd na túto obranu nemohol prihliadať. Žalovaný počas celého konania pred súdom
prvej inštancie tieto skutočnosti neuvádzal a ani netvrdil a nepreukázal z akých dôvodov tieto skutočnosti
nemohol uplatiniť pred súdom prvej inštancie a predložiť listinné dôkazy, ktoré predložil k replike v
odvolacom konaní. Tvrdenie, že dokument - Pozemnoknižný výpis o protokole č. 419 (ktorý nie je

súčasťou spisu v listinnej podobe, avšak nachádza sa v elektronickom spise) sa žalovanému podarilo
dohľadať v archíve, neobstojí, aby predmetný dokument mohol byť použitý ako dôkaz v zmysle §
366 písm. d/ CSP, nakoľko žalovanému nebránili žiadne prekážky daný doklad dohľadať v archíve už
skôr a predložiť ho súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd ani na tieto skutočnosti
neprihliadal.

16. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, spolu so závislým výrokom o nároku na
náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu úspechu v konaní.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP aplikujúc
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovia v odvolacom konaní mali plný úspech, preto im voči
odvolateľovi - žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)