Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2621201561
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2621201561.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú G. R.,
nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX, dieťa rodičov Mgr. G. R., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, zastúpená
JUDr. Editou Lehockou, advokátkou, Štúrova 1267, Šaštín-Stráže, a MVDr. D. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom E. XXX, zastúpený splnomocnencom Advokátska kancelária JUDr. Katarína Fillová, Konventná

7, Bratislava, IČO: 47 256 460, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie
maloletej do jeho osobnej starostlivosti a úpravu styku maloletej s matkou, o odvolaní otca maloletej
proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 12. apríla 2021, č.k. 5P/13/2021-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zamietol návrh otca na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletej G. do jeho osobnej starostlivosti a
úpravy styku matky s maloletou na každý párny týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. V
návrhu dôvodil, že dňa 1.7.2020 bola rozsudkom Okresného súdu Senica schválená rodičovská dohoda,
na základe ktorej bola maloletá G. spolu so svojím bratom maloletým G., nar. v roku XXXX, zverená
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V súčasnosti sa na Okresnom súde Senica vedie
konanie o návrhu matky na zverenie maloletej G. do jej osobnej starostlivosti ( sp.zn. 9P/7/2021), v

ktorom návrhu matka uviedla, že dcéra je radšej s ňou, odmieta striedavú starostlivosť, nechce chodiť
k otcovi, matka má menej časovo náročnú prácu, dcéra vstupuje do puberty a má väčšiu potrebu
blízkosti matky. Otec v konaní vo veci samej uviedol, že matka rodičovskú dohodu nerešpektovala,
dcéru odovzdávala na pobyt otcovi nepravidelne. V roku 2020 bola maloletá u otca len päťkrát, v roku
2021 len dva razy. Nemal tak možnosť zabezpečiť, aby si dcéra na striedavú starostlivosť zvykla. Má za
to, že matka dcéru proti nemu manipuluje. Otec uviedol, že si nechcel vynucovať stretávanie s dcérou

nasilu, rešpektoval to, že dcéra prežíva stresujúce obdobie. Má obava, než súd vo veci samej rozhodne,
že maloletá G. bude poznačená manipulatívnou výchovou matky a odcudzí sa mu do takej miery, že
napravovanie následkov bude ťažké. Obáva sa, že dcéra bude zo strany matky neprimerane psychicky
zaťažovaná a to nielen z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania ale aj z dôvodu tragickej udalosti
v rodine matky. Otec uviedol, že o dcéru sa dokáže postarať v rovnakom rozsahu ako matka, vie jej
vytvoriť stabilné a bezpečné zázemie. Dňa 7.4.2021 sa konalo pojednávanie vo veci samej o návrhu

matky na zmenu zverenia maloletej G., matka rázne poprela tvrdenia otca o manipulácii s dcérou,
uviedla, že sa naopak snaží, aby dcéra k otcovi chodila, snaží sa ju presvedčiť, no dcéra striedavú
starostlivosť odmieta. Uvedené potvrdila sama maloletá G., ktorá bola súdom vypočutá. Uviedla, že
matka ju vždy, keď má ísť k otcovi, presviedča aby išla, ona ale nechce u otca byť taký dlhý čas,
teda celý týždeň. U otca bola naposledy v januári 2021. Chcela by bývať s matkou a k otcovi chodiť
každý druhý týždeň počas víkendu, čo by podľa vlastných slov dodržiavala. Uviedla, že jej vadí a

nevyhovuje neustále balenie a prenášanie vecí hore dole od matky k otcovi. Právne súd prvej inštancie
vec posúdil podľa § 2 ods. 1 CMP, podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 CSP. V danomprípade mal za to, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia naplnené nie sú. Otcom
namietané manipulatívne konanie matky smerom k maloletej G. sa nepotvrdilo, matkou navrhovaná
úprava práv a povinností sa javí byť aj želaním samotnej G.. Vo veci samej sa od podania návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia konalo prvé pojednávanie. Rodičom bolo odporučené pokúsiť sa o
znovuobnovenie kontaktu otca s maloletou. Až po dôkladnej analýze všetkých dôkazov a tiež na základe
toho, ako sa situácia v rodine v nasledujúcich týždňoch vyvinie, bude možné určiť, či matkou navrhovaná
úprava je vhodnejším variantom ako striedavá osobná starostlivosť. Žiadna bezprostredne hroziaca
ujma odôvodňujúca neodkladný zásah súdu do rodinných pomerov však preukázaná nebola, nezhody

medzi rodičmi v otázkach týkajúcich sa maloletej pretrvávajú už dlhší čas. Pokiaľ by tu aj boli skutočnosti
odôvodňujúce zmenu úpravy práv a povinností, nie je potreba vec riešiť formou neodkladného opatrenia,
preto návrh zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletej. Uviedol, že je jasné,
že matka svoje správanie k maloletej smerujúce proti otcovi neoznačí ako manipulatívne. Podľa názoru

otca však mal súd posudzovať aj iné okolnosti, ktoré by mohli vylúčiť alebo potvrdiť programujúci vplyv
matky na maloletú. Súd neriešil príčiny diametrálneho rozporu medzi správaním maloletej G. v čase
do rozvodu rodičov a po tomto momente. Dcéra, ktorá ešte pred nedávnom mala s otcom veľmi dobrý
a blízky vzťah, od doby, kedy sa odsťahovala do miesta pobytu matky a dostala sa do výhradného
vplyvu matky, otca začala odmietať a postupne sa mu stále viac odsudzuje. Tesne pred rozvodom otca

akceptovala a mala rada, normálne s ním komunikovala. Aj za výrazného prispenia a súhlasu matky,
dcéra neabsolvuje striedavú starostlivosť tak ako to bolo dohodnuté v júli 2020, napriek tomu, že matka
ako dospelá osoba mala trvať na dodržiavaní dohodnutých pravidiel. Naopak, otec je ten, kto nastavil
pravidláfungovaniatak,žeajsyn,ktorýsaumatkynecítidobre,režimstriedavejstarostlivostirešpektuje.
Súd tiež mal posudzovať vážnosť dôvodov, pre ktoré dcéra otca údajne odmieta. Nie je možné, aby

jediným dôvodom pre absolútne vymazanie otca zo života dieťaťa bola skutočnosť, že dieťaťu prekáža
neustále balenie a prenášanie vecí. Takýto argument nevysvetľuje to, prečo dcéra odmieta svojho otca
vídať cez víkend alebo len v priebehu dňa bez toho, aby sa musela baliť a niekam sťahovať. V situácii,
kedy sa dcéra s otcom prakticky pol roka nestretáva, v situácii, kedy je predpoklad, že súdne konanie
bude aj vzhľadom na predpokladané znalecké dokazovanie trvať minimálne ďalšieho pol roka, súd

svojím rozhodnutím umožňuje ďalšie odcudzovanie maloletej dcéry a otca. Nie je a nemôže byť v
najlepšom záujme dieťaťa, aby sa so svojím otcom nestretávalo. Súd odporučil rodičom, aby začali s
praktizovaním matkou navrhovaného modelu, t.j. pobytom dcéry u otca každý druhý týždeň od piatku
do nedele. Prvý víkend dcéra prišla aj s matkou, čomu otec nebránil, celý čas trávila s matkou, otcovi aj
bratovi sa vyhýbala, nezdržiavala sa v miestnosti, v ktorej bol otec. Viackrát v priebehu víkendu s matkou

odišli preč, otec nemal možnosť sa s dcérou ani porozprávať. Program, ktorý pre ňu pripravil, nemohol
realizovať. Druhý víkendový pobyt sa neuskutočnil, keďže potom, ako si prišiel dcéru vyzdvihnúť,
odmietla bez matky s ním ísť a nechcel ju nútiť. Je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti
by styk otca s dcérou prebiehal obdobne, preto takouto formou k náprave narušených vzťahov medzi
dcérou a otcom nemôže prísť. Zároveň s narušovaním vzťahov medzi otcom a dcérou dochádza aj k

zhoršeniu vzťahov medzi súrodencami. Syn, ktorý je už starší si uvedomuje, ako veľmi matka maloletú
G. ovplyvňuje, ako pod jej vplyvom maloletá mení svoj postoj k otcovi a tieto skutočnosti veľmi zle znáša.
Otec je schopný sa o dcéru postarať v rovnakom rozsahu ako matka, dcére v jeho domácnosti nehrozí
žiadna ujma, naopak, dlhší pobyt u otca bez vplyvu matky môže prispieť k normalizácii vzájomných
vzťahov.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že maloletá odmieta striedanie domácností
medzi rodičmi, odmieta sama chodiť k otcovi, preto je matka pri styku prítomná, resp. maloletú k
otcovi privezie. Maloletá sa viackrát vyjadrila, že chce bývať u matky. Po pojednávaní vo veci samej
dňa19.5.2021 maloletú na styk s otcom pripravila a k otcovi ju priviezla, G. jej v piatok večer poslala

sms správu, že z domu odíde, aby pre ňu prišla. Problémom v odmietaní stretávania sa G. s otcom
je pravdepodobne jeho autoritatívny prístup k dcére. Dňa 26.5.2021 boli rodičia kontaktovaní ÚPSVaR
Senica s tým, aby sa spoločne stretli na referáte psychologicko-poradenských služieb za účelom
zlepšenia vzájomnej komunikácie, otec sa zároveň kolíznej opatrovníčke vyjadril, že nesúhlasí, aby
G. absolvovala návštevu u detskej psychologičky, ktorú navrhla matka za účelom zistenia dôvodov

odmietania otca maloletou. Navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravnýprostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je

potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril
maloletú G. do osobnej starostlivosti otca a matke upravil styk s maloletou.

6. Odvolací súd preskúmal podané odvolanie, oboznámil sa s obsahom spisu a dospel k záveru,
že pre rozhodnutie súdu neboli splnené procesné podmienky, keďže maloletá G. nebola v konaní
zastúpená kolíznym opatrovníkom, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Účastníkmi konania
vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sú rodičia a maloleté dieťa, pričom maloleté dieťa ako účastník
konania je procesne spôsobilé len v obmedzenom rozsahu v zmysle § 9 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané
rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Súd preto je povinný vždy ako predbežnú
otázku skúmať procesnú spôsobilosť dieťaťa v konkrétnom konaní a to v súlade s kritériami uvedenými
v § 9 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade je účastníkom konania maloletá vo veku 11 rokov, preto
vzhľadom na svoju nedostatočnú rozumovú a vôľovú vyspelosť musí byť v konaní zastúpená.

7. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.

8. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak

ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom
alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať
(ďalej len „kolízny opatrovník“).

9. Podľa § 31 ods. 4 Zákona o rodine, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú
ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním
právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

10. Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za

opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého,
ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately.

11. V prejednávanej veci ide o maloleté dieťa, kde však u jeho zákonných zástupcov (rodičov), je

pochybnosť o možnej kolízii záujmov. Bolo preto namieste, aby súd maloletej ustanovil kolízneho
opatrovníka. Funkciou opatrovníka, ktorý má v konaní pred súdom postavenie účastníka konania, je
povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní, pričom opatrovník pri ochrane práv
dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci. Opatrovník má právo vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, a taktiež navrhovať súdu, ako má vo veci

rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje.

12. V preskúmavanej veci sa nepochybne nejedná o prípad urgentného zásahu súdu v prípade
ohrozenia života, zdravia a priaznivého vývoja maloletého podľa § 365 CMP, kedy súd musí vydať
neodkladné opatrenie najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu. Keďže teda nejde o prípad

neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého podľa § 365 CMP, v ktorom ako v jedinom
prípade zákon upúšťa od nutnosti ustanovovať maloletému procesného opatrovníka (§ 365 ods. 4
CMP), bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie ustanoviť maloletému opatrovníka a aj s ním konať,
v prípade potreby aj jeho prostredníctvom zisťovať skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Kolíznemu
opatrovníkovi v prípade nariadenia neodkladného opatrenia treba aj rozhodnutie doručovať a tento

má právo podať proti nemu odvolanie, a v prípade ak bolo podané odvolanie proti zamietajúcemu
rozhodnutiu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí byť aj kolíznemu opatrovníkovi
umožnené právo vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.13. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

14. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

15. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia odvolací súd bol povinný prihliadať na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok ex offo. V danej veci bol zistený nedostatok procesnej spôsobilosti maloletého,

a keďže takýmto postupom súdu bolo maloletému odňaté právo konať pred súdom, keď nemohol
uskutočňovať jemu patriace procesné práva, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1
písm. a) CSP zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. V ďalšom konaní súd obratom ustanoví maloletej procesného opatrovníka, v prípade potreby si
vyžiada aj jeho stanovisko a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia opätovne rozhodne.

17. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).