Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515219915
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515219915.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: WM Consulting &
Communication, s.r.o. Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpený: Roman
Kvasnica a partneri s.r.o., Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: J. S.,
K.. XX.XX.XXXX, G. XX, XXX XX Y. V., R. W., o zaplatenie 5.209,71 eur s príslušenstvom a odmenou

17,36 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/1038/2015-149
zo dňa 22.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/1038/2015-149 zo dňa
22.05.2017 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalobu zamietol a žalovanému priznal

nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Súd vec právne posúdil podľa ustanovení čl. I. § 75, čl. I. § 17 ods. 1 a 2, čl. III. § 3a zákona č. 191/1950
Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zmenkový zákon“), § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 52 ods. 2 a 4, § 53
ods. 1, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 2 písm. a), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 6,
§ 8aa ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 79 ods. 3 a 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok (ďalej
len „OSP“), § 470§ 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.04.2015 domáhal
vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie zmenkovej
sumy 5.209,71 eur s úrokom 6 % z nej od 03.09.2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške
1/3 percenta zo zmenkovej sumy 17,36 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je

majiteľom vlastnej zmenky vystavenej v Humennom dňa 30.03.2007, ktorou sa žalovaný ako vystaviteľ
zaviazal zaplatiť s doložkou „bez protestu“ zmenkovú sumu vo výške 156.947,73 SKK (5.209,71 eur) dňa
02.09.2013 na rad Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá zmenku indosovala v prospech žalobcu. Žalobca k
žalobe pripojil prvopis zmenky.
Podaním doručeným súdu dňa 05.04.2016 doplnil žalobu v zmysle § 79 ods. 3 a 4 OSP. Uviedol, že
zmenka zo dňa 30.3.2007 je zabezpečovacou zmenkou k Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX

zo dňa 30.03.2007, ktorá podľa jeho názoru nie je spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola uzatvorená
podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007, keď boli spotrebiteľskými zmluvami výhradne
zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka, pričom zmluva o úvere sa podľa kogentného § 261
OBZ spravuje obchodným zákonníkom. K vyjadreniu pripojil rovnopis Zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 30.03.2007.
Predbežným právnym posúdením súd zistil, že zaviazanosť žalovaného zo zmenky vznikla v súvislosti

so spotrebiteľkou zmluvou - bezúčelovým spotrebiteľským úverom poskytnutým na podklade Zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.03.2007 vo výške 100.000 Sk (3.319,39 eur).Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nenavrhol vykonať žiadne prostriedky procesnej obrany a napriek tomu,
že mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané, pojednávania sa nezúčastnil, súd preto prejednal
a vec rozhodol v jeho neprítomnosti.

Na pojednávaní dňa 22.05.2017 žalobca okrem iného uviedol, že nakoľko zmenka, z ktorej si uplatňuje
nárok v tomto konaní bola vystavená dňa 30.03.2007 je toho názoru, že na predmetný právny vzťah
nie je možné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú účinné od 01.01.2008,
nakoľko nárok zo zmenky vznikol dňa 30.03.2007. Ďalej poukázal na § 151 ods. 1 CSP, v súvislosti
s ktorým uviedol, že žalovaný skutkové tvrdenia nepoprel a tieto je potrebné považovať za nesporné.

Konštatoval, že námietka týkajúca sa spôsobu vyplnenia zmenky, nie je kauzálnou námietkou, a teda
súd nie je oprávnený na takúto námietku prihliadať z úradnej moci, kedy § 17 ods. 2 zmenkového zákona
sa týka kauzálnych námietok. Ďalej uviedol, že ak by súd dospel k právnemu záveru, že zmenková
suma je vyplnená v rozpore so zákonom, žaloba môže byť zamietnutá iba v časti, resp. v rozsahu nad
vyplnenie zmenky, tvrdil však, že táto bola vystavená a vyplnená so zákonom.
Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané nasledovné skutkové tvrdenia. Právny

predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa a.s., uzatvoril so žalovaným dňa 30.03.2007 Zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im poskytol bezúčelový spotrebný úver vo výške
100.000Sk(3.319,39eur),sdohodnutoumesačnousplátkouvovýške2.000Sk(66,39eur)splatnejvždy
k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Strany si dohodli celkovo 120 mesačných splátok pri ročnej RPMN
15,31 %, čo zodpovedá celkovej sume úveru 110.880 Sk (3.680,54 eur)/120 x 1.535 Sk/. Spotrebný

úver bol zabezpečený vlastnou blankozmenkou vystavenou dňa 30.03.2007 v Humennom žalovaným
ako zmenkovým dlžníkom na rad Slovenskej sporiteľne a.s., splatnou v Slovenskej sporiteľni a.s., s
doložkou „bez protestu“, ktorou sa vystaviteľ zaviazal zaplatiť s doložkou „bez protestu“ zmenkovú sumu
vo výške 156.947,73 Sk (5.209,71 eur) dňa 02.09.2013. Dňa 30.07.2013 vyzval právny predchodca
žalobcu žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Dňa 02.09.2013 vyhlásil právny predchodca žalobcu

mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru v zmysle bodu 7.6.1 všeobecných obchodným podmienok,
čím sa pohľadávka z kauzálnej zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu, t.j. v rozsahu 5.209,71
eur. Žalobca predložil súdu originál vyplnenej zmenky, ktorá obsahuje všetky náležitosti predpísané v
čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku.
Súd poukázal na to, že v zmysle platných predpisov a judikatúry najvyšších súdnych autorít (NS

SR a ESD) je jeho povinnosťou v každom štádiu súdneho konania ex offo skúmať, či sa nejedná o
spotrebiteľský vzťah s tým, že ak ide o spotrebiteľský vzťah, je povinný aplikovať normy spotrebiteľského
práva. Keďže zmenka bola vystavená fyzickou osobou nepodnikateľom - žalovaným, v prospech
veriteľa, pôvodného majiteľa zmenky, ktorý je právnickou osobou, súd aplikoval právny režim zákona
o spotrebiteľských úveroch, ktorý zakazuje prijať a vyplniť zmenku v rozpore s § 4 ods. 6 tohto

zákona, keď k zosplatneniu úveru a vyplneniu zmenky došlo dňa 02.09.2013. Prehľadom transakcií na
úverovej linke, ako aj na základe vyjadrenia žalobcu, mal súd preukázané, že príslušenstvo spotrebného
úveru presahovalo zákonom stanovenú hranicu 30 % poskytnutého úveru (predstavovalo 40,92 %
poskytnutého úveru). Poukázal na skutočnosť, že už v čase podpisu úverovej zmluvy príslušenstvo
pohľadávky predstavovalo 84,20 % istiny úveru, (anuitná splátka 1.535 Sk x 120 splátok = 184.200 Sk

(6.114,32 eur)/; 184.200 Sk - 100.000 Sk = 84.200 Sk 84,20 %). Podľa súdu zmenkový veriteľ tak mal a
moholvedieť,žeblankozmenkuvzmysle§4ods.6zákonaospotrebiteľskýchúveroch,nazabezpečenie
úverovej zmluvy nebude oprávnený prijať a vyplniť. Uviedol, že právny predchodca žalobcu, ako
pôvodný veriteľ a majiteľ zmenky, nemohol prijať od žalovaného blankozmenku, ktorej zmenková suma
pozostáva z istiny a príslušenstva, ktoré presahuje zákonom povolenú hranicu 30 % istiny poskytnutého

úveru a veriteľ prijatú zmenku nemohol platne vyplniť tak, aby zabezpečovala záväzok z poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Poukázal na to, že vyplnením blankozmenky sa vyplňovacie právo zmenkového
veriteľa konzumuje (ex tunc), zmenkový veriteľ nemá možnosť modifikovať zmenkovú sumu, ktorú do
blankozmenky už raz doplnil. Súd ďalej uviedol, že zákon ukladá zmenkovému veriteľovi takúto zmenku
na požiadanie kedykoľvek vydať vystaviteľovi zmenky, čím sa v rozpore so zákonom prijatá a vyplnená

zmenka vracia späť k svojmu vystaviteľovi. Dospel k záveru, že veriteľ v rozpore zo zákonom prijal
zmenku od žalovaného, túto blankozmenku rovnako v rozpore zo zákonnom vyplnil, a súd preto nemôže
poskytnúť ochranu úkonom, ktoré sú urobené v rozpore so zákonom a zákazom použitia zmenky na
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. V konaní bol úspešný
žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.Svojepodanieodôvodnil
tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP.Namietal, že súd v dôsledku nesprávnej aplikácie zákonných ustanovení § 17 ods. 2 a čl. III § 3a
zmenkového zákona, § 4 ods. 6 a § 8aa zákona o spotrebiteľských úveroch porušil zásadu zákazu
pravej retroaktivity právnych noriem, čím porušil aj čl. 2 ods. 1 CSP, keďže takýmto rozhodnutím

nebol zachovaný princíp právnej istoty. Poukázal na § 4 ods. 6 a 7, § 8aa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Uviedol, že z prechodných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch účinného od
01.01.2008 vyplýva, že vznik a nároky právnych vzťahov vzniknutých pred 01.01.2008 sa posudzujú
podľa doterajších predpisov. Tvrdil, že nárok z právneho vzťahu zo zmenky vystavenej žalovaným, v
Humennom dňa 30.03.2007, splatnej dňa 02.09.2013, vznikol dňom vystavenia zmenky. Súd podľa neho

pochybil, pretože v prejednávanej veci nebolo možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch účinný
od 01.01.2008. Vyjadril názor, že súd mal aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu vystavenia predmetnej zmenky, respektíve uzavretia kauzálneho zmluvného vzťahu. Zdôraznil,
že zmenkový právny vzťah, teda právo na plnenie podľa zmenky a povinnosť toto plnenie poskytnúť,
vzniká zároveň v jednom okamihu, teda nárok zo zmenky vznikol dňa 30.03.2007 a z tohto dôvodu
bolo potrebné v zmysle § 8aa zákona o spotrebiteľských úveroch aplikovať zákon o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom k tomuto dňu. Nestotožnil sa s právnym posúdením veci súdom i z dôvodu,
že súd neakceptoval abstraktnosť zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od kauzálnych nárokov.
Poukázal na to, že nároky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.03.2007 vznikli
pred 01.01.2008, pričom prvá splátka úveru bola splatná dňa 20.04.2007. S poukazom na § 497 ods.
1 OBZ tvrdil, že právnemu predchodcovi veriteľa vznikol dňom poskytnutia úveru nárok na vrátenie

a splácanie poskytnutých finančných prostriedkov, vrátane úrokov. Považoval za neprípustné, aby
sa nárok zo zmenky stotožňoval s nárokom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bol posudzovaný
výlučne podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú navyše účinné od 01.01.2008.
Namietal,žespôsob,akýmsúdvykladázákonnéustanoveniajepravouretroaktivitou,ktorájevprávnom
štáte neprípustná, súd svojím postupom zakazuje žalobcovi prijať už prijatú zmenku a spätne mu

odníma už nadobudnuté právo. Zdôraznil, že veriteľ prijal zmenku ešte pred nadobudnutím účinnosti
§ 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom od 01.01.2008), teda v čase, keď
zákon o spotrebiteľských úveroch neupravoval zákaz veriteľa prijať zmenku, ktorej zmenková suma by
v časti príslušenstva prevyšovala 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k zákazu
retroaktivity poukázal na nálezy Ústavného súdu SR PL. ÚS 16/95 a PL. ÚS. 36/95. Súd podľa žalobcu

postupoval nesprávne aj preto, že zmenkový prejav posúdil ako neplatný z dôvodu údajného porušenia
zákazu použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, a to v
zmysle čl. III § 3a zmenkového zákona. Namietal, že súd bez relevantného odôvodnenia retroaktívne
aplikoval i čl. III § 3a zmenkového zákona (ktorý nadobudol účinnosť až dňa 23.12.2015), a to na
právny vzťah zo zmenky vystavenej 30.03.2007. Poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 17 ods. 1 a

2 zmenkového zákona a uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že zákonodarca umožňuje súdom v
konaniach,vktorýchsavymáhanárokzozmenkyzabezpečujúcejspotrebiteľskýprávnyvzťah,prihliadať
na námietky, ktoré sú založené na príčinnom vzťahu, a teda vzťahu, ktorého existencia a obsah boli
dôvodom vzniku zmenkového záväzku, avšak námietka týkajúca sa spôsobu vyplnenia zmenky nie je
kauzálnou námietkou. Vyjadril názor, že súd nesprávne aplikoval § 17 ods. 2 zmenkového zákona,

keď ex offo skúmal vyplnenie blankozmenky a výšku zmenkovej sumy, pričom na základe takéhoto
postupu dospel k právnemu záveru, že táto bola v časti príslušenstva vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6
zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Nakoľkozostranyžalovanéhonebolivkonanípredsúdomvznesené
námietky nesprávneho vyplnenia blankozmenky, súd podľa neho postupoval nad rámec § 17 ods. 2
zmenkového zákona napriek tomu, že žalobcov nárok a skutkové tvrdenia bolo potrebné považovať

v zmysle § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP za nesporné. Okrem toho uviedol, že keďže dôvodom
zamietnutia žaloby súdom neboli okolnosti týkajúce sa kauzálneho vzťahu, t.j. kauzálne námietky, mal za
to, že súd nekonal spôsobom a v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Zdôraznil, že
žiadne zákonné ustanovenie neupravuje v konaní, v ktorom sa vymáha nárok zo zmenky, možnosť súdu
prihliadať za zmenečného dlžníka na námietky týkajúce sa spôsobu vyplnenia blankozmenky, takéto

námietky prináležia iba zmenkovému dlžníkovi, ktorý v zmenkovom konaní nesie dôkazné bremeno.
Vyjadril názor, že ak súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie zmenkovej sumy v časti
príslušenstva kauzálnej pohľadávky, ktoré prevyšuje 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru,
mal žalobu zamietnuť iba v rozsahu prevyšujúcom túto nominálnu hodnotu. S ohľadom na uvedené
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, prípadne, aby

zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na zaplatenie
trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.4.KrajskýsúdvBratislave,akosúdodvolacípodľa§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok
(ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku, postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

5. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9. Súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2008, vzhľadom na skutočnosť,
že veriteľ v rozpore so zákonom prijal zmenku od žalovaného a túto blankozmenku rovnako v rozpore
so zákonom vyplnil. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd na prejednávaný prípad

aplikoval právnu úpravu účinnú v čase od 01.01.2008. Odvolací súd na tomto mieste považuje
za potrebné zmieniť stručnú chronológiu podstatných skutočností v konaní. Dňa 30.03.2007 bola
medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenská sporiteľňa a.s., a žalovaným uzavretá Zmluva o
splátkovomúvereč.XXXXXXXXXX,nazákladektorejbolžalovanémuposkytnutýbezúčelovýspotrebný
úver 100.000 Sk (3.319,39 eur). Uvedený spotrebný úver bol zabezpečený vlastnou blankozmenkou

vystavenou dňa 30.03.2007 v Humennom žalovaným, ako zmenkovým dlžníkom na rad Slovenskej
sporiteľne a.s.. Dňa 02.09.2013 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého
úveru v zmysle všeobecných obchodných podmienok, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala
splatnou v rozsahu 5.209,71 eur. Dátum splatnosti uvedený na zmenke je 02.09.2013, a to na
rad spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o. (žalobca). Odvolací súd konštatuje, že súd

postupoval správne, keď z úradnej povinnosti skúmal povahu účastníkov konania a dospel k záveru, že
ide o spotrebiteľský vzťah. Túto skutočnosť v odvolaní nespochybnil ani žalobca. Žalobca však namietal,
že súd nesprávne aplikoval § 17 ods. 2 a čl. III § 3a zmenkového zákona a taktiež § 4 ods. 6 a § 8aa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom nesprávnou aplikáciou týchto zákonných
ustanovení porušil zásadu zákazu pravej retroaktivity i čl. 2 ods. 1 CSP.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že právne predpisy verejnoprávneho aj súkromnoprávneho
charakteru, upravujúce postavenie a ochranu spotrebiteľov, boli odo dňa vystavenia blankozmenky
(30.03.2007), až do jej vyplnenia (02.09.2013) zrušené, zmenené a doplnené. Zákon č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o

Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), bol s
účinnosťou od 01.01.2008 doplnený napr. o ustanovenie § 4 ods. 6 a iné, následne v roku 2010 bol tento
zákon nahradený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010“), ktorý je s
určitými zmenami účinný do dnešného dňa. Rovnako bol zmenený a doplnený zákon č. 191/1950 Zb.

zmenkový a šekový (ďalej len „zmenkový zákon“), čo sa týka aj ustanovení čl. I. § 17 ods. 1 a 2 a čl. III.
§ 3a, a to zákonom č. 438/2015 Z.z.. Okrem toho bol novelizovaný aj zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „OSP“) i samotný zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“),
do ktorého boli doplnené ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Počnúc dňom 01.07.2007 sa stalúčinným aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenia uvedených právnych predpisov
posilnili a rozšírili právnu ochranu spotrebiteľa, ako slabšej strany právneho vzťahu.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd vec nesprávne právne posúdil. Je
potrebné zdôrazniť, že predmetná zabezpečovacia zmenka k úveru, ktorý žalovanému poskytol právny
predchodca žalobcu, bola vystavená dňa 30.03.2007. Podľa odvolacieho súdu, na zmenkovo právny
vzťah žalobcu a žalovaného sa vzťahuje právna úprava účinná do 31.12.2007, podľa ktorej výška
príslušenstva poskytnutého úveru, tvoriaca časť zmenkovej sumy, nemala zákonné limity. V čase vzniku

tohto právneho vzťahu neexistovali žiadne zákonné obmedzenia, pre ktoré by nebolo možné úverový
vzťah zabezpečiť blankozmenkou. Súd nesprávne posúdil, že na prejednávanú vec je možné aplikovať
zákon č. 258/2001 Z.z., účinný odo dňa 01.01.2008. Vzhľadom na túto skutočnosť, súd nesprávne
aplikoval ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., účinného odo dňa 01.01.2008, podľa ktorého
je zabezpečovacia zmenka prípustná, len ak zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny

poskytnutého spotrebiteľského úveru. Týmto nesprávnym právnym posúdením súd pripustil retroaktívne
pôsobenie uvedeného zákonného ustanovenia.

12. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015, v

ktorom sa uvádza, že „právna úprava ZSÚ v určitom časovom úseku umožňovala v striktne stanovenom
rozsahu použiť zmenky v spotrebiteľských vzťahoch a až od 01.01.2011 sa zmenka nemôže použiť v
spotrebiteľských vzťahoch, pričom na prejednávané veci je potrebné aplikovať hmotnoprávnu úpravu
platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka uplatnená v konaní vystavená. Inak by išlo o porušenie
zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch

do 31.12.2010 bolo povolené, a preto nemožno považovať vystavenie zmenky bez ďalšieho skúmania
spôsobu jej vystavenia ako protiprávne“. Povinnosť poskytnutia ochrany žalovanému má súd povinnosť
až do úrovne dohody o vyplňovacom práve.

13. Žalobca ďalej namietal, že súd nesprávne aplikoval ustanovenie čl. I. § 17 ods. 2 a čl. III. §

3a zmenkového zákona. Odvolací súd dáva do pozornosti, že zmenkový zákon bol v roku 2015
novelizovaný zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený čl. I. § 17 a doplnený čl. III.
§ 3a. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozdiel v aplikácii ustanovení čl. I. § 17 ods. 2 a čl.
III. § 3a zmenkového zákona. Ustanovenie čl. I. § 17 ods. 2 zmenkového zákona má procesnoprávny
charakter, pretože upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde

pred účinnosťou novely zákonom č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia
zákona č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej
účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil
osobitný (intertemporálny) režim. Uvedený záver však nemožno vzťahoval na ustanovenie čl. III § 3a
zmenkového zákona, nakoľko toto ustanovenie má hmotnoprávny charakter, preto nadobúda účinnosť

aždňomúčinnostipredmetnejnovely(23.12.2015).Vzhľadomnauvedenéodvolacísúddospelkzáveru,
že súd na prejednávanú vec nesprávne aplikoval ustanovenie § 3a zmenkového zákona.

14. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy, plnenie ktorej bolo zabezpečené zmenkou, je povinný prihliadnuť na existujúci právny stav

ochrany spotrebiteľa a uplatnený nárok žalobcu (najmä výšku príslušenstva zmenkovej sumy) posúdiť
aj z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi, v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Postavenie
spotrebiteľov v rámci poskytovania ochrany patriacej spotrebiteľom musí byť spravodlivé a rovnocenné
bez ohľadu na čas vystavenia zmenky. Ak žalobca uplatnil voči žalovanému práva zo zmenky za
právneho stavu ochrany spotrebiteľa existujúceho v čase uplatnenia zmenkového nároku žalobou, je

odvolací súd toho názoru, že takýto výkon práva je nevyhnutné posudzovať aj z hľadiska potenciálneho
rozporu s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom
smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie
je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých
situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Súd sa však

v rozpore s vyššie uvedeným nezaoberal súladom, resp. nesúladom uplatneného nároku žalobcu s
ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.15. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikypublikovanévZbierkestanovískNSasúdovSR8/2015,vktorom
sa uvádza, že „Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na

to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

16. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej

úrovne a kvality života občanov. Ústavné články o súdnej ochrane (čl. 46 a nasl.), čl. 6 Dohovoru o
ochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdspolusobčianskymsúdnymporiadkom(civilnýmprocesom)
predstavujú všeobecné požiadavky spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol aj
Ústavný súd Českej republiky, keď v jednom zo svojich nálezov sp. zn. II. ÚS 222/07 uviedol: „súd
musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku.
Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú

mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho, ktorého záujmu chráneného
príslušnou normou”.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom

súd vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom
konaní bude vyhodnotiť dôvodnosť žalobou uplatneného nároku podľa právnej úpravy účinnej v čase
vystavenia dotknutej zmenky. Súd posúdi, či uplatnený nárok žalobcu neodporuje dobrým mravom.
Súd pritom vezme do úvahy ochranu poskytovanú spotrebiteľovi právnymi predpismi. Zároveň súd
svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodní. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň

rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).