Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620202790
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:7620202790.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: Q. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X., G. XXX/X, právne zast. Advokátska kancelária KRAL PARTNERS s.r.o.,
Košice, Kukučínova 7, IČO: 47 244 143, proti žalovaným: 1/ neznámy, resp. nezistený vlastník I. G.,
nar. XX.XX.XXXX, zo zákona zastúpený: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO:
17 335 345, 2/ V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., X. W. XXX/XX, právne zast. JUDr. Ľubomírou
Bašistovou Virovou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Zimná č. 62, IČO: 42 099 595, 3/ X. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X., E. XXX/X, právne zast. JUDr. Jánom Slovinským, advokátom, Spišská Nová
Ves, Štefánikovo námestie 13, IČO: 50 525 158, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

reálnym rozdelením nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie proti žalovanému v 1. rade zastavuje.

II. Žalobu zamieta.

III. Sporovým stranám náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 02.06.2020 bola Okresnému súdu Spišská Nová Ves doručená žaloba o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľností, v žalobe bližšie špecifikovaným.

Žalovaný v 1. rade bol v podanej žalobe označený iba menom a priezviskom s tým, že sa jedná o
neznámeho vlastníka zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom.

2. Uznesením sp.zn. 11C 34/2020-17 zo dňa 09.06.2020 súd podľa § 129 zákona č. 160/2016 Z.z.
Civilný sporový poriadok, vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní doplnil svoje podanie (žalobu) v súlade
s ustanoveniami § 133, a to čo sa týka označenia žalovaného v 1. rade spôsobom, ktorý umožní ich
identifikáciu a nezameniteľnosť s inými osobami, prípadne preukáže žč ide skutočne o neznámeho

vlastníka.

3. Podaním doručeným súdu dňa 19.06.2019 sa žalobca vyjadril k výzve súdu tak, že osoba uvedená
ako žalovaný v 1. rade, ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia N. E., je zapísaná
ako podielový spoluvlastník, je osobou nachádzajúcou sa na neznámom mieste, a preto správu jeho
podielu vykonáva Slovenský pozemkový fond. Doplnil však údaj - dátum narodenia I. G., ktorým je deň
XX.XX.XXXX. Následne v priebehu konania doručil súdu rozhodnutie Štátneho notárstva v Sp. Novej

Vsi zo dňa 01.10.1972 vo veci prejednania dedičstva po neb. otcovi I. G. a to S. G., v ktorom je I. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Š. XX, K., uvedený ako jeden zo zákonných dedičov poručiteľa.

4. Žalobcom označený zástupca žalovaného v 1. rade namietal pasívnu vecnú legitimáciu v spore.5. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

6. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

7. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká

narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

8. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno
preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za
mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že
už nežije.

9. Žalovaný v 1. rade bol žalobcom v žalobe označený ako neznámy resp. nezistený vlastník s
uvedením mena a priezviska, následne doplneným o dátum narodenia, v zastúpení Slovenským
pozemkovým fondom. Strana sporu, ktorá je fyzickou osobou v zmysle § 133 CSP musí byť označená
menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia prípadne iným

identifikačným údajom. V prípade, že strana sporu nie je označená v žalobe údajmi umožňujúcimi jej
identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou, tento nedostatok by v konečnom dôsledku mohol viesť k
nevykonateľnosti súdneho rozhodnutia. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo 10/2010 zo dňa 31.01.2011, v ktorom súd uvádza, že aj z konštantnej judikatúry
Najvyššieho súdu SR (ale napr. aj NS ČS z 23.03.2006, sp. zn. 2 Cdo 550/2006) vyplýva, že

účastník neznámeho pobytu musí byť v žalobe označený údajom umožňujúcim jeho identifikáciu a jeho
nezameniteľnosť s inou osobou. Je preto povinnosťou žalobcu strany sporu riadne označiť s tým, že
potrebné údaje resp. určité identifikačné znaky môže získať napr. zisťovaním na príslušnom okresnom
úrade katastrálny odbor, z titulov uvedených v liste vlastníctva pri jednotlivých vlastníkoch alebo iných
listín (č.d.) a podobne. V prípade, že je predpoklad, že tento subjekt nežije, je potrebné označiť jeho

právnych nástupcov. Zo strany žalobcu neboli predložené súdu žiadne listiny o tom, že sa skutočne
jedná o neznámeho vlastníka resp. neexistujúceho dediča. Opak uvedeného vyplýva zo žalobcom
predloženého rozhodnutia Štátneho notárstva v Sp. Novej Vsi zo dňa 01.10.1972 vo veci prejednania
dedičstva po neb. otcovi žalovaného 1 neb. S. G.. Je pritom povinnosťou žalobcu, aby strany sporu
označil správne potom, čo zistí identifikačné údaje o daných osobách.

10. Súd tiež poukazuje na to, že nie je vôbec zrejmé, či podľa žalobcu ním označený žalovaný v 1.
rade má procesnú spôsobilosť, nakoľko je možné predpokladať, že už nežije. V prípade preukázania
tejto skutočnosti by tak konanie voči ním muselo byť zastavené v zmysle § 161 ods. 2 CSP z dôvodu
nedostatku podmienky konania a to nedostatku procesnej subjektivity žalovaných už v čase podania

žaloby.

11. Súd mal z takto zisteného stavu preukázané, že žalovaný v 1. rade by vzhľadom na jeho dátum
narodenia XX.XX.XXXX mal v čase podania žaloby viac ako 106 rokov, takže bolo zrejmé, že tento
nežije, teda nemôže mať právnu subjektivitu ani spôsobilosť na právne úkony. Táto skutočnosť bola

zistená i vlastným šetrením súdu v súdnom registri obyvateľstva negatívnym výsledkom lustrácie
žalovaného. Nedostatok právnej subjektivity je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.
Spôsobilosť byť účastníkom konania nemal žalovaný 1ešte pred jeho začatím. Súd preto vzhľadom na
uvedené konanie voči žalovanému v 1. rade v zmysle § 161 ods. 2 CSP z dôvodu nedostatku podmienky
konania a to nedostatku jeho procesnej subjektivity už v čase podania žaloby zastavil.

12. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo
dňa 24.02.2016 v zmysle ktorého bol ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského
pozemkového fondu s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu
alebo sídlo nie je známe (§ 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na

usporiadanie vlastníctva k pozemkom) a s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy. Z uvedeného
vyplýva, že označenie Slovenského pozemkového fondu ako zástupcu evidovaného vlastníka v katastri
nehnuteľnosti prichádza do úvahy len vtedy, ak takýto vlastník žije, čo je zrejme z označených
identifikačných údajov a len jeho pobyt je neznámy. Takého zastúpenie nemôže prichádzať do úvahyu vlastníka, ktorý nie je vôbec známy spravidla preto, že už neexistuje a nie je známy ani jeho
právny nástupca. Rovnako súd dáva žalobcovi do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Cdo/31/2018 z 15.04.2019 zaoberajúce sa správneho označenia neznámeho (nezisteného) vlastníka

resp. jeho právnych nástupcov.

13. Podľa § 141 ods. 1 Obč. zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a
o vzájomnom vyporiadaní: ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

14. Podľa § 142 ods. 1 Obč. zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

15. Okruh sporových strán vymedzuje procesné právo. To, kto je v konaní vecne legitimovaný (aktívne
či pasívne), vymedzuje právo hmotné. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný
subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára
2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).

16. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu
nenamieta. Poučenie strany o vecnej legitimácii je teda poučením hmotnoprávnym, kým súd v zmysle §

160 C.s.p. má povinnosť poučovať procesné strany o ich procesných právach a povinnostiach. Poučenie
o hmotnom práve nie je súd povinný, ani oprávnený poskytnúť.

17. Podľa § 77 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo,
v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto

vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

18. Podľa § 78 ods. 1, Civilného sporového poriadku, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v
ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd
žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

19. Čo sa týka otázky vecnej legitimácie strán v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v
zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súdnou teóriou i praxou bol prijatý záver, že pokiaľ
je nehnuteľnosť ako predmet vyporiadania v spoluvlastníctve viacerých osôb musia byť všetky tieto
osoby sporovými stranami v spore podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobu nemôže súd

prejednať len s niektorými so spoluvlastníkov, pretože rozhodnutie súdu vydané iba voči niektorým zo
spoluvlastníkov, by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí stranami sporu neboli. Keďže u spoluvlastníkov
pozemku ide o nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle ust. § 77 C.s.p., ktoré je spoločenstvom
núteným podľa § 78 C.s.p., teda ten spoluvlastník pozemku, ktorý nie je žalobcom, zákonite musí byť
označenývkonanínastranežalovanej.Vopačnomprípadeniejemožnéžalobevyhovieťprenedostatok

vecnej legitimácie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/4082/2013, uznesenie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22Cdo/4896/2014).

20. V predmetnom spore bolo zistené, že podľa aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX k.ú. N. E. je parcela
č. XXXX, druh pozemku - orná pôda o výmere 10127 m2 v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, I. G.,

(voči ktorému bolo konania z dôvodu nedostatku jeho procesnej subjektivity zastavené) a žalovaných 2,
3. Z uvedeného vyplýva, že po zastavení konania voči žalovaného v 1. rade, žalovaní 2, 3 ako podieloví
spoluvlastníci pozemku nie sú sami bez účasti ďalšieho resp. ďalších spoluvlastníkov pasívne vecne
legitimovaní v konaní podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní podielovéhospoluvlastníctva k pozemku v spoluvlastníctve viacerých osôb vznikol medzi nimi hmotnoprávny vzťah,
ktorý možno, pokiaľ si ho neupravili samotné strany mimosúdne, vyporiadať iba spôsobmi podľa § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je teda nutné vyporiadať celý hmotnoprávny vzťah a teda stranami v

konaní musia byť všetci spoluvlastníci pozemku, pretože rozhodnutím v zmysle citovaného ustanovenia
zákona vždy budú dotknuté práva všetkých spoluvlastníkov.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže stranami v spore neboli tie subjekty, ktoré nimi podľa listu
vlastníctva č. XXXX, k.ú. N. E. a to či už na strane nositeľa hmotnoprávneho oprávnenia alebo na strane

nositeľa hmotnoprávnej povinnosti byť mali, súd žalobu z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie
zamietol.

22. Po preukázaní nedostatku vecnej legitimácie v spore sa súd ďalším vecným preskúmavaním merita
sporu nezaoberal.

23. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

25. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

26. Vzhľadom k tomu, že žalovaní mali síce v konaní plný úspech, avšak náhradu trov konania nežiadali,
súd náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.