Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120205314
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:6120205314.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: P. Š., Q.. X.X.XXXX, U. R.,

X. XXXX/X, zastúpená: Mgr. Oto Saloky, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 94, p r o t i žalovanému:
H. S., Q.. XX.X.XXXX, U. R.K., R. XX, zastúpený: JUDr. Štefan Demko, advokát so sídlom v Košiciach,
Werferova 1, o zaplatenie 4.121,12 Eur a prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3.476,81 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,72%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v rámci upomínacieho konania podala na Okresný súd Banská Bystrica 9.1.2020 návrh
na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadala žalovaného zaviazať na zaplatenie 4.121,12 Eur titulom
náhradyškody,ktorújejspôsobilakovodičjejosobnéhomotorovéhovozidlanajejmotorovomvozidlepri
ním zavinenej dopravnej nehode dňa X.X.XXXX. Žalobkyňa za opravu auta v dôsledku tejto dopravnej
nehody zaplatila za opravu nárazníka, kapoty a masky úhrnne 4.121,12 Eur, čo zdokladovala faktúrami
a dokladmi o zaplatení.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, ktorý bol doručený žalovanému 3.2.2020. Ten
dňa 17.2.2020 podal voči nemu odpor, v ktorom vôbec nespochybnil základ nároku, len jeho výšku.
Spochybnil dve faktúry zo dňa 15.7.2019 na sumu 135,26 Eur a zo dňa 31.7.2019 na 120 Eur s tým,
že prvá faktúra je nečitateľná a nie je preukázané z akého dôvodu tieto sumy žalobkyňa vynaložila
na opravu, keď ju vykonával autorizovaný servis, u ktorého sa predpokladá, že opravu vykonal v
celom rozsahu bez nutnosti vykonania opravy inými dodávateľmi. Uviedol tiež, že predmetom faktúry
z XX.X.XXXX je aj odtiahnutie vozidla za 43,20 Eur s DPH, hoci vozidlo po nehode bolo pojazdné. V

tejto súvislosti navrhol výsluch svedka Y. Š.. Žalovaný tiež tvrdil, že podľa jeho informácií žalobkyni
bola servisom ponúknutá možnosť vykonať opravu dielmi z druhovýroby, teda neoriginálnymi dielmi
vyrobenými iným výrobcom, ako je výrobca motorového vozidla, čo by bolo lacnejšie a preto podľa
jeho názoru oprava nebola vykonaná účelne. Vyslovil tiež názor, že išlo o staršie motorové vozidlo s
rokom výroby 2007 a preto pri jeho oprave dielmi z prvovýroby nie je vylúčený vznik bezdôvodného
obohatenianastranežalobkynezvýšenímhodnotymotorovéhovozidlapooprave,keďžetrhováhodnota
pred opravou rovnakého typu motorového vozidla s rovnakým vybavením a najazdenými kilometrami

podľa internetového portálu autobazár.sk predstavovala sumu 5.000 - 6.000 Eur.

3. Žalobkyňa v replike na odpor žalovaného vyslovila neopodstatnenosť a nepravdivosť v ňom
uvedených tvrdení. Predložila predbežnú kalkuláciu opravy vypracovanú autorizovaným servisomvozidiel Hyundai - spoločnosti Motor - Car s.r.o., ktorý predbežne vyčíslil opravu vozidla na 5.759,99 Eur.
rozdiel so skutočnými nákladmi na opravu je teda 1.638,87 Eur, čo preukazuje, že žalobkyňa vyložila
všetko úsilie, aby oprava bola hospodárna. Faktúra vo výške 135,26 Eur sa týkala chladiča vody, ktorý

prostredníctvom syna svojpomocne zabezpečila, keďže podľa spomínanej kalkulácie opravy autoservis
počítal s cenou 468,63 Eur za chladič, teda žalobkyňa ušetrila 333,37 Eur. Podobne postupovala aj pri
lakovaní vozidla, keďže v kalkulácii opravy sa počítalo so sumou 354,39 Eur, ona zaplatila spoločnosti
Auto SLAKON len 120 Eur a tým ušetrila 234,39 Eur. Predložila aj fotografie poškodeného vozidla,
pričom potvrdila, že vozidlo po nehode bolo schopné prejsť do miesta jej bydliska, avšak po vytečení

kvapalín z vozidla už nebolo schopné ďalšej prevádzky a preto do servisu muselo byť odtiahnuté.

4. Žalovaný v duplike na toto vyjadrenie žalobkyne začal popierať, že zavinil dopravnú nehodu a teda,
že je zodpovedný za predmetnú škodu, pretože podľa neho za tú nesie zodpovednosť aj druhý účastník
dopravnej nehody R. J., ktorý hoci mal prednosť v jazde na križovatke, dlhšie sa nepohol, preto tak
urobil žalovaný súbežne s R. J. a následne došlo k stretu oboch vozidiel. Privolaní policajti ani inšpektor

dopravnejnehodynevedeliurčiťvinníkanehodyalenvdôsledkušokuzdopravnejnehodyaodporúčania
policajného inšpektora, ktorý mu spomenul možnosť pokuty a odobratie vodičského oprávnenia sa
žalovaný z neznalosti a neskúsenosti priznal k zavineniu nehody. Uviedol, že minimálne R. J. je tiež
jej spoluvinníkom a preto aj on by sa mal podieľať na náhrade škody. Zotrval na tvrdení o neúčelnosti
opravy a začal tiež tvrdiť, že servisný technik R. U. sa vyjadril, že na motorovom vozidle žalobkyne boli

vymenené aj diely, ktoré nesúviseli s danou škodovou udalosťou a preto ho navrhol vypočuť ako svedka
podobne aj Petra Malíka.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedka Y. Š., záznamom o dopravnej nehode, správou
Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove, hlásením škodovej udalosti, zákazkovým listom

č. F., zálohovou faktúrou R. XXXXXX, poštovými ústrižkami, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou
č. XXXXXXXXXX G. Č.. XXXXXXX, fotografiami vozidla, kalkuláciou č. XXX.XXXX, písomnými
vyjadreniami strán, ich sms komunikáciou, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav:

6. Dňa X.X.XXXX došlo v Prešove na križovatke ulíc Grešova - Námestie legionárov k dopravnej nehode
tak, že žalovaný riadil osobné motorové vozidlo žalobkyne F. Y. A. R. XXX E. a pri odbočovaní z ulice
Námestie Legionárov na ulicu Štefánikovu vľavo nedal prednosť oproti idúcemu motorovému vozidlu
Š. K. R. XXX A., ktoré riadil R. J.. Išlo o škodovú udalosť, ktorá bola ukončená bez objasňovania na
mieste nehody po dohode o vine jej účastníkov, ktorí podpísali záznam o dopravnej nehode. Vyplýva to

zo správy Okresného dopraveného inšpektorátu v Prešove z XX.X.XXXX, v ktorej sa konštatuje aj to,
že žalovaný porušil § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch porušením § 3 ods. 2
písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

7. Zo záznamu o dopravnej nehode podpísanom oboma jej účastníkmi jasne vyplýva, že žalovaný

uznal výlučne svoju vinu na tejto nehode, poprel spoluvinu druhého účastníka nehody. Na osobnom
motorovom vozidle žalobkyne podľa tohto záznamu došlo k poškodeniu nárazníka, kapoty a masky.

8. Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
žalobkyne bolo uzavreté s poisťovňou Generali. Tej nahlásil danú poistnú udalosť priamo žalovaný, ako

to vyplýva z tohto hlásenia škodovej udalosti a ktorý poskytol údaje poisťovni o sebe ako vodičovi aj o
poistenom vozidle, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu.

9. Žalobkyňa si dala opraviť motorové vozidlo v autorizovanom servise vozidiel Hyundai - Motor - CAR
Prešov s.r.o. dňa 7.6.2019, čo vyplýva zo zákazkového listu č. F. zo dňa X.X.XXXX. V ňom sa konštatuje

poškodenie prednej časti, vytečenie chladiča vody, zlomený nárazník s tým, že presná cena sa určí po
rozobratí vozidla. Konštatovaný bol aj odťah vozidla 16 km za 43,2 Eur.

10. Následne opravca vystavil žalobkyni zálohovú faktúru č. R. splatnú 9.7.2019 na sumu 3.500 Eur,
ktorú žalobkyňa zaplatila 9.7.2019, o čom doložila pokladničný doklad.

11. Dňa 10.7.2019 spoločnosť Motor - CAR Prešov s.r.o. vypracovala kalkuláciu opravy vozidla
žalobkyne vo výške 5.759,99 Eur, medzi jednotlivými položkami je uvedený ako náhradný diel chladič v
hodnote 468,63 Eur a náklady na lakovanie - práca 142,97 Eur a materiál 211,42 Eur . Žalobkyňa si všakchladič zabezpečila sama prostredníctvom syna u dodávateľa AUTOKELLY SLOVAKIA s.r.o. za cenu
135,26 Eur, čo preukázala faktúrou tejto spoločnosti a pokladničným dokladom z 15.7.2019 o zaplatení
tejto sumy. Sama si zabezpečila aj prelakovanie vozidla v spoločnosti Auto SLAKON s.r.o., za čo jej bola

vystavená faktúra č. XXXXXXX dňa 31.1.2019 vo výške 120 Eur.

12. Spoločnosť Motor - CAR s.r.o. dňa 14.8.2019 vystavil za vykonanú opravu na motorovom vozidle
žalobkyne faktúru č. XXXXXXXXXX, v ktorej za práce vyfakturoval 379,33 Eur, za materiál 2.842,22
Eur, teda úhrnne išlo o 3.221,55 Eur. Vo faktúre uviedol, že preddavkovo bolo uhradených 2.916,67

Eur a preto k úhrade bolo určených 365,86 Eur, pričom žalobkyňa uhradila aj túto sumu, čo preukázala
pokladničným dokladom z 14.8.2019.

13. Žalovaný predložil tiež sms komunikáciu so žalobkyňou, z ktorej vyplýva, že 1.7.2019 ho vyzvala k
úhrade zálohy na opravu vozidla. Žalovaný reagoval 3.7.2019 tak, že je možné, že spôsobil škodu na
jej motorovom vozidle a preto je ochotný sa podieľať a byť súčinný na jej odstránení a žiadal preto o

jej objektivizáciu. Z ďalšej komunikácie strán je zrejmé, že žalovaný peniaze na zaplatenie zálohy pre
servis neposkytol, k čomu ho opakovane žalobkyňa vyzývala.

14. Na pojednávaní žalovaný uznal, že prednosť pred zrážkou mal druhý účastník dopravnej nehody,
avšak uviedol, že ten pred križovatkou stál asi 12 sekúnd a preto sa žalovaný domnieval, že mu dáva

prednosť. Neskôr v priebehu výsluchu uznal svoju zodpovednosť za nehodu, ak by škoda bola nižšia.
Poprel tiež, že by policajti alebo dopravný inšpektor na neho vyvíjali nejaký nátlak pri uznaní si viny a
potvrdil aj to, že danú škodovú udalosť nahlásil on sám príslušnej povinnosti ako vinník tejto nehody.
Netrval už na výsluchu svedka R. J., ale zotrval na výsluchu svedka R. U. - servisného technika
spoločnosti Motor Car. Vo vzťahu k nemu uviedol, že tomuto svedkovi sa mal zdôveriť iný zamestnanec

uvedenej spoločnosti X. s tým, že na vozidle žalobkyne sa opravovali aj diely, ktoré nebolo potrebné
opraviť. Sám však nevedel konkretizovať, ktoré položky z faktúry autoservisu považuje za sporné.
Napokon žiadal aplikovať § 450 Občianskeho zákonníka a znížiť náhradu škody, tento návrh však
patrične nezdôvodnil. Zároveň poprel pravdivosť tvrdenia o odpore o tom, že žalobkyni boli ponúknuté
náhradné diely z druhovýroby.

15. Svedok Y. Š. bol priateľom žalovaného a je synom žalobkyne a v inkriminovanom čase bol ako
spolujazdec žalovaného. Uviedol, že pred križovatkou, kde mal prednosť druhý účastník dopravnej
nehody, tento zastal asi na 5 maximálne 8 sekúnd, keďže hlavnou cestou je ulica Štefánikova a Grešova,
preto sa pozrel na obe tieto ulice a aj keď svedok upozornil žalovaného, aby počkal, ten sa s vozidlom

pohol do križovatky, chcel odbočiť vľavo a tým došlo k zrážke s oproti idúcim motorovým vozidlom, ktoré
neodbočovalo a pokračovalo rovno v jazde. Svedok potvrdil aj to, že žalovaný bezprostredne po nehode
žiadnym spôsobom nepopieral svoju zodpovednosť za ňu. Svedok vylúčil, že by na vozidle sa opravovali
aj diely, ktoré neboli poškodené pri tejto dopravnej nehode a potvrdil aj to, že vozidlo muselo byť z miesta
bydliska do servisu odtiahnuté.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

17. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

19. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

20. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

21. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkovépomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

22. Súd mal za preukázanú zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu na motorovom vozidle
žalobkyne pri dopravnej nehode z X.X.XXXX, keďže mal za to, že ju zavinil výlučne žalovaný. Ten totiž v
prvom úkone v tomto súdnom spore a to odpore voči platobnému rozkazu napriek poučeniu o vecnom
odôvodnení spočívajúcom v uvedení skutočností, ktoré spochybňujú uplatnený nárok a napriek tomu,
že už pri jeho spracovaní bol zastúpený advokátom, vôbec základ nároku nespochybnil a namietal len

jeho výšku. Novú procesnú obranu zvolil až v ďalšom písomnom vyjadrení. Túto jeho obranu však súd
vyhodnotil ako účelovú, keďže sám žalovaný v zázname o dopravnej nehode spísanej bezprostredne
po nej potvrdil, že nehodu zavinil výlučne on, to konštatovala aj polícia s tým, že porušil § 3 ods. 2 písm.
b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Tomu, že si bol vedomý svojej zodpovednosti nasvedčuje
aj to, že sám v pozícii vinníka dopravnej nehody nahlásil túto škodovú udalosť príslušnej poisťovni, u
ktorej bolo vozidlo žalobkyne poistené titulom povinného zmluvného poistenia a nasvedčuje tomu aj jeho

sms komunikácia so žalobkyňou, v ktorej vôbec nespochybňoval svoju zodpovednosť a práve naopak
vyjadril sa tak, že chce byť súčinný pri odstránení škody, čo však doposiaľ nerealizoval. Jeho výlučná
zodpovednosť za vzniknutú dopravnú nehodu je zrejmá aj z okolností a miesta, kde k nehode došlo.
Nepochybne druhý účastník dopravnej nehody mal na príslušnej križovatke prednosť pred oproti idúcim
žalovaným, ktorý odbočoval vľavo a neskoršie tvrdenie žalovaného o tom, že druhý účastník sa dlhšie s

autom nehýbal súd vyhodnotil ako nepravdivé, čo vyplynulo aj s výpovede priameho svedka nehody Y.
Š..PrivstupenakrižovatkuzpohľaduvodičaR.J.museltentozastaviť,vzhľadomnadopravnéznačenie,
keďže prednosť na tejto križovatke majú vozidlá jazdiace z ulice Štefánikovej a Grešovej (pri vypnutí
svetelnej signalizácie) a teda je logické, že musel zastaviť, podľa vyjadrenia svedka Š. však stál len
niekoľko sekúnd, pričom svedok sám upozornil žalovaného na to, aby dal prednosť tomuto vozidlo, čo

však žalovaný nerešpektoval. Súd preto nemal žiadne pochybnosti o výlučnom zavinení danej dopravnej
nehody zo strany žalovaného. Zrejme si to uvedomil aj samotný žalovaný, keďže na pojednávaní už
netrval na výsluchu svedka Petra Malíka ako druhého účastníka tejto dopravnej nehody.

23. Sporná však bola výška škody. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva

v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Podľa inej definície
skutočná škoda predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predošlého stavu (stanovisko
Najvyššieho súdu ČSR Cpj 87/70). Za dôležité súd považuje aj rozhodnutie R25/1990, podľa ktorého pri
stanovaní výšky škody treba vychádzať z nákladov, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného
stavu. Ak nie je uvedenie veci do pôvodného stavu možné, potom sa vychádza z výšky nákladov, ktoré

sú nutné na to, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak - napr. náklady na obstaranie veci toho istého
druhu alebo podobnej veci.

24. Súd zastáva názor, že zmyslom a účelom § 443 Občianskeho zákonníka je zaistiť, aby bola
poškodenému v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Rešpektovanie tohto zmyslu a účelu je

nevyhnutné pre správny výklad a aplikáciu tejto právnej normy a teda pre dosiahnutie spravodlivého
výsledku. V tomto duchu sa začala vyvíjať aj judikatúra čerpajúca predovšetkým z nálezov Ústavného
súdu ČR, s ktorými sa tento súd plne stotožňuje. Ide o nález II.ÚS 2221/07 z 19.3.2008, ktorý nesúhlasil
s určovaním škody ako technickej kategórie, keď sa odpočítala amortizácia náhradných dielov a
poškodený tak niesol zodpovednosť za „zhodnotenie vozidla“, ktoré mu bolo protiprávnym konaním

nanútené. K podobnému záveru dospel Ústavný súd ČR aj v náleze I.ÚS 1902/13 zo dňa 11.6.2014,
keď uviedol, že úhrada celej ceny účelne vykonanej opravy (smerujúcej len k odstráneniu následkov
škodnej udalosti) by mala byť pravidlom (bod 21). V ďalšom náleze II. ÚS 155/2016 z 6.6.2017 sa riešil
prípad tzv. totálnej škody na motorovom vozidle, pričom Ústavný súd uviedol, že dva vyššie spomínané
nálezy postulujú princíp v maximálne možnej miere plného odškodnenia, keďže nie je možné prenášať

na poškodeného povinnosť k náhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu a nedôvodne ho
znevýhodňovať oproti škodcovi. Tieto závery je potrebné, podľa neho, aplikovať aj pri tzv. totálnej škode.

25. V materiálom právnom štáte nejde iba o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o
dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok

vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie
vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenie, ktoré sa
požiadavke rozumného usporiadania prieči, je neprijateľné. Súd musí zvoliť taký výklad, ktorý budev súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý (I.ÚS 1126/07 zo dňa
22.11.2007).

26. Súd teda považoval za dôvodné priznať žalobkyni nárok na náhradu škody vo výške skutočných
nákladov, ktoré vynaložila na opravu svojho motorového vozidla a ktoré boli v príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou. Súd teda odmietol argumentáciu žalovaného o tom, že mala možnosť zakupovať
lacnejšie náhradné diely. Žalobkyňa odovzdala vozidlo do opravy autorizovanému servisu s tým, aby jej
odstránil následky poškodenia jej vozidla po dopravnej nehode, čo servis aj realizoval a celkové náklady

na opravu vyfakturoval na 3.221,55 Eur. Pritom jeho predbežná kalkulácia bola podstatne vyššia. Súd
neuveril tvrdeniu žalovaného, že oprava sa mala týkať aj iných nákladov než tých, ktoré súviseli so
spomínanou nehodou. Opäť to začal uvádzať až v poslednom písomnom vyjadrení, ale ani rozpis
prác a materiálu v príslušnej faktúre servisu to nepotvrdzuje. Žalovaný pritom nevedel uviesť, ktorú
konkrétnu položku z týchto nákladov neuznáva a hoci navrhol v tejto súvislosti výsluch svedka U., súd
tento dôkaz považoval za irelevantný. Jednak uvedený svedok sa vôbec nezúčastňoval opravy vozidla

žalobkyne a podľa toho, čo uviedol žalovaný na pojednávaní, mal len sprostredkovanú informáciu od
iného zamestnanca spomínaného servisu o tom, že mali byť opravované aj iné diely, než boli poškodené
pri nehode. Relevantným dôkazom na preukázanie tohto tvrdenia žalovaného by bolo len odborné
vyjadrenie alebo znalecký posudok na zistenie, ktorá konkrétna položka uvedená v spomínanej faktúre
nezodpovedá poškodeniu vozidla žalobkyne pri dopravnej nehode a odstraňovaniu jej následkov. Takýto

dôkaz však žalovaný nenavrhol. Súd neuznáva ani argumentáciu žalovaného o akomsi zhodnotení
motorového vozidla žalobkyne, pričom v celom rozsahu poukazuje na právne závery nálezov Ústavného
súdu ČR uvedených vyššie, s ktorými sa plne stotožňuje. Za skutočnú škodu súd preto považoval
náklady, ktoré žalobkyňa vynaložila na opravu svojho motorového vozidla, ktoré zároveň považoval za
nevyhnutnéaúčelnéatoajvprípade,akbysapribližovalihodnotemotorovéhovozidlaprednehodou,na

čopoukazovalžalovaný.Výkladžalovanéhokvýškeškodysúdnepovažujezasprávnyaanispravodlivý.
Žalobkyňa je poškodená a preto má právo na náhradu nákladov, ktoré vynaložila na opravu vozidla a
nemôže byť znevýhodňovaná v tom, že by sama mala znášať časť týchto nákladov, ktoré nezavinila. Súd
nesúhlasí s názorom, že dodaním nových dielov by došlo k jej bezdôvodnému obohateniu v dôsledku
zhodnotenia jej vozidla. Nejde o žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia uvedených

v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť súd dodáva, že navyše tvrdenie žalovaného o
zhodnotení vozidla ostalo len v rovine jeho tvrdenia, žalovaný žiadny dôkaz v tomto smere neponúkol,
hoci dôkazná iniciatíva podľa súčasného sporového poriadku je výlučne na stranách sporu. Žalobkyni
nie je možné vyčítať, že opravou vozidla poverila autorizovaný servis, je to úplne bežný a logický postup
a preto obrana žalovaného spočívajúca v tom, že mohla náhradné diely zabezpečiť lacnejšie od iných

dodávateľov je bezpredmetná. Nebolo povinnosťou žalobkyne zháňať čo najlacnejších opravcov alebo
dodávateľov náhradných dielov a pokiaľ tak urobila pri chladiči a lakovaní vozidla, urobila niečo navyše
a v konečnom dôsledku v prospech žalovaného, ak pri týchto nákladoch dosť podstatne ich dokázala
znížiť. Rozhodne však tento postup nie je možné paušalizovať. Žalovaný z faktúry Motor - Car namietal
konkrétne položku za odtiahnutie vozidla, opäť však súd jeho obranu neprijal. Bol poškodený chladič vo

vozidle, fotografie preukazujú výrazné poškodenie prednej časti vozidla a zásyp vozovky pod motorom
bezprostredneponehode,tedanepochybnedošlokvytečeniukvapalínzvozidlaapretojehoodtiahnutie
z miesta bydliska žalobkyne kde ešte vozidlo sa dokázalo presunúť, ale neskôr do autoservisu už to
nebolo možné, súd považuje za logické a preukázané, čo potvrdil napokon aj svedok Y. Š..

27. Súd teda považoval za preukázanú výšku škody na motorovom vozidle žalobkyne v dôsledku
predmetnej dopravnej nehody v rozsahu 3.221,55 Eur podľa konečnej faktúry servisu Motor - Car s.r.o.,
ako aj sumy 135,26 Eur za kúpu chladiča a 120 Eur za lakovanie vozidla, čo úhrnne predstavuje 3476,81
Eur. Žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody okrem uvedených nákladov za chladič a lakovanie
aj náhradu vo výške 3.500 Eur, čo bola zálohová faktúra a vo výške 365,86 Eur, čo bol doplatok už

z konečnej faktúry autoservisu, pretože nepochybne všetky tieto sumy žalobkyňa aj zaplatila. Súdu
však nedokázala vysvetliť konečnú faktúru autoservisu, ktorý z reálne vyčíslených nákladov na opravu
vo výške 3.221,55 Eur odpočítal preddavok len vo výške 2.916,67 Eur, hoci žalobkyňa preukázateľne
zaplatila zálohu až 3.500 Eur. Túto okolnosť nedokázal vysvetliť ani svedok Stanislav Šarina a za
týchto okolností sa javí, že v konečnej faktúre nebola odpočítaná správna výška preddavku, čo je však

záležitosťou právneho vzťahu medzi žalobkyňou a autoservisom. Súd preto považoval za dôvodné
vyhovieť žalobe len vo výške 3476,81 Eur a vo zvyšku pre nepreukázanie opodstatnenosti daného
nároku súd ju zamietol.28. Súd nevyhovel ani požiadavke žalovaného na zníženie náhrady škody v zmysle § 450 Občianskeho
zákonníka, pretože žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali znížiť prisúdenú náhradu
škody súd nezistil a žalovaný ich ani súdu neprezentoval.

29.Onárokunanáhradutrovkonaniabolorozhodnutépodľa§262ods.1a§255ods.2CSP. Žalobkyňa
mala v spore úspech v podiele 84,36%, neúspech v podiele 15,64% a preto podľa zásady pomeru
úspechu strán v spore súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,72% (84,36 - 15,64).
Súd totiž nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.

30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.