Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/80/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010179
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3121010179.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci L. O., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom I. X.,
B. X. XXX/XX, okres R., o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia podľa § 73 odsek 1
Tr. zákona, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 17. júna 2021 prejednal sťažnosť L.
O. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. mája 2021 pod sp. zn. 6Nt/29/2021 a

jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť L. O. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí uznesením zo dňa 14. mája 2021 pod sp.
zn. 6Nt/29/2021, na podklade podaného návrhu prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín pod č. k.
1Pv 581/20/3309-22 zo dňa 15. februára 2021, podaného na okresnom súde dňa 18. februára 2021,

podľa § 73 odsek 1 Tr. zákona uložil L. O., nar. XX.XX.XXXX ochranné
ústavné protialkoholické a psychiatrické liečenie. Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že
podaný predmetný návrh prokurátorky, na podklade vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí,
za osobnej účasti intervenujúcej a dozorovej prokurátorky, L. O., ktorý mal možnosť sa k podanému
predmetnému návrhu vyjadriť i jeho obhajkyňa, je dôvodný. U L. O., ktorý bol pôvodne ako obvinený
trestne stíhaný pre trestný čin prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písm. b),

odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona a voči nemu bolo zastavené
trestné stíhanie podľa § 215 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku pre nepríčetnosť ešte v prípravnom konaní,
existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú u neho uloženie ochranného ústavného protialkoholického a
psychiatrického liečenia, čo L. O. v podstate ani nenamietal s tým, že ale nesúhlasí s jeho ústavnou
formou. Okresný súd uloženie iba ústavnej formy odôvodnil s poukazom nie len na závery v správe W..
Q., z ktorej vyplýva, že L. O. sa pod vplyvom bludu opätovne vrátil ku konaniu, ktoré bolo predmetom

trestného stíhania, keď začal opätovne chodiť za poškodenou, čo ani on sám nespochybnil, ale aj s
poukazom na závery znaleckého dokazovania. Táto skutočnosť preto relevantne odôvodňuje, aby sa L.
O. ochrannému protialkoholickému a psychiatrickému liečeniu podrobil v jeho ústavnej forme, keď sám
znalec W.. W. N. na verejnom zasadnutí potvrdil, že u L. O. je ambulantná forma, založená prakticky
iba na medikačnej liečbe nedostatočná, pretože zlyháva i napriek tomu, že menovaný sa jej predtým
podroboval.

Proti tomuto uzneseniu, v zákonnej lehote troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia - vyhlásenia
na verejnom zasadnutí podal L. O. prostredníctvom obhajkyne sťažnosť, ktorú odôvodnil nasledovne:

„Napadnuté uznesenie nepovažujeme za správne, zákonné a dostatočne odôvodnené. Máme za to, že

v danom konaní neboli splnené podmienky pre uloženie ochranného liečenia ústavnou formou.V prípade, ak súd rozhoduje o uložení ochranného ústavného liečenia, mal by za každých okolností,
skúmať, či bude takéto jeho rozhodnutie v súlade s právnymi predpismi a nebude spôsobilé zasiahnuť
do základných práv osoby, o ktorej sa rozhoduje. Pri tak závažnom zásahu do osobnej slobody osoby

trpiacej duševnou poruchou, akým je uloženie ochranného liečenia ústavnou formou, musí súd v
priebehu dokazovania s ohľadom na princíp proporcionality zásahu overiť a preskúmateľným spôsobom
odôvodniť prečo nepostačuje uloženie prostriedku miernejšieho, t. j. ochranného liečenia ambulantnou
formou. V danom prípade máme za to, že súd sa touto otázkou dostatočne nezaoberal a v odôvodnení
napadnutého uznesenia sa s ňou dostatočným spôsobom nevysporiadal.

L. O. v priebehu konania nerozporoval potrebu uloženia ochranného liečenia, nakoľko potrebu liečby
svojej choroby si uvedomuje, súhlasil s ambulantnou formou ochranného liečenia. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že L. O. sa dobrovoľne podrobuje psychiatrickej liečbe, pravidelne sa dostavuje
na kontroly k psychiatrovi, pravidelne užíva lieky, tzn. dodržiava nariadený liečebný režim.

Podľa znaleckého posudku č. 236/2020 znalec navrhol L. O. uloženie ochranného psychiatrického
a protialkoholického liečenia ambulantnou formou. K zmene záverov znalca došlo až na verejnom
zasadnutí po oboznámení správy ambulantného psychiatra W.. Q., ktorý emailom navrhol súdu, aby
uložil L. O. ochranné liečenie ústavnou formou. Znalec preto na verejnom zasadnutí navrhol uloženie
ochranného liečenia ústavnou formou, pričom však na verejnom zasadnutí nevylúčil, že liečba v máji

2021 mohla L. O. zabrať.

Máme za to, že súd postupoval nesprávne, pokiaľ vychádzal z takéhoto záveru znalca modifikovaného
iba na verejnom zasadnutí bez toho, aby znalec opätovne vyšetril L. O. a vyhotovil prípadne dodatok
k znaleckému posudku, ktorý by reflektoval nové zistenia získané znalcom počas vyšetrenia L. O..

Máme za to, že bez vyšetrenia L. O. sa znalec nemohol relevantne vyjadriť k jeho zdravotnému stavu a
relevantne zhodnotiť potrebu ambulantného alebo ústavného liečenia.

Súd naviac pri svojom rozhodovaní dostatočným spôsobom nevzal do úvahy správanie L. O., jeho
kladný postoj k potrebe uloženia ochranného liečenie, jeho uvedomenie si existencie a potreby liečenia

duševnej poruche, jeho spoluprácu s psychiatrom v rámci ambulantnej liečby, pravidelné užívanie liekov
a pod.

Za danej situácie, kedy L. O. spolupracuje s ambulantným psychológom, jeho postoj k svojej duševnej
chorobe a liečbe je dostatočne sebakritický, rešpektuje pokyny lekára a užíva lieky, máme za to, že

uloženieústavnejformyochrannéholiečeniapredstavujeneodôvodnenýzásahdoprávaL.O.naosobnú
slobodu.
Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie máme za to, že tu neexistuje taká naliehavá potreba ochrany
spoločnosti, ktorá by prevážila nad zásahom do osobnej slobody L. O. a ktorá by odôvodňovala uloženie
ochranného liečenia v ústavnej forme, nakoľko máme za to, že ambulantná forma ochranného liečenia

by bola v danej veci plne postačujúca.

S prihliadnutím na vyššie uvedené L. O. navrhuje, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Nt/29/2021 zo dňa
14.05.2021 a sám vo veci rozhodol tak, že uloží L. O., nar. XX.XX.XXXX, ochranné psychiatrické a

protialkoholické liečenie ambulantnou formou.“

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti L. O., ktorá mu spolu so spisom bola predložená 11. júna
2021, na neverejnom zasadnutí dňa 17. júna 2021 preskúmal v zmysle § 192 odsek 1 Tr. poriadok
správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,

že sťažnosť L. O., hoci bola podaná oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, nie je dôvodná.

Okresný súd postupoval vecne správne a zákonne, keď na podklade podaného návrhu prokurátorky
na uloženie ochranného opatrenia podľa § 73 odsek 1 Tr. zákona uložil L. O. ochranné
ústavné protialkoholické a psychiatrické liečenie. Takéto rozhodnutie má i podľa názoru nadriadeného

krajského súdu plnú oporu vo výsledkoch dokazovania na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané
pred prvostupňovým okresným súdom. Ako vyplynulo z obsahu predloženého vyšetrovacieho spisu
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín, Obvodného oddelenia Policajného zboru Dubnica
nad Váhom, ČVS:ORP-928-DC-TN-2020 proti L. O., nar. XX.XX.XXXX sa skutočne viedlo trestnéstíhanie ako proti obvinenému zo spáchania trestného činu prečinu nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a odsek 1 písm. b), odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr.
zákona, keď toto trestné stíhanie, pre preukázanú existencie nepríčetnosti obvineného L. O. bolo

podľa § 215 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku zastavené, pričom zo záverov znaleckého dokazovania v
prípravnom konaní vyplynulo, že u menovaného je nevyhnutné uloženie ochranného protialkoholického
a psychiatrického liečenia, v tom čase ambulantnou formou. Do času konania verejného zasadnutia pred
okresným súdom a tak, ako to vyplynulo z dokazovania zákonným spôsobom hodnotených dôkazov,
vznikla však dokonca potreba už uloženia takéhoto druhu ochranného opatrenia L. O. až v ústavnej

forme, čo má relevantnú oporu predovšetkým z presvedčivého, zrozumiteľného a nepochybného záveru
nielen odborného lekára W.. Q. ale aj takéhoto záveru znalca W.. N.. Okresný súd preto správne a
zákonne takéto ochranné opatrenie L. O., i napriek jeho nesúhlasu uložil. Napadnuté uznesenie je vecne
správne a v súlade so zákonom podrobne odôvodnené, preto krajský súd, keďže po preskúmaní veci
dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, na tieto vecne správne dôvody v podrobnostiach
len poukazuje.

Krajský súd na základe uvedených dôvodov nepovažoval sťažnosť L. O. za dôvodnú, neakceptoval ju
a podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku ju preto zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.