Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csp/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417206876
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:8417206876.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne
zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O.Box 205, 810 00 Bratislava proti
žalovanej: K. Z.Č., E.. XX.XX.XXXX, I. O.. R. XXXX/XX, XXX XX S. E. K., o zaplatenie 188,89 € s prísl.
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o zaplatenie sumy 49,57 eur s prísl. z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 129,- eur.

III. Strany sporu nemajú právo na náhradu trov konania.

IV. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v časti výroku o zastavení
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/217/2019 zo dňa 14. 1. 2020 bol zrušený
rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 22. 10. 2018 pod sp. zn. 7Csp/14/2018-111 v spojení s doplňujúcim
rozsudkom zo dňa 26. 6. 2019 sp. zn. 7Csp/14/2018-130, okrem výroku II. o zastavení konania a v

zrušenom rozsahu bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22. 10. 2018 v spojení s doplňujúcim rozsudkom (oba rozsudky
podsp.zn.7Csp/14/2018)výrokomI.zaviazalžalovanúzaplatiťžalobcovisumu49,57€s5,05%ročným
úrokom z omeškania zo sumy 128,89 € od 20.1.2015 do 5.10.2017, 5,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 98,89 € od 6.10.2017 do 3.11.2017, 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 49,57 € od
4.11.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. v prevyšujúcej časti

súd konanie zastavil. Výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

3. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 188,89 € s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne od 20.1.2015 do zaplatenia titulom nesplatenej pôžičky na základe zmluvy uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 3.12.2013. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v
časti o zaplatenie 60 € titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky a 79,32 € s príslušenstvom titulom
úhrady tejto sumy žalovanou dňa 5.10.2017 a 3.11.2017 konanie v tejto časti zastavil a vo zvyšnej časti

istiny 49,57 € a úrokov z omeškania tak, ako sú špecifikované vo výroku I. žalobe vyhovel. Vzhľadom
na čiastočný úspech oboch sporových strán rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP. Doplňujúcim rozsudkom zamietol vzájomnú žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 129 eur.4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a navrhla napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch vytýkala súdu, že nebolo

rozhodnuté o jej vzájomnej žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 129 €, nakoľko zo
zmluvného vzťahu zaplatila 729 € a od žalobcu prijala sumu 600 €, pričom úver bol bezúročný vzhľadom
na výšku úrokovej sadzby 32 %, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Z odôvodnenia rozhodnutia podľa
odvolateľky nie je zrejmé, ako súd o tejto jej vzájomnej žalobe rozhodol. Suma 129 € je bezdôvodným
obohatením vzhľadom na to, že túto žalobca prijal bez právneho dôvodu. Namietala tiež zmätočné

tvrdenie žalobcu, že uhradila po 30 € dňa 5.10.2017 a 3.11.2017 po podaní žaloby vzhľadom na
skutočnosť, že konanie sa začalo až 13.11.2017. Z týchto dôvodov navrhla napadnutý rozsudok zrušiť.

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Dokazovaním súd zistil , že nebolo sporné tvrdenie žalobcu , že jeho právny predchodca Consumer

Finance Holding, a. s. so sídlom v Kežmarku uzatvorili dňa 3. 12. 2013 so žalovanou zmluvu o pôžičke
pod č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 600,- eur, ktorú
žalovaná mala zaplatiť v pravidelných 60 mesačných splátkach po 18,71 eur, a to až do celkovej sumy
pôžičkyvovýške1.122,60eur.Žalovanázvyššieuvedenejsumydoposiaľzaplatila649,68eur.Žalovaná
porušila povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy, prestala platiť pravidelné splátky, preto po predošlej

predžalobnej upomienke žalobca dňa 19. 1. 2015 úver zosplatnil, o čom informoval žalovanú listom zo
dňa 25. 1. 2015.

7. Ku dňu podania žaloby bol dlh vo výške 188,89 eur. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania
odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Zmluvnú pokutu v sume 66,32 eur si žalobca v tomto

konaní neuplatňuje.

8. K žalobe žalobca predložil písomné dôkazy, a to kópiu Zmluvy o pôžičke, zmluvné podmienky,
predžalobnú upomienku s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti pôžičky, prehľad
splátok a úhrad.

9. Súd vydal dňa 25. 5. 2018 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote
odôvodnený odpor. Navrhovala žalobu zamietnuť z dôvodu, že predmetný úver je bezúročný a bez
poplatkov a z dôvodu, že z poskytnutých 600,- eur žalobcovi zaplatila 720,- eur, takže žiada od neho
vrátiť 129,- eur.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že predmetná úverová zmluva obsahuje všetky
podstatné náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej Zmluve nedošlo ani k
porušeniu § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to s poukazom na aktuálny právny názor vyjadrený
v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 v právnej veci C- 42/2015 Home Credit Slovakia, a.

s. c/a D. I. a na aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. PL ÚS 11/2016.
Písomným podaním zobral v časti o zaplatenie sumy 60,- eur návrh späť a v tejto časti navrhoval konanie
zastaviť, pričom uvedená suma predstavuje náklady na vymáhanie pohľadávky a ďalej zobral návrh
späť v časti o zaplatenie sumy 79,32 eur s prislúchajúcim úrokom z dôvodu úhrady tejto sumy zo strany
žalovanej po podaní návrhu (platba vo výške 30,- eur dňa 5. 10. 2017 a platba 49,32 eur dňa 3. 11.

2017). Upravil petit žaloby, ktorým sa domáhal už len zaplatenia istiny vo výške 49,57 eur s prísl. -
neuhradené splátky istiny s úrokmi.

11. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu potvrdila, že platby vo výške 30,- eur a 49,57
eur uhradila, čo preukazuje, že zaplatila spolu sumu 729,- eur. K čiastočnému späťvzatiu žaloby sa

písomne nevyjadrila.
Naďalej zotrvávala na tvrdení, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, aj s poukazom na výšku
v zmluve uvádzanej priemernej úrokovej sadzby.

12. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22. 1O. 32018 v znení ako je vyššie uvedené a doplňujúcim

rozsudkom dňa 26. 6. 2019 /po vrátení veci súdom druhej inštancie k rozhodnutiu o celom predmete
konania/ zamietol vzájomnú žalobu žalovanej voči žalobcovi o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 129 eur.13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ku dňu 3. 12. 2013) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ku dňu 3. 12. 2013) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ku dňu 3. 12. 2013) Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, g/, i/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 3. 12. 2013) zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 3. 12.
2013) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 3.
12. 2013) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 3. 12.
2013) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 3. 12.
2013) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.22. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 3.
12. 2013) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23.Podľa§53ods.6Občianskehozákonníkaúčinnéhokudňu3.12.2013akpredmetomspotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia

jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

24. V intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd v ďalšom konaní zisťoval, či predmetná
Zmluva o pôžičke pod č. 6165950 uzavretá dňa 3. 12. 2013 medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by mala za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosť predmetného úveru, resp. pôžičky, konkrétne, či dohodnutý 32 % ročný úrok je v súlade

s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. do
31. 5. 2014.

25. Vychádzajúc z dôkaznej listiny predloženej žalovanou, ako aj údajov uvádzaných na internetových
stránkach súd zistil a vzal za preukázané, že podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov

poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny priemerná výška úroku v čase uzavretia zmluvy, resp.
fixná ročná úroková sadzba bola vo výške 11,25 %. Podľa údaju uvedeného v predmetnej zmluve o
poskytnutípôžičkyžalovanejjefixnáročnáúrokovásadzbavovýške32%.Taktouvedenáročnáúroková
sadzba je takmer 3-násobne vyššia (11,25 % x 3 = 33,75 %), čo je v rozpore s ustanovením § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka účinného a platného v čase uzavretia zmluvy, t. j. v znení účinnom do 31.

5. 2014. Takto dohodnutá odplata v predmetnej Zmluve o pôžičke podstatne prevyšuje odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu.
Je evidentné, že v prípade predmetnej úverovej zmluvy, sa jedná o podstatné prekročenie tejto
priemernej úrokovej sadzby. Je všeobecne známe, že subjekty poskytujúce úvery z vlastných zdrojov,
vyžadujú úroky vyššie než úroky požadované bankami v danom čase. Miera tohto prekročenia,

v ktorej sú ešte úroky požadované nebankovými subjektmi akceptovateľné, však nesmie prekročiť
rámec dobrých mravov. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/26/2011, v zmysle ktorého „Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými
mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o
pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý

sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou
výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni
„ zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu
o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej
finančnejsituácie.Nezodpovedápretovšeobecneuznávanýmvzťahommedziľuďmi,abydlžníkvtakejto

situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Je možné poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky

prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje
dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je
netolerovateľné za žiadnych okolností. Súd tiež zdôraznil, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu,
nemožno ich ďalej ani moderovať. Aj podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
6Co/102/2016 zo dňa 25.7.2017, pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu

sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však
viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer
úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

26. Súd v závere konštatuje, že takto dojednaná fixná úroková sadzba má za následok neplatnosť

úverovej zmluvy, resp. Zmluvy o pôžičke zo dňa 3. 12. 2013, a to v časti dohodnutého úroku v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu je
predmetný úver bezúročný a bez poplatkov. Súd preto nároku žalobcu v časti o zaplatenie sumy 49,57
eur s prísl. - sumy nad istinu poskytnutej pôžičky, zamietol. Rozhodol tak aj v spojení s ustanovením §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetný dohodnutý úrok je nielen v rozpore s § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, ale aj v rozpore s dobrými mravmi.

27. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

28. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
spojení s § 3 ods. 1 a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka postačuje, ak predmetná spotrebiteľská
zmluva obsahuje čo i len jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku (v danom prípade neobsahuje zákonne

dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu), čo má za následok, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov.
Z dôkazných listín predložených žalovanou (čo žalobca nerozporoval) súd zistil, že táto zaplatila
žalobcovi nad rámec istiny sumu 129,- eur, preto za použitia ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka priznal žalovanej, ktorá v konaní podala vzájomnú žalobu, nárok na zaplatenie tejto sumy
žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia. Nakoľko žalovaná úroky z omeškania z predmetnej sumy

nepožadovala, súd o tomto nároku nerozhodoval a určil žalobcovi povinnosť zaplatiť sumu 129,- eur
žalovanej v 3-dňovej lehote.

30.Podľa§255ods.1,2C.s.p.súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

31. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Žalobca zobral žalobu po vydaní platobného rozkazu dňa 3. 9. 2018 v časti o zaplatenie sumy 79,32
eur s prísl. späť, v tejto časti súd pôvodným rozsudkom konanie zastavil, pričom nepriznal žalobcovi

náhradu trov ani tohto zastavujúceho konania. Súd vzal za preukázané, že žalobca žiadal od žalovanej
pôvodnou žalobou zaplatenie sumy nad rámec istiny, na ktorý nemal zákonný nárok a navyše domáhal
sa zaplatenia sumy 79,32 eur, ktorá bola uhradená žalovanou pred podaním žaloby (dňa 5. 10. 2017 a
3. 11. 2017), takže ani v tejto časti nárok žalobcu nebol dôvodný. Preto súd ďalším výrokom rozhodol,
že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania v časti výroku o zastavení konania.

33. Žalovaná mala v konaní plný úspech, náhradu trov konania od žalobcu nepožadovala , v konaní jej
preukázateľne žiadne trovy nevznikli , súd preto ďalším vyrokom vyriekol , že ani jedna strana sporu
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.