Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 17, 2011

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/129/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108220787
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2011:4108220787.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : X. B., bytom K., B. XXX/XXX, zastúpený Dr. W. W.,

advokátom so sídlom v K., E. XX, proti odporcom : v 1. rade Q. B., bytom K., B. XXX/XXX, zastúpená
JUDr. H. Y., advokátom so sídlom v F., B. XXXX, v 2. rade Q. J., bytom K., W. XX, zastúpená JUDr.
V. F., advokátom so sídlom v K., E. XX, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a vydanie predbežného
opatrenia, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni v 1. rade náhradu trov konania k rukám jej právneho zástupcu

JUDr. H. Y. v sume 802,70 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni v 2. rade náhradu trov konania k rukám jej právneho zástupcu
JUDr. V. F. v sume 3.966,14 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 13.08.2008 sa navrhovateľ domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
ním a odporkyňou v 1. rade zo dňa 11.12.2002, neplatnosti kúpnej zmluvy medzi ním, odporkyňou
v 1. rade a odporkyňou v 2. rade zo dňa 12.02.2003 a neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
odporkyňami zo dňa 27.03.2003. Tieto zmluvy považuje za absolútne neplatné z dôvodu, že tieto svojim

obsahom alebo účelom odporujú zákonu, obchádzajú ho a priečia sa dobrým mravom. S odporkyňou v
1. rade má zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo od r. 1999. Prvou zmluvou na ňu previedol polovičku
nehnuteľností zapísaných pôvodne v LV č. 1707 kat. úz. K. I. Druhou zmluvou predali odporkyni v 2.
rade nehnuteľnosti pôvodne zapísané na LV č. 4343 kat. úz. K. I. Tretou zmluvou nehnuteľnosti pôvodne
na LV č. 4343 kat. úz. K. I. previedla odporkyňa v 2. rade na odporkyňu v 1. rade. Pri prvej zmluve mu
odporkyňa v 1.rade uhradila kúpnu cenu ale na firemný účet. Pri druhej a tretej kúpnej zmluve, kúpna
cena uhradená nebola. K týmto prevodom došlo preto, že v r. 2002 sa dostal do problémov a štát mu

hrozil vymáhaním nedoplatku na daniach vo výške približne 6.000.000,- Sk. Aj odporkyňa v 1. rade si
musí byť vedomá, že uvedené zmluvy neboli robené vážne, ale že mali za účel obchádzať zákon aby
daňové orgány nemohli od neho vymáhať nedoplatky na daniach.

Okresný súd Nitra vo veci rozhodol rozsudkom dňa 02.04.2009, keď návrh navrhovateľa zamietol z
dôvodu, že nepovažoval žalované zmluvy za absolútne neplatné a relatívna neplatnosť bola premlčaná.
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 08.10.2009 rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a Okresný

súd mal opätovne predvolať účastníkov, podrobne ich vypočuť a zistiť ich úmysel a pohnútky, ktoré ich
k uzatvoreniu zmluvy viedli. S každou zmluvou sa mal súd vyporiadať jednotlivo.Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že čo sa týka nehnuteľností, tieto boli odpredané diaľničnej
spoločnosti. Budovy boli zbúrané a na pozemku by sa mal stavať kruhový objazd. Má za to, že ide
o absolútnu neplatnosť dotknutých zmlúv, preto nie je dôvod skúmať naliehavosť právneho záujmu,

keď v podstate ide o to, že na základe úspešnosti tohto konania by sa navrhovateľ mohol domáhať
vyplatenia kúpnej ceny, ktorú odporkyňa v 1. rade od diaľničnej spoločnosti dostala. Má za to, že prvá
zmluva z 19.11.2002 je neplatná z dôvodu, že v tom čase síce mali účastníci zrušené BSM, avšak spolu
naďalej žili a hospodárili a kúpna cena, ktorá bola vyplatená navrhovateľovi na jeho podnikateľský účet,
bola o dva dni použitá na úhradu spoločných úverov jeho a odporkyne v 1. rade. Čo sa týka druhej

zmluvy, KS už konštatoval, že je neplatná, dohoda z 26.03.2003 bola robená z dôvodu, že žiadna kúpna
cena medzi účastníkmi nikdy vyplácaná nebola, teda aby toto bolo jasné. Z týchto istých dôvodov
je neplatná aj tretia zmluva. Odporkyňa v 2. rade nikdy nemala záujem nehnuteľnosti kúpiť, išlo len o
účelový prevod, pričom odporkyňa v 2. rade v tom bola nevinne a nemala s tým nič spoločné. Má za
to, že je naliehavý právny záujem na podanom návrhu, keď v prípade úspechu by si navrhovateľ od
odporkyne v 1. rade mohol vymáhať polovičku kúpnej ceny, ktorú jej K. vyplatila. Z týchto dôvodov v

prípade úspechu si uplatnil trovy konania len od odporkyne v 1. rade. Čo sa týka vyjadrenia odporkyne v
1. rade, prečo neurobili prevod priamo sa nevedel vyjadriť, robili asi tak ako im vtedy niekto radil. Doplnil,
že novelizáciou katastrálneho zákona, zákonom č. 384/08 pôvodný stav sa zapíše aj v prípade, že prišlo
medzitým k ďalším právnym úkonom.

Navrhovateľ ako účastník konania pridržiavajúc sa vyjadrenia práv. zást. uviedol, že čo sa týka kúpnej
zmluvy na nehnuteľnosť dom č. 103 s parcelou č. 2750 na B. ulici pri G. W., tento nadobudol, ešte s
prvou manželkou v r. 1977. Po rozvode manželku vyplatil a ostal dom jemu. Po tom ako boli manželia
s odporkyňou, prepísal formou kúpnej zmluvy polovičku domu na odporkyňu v 1. rade. Išlo o kúpnu
zmluvu, on v tom čase podnikal a právnik im poradil, aby previedli časť nehnuteľnosti na ňu. Kúpnu cenu

pritom ona nevyplatila. Kúpnou zmluvou z 19.11.2002 previedol aj druhú polovičku domu na odporkyňu
v 1. rade, vtedy si brali úver z R. O. na výstavbu nehnuteľnosti na E.. Keďže pre jeho vek by už on
úver nedostal, v banke im poradili, aby bola celá nehnuteľnosť prevedená na odporkyňu v 1. rade.
Tak aj teda urobili kvôli úveru, ktorý si brala odporkyňa. Tiež mu kúpnu cenu nevyplatila. Úver potom
platil on až do novembra 2007, kedy ho z domu vyhodili a vymenili zámok. Potom vie, že platila úver

ona, doteraz nie je splatený. Úver však platí z peňazí za prenájom uvedenej nehnuteľnosti ako aj
nehnuteľnosti na E.. Za úver ručila odporkyňa v 1. rade nehnuteľnosťami. V tom čase kvôli jednému
nevydarenému obchodu mal exekúcie zo súdneho sporu, ktorý prehral. Potom nestíhal platiť úver v
I. O., čo bola ďalšia exekúcia, tak im uvedené prevody poradili. To bolo okolo r. 2002. Nad nejakým
spätným prevodom nehnuteľností na neho neuvažovali. Od minulého roku sú rozvedení. Keďže mali

dlhy a exekúcie na jeho živnosť: X. B. S., bolo im poradené aby cez tretiu osobu previedli majetky na
odporkyňu v 2. rade. Pozemky na E. kupovali okolo r. 1995 , keď on ich platil, išlo o jednu parcelu,
ktorá sa pri výstavbe rozparcelovala. Išlo o výstavbu objektu S.. Aby teda zabránili exekúciám previedli
nehnuteľnosti na odporkyňu v 2. rade a z nej potom na odporkyňu v 1. rade. Išlo o fingovaný prevod.
Kúpna cena vôbec nemala byť zaplatená. Potom si zobrali úver z R. O., vyplatili podlžnosti, exekúcie, na

príkaz I. O., či W. V. a dokončievali stavbu. Táto nebola ešte skolaudovaná, keďže nebola dokončená. Čo
satýkadomu naB.,tenpravdepodobneodporkyňaprenajíma,terazsatamvykonávajúnejakéstavebné
práce. Nehnuteľnosť na E. bola zbúraná, vyvlastnená pre výstavbu diaľnice. Dom na B. mala predávať
Realitná kancelária B., už ju v ponuke nemá. Keď si brali úver z R. O., on aj navrhoval, aby nehnuteľnosť
na E. predali. Odporkyňa v 1. rade nesúhlasila, že to je už jej. Čo sa týka prevodov nehnuteľností na E.,

cez odporkyňu v 2. rade, poradila im to JUDr. W. a JUDr. V. z F.. Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa v 2.
rade je jeho rodinná známa, pozná ju od malička, a keď im JUDr. W. poradila riešenie situácie, ponúkol
to odporkyni v 2. rade, ktorej to potom ešte vysvetlila JUDr. W. a ona s tým súhlasila. Nedostala za
to žiadnu odmenu, ani ohľadne uzatvárania týchto zmlúv nevyvíjala žiadne úsilie. Navrhovateľ k tomu
dodal, že ani odporkyňa v 2. rade nevyplatila kúpnu cenu a ani odporkyňa v 1. rade nevyplatila kúpnu

cenu odporkyni v 2. rade zo žalovaných zmlúv.

Právny zástupca odporkyne v 1. rade pridržiavajúc sa písomne podaného vyjadrenia uviedol, že má za
to, že nie je naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmlúv č. 2 a 3, keďže tieto už neexistujú.
Navrhoval návrh zamietnuť. Trovy konania vyčísli. Dodáva, že žalobu považuje za účelovú, táto bola

podávaná až po piatich rokoch posledného úkonu, dovtedy žiaden z účastníkov nič nenamietal. Zmluvy
boli uzatvárané pri plnom vedomí a bola preukázaná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť. Z tohto pohľadu
už či boli alebo neboli kúpne ceny uhradené, nie je podstatné. I keď odporkyňa v 1. rade uhradeniepreukázala. Nebolo preukázané, že bolo potrebné, kvôli dlhom robiť takéto úkony a mohli to urobiť
účastníci aj iným jednoduchším spôsobom.

Odporkyňa v 1. rade uviedla, že dohodu o vyporiadaní nárokov podpísala na podnet navrhovateľa, keď
tentojejtvrdil,žetotojepotrebnénazabezpečenievzťahov,dokedykatasternezavkaldujekúpnuzmluvu
na ňu. O tejto navrhovateľ vedel, bolo to údajne , keby sa náhodou niečo odporkyni v 2. rade stalo. Čo
sa týka vyplatenia kúpnej ceny za zmluvu z 12.02.2003, túto prišla vyplácať odporkyňa v 2. rade pár dní
po uzavretí zmluvy, presný dátum si nepamätá. Navrhovateľ jej tvrdil, že odporkyňa v 2. rade zaplatila

kúpnu cenu, jej z toho nechcel dať peniaze. Taktiež platila daň za prevod nehnuteľností, odporkyňa v
2. rade s ňou bola priamo v banke. Pred podpisom si ona dohodu o vyporiadaní nečítala. Nevie prečo
odporkyňa v 2. rade vyhľadala ju a nie navrhovateľa. Tvrdila, že chcela v objekte s niekým podnikať, čo
však nevyšlo. Odporkyňa v 2. rade prišla k nim domov a o tom, že uhradila kúpnu cenu 4.000.000,- Sk jej
povedal navrhovateľ. Ako už povedala, žiadne peniaze z toho jej nedal. Ona mala finančné prostriedky
na zaplatenie kúpnej ceny 2.000.000,- Sk mala doma za predaj dvoch bytov z r. 1995, jeden bol v O.,

druhý v K., 500.000,- Sk mala od babky, o ktorú sa starala, predala pozemky a aj si požičala. Taktiež
mala úspory z príjmu z práce. Aby vyplatila navrhovateľa z prvej zmluvy si požičala, čo je založené v
spise a na čo navrhovateľ tieto peniaze použil, ona nevie. Pôžičky, ktoré mala ona si ona riadne splácala.
Na to jej navrhovateľ peniaze nedával. Všetko je to tak ako uvádzala. Navrhoval to navrhovateľ, ona
skoro milión korún zaplatila na daniach z týchto úkonov.

Odporkyňa v 1. rade sa zo zdravotných dôvodov nezúčastňovala pojednávaní, nebolo ju možné vypočuť
doma či v nemocnici, bola predvádzaná na súd. V priebehu konania sa dostavila na súd a jej výpoveď
bola spísaná do zápisnice vyššou súdnou úradníčkov. Následne v písomných vyjadrenia uvádzala
zhodne svoje tvrdenia ako na výsluchu. Uviedla, že čo sa týka 1. zmluvy, tak najskôr ešte asi v

roku 1994 jej navrhovateľ odpredal prvú polovicu nehnuteľnosti na B. ulici, odôvodnil jej to tým, že
potrebuje peniaze. Ona mala 2 byty, v O. a K., tak predala byt v O. a peniaze mu dala za prvú polovicu
nehnuteľnosti. Má aj doklad o tom, že mu tie peniaze odovzdala. Potom predala aj druhý byt v K.,
lebo stále potreboval peniaze a dala mu aj tieto, bola zaľúbená, mladá a hlúpa. Za druhú polovicu
nehnuteľnosti na B. ulici ho ona vyplatila hypotékou z R. O., vo výške 1- 1,5 milióna slovenských korún,

stále ju spláca, má ju na 20 rokov. Prevod peňazí išiel cez banku, má doklad o tom, že sa previedli tie
peniaze z jej účtu na jeho. A čo už on s tými peniazmi spravil, ona nevedela, nevravel jej ako s nimi
podniká. Chcela kúpiť ten dom, lebo už nemala žiadne byty, by nemala strechu nad hlavou. Uzatvárala
ju z dôvodu, že chcem byť vlastníčkou domu. Navrhovateľ chcel, aby dom bol v jej vlastníctve, kvôli nej
a dcére, aj kvôli jeho zdravotného stavu, lebo on je odo mňa o 20 rokov starší, aby sme my dve boli

zabezpečené, aby to bolo papierovo naporiadku.
Pri druhej zmluve išlo o dom na E., na D. ulici. Navrhovateľ prišiel za ňou s tým, že on chce ten dom
predať. Ona s tým nesúhlasila, povedala mu, že nebude nič predávať. On to odôvodnil tým, že je chorý,
starý, že chodí po nemocniciach a potrebuje peniaze. Povedala, že to nie je dobré riešenie. Lenže on
ju vtedy zbil za to, že nesúhlasila, že nechcela predať svoju polku, aj dcéra bola svedkom toho, ako

povedal, že keď to nepodpíše, tak ju dá zlikvidovať a zostane na invalidnom vozíčku. Potom povedal,
že ju dá odstrániť Albáncom za 5 000,- Sk, že to nie je problém. Bála sa, že zomrie a dcéra zostane
sama s ním, veľmi ju bil, tak to podpísala, lebo sa ho bála. Navrhovateľ, povedal že dom sa predá Q.
J. - odporkyni v 2. rade, že ju pozná od malička, že ju má rád, tak ho predáme jej. Ona nebola vždy v
ich prítomnosti, keď sa stretávali, rozprávali. Chodili spolu aj na služobné cesty. Na čom sa oni presne

dohodli, to ona nikdy nezistí. Zmluvu podpisovali u notára, ona to všetko robila pre dobro rodiny, ju
to trápilo, že sa takto rozhodol, ale on jej povedal, že buď bude poslúchať alebo uvidí. Podpisovali to
všetci traja, ja, navrhovateľ a odporkyňa v 2. rade. Navrhovateľ s odporkyňou v 2. rade sa rozprávali o
sume, ale je to tak dávno, už si nepamätá ako to bolo presne, navrhovateľ všetko robil podľa seba. V
zmluve bola dohodnutá kúpna zmluva 4 milióny korún, tieto vyplatila odporkyňa v 2. rade navrhovateľovi

v hotovosti u nich doma. Nebola pri tom, keď mu dávala peniaze, ale len počula, ako sa rozprávajú
o peniazoch. Navrhovateľ jej povedal, že odporkyňa v 2. rade mu ich vyplatila, lebo inak by neprešiel
prevod na katastri. A keď som sa ona dožadovala svojej časti, lebo mala 6 pôžičiek, ktoré brala kvôli
navrhovateľovi, lebo on vo firme všetky peniaze minul a z toho ich chcela vyplatiť, tak povedal, že to
sú jeho peniaze, že jej nedá žiadne a že sa nemá do toho starať, lebo ju zbije. Odporkyňa v 2. rade

sa vyjadrila tak, že ho kúpila preto, lebo v tej budove chcela podnikať, ona dala o tom vyjadrenie aj na
Daňový úrad K. II, tak preto ho kúpila, že tam otvorí prevádzku.
K tretej zmluve uviedla, že po nejakej krátkej dobe od uzatvorenia druhej zmluvy ju vyhľadala odporkyňa
v 2. rade, lebo vedela že je nešťastná z toho predaja a povedala, že jej ten dom odpredá, keď ho chcemkúpiť naspäť, nevedela z akého dôvodu, nevedela či už nemala viac financií na rozbehnutie podnikania.
Súhlasila, lebo chcela ten dom na E., aby ho s dcérou mali. Potom jej ho predala a ona jej pri podpise
u notára vyplatila 4 milióny korún. Mala peniaze, lebo zarábala okolo 60 000,- Sk mesačne v S., potom

mala jednu známu, pani Q., ktorá je ako rodina, dala jej dosť peňazí, asi okolo 800 000,- Sk, povedala,
že to robí pre jej dcéru a ešte od dcérinej krstnej mamy si požičala nejaké peniaze. Nevedela presne
koľko, bolo to už dávno. Pri podpise zmluvy (t.j. tretej) dala v hotovosti odporkyni v 2. rade 4 milióny
korún, keď vyšli von od notára, dala jej ich v obálke.
Po uzavretí tretej zmluvy jej navrhovateľ povedal, aby mu jej dva domy prenajala pre svoju firmu S. a on

sa o to bude starať. Spravila to pre pokoj v rodine, aby nerobil zle. On tie domy prenajímal pre ďalších
asi 6 firiem a bral od nich nájomné a ona z tých peňazí nikdy nič nevidela, nevedela kam ich dával,
vyjadril sa, že si chce užívať, chodiť po dovolenkách a kúpeľoch. Navrhovateľ jej nič neplatil, preto mu
zmluvu potom aj vypovedala. Stále ju posielal k nájomcom, napr. Obklady a dlažby p. V. (momentálne
sídli pri „Z.“), aby išla pre peniaze, a oni mu museli vyplácať aj na pol roka až rok dopredu. Raz sa s
nimi pohádal aj ich odtiaľ vyhodil. Chodil aj k p. J., keď ona nechcela ísť, tak ju zbil. Postupne vyháňal

nájomcov, p. O. mal firmu v dome na B., potom aj jeho vyhodil a odvtedy na B. nikto nie je. Ona tam
chce ísť bývať so svojou dcérou, len teraz sa tam nedá bývať, lebo je to v dezolátnom stave, ten dom
nechce predať, nikdy ho nepredá. Jedného dňa jej navrhovateľ povedal, aby išla do realitnej kancelárie
podpísať niečo u p. B., tak tam išla a bola to zmluva na predaj oboch domov a mala ju podpísať. Ona
ju ale nepodpísala a odišla. Navrhovateľ jej povedal, že keď to nepodpíše, tak ju zabije, povedal to pred

dcérou. Ale ona si povedala, že už si nedá vziať strechu nad hlavou, myslela si, že by jej peniaze vzal,
vyhodil na ulicu a zostala by tam s pôžičkami. Bývali spolu v dome na E., navrhovateľ odtiaľ odišiel,
nie je pravda ako uviedol v spise, že ho vyhodila, a dal to všetko na súd. Odišiel bývať na B., on tam
podnikal, ale nič neplatil, tak mu vypovedala ten nájom. Teraz si kúpil dom v E..
Nie je pravda, že odporkyňa v 2. rade im nezaplatila sumu 4 milióny korún, a ani ona nezaplatila

odporkyni v 2. rade tento obnos, kebyže odporkyňa v 2. rade nevyplatí navrhovateľovi peniaze, kataster
by dom na ňu nepreviedol, ona mu peniaze vyplatila a aj ona potom odporkyni v 2. rade peniaze vyplatila,
veď to podpísala v zmluve. Navrhovateľ to nemôže vedieť, lebo len ony dve sme boli u notára, on to
nevidel. Nevedela, že navrhovateľ má na Daňovom úrade dlhy, zistila to, keď odišiel z domu na E., tam
mal zriadenú kanceláriu a ostali mu tam doklady, a ona tam našla, že má veľkú pokutu na Daňovom

úrade, to bol asi november 2007. Išla na Daňový úrad na to spýtať a povedali, že to má na fyzickú
osobu, že neplatil DPH a že si uplatňoval od štátu DPH, ktorá mu nepatrila. Potom ju odbili, že jej o tom
nemôžu hovoriť, že o tom neposkytujú informácie, že to sú jeho dlhy. Videla na doklade, že mu to prišlo
v októbri 2004. Nevedela o čom tam šlo, navrhovateľ peniaze potreboval, pri uzatváraní zmlúv sa jej na
to odvolával zdravím. Keď dom odpredával, nemohol mať dlhy, lebo by to bolo na katastri. K č.l. 19 a 60

uviedla, že odporkyňa v 2. rade jej potom po dlhom čase hovorila, že navrhovateľ sa jej vyhrážal, neviem
akým spôsobom, to nekonkretizovala, ale vravela, že sa ho bojí, že je arogantný a zlý. Nehnuteľnosti na
E. sa zbúrali v októbri 2009, ona to nechcela predať, ale musela, išlo o vyvlastnenie. Dohodnutá kúpna
cena mi bola vyplatená od K.. Na dome na B. sa pracuje, musí sa tam všetko urobiť, lebo tam nebolo
nič urobené, bol v dezolátnom stave. Z peňazí vrátila pôžičky, čo mala, prerába dom, je na invalidnom

dôchodku, ju na ulici zastavujú cudzí ľudia, nech im vráti peniaze, čo si požičal navrhovateľ a nevrátil.
Aj dane zaplatila, ona nemá dlhy. Ona uzatvorila zmluvy na podnet navrhovateľa, pokiaľ to navrhovateľ
nedal na súd, nemala so zákonom žiadne problémy, všetko si riadne platila. Čo uvádza navrhovateľ,
že dlh, ktorý mu vznikol na Daňovom úrade, vznikol predajom nehnuteľnosti, to nie je pravda, jej na
Daňovom povedali, že to je dlh za podnikanie. Navrhovala, aby súd určil zmluvy za platné a navrhovateľ

nemá právo domáhať sa ich neplatnosti, lebo to bolo jeho rozhodnutie.

Právny zást. odporkyne v 2. rade uviedol, že k zmluve č. 1 sa nevyjadruje, tá sa odp. v 2. rade netýka. Po
skutkovej stránke má za to, že odp. v 1. rade nehovorí pravdu, žiadne peniaze jeho klientke nevyplatila.
Má však za to, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na podanom návrhu ohľadne týchto zmlúv,

keď poukazuje na § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, nie je možné na základe tohto rozhodnutia zapísať
vlastníctvo navrhovateľ, keďže nehnuteľnosti už neexistujú. Navrhovateľ sa mal domáhať buď určenia
vlastníctvaalebopeňažnéhoplneniavočiodporkyniv1.rade.Neplatnostizmlúvbysavtýchtokonaniach
vyriešili ako prejudiciálne otázky. Uplatnil si náhradu trov konania v prípade úspechu, ako aj v prípade
neúspechu odp. v 2. rade od navrhovateľa podľa § 143 O.s.p., keď odporkyňa v 2. rade nezadala príčinu

pre vznik tohto sporu.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že sa pridržiava sa svojich doterajších vyjadrení. O uzavretie kúpnej zmluvy
ju požiadal navrhovateľ, ani nevedela z akého dôvodu, nebolo jej to vysvetlené, predpokladala, že znejakých rodinných dôvodov. Ona nevyplácala kúpnu zmluvu, kde bola kupujúca, ani jej nikto nevyplatil
kúpnu cenu, kde bola predávajúca. Ona by na to ani peniaze nemala. Obe zmluvy bola podpisovať
u notára, kde ich ani nečítala. V oboch prípadoch boli prítomní obaja účastníci, teda navrhovateľa

odporkyňa v 1. rade. Rok na to od nej Daňový úrad začal vymáhať nezaplatenú daň z prevodu, ktorú
za ňu uhradil navrhovateľ bolo to do 500.000,-Sk. Čo sa týka jej čestného prehlásenia z č.l. 152 robila
ho na základe toho, že si ju predvolal JUDr. X., ktorý ju vystrašil, aké negatívne následky by pre ňu malo
vyjadrenie z č.l. 19, preto napísala čestné prehlásenie č.l. 152. Vtedy JUDr. X. zastupoval odporkyňu
v 1. rade. Navrhovateľ sa na ňu obrátil ako na rodinnú známu, ktorej dôveroval. V tom čase aj v

súčasnosti pracuje v bufete v nemocnici. Nahliadla na č.l. 163, nepamätala si, že by takúto dohodu
podpisovala. Trvala na tom, že zmluvy podpisovala na žiadosť navrhovateľa a odporkyni v 1. rade
nepredala nehnuteľnosti z dôvodu, že by nezohnala kúpnu cenu. Ona ani peniaze nezháňala.

Bola vykonaná konfrontácia navrhovateľa a odporkyne v 1. a 2. rade, všetci zotrvávali na svojich
vyjadreniach. Navrhovateľ uvádzal, že žiadna kúpna cena odporkyňou v 2. rade nebola vyplatená,

finančne na tom neboli dobre, v rámci podnikania išli z úveru do úveru. Odporkyňa v 2. rade uvádzala,
že ona nikomu žiadnu kúpnu cenu nevyplácala, ani jej nikto nevyplácal. Navrhovateľ a odporkyňa v 2.
rade tvrdili, že odporkyňa v 1. rade nehovorí pravdu. Odporkyňa v 2. rade tvrdila, že pravdu nehovoria
navrhovateľ a odporkyňa v 2. rade, títo sú dohodnutí proti nej.

Do zrušenia rozhodnutia Okresného súdu bol zistený tento skutkový stav: Navrhovateľ a odporkyňa
v 1. rade sú manželia, prebieha medzi nimi rozvodové konanie pod č.k. 19C/23/2008 na OS Nitra.
Dňa 27.06.1995 previedol navrhovateľ na odporkyňu v 1. rade polovičku nehnuteľnosti zapísané v LV
č. 1707 kat. úz. K. I. Rozsudkom OS Nitra č.k. 15C/258/99 mali navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade
zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Dňa 19.11.2002 predal navrhovateľ odporkyni v 1.

rade druhú polovičku nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 1707 kat. úz. K. I. Kúpna cena bola vyplatená
na podnikateľský účet a podľa navrhovateľa použitá na spoločné účely, na podnikanie. Dňa 12.02.2003
navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade predali odporkyni v 2. rade v celosti nehnuteľnosti zapísané na
LV č. 4343 kat. úz. K. I. za 4.000.000,-Sk. Dňa 26.03.2003 účastníci uzatvorili dohodu o vyporiadaní,
podľa ktorej sa odporkyni v 2. rade nepodarilo zabezpečiť kúpnu cenu, preto vzhľadom na pohľadávky

odporkyni v 1. rade voči navrhovateľovi, tento súhlasil s prevodom nehnuteľnosti len na odporkyňu v 1.
rade z odporkyni v 2. rade. Dňa 27.03.2003 kúpnou zmluvou predala odporkyňa v 2. rade odporkyni v 1.
rade nehnuteľnosti pôvodne zapísané na LV č. 4343 kat. úz. K. I. za sumu 4.000.000,-Sk. Navrhovateľ
tvrdil,žetátokúpnacenaodporkyňouv1.radečiv2.radeuhradenánebola.Odporkyňav1.radeuvidela,
že navrhovateľovi kúpnu cenu uhradila. V zmluve zo dňa 12.02.2003 je podľa navrhovateľa nesprávne

uvádzané, že nehnuteľnosti predávali ako bezpodieloví spoluvlastníci, keď už predtým bolo ich
bezpodielové spoluvlastníctvo zrušené. Všetky kúpne zmluvy boli zavkladované katastrálnym úradom.
Navrhovateľ sa domáhal neplatnosti kúpnych zmlúv zo dňa 19.11.2002, 12.02.2003 a 27.03.2003 z
dôvodu, že v r. 2002 sa dostal do problémov a hrozilo, že štát bude od neho vymáhať približne 6
miliónov na daniach. Navrhovateľ vo svojej výpovedi tvrdil, že až vznikom predmetných zmlúv mu vznikol

nedoplatok na daniach. Tvrdil, že na tento postup ho naviedla odporkyňa v 1. rade a jej známa právna
zástupkyňa. Poukazoval na návrh o rozvod manželstva, ktorý podala odporkyňa v 1. rade, kde spomína,
že predmetné prevody vlastníctva sa robili kvôli jeho dlhom na daniach. Podaným návrhom chcel veci
vrátiťdopôvodnéhostavu.Obidveodporkynespochybňovalinaliehavosťprávnehozáujmunavrhovateľa
odôvodňujúc, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné. Odporkyňa v 1. rade uvádzala, že

mala dostatok finančných prostriedkov, s čím sa navrhovateľ nestotožnil, kúpne ceny vyplatila. Iniciatíva
a realizovanie predmetných zmlúv prišla podľa nej zo strany navrhovateľa, nie z jej strany. Právnu
zástupkyňu nepoznala, táto zastupovala navrhovateľa, resp. firmu. Dozvedela sa, že navrhovateľ je
dlžný na daniach cca 6 miliónov, nebolo to však správne zapísané do návrhu na rozvod, čo právnemu
zástupcovivytkla.Odporkyňav2.radedôvodprevodovnehnuteľnostinepoznala.ZDaňovéhoúraduK.I.

bolozistené,ževofebruári2003nevykazovalnavrhovateľnedoplatoknadaniach,ažnazákladekontroly
z r. 2003, 2004 a protokolu z tejto kontroly z 18.03.2004 vznikol navrhovateľovi nedoplatok na daniach.
Navrhovateľ protokol z daňovej kontroly neakceptoval. Odporkyňa v 1. rade v r. 2003 nedoplatok na
daniach nevykazovala. Podľa protokolu o daňovej kontrole navrhovateľovi vznikol nedoplatok z dôvodu
nesprávneho uplatňovania odpočtu z dane. Navrhovateľ sa teda neplatnosti zmlúv domáhal z dôvodu,

že tieto sú podľa § 39 O.z. absolútne neplatné, keďže sa robili kvôli tomu aby sa nemuseli platiť
dane. Odporkyňa v 1. rade navrhovala návrh zamietnuť v prípade, že by boli zmluvy relatívne neplatné,
navrhovala premlčanie, keďže od r. 2003 do podania návrhu r. 2008 ubehli viac ako tri roky.Okrem výsluchu účastníkov konania súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
a to : odvolaním navrhovateľa zo dňa 30.04.2009, odvolaním odporkyne v 2. rade zo dňa 04.05.2009,
uznesením KS NR č.k. 9Co/141/2009-178 zo dňa 08.10.2009, LV č. 1707, 6655 - čiastočný, návrhom

OS Bratislava II. 7C/265/2009, žiadosťou navrhovateľa o doplnení dokazovania zo dňa 29.07.2010,
oznámením zo dňa 20.07.2010, uznesením č.k. 25Co/129/2010-259 zo dňa 30.07.2010, zmluvou o
zriadení záložného práva, LV č. 4343, kúpnou zmluvou, LV pôvodného vlastníka, návrhom na zápis
rozostavanej stavby, stavebným povolením zo dňa 06.11.1996, geometrickým plánom, rozhodnutím
katastra z roku 2009, kúpnou zmluvou K., a.s. zo dňa 24.09.2009, LV č. 1707, zrušením exekučného

príkazu zo dňa 26.02.2003, správou exekútora JUDr. Z. zo dňa 07.09.2010, správou exekútora
JUDr. X. zo dňa 20.09.2010, pripojenými spismi sp. zn. 25Er 298/2003, 25Er 274/2006, vyjadrením
odporkyne v 1. rade zo dňa 05.10.2010, správou exekútorky JUDr. B. zo dňa 07.10.2010, LV č. 6655,
úradným záznamom zo dňa 15.10.2010, správou Daňového riaditeľstva zo dňa 12.10.2010, správou z
Ministerstva dopravy zo dňa 18.10.2010, správou z DÚ NR I. zo dňa 21.10.2010, lekárskymi správami
odporkyne v 1. rade, zápisnicou z výsluchu odporkyne v 1. rade zo dňa 05.11.2010, doplnením výpovede

odporkyne v 1. rade zo dňa 05.11.2010 a 09.11.2010, 11.11.2010, znaleckým posudkom č. 098/2002,
vyjadrením odporkyne v 1. rade zo dňa 25.11.2010, zmluvou zo dňa 15.10.1994, kúpnou zmluvou zo
dňa 19.07.1995, výpismi z účtov, rozhodnutím DÚ NR II. zo dňa 14.12.2005, oznámením J. O. zo dňa
16.09.2008, vyjadrením odporkyne v 1. rade, zmluvou o hyp. úvere zo dňa 19.12.2002, stavebným
sporením zo dňa 14.08.2002, skončením zmluvy o stav. sporení zo dňa 02.03.2010, pracovnými

zmluvami, potvrdením S., Zmluvami o nájme, výpismi z účtu, zdravotnými správami, vyjadrením
navrhovateľa zo dňa 20.12.2010, vyjadrením odporkyne v 1. rade zo dňa 24.01.2011, kúpnou zmluvou
zo dňa 11.10.2000, oznámením o vykonaní zápisu v katastri nehnuteľností, rozhodnutím o vyrubení
notárskych poplatkov, potvrdením, oznamom JUDr. S., potvrdenie o vklade, zmluvou o sprostredkovaní
zo dňa 26.07.1999, zmluvou o bežnom účte zo dňa 23.02.2004, výpismi z účtu, zmluvou o poskytnutí

spotrebného úveru zo dňa 09.03.2004 a zistil tento ďalší skutkový a právny stav :

V rámci ďalšieho dokazovania boli potvrdené skutočnosti, že v čase uzatvárania všetkých troch zmlúv
sa voči navrhovateľovi neviedli žiadne daňové exekúcie, resp. neexistovalo rozhodnutie žiadneho
daňového úradu o nedoplatku na dani. Ako to bolo konštatované nedoplatok na dani mu vznikol až

v r. 2004. Na základe rozsudku OS Nitra 15C 258/98 právoplatný dňa 10.08.1999 bolo zrušené BSM
navrhovateľa a odporkyne v 1. rade. K vyporiadaniu BSM nedošlo. Po troch rokoch sa automaticky
stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré mali dovtedy v podielovom spoluvlastníctve.
Nehnuteľnosti na parcelách č. 4719/1, 4719/2 boli v priebehu konania predané K., a.s., všetky budovy
boli zbúrané a na predmetnom mieste prebieha výstavba rýchlostnej cesty R1. Bol už vykonaný odkop

zeminy a vybudovaná pilótová stena a obchádzková komunikácia (podľa správy z 18.10.2010). Súd
opätovne podrobne vypočul všetkých troch účastníkov k jednotlivým zmluvám. Ku kúpnej zmluve zo dňa
19.11.2002 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade navrhovateľ uvádzal, že v čase
uzatvárania zmluvy spolu hospodárili a podnikali. Len formálne odporkyňa uhradila na podnikateľský
účet navrhovateľa kúpnu cenu, pričom sumu 100.000 Sk uhradila po podpise zmluvy, nie pred. Túto

zmluvu uzavreli z dôvodu, aby odporkyňa v 1. rade mohla dostať úver z R. O.. Sumu, ktorú mu
odporkyňa v 1. rade vyplatila, následne použili na splácanie spoločných dlžôb. Odporkyňa v 1. rade k
tomu uvádzala, že uzatvorila riadnu zmluvu, keď jej predmetom bola časť nehnuteľnosti vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľa, pričom mu kúpnu cenu uhradila z jej výlučných prostriedkov, na čo jej bol
poskytnutý aj úver, ktorý doteraz spláca. Ohľadne zmlúv z 12.02.2003 a 27.03.2003 sa vyjadrovali

všetci účastníci konania, keď ich vyjadrenia súviseli vzájomne s obidvomi zmluvami. Navrhovateľ sa
vyjadroval, že tieto zmluvy boli uzavreté z dôvodu jeho podlžnostiach na daniach, resp. aby sa zabránilo
exekučnému vymáhaniu dlhov, ktoré mal. Poprel, že by odporkyňa v 2. rade vyplatila kúpnu cenu 4
milióny Sk, túto skutočnosť potvrdila aj odporkyňa v 2. rade, ktorá bola známou navrhovateľa a tento ju
požiadal o túto službu. Odporkyňa v 2. rade uvádzala, že keď sa nehnuteľnosti prevádzali výlučne na

odporkyňu v 1. rade, táto jej žiadnu kúpnu cenu, teda 4 milióny neuhradila. Obe zmluvy podpisovala u
notára, keď ich ani nečítala. Daň z prevodu nehnuteľnosti za ňu uhradil navrhovateľ. Odporkyňa v 1. rade
uvádzala, že navrhovateľ chcel celý objekt predať a odporkyňa v 2. rade v ňom mala s niekým podnikať,
aj keď s odpredajom nesúhlasila, tento podpísala. Kúpnu cenu nevidela vyplácať, avšak odporkyňa
v 2. rade bola u nich doma, jednala s navrhovateľom za zavretými dverami a navrhovateľ jej potom

povedal, že uhradila kúpnu cenu, z ktorej jej nič nedal. Následne odporkyňa v 2. rade ju oslovila, keďže
podnikateľský zámer padol, či nechce nehnuteľnosti odkúpiť. Aj sa tak stalo, pričom odporkyňa v 1. rade
vyplatila odporkyni v 2. rade sumu 4 milióny korún. Mala na to finančné prostriedky z predaja dvoch
bytov, ďalej mala úspory, peniaze z dedičstva a aj si požičala. Za odporkyňu v 2. rade ona ešte aj platiladaň z prevodu nehnuteľností, nie navrhovateľ. Súd vykonal aj konfrontáciu všetkých troch účastníkov,
títo zotrvali na svojich vyjadreniach. Právny zást. navrhovateľa mal za to, že je naliehavý právny záujem
na podanom návrhu, keďže v prípade úspechu sa navrhovateľ bude môcť domáhať finančného plnenia

od odporkyne v 1. rade. Obaja právni zástupcovia odporkýň mali za to, že navrhovateľ nemá naliehavý
právny záujem v zmysle katastrálneho zákona už nie je možné zapísať navrhovateľa ako spoluvlastníka
nehnuteľností. Právny zást. odporkyne v 1. rade spochybňoval aj skutočnosť, že druhé dve zmluvy boli
uzatvárané za účelom prevodu majetku kvôli dlhom, keďže to mohli urobiť navrhovateľ a odporkyňa v
1. rade oveľa jednoduchšie, jednoduchou darovacou zmluvou mohol navrhovateľ previesť svoj podiel

na nehnuteľnosti na odporkyňu v 1. rade, keďže v čase uzatvárania zmlúv boli podieloví spoluvlastníci.
Odporkyňa v 1. rade tvrdila, že navrhovateľ s odporkyňou v 2. rade sú v priateľskom vzťahu a preto táto
účelovo vypovedá, čo chce navrhovateľ. Navrhovateľ a odporkyňa v 2. rade k dohode o vyporiadaní
nárokov z 26.03.2003 uvádzali, že táto bola urobená aby bol dôvod k prevodu na odporkyňu v 1. rade.
Odporkyňa v 1. rade uvádzala, že dohodu pri podpise nečítala, túto jej kázal podpísať navrhovateľ aby
boli krytí, dokedy nebude tretia zmluva v katastri zavkladovaná.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 37 ods.2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa§40aObčianskehozákonníkaakideodôvodneplatnostiprávnehoúkonupodľaustanovení§49a,
140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže

dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa §41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí
tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 47 ods.1 Občianskeho zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie

príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálneho zákona) ak súd rozhodol o neplatnosti
právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) správa katastra vyznačí stav pred týmtoprávnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo
dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna
zmena týka. 10eb)

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd návrh v celosti
zamietol. Pri posudzovaní sa súd samostatne zaoberal s každou troch zmlúv. Zmluva z 19.11.2002 bola
uzatvorená medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade. Navrhovateľ na odporkyňu v 1. rade previedol
svoj výlučný podiel na nehnuteľnosti v čase, keď mali títo dvaja zrušené BSM. Súd nevidel žiaden dôvod

pre absolútnu, či relatívnu neplatnosť takéhoto úkonu. Medzi účastníkmi bol dohodnutý predmet kúpy,
kúpna cena a táto bola aj uhradená, nie je podstatné, či pred alebo po uzavretí zmluvy. Na platnosť
zmluvy nemá vplyv ani skutočnosť, na čo boli použité peniaze, ktoré odporkyňa v 1. rade navrhovateľovi
vyplatila. Pri tejto zmluve nebolo preukázané, že by jej uzavretím mienili účastníci obchádzať zákon
alebo by ju uzatvárali z dôvodu dlhov navrhovateľa, keď tieto podľa jeho tvrdení neboli preukázané.
Prípadné dlhy jedného účastníka zmluvy, nerobia vo všeobecnosti zmluvu neplatnou, veriteľ má právo

takéto prípadné zmluvy odporovať. Súd mal teda za to, že pri prvej zmluve išlo o tvrdenie voči tvrdeniu,
navrhovateľ nepreukázal dôvody neplatnosti zmluvy z 19.11.2002. Uvedená kúpna zmluva zodpovedala
vôli navrhovateľa a odporkyne v 1. rade.

K zmluvám zo dňa 12.02.2003 a 27.03.2003 súd pristupoval pri ich posudzovaní jednotlivo ale vzhľadom

na vyjadrenia účastníkov ich bolo potrebné posudzovať aj vo vzájomnom vzťahu jednej k druhej. V
prvom rade treba konštatovať, že zo strany účastníkov ani súdu neboli ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, ktoré by ozrejmili dôvody uzatvárania predmetných zmlúv. Navrhovateľ a odporkyňa v 2.
rade sa vo svojich vyjadreniach v podstate zhodovali, odporkyňa v 1. rade uvádzala iné skutočnosti.
Po právnej stránke sa javí dôvod uzavretia zmlúv, prevod vlastníctva na odporkyňu tak, aby pre dlhy

navrhovateľa neboli nehnuteľnosti exekuované, za zbytočný. Navrhovateľ mohol kľudne previesť, napr.
darovacou zmluvou svoj podiel na nehnuteľnostiach priamo na odporkyňu v 1. rade, keďže už mali
zrušené BSM. Z tohto pohľadu by sa potom skutočne uzavreté zmluvy nezdali za fiktívne, reálnejšia by
bola teória odporkyne v 1. rade, že navrhovateľ chcel nehnuteľnosti predať, odporkyňa v 2. rade ich
kúpila a následne predala odporkyni v 1. rade. Po právnej stránke toto potvrdzovala aj skutočnosť, že

navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade mali zrušené BSM a uplynutím času aj vyporiadané, preto sa nezdali
zmluvy medzi účastníkmi len formálnymi. Vyjadrenia účastníkov a listinné dôkazy však vypovedali skôr
o tom, že bol zámer účastníkov previesť z nejakého dôvodu nehnuteľnosti na odporkyňu v 1. rade len
fiktívne. Z troch účastníkov, dvaja potvrdzovali túto teóriu, pričom túto skutočnosť potvrdzovala aj dohoda
o vysporiadaní nárokov z 26.03.2003, ktorá potvrdzuje, že odporkyňa v 2. rade kúpnu cenu nezaplatila, a

preto sa nehnuteľnosti bez uhradenia kúpnej ceny previedli na odporkyňu v 1. rade. Odporkyňa v 1. rade
predkladala dôkazy o tom, že disponovala určitými finančnými prostriedkami ale ich nadobudnutie v plnej
výške kúpnej ceny, či úhrada z uvedených kúpnych zmlúv, preukázaná nebola. V rámci obmedzených
možností v rozsahu dôkazov s poukazom na konštatovanie Krajského súdu mal súd za to, že zmluva
zo dňa 12.02.2003 je absolútne neplatná, tak isto aj zmluva z 27.03.2003, keď tieto boli uzatvorené len

formálne a predmetnými zmluvami sa mali usporiadať len vzťahy medzi navrhovateľom a odporkyňou
v 1. rade. V konečnom dôsledku však toto konštatovanie bolo irelevantné. Treba konštatovať, že pre
údajnéexekúcienebolopotrebnérobiťprevodynehnuteľností.Daňovéexekúcievznikliažpoprevodoch,
dovtedy mal navrhovateľ len finančne nie zaťažujúce exekúcie, pre ktoré by nehrozilo exekučný predaj
nehnuteľnosti. Konanie všetkých účastníkov ohľadne druhej a tretej zmluvy tak nebolo v súlade zo

zákonom, motív je však súdu nejasný. Rozsiahle vyjadrenia odporkyne v 1. rade, ktoré by sa zdali
osobitne reálne, súd považoval s poukazom na vykonané dokazovanie a svoje závery za nehodnoverné.
Súd zvažoval či uvedenými zmluvami nebol zastretý iný právny úkon podľa § 41a O.z., mal však za to,
že tomu tak nebolo keď zmluvy z 12.02.2003 a 27.03.2003 boli dva samostatné právne úkony a každou
zmluvou samostatne nebol zastretý iný právny úkon. Podľa vyjadrení navrhovateľa a odporkyne v 2.

rade by mohlo ísť o zastretý právny úkon prevodu vlastníctva z navrhovateľa na odporkyňu v 1. rade
ak by uvedené zmluvy boli jedným právnym úkonom, pretože bola preukázaná vôľa účastníkov previesť
vlastníctvo z navrhovateľa na odporkyňu v 1. rade.

S poukazom na právne závery Krajského súdu v Nitre v zrušujúcom uznesení sa súd podrobne

zaoberal dôvodom uzavretia každej z troch zmlúv. Možné závery skonštatoval a vyhodnotil vzhľadom na
vykonané dokazovanie platnosť každej zmluvy. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom
prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Takýto naliehavý právny záujem musí existovať počas celého súdnehokonania. Súdna prax za určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p. považuje aj návrh na určenie
neplatnosti zmluvy. Ak sa má vyslovením neplatnosti riešiť iba predbežná otázka vo vzťahu k otázke,
či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba nie je

opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva. V konečnom dôsledku tak ohľadne druhej a tretej zmluvy mal
súd za to, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na podanom návrhu, keďže už nie je možné
aby prišlo k spätnému zápisu do katastra nehnuteľností k vyznačeniu stavu pred uzavretím zmlúv.
Právo k nehnuteľnostiam bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a to prevodom nehnuteľností na K. a.s.

a toto rozhodnutie by nebolo záväzné pre tento subjekt, ktorý nebol účastníkom tohto konania. Ešte
podstatnejším dôvodom pre to, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti
druhej a tretej zmluvy, keďže predmetné nehnuteľnosti už reálne neexistujú. Pri prvej zmluve by mohol
mať navrhovateľ naliehavý právny záujem, keď v prípade vyhovenia by mohlo prísť k zmene zápisu
v katastri nehnuteľností, neplatnosť však nebola preukázaná. S odstupom času od uzavretia zmluv k
podaniu návrhu vzhľadom na rozvrat manželstva navrhovateľa a odporkyne v 1. rade súd považoval

návrh navrhovateľa za špekulatívny, zneužívajúci neplatnosti ktorú sám spôsobil a organizoval. Konanie
navrhovateľa tak nie je ani v súlade s dobrými mravmi.

Súd zvažoval či odporcom prizná náhradu trov konania alebo nie cez § 150 O.s.p. Po hmotnoprávnej
stránke sú za vzniknutý právny stav zodpovední všetci účastníci. Na základe ich dohody boli uzavreté

žalované zmluvy, teda odporkyňa v 1. aj 2. rade má rovnakú zodpovednosť za druhú a tretiu žalovanú
zmluvu tak ako to súd vyhodnotil, že k uzavretiu zmlúv prišlo. I keď v konaní sa riešila absolútna
neplatnosť zmlúv, túto spôsobil ohľadne druhej a tretej zmluvy aj navrhovateľ a tento aj spor vyvolal.
Súd tak pri neúspechu navrhovateľa nevidel dôvod pre postup podľa § 150 O.s.p..

Odporkyni v 1. rade súd priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods.1 O.s.p. k rukám právneho
zástupcu. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia právnou zástupkyňou JUDr. B. B. v
celkove sume 236,26 eur za jeden úkon právnej pomoci po 48.63 eur (1.465,-Sk), jeden réžijný paušál
6.31 eur (190,-Sk) za prevzatie zastupovania dňa 24.11.2008, jeden úkon v sume 53,49 eur a jeden
réžijný paušál v sume 6,95 eur za písomné vyjadrenie z 03.03.2009, dva úkony právnej pomoci v

sume 53,49 eur (účasť na pojednávaniach 03.03.2009, 02.04.2009), dvakrát režijný paušál po 6,95 eur
v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci číslo 655/2004
Z.z. Trova konania odporkyne v 1. rade ďalej pozostávajú z trov právneho zastupovania JUDr. H. Y.
v celkovej sume 566,44 eura. Trovy pozostávajú z troch úkonov, troch režijných paušálov, dva krát
cestovného F.-K. a späť, uplatnené v zmysle § 11 ods. 1 a § 13 ods. 3 vyhl. ( pri spojení vecí sa

zvyšuje o 1/3 nie o 1/2) č. 655/2004. Súd nepriznal úkon prevzatie zastupovania zo dňa 01.10.2009,
účastník má právo meniť právneho zástupcu, nemožno mu však za každú takúto zmenu priznávať
trovy právneho zastupovania. Spolu by trovy predstavovali sumu 396,68 eura. Podľa právneho názoru
Krajského súdu má však právny zástupca nárok na tarifnú odmenu z hodnoty veci a nie z výpočtového
základu. Prvostupňový súd je právnym názorom Krajského súdu viazaný. Právny zástupca mal podľa

priznaných úkonov nárok na vyššiu odmenu ( len jeden úkon v hodnote 692,13 eura) ako si uplatnil preto
mu ju priznal v plnej uplatnenej sume.

Odporkyni v 2. rade súd priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods.1 O.s.p. k rukám právnej
zástupkyne. Právny zástupca navrhovateľa a právny zástupca odporkyne v 1. rade si uplatnili trovy

právneho zastúpenia za úkony vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 cit. vyhlášky.
Právny zástupca odporkyne v 2. rade si uplatnil základnú sadzbu tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci
132.775,67 eura, pôvodne 4.000.000,-Sk. Súd mu s poukazom na právny názor Krajského súdu priznal
trovy konania z uplatnenej tarifnej hodnoty. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia v
celkove sume 3.966,14 eura za tri úkony právnej pomoci v sume 823,63 eura ( 692,13 eura s uplatnenou

19%DPH) za prevzatie veci dňa 26.02.2009, účasť na pojednávaní 03.03.2009, 30.09.2010, jeden úkon
právnej pomoci v rozsahu 1 základnej tarifnej odmeny v sume 411,88 eura ( 1 úkonu s uplatnenou 19%
DPH) za odvolanie voči trovám konania, jeden úkon v rozsahu 1 základnej tarifnej odmeny v sume
205,91 eura ( 1 úkon s uplatnenou 19% DPH) za odročenie bez pojednávania dňa 16.12.2010, jeden
úkon v sume 830,56 eura ( úkon s 20% DPH) za účasť na pojednávaní dňa 27.01.2011, trikrát režijný

paušál po 6,95 eur, dvakrát v sume 7,21 eura s uplatnenou 19% DPH, jedenkrát v sume 7,41 eura
s 20% DPH v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci
číslo 655/2004 Z.z.. Súd nepriznal úkon účasť na pojednávaní dňa 02.04.2009, účastník má právo
na právneho zástupcu, nemožno mu však priznať trovy právneho zastupovania za úkon pri ktorom siprávny zástupca svoju prácu riadne nevykonáva. Koncipient právneho zástupcu odporkyne v 2. rade
sa pojednávania 02.04.2009 zúčastnil, ale veci sa vôbec nevedel vyjadriť, o predmete veci nemal
prehľad. Taktiež súd odporkyni v 2. rade nepriznal úkon právneho zástupcu, účasť na pojednávaní dňa

15.07.2010 kedy sa dostavil len právny zástupca resp. koncipient bez odporkyne v 2. rade, ktorá sa
nedostavila bez ospravedlniteľného dôvodu. Je povinnosťou právneho zástupcu ktorému sa predvolanie
doručuje zabezpečiť účasť svojho klienta. Dané pojednávanie z pohľadu potreby vypočuť odporkyňu
v 2. rade bolo vinou odporkyne nehospodárne odročené a táto bola vypočutá až na pojednávaní dňa
30.09.2010 za čo bol odporkyni priznaný úkon právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci