Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 1, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14Csp/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119263595
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6119263595.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01, Trenčín, IČO: 47 234 679,
proti žalovanému: A. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX R. Y. N., zast. JUDr. Peter Vachan,
advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026, o zaplatenie 5 421,66 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 464,69 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 44,35 eur od 15.12.2021 do 23.12.2020, s 5% ročným úrokom z omeškania od 24.12.2020

do 15.1.2021 zo sumy 16,59 eur, s 5% ročným úrokom z omeškania od 16.1.2021 do 15.2.2021 zo
sumy 89,26 eur, s 5% ročným úrokom z omeškania od 16.2.2021 do 15.3.2021 zo sumy 162,72 eur,
s 5% ročným úrokom z omeškania od 16.3.2021 do 15.4.2021 zo sumy 236,99 eur, s 5% ročným
úrokom z omeškania od 16.4.2021 do 15.5.2021 zo sumy 312,07 eur, s 5% ročným úrokom z omeškania
od 16.5.2021 do 15.6.2021 zo sumy 387,97 eur, s 5% ročným úrokom z omeškania od 16.6.2021 do
zaplatenia zo sumy 464,69 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na upomínacom súde dňa 7.4.2019 sa domáhal žalobca voči žalovanej zaplatenia
5.421,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 5 250,15 € od 09.06.2018 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom

dňa 11.12.2015 Úverovú zmluvu č. 4512170407, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského
úveru vo výške 6391.00 Eur zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v
96 pravidelných mesačných splátkach po 107.42 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné
splátky nedoplatil, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti
žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 24.05.2018 pristúpil

k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných
splátok. List bol žalovanému odoslaný dňa 24.05.2018. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní
od dňa odoslania výzvy na splnenie povinností a táto lehota na plnenie uplynula žalovanému dňa
08.06.2018 . Žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumyuplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatňuje
vo výške 5 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 09.06.2018 navýšená o 5 percentuálnych bodov.

3.Kšpecifikáciižalovanejsumyaprehľadsplátokžalobcaodkázalnaprílohu,vktorejjeuvedenýprehľad
splátok a úhrad (splátkový kalendár). Ďalej uviedol, že žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil
sumu 2789.68 Eur. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo
výške 5421.66 Eur , ktorý pozostáva z istiny vo výške 98.23 Eur zo splátok pod č. 25.-28, úrok vo výške

164.33 Eur zo splátok č. 25.-28, zosplatnenej istiny vo výške 5159.10 Eur (zo splátok č. 29 až 96). Pred
podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 09.01.2019 žalovaného k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s
upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba.

4. Vo veci vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 03.05.2019 platobný rozkaz sp. zn. 31Up/446/2019,
voči ktorému podal včas žalovaný odpor. Ten odôvodnil tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere -

hotovostný úver a revolvingový úver zo dňa 11.12.2015 neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpisu zmluvy a
preto je bezúročná a bez poplatkov. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť určený konkrétnym
časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do takéhoto vzťahu zohľadniť aj
dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi

(napr. rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 10.12.2012 sp. zn. 16Co/315/2012, rozsudok
Krajského súdu Trnava zo dňa 22.05.2013 sp .zn. 17Co/151/2012), Zmluva musí obsahovať termín
konečnej splatnosti úveru. Údaj, o konečnej splatnosti formulovaný ako „Termín konečnej splatnosti
96 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15 dňa v poslednom mesiaci“ je nedostačujúci, navyše ak
absentuje splátkový kalendár, nie je jednoznačne jasné, čo je dátum poslednej mesačnej splátky. Takýto

právny názor potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 30.01.2018 sp. zn. 5Co/369/2017.
Taktiež uvedenie presného termínu konečnej splatnosti úveru potvrdzuje rozsudok Krajského súdu
Trnava zo dňa 24.01.2018 sp. zn. 25Co/20/2017: „Posudzujúc práve citované ustanovenie zmluvy
za použitia výkladu v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, odvolací súd dospel k rovnakému záveru

ako súd prvej inštancie a to že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom
predpísanú náležitosť - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (ktorá tým z hľadiska podstatných
náležitostí úverového vzťahu je rozhodujúcou), keď v uvedenom ustanovení sa nenachádza žiaden
údaj, ktorý by sa dal považovať za označenie konečnej splatnosti úveru (je tu určený iba počet
splátok a dátum ich mesačnej splatnosti). S poukazom na znenie príslušného zákonného ustanovenia

nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné dátum
konečnej splatnosti vypočítať, keďže zákonodarca tu výslovne vyžaduje, aby zmluva obsahovala
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, čo v danom prípade splnené nebolo.“

5. Ďalej uviedol, že účelom ustanovenia § 11 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v

znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy je ochrana spotrebiteľa tak, aby mu dodávateľ bol povinný
ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje, na základe
ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred
uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy
dostatok informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. vymenúva

obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň v ust. § 11 presne uvádza, kedy sa
poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný zároveň uviedol, že
podľa interaktívnej kalkulačky dostupnej na bola
po zadaní požadovaných údajov vypočítaná RPMN vo výške 13,58 % p.a.. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje nesprávnu výšku RPMN, čo má za následok v konečnom dôsledku absenciu údaja o

RPMN.

6. Tiež poukázal na vyjadrenia žalobcu k zosplatneniu úveru podľa dojednaní Obchodných podmienok
Hlava Ukončenie zmluvy, podľa ktorého mal dňa 24.05.2018 pristúpiť k zosplatneniu budúcich splátok
úveru a zároveň poskytol 15 dňovú lehotu na dobrovoľnú úhradu celej dlžnej sumy, ktorá uplynula

08.06.2018. Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, žalobca by postupoval v súlade zo
zákonom, ak by najskôr vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok a zároveň ho upozornil,
že ak v stanovenej lehote neuhradí omeškané splátky pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.
Uvedené vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého: „Ak ide oplnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Žalobca mohol následne

až po uplynutí 15 dní od doručenia výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 26.
04. 2018 sp. zn. 10Co/84/2018, v zmysle ktorého: „V súdenej veci je nepochybné, že vzťah medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol/je vzťahom spotrebiteľským. V zmysle § 53 ods. 9
Obč. zák. (citovaného v napadnutom rozsudku) je obligatórnou a zároveň kumulatívnou podmienkou

(platného) vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť veriteľa (v
danom prípade právneho predchodcu žalobcu) upozorniť dlžníka (žalovaného) na uplatnenie tohto
práva. Žalobca ani len konkrétne skutkovo netvrdí, že by vyššie spomínanému listu zo dňa 20.5.2013
(označenému ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti) takéto upozornenie predchádzalo.
Následne je nutné konštatovať, že pre rozpor so zákonom - s § 53 ods. 9 Obč. zák. - je vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti neplatným právnym úkonom (§ 39 Obč. zák.). Ďalej zdôraznil názor, že súdy

SR v spotrebiteľských sporoch už viackrát potvrdili, že súčasťou zmluvy môže byť len dokument s
ktorým bol spotrebiteľ vopred oboznámený a dokument na ktorom je podpis spotrebiteľa. Z uvedeného
dôvodu sa žalovaný nemôže odvolávať na Hlavu 6 Obchodných podmienok s názvom Ukončenie
zmluvy, s ktorými nebol žalobca oboznámený pred podpisom zmluvy. Podporne poukázal na názor
vyslovený Krajským súdom Košice v rozsudku zo dňa 10.02.2015 sp. zn. 6Co/396/2014: „Obchodný

zákonník v ust. § 273 ods. 1 uvádza, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku však podobné ustanovenie ako v § 273 ods. 1
Obchodného zákonníka neobsahuje, okrem ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka v prípade poistnej

zmluvy. Časť zmluvy, uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, preto (okrem poistnej zmluvy) nemôže
byť určená púhym odkazom na VOP. Rovnako tento záver platí aj o zmluve spotrebiteľskej, ktorá je
svojou povahou zmluvou občianskoprávnou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v ostatných prípadoch
zmlúv uzavretých podľa Občianskeho zákonníka (vrátane spotrebiteľskej zmluvy) je vylúčené, aby sa
všeobecné zmluvné podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z toho preto plynie, že v prípade,

pokiaľ zmluvné strany sa dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania
obsiahnuté vo VOP, tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy, preto
pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby takéto VOP boli účastníkmi zmluvného
vzťahu podpísané.“. S poukazom na jeho názory vyslovil záver, že nakoľko žalobca nepostupoval pri
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, žalobca

niejeoprávnenýpožadovaťjednorázovésplateniedlhuavzhľadomnato,žežalobnýnávrhboldoručený
konajúcemusúdudňa07.04.2019,žalobcanemánároknaneuhradenésplátky,ktorýchzročnosťnastala
od 1. splátky po splátku zročnú dňa 15.03.2016, tieto splátky pokiaľ neboli uhradené sú premlčané a
zároveň žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po podaní žaloby, teda splátky zročné
od 15.04.2019 až po poslednú splátku, keďže v tejto časti bola žaloba podaná predčasne.

7. Žalobca v replike tvrdenia žalovaného rozporoval, označil ich za nepravdivé. V súvislosti s tvrdeniami
žalovaného poukázal na ustanovenie úverovej zmluvy na 3. strane zmluvy: „Za splnenia dohodnutých
podmienok (najmä v prípade porušenia Vašich zmluvných povinností nám musíte celý čerpaný úver na
požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru).“. Tiež zdôraznil, že platne inkorporoval zmluvné podmienky

do zmluvy s ohľadom na skutočnosť, že v samotnom texte úverovej zmluvy sa odkaz na „zmluve
podmienky“ nachádza cca 35 x. Zároveň poukázal na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016
voveciC-42/15spoločnostiHomeCreditSlovakia,a.s.protiKáraBíróová,ktorýsaokreminéhozaoberal
aj otázkou, či zmluva o úvere musí, byť vyhotovená ako jeden dokument, a dospel k záveru, že Článok
10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto
smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: „zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako
jediný dokument“. S ohľadom na uvedené žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že strata výhody
splátok bola dohodnutá v úverovej zmluve a pred samotným zosplatnením bol žalovaný na túto možnosť
upozornený.

8. K výpočtu a určeniu RPMN uviedol, že v zmluve nie sú uvedené žiadne poplatky a poistné, ktoré by sa
nerátali do RPMN a RPMN bolo vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy,
t.j. má sa za to, že úver bol v prípade výplaty v hotovostí poskytnutý v deň podpisu zmluvy a v prípadevýplaty na bankový účet klienta tretí deň po dni jej podpisu. Preto vyslovil názor, že na výpočet RPMN
postačuje údaj o výške úveru, o splátke a počte a termíne splátok, K výpočtu RPMN cez pomôcku na
portály www.fininfo.sk uviedol, že údaj má len orientačný charakter a zásadný

nedostatok, ktorý spôsobuje rozdiel vo výpočtoch je ten, že v uvedenej „kalkulačke“ nie je možné uviesť
dátum splatnosti splátok ku 15. dňu v mesiaci, ale len „na začiatku mesiaca“ alebo na konci mesiaca“,
a teda uvedené tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde, lebo vo výpočte nezohľadnil zmluvné
dojednania, ale vychádzal zo zjednodušeného príkladu.

9. K námietke, že v zmluve absentuje dátumu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a nesprávne
uvedenie doby trvania Zmluvy uviedol, že v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ uviedol dobu
trvania zmluvy - Hlava 6 § 1 zmluvných podmienok - Zmluva je uzatvorená na dobu trvania záväzkov,
ktorá z nej vyplývajú. Termín konečnej splatnosti - bod: 39 zmluvy ako 96 mesiacov po poskytnutí úveru,
a to 15. dňa v poslednom mesiaci, v spojitosti s dohodou, že úver bol poskytnutý prípade výplaty na
bankový účet klienta tretí deň po dni jej podpisu, a teda dňa splatnosť zmluvy je ku dňu 15.12.2023.

10. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ vyžaduje uvedenie termínu konečnej splatnosti, nie dátumu
splatnosti. Podľa právnej teórie pojem termín predstavuje pevný bod, ktorý ale nemusí byť určený
konkrétne, napr. dátumom, ak je možné ho určiť na základe výkladových pravidiel (Števček, M. a kol.
Občiansky zákonník I. §1 - 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, str. 775.).

11. Z určenia konečnej splatnosti v úverovej zmluve možno jednoznačne vyvodiť, kedy bude úver
konečne splatný , a preto napĺňa obsah pojmu termín. Preto pokiaľ je údaj o termíne konečnej splatnosti
požadovaný zákonom uvedený dostatočne určito a zrozumiteľne, nemôže ísť o chýbajúcu náležitosť.
Tiež opätovne poukázal na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci Home Credit

Slovakia a. s. C-42/15, ktorý analyzoval účel uvádzania termínu splátok v zmluve o spotrebiteľskom
úvere a jeho závery je možné použiť aj pre výklad ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ. Tento účel je podľa
Súdneho dvora splnený, „ak podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy “ (ods. 49). Súdny dvor na základe týchto úvah vo výroku rozhodnutia judikoval,
že „nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ

podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto
splátok“. Rovnako žalobca poukázal na závery vyslovené odvolacími súdmi, najmä Krajský súd v
Banskej Bystrici.

12. Žalovaný v duplike zdôraznil, že v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu

poctivosti a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa. Podľa odôvodnenia
Ústavného súdu Českej republiky vysloveného v nálezoch ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a ÚS 3512/11
z 11.11.2013 uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným
predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text

spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Spotrebiteľská zmluva môže
pozostávať z viacerých dokumentov, zmluvné ustanovenia však musia byť dojednané individuálne,
pričom zmluva musí byť pre spotrebiteľa transparentná. Ďalej poukázal na judikatúru Súdneho dvora,
v prejudiciálnom konaní o smernici 2008/48/ES - VEC C-42/15 z 09. 11. 2016. podľa ktorého

časť podstatných náležitostí zmluvy o úvere sa môže uviesť aj osobitne v prílohe. Nemusí byť
nevyhnutne vyhotovená ako jeden ucelený dokument. Príloha však musí byť neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy a taktiež musí byť spotrebiteľovi odovzdaná, aby sa s ňou mohol oboznámiť. Európsky
súd sa nevyjadril k tomu, či musí byť zmluvnými stranami osobitne podpísaná zmluva, aj všetky
jej prílohy. To znamená, napr. aj všeobecné podmienky resp. sadzobník poplatkov. Toto európska

smernica neupravuje a rozhodovanie v tomto smere prináleží slovenským súdom. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že všeobecné obchodné podmienky neboli žalovaným podpísané,
resp. neboli s ním individuálne dohodnuté. Poukázal na ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ak dodávateľ (v danom prípade žalobca) nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. VOP, Sadzobník poplatkov či

európske informácie, na ktoré zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne dojednané, čo
spôsobuje ich neprijateľnosť a v konečnom dôsledku neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP, prípadne na európske poplatkov zmluva
odkazuje. Nakoniec, neindividuálnosť dojednania VOP či európskych informácií vyplýva aj z toho,že neboli nikým podpísané. Žalovaný - spotrebiteľ obsah predmetných dokumentov nijako ovplyvniť
nemohol. Tak dôležité informácie ako sú uvedené v ust. § 10 ods. 1 ZoSÚ, ktorých absenciu zákon
trestá bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru nemôžu byť obsiahnuté v dokumente, ktorý nie je

spotrebiteľom samostatne podpísaný. Svoje závery podporil názormi vyslovenými v rozsudku Krajského
súdu Nitra zo dňa 28.11.2018 sp. zn. 6Co/188/2018: „Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ako aj súdov Slovenskej republiky pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať
dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami v dobrej viere, alebo znamenajú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť

pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto Všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy,
ktorá na ne odkazuje, v prípade, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán,
musí k nemu pristúpiť oboznámenie sa s ich obsahom, ktoré samotné oboznámenie však nepostačuje
len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s podmienkami
oboznámený. Odvolací súd preto skúmal či žalovaný úrok bol so žalovaným riadne dohodnutý. V
danom prípade Zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená stranami sporu v bode VII. 3 odkazuje, že

práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovných spôsobom upravené v zmluve/príslušnej zmluve, sa riadia
obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu v platnom znení. Ak niektoré použité pojmy,
resp. otázky nemožno riešiť podľa Zmluvy/príslušnej zmluvy, ani podľa obchodných podmienok pre
príslušný produkt/službu, spravujú sa Všeobecnými obchodnými podmienkami banky v platnom znení
a príslušnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. 8alobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom

preukázania jeho nároku na uplatnené príslušenstvo. Odvolací súd preto dospel k záveru, že medzi
stranami sporu neboli platne dohodnuté poplatky ani výška úroku v prípade nepovoleného prečerpania,
keďže táto nebola jasným a nezameniteľným spôsobom dohodnutá medzi stranami sporu. Keďže
žalobca nepreukázal platné dohodnutie úrokov so žalovaným, ako spotrebiteľom, vo výške 28% z
nepovoleného prečerpania, či už priamo v spotrebiteľskej zmluve alebo nepochybným spôsobom, že

k týmto ďalším dojednaniam aj v samostatných obchodných podmienkach žalovaný ako spotrebiteľ
pristúpil, bolo potrebné dospieť k záveru, že so žalovaným neboli platne dojednané poplatky prípadne
iné príslušenstvo pohľadávky ani úroky v prípade nepovoleného prečerpania účtu.“

13. Žalovaný ďalej zotrval na tom, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

dlhu pretože žalobca nepredložil výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka spolu s
doručenkou.

14. K výpočtu RPMN poukázal na závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa
25.01.2018 sp. zn. 7Co/113/2017: „Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky

predpoklady použité na výpočet RPMN je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné
zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by
spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný
vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. S nesprávne uvedenou RPMN v

neprospech spotrebiteľa zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 11
ods. 1 písm. d) spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.“

15. Tiež zdôraznil, že z rozsudku Súdneho dvora z 9. novembra 2016 (C-42/15), vyplýva, že článok 23
Smernice2008/48samávykladaťvtomzmysle,ženebránitomu,abyčlenskýštátvosvojejvnútroštátnej

právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v
článku 10 ods. 2 smernice, zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov,
pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku. Smernica bola prijatá v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby
sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Článok 4 Smernice

87/102 vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na
rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 9.7.2015, Bucura, C 348/14, neuverejnený; EÚ:C:2015:447,bod
57).

16. Zákon č. 129/2010 Z.z. účinný k 27. 10. 2014 v § 9 ods. 2 písm. f/ uvádzal ako náležitosť zmluvy o

spotrebiteľskom úvere uvedenie údaja o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve.
V konkrétnej úverovej zmluve je termín konečnej splatnosti uvedený: ako „96 mesiacov po poskytnutí
úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. V zmluve nie je uvedené, kedy bude úver poskytnutý.
Pokiaľ ide o prvú splátku jej splatnosť je podľa zmluvy dohodnutá „po mesiaci od dátumu poskytnutiaúveru“. Vzhľadom na uvedené pre spotrebiteľa nie je možné bez väčších ťažkostí a s istotou identifikovať
termín konečnej splatnosti úveru, resp. aj doby trvania úveru, čo má vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť
rozsah svojho záväzku. Ide teda o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa

posúdiť rozsah svojho záväzku. Dodávateľ mal všeobecné (tzv. typové) údaje matematicko-logickými
operáciami premietnuť do konkrétneho časového údaja, ktorý mal konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru predstavovať. Bolo v kompetencii poskytovateľa úveru, aby všetky podstatné údaje na výpočet
konečnej splatnosti určil tak, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu
o dĺžke splácania úveru, napriek tomu pristúpil len k neurčitému vymedzeniu splatnosti, čo nie je v

súlade s vyššie citovanými závermi, a preto treba považovať predmetný úver s odkazom na ust. § 11
ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver je aj v
súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej splatnosti úveru dlžníkovi neumožňuje
poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy a ide o skutočnosť, ktorej neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Uvedený právny názor vyslovil
Krajský súd Košice vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.11.2018 sp. zn. 2Co/221/2018.

17. V konaní súd rozhodol rozsudkom č.k. 14Csp/61/2019-71 zo dňa 23. januára 2020 tak, že zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi 3.601,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 9.6.2018
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu vo zvyšku zamietol.

18.Súdprvejinštancievrozhodnutívychádzalznázoru,žeúverjenevyhnutnépreabsenciudobytrvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je nevyhnutné
považovaťzmluvupodľa§11ods.2zák.č.129/2010Z.z.zabezúročnúabezpoplatkov.Tiežvychádzalz
názoru, že ak žalovaná má vrátiť úver bez úroku a poplatkov, nie je možné, aby musela vrátiť predpísaný
počet splátok v predpísanej výške, nakoľko splátky dohodnuté v zmluve sú zložené aj z úrokov, teda

istina sa umoruje postupne. Ak žalovaná má vrátiť úver bez úroku a poplatkov, určite nie je povinná vrátiť
predpísaný počet splátok v predpísanej výške. Teda v prípade posúdenia úveru ako bezodplatného (§
11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.), nie je možné stanoviť ani len základné náležitosti zmluvy o úvere (ani
o spotrebiteľskom úvere), nemôže byť záväzná výška splátky ani ich splatnosť (periodicita) či konečná
splatnosť. Síce absencia základných náležitostí zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť, úver je však platný

len z dôvodu ochrany právneho vzťahu a teória zachovania platnosti právneho úkonu. Povinnosť
umožniť vrátiť požičané prostriedky v dohodnutej dobe je len pre prípad neplatnosti zmluvy z dôvodu,
že veriteľ nebol oprávnený poskytovať úveru a pôsobí ako sankcia. Preto celý vzťah je nevyhnutné
analogicky hodnotiť ako bezdôvodné obohatenie na strane dlžníka, ktorý síce má prostriedky na základe
platného úkonu, ale úkon je platný len z dôvodu zachovania práva veriteľa na vrátenie plnenia. Preto

je povinnosťou dlžníka vrátiť istinu pri bezodplatnom úvere po tom, čo je na to dlžník vyzvaný, v tomto
prípade to bolo výzvou veriteľa z 24.5.2018. Najneskôr je dlžník povinný prostriedky vrátiť do času, do
kedy by mal vrátiť plnenie v prípade perfektnej zmluvy, teda v termíne konečnej splatnosti zmluvy.

19. Súd druhej inštancie však na základe odvolania žalovanej vyslovil záväzný právny názor, že ak ide

o plnenie v splátkach, tak ako je to v danom prípade, môže veriteľ od dlžníka požadovať zaplatenie
každej splatnej splátky samostatne alebo môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, avšak len za
podmienky, že sú na to splnené predpoklady ustanovené v § 53 ods. 9 OZ. Pokiaľ si žalobca uplatnil
nárokzospotrebiteľskejzmluvytitulomvyhláseniamimoriadnejsplatnosticeléhoúveruažiadalžalovanú
o vrátenie celého zostatku úveru a dlžných splátok, súd mal skúmať, či došlo k platnému zosplatneniu

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. V opačnom prípade, ak by nedošlo k platnému
zosplatneniu celej pohľadávky, žalovaná by bola povinná zaplatiť celý dlh aj napriek tomu, že by ešte
nebol splatný (resp. bola by povinná zaplatiť celý dlh pred termínom konečnej splatnosti úveru). Ak
by súd vyvodil záver, že nedošlo k riadnemu zosplatneniu, je zrejmé, že niektoré splátky sa už stali
splatnými (niektoré ešte nie), a preto by bolo nutné sa v súvislosti s nimi zaoberať námietkou premlčania

vznesenou žalovanou. Skutočnosť, že by súd prípadne dospel k tomuto záveru sa s konštatovaním
bezúročnosti a bezpoplatkovosti vzájomne nevylučuje. Odvolací súd je názoru, že pri bezúročnom a
bezpoplatkovom úvere sa počet splátok nemení, mení sa len ich výška (znížená o úroky a poplatky).

20. Vo veci súd prvej inštancie opätovne nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavila ani jedna zo

strán po ospravedlnení ich neprítomnosti.

21. Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôvodov a vo veci rozhodol v zmysle
záväzného právneho názoru vysloveného odvolacím súdom. Zároveň vychádzal z bezodplatnosti úveruvo vzťahu k odôvodneniu rozsudku č.k. 14Csp/61/2019-71 zo dňa 23. januára 2020 v časti nenapadnutej
odvolaním.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia právneho
úkonu, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 1 ods. 3 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku a bez
ďalších poplatkov.

26. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

27. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
Súdzistil,žedňa11.12.2015žalobcaakoveriteľažalovanýakodlžníkuzavrelizmluvuospotrebiteľskom
úvere, ktorý mal byť poskytnutý žalovanému ako účelový úver na úhradu záväzkov uvedených v prílohe
zmluvy pri celkovej výške úveru 6.391,- eur, pri výške splátky 107,42 eur splatných pri prvej splátke
po mesiaci od poskytnutia úveru a dátumom druhej splátky vždy do 15 dňa v mesiaci, pri ročnej

úrokovej sadzbe 12,91 %, RPMN 13,8 %, odplate 12,91 %, priemernej RPMN, celkovej čiastke splatnej
spotrebiteľom 10.312,32 eur, počte splátok 96 s označením termínu konečnej splatnosti 96 mesiacov
po poskytnutí úveru a to do 15 dňa v posledkom mesiaci. Zároveň mal byť žalovanému poskytnutý
revolvingový úver.

28. Podľa § 11 ods. 1 zákona zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §
9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

29. Súd prvej inštancie musí zdôrazniť (napriek vyslovenému a záväznému právnemu názoru), že v
právnej praxi nie je ustálené, či je pri bezúročnosti a bezodplatnosti spotrebiteľského úveru potrebné
vrátiť požičané prostriedky do dohodnutej konečnej splatnosti úveru (analógia s ust. § 11 ods. 2 a 3 zák.
č. 129/2010 Z.z.), alebo je úver potrebné vrátiť v splátkach v dohodnutej výške v prepočte podielu na

požičanúistinualebojezáväznáúhradaistinyvovýške,abybybolahradenépodľaamortizačnejtabuľky.

30. V tomto prípade odvolací súd zaujal jasný právny názor, že žalovaná bola povinná hradiť istinu podľa
výšky v amortizačnej tabuľke.

31. Žalobca uviedol, že žalovaná uhradila dňa 23.12.2020 sumu 27,76 eur, dňa 24.11.2020 sumu
18,41 Eur, dňa 20.10.2020 sumu 30,59 Eur, dňa 18.9.2020 sumu 27,12 Eur, dňa 12.8.2020 sumu
27,12 Eur, dňa 13.7.2020 sumu 27,12 Eur, dňa 16.6.2020 sumu 27,12 Eur, dňa 18.5.2020 sumu
22,53 Eur, dňa 16.4.2020 sumu 20,66 Eur, dňa 17.3.2020 sumu 15,17 Eur, dňa 13.2.2020 sumu15,17 Eur, dňa 13.1.2020 sumu 15,17 Eur, dňa 13.12.2019 sumu 15,17 Eur, dňa 11.11.2019 sumu
15,17 Eur, dňa 9.10.2019 sumu 16,13 Eur, dňa 10.9.2019 sumu 16,13 Eur, dňa 30.7.2019 sumu 16,13
Eur, dňa 25.6.2019 sumu 16,13 Eur, dňa 27.5.2019 sumu 16,13 Eur, dňa 25.4.2019 sumu 16,13Eur,

dňa 26.3.2019 sumu 16,13 Eur, dňa 28.2.2019 sumu 14,33 Eur, dňa 29.1.2019 sumu 14,33 Eur, dňa
28.12.2018 sumu 14,33 Eur, dňa 19.12.2018 sumu 42,99 Eur, dňa 13.9.2018 sumu 72,49 Eur, dňa
29.12.2017 sumu 107,42 Eur, dňa 15.12.2017 sumu 5 eur, dňa 6.12.2017 sumu 107,42 Eur, dňa
24.11.2017 sumu 108,38 Eur, dňa 29.9.2017 sumu 107,42 Eur, dňa 31.8.2017 sumu 107,42 Eur, dňa
27.7.2017 sumu 107,42 Eur, dňa 28.6.2017 sumu 107,42 Eur, dňa 30.5.2017 sumu 107,42 Eur, dňa

25.4.2017 sumu 107,42 Eur, dňa 24.3.2017 sumu 107,42 Eur, dňa 27.2.2017 sumu 107,42 Eur, dňa
26.1.2017 sumu 107,42 Eur, dňa 22.12.2016 sumu 107,42 Eur, dňa 28.11.2016 sumu 107,42 Eur, dňa
26.10.2016 sumu 107,42 Eur, dňa 18.10.2016 sumu 4,04 Eur, dňa 12.10.2016 sumu 231,84 Eur, dňa
25.8.2016 sumu 112,42 Eur, dňa 6.7.2016 sumu 107,42 Eur, dňa 18.5.2016 sumu 107,42 Eur, dňa
9.5.2016 sumu 112,42 Eur, dňa 16.3.2016 sumu 107,42 Eur, dňa 23.2.2016 sumu 107,42 Eur, dňa
27.1.2016 sumu 107,42 Eur.

32. Z uvedeného vyplýva, že do vyhlásenia rozsudku 23.1.2020 uhradila žalovaná sumu 2.789,68 eur,
následnesumu401,06eur,tedaspoluuhradila3.190,74eur.Kudňuzosplatnenia24.5.2018bolasplatná
v poradí 29 splátka (splatná 15.5.2018) a teda bola splatná istina vo výške 1.304,79 eur. K uvedenému
dňu uhradila sumu 2615,08 eur, teda nemohlo dôjsť k omeškaniu s úhradou splatnej istiny počítanej

podľa istiny obsiahnutej v splátkach určenej podľa amortizačnej tabuľky. Nakoľko nebola žalovaná v
omeškaní (s poukazom na právne závery súdu druhej inštancie a záväzný postup), nenastali dôvody
pre zosplatnenie záväzku a jeho predčasnú splatnosť. Nakoľko ku dňu rozhodovania súdu 1.7.2021
by bola splatná 66ta splátka, čo predstavuje istinu splatnú vo výške 3655,43 eur, žalovaná je povinná
zaplatiť sumu 464,69 eur (3655,43 - 3.190,74), na ktorej úhradu ju súd zaviazal. Súd sa v tomto prepočte

rozchádza s názorom žalovanej, ktorá určila splátku vo výške 66,57 eur ako podiel istiny a celkovej výšky
splátok, nakoľko súd nezistil dôvody pre takýto postup, aby určil pri bezodplatnosti a bezúročnosti úveru
úhradu v pomerných splátkach, pričom takýto postu je aj v rozpore s názorom odvolacieho súdu. Teda
v čase podania žaloby nebola v omeškaní s úhradou čo i len jednej splátky.

33. Dňa 15.9.2020 bola splatná v poradí 57 splátka vo výške istiny 2993,99 eur, 15.10.2020 vo výške
3064,33 eur, 15.11.2020 vo výške 3135,44 eur, 15.12.2021 vo výške 3207,33 eur.. Dňa 20.10.2020
uhradila žalovaná 3144,57 eur, 24.11.2020 uhradila 3.162,98 eur, 23.12.2020 uhradila 3190,74 eur. Teda
15.12.2021bolažalovanávomeškanísúhradou44,35eurdo23.12.2020,od24.12.2020do15.1.2021s
úhradou 16,59 eur, od 16.1.2021 s úhradou 89,26 eur, od 16.2.2021 s úhradou 162,72 eur, od 16.3.2021

s úhradou 236,99 eur, od 16.4.2021 s úhradou 312,07 eur, od 16.5.2021 s úhradou 387,97 eur, od
16.6.2021 s úhradou 464,69 eur, preto súd zaviazal žalovanú aj na úhradu úrokov z omeškania vo výške
5% ročne podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Súd vychádzal pri výpočte z údajov
amortizačnej tabuľky.

34. Súd nároky žalobcu vo zvyšku, teda úhradu istiny v poradí od 66 splátky splatnej 15.6.2021 zamietol,
pretože ostatné splátky istiny podľa amortizačnej tabuľky sú splatné až 15.7.2021 a následne.

35. Vo vzťahu k žiadosti žalovanej o povolenie úhrady zameškanej sumy v splátkach súd nezistil žiadny
racionálny dôvod, nakoľko žalovaná hradí len istinu v pôvodných splátkach a nie celkové nároky ku

ktorým sa pôvodne zaviazala.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Nakoľko v spore bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, v čase podania žaloby nebol dôvod na
úhradu, do omeškania sa dostala až pri úhradách postupne splatných počas konania, teda pôvodná
žaloba bola nedôvodná, priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O samotnej

výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).