Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 8, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010278
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3820010278.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému E. Z. pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí prejednal dňa 09. júna 2021
odvolanie obžalovaného E. Z. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn.3T/54/2020 zo dňa 24.
marca 2021, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného E. Z. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn.3T/54/2020 zo dňa 24. marca 2021, bol obžalovaný E. Z.
(ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. zo skutku v bode 1 a zo skutku
v bode 2 z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2 písm. a/

Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. na skutkovom základe, že

skutok v bode 1
obvinený dňa 14.12.2019 v čase okolo 17.30 hod. až 18:00 hod. v J. na ulici M. O. v priestore vestibulu
nachádzajúceho sa v bytovom dome s popisným číslom XXX/XX, keď si bol pre svojho syna G. Z. u
svojej bývalej družky - poškodenej J. H., trvale bytom J., toho času J., M. O. XXX/XX- č. bytu XX, po

tom, ako mu poškodená odovzdala ich spoločného syna G. Z. a obvinený ho mal na rukách a následne
pri vstupe poškodenej do výťahu povedal, že ak ju uvidí v prítomnosti nejakého chlapa, alebo že nejaký
chlap kočíkuje detský kočík, tak zabije ju a aj jeho, pričom zabitie pomenoval vulgárnym slovom, čo u
poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu a pocit strachu,

skutok v bode 2

obvinený v presne nezistenom období od začiatku mesiaca december 2019 do 19.1.2020 opakovane na
dennej báze kontaktoval poškodenú - svoju bývalú družku a matku ich spoločného dieťaťa J. H., trvale
bytom J., toho času J., M. O. XXX/XX, č. bytu XX, svojou prítomnosťou na adrese J., M. O. XXX/XX, a
to tak, že v období od začiatku mesiaca december 2019 asi do 15.12.2019 (približne 15 dní) v rôznych
časoch v dennej dobe ale aj nočnej dobe, opakovane každý deň minimálne päťkrát denne zvonil na byt
č. XX, kde v súčasnosti žije poškodená, následne zase v období od 16.12.2019 do 10.1.2020 (približne

26 dní) v rôznych časoch v dennej dobe ale aj nočnej dobe, opakovane minimálne 5 až 6-krát každý
týždeň taktiež zvonil na byt č. XX, v dôsledku čoho bola poškodená donútená tento zvonček vypínať,
resp. ho stišovať, taktiež poškodenej v tom istom období v rôznych časoch v dennej ale aj nočnej dobe
opakovane posielal SMS správy na jej mobilné číslo XXXX XXX XXX, ktoré boli väčšinou s vulgárnym
a výhražným obsahom, pričom jej niekedy denne poslal 12 takých SMS správ, niekedy 1 SMS správu,
pričom v dobe od 20.12.2019 minimálne do 19.1.2020 jej poslal celkovo 60 SMS správ, čo je potvrdené

z mobilného telefónu obvineného, ktorý ho dobrovoľne poskytol na ofotenie SMS správ komunikácie s
poškodenou, kde mu poškodená viackrát písala, aby jej dal pokoj a nepísal jej, taktiež jej aj opakovaneviackrát telefonoval, no poškodená nezdvíhala a nereagovala na jeho telefonáty a taktiež aj v dobe od
začiatku decembra 2019 až do 10.1.2020 opakovane v rôznych časoch a intervaloch chodieval okolo
bytového domu na vyššie uvedenej adrese, pozeral hore do okien a na balkón bytu č. XX, kde žije

poškodená,pričomtoboloskorokaždýdeňaajviackrátdenne,čímtakpodstatnýmspôsobomzhoršoval
kvalitu jej života, ktorá spočívala v tom, že sa ho poškodená viac bála, nemohla chodiť von, bála sa, že
obvineného stretne a že jej obvinený niečo spraví a mala z obvineného strach.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2

Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6
rokov. Súčasne okresný súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre výkon trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ihneď po jeho vyhlásení ho na
hlavnom pojednávaní napadol odvolaním obžalovaný.

Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu
uviedol nasledovné:

„Podané odvolanie smeruje proti výroku o vine, výroku o treste a smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku

predchádzalo a je odôvodňované nasledovne:
Prvostupňovýsúdpodľanázoruobžalovanéhonesprávnevyhodnotilskutkovýstavatonajmäsohľadom
vyhodnotenia výpovedí jednotlivých svedkov, poškodenej ako aj výpovede samotného obžalovaného.

Ku skutku údajného vydierania obžalovaný jednoznačne poprel jeho spáchanie a to už v štádiu

prípravného konania. Svoje stanovisko o vlastnej nevine prezentoval počas celého konania nemenne.
Nesúhlasí pritom so stanoviskom prvostupňového súdu, že s poukazom na vykonané dôkazy, jednotlivo
a súhrnne, z nich predovšetkým vzhľadom na výpoveď poškodenej, svedkyne E. H., Z. L., F. K. a
zabezpečené listinné dôkazy, mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný iného
pod hrozbou násilia nútil, aby niečo opomenul a čin spáchal na chránenej osobe - bývalej družke, žene

s ktorou žil v spoločnej domácnosti a matke ich spoločného dieťaťa.
R. vo svojom odôvodnení považuje obranu obžalovaného ako nedôveryhodnú, účelovú, s tým že je
vyvrátená práve vykonanými dôkazmi. Odmietol zobrať do úvahy v prospech obžalovaného výpovede
R. R. a K. E..
Je nesporné, že slová, ktoré sú na základe výpovede poškodenej, považované za vydieranie,

nepotvrdzuje priamo žiadny zo svedkov, pretože aktérmi údajného vydierania mali byť iba obžalovaný
a poškodená.

Samotná poškodená vo svoje výpovedi dňa 30.01.2020 uviedla, že obžalovaný jej povedal, že „ak uvidí
nejakého chlapa ako kočíkuje kočík alebo ma uvidí v prítomnosti nejakého chlapa, tak zajebe mňa aj

jeho.“ V priebehu ďalšieho konania, vrátane súdneho už používala slovo „zabije“ l0.2020. Vysvetlenie,
že údajne pôvodné použité slovo znamená zabiť, absentuje v celom konaní.

F. K. vo výpovedi dňa 30.01.2020 uviedla, že ona žiadne slová o vydieraní priamo nepočula, poškodená
jej až na druhý deň v byte Z. L. uviedla, že poškodená jej údajné vydieranie opísala tak, že E. Z.

použil slová, že „ nedovolí aby nejaký cudzí chlap kočíkoval jeho vajíčko, lebo zabije ju aj jeho“. Na
pojednávaní dňa 7.10.2020 slová poškodenej formulovala tak, že jej poškodená povedal, že „ ak bude
niekto kočíkovať malého, zabije ju aj jeho „Formuláciu slov použitých na vydieranie podľa jej výpovede
zrejme nekorešponduje so slovami poškodenej a tiež nie v súlade ani s formuláciou opisu skutku
uvedeného v rozsudku.

Súd považuje výpoveď F. K. za presvedčivú, napriek tomu i pri jej hodnotení možno zistiť viaceré rozpory.
Odhliadnucodtoho,žejeprítomnosťnastretnutípopieraobžalovanýaďalšídvajasvedkovia,isvedkyňa
Z. L. nevedela potvrdiť, či u nej bola F. K. v ten deň. Za spochybňujúci moment je výpovede patrí i to,
že samotná poškodená uviedla, že obžalovaný počas ich stretnutia si bol vonku pofajčiť. F. K. o tom nič
nevedela ( pojednávanie 7.10.2020 ). Vo výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 30.1.2020 F. K. okrem iného

uviedla, že obžalovaný sa snažil poškodenú prehovárať „aby všetko stiahla a neriešila to z políciou“.
Obžalovaný v tejto súvislosti chce uviesť, že nevie o žiadnom konaní na polícii voči jeho osobe v tej
dobe a nebol preto ani dôvod aby v tomto smere vyvíjal tlak na poškodenú. Naviac ani poškodená tietoskutočnosti vo výpovediach neuvádzala. Jej tvrdenie považuje preto za ďalší dôvod na spochybnenie
pravdivosti a dôveryhodnosti výpovedí svedkyne.

Za nesprávne považuje obžalovaný aj hodnotenie ako jedného z rozhodujúcich dôkazov výpoveď
svedkyne E. H., ktorá je matkou poškodenej, podľa ktorej táto svedkyňa sa vrátila domov rozrušená.
Dôvod rozrušenia sa pritom neskúmal. O žiadnom vydieraní sa svedkyňa nezmieňovala pri výpovediach
pred vyšetrovateľom a pri výpovedi na pojednávaní dňa 7.10.2020 uviedla, že o vydieraní jej poškodená
nehovorila. Dcéra jej povedala iba, že E. Z. chcel vidieť synčeka. Takto vypovedala, napriek tomu, že

poškodená na pojednávaní 7.10.2020 tvrdila, že o vydieraní mala hovoriť mame.
Súd zaujal jednoznačne negatívny prístup k hodnoteniu svedeckých výpovedí R. R. a K. E., ktorý
potvrdili svoju účasť na stretnutí obžalovaného a poškodenej, s poukázaním na niektoré rozpory v
ich výpovediach. Považuje ich za účelové, motivované snahou pomôcť obžalovanému v snahe jeho
vyhnutia sa trestnoprávnej zodpovednosti. Obžalovaný s takýmto prístupom nesúhlasí a poukazuje
na skutočnosť, že i vo výpovediach poškodenej a F. K. sú značne rozpory, napriek tomu súd pri

ich hodnotení zvolil iný prístup, čo obžalovaný hodnotí ako neprípustné závery v jeho neprospech.
R. R. pritom vypovedala iba pred vyšetrovateľom. Obžalovaný predložil návrh na jej vypočutie na
hlavnom pojednávaní, čo súd opakovane nedokázal zabezpečiť ani predvedením prostredníctvom
polície. Napriek dôležitosti jej svedectva obžalovaný súhlasil s čítaním svedeckej výpovede, v záujme
ukončiť súdne konanie.

Svedectvo K. E. potvrdzuje, že poškodenú spolu s obžalovaným navštívili viackrát a nikdy nebol
svedkom nejakého výrazného konfliktu medzi nimi. Bol však svedkom toho, že poškodená sa vyhrážala
obžalovanému, že mu nedá ich syna. Napriek prvotnej neistote, počas výpovede na súde potvrdil
prítomnosť R. R. na kritickom stretnutí a jednoznačne vylúčil prítomnosť F. K.. Jej prítomnosť vylúčila aj
svedkyňa R., pričom táto sa s F. K. poznala. Ďalšou osobou, ktorá vylúčila prítomnosť F. K. na stretnutí

je sám obžalovaný.
Na hlavnom pojednávaní dňa 7.10.2020 obhajoba poukázala na trestné oznámenie podané až
24.1.2020, kedy do zápisnice poškodená uviedla, že ju obvinený nevydieral po ich rozchode. Obdobne
poškodená uviedla, že sa jej obvinený vyhrážal iba v čase ich spoločného bývania v jednej domácnosti.
V poslednom čase už nie. V snahe o poškodenie obvineného zašla v trestnom oznámení až tak ďaleko,

že uviedla, že mal v minulosti zabiť človeka.
Súd k tomuto dôkazu na pojednávaní uviedol, že ho nepripúšťa. V rozsudku sa tento fakt neuvádza.
Obžalovaný sa domnieva, že je to nesprávne a nezákonné, pretože poškodená počas výpovede pred
vyšetrovateľom dňa 30.01.2020 uviedla, že bola vypočutá dňa 24.01.2020 a následne dňa 29.01.2020
ako svedok- poškodená. Na týchto výpovediach plne zotrváva a týchto sa pridržiava. Vo svojich

nepodložených tvrdeniach o zabití pokračovala i počas výpovede na hlavnom pojednávaní.
Pri oprávnenosti svojej obrany pred obvinením z vydierania poukazuje obžalovaný aj na výpoveď svedka
E. G., ktorý bol v tom čase priateľom poškodenej, ktorý potvrdil, že sa stretol s obžalovaným, ktorý sa
mu nevyhrážal zabitím, hoci vedel že žije s J. H.. Ďalej tiež potvrdil, že poškodená bránila obžalovanému
stretávať sa so synom a tohto bila. Výpoveď tohto svedka je dôležitá i z hľadiska posudzovania

dôveryhodnosti a pravdivosti výpovedí poškodenej. Pri skutku údajného výtržníctva tvrdila, že o tom že
E. Z. jej dal facku ( ktorú nikto nevidel) mala E. G. povedať hneď potom. Svedok však vypovedal, že mu
to povedala až o týždeň alebo o mesiac. Je to jej ďalšie z nepravdivých tvrdení.

Pri skutku údajného nebezpečného prenasledovania obžalovaný nepopiera, že sa snažil o kontakt

s poškodenou, aby mu umožnila stretnutie so synom. Pritom sama poškodená uviedla, že mu od
14.12.2019 takéto stretnutie odmietla, napriek tomu, že styk so spoločným dieťaťom nebol upravený
súdnym rozhodnutím ani nemali uzatvorenú nejakú dohodu. Práve na základe prístupu poškodenej,
žalovaný už 19.12.2020 podal návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom. O podaní návrhu sa
poškodená dozvedela od žalovaného ( potvrdila to vo svojej výpovedi ) a nasledovala trestné oznámenie

zo dňa 24.1.2020 doplnené 26.1.2020 a predtým aktívna spolupráca s operatívnym oddelením
kriminálnej polície ( viď realizačný návrh zo dňa 16.1.2020 uvádzaný v uznesení o vznesení obvinenia).
V súdnom spise sa nachádza aj ďalší realizačný návrh z polície realizačný návrh z 20.1.2020, ktorý už
predpokladal začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia, pričom trestné oznámenie bolo podané
až 24.01.2020 a doplnené 26.1.2020.

V danom prípade nešlo o vyhľadávanie osobnej blízkosti poškodenej alebo jej sledovania. Záujem
obžalovaného smeroval k stretnutiu so synom, čo mohol dosiahnuť iba prostredníctvom poškodenej, čo
mu bolo sústavne odmietané. Sama poškodená potvrdila, že mu neumožnila stretávať sa so synom.Intenzitu jeho pokusov o návštevu syna hodnotia poškodená i svedkovia rôzne. Svedkyňa E. H. najskôr
tvrdila, že ho videla vyzváňať, po námietkach obžalovaného o tom, že to nebolo technicky možné,
zmenila účelovo svoju výpoveď. Táto svedkyňa tiež uvádzala, že vždy keď niekto zazvonil na ich

zvonček, telefonoval svojej dcére Z. L., aby zistila, kto zvoní. Podľa jej tvrdenia používala telefón
XXXXXXXXXX, z ktorého volala dcére na číslo XXXX XXXXXX. Z listinného dôkazu (vyjadrenie
KRPZ- TNOKP4- 705-002/2020 - príloha č. 2) je zrejmé, že z uvedeného čísla na mobil dcéry bolo za
obdobie 4.12.2019 18.1.2020 vykonaných iba 25 kontaktov, z toho 25 SMS a 9 hovorov. Z prehľadu
je zrejmé, že časť vzájomných hovorov sa uskutočnila v inom čase než boli uvádzané zvonenia zo

strany žalovaného. Je pritom nepravdepodobné, že by matka s dcérou telefonicky hovorili prevažne iba
o obžalovanom, naviac keď E. H. potvrdila že mávala návštevy aj iných osôb.
Svedkyňa Z. L. pritom tvrdila, že má nahraných cca 700 hovorov na svoje telefónne číslo a bola ich
pripravená poskytnúť polícii. Návrh obžalovaného na zistenie existencie týchto nahrávok vyšetrovateľ
odmietol. Rovnako pristupoval aj k návrhu na doloženie do spisu denníka hovorov E. H. s obžalovaným.
Svedkyňa bola ochotná nahrávky dať k dispozícii aj súdu. Poskytla tiež dôležitú informáciu, že keď s ňou

v kritickom období obžalovaný komunikoval, zaujímal sa výlučne o syna. Nevie, kto bol používateľom
telefónu s koncovým číslom XXX. Sestra jej mala volávať z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ktoré je
však v konaní uvádzane ako telefónne číslo obžalovaného. Na pojednávaní dňa 25.11.2020 uviedla, že
keď niekto zazvonil na domový zvonček, volávala jej iba matka.
Svedkyňa E. H. tiež vypovedala, že obžalovaný pozeral z náprotivného domu zo 6. poschodia na ich

balkón, ktorý je zhodou okolností tiež na 6. poschodí. Obžalovaný túto skutočnosť dostatočne vysvetlil
tým, že niekoľkokrát do týždňa navštevoval svojich známych, ktorí bývali v náprotivnom bytovom dome
( O. XX/X ) a to C. F., J. F., J. L.. Vzhľadom k tomu, že sa zdržiaval prostredí, v ktorom nebola sprcha
a sociálne zariadenia, jeho známi mu umožnili využívať používať ich byt na tieto účely. Pri ceste do ich
bytu ( tam i späť ) musel nevyhnutne prejsť okolo bytového domu, kde bývala u svojej matky poškodená

spolu ich synom. Že obžalovaný pritom pozrel smerom k domu, kde býval jeho syn, možno považovať
za prirodzenú reakciu otca, ktorý vedel kde je jeho syn a ktorému bolo bránené v stretávaním s ním
a nie za pokus o sledovanie poškodenej. Obžalovaný navrhol súdu výsluch svedkov C. F., J. F. a J.
L. s uvedením ich adresy. Súd ani v tomto prípade nedokázal zabezpečiť ich predvolanie na výsluch
a požadoval od obžalovaného uvedenie identifikačných údajov, čo nebolo v jeho možnostiach. Že

obžalovaný sa stretával s C. F. potvrdila i poškodená. Návrhy na vypočutie týchto svedkov v prípravnom
konaní vyšetrovateľ.
Čo sa týka komunikácie obžalovaného s poškodenou prostredníctvom SMS, žalovaný túto nepopiera.
Priznáva, že časť komunikácie môže vyvolať presvedčenie a pochybnosti o forme slušného správania,
no možno naň vzhliadať ako na spôsob komunikácie, ktorá bola medzi nimi v ich vzájomnom

spolužití bežná. Podstatná časť komunikácie smerovala k starostlivosti o ch spoločného syna, prípadne
obžalovaný vyjadroval záujem aj o druhé dieťa poškodenej, ktoré bral za vlastné, hoci nebol jeho otcom.
Dobrý vzťah k tomuto dieťaťu potvrdila i matka poškodenej. Vyjadrovanie záujmu o dieťa nemožno
považovať za komunikáciu, ktorá je proti vôli dotknutej osoby a má pritom podstatným spôsobom
znižovať kvalitu jej života. Je pravdou, že poškodená obžalovanému písala aby s ňou nekomunikoval,

ale ich komunikácia pokračovala aj potom. Poškodená potom mu aj sama odpisovala, aby sa ozval.
Poškodená sama potvrdila, že na telefonáty zo strany obžalovaného nereagovala, ktorý preto zvolil
komunikáciu prostredníctvom SMS. SIM karta telefónu, ktorý používal obžalovaný patrila poškodenej,
ktorá ju mohla kedykoľvek zrušiť. Mala tak urobiť až januári 2020, t.j. v dobe kedy sa dozvedela o podaní
na úpravu styku s maloletým dieťaťom, sama potvrdila, že to vedela od 10.1.2020. Kto a kedy mal

obnoviť SIM kartu nebol v konaní zistené. Je však zrejmé, že bez účasti osoby na ktorú je SIM karta
evidovaná to nie je možné. Poškodená vypovedala, že jej nevyžiadaná komunikácia mala začať už v
novembri 2019 a pritom za dlhé obdobie nepodnikla žiadne opatrenia na jej zamedzeniu.
Zo samotného rozsudku ani z celého konania nevyplýva, že obžalovaný sa mal vyhrážať ublížením na
zdraví alebo inou ujmov poškodenej alebo jej blízkej osobe, tak ako to predpokladá ust. § 360a ods.

1 písmeno a) Trestného zákona. Poškodená pri výsluchu na súde uviedla, že predmetom SMS boli
nadávky, resp. vulgarizmy ale o žiadnom vyhrážaní v tejto súvislosti nehovorila. O vyhrážaní nehovorili
ani svedkovia. Obžalovaný preto považuje rozhodnutie súdu aj v tejto časti za nezákonné.
V priebehu konania je zrejmé, že celé trestné konanie voči obžalovanému začalo bezprostredne po
tom, čo sa poškodená dozvedela, že obžalovaný podal návrh na úpravu styku k maloletému dieťaťu.

Priamo na pojednávaní poškodená potvrdila, že ona nepodávala návrh na využitie súdneho zákazu
približovania, resp. styku zo strany obžalovaného, ale čaká ako dopadne toto trestné konanie. Je preto
zrejmý záujem na odsúdení bývalého partnera a otca dieťaťa, ktorý si dovolil prejavovať záujem o svoje
dieťa, svoje rozhodnutie nedať mu syna pritom sama potvrdila.Je zrejmé, že poškodená už aj v minulosti podávala na E. Z. trestné oznámenia, ale ich buď sťahovala
alebo boli zamietnuté. Obžalovaný uviedol, že problémy s poškodenou začali po tom ako sa zoznámil
s inou ženou. Toto potvrdil aj svedok E. a svedkyňa A. Z.. Tá okrem iného uviedla, že poškodená jej

sama uviedla, že dá E. Z. zavrieť a tiež jej volala, že mu syn nedá. Táto svedkyňa vypovedala, že mala
dojem, že poškodená brala drogy (voľačo brala). Obdobné podozrenie vyslovila i matka poškodenej.
Keďže poškodený vedel o tom, že poškodená používa drogy, navrhol už vyšetrovateľovi skúmanie
duševnéhostavupoškodenej.Tentonávrhbolzamietnutý.Rovnakojehonávrhzamietolajsúd.Žalovaný
je presvedčený, že dôvody podľa § 150 Trestného poriadku sú dané a naďalej trvá na takomto vyšetrení.

Tak ako už je uvedené vyššie, v priebehu komunikácie obžalovaného s poškodenou, neboli použité
vyhrážky na základe, ktorých by poškodená mala mať strach o svoj život alebo zdravie, život alebo
zdravie jej blízkych osôb. Z komunikácie - SMS - medzi poškodenou a jej priateľom E. G., je však zrejmé,
že impulz na nejaké obavy mohli vzniknúť práve z nepreukázaných tvrdení E. G.. Tento okrem iného
tvrdil, že ho stretol s človekom, ktorý mal pri sebe sekeru, varoval poškodenú aby nechodila vonku,

pretože žalovaný (E.) už na ňu vybavil nejakých ľudí a to mal volať pred ním, že vybavoval nejakých ľudí,
ktorí ju majú dať dole, že ju má voľáky typek dolámať atď. Z obsahu SMS je tiež zrejmé, že poškodená
tieto tvrdenia brala zo začiatku s rezervou, ale je možné predpokladať, že ich potom začala brať do
úvahy a na ich základe prezentovala svoj strach s obvineného. K obsahu týchto správ nebolo vykonané
žiadne šetrenie ani dokazovanie, preto aj motív konania tejto osoby možno iba predpokladať. Je však

zrejmé, že jeho tvrdenia sa mohli prejaviť na postoji poškodenej k obžalovanému.

Podľa názoru obžalovaného súd jednostranne a nesprávne vyhodnotil získané dôkazy. Rovnako tak si
obžalovaný dovoľuje vysloviť názor, že štát musí mať záujem aj na ochrane osôb v trestnom konaní,
ktorýchvinanebolapreukázanájednoznačnýmanespochybniteľnýmspôsobom.Vhodnotenomprípade

je viacero skutočností, ktoré tak ako je uvedené v tomto odôvodnení odvolania spochybňujú vinu
obžalovaného.Vtakomtoprípadejenamiesteuplatneniehistorickyosvedčenejaplatnejprávnejzásade
"in dubio pro reo". Iný postup je v rozpore so zásadami ústavného práva, trestného zákonu, trestného
poriadku ako aj medzinárodnými dohovormi.
V súlade s týmto obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.“

Obžalovaný podaním zo dňa 31.05.2021, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 02.06.2021 doplnil
odvolanie podané prostredníctvom svojho obhajcu. V tomto doplnení odvolania uviedol nasledovné:

„Poškodená dlhodobo chodila za operatívcami udávať ma z trucu. Často pod vplyvom návykových látok

a táto skutočnosť je mne známa a na tom základe vznikli naše hádky. Operatívci jej tr. oznámenia
viackrát odmietli a odmietnuté aj tr. oznámenie jej brata pretože bolo založené len na domienkách jej
brata výmyslov svedkyne, ktoré pod vplyvom drog znova s trucu uviedla svojmu bratovi. Poškodená
svojeoznámeniapodozneníúčinkovdrogyapouvedomenísizávažnostisvojhokonaniaviackrátstiahla
a znova obnovila so mnou kontakt. Bol som liečený zo závislosti a nakoľko škodlivé účinky drog sú

mi známe a viem rozoznať človeka pod vplyvom zakázanej látky a preto som sa snažil vplývať na
poškodenú aby drogy neužívala a vyžadoval som od nej aby sa lepšie starala a nechodila s mojim synom
na miesta kde si zháňala drogy a tak isto som od poškodenej vyžadoval aj kontakt so synom, ktorý mi
ona odopierala. Moja snaha o kvalitný život svojho dieťaťa a styk s ním ako aj pomoc poškodenej dostať
sa zo závislosti bohužiaľ súd na základe výpovede svedkýň (poškodenej) a listinných dôkazov, ktoré

boli nesprávne vyhodnotené odsúdil ako tr. činy. Súd nenariadil ani znalecké skúmanie duševného stavu
poškodenej čo je v takýchto prípadoch žiadúce na náležité objasnenie skutkového stavu potrebného na
výrok o vine obžalovaného. Ďalej poukazujem aj na realizáciu operatívcov voči mojej osobe nakoľko
začali tr. stíhanie voči mne skôr ako bola poškodená na mňa oznámenie. Zo zistených skutočností o
obžalovanom v čase začatia tr. stíhania v tomto prípade teda neboli žiadne okolnosti, ktoré by súvisle so

skutkami pre ktoré neskôr vzniesli obvinenie. Vzhľadom k tomu, že poškodená podala oznámenie až po
začatítr.stíhaniamámzato,žepolicajtinajskôrvytvoriliskutkovéokolnostivktorýchsavidíurčitáprávna
kvalifikácia a následne jej prispôsobovali dokazovanie. Teda samotne oznámenie prišlo až po začatí
tr. stíhania čo je v hrubom rozpore s TP aj zásadami tr. konania. Tr. poriadku ktorý neumožňuje začať
tr. stíhanie v prípadoch, ak sa skutok rysuje len v nejasných obrysoch, pričom svojvoľne vymedzenie

skutku zo strany OČTK v trestnom konaní v hrubom rozpore zo zákazom ľubovôle pri rozhodovaní
štátnych orgánov. OČTK nemôže najskôr vytvoriť skutkové okolnosti tak, aby zodpovedali určitej právnej
kvalifikácii a zdaniu oznamovateľa a potom jej prispôsobovať dokazovanie ale postup musí byť opačný!
Teda určitá právna kvalifikácia sama vyplynúť zo zisteného konkrétneho skutkového stavu. Na základečastých „návštev“ poškodenej policajti predpokladali, že mi vznesú obvinenie a preto začali tr. stíhanie
predčasne a v rozpore zo zákonom čím došlo k porušeniu zákona v neprospech mojej osoby ako
obžalovaného ako aj mojich práv na spravodlivý proces.“

Kodvolaniuobžalovanéhoajehodoplneniusaprokurátordokonanianariadenéhoverejnéhozasadnutia
o ňom, písomne bližšie nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko považuje napadnutý rozsudok za zákonný a

vecne správny.

Obžalovaný a jeho obhajca sa v celom rozsahu pridržali písomných dôvodov odvolania a navrhli, aby
odvolací súd rozhodol v súlade s petitom uvedenom v písomných dôvodoch odvolania obžalovaného.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom

bolo predložené dňa 03. mája 2021, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.
por.aanidôvodyprezrušenienapadnutéhorozsudkupodľa §316ods.3Tr.por.,vykonalvoveciverejné
zasadnutie dňa 09. júna 2021. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie

je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania.

K námietke obžalovaného, že polícia začala voči obžalovanému trestné stíhanie skôr, ako podala
poškodená na neho trestné oznámenie, odvolací súd uvádza, že zo spisového materiálu vyplýva, že
v predmetnej trestnej veci bolo vo veci prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1

písm. a/, b/, c/ ,ods. 2 písm. a/ Tr. zák. začaté trestné stíhanie dňa 28.01.2020 (viď. uznesenie založené
v spise na č.l.32) a vo veci zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bolo začaté
trestné stíhanie dňa 29.01.2020 (viď. uznesenie na č.l.33 spisu), pričom ku vzneseniu obvinenia za oba
skutky došlo dňa 29.01.2020 (viď. uznesenie založené v spise na č.l.34 až 36) s tým, že uznesenie
o vznesení obvinenia bolo obžalovanému doručené dňa 30.01.2020. Zo spisu pritom odvolací súd

zistil, že poškodená podala trestné oznámenie na obžalovaného dňa 24.01.2020, kedy sa o 13.50
hod. dostavila na Obvodné oddelenie Prievidza a pred príslušníkmi polície vypovedala o dôležitých
skutočnostiach, ktoré indikovali závažné podozrenia o možnom páchaní protiprávnej činnosti, ktorá
vykazovala znaky trestnej činnosti (viď. zápisnica založená v spise na č.l.22 až 26). Nemožno preto
túto námietku obžalovaného považovať za opodstatnenú, keďže zo spisového materiálu jednoznačne

vyplýva, že poškodená najprv podala trestné oznámenie dňa 24.01.2020 a až následne bolo začaté
trestné stíhanie vo veci (dňa 28.01.2020 a dňa 29.01.2020) a dňa 29.01.2020 aj voči konkrétnej osobe,
ktorým bol obžalovaný.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym

spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne
oprel nielen o výpovede a obhajobné vyjadrenia obžalovaného, ale o výpovede svedkyne J. H., ktorá
má procesné postavenie aj poškodenej, o výpovede svedkov H. G., Z. L., E. H., F. K., E. G., Z. L., A.

Z., K. E., ako aj o relevantné listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku
podrobne poukázal. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne
odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery
o uznaní obžalovaného za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. v skutok pod bodom 1 a z prečinu

nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. v skutku pod bodom 2. Svoje skutkové zistenia
podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne
neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanýmidôkazmi. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom
ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách
logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým
zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal
v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a
spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal obžalovaný. Odvolacie námietky

obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.

Pokiaľ obžalovaný namieta, že nedošlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., tak v
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd
správne vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a svoj záver o uznaní viny obžalovaného

za predmetný skutok vymedzený v bode 2/ napadnutého rozsudku dostatočne zdôvodnil. Hodnotenie
jednotlivých dôkazov by bolo len opakovaním záverov okresného súdu. Odvolací súd sa so zisteniami
a závermi okresného súdu stotožnil, správne a náležite zistil skutkový stav veci, pričom sa správne
vysporiadal i s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného.

K námietke, že jediným podstatným dôkazom proti jeho osobe je výpoveď poškodenej, ktorá nie je podľa
názoru obžalovaného podporená žiadnym iným relevantným dôkazom, pričom obžalovaný spochybňuje
výpovede svedkýň F. K., E. H., Z. L. a má za to, že okresný súd nesprávne zistil skutkový stav veci,
odvolací súd uvádza, že okresný súd správne vyhodnotil výpoveď poškodenej v kontexte s výpoveďami
vyššie uvedených svedkýň ako dôveryhodnú. Poškodená tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom

pojednávaní zotrvala v podstatných skutočnostiach na svojej výpovedi voči obžalovanému. Naviac jej
výpoveď vo viacerých skutočnostiach podporujú výpovede svedkýň F. K., E. H. (matky poškodenej) a aj
Z. L.. Okresný súd rovnako správne poukázal na významné rozporné tvrdenia vo výpovediach svedkov
K. E. a svedkyne R. R., pričom argumenty okresného súdu vo vzťahu k ich vierohodnosti a spoľahlivosti
sú logické a presvedčivé. Odvolací súd sa s nimi stotožnil a v celom rozsahu na ne odkazuje. Pokiaľ

ide o skutok v bode 2 napadnutého rozsudku, tak vo vzťahu k nemu je potrebné konštatovať, že tento
okrem výpovede poškodenej, svedkyne E. H., sestry poškodenej a priateľky poškodenej potvrdzuje i
sms komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou, ktorá aj podľa názoru senátu odvolacieho súdu
potvrdzuje, že došlo k opakujúcej sa komunikácii medzi obžalovaným a poškodenou, k vyhľadávaniu
poškodenej zo strany obžalovaného spôsobom ako je popísaný v skutkovej vete obžaloby, pričom išlo

o konanie dlhodobejšie, ktoré u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu o jej osobu a zhoršilo jej kvalitu
života. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd výpoveď poškodenej správne hodnotil ako jasnú,
presvedčivú, konzistentnú a vierohodnú.

Námietku obžalovaného vo vzťahu ku skúmania duševného stavu poškodenej znalcom z odboru

psychiatrie považuje odvolací súd rovnako ako i okresný súd v predmetnej trestnej veci za nadbytočnú,
keďže v doteraz vykonaného dokazovania takáto potreba za účelom náležitého zistenia skutkového
stavu v tejto prejednávanej veci nevyvstala.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom

konaníupravujeustanovenie§2ods.12Tr.por.Podľatohtoustanoveniaorgányčinnévtrestnomkonaní
a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné

hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné.

K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže
zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujúpochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z
hľadiska jeho príčetnosti.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného zhodne s obžalobným návrhom ako zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.
2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. (skutok pod
bodom 1) a z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. na skutkovom

základe ako je uvedený v napadnutom rozsudku, pričom svoje závery v tomto smere podrobne a zákonu
zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam,
ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto v tomto smere nezistil dôvody na zmenu
napadnutého rozsudku, ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného, ktoré vo svojej podstate
sú len opakovaním jeho obhajobných námietok a s ktorými sa okresný súd dostatočne a vecne správne
vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za opodstatnené. V podrobnostiach preto

len poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam
a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o treste odňatia slobody
a spôsobe jeho výkonu. Úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa trestnej sadzby

ustanovenej v § 189 ods. 2 Tr. zák. (s dolnou hranicou trestu odňatia slobody vo výmere 4 rok a s hornou
hranicou vo výmere 10 rokov) pri nezistení ani jednej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Tr. zák., pri
zistení dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., že obžalovaný spáchal viac trestných
činov a podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený a s použitím § 41
ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na samej dolnej zákonom upravenej hranici trestnej sadzby

trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov, je trestom zákonným a primeraným.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. ukladaný trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
(represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc

z princípov humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky
postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia
výchovná zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už
nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu
vo vzťahu k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k

záujmom chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove
páchateľa, teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takom prípade logicky
musí v zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou zložkou trestu.

Odvolací súd v predmetnej trestnej veci dospel k záveru, že úhrnný trest odňatia slobody uložený

obžalovanému vo výmere 6 rokov, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho
ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny
stupeň závažnosti spáchaných trestných činov i zistené pomery obžalovaného, jeho sklon k páchaniu
trestnýchčinovamožnostijehonápravyzhľadiskaúčelutrestu,jehoindividuálnejigenerálnejprevencie,
pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho

odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení
obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci, zákonne a vecne správne, preto odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.