Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714206845
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5714206845.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu R. K.Q.: H.. XX.XX.XXXX, S.

XXX/XX, XXX XX R. R., zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Jankou Sitárovou, 038 47 Sklené
266, za účasti osobitného subjektu na strane žalobcu Ú..X., A. XX, XXX XX H. T., P.X. XX XXX XXX proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpená AK Werner
& Co, s.r.o., so sídlom Žltá 2/F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643 v konaní o určenie bezúročnosti a
bez poplatkovosti úverových zmlúv takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti návrhu osobitného subjektu na zmenu žaloby zo dňa 18.2.2018 sa zastavuje.
II. Úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2013 je bezúročný a bez poplatkov.

III. Úver zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 04.06.2013 je bezúročný a bez poplatkov.

IV. V zostavujúcej časti sa žaloba zamieta.

V. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

VI. Osobitný subjekt má právo na náhradu účelne vynaložených, hotových, preukázaných a
uplatnených výdavkov voči žalovanému. O výške náhrady týchto trov bude potom súd rozhodovať
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 23.5.2014 domáhal neplatnosti
úverových zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.4.2013 na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi
úver vo výške 1000 eur a zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 4.6.2013 na základe ktorej poskytol žalovaný
žalobcovi úver vo výške 350 eur. Žalobca uhradil žalovanému zo zmluvy č. XXXXXXXXX celkovú sumu

vo výške 1000 eur a zo zmluvy č. XXXXXXXXX vo výške 350 eur. Žalobca ďalej poukázal, že žalovaný
poskytuje ako podnikateľ služby aj spotrebiteľom tým, že im poskytuje úvery. Poukázal na to, že žalobca
je spotrebiteľom podľa Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a dopadá v celom rozsahu na neho
spotrebiteľská ochrana podľa OZ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách
a úveroch pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( „ďalej len zákon č. 129/2010
Z. z. ) a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že žalovaný postupoval voči
nemu bez odbornej starostlivosti v rozpore s dobrými mravmi a použil v zmluvách početné neprijateľné

zmluvné podmienky. Išlo o neprijateľné zmluvné podmienky, a to ročnú úrokovú sadbu, RPMN, tzv.
rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská doložka. Namietol teda neplatnosť zmluvy ako celku práve pre jej
neprijateľné zmluvné podmienky. Pri ročnej úrokovej sadzbe uviedol, že vychádzajúc z údajov zo stránky
NBS základná úroková sadzba pre banky v čase uzatvorenia zmluvy so žalobcom bola 8,09 %, t.j., žeúrok, ktorý bol stanovený zmluvou o spotrebiteľskom úvere 39,15 % viac ako štvornásobne prevyšuje
túto sadzbu. Mal za to, že zmluva je neplatná ako celok pre neprimeranú výšku odplaty, a teda ide o
absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 OZ. Ďalej namietal aj RPMN, nakoľko podľa neho bol nesprávny

údaj RPMN, a preto podľa neho poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Namietal aj rozhodcovskú
doložku. Nekalosť rozhodcovskej doložky podľa neho spočíva v tom, že zakladá nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s generálnou klauzulou, . Poukázal na §
53 ods. 1 OZ, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Z dôvodu
neprijateľných zmluvných podmienok namietal neplatnosť zmluvy ako celku pre jej neprijateľné zmluvné

podmienky. Zároveň v odôvodnení žaloby poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR, poukázal na
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Záverom žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí, že
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.4.2013 a zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.6.2013
sú neplatné.

2. Podaním doručeným súdu 2.7.2014 ( č. l. 65) dal do konania vyjadrenie žalovaný, ktorý uviedol, že

žalobca nepreukázal existenciu rozhodcovských doložiek, čo sa týka zmlúv o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 19.4.2013 a č. XXXXXXXXX zo dňa 4.6.2013. Nepredložil relevantné dokumenty, ktoré by potvrdili
jeho tvrdenia. Čo sa týka neprávneho údaju o RPMN a nesprávnej ročnej úrokovej sadzby podľa
žalovaného žalobca svoje tvrdenia podporuje prílohami v podobe tabuliek s výpočtom RPMN pre obidve
zmluvy, avšak tieto tabuľky nič konkrétne nevypovedajú, ani nepreukazujú. V oboch tabuľkách chýbajú

vyplnené povinné údaje, ako výška úveru, pravidelná splátka, doba splácania, interval splácania a
nepovinný údaj v podobe dodatočných nákladov, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť takto predložených
výpočtov a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Podaním doručeným súdu 20.1.2015 ( č. l. 123) zaslal do konania vyjadrenie žalobca, kde uviedol,

že uhradil, čo sa týka zmluvy č. XXXXXXXXX sumu 1000 eur a zmluvy č. XXXXXXXXX sumu 350 eur.
Ako dôkaz predložil výpisy o platbách. Čo sa týka k výpočtu RPMN, ktorá bola spochybnená zo strany
žalovaného, tak doložil do konania výpočty RPMN, ktoré podľa jeho názoru sú správne a obsahujú
údaje, ako napr. výšku úveru, pravidelná splátka, doba splácania, interval splácania a nepovinný údaj
v podobe dodatočných nákladov. K ročnej úrokovej sadzbe len zopakoval skutočnosti, ktoré viedol

v podanej žalobe. Ďalej poukázal na to, že čo sa týka administratívneho poplatku, tak ide o úžerný
poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi s tým, že žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto
poplatok, a preto je podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľný, naviac je neurčitý predmet administratívneho
poplatku a zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho
plnenia s údajnou administratívou má dopad na platnosť administratívneho poplatku. Poukázal na to,

že predmetný úver je úžerný, odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 OZ. Poukázal na
to, že zmluva o úvere obsahuje neprimerane vysokú odplatu a tieto dojednania pri peňažnej pôžičke
sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania sa a vzájomným vzťahom
medzi ľuďmi a právnym princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Pre
tzv. civilno-právnu úžeru je právny úkon absolútne neplatným pre rozpor s dobrými mravmi § 39 OZ.

4. Podaním doručeným súdu e-mailom dňa 6.3.2015 ( č. l. 164) doplneným písomným podaním sa
žalovaný vyjadril k veci, kde potvrdil, že žalobca splatil istiny z oboch úverových zmlúv. K výpočtu
RPMN pri zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX bola dohodnutá RPMN vo výške 87,20 %
a priemerná RPMN vo výške 36,73 %. Čo sa týka zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX

tu bola dohodnutá RPMN vo výške 92 % a priemerná RPMN vo výške 39,20 %, Obidve zmluvy
o spotrebiteľskom úvere stanovovali žalobcovi splatiť úver jednou splátkou cca do jedného roka od
uzatvorenia zmluvy. Žalovaný však poukázal na to, že okrem týchto zmlúv o spotrebiteľskom úvere
však účastníci konania uzavreli vo forme dodatku k týmto zmluvám aj dohodu o plnení v splátkach
zo dňa 19.4.2013 pri zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej sa dohodli o splatení

úveru spolu s úrokom a poplatkom v 12- mesačných splátkach, kde dohoda uvádza RPMN vo výške
260,12 %, čo je v zhode s výpočtom priloženým k podaniu vedľajšieho účastníka zo dňa 11.7.2014, ak
aj vyjadrením žalobcu zo dňa 19.1.2015. Dohodou o plnení v splátkach zo dňa 4.6.2013 k zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorou sa dohodli o splatení úveru spolu s úrokom a poplatkom
v 12 mesačných splátkach. Dohoda uvádza RPMN vo výške 281,64 %, čo je v zhode s výpočtom

priloženým k podaniu vedľajšieho účastníka zo dňa 11.7.2014, ako aj vyjadrením žalobcu zo dňa
19.1.2015. Nakoľko žalobca potvrdil správnosť výpočtu RPMN uvedeného v dohodách o plnení v
splátkach a ničím konkrétnym ďalej nerozporuje správnosť výpočtu RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, má žalovaný za to, že výpočet RPMN nie je a ani nemôže byť medzi účastníkmi konania sporný.Žalobca dodnes splatil žalovanému iba istiny na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere, čím došlo k
splneniu rozväzovacej podmienky uvedenej v dohodách o plnení v splátkach, v dôsledku čoho tieto
dohody zanikli a teda nemôžu byť predmetom súdneho konania. K výpočtu úrokov žalovaný uviedol,

že namieta žalobcom predložený výpočet úrokovej sadzby, úrokov z poskytnutých úverov, kde predložil
súdu výpočet vo výške 87,19 % ročne a 91,90 % ročne. Žalobca nesprávne zahrnul do výpočtu úrokovej
sadzby aj administratívny poplatok dohodnutý medzi účastníkmi konania. Z predloženej úverovej
dokumentácie je však zrejmé, že dohodnutý úrok je odlišnou platbou od dohodnutého administratívneho
poplatku, a teda administratívny poplatok nevstupuje do výpočtu úrokovej sadzby. Žalobca trvá na

správnosti výpočtu úrokovej sadzby uvedený v oboch zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Z hľadiska
výšky dojednaných úrokov vo výške 39,15 % ročne treba poukázať aj na údaj o priemernej RPMN
uvedené v oboch zmluvách o spotrebiteľskom úvere konkrétne vo výške 36,93 % a vo výške 39,20
%, t.j., že výška dohodnutých úverov zodpovedá priemernej RPMN. Ďalej poukázal na to, že v čase
uzatvorenia predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere neexistovala žiadna cenová limitácia v podobe
vykonávacieho predpisu a jediným obmedzením v otázke dohodnutia výšky úrokov bolo ust. § 53 ods.

3 OZ, ktoré v žiadnom prípade nepripúšťa porovnanie výlučne s údajmi bánk, ak to činí žalobca vo
svojom vyjadrení. Žalobca ďalej napáda aj poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov výlučne
v časti za náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou s tým, že poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlshure zo dňa 3.5.2010
č. AZ XXU XXX/XXXX. Žalovaný podotýka, že rozhodnutie je rozporné so slovenským právom, pretože

slovenská právna úprava v oblasti spotrebiteľských úverov k účtovaniu poplatku výslovne nebráni.
Zákon o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne spomína niektoré poplatky za notárske služby, poplatok
za predčasné splatenie úveru, za vedenie účtu. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom sa uvádzajú okrem iného aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré
musí spotrebiteľa zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Aj OZ umožňuje vyberanie

iných platieb, ako len splátok úveru a úroku v zmysle ust. § 499 Obchodného zákonníka ( ďalej len
„ObZ“). Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy
nielenže pripúšťa ale aj vyslovene uvádza. Výška administratívneho poplatku je v oboch zmluvách o
spotrebiteľskomúvereuvedenáavypísanárukou,pričomideovýšku,ktorá jevkaždejzmluveuvádzaná
inakajepredmetomdohodyveriteľasospotrebiteľa.Vzhľadomnauvedenéideoindividuálnedojednanú

podmienku, ktorá nemôže byť z tohto dôvodu neprijateľnou § 53 ods. 1 OZ. Čo sa týka rozhodcovskej
doložky, tak žiadna rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania neexistuje, a ak to žalobca tvrdí,
je potrebné, aby svoje tvrdenia preukázal. Medzi účastníkmi bola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
pričom podaním žaloby na súd žalobca privodil splnenie je rozväzovacej podmienky, teda počnúc
dňom podania žaloby na súd rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi neexistuje v dôsledku čoho

je námietka žalobcu úplne irelevantná. Aj keby rozhodcovská doložka existovala, čo však nie je
pravdou, tak žalovaný poukazuje na nasledovné skutočnosti: Rozhodcovská zmluva je zachytená na
samostatnej listine, čo znamená, že je uzatvorená iba so spotrebiteľmi, ktorí s rozhodcovským konaním
súhlasia a umožňuje tým spotrebiteľom, ktorí s rozhodcovským konaním nesúhlasia uzavrieť zmluvu o
úvere bez tejto listiny. Ide teda o individuálne dojednanú podmienku, ktorá nemôže byť neprijateľnou.

Rozhodcovská zmluva zachytená na samostatnej listine vylučuje akúkoľvek nevedomosť spotrebiteľa
o rozhodcovskom konaní. Ak by napriek tomu spotrebiteľ nevedel, že podpísal rozhodcovskú zmluvu
podľa čl. II ods. 3 rozhodcovskej zmluvy, má právo aj bez uvedenia dôvodu od rozhodcovskej zmluvy
odstúpiť do 10 dní od uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Čl. III. rozhodcovskej zmluvy obsahuje
podrobné vysvetlenie pre spotrebiteľa o povahe rozhodcovského konania oproti súdnemu konaniu a kde

spotrebiteľ môže nájsť všetky vnútorné predpisy rozhodcovského súdu. Žalobca sa vo veci domáha
neplatnosti zmlúv ako celku, čo opiera o údajne neplatnú rozhodcovskú doložku, ktorej existenciu
nepreukázal, a ktorá by ani nemohla spôsobiť celkovú neplatnosť ani jednej zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere, nakoľko ide o samostatné zmluvné dojednanie, ďalej o nesprávny údaj o RPMN, pri ktorom
žalobca ničím nepodložil správnosť svojich tvrdení. Navyše prípadné nesprávne uvedenie RPMN, ktoré

však žalovaný odmieta je sankcionované bezodplatnosťou úveru a nie neplatnosťou zmluvy. Nesprávnu
ročnú úrokovú sadzbu, ktorá však podľa vyššie uvedeného nie je podstatnou náležitosťou zmluvou
tak, ako sa domnieva žalobca a navyše jej výška podstatne neprevyšuje obvykle požadovanú odplatu.
Administratívny poplatok, ktorý je však ako taký prípustným, individuálne dojednaným a navyše tiež jeho
prípadná vada nespôsobuje celkovú neplatnosť ani jednej zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Na základe

uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

5. Súd vo veci rozhodol dňa 29.06.2015 rozsudkom, s tým, že určil zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 19.04.2013 a č. XXXXXXXXX zo dňa 04.06.2013 za neplatné a žalobcovi náhradu trov konanianepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Žiline,
ktorý uznesením č. konania XCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa 31.05.2016 rozsudok okresného súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že z odôvodnenia

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd zmluvy uvedené v jeho výroku posúdil ako
neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre neprimeranú výšku odplaty. Súd tak rozhodol potom,
čo dospel k záveru, že úrok dohodnutý účastníkmi zmluvného vzťahu je v rozpore s dobrými mravmi;
za neplatný z dôvodu neprijateľnosti posúdil aj poplatok za uzavretie zmluvy, ktorý spolu s úrokom
predstavuje odplatu za úver. Pokiaľ ide o dojednaný úrok, súd pri skúmaní jeho primeranosti a súladu s

dobrými mravmi vychádzal z priemernej úrokovej sadzby v mesiaci jún 2013 pri spotrebiteľských úverov
poskytovaných bankami so splatnosťou do jedného roka. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však
nevyplýva, z akého dôvodu súd pri posudzovaní primeranosti výšky úroku vychádzal práve, ale len z
úverov poskytovanými bankami, keď v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzavretia predmetných zmlúv, nesmela odplata ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy bol poskytnutie
peňažných prostriedkov podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za

spotrebiteľské úvery v obdobných prípadov. Okresný súd uvedené ustanovenie citoval odôvodnením
napadnutého rozsudku, avšak s otázkou definície finančného trhu (či ide len o bankový trh, alebo trh
tvoriaci i inými finančnými inštitúciami) sa nevysporiadal a to napriek tomu, že na uvedenú skutočnosť
žalovaný opakovane poukazoval. V tejto súvislosti je dôvodná i námietka žalovaného o nesprávnom
právnom posúdení veci, pokiaľ súd prvého stupňa prejednávanej veci aplikoval nariadenie vlády

Slovenskej republiky č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za
poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré bolo počnúc dňom 11.06.2010 zrušené práve zákonom č.
129/2010 Z. z. to je v čas uzavretia sporných zmlúv ako je rozhodnutia súdu už nebolo účinné. Okresný
súd sa dostatočne nevysporiadal s námietkami žalovaného o čiastočnej neplatnosti zmlúv v zmysle ust.
§ 41 Občianskeho zákonníka. Okresný súd dostatočne neozrejmil, prečo nemožno časť dohody o

výške úrokov oddeliť od zvyšnej časti úverovej zmluvy. V tejto súvislosti nadväznosti na konštatovanie
súdu, že v prípade neplatnosti dohody o splátkach stráca úverová zmluva opodstatnenie, odvolací
súd poukazuje na ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. Citované ustanovenie sankcionuje neuvedenie
konkrétnych náležitosti uvedených v ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročnosťou a bez
poplatkovosťou úveru, čo by v zmysle výkladu použitého súdom prvého stupňa znamenalo, že úverová

zmluva stráca svoje opodstatnenie a teda mala by byť neplatná. V takom však danom prípade zmluvu
o úvere napriek jej bezodplatnosti nepovažuje za neplatnú.
Odôvodnenie súdu, že v prípade neplatnosti dohody o odplate je potrebné považovať úverovú zmluvu
za neplatnú ako celok, nemožno považovať za dostatočné, dôvodná je napokon i námietka žalovaného,
pokiaľ ide o závery súd o nesprávnosti výšky RPMN uvedenej v zmluvách, keď nie je zrejmé, ako súd

k záveru o ich neprávnej výške dospel a v čom táto nesprávnosť spočíva.
V ďalšom uviedol, že okresný súd prioritne posúdi otázku podmienok konania a danosti naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ OSP) vo veci opätovne rozhodne a svoje
rozhodnutie odôvodní v zmysle požiadaviek vymedzených v ust. § 157 ods. 2 OSP.

6. Súd vo veci vytýčil viaceré pojednávania s tým, že na pojednávaní konanom dňa 05.06.2017 odročil
toto pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 03.07.2017. Pred vyhlásením rozsudku t.j.
podaním doručeným súdu 19.06.2017 ( č. l. 321) podal žalobca cestou splnomocneného zástupcu
zmenu žalobného návrhu podľa § 139 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V tomto podaní
poukázal na to, že podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti

a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Súdu
predkladánovýdôkazatopísomnúvýzvužalovanéhootom,žedňa18.06.2017bolodoručenážalobcovi
písomná výzva žalovaného o podaní na rozhodcovský súd, nakoľko do dnešného dňa neuhradil dlh
(zmluva č. XXXXXXXXX), a z tohto dôvodu žalovaný využil právo a podal návrh na vydanie rozhodnutia
na rozhodcovský súd, ktorý bude následne slúžiť ako exekučný titul t. z., že žalovaný nerešpektuje

súčasný právny stav pod hrozbou exekúcie, požaduje plniť dojednania zmluvy na základe neprijateľných
zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík nad rámec požičanej sumy bez rozhodnutia súdu.
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v čase podania žaloby umožňovala právna úprava požadovať
neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy. Bola prijatá nová právna úprava CSP, preto žalobca požaduje zmeniť
žalobný návrh, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, čím sa predíde postihu spotrebiteľa - žalobcu

exekúciou neplnenia, na základe neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík.
Na základe tejto skutočnosti žalobca požiadal o zmenu žaloby a žiada, aby súd vyniesol rozsudok s
tým, že žalovaný je povinný zrušiť neprijateľné zmluvné podmienky, pre porušenie zákona v časti úrokov
celkových a administratívnych nákladov a RPMN, považovať úvery za bezúročné a bez poplatkov zozmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2013 ako aj zrušiť aj neprijateľné zmluvné podmienky pre
prerušenie zákona v časti úrokov o celkových a administratívnych nákladov a RPMN považovať úvery
za bezúročné a bez poplatkov žalobcovi zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.06.2013.

7. Ďalším podaním doručeným súdu 26.06.2017( č. l. 325) žalobca poukázal na to, že je tu daný
naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v otázke, či tu právo žalovaného vymáhať pod hrozbou exekúcie
pokút, pod hrozbou podania na rozhodcovský súd a súčasne v čase podania na všeobecnom súde
plnenie zo zakázaných neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík je, alebo

nie je. Žalobca poskytol súdu dôkazy a má za to, že žalovaný si uplatňuje pohľadávku aj s pochybným
príslušenstvom a zmluvnými pokutami a tak na požadovanom určení existuje naliehavý právny záujem.
Z rozhodovacej praxe vyplýva, že určovacie žaloby spadajú pod dnešný § 137 písm. c/ CSP (pred
nadobudnutím účinnosti CSP, to bolo ust. § 80 písm. c/ OSP) s tým, že naliehavý právny záujem je
daný, ak by bez daného určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by bez takéhoto určenia sa
stalo jeho postavenie neistým. Určovaciu žalobu je možno považovať za dovolenú, pokiaľ slúži potrebám

praktického života, pričom platí, že je prípustná vtedy, ak vytvára pevný právny základ pre právny vzťah
účastníkov sporu. Má odstrániť neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvárať pevný základ pre
usporiadanie tohto vzťahu. Ani okamžitú aplikabilitu CSP (§ 470 a následujúce CSP) nemožno vykladať
tak, že by zo zákona zanikol právny záujem (naliehavý alebo iný) na určenie neplatnosti právneho úkonu.
V súvislosti s týmto podaním doručil do konania žalobca aj listinné dôkazy ( č. l. 328, 329 súdneho spisu).

8. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

Podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a
zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

Keďže súd vychádzal z ust. § 296 CSP a žalobca predložil nové dôkazy na preukázanie svojich tvrdení

a požiadal o zmenu žaloby najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, súd uznesením č.
konania XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 27.06.2017 zrušil uznesenie o skončení dokazovania vo vzťahu
k žalovanému, vyhlásené na pojednávaní konanom dňa 05.06.2017, ako aj zrušil uznesenie o odročení
pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 03.07.2017.

9. Podaním doručeným súdu 07.08.2017 ( č. l. 338) žalovaný sa vyjadril k zmene žaloby žalobcu
a poukázal na to, že nenamieta prípustnosť zmeny žaloby, nakoľko výsledky doterajšieho konania
nepochybne môže byť pokladom na konanie o zmenenej žalobe. Žalovaný sa však obáva, že ani takáto
zmena žaloby nič na veci nezmení, pretože ani takýto žalobný petit nie je právne prípustný. Poukázal
na to, že podľa predchádzajúcej právnej úpravy bolo možné zo strany súdov oprieť sa o časť ust. § 80

písm. c/ „právny vzťah“, takéto slovné spojenie sa, ale v novej právnej úprave vôbec nenachádza, z čoho
je zrejmé, že CSP vôbec nepripúšťa žalobu o určení neplatnosti zmluvy. C. s. P. nepripúšťa žalobu o
určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Zjavne tu totiž nejde o žalobu na určenie (nie) existencie
práva, ale ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá však nemá oporu v ustanovení žiadneho
právneho predpisu. Určenie, či úver je odplatný, alebo nie, je zjavne určeným právnej skutočnosti a

nie určením práva. Aj keby tu hypoteticky išlo o žalobu o určenie v zmysle § 137 písm. c/ CSP (čo
žalovaný popiera) nemal by žalobca na jej určení žiaden naliehavý právny záujem. Podľa doterajšej,
ako aj predchádzajúcej právnej úpravy pokiaľ mohol žalobca žalovať žalobou na plnenie, nemohol (z
dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu) žalovať žalobou na určenie. V tomto prípade má veriteľ
právo na plnenie a spotrebiteľ má možnosť vzniesť námietku neexistencie žalobného plnenia, alebo

jeho časti voči nároku veriteľa. Pokiaľ by veriteľ spotrebiteľa zažaloval, spotrebiteľ (žalobca) nemohol
mať právny záujem na určení bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru. Naopak v prípade, že by veriteľ
spotrebiteľa žaloval, mohol by žalobca použiť námietku bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, ako
prostriedok procesnej obrany (či už v súdnom, alebo rozhodcovskom konaní; ohliadnuc od prihliadania
na spotrebiteľskú právnu ochranu ex offo).

V ďalšom poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a poukázal na to, že žaloba o určenie nie
je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Nakoľko je v predmetnej
veci rozhodujúca aktuálna právna úprava a teda ust. § 137 písm. c/ a d/ CSP, ktoré nie je použiteľné
na zmenu žaloby (či už v dôsledku absencie osobitného predpisu - písm. b/, alebo v dôsledku absencienaliehavého právneho záujmu na žalovanom určení - písm. c/), žaloba žalobcu na určenie bezúročnosti
a bez poplatkovosti úveru nie je prípustná a súd je povinný ju len z tohto dôvodu zamietnuť a priznať
žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

10. Súd uznesením č. konania XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 12.09.2017 pripustil zmenu žalobného
návrhu, tak ako ju navrhoval žalobca v podaní zo dňa 19.06.2017.

11. Podaním doručeným súdu 18.10.2017 občianske združenie Ú..X.. N. T. Q. A. podala návrh na

pribratie tohto občianskeho združenia ako osobitného subjektu do konania na strane žalobcu ( č.
l. 348 súdneho spisu) s tým, že súčasťou bolo aj oznámenie o návrhu na pribratie osobitného
subjektu adresované splnomocnému zástupcovi žalobu ( č. l. 357) a zápisnica z valného zhromaždenia
občianskeho združenia Ú..org. z 15.01.2016 ( č. l. 358 súdneho spisu). Zároveň podaním doručeným
súdu 19.10.2017 žalobca súdu zaslal súhlas s pribratím osobitného subjektu do konania ( č. l. 363
súdneho spisu). Na základe uvedeného súd uznesením č. konania XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa

27.11.2017 do konania ako osobitný subjekt na strane žalobcu pribral občianske združenie Ú..X.., K. K.
A. XX, XXX XX H. T., P.: XX XXX XXX.

12. Podaním doručeným súdu 19.2.2018 ( č. l. 376) osobitný subjekt na strane žalobcu podal do
konania vyjadrenie a návrh na zmenu petitu žaloby s tým, že v predmetnom podaní sa vyjadril k

zmenenej žalobe, kde zmenu súd pripustil uznesením č. konania XXC/XXX/XXXX - XXX a poukázal
na to, že v zmysle zmeneného petitu sa výrazne zúžil predmet sporu. Osobitný subjekt sa na naďalej
v súlade so snahou žalobcu snaží dosiahnuť odstránenie jeho neistého právneho postavenia. Zároveň
sa však snaží o výslovne určenie zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách za neprijateľné
zmluvné podmienky a z tohto dôvodu za neplatné. Civilný sporový poriadok sa 01.07.2016 sa stal

okamžite aplikabilný. Nadobudnutím účinnosti CSP sa zmenil aj charakter sporu od 01.07.2016 ide o
spotrebiteľský spor, v ktorom pre žalobcu ani pre osobitný subjekt neplatí zákonná (ani sudcovská)
koncentrácia. Charakter sporu sa zmenil aj v inom. Poukázal na ust. § 137 písm. c/ CSP a § 137 písm. d/
CSP, kde uviedol, že žalovanému treba dať za pravdu v tom, že úmyslom zákonodarcu pri formulovaní
tohto ustanovenia CSP (§ 137 písm. c/ CSP bolo okrem iného eliminácia zbytočných sporov o neplatnosť

právnych úkonov. Zároveň, ale zákonodarca výslovne umožnil súdom, aby naliehavý právny záujem
nemuseli posudzovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Čo sa týka § 137 písm. d/ CSP podľa výslovného znenia, ktorého sa možno na súd obrátiť so žalobou o
určenie právnych skutočností ak to vyplýva z osobitného predpisu. Za osobitný predpis pritom nemožno
považovať len iný zákon, ako je CSP.

V ďalšom poukázal na ust. § 298 ods. 2 CSP, ktorý vyslovene počíta s tým, že súd v spotrebiteľskom
spore určí zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú, a z toho dôvodu neplatnú.
Osobitným predpisom je ust. § 53 a/ ods. 1 Občianskeho zákona. Je teda zrejmé, že na vyslovení
neprijateľných zmluvných podmienok a na určení ich neplatnosti z tohto dôvodu nie je potrebné, aby
na to mal žalobca naliehavý právny záujem. Preto aj právny názor odvolacieho súdu o nutnosti skúmať

naliehavý právny záujem je už z ohľadom na výrazné zúženie predmetu sporu neaktuálny.
Osobitný subjekt sa ďalej vyjadroval k podanej žalobe s tým, že žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu
žaloby a aby vyhlásil zmluvné podmienky, ktoré on definoval za neprijateľné zmluvné podmienky ( č.
l. 349 - 380) a zároveň, aby žiadal súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 €.

13. Toto vyjadrenie spolu so zmenou žaloby, ktorú podal osobitný subjekt, bol zasielané žalovanému.
Ten sa k tomu vyjadril podaním doručeným súdu ( č. l. 410 súdneho spisu), v ktorom uviedol, že podľa
jeho názoru túto zmenu žaloby navrhuje neoprávnený subjekt, a v súčasnom štádiu konania je navyše
neprípustná. Z doručeného vyjadrenia obsahujúceho zmenu žaloby vyplýva, že ide o procesný úkon

výlučne osobitného subjektu a nie žalobcu. Zmena žaloby je dispozíciou z predmetom konania, kedy sa
pôvodný žalobný návrh vypúšťa a nahrádza úplne novým žalobným návrhom. Podľa § 95 ods. 2 CSP
osobitný subjekt môže v konaní je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana. Ak nejde o
úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu, čiže úkony disponujúce predmetom konania.
Na základe uvedeného žalovaný zastáva názor, že zmenu žaloby realizoval neoprávnený subjekt a tento

súd je povinný buď na toto podanie neprihliadať a konať v intenciách pôvodnej žaloby, alebo uznesením
zmenu žaloby nepripustiť.
V ďalšom sa vyjadroval žalovaný v prípade, že by súd takúto zmenu žaloby pripustil a tak isto sa
vyjadroval k pôvodnému petitu, kde poukazoval na to, že v prípade, že by sa súd zaoberal pôvodnýmpetitom, tak tento je tak ako je formulovaný, nepochybne nevykonateľný a sám o sebe dôvodom na
zamietnutie žaloby. Tiež neexistuje žiaden dôvod na určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úverov,
nakoľko žalobca nepreukázal žiaden konkrétny dôvod prečo by úvery mali byť bezodkladné. Obe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnosti uzavretia a obsahujú správne vyčíslenú RPMN ako aj správne uvedenú
priemernú RPMN.

14. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 26.03.2018, bez prítomnosti žalovaného, ktorý neúčasť

ospravedlnil v podaní zo dňa 12.3.2018 ( č. l. 421). Bol prítomný osobitný subjekt, ako aj splnomocnený
zástupca žalobcu. Čo sa týka osobitného subjektu tento na pojednávaní (č. l. 430 súdneho spisu)
uviedol, že petit žaloby je dôležitou náležitosťou žaloby. Súd však nie je viazaný doslovne každým
jedným slovíčkom, ktoré je uvedené v petite, ale za istých okolností je dokonca povinný petit doplniť,
nedôjdi tým k prekročeniu petitu, čiže ak je v petite uvedené, že žalovaný je povinný zrušiť neprijateľné
zmluvné podmienky podľa názoru osobitného subjektu žalobca tým mal na mysli určiť, že zmluva

je bezúročná a bez poplatkov, obidve zmluvy. Na predmetnom pojednávaní splnomocnený zástupca
žalobcu uviedol, že s navrhovanou zmenou žaloby tak, ako ju navrhol osobitný subjekt, nesúhlasí.
Osobitný subjekt, keďže splnomocnený zástupca s navrhovanou zmenou nesúhlasil, zobral toto podanie
obsahujúce zmenu žaloby späť. Žalobca trval na pôvodne zmenenom petite, tak ako bol zmenený
uznesením Okresného súdu v Martine č. konania XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 12.09.2017. Nakoľko

osobitný subjekt zobral jeho podanie v časti návrhu na zmenu žaloby, súd analogicky použil ust. § 145
ods. 2 CSP a konanie o tejto časti zastavil. Na predmetnom pojednávaní sa ďalej žalobca vyjadroval
k podanej žalobe s tým, že zhrnul všetky skutkové tvrdenia, ktoré už uvádzal v priebehu konania, či
už v písomných vyjadreniach, alebo na nariadených pojednávaniach. Čo sa týka osobitého subjektu,
tento doplnil, že obidve zmluvy majú chybu v tom , že neobsahujú údaje o percentuálnej miere nákladov

čo bol povinný údaj. Podľa v tom čase platného a účinného § 9 ods. 1 písm.j) zákona č. 129/2010 Z.
z. Existujú dva údaje o RPMN s tým, že zákon hovorí o jednom údaji, nie o dvoch. Takéto konania
ide o konanie spotrebiteľa a tento údaj nie je pravdivý a z tých dôkazov, ktoré doložil žalobca v
predchádzajúcom konaní vyplýva, že RPMN je podstatne vyššia. Vychádza to okolo 200 %. Aj RPMN
je uvedená nesprávne, pretože sú tu úvery zabezpečené niekoľkými zabezpečovacími inštitútmi. To

znamená, že minimálne tieto dva údaje na predmetných zmluvách chýbajú, sú teda nesprávne a z tohto
dôvodu žalobca vyvodzuje bezúročnosť a bez poplatkovosť obidvoch zmlúv.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do súdneho
spisu a dospel k týmto skutkovým zisteniam.

Súd z listinných dôkazov, a to Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.4.2013 ( č.
l. 9) zistil, že táto bola uzatvorená medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom.
Predmetom tejto v zmysle uzatvorenej zmluvy sa zaviazal žalovaný ako veriteľ na žiadosť žalobcu ako
spotrebiteľa pri podpise zmluvy poskytnúť žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti k rukám
žalobcu ako spotrebiteľa v sume 1000 eur a žalobca ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške
872 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1 872 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu
391,50 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 480,50 eur. Spotrebiteľ sa zaväzuje

zaplatiť celkovú čiastku 1 872 eur, ak nie je dohodnuté inak do 23.4.2014 na účet žalovaného. Doba
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa
23.4.2014. Žalobca ako spotrebiteľ v zmysle uzavretej zmluvy zobral na vedomie, že výška RPMN sa
vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a je vo výške 87,20 %. V záveroch predmetnej
zmluve žalobca vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že bol oboznámený

so všeobecnými podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Všeobecné
podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, ako neoddeliteľná súčasť zmluvy boli predložené zo
strany žalobcu na č. l. 11 súdneho spisu. Predmetná zmluva bola podpísaná žalobcom a žalovaným.
Súčasťouzmluvyboloajpotvrdenieoprevzatípeňažnýchprostriedkovdňa19.4.2013vovýške1000eur.

16. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.6.2013 ( č. l. 10) zistil, že táto
bola uzatvorená medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom. Predmetom tejto v
zmysle uzatvorenej zmluvy sa zaviazal žalovaný ako veriteľ na žiadosť žalobcu ako spotrebiteľa pripodpise zmluvy poskytnúť žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti k rukám žalobcu ako
spotrebiteľa v sume 350 eur a žalobca ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 322 eur,

t.j. zaplatiť celkovú čiastku 672 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 137,03
eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 184,97 eur. Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť
celkovú čiastku 672 eur, ak nie je dohodnuté inak do 25.5.2014 na účet žalovaného. Doba trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa
25.5.2014. Žalobca ako spotrebiteľ v zmysle uzavretej zmluvy zobral na vedomie, že výška RPMN sa
vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a je vo výške 92 %. V záveroch predmetnej
zmluve žalobca vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že bol oboznámený
so všeobecnými podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Všeobecné

podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, ako neoddeliteľná súčasť zmluvy boli predložené zo
strany žalobcu na č. l. 11 súdneho spisu. Predmetná zmluva bola podpísaná žalobcom a žalovaným.
Súčasťou zmluvy bolo aj potvrdenie o prevzatí peňažných prostriedkov dňa 4.6.2013 vo výške 350 eur.
Súd ďalej z listinného dôkazu - Dohody o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 19.4.2013 ( č. l. 185) zistil, že táto dohoda bola uzavretá medzi žalovaným ako

veriteľom a žalobcom ako spotrebiteľom. Žalobca so žalovaným sa dohodli, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.4.2013 sa mení nasledovne, a to tak, že žalobca ako spotrebiteľ sa
zaväzuje žalovanému uhradiť celkovú čiastku 1 872 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo
výške 156 eur, vždy k 23. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 23.5.2013 s tým, že žalobca
berie na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a je vo

výške 260,12 %. Ďalej žalobca berie na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý
spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 36,73
%. Dátum podpisu tejto dohody bol 19.4.2013 a bola podpísaná zo strany žalobcu a žalovaného.
Súd ďalej z listinného dôkazu - Dohody o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 4.6.2013 ( č. l. 187) zistil, že táto dohoda bola uzavretá medzi žalovaným ako

veriteľomažalobcomakospotrebiteľom.Žalobcasožalovanýmsadohodli,žezmluvaospotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.6.2013 sa mení nasledovne, a to tak, že žalobca ako spotrebiteľ sa
zaväzuje žalovanému uhradiť celkovú čiastku 1 872 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo
výške 56 eur, vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.6.2013 s tým, že žalobca
berie na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a je vo

výške 281,64 %. Ďalej žalobca berie na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý
spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 39,20
%. Dátum podpisu tejto dohody bol 4.6.2013 a bola podpísaná zo strany žalobcu a žalovaného.

17. V obidvoch týchto dohodách o plnení v splátkach bolo uvedené, že neuhradením ktorejkoľvek

dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako tri mesiace tento dodatok zaniká od počiatku a
ostatné ust. zmluvy o spotrebiteľskom úvere zostávajú bez zmeny.

18. Z listinných dôkazov, ktoré do konania doložil žalobca ( č.l. 13 až 20 ), ako aj z výpovede žalobcu a
žalovaného mal súd preukázané, že žalobca zaplatil na zmluvu č. XXXXXXXXX čiastku, ktorá mu bola

poskytnutá ako úver, t. j. sumu 1000 eur a na zmluvu č. XXXXXXXXX čiastku 350 eur, čiže úver, ktorý
mu bol poskytnutý.

19. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka ( ďalej len „ ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech finančné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmlúv o revolvingovom úvere (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť
finančnými prostriedkami v hotovosti.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského
úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o

fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná
prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu
údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno,
priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru

alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby,
a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú
výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru
alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak

ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide
o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych

podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie
o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a

súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie
istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu,

ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné
poplatkyprineplnenízmluvyospotrebiteľskomúvere,p)upozornenietýkajúcesanásledkovnesplácania
spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených
spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky
ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom

splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a
ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu

a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnejpercentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľkou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ak aj všetky ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

22. Z predložených Zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX jednoznačne vyplýva,
že žalobca v nich vystupuje v pozícii spotrebiteľa, ktorému boli poskytnuté úvery na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania a podnikania. Čo sa týka žalovaného, tak z výpisu z obchodného
registra je jednoznačné, že žalovaný poskytuje ako podnikateľ služby aj spotrebiteľom tým, že poskytuje

úvery, t.j., že ponúkol žalobcovi spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Nakoľko
žalobca je spotrebiteľom podľa zákona č. 129/2010 Z. z.,, ako aj v súlade s ust. § 54 a nasl. OZ dopadá
na neho v celom rozsahu ochrana podľa OZ, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V konaní sa žalobca domáhal najprv neplatnosti
zmlúv o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu viacerých neprijateľných a nekalých podmienok, ktoré

svojim obsahom, ako aj účelom odporujú zákonu, zákon obchádzajú a ako celok sa zmluvy priečia
dobrým mravom. Následne žalobca zmenil žalobu s tým, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
povinnosťou zrušiť neprijateľné zmluvné podmienky pre porušenie zákona v časti úrokov, v celkových a
administratívnych nákladov a RPMN a aby súd určil, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov.

23. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26.03.2018 zástupca žalobcu uviedol, že žiada súd, aby
predovšetkým určil, že predmetné úvery sú bezúročné a bez poplatkov, s tým, že trovy konania si
neuplatňuje. Aj v návrhu na zmenu žaloby ( č. l. 321 súdneho spisu) uviedol, že žalobca požaduje zmeniť
žalobný návrh tak, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov.

24. Čo sa týka druhej časti výrokov zmeny žaloby žalobcu a to povinnosti zrušiť neprijateľné zmluvné
podmienky pre porušenie zákona v časti úrokov celkových a administračných nákladov a RPMN, aj
čo sa týka zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ako aj zmluvy č. XXXXXXXXX. Súd konanie v tejto častizamietol, nakoľko zo strany žalobcu predmetný petit v tejto časti nebol doplnený, a takto formovaný petit
je nepochybne nevykonateľný, a musí byť sám o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby v tejto časti.

25. Čo sa týka ďalšej časti petitu, ktorým žalobca žiadal určiť bezúročnosť a bez poplatkovosť
predmetných úverov, súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, že žaloba žalobcu na
určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úverov nie je prípustná, nakoľko tu absentuje jednak osobitný
právny predpis § 137 písm. d/ CSP alebo je tu nedostatok absencie naliehavého právneho záujmu na
žalovanom určení § 137 písm. c/ CSP. Ďalej žalovaný poukázal na to, že neexistuje žiadny dôvod na

určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úverov, nakoľko žalobca nepreukázal žiadny konkrétny dôvod,
prečo by úvery mali byť bezodplatné. Obe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahujú všetky náležitosti v
zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase ich uzatvorenia, a obsahujú
správne vyčíslenú RPMN, ako správne uvedenú priemernú RPMN (pri zohľadnení rozhodnutia K. L.-
XX/XX vo veci E. C. L.).

26. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia
sudcovskej koncentrácií konania tým nie sú dotknuté.

27. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.1.2018 spotrebiteľ sa môže

pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou - odkaz na 18ba) (§ 137 písm. c) a
d) CSP).

Podľa § 25 g) zákona č. 129/2010 Z. z., ide o prechodné ustanovenia k úpravám účinným

dňom vyhlásenia, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie
je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli sa
vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.

Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

V zmysle uvedeného teda je možné konať v súčasnosti v rámci úpravy § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010

Z. z. o zmenenej žalobe v časti o určenie, že úvery, ktoré boli poskytnuté na základe zmlúv sú bezúročné
a bez poplatkov. Ide o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, kedy osobitný zákon, t.j. zákon č. 129/2010 Z.
z. umožňuje domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov v čase rozhodovania súdu
o tejto žalobe.

28. Podľa § 4 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ, alebo finančný agent je povinný
v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami
ponúkanými veriteľom, alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o
d) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej
pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov,
h/ výške počte a termínoch splátky istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

29. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný porušuje jednak § 4 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z., ako aj § 7 ods. 1 a 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, a § 8 ods. 1 písm. a/
a d/ zákona o ochrane spotrebiteľa. Toto porušovanie sa týka spôsobu poskytovania informácií

žalovaným pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľovi, nakoľko pred samotným
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere čo bolo aj v prípade uzavretia zmlúv o spotrebiteľskom
úvere, ktoré sú predmetom tohto konania medzi žalobcom a žalovaným, sú spotrebiteľovi predložené,
alebo boli žalobcovi predložené pri obidvoch zmluvách o spotrebiteľských úveroch dva návrhy, ktorýmisú zmluva o spotrebiteľskom úvere a dohoda o plnení v splátkach. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
predpokladá, že spotrebiteľ splatí celkovú sumu poskytnutého úveru jednou splátkou do termínu
konečnej splatnosti. Súbežne novačná dohoda o plnení v splátkach, ktorú spotrebiteľ uzatváral so

spoločnosťou žalovaného bezprostredne popri zmluve o spotrebiteľskom úvere, a ktorá mení spôsob
splatenia úveru, predpokladá pravidelné mesačné splátky tak, že doba splácania zodpovedá približne
dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom však spotrebiteľ je povinný časť úveru splatiť skôr.
Po takejto novácií je pre spotrebiteľa úver menej výhodný, čo sa prejaví, aj v zmene ročnej percentuálnej
miere nákladov, avšak spotrebiteľovi nie sú vopred poskytnuté informácie v štandardizovanej forme.

Novačná dohoda o plnení v splátkach je koncipovaná tak, že rozložením splácania celkovej sumy úveru
na časť úveru splatnú skôr, a zostávajúcej sumy úveru do pravidelných splátok sa nemení celková
suma úveru, v dôsledku čoho sa priemerný spotrebiteľ môže chybne domnievať, že sa nemení ani
výhodnosťúveru.Spoločnosťžalovanéhosivsúvislostisozmenou (nováciou)zmluvyospotrebiteľskom
úvere (prostredníctvom uzavretia dohody o plnení v splátkach) voči spotrebiteľovi- žalobcovi nesplnila
povinnosť poskytnúť v dostatočnom časovom predstihu informácie o spotrebiteľskom úvere podľa §

4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Takéto konanie žalovaného vo vzťahu k spotrebiteľovi
teda žalobcovi je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a môže uviesť spotrebiteľa do omyli
v otázke výhodnosti spotrebiteľského úveru a spôsobiť, že spotrebiteľ uzavrie zmluvu, ktorú by inak
z dôvodu jej menšej výhodnosti neuzavrel. Takýmto konaním sú naplnené znaky nekalej obchodnej
praktiky vo forme klamlivého konania alebo opomenutia podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 a § 8 ods. 1 písm. a/ a b/

Zákona o ochrane spotrebiteľa. Nebolo preukázané žalovaným, že boli uzavreté predzmluvné formuláre
s predzmluvnými informáciami k dohodám o plnení v splátkach. Takéto poskytnuté žalobcovi neboli.

30. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý jasne
uvádza, aké náležitosti musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Jednou z náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere je aj uvedenie RPMN, ako aj konečná splatnosť predmetných úverov. Tak
ako už bolo vyššie uvedené, podľa názoru súdu došlo k porušeniu týchto ustanovení upravujúcich
podstatné náležitosti zmluvy, čo má za následok to, že sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez
poplatkov. Porušenie je v tom, že bola nesprávne uvedená RPMN resp., boli uvedené dve RPMN, inak
bola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a inak v dohode o plnení v splátkach. Podľa názoru

súdu nie je možné, aby zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývali v spojení s dohodou o plnení v
splátkach dva rôzne výpočty RPMN a rovnako, keďže bola uzavretá k zmluve o spotrebiteľskom úvere,
aj dohoda o plnení v splátkach, podľa názoru súdu chýba k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere
aj ďalšia náležitosť, a to konečná splatnosť úveru. Aj samotný žalovaný poukázal na to, že dohoda o
plnení v splátkach zanikla s tým, že ostatné ustanovenia, ale aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere zostali

bez zmeny. V priebehu konania žalobca poukázal na to, že ani samotný žalovaný nepostupuje v zmysle
uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v spojení s dohodou o plnení v splátkach, nakoľko ak žalobca
porušil dohodu o plnení v splátkach, tak mali zostať v platnosti ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a to s konečným termínom splatnosti pri jednej 23.04.2014, a pri druhej 06.06.2014. To znamená
v čase, kedy jednorázovo mal splatiť žalobca úver žalovanému. Aj napriek tomu v tomto čase žalovaný

vyžadoval od žalobcu splátky pod hrozbou pokuty, čo bolo preukázané viacerými listinnými dôkazmi zo
strany žalobcu, z čoho je zrejmé, že bol vyzývaný na úhrady jednotlivých splátok. Z uvedeného vyplýva,
že samotný žalovaný porušoval dohodu o plnení v splátkach spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
a tým pádom nebola dohodnutá ani ďalšia podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to je
konečná splatnosť úveru. Rovnako boli uvedené dve RPMN v rámci jedného poskytnutého úveru. Jedna

v zmluve o spotrebiteľskom úvere, jedna v dohode o plnení v splátkach, to znamená, že súd považuje
uvedené, že bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená RPMN v neprospech žalobcu
ako spotrebiteľa. V tomto smere neobstojí ani tvrdenie žalovaného, ktoré prezentoval v rámci konania č.l.
166súdnehospisu,kdeuviedol,žezdôvodu,žežalobcadodnessplatilžalovanémuibaistiny,nazáklade
zmlúv o spotrebiteľskom úvere, došlo k splneniu rozväzovacej podmienky uvedenej v dohodách o plnení

vsplátkach,vdôsledkučohotietodohodyzanikli,atedanemôžebyťpredmetomsúdnehokonanianiečo,
čo neexistuje. Súd poukazuje na to, že podstatné náležitosti musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom
úvere v čase, keď sa uzaviera predmetná zmluva. Stav, ktorý nastal po uzavretí predmetnej zmluvy z
hľadiska posúdenia porušení povinnosti v zmysle ust. § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch je pre toto
konanie nepodstatné. Aj zo samotných výziev, ktoré prikladal do konania žalobca je zrejmé, že žalovaný

aj napriek splnenia tejto rozväzujúcej podmienky, naďalej žiadal od žalobcu plnenie v splátkach.

31. Podľa názoru súdu bol nesprávne uvedený v zmluvách o úvere aj údaj o priemernej RPMN, pri úvere
z 19.04.2013 zabezpečovanom zmluvnými podmienkami, uvedená priemerná RPMN vo výške 36,73% s tým, že ale správne má byť uvedené 94,27 % a pri úvere zo 04.06.2013 taktiež zabezpečenom
zmluvnými pokutami je uvedený údaj 39,20 %, správny má byť však 53,06 %.

32. V čase prejavu vôle žalobcu na uzavretie zmlúv o spotrebiteľskom úvere, tieto neobsahovali
podstatné náležitosti zmluvy tak, ako to vyžaduje ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. a z tohto dôvodu sa
považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, tak ako je uvedené vo výrokoch rozsudku.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej

len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca mal
plný úspech vo veci, a preto by mal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu ( 100%), avšak
žalobcavýslovneuviedolnapojednávaníkonanomdňa26.3.2018,žesitrovykonanianeuplatňuje.Preto
mu súd ich náhradu nepriznal. Trovy konania si uplatnil osobitný subjekt. Osobitnému subjektu môžu
v konaní vznikať výdavky, právo na ich náhradu, však v Civilnom sporovom poriadku nie je zreteľné
upravené. Tieto výdavky je možné považovať za trovy konania v zmysle § 251 CSP za podmienky, že

boli preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené, pretože ide o výdavky, ktoré vznikajú v konaní v
súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Postavenie osobitného subjektu je možné pripodobniť
postaveniu svedka, znalca, resp. inej osoby, ktorej vznikli výdavky pri dokazovaní (§ 258, § 259 c. S.
P.). Pomocou výkladového princípu čl. 4 CSP s využitím anológie súd ustanovuje, že aj osobitný subjekt
má právo na náhradu účelne vynaložených, hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov. Osobitné

subjekty však nemajú právo na odmenu za svoju činnosť v súdnom konaní, a nie je prípustné ani
zastúpenie osobitného subjektu zástupcom. Z tohto dôvodu súd rozhodol, že osobitný subjekt má právo
na náhradu účelne vynaložených, hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov voči žalovanému.
O výške náhrady týchto trov bude potom súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

34. Podaním doručeným súdu 04.04.2018 zaslal do konania vyjadrenie samotný žalovaný, súd na
predmetné vyjadrenie už neprihliadal, nakoľko na pojednávaní vykonanom dňa 26.03.2018 vyhlásil
dokazovanie za skončené. Žalovaný sa sám z predmetného pojednávania ospravedlnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.