Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. apríl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116226447
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116226447.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Transprojekt s.r.o.,
Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 729 651, zast.: Advokátska kancelária Kovár a partneri,
s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 789 697, konajúci prostredníctvom JUDr. Karola Kovára,
konateľa a advokáta, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne

námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, zast.: HMG LEGAL, s.r.o., Červeňova 14, 811 04
Bratislava,IČO:35885459,konajúciprostredníctvomJUDr.JánaGajana,konateľaaadvokáta,vkonaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I č.k. 26 Cb/189/2016 - 126 zo dňa 11.01.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 26 Cb/189/2016 - 126 zo dňa
11.01.2017 m e n í tak, že žalovaný je povinný z n á š a ť odklad povinnosti žalobcu v

zmysle dojednania čl. III bod 5 Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 20.12.2010, a to až do právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancie(ďalejlensúd)návrhžalobcunanariadenieneodkladného
opatrenia zamietol. Druhým výrokom uviedol, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.
Rozhodol tak s poukazom na §§ 324 ods. 1, 3, 325 ods. 1, 2, 326 ods. 1, 329 zák. č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len CSP).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 08.08.2005
Dohodu o vzájomnej spolupráci, na základe ktorej sa strany zaviazali poskytovať si vzájomnú súčinnosť
potrebnú pre realizáciu investičného zámeru využitia Predstaničného priestoru Hlavnej železničnej
stanice v Bratislave. Mestské zastupiteľstvo Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava uznesením

č. 1189/2006 zo dňa 26.10.2006 schválilo uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve so žalobcom ako
budúcim kupujúcim na pozemky špecifikované v uznesení, nachádzajúce sa v katastrálnom území Staré
Mesto.Žalobcasožalovanýmuzatvorilinazákladevyššieuvedenéhouzneseniadňa20.12.2010Zmluvu
o budúcej Kúpnej zmluve (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom je budúci prevod nehnuteľností vo
vlastníctve žalovaného špecifikované v Zmluve na žalobcu; zriadenie vecného bremena v prospech
žalovaného spočívajúcom v práve žalovaného užívať stavbu a prevádzkovať električkovú trať na

neobmedzenú dobu. Žalovaný sa v zmysle Zmluvy zaviazal uzavrieť Budúcu zmluvu, a to po prevode
a odovzdaní právoplatne skolaudovaných stavebných objektov a plánovaných investícii, najneskôr do
31.12.2016.

3. Dňa 16.12.2016 bola súdu doručená žaloba o uloženie povinnosti prejavu vôle, ktorou sa žalobca
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uzatvoriť Dodatok č. 1 k Zmluve, ktorým sa dátum

31.12.2016 vo všetkých ustanoveniach Zmluvy nahrádza dátumom 30.06.2019. Spolu so žalobou podal
žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanémupovinnosť znášať odklad povinnosti žalobcu v zmysle dojednania čl. III bod 5 Zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve zo dňa 20.12.2010, a to až do právoplatnosti rozhodnutia príslušného súdu vo veci samej.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobný návrh žalobca odôvodňoval najmä tým, že mu
žalovaný neposkytol súčinnosť podľa Zmluvy a neodovzdal mu nehnuteľnosti do užívania, v dôsledku
čoho žalobca nemohol na predmetných nehnuteľnostiach vybudovať dohodnuté stavebné objekty.

5. Súd ďalej uviedol, že žalobca sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia

povinnosti žalovanému znášať odklad povinnosti žalobcu v zmysle vyššie citovaného čl. III bod 5 Zmluvy,
pričom cit. článok Zmluvy znie: „V prípade, ak Budúci kupujúci najneskôr do 31.12.2016 neprevedie
a neodovzdá Budúcemu predávajúcemu bezodplatne skolaudované stavebné objekty a plánované
investície podľa Dokumentácie do vlastníctva, má sa automaticky za to, že obe Zmluvné strany od tejto
Zmluvy odstúpili a táto Zmluva sa od počiatku zrušuje“. Podľa súdu ustanovenie čl. III bod 5 Zmluvy
neupravuje povinnosti zmluvných strán, neobsahuje žiadnu povinnosť žalovaného, a teda nie je možné

ani rozhodovať o odklade povinnosti podľa tohto ustanovenia. V predmetnom ustanovení si strany
slobodne a dobrovoľne v súlade so zásadou zmluvnej autonómie uplatňovanej v súkromnom práve
upravili a dohodli podmienky zániku Zmluvy. Zmluva podľa citovaného ustanovenia zaniká pri naplnení
dohodnutého predpokladu ex tunc, teda od počiatku, akoby k jej uzavretiu nikdy nedošlo. Navrhované
neodkladné opatrenie nepreukazuje dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,

keďže Zmluva zanikla v súlade s dohodou strán ku dňu 31.12.2016. Súd má za to, že je potrebné
rešpektovať zásadu zmluvnej voľnosti, ktorá je jednou zo základných a nosných zásad záväzkového
práva. Žalobcov návrh nespĺňa náležitosti neodkladného opatrenia vyžadované zákonom, žalobca
nepreukázal trvanie nároku, ktorého ochrany sa domáha, ani jasne neurčil, odkladu akej povinnosti sa
domáha. Súd v súlade s vyššie uvedeným a s prihliadnutím na zachovanie a rešpektovanie zmluvnej

voľnosti strán rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodne až v konečnom
rozhodnutí vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že
z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného špecifikovaného v článku IX podania
žalobcu zo dňa 16.12.2016, bola a naďalej je potrebná bezodkladná úprava pomerov účastníkov
konania, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca sa vo veci samej domáha nahradenia prejavu
vôle žalovaného, spočívajúceho v uzatvorení Dodatku č. 1 k Zmluve, ktorým má byť okrem iného

predĺžený termín na splnenie povinnosti žalobcu v zmysle čl. III bod 5 Zmluvy.
Žalobca má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že „po oboznámení
sa s priloženými prílohami zistil, že ustanovenie čl. III bod 5 Zmluvy neupravuje povinnosti zmluvných
strán, a teda neobsahuje žiadnu povinnosť žalovaného a nie je možné ani rozhodovať o odklade
povinnosti podľa tohto ustanovenia, nakoľko ustanovenie čl. III bod 5 Zmluvy obsahuje synalagmatický

záväzok, t.j. upravuje vzájomne zodpovedajúce práva a povinnosti žalobcu a žalovaného, kde zmluvnej
povinnosti žalobcu bezplatne previesť a odovzdať skolaudované stavebné objekty a plánované
investície podľa Dokumentácie do vlastníctva žalovaného v lehote do 31.12.2016, zodpovedá povinnosť
žalovaného tieto prevziať a nadobudnúť do svojho vlastníctva. Žalobca sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 16.12.2016 domáhal odkladu svojej vyššie špecifikovanej povinnosti, a

to na čas do rozhodnutia vo veci samej, nakoľko je v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP potrebné
bezodkladne upraviť pomery, pričom táto potreba naďalej trvá.

7. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia
uviedol, že „v predmetnom ustanovení si strany slobodne a dobrovoľne upravili a dohodli podmienky

zániku Zmluvy. Zmluva podľa citovaného ustanovenia zaniká pri naplnení dohodnutého predpokladu
ex tunc, teda od počiatku, akoby k jej uzavretiu nikdy nedošlo“. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal
na to, že žalovaný listom zo dňa 12.12,2016, označeným ako „Vyjadrenie k žiadosti“, vyzval žalobcu
na „bezodplatné prevedenie a odovzdanie vybudovaných stavebných objektov a investícií v zmysle
Dokumentácie, ktorá tvorí prílohu č. 3 spomínanej zmluvy do vlastníctva Hlavného mesta SR Bratislavy

v termíne dohodnutom s príslušnými kompetentnými oddeleniami Magistrátu hlavného mesta SR
Bratislavypodľatypuodovzdávanýchinvestícií“,pričomzároveňuviedol:„Aktakéhovybudovanéobjekty
alebo investície zodpovedajúce uzatvorenej zmluve a jej dokumentácii nie sú vybudované, žiadame Vás
o písomné oznámenie tejto skutočnosti.“ Žalobca dňa 30.12.2016, v čase rozhodovania o podanomnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní, listom označeným ako „Odopretie plnenia
v zmysle Zmluvy o budúcej Kúpnej zmluve zo dňa 20.12.2016“ s poukazom na ustanovenie § 325
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Obch. zák.) v

spojení s ustanovením § 261 ods. 2, oznámil žalovanému, že využíva svoje právo odoprieť plnenie
záväzku podľa zákona a podľa Zmluvy, a že stavebné objekty a plánované investície podľa Zmluvy
do vlastníctva Žalovaného neprevedie a neodovzdá, nakoľko žalovaný odmietol plniť svoju záväzkovú
povinnosť z čl. IV bod 4 Zmluvy poskytovať vzájomnú súčinnosť pri plnení tejto Zmluvy tak, aby nebol
zmarený účel Zmluvy. Žalobca opätovne poukázal na svoju dlhodobú aktivitu smerujúcu k splneniu

záväzkov zo Zmluvy, pričom oznámil, že do efektívneho poskytnutia súčinnosti zo strany žalovaného
považuje povinnosť plniť podľa čl. III bod 5 Zmluvy za neúčinnú (pozastavenú). Podľa cit. ust., ak teda
strana vzájomného záväzkového vzťahu svoj záväzok nesplnila alebo nie je pripravená a schopná ho
splniť, druhá strana môže vzniesť námietku nesplnenej zmluvy, čo v prípade oprávnenosti námietky
dlžníkovi umožňuje neplniť svoj splatný (zročný) záväzok voči protistrane. Na základe predložených
dôkazov založených v tomto konaní má žalobca za preukázané, že zo strany žalovaného nedošlo k

splneniu zmluvných povinností (najmä povinnosti poskytovať vzájomnú súčinnosť pri plnení Zmluvy tak,
aby nebol zmarený účel Zmluvy). Žalovaný preto nebol oprávnený domáhať sa plnenia povinností zo
strany žalobcu a naopak žalobca bol oprávnený vzniesť námietku nesplnenej zmluvy a odoprieť plnenie
povinnosti v zmysle čl. III bod 5 Zmluvy.

8. Žalobca je toho názoru, že je nutné nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu, že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 343 CSP) a vzhľadom na skutočnosti opísané v
návrhu na jeho nariadenie ako aj v tomto odvolaní, je potrebné v zmysle kritéria efektívnosti vo vzťahu
k sledovanému účelu z dôvodu potreby neodkladnej úpravy pomerov (§ 326 CSP), vyjasnenia medzi
stranami sporu, že nedošlo k zrušeniu právneho úkonu (expirácii) a Zmluva je medzi stranami sporu

platnáaúčinnáazdôvodupredchádzaniavznikuškôd(skutočnáškodaaušlýzisk),dočasurozhodnutia
súdu vo veci samej.
V opačnom prípade jeho nenariadenia, môže nastať situácia, že žalovaný uzavrie novú zmluvu s
rovnakým alebo podobným predmetom ako je Zmluva, ktorá je premetom posudzovania vo veci samej.
Žalovaný má s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že k automatickému odstúpeniu od

Zmluvy zo strany oboch zmluvných strán a zrušeniu Zmluvy od počiatku v zmysle dojednania čl. III bod
5 Zmluvy nedošlo a Zmluva je naďalej platná a účinná.
Záver súdu prvej inštancie, že „navrhované neodkladné opatrenie nepreukazuje dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, keďže Zmluva zanikla v súlade s dohodu strán k
31.12.2016“ (str. 3 bod 20 napádaného rozhodnutia), je nesprávny a ako taký zakladá odvolací dôvod

v zmysle príslušných ustanovení CSP.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia uvádza, že žalobcov návrh nespĺňa
náležitosti neodkladného opatrenia vyžadované zákonom, žalobca nepreukázal trvanie nároku, ktorého
ochrany sa domáha, ani jasne neurčil, odkladu akej povinnosti sa domáha.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve

zo dňa 20.12.2010 uzatvorená so žalovaným nezanikla a nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť
ochrananaďalejtrvá,pričomvnávrhužalobcunanariadenieneodkladnéhoopatreniazodňa16.12.2016
je celkom jasne špecifikovaná povinnosť, odkladu ktorej sa domáha. Potreba bezodkladnej úpravy
pomerov v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP naďalej trvá. Preto žiada, aby odvolací súd uznesenie
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 26 Cb/189/2016 - 126 zo dňa 11.01.2017 v súlade s príslušnými

ustanoveniami CSP zmenil a návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalovaný sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie uvedeným v bode 21. odôvodnenia uznesenia, a to, že návrh na vydanie neodkladného

opatrenia zamieta, nakoľko žalobcov návrh nespĺňa náležitosti neodkladného opatrenia vyžadované
zákonom a žalobca nepreukázal trvanie nároku, ktorého ochrany sa domáha, ani jasne neurčil, odkladu
akej povinnosti sa domáha. Žalovaný sa taktiež stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v zmysle
bodov 17. a 18. odôvodnenia uznesenia, podľa ktorých „ustanovenie článku III bod 5 Zmluvy neupravuje
povinnostizmluvnýchstrán,atedaneobsahuježiadnupovinnosťžalovaného.Vpredmetnomustanovení

si strany slobodne a dobrovoľne v súlade so zásadou zmluvnej autonómie uplatňovanej v súkromnom
práve upravili a dohodli podmienky zániku Zmluvy. Zmluva podľa citovaného ustanovenia zaniká pri
naplnení dohodnutého predpokladu ex tunc, teda od počiatku, akoby k jej uzavretiu nikdy nedošlo.
V navrhovanom neodkladnom opatrení žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťouznášať odklad povinnosti v zmysle článku III bod 5 Zmluvy, avšak z citovaného ustanovenia žiadna
povinnosť žalovanému nevyplýva, a teda nie je možné ani rozhodovať o odklade povinnosti podľa tohto
ustanovenia“.

V zmysle ustanovení § 488, 494 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak by malo mať ustanovenie článku
III bod 5 Zmluvy povahu synalagmatického záväzku, tak ako uvádza žalobca, príp. len jednostranného
záväzku žalobcu, tak by v ňom musel byť vyjadrený záväzok niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť, čomu by zodpovedalo oprávnenie žalovaného splnenie takéhoto záväzku požadovať.
Citované ustanovenie Zmluvy však nepredstavuje uloženie zmluvnej povinnosti žalobcovi, ale vyjadruje

len podmienku, za splnenia ktorej sa má automaticky za to, že obe zmluvné strany od tejto Zmluvy
odstúpili a táto Zmluva sa od počiatku zrušuje.
V prípade, ak budúci kupujúci (žalobca) najneskôr do 31.12.2016 neprevedie a neodovzdá budúcemu
predávajúcemu (žalovaný) bezodplatne skolaudované stavebné objekty a plánované investície podľa
Dokumentácie do vlastníctva (čo sa aj stalo), tak nedochádza k porušeniu zmluvnej povinnosti uloženej
článkom III bod 5 Zmluvy, nakoľko týmto článkom sa žalobca k žiadnemu takémuto záväzku ani

nezaviazal. Dochádza len k naplneniu podmienky, na ktorú strany sporu ako zmluvné strany vzájomnou
dohodou, naviazali právny dôsledok, a to taký, že sa má automaticky za to, že obe zmluvné strany od
tejto Zmluvy odstúpili a táto Zmluva sa od počiatku zrušuje.
Žalobca sa tým pádom návrhom na vydanie neodkladného opatrenia ani nemohol domáhať odkladu
svojej v neodkladnom opatrení špecifikovanej povinnosti, keďže v zmysle článku III bod 5 Zmluvy takúto

povinnosť ani nemal.

10. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že až do efektívneho poskytnutia súčinnosti zo
strany žalovaného považuje povinnosť plniť podľa čl. III bod 5 Zmluvy za neúčinnú (pozastavenú).
Uvedené tvrdenie žalobcu je absolútne neopodstatnené a bez právneho významu. V prvom rade preto,

že článok III bod 5 Zmluvy mu predmetnú povinnosť ani neukladá. Ďalej aj preto, že podľa § 493
Občianskeho zákonníka záväzkový vzťah (Zmluvu) nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento
zákon neustanovuje inak. Súvisiac s tým, tak podľa článku V bod 3 Zmluvy zmluvne strany sa dohodli, že
túto Zmluvu možno meniť alebo doplniť len formou očíslovaných písomných dodatkov odsúhlasených a
podpísaných oboma Zmluvnými stranami. V zmysle citovaných ustanovení platných právnych predpisov

a zmluvných dojednaní, tak žalobca nemá oprávnenie jednostranne vyhlásiť, zmeniť a pod. akékoľvek
ustanovenia Zmluvy za neúčinné, príp. pozastavené. V tomto prípade mu takéto oprávnenie nedáva
tak Zmluva, ako ani platný právny poriadok. Citované ustanovenie v spojení so skutkovým stavom ani
nemožno subsumovať pod ustanovenie § 325 Obchodného zákonníka, nakoľko na jeho aplikáciu neboli
splnené podmienky.

Ďalej podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho
zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Žalovaný má za to, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom neopísal rozhodujúce skutočností
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca
síce vo svojom odvolaní uvádza, že „je potrebné v zmysle kritéria efektívnosti vo vzťahu k sledovanému
účelu z dôvodu potreby neodkladnej úpravy pomerov (§ 326 CSP), vyjasnenia medzi stranami sporu,
že nedošlo k zrušeniu právneho úkonu (expirácii) a Zmluva je medzi stranami sporu platná a účinná a

z dôvodu predchádzania vzniku škôd (skutočná škoda a ušlý zisk), do času rozhodnutia súdu vo veci
samej. V opačnom prípade jeho nenariadenia, môže nastať situácia, že žalovaný uzavrie novú zmluvu s
rovnakým alebo podobným predmetom ako je Zmluva, ktorá je premetom posudzovania vo veci samej.“
Citovaná argumentácia žalobcu je nepravdivá a neopodstatnená, nakoľko súd prvej inštancie bude
otázku, či došlo alebo nedošlo k zrušeniu Zmluvy v zmysle článku III bod 5 Zmluvy riešiť v samotnom

konaní ako otázku predbežnú a nie je potrebné odpoveď na ňu nahrádzať nariadením neodkladného
opatrenia. Taktiež nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že k automatickému odstúpeniu od Zmluvy zo
strany oboch zmluvných strán a zrušeniu Zmluvy od počiatku v zmysle dojednania čl. III bod 5 Zmluvy
nedošlo a Zmluva je naďalej platná a účinná. Preto žiada Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací,
aby rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I ako súdu prvej inštancie - uznesenie č. k. 26 Cb/189/2016

- 126 zo dňa 11.01.2017 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil a žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania.11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 329 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia
pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu

a vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

20. V zmysle citovaných ustanovení zákona súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote a bez
nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným

determinantom obsah samotného návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia
zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej

ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie,
uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca
domáha, navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný
stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom

a nad nevyhnutný rozsah, sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť
objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla
opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu
alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície

do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má
v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorémusa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku,
ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho

nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,
je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri

nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu
medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v

dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

21. Ako uvádza ustálená judikatúra Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne

vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazne preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých
prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je
možné zabrániť jej rozširovaniu.

22. Vzhľadom na povahu požadovaného neodkladného opatrenia má odvolací súd za to, že žalobca

požadoval jeho nariadenie z dôvodu potreby neodkladne upraviť pomery, nakoľko mu žalovaný
neposkytol súčinnosť podľa Zmluvy a neodovzdal mu do užívania nehnuteľnosti, v dôsledku čoho
žalobca nemohol na predmetných nehnuteľnostiach vybudovať dohodnuté stavebné objekty. V prípade
zrušenia zmluvy podľa čl. III bod 5 Zmluvy, by došlo, podľa žalobcu, k vzniku škôd - preinvestované
finančné prostriedky, príp. k ušlému zisku z realizácie investičného zámeru podľa Zmluvy, poškodeniu

dobrej povesti žalobcu, čomu chce žalobca predísť nariadením neodkladného opatrenia. Úlohou
súdu je predovšetkým posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný

rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

23. Je nesporné, že sporové strany uzatvorili dňa 08.08.2008 Dohodu o vzájomnej spolupráci, kde
sa zaviazali poskytovať si vzájomnú súčinnosť potrebnú pre realizáciu víťazného súťažného návrhu
ŠtúdiekinvestičnémuzámeruvyužitiaPredstaničnéhopriestoruHlavnejželezničnejstanicevBratislave.

Mestské zastupiteľstvo Hlavného mesta SR Bratislava uznesením č. 1189/2006 zo dňa 26.10.2006
schválilo uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve so žalobcom. Dňa 17.12.2010 sporové strany uzavreli
Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len Zmluva). Z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany
žalovaného uvedených v čl. IV bod 4 hrozí, že žalobca nebude môcť splniť zmluvnú povinnosť čl. III bod
5 Zmluvy, pričom môže dôjsť k automatickému odstúpeniu od Zmluvy a k jej zrušeniu od počiatku.

24. Odvolací súd je toho názoru, že z čl. III. bod 5 Zmluvy, podľa ktorého „V prípade, ak Budúci
kupujúci najneskôr do 31.12.2016 neprevedie a neodovzdá Budúcemu predávajúcemu bezodplatne
skolaudované stavebné objekty a plánované investície podľa Dokumentácie do vlastníctva, má sa
automaticky za to, že obe Zmluvné strany od tejto Zmluvy odstúpili a táto Zmluva sa od počiatku zrušuje“,

vyplýva, že žalobca musí do termínu 31.12.2016 previesť na žalovaného skolaudované stavebné
objekty, v opačnom prípade Zmluva zanikne. V danom prípade nie je rozhodujúce, či k zrušeniu Zmluvy
od počiatku dôjde v dôsledku porušenia o povinnosti žalobcu (ako tvrdí žalobca) alebo v dôsledku
nesplnenia podmienky, na ktorú sa žalobca zaviazal (ako tvrdí žalovaný). Rozhodujúce je, či reálne
došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené.

Osvedčenéskutočnostimusiaspĺňaťatribútvysokejpravdepodobnostiasúdmusíznichprirozhodovaní
vychádzať.25. Podľa odvolacieho súdu žalobca potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami
osvedčil. Bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobca osvedčil,
že prevedenie a odovzdanie žalovanému bezodplatne skolaudované stavebné objekty a plánované

investície podľa Dokumentácie do vlastníctva podľa čl. III bod 5 Zmluvy, je viazané na poskytnutie
súčinnosti žalovaného v zmysle čl. IV bod 4 Zmluvy tak, aby nebol zmarený účel Zmluvy. Osvedčil, že
na poskytnutie súčinnosti vyzýval žalovaného už listami zo dňa 09.03.2012, 20.03.2012, 23.05.2012,
21.07.2015, kde žiadal o protokolárne odovzdanie nehnuteľností, bez čoho nie je možné vybudovať
stavebné objekty. Podľa odvolacieho súdu, bez splnenia súčinnosti žalovaného nie je možné splniť čl.

III bod 5 Zmluvy a javí sa, že tento článok nemohol nadobudnúť účinnosť. Preto záver súdu o tom, že
Zmluva zanikla v súlade s dohodou strán ku dňu 31.12.2016 a nároku žalobcu nie je možné poskytnúť
ochranu, je v tomto štádiu konania vzhľadom na nevyužitie procesnej obrany a procesného útoku zo
strany sporových strán, predčasné. Odvolací súd podotýka, že žalobca využil aj odopretie plnenia
Zmluvy v zmysle § 325 v spojení s § 261 ods. 2 Obch. zák., ktoré bolo doručené žalovanému dňa
30.12.2016. Vznesenie námietky nesplnenia Zmluvy umožňuje žalobcovi nesplniť čl. III bod 5 Zmluvy

až do poskytnutia súčinnosti žalovaného.
Žalobca teda opísal rozhodujúce skutočnosti (ktoré osvedčil) odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov sporových strán. Osvedčené skutočnosti sa vzhľadom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom
vzťahu a k neprimeranej ujmy na strane žalobcu, ktorej sa nariadením neodkladného opatrenia má

predísť. Je tiež nepochybné, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§
343 CSP).

26. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v samostatnom konaní bude súd ako predbežnú
otázku riešiť, či došlo alebo nedošlo k zrušeniu Zmluvy v zmysle článku III bod 5 Zmluvy. Nesúhlasí však

s tvrdením žalovaného, že z tohto dôvodu nie je potrebné odpoveď na túto otázku nahrádzať nariadením
neodkladného opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu nevydaním neodkladného opatrenia žalobcovi
hrozí vznik, resp. rozširovanie škody, či inej ujmy, došlo by k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv
a oprávnených záujmov. Okrem toho neodkladné opatrenie je iba dočasné a neobmedzí žalovaného
neprimeraným spôsobom.

27. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388
CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

28. O náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

O dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).