Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218202711
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4218202711.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnoJUDr.ArpádomPastorekom,sudcomvovecižalobkyne:K.H.,nar.XX.X.XXXX,I.

č. XX, R. proti žalovanej: Slovenská republika v zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. č. 13, Bratislava v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej opakovaným
nesprávnym úradným postupom a opakovanými nezákonnými rozhodnutiami takto

r o z h o d o l :

I. Súd podanú žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná strana má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa vo svojom podaní, ktoré označil ako: „Žaloba poškodenej na náhradu škody spôsobenej
z titulu opakovaného nesprávneho úradného postupu ako aj z titulu opakovaných nezákonných

rozhodovaní (v merite veci) podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v občianskom súdnom konaní vedenom pod
sp. zn. XXC/XX/XXXX na Okresnom súde v J.“ z dňa 15.5.2018, ktoré doručila súdu dňa 30.5.2018,
sa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu opakovaného nesprávneho úradného postupu
súdu ako aj titulom nezákonných rozhodnutí a náhrady trov konania v znení zmeny žaloby z dňa
24.04.2019 na č. l. 109-128 súdneho spisu.

2. Súd pojednával za účasti žalobkyne, ako aj pover. zást. žalovanej strany, žalovanej bola žaloba

doručená dňa 09.11.2018, ako je zrejmé z č. l. 42, predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené
dňa 17.10.2019, ako je zrejmé z č. l. 162 súdneho spisu. Žalobkyni bolo predvolanie na pojednávanie
doručené dňa 25.11.2019, ako je zrejmé z č. l. 173 súdneho spisu.

3. Žalobkyňa v podanej žalobe súdu uviedla, že žiada, aby súd jej priznal nárok na náhradu škody, ako
aj nemajetkovej ujmy titulom opakovaného nesprávneho úradného postupu, ako aj titulom opakovaným
nezákonným rozhodovaním konajúcich súdnych orgánov (v merite veci) bez ohľadu na ich inštančnosť

v občianskom súdnom konaní vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu v J. sp. zn. XXC/XX/XXXX-
XXX z dňa 21.7.2014 a Krajského súdu v R. sp. zn. XCo/XXX/XXXX-XXX z dňa 25.2.2015 vrátane
celého spisu a ďalších súvisiacich spisových materiálov. Po zaslaní predbežného prerokovania nárokov
na náhradu škody zo dňa 15.12.2017 Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, na základe čl.
46 ods. 3 Ústavy SR s poukazom na §§ 3,4,5,6,9 a následných zákona č. 514/2003 Z. z. však jej
nárok na náhradu škody, ako aj nemajetkovej ujmy nebol uspokojený preto podala túto žalobu. Ďalej
žalobkyňa poukázala na skutkové okolnosti a jednotlivé rozhodnutia už právoplatne skončenej veci

vedenej na OS J. pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, kedy, o. i. uviedla, že neboli splnené podmienky na konanie
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, súdne rozhodnutia v predmetnej veci boli vynesené
po uplynutí všetkých prekluzívnych lehôt nad rámec kompetencie súdov, pričom výrok požadovaný
žalobcami nie je vykonateľný podľa príslušných zákonných ustanovení katastrálneho zákona. Vo vzťahuk nesprávnemu úradnému postupu poukázala na to, že konanie viedli neoprávnené orgány bez zákonnej
kompetencie v zmysle §§ 79.103, atď. OSP a zákona o súdnych poplatkov v rozpore aj s čl. 2 ods.
2 ako aj s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a úkony nezákonných orgánov nie je možné

zhojiť. Odvolací súd, ktorým je Krajský súd R., rozsudkom sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 25.2.2015
rozhodol tak, že odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu J. sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa
21 .7.2014 potvrdil. V konkrétnom prípade tu ide o flagrantné obchádzanie a porušenie príslušných
zákonných ustanovení platného právneho poriadku Slovenskej republiky. Proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu podala žalovaná dovolanie v ktorom namietala vecné a právne vady rozhodnutia odvolacieho súdu,

a tiež odňatie práva, ktoré ako účastníčke prináležia a na ktoré poukazovala už v podanom odvolaní
proti prvoinštančnému rozsudku. V dovolaní žalovaná v merite veci namietala tiež absenciu odpovede
na špecifické argumenty, ktoré vzniesla v podanom odvolaní, čo je v zmysle judikatúry ESĽP porušením
práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Vo vzťahu k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom odvolací súd pomerne rozsiahlo
argumentuje, keď časť argumentácie odvolacieho súdu je venovaná negatívnemu vymedzeniu práva

na spravodlivý súdny proces (teda, na čo všetko účastník konania právo nemá), avšak bez toho, aby
dal touto svojou argumentáciou odpoveď na jednotlivé odvolacie námietky žalovanej. Nijako sa však
nevysporiadava s námietkou účastníčky konania vo vzťahu k porušeniu práva na rovnosť účastníkov
konania... Poškodená (žalovaná) namieta, že vyššie opísaným postupom súdu prvého stupňa, ale najmä
postupom nadriadeného Krajského súdu v R. v konaní sp. zn. XCo/XXX/XXXX, a rovnako aj v konaní

pred Okresným súdom J. sp. zn. 1XC/XX/XXXX boli porušené jej základné práva, najmä právo na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v zmysle jeho dodatkových protokolov, v spojení s článkom 46 a 48 Ústavy Slovenskej republiky,
ktoré je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR a ESĽP interpretované ako právo na spravodlivé
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne odôvodnenie a špecifickej odpovede na zásadný

argument účastníka konania. Na základe uvedených žalovaná namietla, že jej bola spôsobená peňažná
škoda a nemajetková ujma, ktorej primeranosť odôvodňuje tým, že došlo k opakovaným a závažným
poručeniam jej základných a zákonných práv zaručených medzinárodnými dohovormi, Ústavou SR.

4. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 28.01.2020 požiadala o priame diktovanie do zápisnice o pojednávaní,

a okrem iných skutočností požiadala súd, aby podanej žalobe vyhovel na nasledovnom základe.
Poľnohospodárske nehnuteľnosti zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, v pre
obec a kat. územie obce R. mala právom vlastniť a držala od roku 1997 z právneho titulu darovania
od svojej matky, pričom právny titul nadobudnutia nebol zrušený dodnes, a ani po uplynutí všetkých
prekluzívnych lehôt, teda nehnuteľnosti nadobudla aj ex offo - vydržaním s poukazom na § 130 a 134

Obč. zák. Ďalej žalobkyňa ako v žalobe, tak aj v doplnení žaloby, a aj na pojednávaní dňa 28.1.2020
uviedla množstvo judikátov, avšak bez preukázania skutkových súvislostí.

5. Pover. zást. žalovanej súdu uviedla, že žaloba žalobcu aj doplnenie jej bolo doručené, a ku
skutočnostiam uvedeným v podanej žalobe uviedla, že žiada aby súd podanú žalobu zamietol a

poukázala na všetky ich doterajšie písomné vyjadrenia, ktoré doručila súdu dňa 21.11.2018 k podanej
žalobe na č. l. 43-50 súdneho spisu, doručila ďalšie vyjadrenie súdu dňa 01.02.2019 na č. l. 66-69
súdneho spisu a k zmene žaloby sa vyjadrila žalovaná strana na č. l. 136-144 súdneho spisu. Samotná
žalobkyňa uviedla, že všetky súdne autority rozhodovali vo vzťahu k spomínanému konaniu 10C, t.
j. OS, KS, NS SR, rozhodnutie OS bolo potvrdené a dovolanie bolo odmietnuté z čoho je zrejmé,

že najvyššie súdne autority vo veci konali a rozhodli v neprospech žalobkyne v tomto konaní. Ďalej,
vo vzťahu k jednotlivým titulom, poukázala na § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 o tom, že ako základná
podmienka pre prípad priznania nároku na náhradu je skutočnosť, že právoplatné rozhodnutie bolo
zmenené alebo zrušené. K tomu v konaní 10C nedošlo, nakoľko rozhodnutie OS bolo KS potvrdené
a dovolanie odmietnuté a vo vzťahu nároku podľa § 17 zák. č. 514/2003 Z. Z. poukázala na to, že

nemajetková ujma je limitovaná do výšky 50-násobku minimálnej mzdy, avšak žalobkyňou uplatnený
nárok je nesporne vyšší. Na záver uviedla, že žalobkyňa si svoje právo uplatnila aj cestou ÚS, ÚS vo
veci rozhodoval vo svojom uznesení X. na č. l. 145, kedy sťažnosť bola ako zjavne neopodstatnená
odmietnutá. Na základe uvedených žiadala, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej strane nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Súd sa oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, a to s poukazom na ust. § 204 CSP, kedy pred
svojim rozhodnutím vychádzal z obsahu spisového materiálu, a to podanej žaloby žalobcu na č. l. 1-13,
XXC XX/XXXX - Žiadosť poškodenej o predbežné prerokovanie nárokov... z dňa 15.12.2017 na č. l.14-24, Nález ÚS SR č. X. na č. l. 25, Uznesenie OS J. na č. l. 26, výpis z LV č. XXXX k. ú. R. na č. l. 27,
výpis z LV č. XXXX k. ú. R. na č. l. 28, výpis z LV č. XXXX k. ú. R. na č. l. 29, výpis z LV č. XXXX k. ú.
R. na č. l. 30, výpis z LV č. XXXX k. ú. R. na č. l. 31, výpis z LV č. XXXX k. ú. R. na č. l. 32, potvrdenie o

prijatí návrhu na č. l. 33, oznámenie zák. sudcu z dňa 4.6.2018 na č. l. 34, uznesenie predsedu OS KN na
č. l. 35, písomné podanie súdu na č. l. 36-38, záznam o zložení SÚP na č. l. 39, písomné podanie súdu
na č. l. 40-41, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 42, písomné podanie žalovanej - vyjadrenie
k žalobe z dňa 16.11.2018 na č. l. 43-58, uznesenie - výzva na č. l. 59, písomné podanie žalobkyne z
dňa 9.1.2019 na č. l. 60-62, písomné podanie súdu na č. l. 63-64, potvrdenie o prijatí do el. schránky na

č. l. 65, písomné podanie žalovanej (duplika) z dňa 30.1.2019 na č. l. 66-76, podanie Tomáša Kušníra,
s.r.o., ktoré omylom zaslal cez ÚPVS do spisu XC/XX/XXX8, nepatrí do tohto spisu na č. l. 77-105,
ÚZ na č. l. 106, písomné podanie súdu na č. l. 107-108, písomné podanie žalobkyne z dňa 24.4.2019
na č. l. 109-128, ÚZ na č. l. 128a, písomné podanie žalobkyne z dňa 13.5.2019 na č. l. 129-130, e-
mailové podanie žalobkyne z dňa 22.8.2019 na č. l. 131-132, písomné podanie súdu na č. l. 133-134,
písomné podanie žalovanej z dňa 11.10.2019 na č. l. 135-159, písomné podanie súdu na č. l. 160-161,

potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 162, písomné podanie žalovanej - žiadosť o odročenie T z dňa
21.10.2019 na č. l. 163-172, písomné podanie súdu na č. l. 173-174, potvrdenie o prijatí do el. schránky
na č. l. 175, písomné podanie žalobkyne z dňa 11.11.2019 na č. l. 176-177, písomné podanie súdu na
č. l. 178-179, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 180, písomné podanie súdu na č. l. 181, Nález
X. na č. l. 182-185, poverenie na č. l. 186, oboznamuje sa pripojený spis tunajšieho súdu 10C/14/2000

s dôrazom na relevantné listiny, a to rozsudok OS J. na č. l. 720 a nasl., potvrdzujúce rozhodnutie KS
NR, rozhodnutie NS SR, ktorý dovolanie odmietol. Ďalej súd poznamenáva, že k uplatnenému nároku
škody v spojení so spisovým materiálom OS J. sp. zn. XEr/XXX/XXXX, súd konštatuje, že uvedený spis
sa nachádza na KS NR z dôvodu podaného odvolania.

7. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami ako aj s celým obsahom spisového materiálu, pričom
zistil tento skutkový a právny stav veci a predmet konania posúdil podľa nasledovnej právnej úpravy.

8.PodľaÚstavySlovenskejrepublikyčl.46ods.3platí,žekaždýmáprávonanáhraduškodyspôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom.

9. V zmysle § 1 písm. a, písm. c zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platí,

že tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci a rovnako upravuje podľa písm. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
právo na regresnú náhradu.

10. Na účely citovaného zákona podľa § 2 platí, že výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup

orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

11. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 514/2003 platí, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
V zmysle ods. 2 sa zodpovednosti podľa predchádzajúceho odseku nemožno zbaviť.
V ustanovení § 4 uvedeného zákona sú vymedzené orgány konajúci v mene štátu.

12. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.13. Na základe § 6 ods. 1 a ods. 2 uvedeného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa
odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný
prostriedokpodľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodné
osobitného zreteľa.

14. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona platí, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky....

15. V zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona platí, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

16. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

17. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

18. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

19. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

20. Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

21. Súd poučil strany sporu podľa § 154 CSP o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

22. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového
stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

23. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákonneustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba: nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol.

24. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanej strane dňa 09.11.2018 s uznesením s výzvou na vyjadrenie
sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby.

25. Súd podľa § 167 ods. 1 CSP doručil žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Podľa
ods. 2 rovnakého ustanovenia zákona súd žalovaného vyzval, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe

písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce
skutočnostinasvojuobranu,pripojillistiny,naktorésaodvoláva,aoznačildôkazynapreukázaniesvojich
tvrdení.

26. V zmysle § 167 ods. 3 CSP ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí
iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť

sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučil
žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

27. Napokon podľa § 167 ods. 4 CSP súd doručil vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do

vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie
skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy
súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

28. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej z titulu opakovaného

nesprávneho úradného postupu ako aj z titulu opakovaných nezákonných rozhodovaní (v merite veci)
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v občianskom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 1XC/XX/XXXX
na Okresnom súde v J.“ z dňa 15.5.2018, ktoré doručila súdu dňa 30.5.2018, sa domáhala náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z titulu opakovaného nesprávneho úradného postupu súdu ako aj titulom
nezákonných rozhodnutí a náhrady trov konania v znení zmeny žaloby z dňa 24.04.2019 na č. l. 109-128

súdneho spisu.

29.Akojezrejmézobsahuspisovéhomateriálu,žalobkyňadoručilažalovanejsvojužiadosťopredbežné
prerokovanie nároku svojím podaním: „Vec: XXC XX/XXXX - Žiadosť poškodenej o predbežné
prerokovanie nárokov...“ z dňa 15.12.2017 na č. l. 14-24 súdneho spisu.

30. Nakoľko žalovaná strana neuspokojila nárok, preto žalobkyňa doručila súdu svoju žalobu dňa
30.05.2018.

31. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej

zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci tými, ktorí v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu
svojím zavinením alebo bez tohto zavinenia.

32. Podľa ustálenej judikatúry ÚS SR okrem iných napr. v konaní II. ÚS SR 467/2008 bolo ustálené, že v

zmysle zák. č. 514/2003 Z. Z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho
orgánu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne,
ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (podľa čl. 46 ods. 3 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR)
zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

33. Podľa súdu, v zmysle zák. č. 514/2003 Z. Z. v spojení s citovaným rozhodnutím ÚS SR (II. ÚS
SR 467/2008) platí, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc,
musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Podmienkami vzniku tejto
zodpovednosti sú:
a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci,

b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému,
c) príčinná súvislosť medzi a) a b).
Ad a) Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej
moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc. Štát v tomto prípade nezodpovedá len za konanievlastných štátnych orgánov, ale aj za konanie subjektov, na ktoré bol prenesený výkon verejnej moci.
Zodpovedným subjektom môžu byť preto i verejnoprávne inštitúcie, fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorej zákon zveril výkon verejnej moci (napr. notári, exekútori), pokiaľ uvedené subjekty

vykonávajú verejnú moc (rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb).
Ad b) Druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy
uvedenej v ustanovení § 17 zákona. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania podľa § 18 zákona.
Vznik škody musí preukázať poškodený.

Ad c) Medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody, a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná
súvislosť.

34. Podľa súdu s prihliadnutím na čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky pokiaľ dôjde k zásahu do
základných práv a slobôd jednotlivca orgánmi štátu na základe a v zmysle zákona, takýto zásah je
legitímny, nakoľko subjektívne práva u jednotlivca musia v tomto prípade ustúpiť verejnému záujmu

štátu.

35. Zákon upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti
za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym (nezákonným)
rozhodnutím (5 § a § 6 zákona). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom (§ 9 zákona).

36. Podľa súdu, v každom prípade sa musí preukázať splnenie podmienok zodpovednosti za
škodu. Vyššie uvedené podmienky zodpovednosti musí preukázať poškodený, ktorý v prípadnom
súdnom konaní o náhradu škody znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu

zodpovednosť štátu.

37.Žalobkyňaneuniesaldôkaznébremenovovzťahukpreukázaniusplneniazákonnejpodmienkypodľa
§ 5 a § 6 zák. č. 514/2003 Z. Z. zo strany žalobkyne a to, že právoplatné rozhodnutie súdu bolo zrušené,
resp. aspoň zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd v tomto smere sa plne stotožnil s

názorom pover. zást. žalovanej, ktorá vo svojich podaniach, ako aj na pojednávaní vo veci uviedla, že
vedením súdneho konania nebola preukázaná jednak zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym
(nezákonným) rozhodnutím (5 § a § 6 zákona), ako ani zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom (§ 9 zákona).

38. Ďalej, podľa súdu, žalobkyňa žiadnym spôsobom jednak nepreukázala, že by došlo podľa § 9 k
neprávnemu úradnému postupu ako základu zodpovednosti za škodu. Nesprávnym úradným postupom
je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo
vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného
orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu. Z rovnakých dôvodov ako pri nezákonnom rozhodnutí
zákon nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom „nesprávny úradný postup“.

39. Podľa súdu žalobkyňa spoľahlivo nepreukázala výšku ani vznik škody, ako ani nemajetkovej ujmy,

ktoré nároky sa nedajú určiť odhadom, pričom je potrebné prihliadať k zákonnej požiadavke, aby vznik
škody bol v príčinnej súvislosti s namietaným nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom, ako aj s jej presne verifikovateľnou výškou, predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a
rozsahu nepriaznivých následkov, ktoré nastali po nezákonnom rozhodnutí a v dôsledku nesprávneho
úradného postupu v živote žalobkyne s poukazom na jej postavenie v rodine, v spoločnosti a podobne.

40. Žalobkyňa, ktorá sa domáhala uplatneného nároku uvedeného v tomto konaní, musí nielen
konštatovať porušenie práva, ktoré nebolo preukázané, musí uniesť nielen dôkazné bremeno tvrdenia,
ale aj dôkazné bremeno že nemajetková ujma vznikla a že na jej uspokojenie nie je postačujúcim
zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva, ospravedlnenie resp. iné formy satisfakcie, nakoľko

v tomto prípade sa jedná o až také závažné porušenie jej práv, ktoré je možné napraviť len priznaním
finančného zadosťučinenia. Pri tom všetkom musel žalobca preukázať v rámci satisfakčnej funkcie
finančnej náhrady, že ním požadovaná suma zabezpečí primerané zmiernenie, reálne preukázanej avzniknutej nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu tak, aby to nebolo zdrojom
bezdôvodného obohatenia sa žalobcu.

41. Na základe uvedených súd pri svojom rozhodnutí uplatnený nárok žalobkyni nepriznal, a to s
poukazom na aplikáciu dispozičného princípu, ktorý sa ďalej odzrkadľuje v uplatnení princípu formálnej
pravdy podľa § 150 a súvis. ustanovení CSP a § 185 a súvis. ustanovení CSP, ktorými bol zavedený
princíp formálnej pravdy, na základe ktorého súd pri rozhodovaní vychádza z dôkazov, ktoré mu navrhli
strany sporu. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o

prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne
uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne
plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP.
V zmysle § 150 ods. 1 CSP platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúceskutkovétvrdeniatýkajúcesasporuarovnakospoukazomna§153CSPakoaj§151ods.1
a ods. 2 CSP, podľa ktorých ustanovení platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne

nepoprela, sa považujú za nesporné.

42. Žalobkyňa v tomto konaní vedenom pod sp. zn. XC/XX/XXXX si uplatnila nárok na náhradu
škody spôsobenej z titulu opakovaného nesprávneho úradného postupu ako aj z titulu nezákonných
rozhodovaní (v merite veci), čím došlo k porušeniu jej práv podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v súdnom

konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX na Okresnom súde v J. v spojení so zmenou žaloby z
dňa 24.04.2019 na č. l. 109-128 súdneho spisu. V pôvodnom súdnom konaní vedenom na OS J. pod
spis. značkou XXC/XX/XXXX bola v procesnom postavení žalovanej a voči nej bol uplatnený nárok na
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v tom čase v katastri nehnuteľností pre okres
J., obec a kat. územie R. na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX, na LV č. XXXX, na LV č. XXXX a na

LV č. XXXX, ktoré mali podľa žaloby tvoriť podielové spoluvlastníctvo žalobcov, a to K. K., N. K. a Q. K., a
nie žalovanej K. H., rod. I., rod. čís. XXXXXX/XXXX. Súd v konaní priebežne konal, a toto konanie čo do
meritu, základu veci bolo ukončené právoplatným rozhodnutím OS J. XXC/XX/XXXX-XXX v spojení s
rozhodnutímKSR.s.kon.XCo/XXX/XXXX-XXX,nazákladektoréhobolokonanieprávoplatneukončené
dňom 18.03.2015. Počas tohto konania žalovaná v procesnom postavení žalobkyne v tomto súdnom

konanívedenompodsp.zn.7C/33/2018siuplatnilasvojeprávoanamietlaporušeniesvojichzákladných
práv na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov pred ÚS SR. ÚS SR svojím nálezom pod sp.
zn. X. dňa 30.08.2010 rozhodol tak, že základné právo žalobkyne a prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v tomto konaní bolo porušené a žalobkyni sa priznalo finančné zadosťučinenie 3.500,- EUR,
ako aj náhrada trov konania v sume 250,29 EUR.

43. Podľa § 181 ods. 2 CSP, sudca uvádza, že žaloba žalobcu je zjavne nedôvodná s poukazom na
dôvody uvedené v písomnom podaní žalovanej na č. l. 43 a nasl., č. l. 63 a nasl., 136 a nasl., ktoré
písomné podania boli riadne doručené, a to či už vyjadrenie, resp. duplika. Žalobkyňa si uplatnila nárok
v podanej žalobe na náhradu škody z č. l. 1 titulom opakovaného nesprávneho postupu a nezákonnými

rozhodnutiami. V rozpore aj s § 17 zák. č. 514/2003, ako aj s poukazom na § 6 citovaného zákona,
§ 9 citovaného zákona nepreukázala právne relevantným spôsobom, teda vo vzťahu k rozhodnutiu,
ktoré malo byť zmenené, zrušené, nakoľko v citovanom konaní XXC/XX/XXXX, ku ktorému sa vzťahuje
uplatnený nárok, OS rozhodol s tým, že z č. l. 720 bolo rozhodnutím KS z č. l. 785 potvrdené a
podané dovolanie bolo rozhodnutím NS SR na č. l. 1017 odmietnuté, uvedené konanie bolo právoplatne

ukončené dňa 18.03.2015.

44. Napokon ešte súd pri svojom rozhodnutí, ktorým nárok žalobkyne zamietol, prihliadol aj na sumu
uplatneného nároku podľa zák. č. 514/2003, ktorá suma je limitovaná ustanovením § 17 zák. č. 514/2003
Z. Z. podľa ktorého nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými

trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Žalobkyňa si nárok uplatnila vo vyššom rozsahu, keď
ale žiadnym spôsobom, okrem tvrdenia bez akýchkoľvek právne relevantných skutkových okolností,
predložených dôkazov s právnou kvalifikáciou, nepreukázala dôvodnosť ňou uplatneného nároku na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu podľa § 9 a nezákonného
rozhodnutia podľa § 6 zák. č. 514/2003 celkom v sume 5.252.194,06 EUR.

45. Vo vzťahu k § 6 zák. č. 514/2003 podľa súdu je zrejmé, že žalobkyňa v konaní neuniesla ani bremeno
tvrdenia, nieto ešte preukázania zmeny alebo zrušenia právoplatného rozhodnutia súdu, preto, podľa
súdu, nie je splnená základná podmienka pre priznanie nároku s poukazom na § 6 ods. 1., keď z obsahuspisového materiálu je zrejmé, že právoplatné rozhodnutie nebolo zmenené alebo zrušené v konaní
10C. Rozhodnutie OS J.o do meritu, základu veci bolo ukončené právoplatným rozhodnutím OS J. XXC/
XX/XXXX-XXX v spojení s rozhodnutím KS Nitra čís. kon. XCo/XXX/XXXX-XXX, na základe ktorého

bolo konanie právoplatne ukončené dňom 18.03.2015 a následne podané dovolanie bolo NS SR dňa
24.05.2017 jeho rozhodnutím pod spis. značkou 4 P. a X Cdo/XXX/XXXX. odmietnuté.

46. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala skutočnosť, že súd mal podľa § 6 ods. 4 zák. č.
514/2003 prekročiť svoju právomoc, nakoľko je bežné, že súdy rozhodujú v konaniach o určenie

vlastníckeho práva a citované rozhodnutie prešlo všetkými súdnymi autoritami.

47. Podľa súdu, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani vo vzťahu k nezákonnému postupu v tomto
konaní, a to podľa § 9 a súvis. ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z. nakoľko podľa súdu, je možné toto
konanie z časového hľadiska rozdeliť na dva rozdielne úseky, a to od doručenia žaloby súd (v konaní
XXC/XX/XXXX) dňa 20.01.2000 do dňa rozhodnutia ÚS SR pod sp. zn. X. a to k 30.08.2010, ktoré

obdobie bolo riešené na základe sťažnosti žalobkyne. ÚS SR vo svojom náleze X. /na č. l. 25 v
spojení s č. l. 182 a nasl. súdneho spisu/ skonštatoval, že do tej doby v konaní XXC/XX/XXXX bolo
porušené právo žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a z uvedeného dôvodu jej
bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3.500,- EUR ako aj náhradu trov konania 250,29 EUR.
Na základe uvedených súd v tomto konaní XC/XX/XXXX mal za to, že nárok žalobkyne vo vzťahu k

nezákonnému postupu v tomto konaní, a to podľa § 9 a súvis. ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z. bol
uspokojený a žalobkyňa nepreukázala vznik takej škody resp. nemajetkovej ujmy na ktorý by jej vznikol
nárokvočižalovanejvuplatnenomfinančnomrozsahu.Ďalejakojezrejmézobsahuspisovéhomateriálu
žalobkyňa si opätovne uplatnila sťažnosť namietla porušenie svojich základných práv na prerokovanie
svojej veci bez zbytočných prieťahov za ďalšie obdobie a to po 31.08.2010 do dňa rozhodnutia ÚS SR

dňa 09.10.2017, ktorý vo svojom náleze X. ako je zrejmé z č. l. 145 a nasl. sťažnosť žalobkyne odmietol
ako zjavne neopodstatnenú a preto ani v tomto konaní nie je možné priznať nárok na náhradu škody
resp. nemajetkovej ujmy za nasledujúce obdobie po 30.08.2010. Súd vo vzťahu k uplatnenému nároku
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v konaní vedenom na OS KN pod spisovou značkou XEr/XXX/
XXXX. si dovoľuje uviesť, že žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a

preto žalovaná strana sa nemala možnosť sa vyjadriť k takto uplatnenému nároku a ani súd nemal
možnosť posúdiť nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v tomto konaní, ktoré je vedené o
výkon exekúcie.

48. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené

a žalobu žalobkyne zamietol.

49. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

50. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str. 8).

51. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

52. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

53. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

54. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody ako aj na náhradu trov konania. Súd v tomto konaní
žalobu zamietol, a preto procesne úspešnou stranou sporu sa stala žalovaná strana, ktorej priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to vo výške 100 % v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať

sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.