Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, May 19, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XObdo/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210471
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:3512210471.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom pod sp. zn. 7C/309/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.

k. 5Co/31/2014-78 z 27. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 7C/309/2012-48

z 20. novembra 2013 uložil žalobkyni, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny
poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66,- eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že vecné
oslobodenie konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych
poplatkoch“) sa nevzťahuje na poplatok za vznesenie námietky zaujatosti, ak ten, kto vznesie námietku
zaujatosti, nie je v konaní o tejto námietke úspešný. Keďže zo spisu vyplýva, že o námietke zaujatosti

vznesenej žalobkyňou nebolo rozhodnuté kladne, súd prvej inštancie vyrubil žalobkyni súdny poplatok
za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom
ku dňu podania námietky. Žalobkyňa je síce v konaní oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods.
1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30.09.2012, avšak vecné oslobodenie od
súdnych poplatkov sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh, odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu
konania, výkon rozhodnutia a exekúciu, nie však na vznesenú námietku zaujatosti.

2 Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.
5Co/31/2014-78 z 27. augusta 2014 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 31. decembra 2014 (ďalej aj „OSP“). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa
priamo v žalobe uviedla, že na príslušnom súde prvej inštancie neexistuje sudca, ktorý by nebol vo

veci zaujatý. Žiadala, aby nadriadený súd podľa § 12 ods. 1 OSP rozhodol o prikázaní veci inému
súdu, pretože sudcovia vecne a miestne príslušného súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
danej veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Uvedené považoval súd prvej
inštanciezanámietkuzaujatostijehosudcovaspispredložilnarozhodnutienadriadenémusúdu.Krajský
súd v Trenčíne uznesením č. k. 6NcC/214/2012-11 z 19. októbra 2012 rozhodol, že sudkyňa súdu
prvej inštancie Mgr. Stanislava Miklánková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že z obsahového hľadiska išlo v podanej
žalobe o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcovi súdu prvej inštancie, v súvislosti s ktorou vzniklažalobkyni poplatková povinnosť. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že konanie o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
bolo do 30. septembra 2012 oslobodené od súdnych poplatkov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal

na právny názor vyjadrený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2011, sp. zn.
II. ÚS 124/2011, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1
zákona o súdnych poplatkoch nevzťahuje na poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky
č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Ako nedôvodnú posúdil tiež námietku, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca (s poukazom na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené vo viacerých

jeho rozhodnutiach, napr. v uznesení z 31. mája 2010, sp. zn. 3Nc/14/2010 alebo v uznesení z 11. marca
2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013).
3 Uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním z dôvodu, že: a/ súdy rozhodovali napriek
tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ OSP)
- nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh na postup podľa § 12 ods. 1 OSP, b/ odvolací súd jej
odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ OSP) tým, že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne

prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený
(§ 237 písm. g/ OSP), keďže o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca súdu, ktorého
nezákonný postup jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorej náhrady sa v konaní domáha. Z
týchto dôvodov žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako
aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Súčasťou dovolania bol tiež návrh na odklad

vykonateľnosti napadnutého uznesenia, ktorý dovolateľka odôvodnila tým, že jej hrozí značný zásah do
jej základných práv, najmä práva vlastniť majetok a práva na pokojné užívanie majetku, a to nelegálnym
znížením jej majetku pri vymáhaní bezpredmetnej a neopodstatnenej justičnej pohľadávky.

4 Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 8. októbra 2014. Dňa 1. júla 2016 nadobudol

účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473
zrušilzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov.Podľaprechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30.

júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.
júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).

5NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdfunkčnepríslušnýnadokončeniepredmetnéhodovolacieho
konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že

dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej
koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/
CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.
6 Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré

v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd
prípustnosť dovolania žalobkyne posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. OSP, teda procesnej
úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k záveru, že dovolanie
treba odmietnuť.

7 V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich
prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej
istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
14XCdo/19/2015, 14XCdo/37/2015, 14XCdo/39/2015, 14XCdo/45/2015, 14XCdo/49/2015. Dovolací
súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje,

poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP).

8 Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád tvrdených
dovolateľkou (§ 237 písm. e/, f/, g/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v § 237 OSP,
pričomprípustnosťdovolanianevyplývaaniz§239OSP,dovolacísúdpodľa§447písm.c/CSPodmietol

dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie
prípustné.9 Vzhľadom k tomu, že dovolací súd odmietol dovolanie žalobkyne ako (objektívne) neprípustné, je
neopodstatnený tiež návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia podľa § 444
ods. 1 CSP a dovolací súd nie je povinný o ňom rozhodnúť osobitným výrokom (k uvedenému porovnaj

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2016, sp. zn. 3Cdo/616/2015).

10 V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho
konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu žalovanej
v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s

článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,
žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj R 72/2018).

11 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.