Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. jún 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/93/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200601
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov

senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: SWS Distribution
a.s., Studená 5, Bratislava, IČO: 35 816 473, zast.: Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., Majzonovo
námestie 2, Nové Zámky, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24,
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa
31.03.2015 v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru kartelov č.
2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu č. 2015/KH/R/2/010

zo dňa 31.03.2015 v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odbor
kartelov č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 m e n í v časti výroku II., ktorým bola žalobcovi
uložená pokuta nasledovne: „podnikateľovi SWS Distribution a.s., IČO: 35 816 473, so sídlom Studená
5, Bratislava, ukladá podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. za konanie uvedené v bode I. výrokovej
časti prvostupňového rozhodnutia pokutu vo výške XX XXX eur, ktorú je povinný uhradiť do 60 dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet Protimonopolného úradu SR č. XXXXXXXXXX, ŠP:
XXXX, KS: XXXX, VS: XXXXXXXXX vedený v Štátnej pokladnici Bratislava.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania a žalobou napadnuté rozhodnutia

1. Úrad na základe podnetu o zavedení manipulačného poplatku vo výške 1,-€ niekoľkými distribútormi
informačných technológii a doplnkového sortimentu začal prešetro-vanie správania spoločností ASBIS
SKspol.sr.o.,eD´systemSlovakia,s.r.o.,ABC Data,s.r.o.aATComputer,s.r.o.,vpriestorochktorých
vykonal inšpekcie a na základe informácii získaných z týchto inšpekcií následne vykonal inšpekciu
aj v priestoroch žalobcu a spoločnosti WESTech, spol. s r. o. Následne dňa 20.05.2013 začal úrad
konanie vo veci možnej dohody obmedzujúcej súťaž a zosúladeného postupu, podľa § 4 ods. 1 a ods.
2 písm. a) a b) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 136/2001 Z. z.), voči
týmto spoločnostiam s výnimkou spoločnosti WESTech, spol. s r. o., o ktorej nezískal dôkazy o tom, že
bola o dohode informovaná a nejako sa na ňu pripravovala.2. Úrad zistil, že účastníci konania, s výnimkou žalobcu v čase od 05.03.2013 do 11.03.2013 zaviedli
manipulačný poplatok vo výške 1,-€ za každú vystavenú faktúru pre zákazníka. Medzi niektorými

účastníkmi konania pred zavedením manipulačného poplatku prebehlo minimálne jedno stretnutie, po
ktorom následne na túto tému prebiehala medzi účastníkmi konania minimálne e-mailová komunikácia,
ktorej predmetom bolo potvrdenie účasti jednotlivých účastníkov konania na dohode, rokovanie o
konkrétnych podmienkach dohody, ako aj detailné podmienky účtovania poplatku. Získaná e-mailová
komunikácia tiež potvrdzuje monitorovanie dodržiavania uplatňovanej dohody. Zo zhromaždených

dôkazov jednoznačne vyplýva, že zavedenie poplatku bolo podmieňované zavedením poplatku u
všetkých zúčastnených na dohode.

3. Žalobca síce manipulačný poplatok nezaviedol do praxe a ani nebol získaný dôkaz o jeho
výslovnom súhlase s dohodou, ale zo získaných dôkazov je možné konštatovať aj jeho zapojenie
sa do plánu zaviesť dohodnutý manipulačný poplatok, t. j. pripravené oznámenie, ktoré malo byť

zaslané zákazníkom, pripravený systém pre manuálne nahadzovanie manipulačného poplatku na
faktúry, pripravovaný systém, ktorý mal automaticky vkladať manipulačný poplatok do každej faktúry.
V plánovanom termíne k zavedeniu manipulačného poplatku u žalobcu nedošlo iba vzhľadom na
negatívne reakcie zákazníkov na zavedenie manipulačného poplatku ostatnými účastníkmi konania.
I keď manipulačný poplatok žalobca nezaviedol, nijako nepreukázal, že o tomto svojom zámere

neaplikovať dohodu informoval aj ostatných účastníkov dohody spôsobom ako to požaduje ustálená
judikatúra, a teda sa jednoznačne nedištancoval od protiprávneho správania. Žalobca teda zjavne
nakladal s informáciami vo svoj prospech a ostatných neinformoval o tom, že sa do spoločného postupu
nezapojí, čo u nich mohlo vyvolávať dojem, a zjavne aj vyvolávalo, že je účastníkom dohody. Ak by s
informáciami o plánovanom zavedení manipulačného poplatku nepracoval, nie je potom zrejmé prečo

by zvažoval, pri jeho nezávislom rozhodovaní, zaviesť poplatok rovnakého druhu a v rovnakej výške
ako jej konkurenti a dokonca s plánom jeho zavedenia v čase, ktorý bol dohodnutý medzi konkurenciou.
Uvedené podporuje úradom prijatý záver, že plánoval prijať kroky podľa dohody, avšak vzhľadom na
reakcie na trhu tento plán následne prehodnotil.

4. Komunikácia medzi účastníkmi dohody, ako vyplýva z dôkazov, pokračovala aj po zavedení
manipulačného poplatku, kedy sa vzájomne informovali o reálnom zavedení poplatku u jednotlivých
účastníkov konania, o spôsobe jeho účtovania, ako aj o dodržiavaní, či porušovaní dohodnutých
podmienok. Účastníci konania, ktorí zaviedli manipulačný poplatok, tento prestali účtovať koncom
mesiaca marec a v priebehu mesiaca apríl 2013.

5. U žalobcu bol rozhodujúci dôkaz preukazujúci to, že sa napokon po zvážení reakcií zákazníkov na trhu
voči zavedeniu poplatku u iných účastníkov dohody rozhodol do dohody nezapojiť, t. j. deň 18.03.2013.

6. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor kartelov, v správnom konaní číslo 0010/OKT/2013,

vydal dňa 02.06.2014 rozhodnutie č. 2014/KH/1/1/012 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie), ktorým o. i.
rozhodol tak, že konanie žalobcu v čase od 14.02.2013 do 18.03.2013 spočívajúce v dohode o priamom,
alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného poplatku vo výške 1,-
€ bez DPH, je dohodou obmedzujúcou súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu
distribúcie informačných technológií a doplnkového sortimentu na území Slovenskej republiky a ktorá je

zakázaná, pričom zároveň o. i. žalobcovi za toto konanie uložil pokutu vo výške XXX.XXX,- €. Základom
pre výpočet pokuty bol obrat dosahovaný na území Slovenskej republiky, ktoré predstavuje v tomto
prípade priestorový relevantný trh.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podali rozklad všetci účastníci konania, o ktorom rozhodol žalovaný tak,

že rozhodnutím č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015 rozklad zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 potvrdil.

II.
Žaloba

8. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.05.2015 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015 v spojení s rozhodnutím
Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru kartelov č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014,ich následného zrušenia a vrátenia veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Ďalej sa
domáhal náhrady trov konania a odkladu vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

9. V podanej žalobe žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie Rady (v spojení s rozhodnutím odboru
kartelov) vychádza zo skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, ktorý je v rozpore
s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

10. Žalobca má za to, že v konaní nebolo preukázané, že svojim konaním naplnil skutkovú podstatu

správnehodeliktupodľaust.§4ods.1vspojenísust.§4ods.3písm.a)Zákonaoochranehospodárskej
súťaže (ďalej len ZOHS), nakoľko z vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť záver vo vzťahu k
žalobcovi, že tento bol účastníkom dohody vymedzenej v napadnutom rozhodnutí. Podľa žalobcu je
zrejmá skutočnosť, že z vykonaných dôkazov je zrejmé, že správanie žalobcu sa významne odlišovalo
od správania ostatných účastníkov dohody v tom, že:
a) žalobca nikdy manipulačný poplatok nezaviedol a ani ho neúčtoval

b) nikdy so žiadnym z účastníkov konania ohľadom zavedenia manipulačného poplatku nekomunikoval
ani pred jeho zavedením a ani po jeho zavedení, o čom neexistuje ani žiadny dôkaz
c) v prípade žalobcu neexistuje žiaden dôkaz o výslovnom súhlase žalobcu s dohodou.

11. Poukázal, že závery žalovaného nezodpovedajú zistenému skutkovému stavu a žalovaný pri

hodnotení dôkazov nevzal do úvahy skutočnosti tvrdené žalobcom. Žalovaný považuje za primárny
dôkaz účasti žalobcu na dohode existenciu mailov od P. L., konateľa spoločnosti ABC Data s.r.o.,
adresovaných Ing. F. F., v tom čase členovi predstavenstva žalobcu. Obsahom mailov je iniciovanie
debaty ohľadom zavedenia manipulačného poplatku. Za deň začiatku účasti žalobcu na dohode určil
žalovaný deň 14.02.2013, kedy mal byť členovi predstavenstva žalobcu zaslaný e-mail od konateľa

spoločnosti ABC Data pána P. L., ktorým adresátov vyzýva na pokračovanie rozhovorov na F. G.. Podľa
žalobcu toto tvrdenie žalovaného neobstojí, nakoľko z obsahu mailu P. L. nie sú zrejmí jeho adresáti, z
čoho vyplýva, že tento mail nebol žalobcovi adresovaný a doručený. Naviac Ing. F. sa pobytu na F. G.
nezúčastnil, tohto pobytu sa zúčastnil len člen dozornej rady žalobcu, ktorý však reprezentoval českú
spoločnosť SWS a.s. a nie žalobcu. Z uvedeného dôvodu sa zmenil dátum začiatku účasti žalobcu na

dohode zo dňa 07.02.2013 na deň 14.02.2013. Žalovaný sa teda stotožnil s argumentáciou žalobcu, že
medzi pobytom člena dozornej rady žalobcu na F. G. a údajnou účasťou žalobcu na dohode absentuje
príčinná súvislosť. Dohadovanie ohľadom spôsobu a termínu zavedenia poplatku prebiehalo medzi
účastníkmi najmä v druhej polovici februára. Ing. F. bol v čase od 17.02. do 27.02.2013 odcestovaný v
USA, s inými účastníkmi konania nekomunikoval mailom a ani osobne, teda neprejavil vôľu do dohody

sa zapojiť. O tomto svedčí aj vzájomná mailová komunikácia ostatných účastníkov konania z februára
a marca 2013, z ktorej je zrejmé, že títo nemali vedomosť o tom, či žalobca je do plánu zaviesť
poplatok zapojený. Ing F. nielenže nereagoval na žiaden z mailov Ing. L., ale ani neinformoval ohľadom
zámeru poplatok zaviesť a neinformoval iných predstaviteľov resp. zamestnancov žalobcu. V priebehu
februára až do 05.03.2013 nepodnikol žiadne kroky, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že svoje správanie

koordinuje s ostatnými účastníkmi dohody. Podľa žalobcu tak absentuje príčinná súvislosť medzi mailmi
adresovanými Ing. F. a prípravou Oznámenia o účtovaní poplatku a systému pre nahadzovanie poplatku
na faktúry zákazníkom.

12. Namietal tiež, že z e-mailovej komunikácie je naopak zrejmé, že žalobca začal interne komunikovať

ohľadom zavedenia manipulačného poplatku až na základe mailu od spoločnosti ASBIS SK s.r.o. zo
dňa 05.03.2013, ktorý táto spoločnosť adresovala všetkým jej zákazníkom a partnerom, ktorým ich
oboznamovala s účtovaním poplatku. Za žalobcu bol tento mail adresovaný Ing. G. T.. Pre predsedníčku
predstavenstva žalobcu Ing. L. R. bola táto informácia o zavedení poplatku nová. V nasledujúcich dňoch
boli žalobcovi doručené ďalšie oznámenia ohľadne zavedenia poplatku (06.03.2013 eDsystem, dňa

10.03.2013 AT Computers), vždy adresované zamestnancom žalobcu. Z mailovej komunikácie je zrejmé
tiež, že najintenzívnejšia komunikácia ohľadom zavedenia poplatku u žalobcu prebiehala v dňoch 10. až
12. marca 2013, v ktorom období pod vedením R. U., technického riaditeľa a produktového špecialistu
žalobcu bol pripravený návrh oznámenia zákazníkom a spoločnosť Cybersoft bola kontaktovaná
za účelom prípravy systému na nahadzovanie poplatku. Tieto činnosti patrili do pracovnej náplne

technického riaditeľa. O tom, že žalobca poplatok nezavedie bolo rozhodnuté okamžite na porade členov
predstavenstva a dozornej rady žalobcu, dňa 14.03.2013, t.j. 7 dní po tom, ako sa žalobca dozvedel o
zámere ostatných účastníkov konania.13. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie bolo prijaté nezávisle od vonkajších faktorov a správania sa ostatných
účastníkov, o čom svedčí skutočnosť, že žalobca poplatok nikdy neúčtoval, ako aj prítomnosť predsedu
dozornej rady v SWSD a.s. dňa 14.03.2013. Žalobca tvrdenie žalovaného, že žalobca na rozhodol

poplatok neúčtovať len vzhľadom na nepriaznivé reakcie trhu, teda považuje za irelevantné.

14. Je názoru, že čl. 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že na konštatovanie dohody
obmedzujúcej súťaž nie je nevyhnutné preukázať osobné konanie štatutárneho zástupcu podniku alebo
osobitný súhlas tohto zástupcu v podobe splnomocnenia s konaním svojho zamestnanca, ktorý sa

zúčastnil na protisúťažnom stretnutí. Zároveň na konštatovanie dohody je podľa žalobcu postačujúce,
aby podnikatelia vyjadrili spoločný zámer správať sa na trhu určitým spôsobom. Skutočnosť, že
zamestnanec žalobcu nechal pripraviť oznámenia o účtovaní poplatku a systém pre účtovanie poplatku,
niejemožnéinterpretovaťtak,žetentosadopustilprotisúťažnéhokonania,zaktorébymalžalobcaniesť
zodpovednosť. Táto iniciatíva nemala pôvod v dohode s účastníkmi konania a zároveň zamestnanec
neprejavil vôľu za spoločnosť navonok, oznámenie nikomu nezaslal, poplatok neúčtoval, a teda sa

nedopustil protisúťažného konania. Povinnosť zamestnanca je o všetkom zamestnávateľa informovať,
čo sa aj stalo. Predstavenstvo po schválení predsedu dozornej rady dňa 14.03.2013 rozhodlo o tom, že
svoje správanie nebude koordinovať so správaním ostatných účastníkov konania, a že poplatok účtovať
nebude.

15. Uviedol, že žalovaný v rozhodnutí žalobcovi vyčíta, že ostatných účastníkov konania mal informovať
o tom, že sa do dohody nezapojí a takýmto výslovným prejavom vôle by preukázal neúčasť na dohode.
Takéto závery žalobca považoval nad rámec stanovený zákonom. Žalobca nemal žiadnu vedomosť o
tom, že je konkurentmi vnímaný ako jeden z účastníkov dohody. Účelom mailov podľa žalobcu bolo
vzbudiť u ostatných účastníkov konania dojem, že do dohody sú zapojené viaceré osoby. Žalobca nemal

vedomosť, že by mohol byť vnímaný ako účastník dohody a preto nemožno od neho požadovať výslovný
prejav vôle vo vzťahu k ostatným účastníkom konania, že sa do dohody nezapojí.

16. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR č. 8Sžo 49/2013, podľa ktorého správnym
deliktom nemôže byť akékoľvek porušenie práva, ale porušenie práva musí byť protiprávne konanie,

a to aj vtedy keď zákon nevyžaduje zavinenie, a ak predpokladá objektívnu zodpovednosť. Podľa
žalobcu protiprávnosť konania v zmysle ust. § 4 ods. 1 v spojení s ods. 3 písm. a) ZOHS spočíva
v uzavretí dohody, ktorá má za cieľ alebo môže mať za následok obmedzovanie súťaže, pričom
dohodou podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný
súhlasný prejav vôle vyvodení z ich konania. Žalobca súhlas s dohodou neprejavil, poplatok neúčtoval,

predmetom posudzovania v správnom konaní tak je, či v jeho prípade vôbec došlo k naplneniu skutkovej
podstaty správneho deliktu, t.j. či žalobca konal protiprávne. Medzi mailmi by mala existovať priama
príčinná súvislosť. Jednotlivé skutočnosti však nespĺňajú znaky protiprávneho konania, pretože z nich
nie je možné vyvodiť súhlasný prejav vôle. Nie je preto možné od účastníkov správneho konania
spravodlivo požadovať, aby žalovanému preukázali, že sa protisúťažného konania nedopustili; navyše

takáto požiadavka by bola v rozpore elementárnymi zásadami logiky. K príprave návrhu oznámenia a
systému pre účtovanie poplatku na faktúry zákazníkov došlo z iniciatívy zamestnancov až po tom, čo
bol žalobca o zavedení poplatku informovaný v rámci automatického zasielania mailov od konkurentov.
Správanie žalobcu tak zodpovedá ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZOHS, v zmysle ktorého sa na účely
tohto zákona nepovažuje za dohodu taký postup, ktorý je možný označiť ako prirodzené nasledovanie

správania iného podnikateľa. Predpokladom fungovania hospodárskej súťaže je, že každý podnikateľ si
určuje svoju obchodnú politiku na trhu nezávisle.

17. Má za to, že jednou zo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na
základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového

stavu veci. A preto je žalobca názoru, že správny orgán vydal rozhodnutie v rozpore so zásadou
materiálnej pravdy, keďže medzi hlavnými dôkazmi, o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie (t.j.
mail adresovaný Ing. F. a prípravou návrhu oznámenia o zavedení poplatku, fakturačného systému)
neexistuje príčinná súvislosť, ktorej absenciu žalobca namietal už v správnom konaní. Zo skutkového
stavujezrejmé,žesprávaniežalobcusapocelýčasrelevantnéhoobdobianezmenilo,atoakovovzťahu

k ostatným účastníkom konania, tak ani vo vzťahu k zákazníkom alebo spotrebiteľom, t.j. správanie
žalobcu nemalo vplyv a žiaden dopad, a to ani vo forme ohrozenia alebo obmedzenia na tretie osoby,
trh a tým aj súťaž samotnú.18. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca má za to, že žalovaný nepreukázal, že na
strane žalobcu došlo k naplneniu formálnych znakov, ako ani materiálnej stránky správneho deliktu.

19. K výške uloženej pokuty žalobca uviedol, že v správnom konaní sa nepreukázalo, že by žalobca bol
účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž podľa ust. § 4 ods. 1, a ust. § 4 ods. 2 písm. a), b) zákona č.
136/2001 Z.z., preto neexistuje dôvod, pre ktorý by žalobcovi mala byť uložená pokuta. Naviac výšku
pokuty považuje za zjavne neprimeranú a uloženú v rozpore so zásadou proporcionality.

20. Žalobca tvrdí, že žalovaný pri určení výšky pokuty nezohľadnil skutočnosti

- závažnosť porušenia, vzhľadom na spôsob, akým sa žalobca mal porušenia zákona dopustiť.
Žalobca má za to, že sa porušenia zákona nedopustil. V prípade, ak by jeho správanie malo byť
vyhodnotené ako správny delikt, potom žalovaný nedostatočne zohľadnil, že žalobca sa s ostatnými
účastníkmi nekontaktoval, konal individuálne a svojím správaním účastníkov len nasledoval, poplatok

nikdy neúčtoval a o jeho účtovaní ani zákazníkov neinformoval. Rozhodnutie o tom, že poplatok nebude
zavedený prijal žalobca bez ohľadu na vonkajšie faktory a ešte pred intervenciou žalovaného. Žalobca
svojím konaním nezískal žiadny prospech na úkor iných osôb, či už konkurencie alebo spotrebiteľov

- dopad správania sa žalobcu na trh. Konanie žalobcu navonok sa po celú dobu fakticky nezmenilo,

žalobca nikdy poplatok neúčtoval a nikoho neinformoval o tom, že by zavedenie poplatku plánoval,
a preto správanie žalobcu tak nemalo žiaden dopad na trh a neboli ohrozené ani poškodené práva
spotrebiteľov a ani samotná hospodárska súťaž.

- veľkosť relevantného zemepisného trhu. Žalobca pôsobí na trhu len v rámci Slovenskej republiky, čo

znižuje nebezpečenstvo konania žalobcu a jeho následkov

- veľkosť a význam žalobcu na trhu. Žalobca je najmenším hráčom na trhu spomedzi všetkých
účastníkov, ktorého správanie, vzhľadom na jeho minimálny význam na trhu nie je mienkotvorné vo
vzťahu ku konkurencii a spôsobilé významným spôsobom ovplyvniť trh alebo spôsobiť ujmu konkurencii,

a preto uložená pokuta je v pomere k veľkosti žalobcu na trhu neproporcionálna.

- žalobca sa nikdy predtým sa nedopustil žiadneho správneho deliktu vo veci hospodárskej súťaže

- žalobca efektívne spolupracoval so žalovaným

- dĺžku porušovania zákona. Podľa žalobcu je to 7 dní, od 05.03.2013, t.j. momentom doručenia mailu od
ASBIS SK s.r.o., kedy sa preukázateľne žalobca dozvedel o tom, že konkurenčná spoločnosť zaviedla
manipulačný poplatok do 14.03.2013, v ktorý deň sa na osobnom stretnutí členov štatutárneho orgánu
a dozornej rady rozhodlo o tom, že tento poplatok nebude zavedený

- pochybnosť, či konanie podnikateľa zakladá porušovanie súťažných pravidiel, keď v konaní nebola
preukázaná účasť žalobcu na dohode, poplatok nebol nikdy účtovaný. Konanie žalobcu spočívajúce
v príprave na zavedenie účtovania administratívneho poplatku po tom, čo jeho účtovanie zaviedla
konkurencia (t.j ako reakciu na dianie za relevantnom trhu) nie je možné považovať za porušovanie

súťažných pravidiel, keď z ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 136/2001 Z.z. vyplýva, že za dohodu sa
nepovažuje taký prejav vôle, ktorý možno označiť ako prirodzené nasledovanie podnikateľa.

- ťažkú finančnú situáciu podnikateľa. Žalobca čerpá finančné prostriedky formou úveru na svoje
prevádzkové potreby od spoločnosti SWS a.s., z kontokorentného účtu od Tatra Banka, a.s.

21. Žalobca s poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie Rady
Protimonopolného úradu č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie č. 2G14/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a
zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného22. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.08.2015, uviedol,

že v danej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a dostatočným spôsobom bolo preukázané,
že žalobca sa podieľal na uzatvorení dohody obmedzujúcej súťaž popísanej v napadnutom rozhodnutí.
Úrad v oboch rozhodnutiach dostatočne preukázal protiprávne konanie všetkých účastníkov konania
vrátane žalobcu. Prostredníctvom získanej emailovej komunikácie bolo preukázané, že účastníci
konania, vrátane žalobcu sa zúčastnili na protiprávnom konaní. Účasť žalobcu bola preukázaná aj

na základe vyjadrení samotných účastníkov konania, ktorí vzájomnú komunikáciu nepopreli, avšak
jej cieľ popisovali a vyhodnocovali inak, ako protizákonný, resp. protisúťažný. Podľa žalovaného bolo
jednoznačne preukázané, že žalobca sa na zavedenie poplatku pripravoval a to vo výške, aká bola
predmetom posudzovanej dohody, čo ani sám žalobca nepoprel. Zo zhromaždenej komunikácie medzi
ostatnými účastníkmi konania je zrejmé, že aj spoločnosť SWS Distribution, bola do príprav zavedenia
manipulačného poplatku zapojená. Aj samotný žalobca pripustil, že obdržal e-mail, týkajúci sa zakázanej

dohody. Sám v žalobe uviedol, že „z emailovej komunikácie žalobcu je zrejmé, že žalobca začal interne
komunikovať ohľadom zavedenia manipulačného poplatku, až na základe emailu od spoločnosti ASBIS
SK s.r.o., zo dňa 5.3.2013, ktorý táto spoločnosť adresovala všetkým jej zákazníkom a partnerom,
ktorým ich oboznamovala s účtovaním poplatku a za žalobcu bol tento email adresovaný Ing. G. T..
Uvedenie dohody do praxe, bolo podmieňované zapojením všetkých zúčastnených, čo bolo dosiahnuté

dohodou o zavedení poplatku a to s presným časovým plánom vo vzťahu k jednotlivým spoločnostiam
a SWS Distribúcia bola adresátom viacerých emailov o koordinovanom zavádzaní manipulačného
poplatku.

23. Zavedenie nového poplatku je nepochybne súčasťou cenovej politiky podnikateľa a

komunikácia o plánovanej cenovej politike je dôkazom, že títo podnikatelia nemajú záujem konkurovať
si v oblasti predmetu diskusie. Príprava SWS Distribution na zavedenie manipulačného poplatku v
rozhodnom čase, kedy sa tento podľa dohody aj mal zaviesť, ako aj v rovnakej výške, ako bolo
dohodnuté aj ostatnými účastníkmi dohody potvrdzuje, že spoločnosť SWS Distribution sa do dohody
naozaj aj plánovala zapojiť. I keď neexistuje dôkaz o výslovnom súhlase žalobcu s výnimkou odkazu

naň v mailovej komunikácii medzi ostatnými účastníkmi dohody, toto úrad nepovažuje za spochybnenie
záveru, ktorý vo veci žalobcu prijal.

24. Z emailu zo dňa 14.02.2013 zaslaného konateľom ABC Data, bližšie neurčenému okruhu príjemcov
nie je možné jednoznačne vyvodiť, že na stretnutí na F. G. sa zúčastnil aj žalobca a nie je možné ani

jednoznačne preukázať, či mu tento email bol adresovaný. Sám žalobca však potvrdil, že rokovaní na
F.Í. G. sa zúčastnil člen dozornej rady žalobcu, ktorý však na danom stretnutí reprezentoval spoločnosť
českú SWS a.s. a nie priamo žalobcu. Predmetný pobyt sa uskutočnil v období od 31.01.2013 do
07.02.2013 a podľa vyjadrenia podnikateľa Weco - Travel (CZ) s.r.o., Thámova 13, Praha 8, Česká
republika, zúčastnili sa ho zástupcovia všetkých účastníkov konania vrátane predsedu dozornej rady

SWS Distribution. Úrad však vzhľadom na určité pochybnosti nepovažoval účasť žalobcu na stretnutí
na F. G. na základe tohto emailu, za preukázanú. Neprítomnosť Ing. F. F. v rozhodnom čase od 17.02. -
27.02.2013, kedy bol odcestovaný v USA, nemôže podľa úradu vylúčiť samotnú zakázanú komunikáciu.
Zo zhromaždených dôkazov je zrejmé, že účastníci konania zavádzali účtovanie manipulačného
poplatkusvedomím,žesahoúčastníajžalobca.Jetiežzrejmé,ževôľuzapodnikateľaSWSDistribution

musela prejaviť zodpovedná osoba, keďže účastníci dohody počítali s účasťou tohto podnikateľa na
dohode. Už na prvý email po návrate zo F. G., zaslaný ABC Data podnikateľ eD'system reagoval
tak, že vyslovil súhlas so zavedením manipulačného poplatku pod podmienkou, že bude zavedený aj
spoločnosťami ASBIS SK, ABC Data a SWS Distribution. Ohľadom zavedenia poplatku účastníkom
konania SWS Distribution informoval dňa 07.03.2013 konateľ ABC Data s tým, že poplatok zavedú v

„úterý pŕíští týden". ( email z 07.03.2013, predmet: SWS potvrzena dnes F. na štart v úterý pŕíští týden).
O uvedenom svedčí aj email eD'system zo dňa 25. februára 2013 adresovaný aj pre F..N.: „Chlapi, sorry,
ze reagujem az teraz. Moj návrh je ...“.

25. Úrad v priebehu inšpekcie u podnikateľa SWS Distribution získal email zo dňa 18.03.2013, z

ktorého vyplýva, že predseda dozornej rady SWS Distribution rozhodol o tom, že manipulačný poplatok
spoločnosťnezavedie:„platíto,cojsemřeklprinávšteveunás,tedyževnašisituacibudemepřistupovat
jen na dohody, ktoré pro nás búdou výhodné. Tato dohoda rozhodné výhodná není." Z e-mailovejkomunikácie vyplýva, že až dňom 18.03.2013 sa v spoločnosti s definitívnou platnosťou rozhodlo o
nezavedení poplatku, do tohto dátumu sa spoločnosť pripravovala na jeho zavedenie.

26. Úrad nepovažoval za relevantnú námietku žalobcu, že žalobcovi doručené oznámenia ohľadom
zavedenia poplatku boli vždy adresované zamestnancom žalobcu a obchodníkom, ktorých emailové
adresy boli v databáze uvedených účastníkov. Je možné dôvodne predpokladať, že zamestnanci
žalobcu v rámci svojej pracovnej náplne vykonávali činnosti, ktoré im prislúchali a ktoré zamestnávateľ
na nich delegoval. Konanie jeho zamestnancov zaväzuje podnikateľa. To, že konali v rámci svojej

náplne svedčí aj to, že následne sa takýmito otázkami riadne zaoberalo aj vedenie spoločnosti. Úradom
zhromaždené dôkazy jednoznačne preukazujú, že žalobca musel s ostatnými účastníkmi komunikovať,
aby tí mohli následne na jej vyjadrenia odkazovať vo vzájomnej komunikácii a aby jej aj zasielali emaily
ohľadne koordinácie a následne, aby jej správanie na trhu aj monitorovali.

27. Rovnako nie je presvedčivé tvrdenie žalobcu, že pre predsedníčku predstavenstva žalobcu Ing.

L. R., bolo zavedenie poplatku nová informácia (t.j. že pred tým nebola informovaná ani Ing. F.),
pretože jej reakcia na mail ASBIS SK bola: „Chlapci pozrite čo zavádza ASBIS". Ešte pred definitívnym
rozhodnutím o nezavedení poplatku do praxe prebehla v spoločnosti e-mailová komunikácia ohľadne
vhodnosti zavedenia poplatku. Jeden z e-mailov adresovaný od U. U. pre L. R. zo dňa 12.03.2013,
predmet:Zavedeniemanipulačnéhopoplatku,akoreakciunačlánoknaktorýjeodosielanýlinksnázvom

„Slovenskí IT distribútori zaviedli manipulačný poplatok, má potenciálne znaky kartelovej dohody“.

28. K namietanej absencii príčinnej súvislosti medzi e-mailmi adresovanými Ing. F. a prípravou
Oznámenia o účtovaní poplatku a systému pre nahadzovanie poplatku na faktúry zákazníkom, úrad
uviedol, že zhromaždené dôkazy, odkazujúce na účasť SWS Distribution v dohode, príprava na

zavedenie poplatku v rozhodnom čase (kedy bola realizovaná dohoda) a to v rovnakej forme, ako
ostatní účastníci (príprava znenia pre zákazníkov) monitorovanie správania SWS Distribution ostatnými
účastníkmi dohody a tiež vyjadrenie predsedu dozornej rady, že spoločnosť bude pristupovať iba na
výhodné dohody, zatiaľ čo táto dohoda výhodná nie je, sú podľa úradu dostatočnými dôkazmi na
preukázanie účasti žalobcu na dohode a nie je preto potrebné preukazovať príčinnú súvislosť v zmysle

námietky žalobcu.

29. Žalobca napriek tomu, že manipulačný poplatok nezaviedol, nijako nepreukázal, že o svojom zámere
neaplikovať dohodu informoval aj ostatných účastníkov dohody spôsobom, ako to požaduje ustálená
judikatúra, t.j., že podnikateľ sa musí jednoznačne dištancovať od protiprávneho správania vo vzťahu

k ostatným účastníkom protiprávneho správania. O tom svedčí napr. aj dôkaz z internej komunikácie v
spoločnosti SWS Distribution v e-maily od P. P. pre SWS - U. U., zo dňa 18.03.2013.

30. Podľa žalovaného v prípade kartelovej dohody nie je podmienkou aj jej zavedenie do praxe, a
preto skutočnosť, že žalovaný nakoniec dohodu nerealizoval ho nemôže zbavovať zodpovednosti,

iba môže ísť o skutočnosť na ktorú úrad prihliadne pri ukladaní pokuty. Úrad zohľadnil, že žalobca
poplatok nezaviedol do praxe, pretože protisúťažnú dohodu vyhodnotil pre seba ako nevýhodnú a
preto, že sa protisúťažného správania nechcel vôbec zúčastniť. Konanie žalobcu nemožno považovať
za prirodzené nasledovanie konkurencie na trhu, pretože komunikácia o manipulačnom poplatku
predchádzala zavedeniu poplatku do praxe.

31. Úrad sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že vzhľadom na jeho zanedbateľné postavenie na trhu
nemohol svojím správaním ovplyvniť správanie sa ostatných účastníkov konania. Uviedol, že žalobca je
konkurentom ostatných účastníkov dohody, a preto z tejto pozície mohol ovplyvniť ich správanie, keďže
neúčtovaním poplatku by sa dostával do výhodnejšej cenovej pozície.

32. Úrad preukázal kartel a účasť žalobcu v ňom dostatočne na základe súboru dôkazov a tieto riadne
vyhodnotil. Hoci úrad nedisponuje dôkazom, ktorým by žalobca priamo s dohodou súhlasil, v spise
zhromaždil dôkazy, v ktorých je na jeho súhlas odkazované v komunikácii ostatných účastníkov. Ide o
dôkazy s vysokou dôkaznou hodnotou, emaily z obdobia protiprávneho správania, t.j. z obdobia prípravy

a zavádzania manipulačného poplatku, ktoré si zasielali zástupcovia účastníkov konania, ktorí priamo
v spoločnostiach prijímali rozhodnutia v danej veci. Tieto dôkazy jednoznačne obsahujú odkazy, aj na
žalobcu s tým, že bolo očakávané, že sa koordinácie zúčastní a tiež dôkaz (na základe komunikácie
medzi ostatnými účastníkmi konania) o tom, že potvrdil účasť na koordinovanom postupe. Následnápríprava na zavedenie poplatku v spoločnosti na tieto dôkazy logicky nadväzuje. Ak sa však žalobca
bráni, mal by svoje tvrdenia podporiť dôkazom. Žalobca však v podstate len nesúhlasil so zisteniami
a závermi správneho orgánu.

33. V zmysle požiadavky žalobcu úrad preukázal, že správanie žalobcu obmedzilo hospodársku
súťaž, keďže v prípade posudzovaného správania je možné konštatovať porušenie aj v prípade, ak
nedošlo u účastníka k jeho realizácii v praxi. Ak je dohoda posúdená ako dohoda, ktorá je už svojím
cieľom obmedzujúca súťaž, nie je potrebné analyzovať jej skutočné dopady. U takejto dohody je už

objektívne predpokladané obmedzenie súťaže. Zistenie, že dohoda už svojím cieľom obmedzuje súťaž
nemôže byť preto vyvrátené dôkazom, že dohoda nemá protisúťažný efekt. Podľa ustálenej európskej
judikatúry nie je potrebné brať zreteľ na konkrétne efekty dohody, ak ide o dohodu, ktorá má za cieľ
obmedzenie súťaže. Rovnako tak zosúladený postup je zakázaný, bez ohľadu na jeho efekty na trhu,
ak má protisúťažný cieľ. Ak teda súťažná autorita preukázala, že podnikateľ sa zúčastnil protiprávneho
správania s cieľom obmedziť súťaž, nie je povinná predložiť dôkazy o tom, že takéto správanie skutočne

vyvolalo obmedzenie súťaže na trhu. Naopak je na podnikateľovi, aby preukázal, že účasť na dohode
nijako neovplyvnila jeho vlastné správanie na trhu.

34. K dĺžke porušovania zákona žalovaný uviedol, že dĺžka trvania protiprávneho konania bola posúdená
a vyhodnotená správne.

35. K namietanej výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že žalovaný pri určovaní výšky pokuty
zohľadnil, že spoločnosť SWS Distribution v praxi poplatok nezaviedla. Úrad sa v rozhodnutiach
tiež dostatočne vysporiadal i s dopadmi posudzovanej dohody a v prípade dohody obmedzujúcej
súťaž, podľa cieľa dopady nie je potrebné vyhodnocovať. V prípade dopadov na trh sa vyhodnocuje

dopad protiprávneho správania, ktorým je kartel. Nie je odôvodnené vyhodnocovať dopad správania
jednotlivého účastníka na trh, ale jeho účasť na protiprávnom správaní. Úrad zohľadňoval to, že do
kartelu sa zapojili spoločnosti s významným postavením na trhu, ktoré spolu pokrývajú viac ako polovicu
relevantného trhu. Proporčné uloženie pokuty k ekonomickej sile podnikateľa má zabezpečiť práve
výpočetpokutyurčením%zrelevantnéhoobratu.Relevantnýmobratompodnikateľasarozumieobratza

predaj tovarov a služieb, ktorých sa narušenie, alebo obmedzenie súťaže priamo, alebo nepriamo týka a
to na vymedzenom priestorovom relevantnom trhu. Úrad pri tom zohľadňuje relevantný obrat dosiahnutý
za posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa podnikateľ dopustil porušovania. Kombinácia
hodnoty predaja v súvislosti s porušením a trvaním porušenia sa považuje za vhodnú hodnotu na
vyhodnotenie ekonomického významu porušenia, ako aj relatívneho podielu každého podnikateľa na

porušení. Pri výpočte pokuty úrad vychádzal z obratu z predaja informačných technológií
a doplnkového sortimentu, keďže tohto predaja sa porušenie týkalo. Žalobca nad rámec povinnej
spolupráce s úradom nespolupracoval, t.j. nepredložil dôkazy, resp. vyjadrenia, ktoré je možné na
základe zákona vyhodnotiť tak, že bude pokuta znížená, alebo nebude vôbec uložená (tzv. program
zhovievavosti).

36. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu
zamietol.

IV.

37. Krajský súd v Bratislave o žalobe rozhodol rozsudkom č. k.1S/121/2015-221 zo dňa 27.10.2016 tak,
že zmenil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v časti výroku II., ktorým
bola žalobcovi uložená pokuta tak, že mu uložil pokutu vo výške XX XXX,XX € a súčasne mu nepriznal

náhradu trov konania.

38.Rozsudokžalovanýnapadolkasačnousťažnosťou,oktorejrozhodolNajvyššísúdSRrozsudkomsp.
zn.6Sžhk/1/2017zodňa20.03.2019tak,žerozsudokKrajskéhosúduvBratislaveč.k.1S/121/2015-221
zo dňa 27.10.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že krajský súd vec

nesprávne právne posúdil, keďže neboli splnené predpoklady na zníženie pokuty uloženej na dolnej
hranici zákonom určeného rozsahu v takom výraznom rozsahu, ako to učinil krajský súd, a to pod 50%
hranicou uloženej pokuty. Pokiaľ krajský súd považoval primeraný sankčný postih v rozsahu 0,1% z
obratu za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie, ... v danom prípade by nebol naplnený účel azmysel ,,Programu zhovievavosti“ a nebol by zohľadnený fakt, že konanie žalobcu je kvalifikované ako
jedna z najnebezpečnejších foriem protisúťažného konania, ktoré je potrebné prísne postihnúť.

39. Po vrátení veci bola vec vedená zapísaná a vedená pod sp. zn. 1S 93/2019.

V.
Právne posúdenie

40. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa ust. § 10, § 13
ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ( ďalej len SSP ) opätovne v súlade s právnym
názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku sp. zn. 6Sžhk/1/2017 zo dňa
20.03.2019 preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na pojednávaní konanom dňa 24.06.2021 dospel k záveru, že

žaloba je čiastočne dôvodná.

41. V preskúmavanej veci podal žalobca žalobu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení
v spojení s rozhodnutím žalovaného, dňa 20.05.2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
v znení zmien a doplnkov (OSP) podľa druhej hlavy piatej časti. Podľa ustanovení tejto hlavy sa

postupujevprípadoch,vktorýchfyzickáaleboprávnickáosobatvrdí,žebolanasvojichprávachukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu.

42. Podľa ust. § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

43. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania,
a to i na konania začaté predo dňom účinnosti SSP.

44. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

45.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazáklade žalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

46. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

47. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

48. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

49. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v

zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak
tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).50. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu

však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky).

51. Podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného
dokazovaniananávrhžalobcurozsudkomzmeniťdruhalebovýškusankcie,ajkeďorgánverejnejsprávy

pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe
skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter.

52. Podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa
osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

53. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 136/2001 Z. z. dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie
združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej
len „dohoda obmedzujúca súťaž“), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.

54. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 136/2001 Z. z. dohodou obmedzujúcou súťaž nie je dohoda medzi

podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov ani rozhodnutie združenia podnikateľov, ak ich účinok na
súťažjezanedbateľný.Dohodamedzipodnikateľmi,zosúladenýpostuppodnikateľov,akoajrozhodnutie
združenia podnikateľov má zanedba-teľný účinok na súťaž, ak trhové podiely podnikateľov, ktorí
sú účastníkmi dohody medzi podnikateľmi, zosúladeného postupu podnikateľov, alebo rozhodnutia
združenia podnika-teľov, neprekračujú prahové hodnoty, ktoré ustanoví úrad všeobecne záväzným

právnym predpisom. Zanedbateľný účinok na súťaž nemá dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený
postup podnikateľov ani rozhodnutie združenia podnikateľov, ak má za cieľ obmedzovanie súťaže.

55. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) a b) zák. č. 136/2001 Z.z. na účely tohto zákona
a) dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný

súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania,
b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody
podnikateľov podľa písmena a) a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného
podnikateľa.

56. Podľa § 4 ods. 4 písm. a) zák. č. 136/2001 Z.z. zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá
spočíva v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru alebo iných obchodných podmienok.

57. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z., konanie sa začína z vlastného podnetu úradu alebo
na návrh účastníka konania. Vo veci dohody obmedzujúcej súťaž, vo veci zneužívania dominantného

postavenia a vo veci iných foriem nedovoleného obmedzovania súťaže sa začína konanie vždy z
vlastného podnetu úradu.

58. Podľa § 25 ods. 3 zák. č. 136/2001 Z.z. účastníkom konania v prípade dohody obmedzujúcej súťaž
sú účastníci tejto dohody obmedzujúcej súťaž.

59. Podľa § 38 ods. 1 zák. č. 136/2001 Z.z., v znení účinnom do 30.06.2014, Úrad za porušenie
ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 4 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do
10 % z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za
predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal žiadny obrat,

alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemožno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur.

60. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z., v znení účinnom od 01.07.2014, Úrad za
a) porušenie zákazu dohody obmedzujúcej súťaž,
b) porušenie zákazu zneužitia dominantného postavenia,

c) neoznámenie koncentrácie pred tým, ako sa začnú vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z
koncentrácie,
d) porušenie zákazu vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie, ak úrad neudelil výnimku
podľa § 10 ods. 14, aleboe) neplnenie rozhodnutia úradu, uloží podnikateľovi pokutu do 10% z obratu podľa § 3 ods. 5 za
predchádzajúce účtovné obdobie, ak § 38d neustanovuje inak.

61. Podľa § 38 ods. 3 zák. č. 136/2001 Z. z., v znení účinnom od 01.07.2014, Úrad pri ukladaní pokuty
podľa odsekov 1 a 2 posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania. Úrad pri posudzovaní závažnosti
porušovania berie do úvahy jeho povahu, prípadne dopad na trh a veľkosť relevantného trhu. Okrem
týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty prihliada prípadne aj na iné skutočnosti, najmä na opakované
porušovanie, odmietnutie spolupracovať s úradom, postavenie ako vodcu alebo iniciátora porušovania

alebo neplnenie dohody obmedzujúcej súťaž v praxi.

62. Podľa § 38 ods. 9 zák. č. 136/2001 Z.z., v znení účinnom do 30.06.2014, Úrad pri ukladaní pokuty
posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení
osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím
úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na

trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty
berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie
podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania,
získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž
v praxi.

63. Podľa § 38 ods. 10 zák. č. 136/2001 Z.z., v znení účinnom do 30.06.2014, Úrad neuloží pokutu
podnikateľovi, ktorý bol účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a) až c) alebo
f), na ktorej účely jej účastníci podnikajú na rovnakej úrovni výrobného reťazca alebo distribučného
systému, a ktorý súčasne

a) z vlastného podnetu ako prvý poskytol rozhodujúci dôkaz na preukázanie porušenia zákazu podľa §
4 alebo osobitného predpisu, alebo ako prvý z vlastného podnetu predloží informácie a dôkazy, ktoré
sú rozhodujúce pre vykonanie inšpekcie podľa § 22 ods. 2, 3 alebo 4, ktorou sa má získať rozhodujúci
dôkaz umožňujúci preukázať porušenie § 4 alebo osobitného predpisu,
b) skončil účasť v dohode obmedzujúcej súťaž najneskôr v čase, keď poskytol dôkaz podľa písmena a),

c) nedonútil iného podnikateľa zúčastniť sa na dohode obmedzujúcej súťaž alebo nebol iniciátorom jej
uzavretia,
d) poskytol úradu všetky jemu dostupné dôkazy a spolupracoval s úradom počas celého prešetrovania.

64. Podľa § 38 ods. 11 zák. č. 136/2001 Z. z., v znení účinnom do 30.06.2014, Úrad uloží pokutu

zníženú až do 50% z výšky pokuty, ktorú by úrad inak uložil podnikateľovi, ktorý bol účastníkom dohody
obmedzujúcej súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a) až c) alebo f), na ktorej účely jej účastníci podnikajú na
rovnakej úrovni výrobného reťazca alebo distribučného systému, ak by podnikateľ súčasne nespĺňal
tieto podmienky:

a) z vlastného podnetu poskytol významný dôkaz, ktorý v spojení s informáciami a podkladmi už
dostupnými úradu umožní úradu preukázať porušenie zákazu podľa § 4 alebo osobitného predpisu,
b) skončil účasť v dohode obmedzujúcej súťaž najneskôr v čase, keď poskytol dôkaz podľa písmena a).

65. Podľa § 38d ods. 1 zák. č. 136/2001 Z.z., v znení účinnom od 01.07.2014, Úrad účastníkovi dohody

obmedzujúcej súťaž podľa § 4 ods. 1 alebo podľa ustanovení osobitného predpisu, ktorej účastníci
podnikajú na rovnakej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca, neuloží na jeho žiadosť pokutu,
ak tento účastník dohody ako prvý z vlastného podnetu predloží
a) rozhodujúci dôkaz o takom porušení alebo ako prvý požiada o rezerváciu poradia a predloží takýto
dôkaz v lehote určenej úradom a splní podmienky účasti na programe zhovievavosti, alebo

b) informáciu a dôkaz, ktorý je rozhodujúci pre vykonanie inšpekcie podľa § 22a, ktorou sa má získať
rozhodujúci dôkaz umožňujúci preukázať takéto porušenie, alebo ako prvý požiada o rezerváciu poradia
a predloží takúto informáciu a dôkaz v lehote určenej úradom a splní podmienky účasti na programe
zhovievavosti.

66. Podľa § 44d ods. 1 zák. č. 136/2001 Z. z. právne vzťahy vzniknuté do 30.06.2014 sa spravujú podľa
doterajších predpisov.67. Podľa § 44d ods. 2 zák. č. 136/2001 Z. z. na ukladanie pokút za porušenie ustanovení predpisov
účinných do 30.06.2014 sa použijú ustanovenia tohto zákona účinné od 01.07.2014, ak sú pre
podnikateľa priaznivejšie.

68. Podľa § 44d ods. 3 zák. č. 136/2001 Z. z. konania začaté a neukončené do 30.06.2014 sa
dokončia podľa ustanovení tohto zákona účinných od 01.07.2014 okrem konaní o koncentráciách, ktoré
sa dokončia podľa predpisov účinných do 30.06.2014.

69. Podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného
dokazovaniananávrhžalobcurozsudkomzmeniťdruhalebovýškusankcie,ajkeďorgánverejnejsprávy
pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe
skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter.

70. Podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa

osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

71. Žalobca v podanej žalobe okrem námietky smerujúcej k neprimerane vysokej pokute, namietal
aj nesprávne zistenie skutkového stavu žalovaným, ktorý konanie žalobcu vyhodnotil ako účasť na
dohode podnikateľov obmedzujúcej hospodársku súťaž. Úlohou správneho súdu bolo preto posúdiť,

či v predmetnej veci boli splnené zákonné podmienky pre sankčný postih žalobcu v zmysle § 38 ods.
1 zák. č. 361/2001 Z. z..

72. Z administratívneho spisu žalovaného mal správny súd nesporne preukázané, že spoločnosti ASBIS
SK, spol. s r.o., eD´system Slovakia, s.r.o., ABC Data, s.r.o. a AT Computer, s.r.o., s výnimkou žalobcu -

SWS Distribution, a.s., v čase od 05.03.2013 do 11.03.2013 zaviedli manipulačný poplatok vo výške 1,-
€ za každú vystavenú faktúru pre zákazníka. Tiež bolo nesporne preukázané, že medzi niektorými týmito
spoločnosťamipredzavedenímmanipulačnéhopoplatkuprebehlominimálnejednostretnutie,poktorom
následne na túto tému prebiehala medzi nimi minimálne e-mailová komunikácia. Predmetom e-mailovej
komunikácie bolo potvrdenie účasti jednotlivých spoločností na dohode, rokovanie o konkrétnych

podmienkach dohody, ako aj detailné podmienky účtovania poplatku. Získaná e-mailová komunikácia
tiež potvrdzuje monitorovanie dodržiavania uplatňovanej dohody. Úrad detailne v prvostupňovom
rozhodnutí popísal dojednanie, zavedenie a monitorovanie dodržiavania manipulačného poplatku. Úrad
popísal e-mailovú komunikáciu jednak medzi uvedenými spoločnosťami, ako aj v rámci jednotlivých
spoločností, kedy o zavedení manipulačného poplatku komunikovali zamestnanci danej konkrétnej

spoločnosti. Zo získanej e-mailovej komunikácie vyplýva, že k prvému stretnutiu medzi spoločnosťami,
na ktorom mali prebiehať rozhovory o zavedení manipulačného poplatku, malo dôjsť počas pobytu
na F. v období od 31.01.2013 do 07.02.2013. Úrad preukázal, že pobytu na F. G. sa zúčastnili v
danom čase zástupcovia všetkých spoločností, vrátane SWS Distribution, a.s. Úrad tiež preukázal, že o
zavedení manipulačného poplatku vo výške 1,- € počas tohto pobytu jednoznačne rokovali minimálne

predstavitelia podnikateľov ABC Data, s.r.o a eD´system Slovakia, s.r.o..

73. Pokiaľ ide o ostatné spoločnosti spisový materiál obsahuje jednoznačné dôkazy o ich zapojení
do rokovaní o zavedení manipulačného poplatku až v období po návrate z pobytu na F. G..
Dojednávanie spoločného postupu pri zavedení manipulačného poplatku preukazuje napríklad e-mail

zo dňa 15.02.2013, ktorý adresoval konateľ ABC Data, s.r.o. predstaviteľom všetkých spoločností,
ktorým ich informoval o tom, že AT Computer, s.r.o. s dohodou súhlasí a zavedenie poplatku sú schopní
implementovať do polovice marca 2013 a v ktorom tiež ďalej píše o systéme a čase zavedenia poplatku,
ktorý mal byť rovnaký ako v Českej republike.

74. Zo zhromaždených dôkazov jednoznačne vyplýva, že zavedenie poplatku bolo podmieňované
zavedením poplatku u všetkých zúčastnených na dohode. Účastníci dohody sa počas zavádzania
poplatku zaoberali možnosťami, ktoré mali udržať dohodu v realizácii aj v prípade námietok zo strany
zákazníkov. Možno poukázať v tejto súvislosti opätovne na internú komunikáciu v rámci spoločnosti
ASBIS SK, spol. s r.o. Na vyjadrenie zamestnanca tejto spoločnosti o tom, že by niektorým druhom

firiem bol manipulačný poplatok celkom zrušený, keďže tieto si môžu tento tovar zaobstarať u firiem,
ktoré poplatok nemajú, konateľ ASBIS SK, spol. s r.o. uviedol zamestnancovi spoločnosti nasledovné
cit.: „nech Ti poslu faktury bez poplatku, kde im to vypli. Presne toto co chces zrusi celu dohodu a nema
to zmysel....Ked fakt niekto z tychto firiem co si menoval je tak zatazeny na poplatku tak mu proste daj1 eur menej v cene tovaru ale poplatok nechaj. Ked nedas poplatok tak hned bude tato faktura poslana
nasej konkurencii - to uz sa stalo....“.

75. Spoločnosť SWS Distribution, a.s. síce ako jediná nezaviedla manipulačný poplatok do praxe
a úrad ani nezískal dôkaz o výslovnom súhlase touto spoločnosťou s dohodu, ale zo získaných
dôkazov je možné konštatovať aj jej zapojenie sa do plánu zaviesť dohodnutý manipulačný poplatok.
Spoločnosť mala za účelom realizácie zavedenia poplatku pripravené oznámenie, ktoré malo byť
zaslané hromadným e-mailom zákazníkom. Taktiež bol pripravený systém pre manuálne nahadzovanie

manipulačného poplatku na faktúry a v spolupráci s externou firmou bol pripravovaný aj systém,
ktorý mal automaticky vkladať manipulačný poplatok do každej faktúry. Plánovaný dátum zavedenia
manipulačného poplatku sa zhoduje s termínom, o ktorom boli oboznámení ostatní účastníci dohody. V
plánovanom termíne k zavedeniu manipulačného poplatku u tejto spoločnosti nedošlo iba vzhľadom na
negatívne reakcie zákazníkov na zavedenie manipulačného poplatku ostatnými účastníkmi konania. V
tejto súvislosti možno poukázať na e-mail zo dňa 18.03.2013, z ktorého vyplýva, že predseda dozornej

rady SWS Distribution, a.s. rozhodol o tom, že manipulačný poplatok spoločnosť nezavedie s tým, že
uviedol: „platí to, co jsem řekl při návštěvě u nás, tedy že v naší situaci budeme přistupovat jen na
dohody, ktoré pro nás budou výhodné. Tato dohoda rozhodně výhodná není.“ Z uvedeného je zrejmé,
že spoločnosť bola o dohode o manipulačnom poplatku informovaná, avšak v konečnom dôsledku
ju vyhodnotila pre seba ako nevýhodnú. I keď manipulačný poplatok spoločnosť nezaviedla, nijako

nepreukázala, že o tomto svojom zámere neaplikovať dohodu informovala aj ostatných účastníkov
dohody spôsobom ako to požaduje ustálená judikatúra, t.j. že podnikateľ sa musí jednoznačne
dištancovať od protiprávneho správania. Spoločnosť teda zjavne nakladala s informáciami vo svoj
prospech a ostatných neinformovala o tom, že sa do spoločného postupu nezapojí, čo u nich mohlo
vyvolávať dojem, a zjavne aj vyvolávalo, že je účastníkom dohody. Ak by s informáciami o plánovanom

zavedení manipulačného poplatku nepracovala, nie je potom zrejmé, prečo by spoločnosť zvažovala
pri jej nezávislom rozhodovaní, zaviesť poplatok rovnakého druhu a v rovnakej výške ako jej konkurenti
a dokonca s plánom jeho zavedenia v čase, ktorý bol dohodnutý medzi konkurenciou, ktorá tento aj
reálne zaviedla. Navyše, keď v konečnom dôsledku takýto poplatok vyhodnotila pre seba dokonca
ako nevýhodný. Uvedené podporuje úradom prijatý záver, že spoločnosť plánovala prijať kroky podľa

dohody, avšak vzhľadom na reakcie na trhu tento plán následne prehodnotila.

76. Zo spisového materiálu je zrejmé, že účastníci dohody mali informácie o realizácii dohody aj od
svojich zákazníkov, a že účastníci dohody medzi sebou komunikovali aj po zavedení poplatku, jej plnenie
si overovali priamo u zákazníkov a kritizovali sa za odpúšťanie poplatkov.

77. U spoločnosti SWS Distribution, a.s. bol rozhodujúci dôkaz preukazujúci to, že sa napokon po
zvážení reakcií zákazníkov na trhu voči zavedeniu poplatku u iných účastníkov dohody rozhodla táto
spoločnosť do dohody nezapojiť, t.j. deň 18.03.2013. Zo zhromaždených dôkazov však jednoznačne
vyplýva, že zavedenie manipulačného poplatku vo výške 1 Eur na každú faktúru a postup pri jeho

zavádzaní bol účastníkmi konania Asbis SK, spol. s r.o., eD'system Slovakia, s.r.o., AT Computer, s.r.o.,
ABC Data, s.r.o. a SWS Distribution, a.s. spoločne dohodnutý a koordinovaný.

78. Podľa názoru súdu je bez akýchkoľvek pochybností, že vykonaným dokazovaním orgánu verejnej
správybolojednoznačnepreukázané,žežalobcasasvojimkonaním,vyplývajúcimnielenzodôvodnenia

rozhodnutia žalovaného, ale aj z administratívneho spisu žalovaného, dopustil konania, spočívajúceho
v dohode o priamom, alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného
poplatku vo výške 1 € bez dane z pridanej hodnoty, čo bolo posúdené ako dohoda obmedzujúca
súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu distribúcie informačných technológií a
doplnkového sortimentu na území Slovenskej republiky a ktorá je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení

§ 4 ods. 2 písm. a) a s § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
zakázaná.

79. Dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú
za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže, sú zakázané, ak zákon neustanovuje inak
(§ 4 ods. 1 ZOHS). Dohody obmedzujúce súťaž možno členiť z dvoch základných hľadísk, a to na
dohody horizontálne alebo vertikálne a dohody, ktoré obmedzujú súťaž už svojim cieľom alebo dohody,ktoré majú účinok obmedzujúci súťaž. Obmedzenie už na základe cieľa a v dôsledku účinku teda
nepredstavujú kumulatívne podmienky pri posudzovaní protisúťažného správania, ale alternatívne. Ak
bol preukázaný protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej efekty na trhu. Pre fungujúcu súťaž

sú podľa teórie súťažného práva, ako aj ustálenej judikatúry slovenskej, ale predovšetkým európskej,
škodlivejšie dohody horizontálneho charakteru a dohody, ktoré majú za cieľ obmedzovať súťaž. Pod
pojmom súťaž sa má pritom na mysli nie len skutočná, ale aj potenciálna súťaž. Medzi najzávažnejšie
kartelovédohody,tzv.ťažkékartely(hardcorecartel),patridohodaocenách,záväzokobmedzeniaalebo
kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií, rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania

a dohody vo verejnom obstarávaní tzv. bid rigging.

80. Pod pojmom dohoda súťažné právo vníma nielen celkový plán alebo podmienky výslovne
dojednané, ale tiež implementáciu toho, čo bolo dohodnuté na báze rovnakého mechanizmu a v súlade
s rovnakým spoločným cieľom. Za dohodu obmedzujúcu súťaž je v súťažnom práve teda považované
správanie, ak sa účastníci pridŕžajú spoločného plánu, ktorý obmedzuje ich individuálne obchodné

správanie určovaním určitých hraníc ich vzájomného správania sa ako aj nekonania určitým spôsobom
na trhu. V zmysle ustálenej súdnej praxe na to, aby bolo možné konštatovať dohodu, je postačujúce aby
podnikatelia vyjadrili spoločný zámer správať sa na trhu určitým spôsobom.

81. Na to, aby sa na dohodu vzťahoval zákaz uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, musí mať dohoda

„za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci
vnútorného trhu“. Podľa ustálenej judikatúry od vyhlásenia rozsudku z 30.06.1966, LTM (56/65, Zb.
s. 337), alternatívna povaha tejto podmienky vyjadrená spojkou „alebo“ vedie najskôr k nevyhnutnosti
preskúmať samotný cieľ tejto dohody vzhľadom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatňuje. V
prípade, že sa dokáže protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej dôsledky pre hospodársku

súťaž (C-439/09, 13.10.2011, bod 34; T-Mobile Netherlands BV a i., C-8/08, 04.06.2009, body 28 a
30, ako aj výrok 3. rozhodnutia; GlaxoSmithKline Services a i., C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a
C-519/06 P, 06.10.2009, bod 55).

82. Podľa ustálenej judikatúry na posúdenie toho, či má dohoda protisúťažnú povahu, je potrebné

sústrediťsapredovšetkýmnaobsahjejustanoveníanaciele,ktorémádosiahnuť,akoajnahospodársky
a právny kontext, do ktorého spadá (GlaxoSmithKline Services a i., C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P
a C-519/06 P, 06.10.2009, bod 58; C-439/09, 13.10.2011, bod 35; IAZ International Belgium a i., 96/82
až 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, 08.11.1983, bod 25; Beef Industry Development Society a
Barry Brothers, C-209/07, 20.11.2008, body 16 a 21).

83. S poukazom na argumentáciu žalobcu, ako aj na zistený skutkový stav veci bolo v konaní
nepochybne preukázané, že žalobca bol účastníkom dohody, ktorá je zakázaná podľa zákona č.
136/2001 Z.z. Treba pripomenúť, že podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ sa všetky dohody medzi
podnikateľmi, rozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod

medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo
skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, zakazujú ako nezlučiteľné s vnútorným
trhom.

84. Cieľom článku 101 ZFEÚ je nielen ochrana záujmov účastníkov hospodárskej súťaže alebo

spotrebiteľov, ale aj ochrana štruktúry trhu a tým hospodárskej súťaže ako takej (rozsudok zo
06.10.2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06
P, Zb. s. I-9291, bod 63).

85. Pre konštatovanie dohody obmedzujúcej súťaž je naplnené správaním sa žalobcu prostredníctvom

konania jeho zamestnanca - technického riaditeľa, ako tvrdí žalobca, a teda vyjadrením zámeru
správať sa na trhu určitým spôsobom. Ani sám žalobca nepoprel, že bol pripravený návrh oznámenia
zákazníkom o zavedení poplatku a tiež bola kontaktovaná aj spoločnosť Cybersoft za účelom prípravy
systému na nahadzovanie poplatku. Uvedené konanie žalobcu podľa názoru súdu je možné považovať
za konkludentný prejav súhlasu žalobcu s účastníkom dohody. Podľa názoru súdu tvrdenie žalobcu

o nepreukázaní spáchania správneho deliktu žalobcom by bolo udržateľné za predpokladu, že
zamestnanci žalobcu by sa nezaoberali prípravou zavedenia poplatku do praxe. Súd sa v tomto
smere stotožnil s tvrdením žalovaného , že zamestnanci vykonávajú svoju činnosť v súlade s pokynmizamestnávateľa, čím bola účasť žalobcu na predmetnej dohode preukázaná. Jednoznačne v zmysle
ustálenej judikatúry platí, že konanie zamestnancov sa pokladá za konanie zamestnávateľa.

86.Správnysúdprihliadolinaskutočnosť,žežalobcanepreukázal,žepočasspornéhoobdobiaotvorene
prejavil svoj záujem nezúčastniť sa na karteli resp. v ňom nepokračovať. V tejto súvislosti upozorňuje
súd, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa uplatní vtedy, keď existuje zhoda vôle najmenej dvoch strán, ktorej
forma nie je podstatná, pokiaľ je verným vyjadrením tejto vôle /pozri aj rozsudok Súdu prvého stupňa -
teraz Všeobecný súd EÚ, z 26.10.2000, Bayer /Komisia, T-41/96, Zb. s. 11-3383, body 66 až 69). Preto v

prípade nedostatku dôkazov spôsobilých priamo preukázať dĺžku trvania porušenia je žalovaný povinný
predložiťaspoňdôkazy,ktorésúvisiasoskutočnosťamidostatočneblízkymizhľadiskačasutak,abybolo
možné dôvodne pripustiť, že toto porušenie trvalo nepretržite medzi dvoma stanovenými dátumami. Aj
keď obdobie medzi dvoma prejavmi určitého protisúťažného správania predstavuje relevantné kritérium
na stanovenie nepretržitej povahy porušenia, nič to nemení na tom, že otázku je potrebné skúmať
v kontexte fungovania daného kartelu (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3Sžh/4/2010).

87. Podľa názoru súdu v preskúmavanej veci je dostatočne preukázané, že k protiprávnemu konaniu
žalobcu nepochybne došlo. I Najvyšší súd SR ako kasačný súd vo svojom zrušujúcom rozsudku sp. zn.
6Sžhk/1/2017 zo dňa 20.03.2019 vyslovil právny záver, že právoplatným rozhodnutím žalovaného ako

vecne príslušným orgánom verejnej správy bola žalobcovi uložená pokuta za to, že sa dopustil konania
spočívajúceho v dohode o priamom, alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia
manipulačného poplatku vo výške 1,-€ bez DPH, pričom kasačný súd mal za preukázané, že spáchanie
popísaného skutku nebolo vykonaným dokazovaním spochybnené.

88. Za uvedené konanie bola žalobcovi preskúmavaným rozhodnutím uložená pokuta XXX XXX eur,
ktorú však súd vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za primeranú, a preto preskúmavané
rozhodnutie v časti výšky uloženej pokuty s poukazom na vyššie citované ustanovenie zmenil.

89. Ako vyplýva z vyššie citovaného ust. § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z., úrad za porušenie

ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 5, § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10
% z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie.

90. Je zrejmé, že žalovaný pri určení výšky pokuty prihliadal v danom prípade na zistené poľahčujúce
okolnosti, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia špecifikoval, čo malo vplyv na určenie výšky uloženej

pokuty. Základná suma pokuty, ktorá predstavovala 1% z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie
žalobcu bola znížená o 30% za poľahčujúce okolnosti, keďže žalobca posudzovanú dohodu v praxi
neuplatnil a manipulačný poplatok neúčtoval. Pokuta bola teda uložená na dolnej hranici zákonom
určeného rozpätia (max. 10% ročného obratu). Žalovaný tiež vzal do úvahy aj skutočnosť, že účastníci
dohody, podľa zistení žalovaného, patria medzi významných hráčov na vymedzenom relevantnom trhu

a ich odhadovaný spoločný podiel tvorí viac ako polovicu trhu distribúcie informačných technológií.
Protisúťažné konanie malo teda zasahovať väčšinu trhu danej distribúcie.

91. Kasačný súd v zrušujúcom rozsudku sp.zn. 6Sžhk/1/2017 uviedol, že: „pri ukladaní pokuty formou
moderácie, správny súd posúdi výšku pokuty aj s poukazom na judikát uverejnený pod č. 49 Zbierky

stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 6/2018, podrobne sa zaoberajúci
ukladaním pokút v súvislosti s aplikáciou „Programu zhovievavosti“, týkajúci sa obdobnej veci“. Správny
súd dodáva, že tento judikát sa týkal jedného z členov predmetnej posudzovanej dohody, ktorej bol
účastný aj žalobca a krajský súd na základe jeho žaloby mu rozsudkom znížil výšku uloženej pokuty
rozhodnutím žalovaného na 0,1% z obratu za účtovné obdobie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia.

Išlo o rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 3Sžh/2/2016 zo dňa 23.11.2017.

92. Podľa tohto rozsudku dohody obmedzujúce hospodársku súťaž (kartelové dohody) patria k
základným a najnebezpečnejším formám protisúťažného konania, ktoré sú v prípade odhalenia prísne
postihované. Ak podnikatelia, napriek uvedomeniu si ilegálnosti konania obmedzujúceho súťaž, hrozbe

vysokého sankčného postihu, či v niektorých prípadoch trestných sankcií, vytvoria kartel, je na mieste
pristúpiť k ich prísnemu potrestaniu, v rozsahu určenom zákonom.93. Boj proti kartelom je jednou z jeho dlhodobých priorít, ktorého cieľom nie je iba ich odhalenie a
ukončenietakéhotosprávanianatrhu,alenajmädosiahnutietakéhoefektu,ktorýodradípodnikateľovdo
kartelu vstúpiť. Z uvedeného dôvodu, v rámci Európskeho spoločenstva, pristúpili krajiny k zvyšovaniu

ukladaných pokút za tieto najzávažnejšie súťažné porušenia. „Zníženie pokuty Krajským súdom v
Bratislave v takej výraznej výške, za dohodu konkurentov, ktorí intenzívne a otvorene medzi sebou
diskutovali o zložke ceny a nevylučovali ani ďalšiu vzájomnú spoluprácu, nie je v danom prípade
opodstatnené. K výraznému znižovaniu ukladaných pokút za protisúťažné konanie môže dochádzať len
pri aplikácii "Programu zhovievavosti" (Leniency Programme), vo vzťahu k subjektom, ktoré prispejú

k odhaleniu protisúťažného správania podnikateľov. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže vo svojom
ustanovení § 38 ods. 10 a 11 v znení účinnom do 30.06.2014 alebo v § 38d, účinnom od 01.07.2014,
umožňujeúraduneuložiťpokutualeboznížiťpokutupodnikateľovizaúčasťvkarteli,ktorábyinakbolaza
toto protiprávne správanie uložená. Neuložiť pokutu je možné iba jednému, a to prvému podnikateľovi,
ktorý požiada úrad z vlastnej iniciatívy o neuloženie pokuty a súčasne predloží rozhodujúci dôkaz o
existencii kartelu alebo predloží informácie a dôkazy rozhodujúce pre vykonanie inšpekcie. V prípade,

že účastník kartelu predloží významný dôkaz, teda taký, ktorý sám o sebe nemusí byť dostatočný na
preukázanie dohody obmedzujúcej súťaž, ale v spojení s informáciami, ktoré už má úrad k dispozícii,
umožní dohodu preukázať, je možná redukcia pokuty až do výšky 50% zo sankcie, ktorá by mu
bola inak uložená. Znižovanie pokút v rámci "Programu zhovievavosti" zaviedla do zákona o ochrane
hospodárskej súťaže novela, účinná od 01.07.2014 s tým, že pri ukladaní pokút za porušenie ustanovení

účinných do 30.06.2014, sa použijú ustanovenia zákona účinné od 01.07.2014, ak sú pre podnikateľa
priaznivejšie.“

94. V preskúmavanej veci nedošlo k situácii, kedy by mohlo dôjsť k uplatneniu "Programu zhovievavosti"
vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca neprispel svojou vlastnou iniciatívou k odhaleniu alebo preukázaniu

dohody obmedzujúcej súťaž. Za účasť v kartelovej dohode mu bola uložená pokuta, ktorá zohľadňovala
poľahčujúce okolnosti, ktoré žalovaný vo svojom rozhodnutí vymenoval a to v dolnej hranici zákonom
určeného rozpätia, ktorá bola ešte znížená o 30%. Uvedené dôvody pre uloženie prísnejšieho postihu
za jedno z najzávažnejších porušení hospodárskej súťaže nemohla ovplyvniť skutočnosť, že v konaní
nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu.

95. Keďže nedošlo k situácii predpokladanej ustanovením § 38d zákona č. 136/2001 Z.z., v znení
účinnom od 01.06.2014, ktorá by predpokladala zníženie pokuty, resp. jej neuloženie, bola žalobcovi
uložená pokuta podľa § 38 ods. 1 zákona.

96. Najvyšší súd SR ďalej v bode 88 zrušujúceho rozsudku 6Sžhk/1/2017 konštatoval, že s prihliadnutím
na účely sankčného postihu, ako aj generálnu prevenciu, s prihliadnutím na nesplnenie podmienok
pre aplikáciu „Programu zhovievavosti“ nebolo možné uložiť pokutu v čiastke nižšej ako 50 % pokuty
uloženej správnym orgánom.

97. Správny súd, súc viazaný právnym názorom kasačného súdu, pre účely sankčného postihu, ako aj
generálnej prevencie, s prihliadnutím na nesplnenie podmienok pre aplikáciu "Leniency programme",
pristúpil k zmene určenia výšky pokuty tak, že túto nemohol priznať v čiastke nižšej ako 50% pokuty
uloženej správnym orgánom. Suma XX XXX eur predstavuje 50% sumy vyrubenej orgánom verejnej
správy, zohľadňuje všetky okolnosti daného prípadu a javí sa ako dostatočne vysoká, spôsobilá

odradiť žalobcu v budúcnosti od podobných praktík pri zohľadnení skutočnosti, že konanie žalobcu je
kvalifikované ako jedna z najnebezpeč-nejších foriem protisúťažného konania, ktoré je potrebné prísne
postihnúť. Žalobca v konaní nepreukázal, že by uloženie predmetnej pokuty malo pre neho likvidačný
charakter.

98. Na základe uvedených dôvodov správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a) a
ods. 2 SSP a rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Protimonopolného úradu
SR zmenil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

99. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP a žalobcovi náhradu trov konania

nepriznal.Ikeďmalžalobcavkonaníčiastočnýúspech,nevzhliadolsúddôvodnapriznanienáhradytrov,
ktoré mu v konaní vznikli, pretože predpokladom pre uloženie pokuty, ktorá bola rozhodnutím súdu len
moderovaná, bolo porušenie zákonom uložených povinností žalobcom, ktoré bolo v konaní preukázané.Jeho úspech v konaní bol z tohto pohľadu len nepatrný a nemohol preto ovplyvniť rozhodnutie o trovách
konania.

100. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom

súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.