Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Ľubica Bajzová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809213514
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3809213514.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného: Y., proti povinnému: U., o
vymoženie 14.500,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza č. k. 16Er/2208/2009-40 zo dňa 15. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 6, § 196, §
199, § 200, § 203 Exekučného poriadku (ďalej len Ex. por.), § 2 ods. 1 pís. a) a b), 23a ods. 1
zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie poveril

súdneho exekútora R.. R. Y. dňa 27.10.2009 vykonaním exekúcie v prospech oprávneného, na základe
exekučného titulu - zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom F. č. k. XZm/XXX/XXXX-
XX zo dňa 17.12.2008. Dňa 19.01.2016 doručil oprávnený doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že právny vzťah
medzi oprávneným a povinným vznikol uzavretím Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX

a stavebnom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú povinný uzatvoril s právnym predchodcom oprávneného - so
spoločnosťou T. Plnenie povinného zo zmluvy bolo zabezpečené vlastnou blankozmenkou, vystavenou
povinným. Zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú povinný uzatvoril dňa
06.04.2006, vyplýva, že ju uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník. Zo zmluvy nevyplýva,
že by povinní pri jej uzatváraní konali v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Ďalej
prvostupňový súd uviedol, že sa oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu F., z ktorého je zrejmé,

že súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva,
že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Súd
uzavrel, že vlastný právny vzťah právneho predchodcu oprávneného s povinným vznikol na podklade
spotrebiteľskej zmluvy. Pri uzatvorení zmluvy konal právny predchodca oprávneného ako podnikateľ
poskytujúci služby - úvery (to je zrejmé i z výpisu z obchodného registra), pričom povinní vystupovali

a konali ako fyzické osoby nepodnikatelia, ktorí použili službu oprávneného pre svoju priamu osobnú
spotrebu. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú, tak ako majú na mysli § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Prvostupňový súd uviedol, že zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej
bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté
na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky, prípadne na
rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca však ukladá povinnosť oprávnenému, v prípade

aksaprotifyzickejosobevymáhanárokzozmenky,preukázať,ženejdeonárok,ktorývznikolvsúvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskouzmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi
alebosozákonom;pričomdôkaznébremenomáoprávnenýaexistenciadôvodovnazastaveniekonania

sa prezumuje. Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by v danom prípade
išlo o nespotrebiteľský vzťah, resp. že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom
právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 pís. m)
bod prvý až tretí EP. Na základe uvedených skutočností a uvedených zákonných ustanovení súd prvej
inštancie s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Ďalej prvostupňový súd rozhodol, že nakoľko zastavil konanie v zmysle § 262 ods. 1 CSP, ktorý je vo
vzťahu k EP lex generalis, rozhodol o nároku na náhradu trov konania. V zmysle § 203 ods. 1 EP na
náhradu trov konania zaviazal oprávneného, pretože v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný
titul, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou
a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal,

čím oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, pričom podľa návrhu EP musel oprávnený predpokladať, že
súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V ňom namietal, že vydaním
napadnutého rozhodnutia bolo porušené základné právo oprávneného na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. Ústavy SR a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, keď exekučný súd pri svojom rozhodnutí nerešpektoval zákonom stanovené účinky
exekučného titulu ako právoplatného súdneho rozhodnutia. Oprávnený ďalej uviedol, že právoplatné
súdne rozhodnutia musia exekučné súdy plne rešpektovať a k ich zmene možno dospieť výlučne
prostredníctvom konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch upravených v zákone č. 160/2015

Z.z.; pre vyššie uvedené oprávnený namieta, že exekučný titul nebol napadnutý mimoriadnymi
opravnými prostriedkami, a teda v príslušnom konaní exekučný súd bol a je povinný plne rešpektovať
jeho záväznosť a zásadnú nemennosť garantovanú §§ 226, 228, 230, 232 zák. č. 160/2015 Z.z.
S ohľadom na uvedené oprávnený mal za to, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie
napádaného rozhodnutia v zmysle § 365 ods. 1 pís. a) CSP. Oprávnený namieta, že prijatím zák. č.

438/2015 Z.z. dal zákonodarca exekučným súdom akúsi sui generis právomoc dodatočne (spätne) vo
vykonávacom konaní vecne preskúmať právoplatné súdne rozhodnutia a to mimo rámca základného
(nachádzacieho) konania - a to podľa názoru oprávneného je v priamom rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 2
ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej
oprávnený poukazuje na princíp právnej istoty, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou a definičným znakom

právneho štátu, pričom poukazuje na argumentáciu Ústavného súdu (PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 3/00, PL. ÚS
21/08, PL. ÚS 16/06). V odvolaní je ďalej namietané, že právna úprava obsiahnutá v zákone č. 438/2015
Z.z. zakladá vzájomný nesúlad medzi dvoma normami do tej miery, že oslabuje reálnu uplatniteľnosť
právnychnoriemaosobitneprávnuistotuakozákladnýatribútprávnehoštátu.Oprávnenýupozorňujena
všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, pričom poukazuje na nález Ústavného súdu

PL. ÚS 16/95. Ustanovenie § 243f EP odporuje zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty, nakoľko
toto ustanovenie umožňuje súdom dodatočne a spätne preskúmavať právoplatné súdne rozhodnutia
v už prebiehajúcich exekučných konaniach. Oprávnený tvrdil, že právna úprava zák. č. 438/2015
Z.z., ktorou bol novelizovaný EP, ignoruje všetky základné právne poučky o základných princípoch
právneho štátu, ignoruje jednotnú judikatúru Ústavného súdu SR, judikatúru ESĽP. Ďalej oprávnený

namietol, že s poukazom na citované ustanovenie § 57 ods. 1 pís. m) EP nemôže exekúciu zastaviť
len na tom základe, že súd v základnom konaní neskúmal spotrebiteľskú zmluvu. Totiž vychádzajúc
z právnej úpravy platnej v čase vydania exekučného titulu bolo jedinou podmienkou pre uplatnenie
práva zo zmenky predloženie originálu zmenky a súd nebol oprávnený skúmať žiadne ďalšie skutočnosti
okrem platnosti samotnej zmenky. Exekučný súd, podľa názoru oprávneného, nekonkretizoval jedinú

neprijateľnú zmluvnú podmienku, nekonkretizoval žiadne obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky a nekonkretizoval ani rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, na ktoré zmenkový súd
neprihliadol. Vzhľadom na uvedené mal oprávnený za to, že napádané rozhodnutie je nesprávne, a to z
dôvodu, že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 365 ods. 1 pís. e) CSP. Oprávnený namieta, že

vnútroštátnysúd,akotovyplývazviacerýchrozhodnutíSúdnehodvoraES,jepovinnýpreskúmaťexoffo
nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícií právne a skutkové okolnosti potrebné na
tento účel. Oprávnený namieta, že len v prípade ich zistenia mohol exekúciu súd zastaviť. Rovnako mal
postupovať aj k preskúmaniu existencie obmedzenia resp. neprípustnosti použitia zmenky. Predmetnézmluvy patria medzi tzv. absolútne obchody podľa Obchodného zákonníka, a preto by sa mali spravovať
ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy. Ďalej oprávnený
poukazuje na to, že použitie zmenky na zabezpečenie záväzku z predmetných zmlúv bolo podľa úpravy

platnej a účinnej v čase podpisu zmluvy a v čase vystavenia zmenky prípustné, a preto bez akýchkoľvek
pochybností nie je daný dôvod pre zastavenie exekúcie. Záverom oprávnený žiada, aby konajúci súd
podal v zmysle čl. 125 Ústavy SR návrh na vyslovenie nesúladu § 39 ods. 4, 44 ods. 2 a § 57 ods. 1
písm. m) a § 243f EP s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46 Ústavy SR a toto konanie do času rozhodnutia
súdu prerušil.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu povinného nebolo podané.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa
§ 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
"CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami § 220 ods. 2 v spojení s

§ 234 ods. 2 CSP, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje v podrobnostiach
na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zároveň považuje za potrebné dodať.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

8. Oprávnený sa domáha proti povinnému v danom exekučnom konaní vykonania exekúcie pre
vymoženie 14.500,60 Eur s príslušenstvom na podklade vykonateľného zmenkového platobného
rozkazu Okresného súdu F., č. k. XZm/XXX/XXXX-XX zo dňa 17.12.2008. Poverenie na vykonanie

exekúcie bolo súdnemu exekútorovi. S poukazom na § 243f EP oprávnený doplnil návrh na vykonanie
exekúcie. Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na
zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP zastavil.

9. Podľa § 39 ods. 4 EP v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený,
ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa
pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné
zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými

mravmi alebo so zákonom.

11. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Ex. por. v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto
zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie
náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods.

4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.12. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdu prvej inštancie dňa možno vyvodiť,
že vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu oprávneného a povinnej vznikol na základe

spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie v tomto smere správne uviedol, že Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvoril právny predchodca
oprávneného (T.) s povinným (ďalej len "predmetná zmluva"), je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve.

13. Exekučným titulom, na podklade ktorého bola vykonávaná exekúcia je zmenkový platobný rozkaz,
t. j. rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojeného spisu
Okresného súdu F. pod č. k. XZm/XXX/XXXX-XX, zo dňa 17.12.2008 vyplýva, že zmenkový súd sa
nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok.
Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na základe tvrdenia
oprávneného a predloženého originálu zmenky. Nakoľko zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú

zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že v základnom
konaní nebolo v konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.

14. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky,

povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo
že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol
vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné
bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá).

Z dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd
zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na
okolnosti uvedené v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí EP. Súd prvej inštancie v tejto
súvislosti správne v predmetnej zmluve identifikoval viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného

ako spotrebiteľa. So závermi súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení sa odvolací súd stotožňuje.

15. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal

stanovisko, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu
na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej
veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného
nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po

úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Zmenka bola v preskúmavanej veci žalovaným (povinným v exekučnom konaní) vystavená
pred 31.12.2007, pričom ustanovenie § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (v znení účinnom do 31.12.2007) upravovalo, že ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované

všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Povinnosť
súduposúdiťuplatnenýnárokajzhľadiskasúladusdobrýmimravmijetotižzvýraznenávtýchprípadoch,
keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor
zistí súd sám pri prieskumu ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu musí súd prihliadať ex lege,
a táto povinnosť sa vzťahuje aj na prieskumnú činnosť konaní, ktoré prebiehali pred uvedenou novelou.

16. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m) EP (s poukazom na § 243f ods. 4 EP), pričom tento nedostatok neodstránil ani
v odvolacom konaní, a preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu
zastavenia exekúcie (§ 243f ods. 6 EP), uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdil.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.