Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. jún 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200439
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:3017200439.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: Ing. U. U., bytom B., L.

XX, zastúpený JUDr. Gabrielom Laktišom, so sídlom Nitra, Marianska ulica 8, proti žalovanému: Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, IČO XXXXXXXX, za účasti Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a. s. pobočka Nitra, Mostná 58, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného zo dňa 05. 09. 2017, č. 6947/2017/301, č.k.: PV 301/00378/2012/R, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou krajskému súdu dňa 14. 08. 2018 žalobca žiadal preskúmať zákonnosť
rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 09. 2018, č. 6947/2017/301, č.k.: PV 301/00378/2012/R, ktorým

žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Trenčín, č.k. PV 301/00378/2012 zo dňa 28. 11. 2012 z dôvodu porušenia
povinnosti odviesť nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v
zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, č.k. PV 301/00378/2012 zo dňa 28.
11.2012uložilžalobcovipovinnosťzaplatiťpoisťovniVšeobecnázdravotnápoisťovňaa.s.nedoplatokna
poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 515,15 euro v zmysle § 19 ods. 2 zákona
č.580/2004Z.z.ozdravotnompoisteníanahradiťtrovyzdravotnejpoisťovnipodľa§31ods.1správneho
poriadku v sume 5,- eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto platobného výmeru. Platiteľovi poistného -
žalobcovi, vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. Výkaz nedoplatkov č. 1266631917, na základe
ktorého je platiteľ povinný uhradiť všeobecne zdravotnej poisťovni pohľadávku z ročného zúčtovania za

rok 2011. Dňa 10. 10. 2012 doručil poistenec námietky proti výkazu nedoplatkov. Všeobecná zdravotná
poisťovňa sa námietkami zaoberala, tieto však neakceptovala a dňa 24. 10. 2012 túto skutočnosť
oznámilaplatiteľovi.Vnámietkachžalobcauvádza,žeodmája1992doposiaľnebolSZČO,apretonebol
povinný platiť odvody do všeobecnej zdravotnej poisťovne. Podkladom pre rozhodnutie všeobecnej
zdravotnej poisťovne bol výpis zo živnostenského registra, podľa ktorého platiteľ poistného bol od 22.
03. 1992 do 16. 02. 2012 evidovaný ako SZČO.

2. V podanej žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného je v celom rozsahu protiprávne, pretože
on v období, za ktoré mu bol prepísaný nedoplatok na zdravotnom poistení, už nebol držiteľom
živnostenského oprávnenia. Poukázal na to, že podal žalobu voči rozhodnutiu UPSVR Bratislava č.
2017/90858/12890/SSZOSK zo dňa 25. 05. 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňovéhosprávneho orgánu zo dňa 23. 07. 2012 o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
ktoré je vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 23Sa/85/2017, ktorej predmetom je vyriešenie
zásadnej otázky, či od mája 1992 až do 16. 02. 2012 bol žalobca vyradený zo živnostenského registra

ako SZČO. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na nové konanie.

3. Žalovaný správny organ sa vyjadril písomne a vo vyjadrení poukazoval na skutočnosť, že rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu ako i žalovaného sú po právnej, skutkovej ako aj formálnej stránke
správne. K námietke žalobcu, že nepozná obsah korešpondencie medzi prvostupňovým správnym

orgánom a úradu práce sociálnych vecí a rodiny správny orgán uviedol, že žalobca opomenul
predložiť všetky tieto doklady týkajúce sa správneho konania svojmu právnemu zástupcovi. Žalobca bol
preukázateľne oboznámený so stanoviskom zdravotnej poisťovne a vyzvaný na vyjadrenie sa k tomu,
čo žalobca aj urobil a doručil vyjadrenie dňa 04. 02. 2013. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalobca sa písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného, že

všetky doklady, ktoré mal k dispozícii predložil svojmu právnemu zástupcovi.

5. Keďže bola pôvodne podaná na Krajský súd v Trenčíne, ktorý ju postúpil právoplatným uznesením
č. 18Sa/18/2017-28 Krajskému súdu v Nitre z dôvodu, že sa jedná o sociálnu vec, kde je daná miestna
príslušnosť spravujúca sa miestom trvalého bydliska žalobcu. S týmto postúpením Krajský súd v Nitre

nesúhlasil, preto prípisom zo dňa 21. 08. 2018 požiadal Najvyšší súd SR o rozhodnutie.

Najvyšší súd SR v Bratislave pod č. 7Nds 9/2018-42 zo dňa 12. 10. 2018 rozhodol o nedôvodnosti
nesúhlasuKrajskéhosúduvNitre,stýmženakonaniearozhodnutievovecijemiestnepríslušnýKrajský
súd Nitra.

6. Žalobca podaním zo dňa 04. 02. 2019 žiadal prerušiť konanie vo veci až do právoplatnosti rozhodnutia
kasačného súdu o kasačnej sťažnosti vo veci 23Sa/85/2017-52 zo dňa 11. 06. 2018, pretože predmet
konania má súvis s prejednávanou vecou.

7. Krajský súd v Nitre uznesením č. 23Sa/72/2018-75 zo dňa 25. 03. 2019 prerušil konanie do
skončenia konania o kasačnej sťažnosti žalobcu vo veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.
23Sa/85/2017.

8. Vzhľadom na to, že správny súd zistil, že Najvyšší súd SR vo veci 23Sa/85/2017 rozhodol rozsudkom

9Sžsk 154/2018 zo dňa 27. 05. 2020 uznesením zo dňa 15. 07. 2020 pokračuje v konaní pod sp.zn.
23Sa/72/2018.

9. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci prejednal podanú
žalobu na pojednávaní, pričom dospel k záveru, že v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil

vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť jeho žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že po revolúcii vykonával funkciu riaditeľa západoslovenských
vodární a kanalizácii, dochádzalo k zmene štatutárnych zástupcov a po predchádzajúcom štatutárnom

zástupcovi zdedili problémy vo vedení podniku a bol si vedomý tej skutočnosti, že bude z tejto funkcie
odvolaný. Na základe toho postupoval tak, že nebude mať možnosť sa ďalej zamestnať v profesii
vodného hospodárstva, preto sa stal SZČO, k prevádzkovaniu tejto živnosti nikdy nedošlo, nikdy
nevykonával, vzhľadom na množstvo zaťažeností.
Odovzdaním živnostenského listu na sekretariáte živnostenského úradu považoval svoju živnosť za

ukončenú. Jeho riaditeľ ho upozornil na tú skutočnosť, že keď bude vykonávať funkciu riaditeľa, nemôže
byť zároveň aj živnostníkom.
11. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava žalobného návrhu
zo dňa 23. 11. 2017 a písomných podaní. Žalobcovi je jasné, že existuje tu právoplatné rozhodnutie
kasačného súdu vo veci, ktorá súvisí s prejednávaním tohto sporu, kde predmetom rozhodnutia

kasačného súdu bolo potvrdenie rozsudku krajského súdu, ktorým bola právoplatne zamietnutá žaloba
žalobcu voči ústrediu práce sociálnych vecí a rodiny o tom, že vzhľadom k tomu, že žalovaný bol vo
februári 2012 SZČO a z toho dôvodu bol vyradený zo zoznamu uchádzačov o zamestnanie. Napriek
uvedenému rozhodnutiu kasačného súdu žalobca je presvedčený, že nemôže niesť zodpovednosťúradov štátnej správy konkrétne živnostenského úradu v máji 1990 za to, že nepostupoval podľa vtedy
platného zákona o živnostenskom podnikaní, t.j. že živnostenský úrad nevydal rozhodnutie o zrušení
živnosti žalobcu. Žalobca podporuje, že chcel preukázať tým, že aby či už krajský súd, resp. Najvyšší

súd SR pri prejednávaní kasačnej sťažnosti vyžiadal od daňového úradu potvrdenie alebo oznámenie, či
žalobca podával za jednotlivé roky od r. 1992 daňové priznania z dane z príjmu fyzických osôb. Pretože
keby bolo toto zisťované, tak by muselo byť ustálené, že žalobca nepodával daňové priznania od r. 1992
z dôvodu, že nebol od toho času SZČO. Je nepochopiteľné, že v tejto veci vydával platobný výmer,
ktorý je súčasťou napadnutého. rozhodnutia žalovaného vydávala pobočka Úradu nad zdravotnou

starostlivosťou v Trenčíne, nakoľko sa preukázalo, že pobočka Trenčín s celým prípadom nemala nič
spoločné, pretože trvalé bydlisko žalobcu ako aj miesto podnikania v inkriminovanom živnostenskom
liste bolo v Nitre. S poukazom na vyššie uvedené žiadame rozhodnutie zrušiť a vrátiť na nové konanie.
Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu
správneho orgánu č. 6947/2017/301, č.k.: PV 301/00378/2012/R zo dňa 05. 09. 2017, ktorým žalovaný
ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru vydaného pobočkou Trenčín

č. PV 301/00378/2012 zo dňa 28. 11. 2012 rozhodnutie potvrdil. Správny súd sa oboznámil s
obsahom administratívneho spisu, z ktorého zistil, že dňa 14. 11. 2012 bol doručený prvostupňovému
správnemu orgánu návrh zdravotnej poisťovne na vydanie platobného výmeru, spolu s námietkami
platiteľa poistného a stručné stanovisko poisťovne. V tabuľkovej časti platobného výmeru za r. 2011 bol
uvedený rozpis nedoplatku poistného, ktorý vznikol v roku 2011, keď žalobca bol od 01. 01. 2011 do 03.

03. 2011 zamestnancom spoločnosti ZVS a.s., IČO: 36550949 a nedoplatok z RZ za rok 2011 vznikol
za mesiac január 2011 (skutočná výška mzdy bola 3.600,47 eur), za mesiac marec 2011 (skutočná
výška mzdy bola 2.339,79 eur), kedy prekročil žalobca maximálny vymeriavací základ 2.333,50 eur.
Bolo mu dopočítané poistné v sume 58,93 eur - 4% poistné zamestnanec za január a marec 2011.
Poistné vo výške 10 % za zamestnávateľa bolo predpísané spoločnosti ZVS a.s. Celková suma príjmu

zo zamestnania za rok 2011 je 8.113,66 eur x 4 % poistné = 324,54 eur, z čoho skutočne uhradené
preddavky boli 265,61 eur, takže nedoplatok vznikol vo výške 58,93 eur.

Za obdobie RZ od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2011 žalobcu poisťovňa evidovala aj ako SZČO. Do tejto
kategórie poistenia nebol nikdy prihlásený, nesplnil si zákonom stanovenú oznamovaciu povinnosť, a

túto skutočnosť sa poisťovňa dozvedela, až po zániku živnostenského oprávnenia k 16. 02. 2012. Odo
dňa ukončenia pracovného pomeru spoločnosti ZVS a.s., t.j. od 04. 03. 2011 do 31. 12. 2011 bol povinný
platiť žalobca preddavky na zdravotné poistenie ako SZČO vždy do 8. dňa nasledujúceho mesiaca z
minimálneho vymeriavacieho základu, čo je 39,06 eur a z toho 14 % (marec 2011 - 41,61 eur a apríl
2011 až december 2011 - 46,06 eur), takže za rok 2011 mal zaplatiť celkové preddavky 456,22 eur. Tieto

preddavky žalobca vôbec neuhradil.

Žalobca bol upovedomený, že môže podať námietky v určenej lehote. Žalobca sa k výzve vyjadril
prípisom zo dňa 08. 10. 2012, v ktorom uviedol, že čo sa týka nedoplatku vo výške 58,93 eura ako
zamestnanca ZVS je ochotný uhradiť, avšak nedoplatok 456,22 eur ako SZČO nemieni uhradiť, pretože

bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný od 04. 03. 2011. I keď vo veci bola nariadená
obnova konania a novým rozhodnutím nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, toto
rozhodnutie však napadol žalobou na Krajský súd v Nitre, o ktorej nebolo doteraz rozhodnuté.

Voči vydanému platobnému výmeru zo dňa 28. 11. 2012 podal odvolanie žalobca dňa 19. 12. 2012, v

ktorom uviedol, že nedoplatok v sume 58,63 eur ako zamestnanca za mesiac január a február 2011 je
ochotný uhradiť, avšak nedoplatok na zdravotnom poistení v sume 456,22 euro ako SZČO za obdobie
od 04. 03. 2011 do 31. 12. 2012 neuznáva, pretože on nebol živnostníkom od mája 1992.

Všeobecná zdravotná poisťovňa sa vyjadrila k odvolaniu žalobu, pretože pri výkaze nedoplatkov

vychádzali z platných verejných listín, podľa ktorých žalobca je SZČO.

Žalovaný správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.
V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný opísal priebeh konania vyplývajúci z procesných
postupov zdravotnej poisťovne ako aj postupu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Poradná

komisia predsedu úradu prerokovala predmetné odvolanie platiteľa poistného na zasadnutí dňa 23. 08.
2017.Vkonaníbolojednoznačnepreukázané,žežalobca-platiteľpoistného,bolevidovanývzdravotnej
poisťovni v spornom období ako SZČO, ktorá bola držiteľom živnostenského oprávnenia s obchodným
menom: N. s dňom vzniku oprávnenia 22. 03. 1992, ktorý svoju činnosť ukončil k 16. 02. 2012.Predseda úradu zo skutočností zistených úradom mal za preukázané, že platiteľ poistného - žalobca, v
období od 01. 01. 2011 do 03. 03. 2011 bol zamestnancom ZVS a.s. a vo svojom odvolaní nerozporoval

a nedoplatok za zamestnanca v sume 58,63 eura aj uznal. Sporným od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2011
na účely zákona č. 580/2004 Z.z. považuje za osobu podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 580/2004
Z.z., pretože v uvedenom období bol držiteľom živnostenského oprávnenia, ktoré nebolo pozastavené.
Z toho vyplýva, že platiteľ poistného bol povinný do 16. 02. 2012 platiť preddavky na poistné, na verejné
zdravotné poistenie ako SZČO vždy k 8. dňu nasledujúceho mesiaca z minimálneho vymeriavacieho

základu, preto jeho odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

12. Podľa § 17a ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z., proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej
poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok
je platiteľ povinný v námietkach uviesť. Na námietky bez zdôvodnenia sa neprihliada.

Podľa § 17a ods. 6 citovaného zákona, ak platiteľ poistného podá voči výkazu nedoplatkov námietky
s vecnými dôvodmi a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 15
dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru, spolu s námietkami platiteľa
poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam.

Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného
zdravotnéhopoisteniasavzťahujúvšeobecnépredpisyosprávnomkonaní,aktentozákonneustanovuje
inak. Úrad vydáva platobný výmer iba na základe skutočností uvedených v návrhu zdravotnej poisťovne
a nie je preto jeho povinnosťou, aby jeho platobný výmer obsahoval dôvody a zrozumiteľné vysvetlenie,
akým spôsobom dospel k nedoplatku, k výpočtu tejto sumy a jeho materiálnemu podkladu. Vydanie

výkazu nedoplatkov je osobitným konaním zdravotnej poisťovne a je ukončené podaním návrhu na
vydanie platobného výmeru zdravotnou poisťovňou. Úradu nevyplýva zo zákona povinnosť sa zaoberať
námietkami platiteľa poistného k výkazu nedoplatkov.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení do 31. 12. 2012 na účely tohto zákona je povinný

platiť poistné
a/ zamestnanec,
b/ samostatne zárobkovo činná osoba,
c/ zamestnávateľ,
d/ štát.

Podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona v znení do 31. 12. 2020 SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba,
ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu.

Podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z., sadzba poistného je pre SZČO 14 % z

vymeriavacieho základu. Keďže žalobca nemal príjem zo živnosti, bol povinný odviesť z titulu SZČO
preddavky na verejné zdravotné poistenie v r. 2011 zo sumy 329,06 eur, t.j. minimálneho vymeriavacieho
základu, t.j. 14 % za mesiac marec - 329,06 eur : 31 x 28 kal. dní = 297,21 eur a za obdobie apríl
až december 2011 (329,06 x 9 mesiacov) v sume 2.961,54 eur, t.j. v celkovej sume 3.258,75 eur. Zo
závislejčinnosti,tedazamestnania,malžalobcazaplatiťpoistné324,54eur,vskutočnostibolozaplatený

265,61 eur, čím vznikol nedoplatok zamestnanca 58,93 eur a ako SZČO mal žalobca uhradiť 456,22
eur, neuhradil žiadnu sumu, takže nedoplatok vznikol 456,22 eur.

Žalovaný správny orgán je zriadený podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa

ktorého sa zriaďuje úrad ako právnická osoba, ktorému sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie
dohľadu nad verejným zdravotnými poistením.

Podľa § 18 ods. 1 bod 3 tohto zákona, úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením, tým
že vykáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na

poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné.

Podľa§23ods.1písm.e/,predsedaúradurozhodujúceorozkladochprotirozhodnutiamúraduvydaným
v I. stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.Podľa § 77a ods. 1 o zdravotných poisťovniach, na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného
zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a zistil, že žalovaný sa zaoberal námietkami žalobcu. Pre
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nemalo vplyv rozhodnutie ústredia práce sociálnych vecí a
rodiny, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nezaradení žalobcu do
evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Z pripojeného spisu Krajského súdu v Nitre č. 23Sa/85/2017 mal súd za preukázané, že Najvyšší súd
SR rozsudkom č. 9Sžsk 154/2018-108 zo dňa 27. 05. 2020 zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa
- žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z ustanovenia § 34 ods. 4 zákona o službách
zamestnanostinepochybnevyplýva,žeuchádzačozamestnaniemusíosvedčiťnímtvrdenéskutočnosti,
a teda aj skutočnosť, že nie je v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu ani v obdobnom pracovnom pomere,

nevykonáva a neprevádzkuje žiadnu živnosť. Teda dôkazné bremeno, že uchádzač o zamestnanie
spĺňa podmienky zápisu do evidencie uchádzačov o zamestnanie spočíva na samotnom uchádzačovi.
Kasačný súd poukázal vo svojom rozhodnutí na ustanovenie § 57 a nasledujúce zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní, účinkom v máji 1992, kedy mal podľa vyjadrenia žalobcu osobne
odovzdať živnostenský list na sekretariát živnostenského oddelenia vyplýva, že zánik oprávnenia bol

viazaný na niektorý z dôvodov: smrť podnikateľa, ak nepokračovali v živnosti dedičia, alebo opatrovník
ustanovený na správu podniku; zánik právnickej osoby, uplynutie doby, pokiaľ živnostenský list alebo
koncesná listina boli vydané na dobu určitú a rozhodnutie živnostenského úradu. Z ustanovenia
§ 58 živnostenského zákona vyplýva, že živnostenský úrad, ktorý živnostenský list vydal, zruší
živnostenské oprávnenie, alebo môže pozastaviť z konkrétnych zákonne uvedených dôvodov. Zrušenie

živnostenského oprávnenia, teda predpokladá aktívnu činnosť živnostenského úradu, ktorá sa prejaví
vydaním rozhodnutia. Zo žiadneho ustanovenia v tom čase účinného znenia živnostenského zákona
nevyplýva, že zánik, prípadne zrušenie živnosti nastáva vrátením živnostenského listu. Ak žalobca ako
živnostník nemal záujem vykonávať živnostenskú činnosť, bol povinný postupovať v zmysle tomto čase
platného zákona tak, aby k zániku, resp. k zrušeniu jeho živnosti preukázateľne došlo.

13. Správny súd mal jednoznačne preukázané, že žalobca v čase 01. 01. 2011 do 31. 12. 2011 bol SZČO
mal povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, a preto vyčíslený nedoplatok v platobnom
výmerevsume456,22eurpovažujezasprávny,taktiežajnedoplatoknapoistnomvčaseod01.01.2011
do 03. 03. 2011, kedy bol zamestnancom spoločnosti ZVS a.s. a vznikol mu nedoplatok na poistnom

zamestnanca 58,63 eur, ktoré v priebehu správneho konania žalobca uznal a bol ochotný ho zaplatiť.
Napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky
vyhodnotené a riadne právne posúdené, obsahuje všetky náležitosti, vyžadované procesnými predpismi
a na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nebola zistená vada, ktorá by mala
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech
náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcichskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).